{"guid": "e9533c21-7794-4c7c-a64a-8e50253901ff:ef4c64a2-b11f-4b1f-9a03-988f97974b77", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1014201883.1", "spisova_znacka": "1Sža/22/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/22/2015 z 9. 7. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9. júla 2015, sp. zn. 1Sža/22/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:1014201883.1", "identifikacne_cislo": "1014201883", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2015-07-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ef4c64a2-b11f-4b1f-9a03-988f97974b77", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1014201883.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1014201883.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1014201883.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/22/2015\n1014201883\n09. 07. 2015\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2015:1014201883.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov\nJUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: K. I.\nK., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Sudánska republika (ďalej len „Sudán\"), arabská národnosť,\nkmeňová príslušnosť Zaghawa, islamské vierovyznanie, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu mesto\nJ., mestská časť O. Y., štát I. A., I., t.č. miesto pobytu B. I., D. X, U., zastúpený Mgr. Jarmilou Vargovou,\nadvokátkou, Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu ČAS: MU-120-23/POŽ-2014 zo dňa 26. septembra 2014, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach\nč. k. 5Saz/59/2014-47 zo dňa 17. februára 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Saz/59/2014-47 zo dňa\n17. februára 2015 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu ČAS: MU-120-23/PO-Ž-2014 zo dňa 26.\nseptembra 2014 v časti o neudelení azylu z r u š u j e a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom uvedeným vo výroku potvrdil rozhodnutie odporcu ČAS: MU-120-23/\nPO-Ž-2014 zo dňa 26.09.2014 v časti o neudelení azylu. Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 13\nods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ,,zákon o azyle\") neudelil navrhovateľovi azyl a podľa\n§ 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa\nnadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že dôvodom neudelenia azylu navrhovateľa bolo\nnesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. Navrhovateľ žiadosť\no udelenie azylu zdôvodnil v Dotazníku žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 15.04.2014 skutočnosťou,\nže čelil opakovanému zatýkaniu a diskriminácii ako osoba, príslušník kmeňa Zaghawi, ktorého\npríslušníci sú spájaní s opozičnými silami voči vláde. Podľa názoru krajského súdu, k navrhovateľom\nuvádzaným dôvodom odporca venoval dostatočnú pozornosť a vykonal dokazovanie okrem výsluchu\nnavrhovateľa aj obsahom správ o krajine pôvodu, na ktoré poukázal vo svojom rozhodnutí s uvedením\nich zdrojov. Krajský súd pri posudzovaní rozhodnutia odporcu poukázal na skutočnosť, že odporca\n\nsprávne vyhodnotil výpoveď navrhovateľa vo všetkých dôvodoch jeho odchodu z krajiny pôvodu, v\npodrobnostiach na tieto krajský súd poukázal a s týmito sa stotožnil.\nK výroku o neudelení azylu navrhovateľovi krajský súd zdôraznil, že predpokladom udelenia azylu\npodľa § 8 zákona o azyle je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených\nv tomto zákonnom ustanovení. Podľa názoru súdu k naplneniu a preukázaniu konania, ktoré zákon\no azyle definuje ako prenasledovanie (§ 2 písm. d/ bod 2), okrem všeobecných predpokladov\n(objektívna situácia) musí pristúpiť aj individuálne konanie subjektov, smerujúce voči konkrétnej osobe navrhovateľovi. V prejednávanej veci však faktor prenasledovania alebo jeho hrozby nebol naplnený. Iba\nza predpokladu naplnenia týchto predpokladov môže dôjsť k splneniu ďalšej podmienky udelenia azylu,\nteda opodstatnenosti prezentovaných obáv, čo v danom individuálnom prípade nebolo preukázané.\nOdporca sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal dôvodmi žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu.\nTieto skutočnosti potom vyhodnotil z hľadiska kritérií uvedených v zákone o azyle a Ženevského\ndohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Z uvedených dôvodov po právnej stránke neboli\nsplnené predpoklady udelenia azylu navrhovateľovi v zmysle zákona o azyle. Záver odporcu o tom, že\nnavrhovateľ nesplnil podmienky pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle je vecne správny vzhľadom\nna záver odporcu o tom, že v danom prípade sa zjavne jedná o žiadateľa o azyl, ktorý objektívne nečelil\nprenasledovaniu zo strany štátnych orgánov. Obdobne navrhovateľ nečelil ani takému konaniu zo strany\nneštátnych pôvodcov.\nV prípade navrhovateľa nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových,\nnárodnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo\npríslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o\npostavení utečencov a zo zákona o azyle. Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred odporcom neuviedol\nani skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že by z dôvodu príslušnosti ku kmeňu Zaghawi\nzažíval nejaké problémy v krajine pôvodu. Z toho dôvodu sa krajský súd s námietkami navrhovateľa,\ntýkajúcimi sa postavenia národnostných menšín, nestotožnil.\nV súvislosti s konštatovaním odporcu, že navrhovateľ svoje vyhlásenia ničím nepodložil a o jeho\nzatknutiach nemá žiadne dôkazy, krajský súd uviedol, že to považuje iba za konštatovanie faktu,\nnakoľko odporca v takejto dôkaznej núdzi sa náležite zaoberal subjektívnymi obavami navrhovateľa, v\nspojitosti s jeho kmeňovou príslušnosťou, ktoré označil za ničím nepodložené domnienky, na základe\nobjektívnych skutočností, ku ktorým odporca dospel na základe zadovážených správ o krajine pôvodu,\nnachádzajúcich sa v administratívnom spise odporcu, pri individuálnom posúdení navrhovateľom\nuvádzaných skutočností. Hodnotenie dôkazov odporcom nevybočovalo zo zásad rozdelenia dôkazného\nbremena medzi navrhovateľom a správnym orgánom.\nPoskytnutím doplnkovej ochrany, vzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia v tejto časti, sa krajský\nsúd nezaoberal. Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými v\nopravnom prostriedku a postup odporcu považoval v celom rozsahu za správny, v súlade so zákonom\no azyle, keď v zmysle ustanovení § 13 ods. 1 zákona o azyle odporca navrhovateľovi azyl neudelil.\nKrajský súd preto nepovažoval námietky opravného prostriedku navrhovateľa ohľadom nesprávneho\nvyhodnotenia správ z krajiny pôvodu a nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj rozporom s\nobsahom spisov, za dôvodné. Námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia odporcu. Krajský súd považoval za zrejmé, z akých argumentov odporca\npri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom dospel k záveru, že ten dokazovanie vykonal a vyhodnotil\nriadnym spôsobom. Riadne zistil skutkový stav veci a z tohto podkladu neskôr vychádzal pri svojom\nrozhodnutí o neexistencii dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovení § 8 a § 10 zákona o azyle,\npodľa ustanovenia § 13 ods. l zákona o azyle.\nII.\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľa\n\nProti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie v celom rozsahu z dôvodov, že súd prvého\nstupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu\nvychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPrvostupňový súd, rovnako ako odporca pred ním, nesprávne konštatoval, že navrhovateľ nespĺňa\npodmienky na udelenie azylu. Zároveň navrhovateľ poukázal na to, že súd sa len veľmi stručne vyjadril\nk všetkým námietkam uvedených v opravnom prostriedku a v podstate len zopakoval všetky vyjadrenia\nodporcu.\nĎalej sa v odvolaní vyjadril k jednotlivým pojmovým znakom azylu. K forme prenasledovania uviedol,\nže navrhovateľ má v prípade návratu obavy pred prenasledovaním spočívajúcim v použití fyzického\nalebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych\nopatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí\nsúdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo\ndiskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste. Oprávnenosť obáv potvrdzujú informácie o krajine pôvodu\nnavrhovateľa, ktoré si odporca zadovážil a ktoré sú založené v spise. K pôvodcovi prenasledovania\nuviedol, že štát je, resp. bude pôvodcom prenasledovania v prípade navrhovateľa a nemožno vylúčiť ani\nprenasledovanie zo strany neštátnych aktérov. Ako dôvod prenasledovania navrhovateľ uviedol svoju\npríslušnosť ku kmeňu Zaghawa. Sám navrhovateľ bol už objektom prenasledovania vo svojej krajine,\nkeď bol zatknutý niekoľko krát kvôli svojej kmeňovej príslušnosti. V administratívnom spise sa nachádza\nmnožstvo informácií ohľadom prístupu štátnych zložiek voči príslušníkom tohto kmeňa a v opravnom\nprostriedku na tieto poukazoval, prečo však nevzal krajský súd tieto informácie do úvahy, nie je z jeho\nrozsudku známe.\nĎalej sa navrhovateľ vyjadril k nezrovnalostiam v rozhodnutí súdu. Na strane 8 rozhodnutia súd tvrdí,\nže ,,Navrhovateľ žiadosť o udelenie o azyl zdôvodnil v Dotazníku žiadateľa o udelenie azylu zo dňa\n15.04.2014 skutočnosťou, že čelil opakovanému zatýkaniu a diskriminácii ako osoba, príslušník kmeňa\nZaghawi, ktorého príslušníci sú spájaní s opozičnými silami voči vláde.\". Následne súd na strane\n9 uviedol úplne protichodné tvrdenie, keď uviedol: ,,Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred odporcom\nneuviedol ani skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že by z dôvodu príslušnosti\nku kmeňu Zaghawi zažíval nejaké problémy v krajine pôvodu. Z toho dôvodu sa krajský súd s\nnámietkami navrhovateľa, týkajúcimi sa jeho postavenia národnostných menšín, nestotožňuje.\". Tieto\ntvrdenia považoval za úplne rozporné. Sám navrhovateľ v Dotazníku žiadateľa o udelenie azylu na\nstrane 6 uviedol svoje dôvody, pre ktoré požiadal Slovenskú republiku o udelenie azylu: ,,Prvým a\nhlavným dôvodom môjho odchodu z krajiny je veľmi zlá bezpečnostná situácia v Sudáne. Druhým\ndôvodom je určitá diskriminácia mojej osoby, z dôvodu príslušnosti k etniku Zaghawi. Túto diskrimináciu\nsom pociťoval zo strany štátnych orgánov Sudánu kvôli príslušnosti k tomuto etniku sa mi často\nposmievali, ponižovali ma a diskriminovali. Príslušníci tohto kmeňa sú v očiach vládnucej strany spájaní s\nopozičnými stranami, aj keď ja som sa v politike nikdy neangažoval. Mnohých príslušníkov nášho kmeňa\npredstavitelia vládnej moci bezdôvodne zatýkajú.\". Ako z vyššie uvedeného vyplýva, navrhovateľ od\nzačiatku informoval odporcu o všetkých dôvodoch podania svojej žiadosti a zdôraznil svoje problémy so\nsvojou kmeňovou príslušnosťou. Prečo krajský súd vo svojom rozhodnutí konštatuje opak, nie je známe.\nNamietal preto nesprávne skutkové zistenia súdu, ktorý síce zrejme všetky dôkazy vykonal, avšak na\nich základoch dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.\nOkrem subjektívneho prvku, a teda strachu navrhovateľa, je potrebné pre zváženie udelenia azylu,\npreskúmavať aj objektívnu stránku obáv. Objektívnosť obáv je však v prípade navrhovateľa preukázaná\ntak všeobecnými informáciami o krajine pôvodu, a to tými, ktoré sú zaradené v spise odporcu,\nako tými ktoré doložili v opravnom prostriedku. Odvolací súd však tak ako aj odporca pred ním\ntvrdil, že v prípade navrhovateľa nie je splnená podmienka opodstatnenosti jeho obáv. Nemožno\nsúhlasiť s interpretáciou prvostupňového súdu, podľa ktorého je pre účely naplnenia podmienok pre\nudelenia azylu potrebné predchádzajúce konanie subjektov voči konkrétnej osobe navrhovateľa (hoci\npredchádzajúce prenasledovanie je dôležitým znakom opodstatnenosti obáv navrhovateľa). Preto\nv prípade navrhovateľa tento preukázal predchádzajúce diskriminačné konania voči jeho osobe, z\ndôvodov príslušnosti k etniku Zaghawa (ktorá však z nepochopiteľných a ničím nepodložených príčin\n\nako prenasledovania z tohto dôvodu neakceptoval ani odporca, ani prvostupňový súd). Po druhé,\npredchádzajúce prenasledovanie je indikátorom prenasledovania v budúcnosti, nie však podmienkou\npre udelenia azylu. Správy, ktoré boli priamo odcitované v opravnom prostriedku a nachádzajú\nsa v administratívnom spise odporcu jednoznačne potvrdzujú prenasledovanie tohto etnika, a to\ndokonca hromadné zabíjanie na základe etnického pôvodu. Je nepochybné, že navrhovateľ netvorí\njedinečnú výnimku, voči ktorej sa represálie v prípade návratu z dôvodu jeho etnika skončia.\nRozhodovanie o priznaní postavenia utečenca (resp. o udelení azylu) je rozhodovaním pro futuro,\nje preto dôležité zvažovať perspektívnosť postavenia žiadateľa a nie iba formalisticky vyžadovať\npreukázanie prenasledovania v minulosti. Navyše, o postavení žiadateľov o azyl sa zvyčajne rozhoduje\nv stave značnej dôkaznej núdze, preto pokiaľ jeho tvrdenia sú súvislé a hodnoverné a nie sú v rozpore\ns dostupnými informáciami týkajúcimi sa jeho prípadu, čo je aj prípad navrhovateľa, mali byť tieto\nhodnotené ako správne a relevantné. Preto tu opäť namietal jednak nesprávne skutkové zistenia,\nako aj nesprávne právne posúdenie prípadu v kontexte vyžadovania preukázania predchádzajúceho\nprenasledovania pri posudzovaní opodstatnenosti obáv z prenasledovania.\nV opravnom prostriedku poukazoval na zlé postavenie príslušníkov kmeňa Zaghawa, ktorí sú všetci\npovažovaní za povstalcov; navrhovateľovi je prisudzovaná kolektívna vina ako príslušníkovi tohto etnika.\nDôkazy o prisudzovaní kolektívnej viny preukazoval v opravnom prostriedku. Prvostupňový súd sa\nvšak týmito námietkami vôbec nezaoberal a ani sa v rozsudku k týmto tvrdeniam nijako nevyjadruje.\nOchrana utečencov podľa Ženevskej konvencie 1951 predstavuje ochranu pred uložením kolektívnej\nviny a trestu za spôsobenie skutočnej alebo predpokladanej krivdy voči iným, a to osobami s obdobným\npozadím alebo inak spájanými s osobou obetí/žiadateľa. Prenasledovanie je v mnohých prípadoch\ndôsledkom odvety za údajné \"zločiny\" spáchané inými osobami, ktoré sú rovnakej rasovej, náboženskej,\nnárodnostnej alebo sociálnej skupiny obetí/žiadateľa. K týmto zásadným informáciám sa odvolací súd\nnijako nevyjadril preto nie je zrejmé akým spôsobom sa s nimi vysporiadal. Celé odôvodnenie krajského\nsudu možno označiť za veľmi stručné a nedostatočné.\nDostupné správy preukazujú, že: je pravdou, že navrhovateľ je ako príslušník kmeňa Zaghawa je\nautomaticky vládou považovaný aj za člena povstaleckých skupín, je pravdou, že príslušníci kmeňa\nZaghawa sú z tohto dôvodu v Sudáne prenasledovaní, je pravdou, že Ženevská konvencia 1951\nposkytuje ochranu pred uložením kolektívnej viny a trestu za spôsobenie skutočnej alebo predpokladanej\nkrivdy voči iným.\n\nTieto skutkové závery, ktoré sú podložené konkrétnymi, v spise založenými správami a správami\ncitovanými v opravnom prostriedku, teda preukazujú, akým spôsobom mal odporca a neskôr aj\nprvostupňový súd posudzovať žiadosť navrhovateľa. Pokiaľ tak neurobili, museli dospieť k nesprávnemu\nprávnemu názoru, že navrhovateľ nespĺňa podmienky na udelenie azylu. Ohľadom dôkazov - teda\ninformácií a tvrdení uvádzaných v tomto odvolaní, odkázal na opravný prostriedok.\nS ohľadom na uvedené, navrhovateľ žiadal odvolací súd, aby rozsudok Krajského súdu v Košiciach\nzmenil tak, že rozhodnutie odporcu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa\nK podanému odvolaniu odporca uviedol, že odporca sa v plnom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia,\nako aj tvrdení uvedených v konaní pred súdom prvého stupňa. Právny názor súdu o tom, že navrhovateľ\nnebol prenasledovaný individuálnym konaním subjektu, odporca považuje za správny. V napadnutom\nrozhodnutí, vyjadrení, ako aj v konaní pred súdom, odporca dostatočne uviedol svoju právnu úvahu\no tom. že navrhovateľove zatknutia nepredstavujú prenasledovanie, nakoľko navrhovateľ nesplnil\npodmienky na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. Súd námietky nepovažoval za dôvodné, nakoľko\nnavrhovateľ nebol v krajine pôvodu prenasledovaný. Súd sa podľa názoru odporcu nemusel zaoberať\n\nnámietkou uplatňovania kolektívnej viny, nakoľko navrhovateľ nebol z tohto dôvodu prenasledovaný.\nNavrhovateľ opakovane namieta, že bol zatknutý kvôli svojej kmeňovej príslušnosti. V azylovom konaní\nsa nepreukázala príčinná súvislosť medzi zatknutím navrhovateľa a jeho príslušnosťou ku kmeňu\nZaghawa. Tieto dôvody nie sú dôvodmi na poskytnutie medzinárodnej ochrany vo forme azylu. V\nnapadnutom rozhodnutí odporca uviedol, že vláda a jej bezpečnostné sily zasahujú voči rebelantským\nskupinám, ktoré tvoria opozíciu a sú zložené z kmeňových skupín, bez rozdielu ich pôvodu, a to\nz dôvodu, že sú v opozícii voči súčasnej vláde, pričom vytvárajú ozbrojené rebelantské skupiny\ns vlastnou muníciou. Konflikty v Sudáne sú zložité, čo odporca uviedol v napadnutom rozhodnutí,\nvyjadrení ako aj v konaní pred súdom, avšak nemožno hovoriť o etnických čistkách orientovaných\nna príslušníkov kmeňa Zaghawi. Informácie o krajine pôvodu, založené do administratívneho spisu\nsvedčia o tom, že navrhovateľ by bol v prípade návratu do Sudánu vystavený hrozbe vážneho bezprávia,\npreto na základe uvedeného odporca navrhovateľovi poskytol doplnkovú ochranu, ktorú považuje za\ndostatočnú formu ochrany. Odporca bližšie poukazuje na svoje vyjadrenie, ako aj tvrdenie v konaní\npred súdom, kde uvádza, že boje nie sú výlučne zamerané na príslušníkov kmeňa Zaghawa, a dôvody\nnepokojov sú rôzne. Na základe vyššie uvedeného nemožno konštatovať, že by bol navrhovateľ\nv budúcnosti prenasledovaný pre svoju príslušnosť ku kmeňu Zaghawa. Navrhovateľova právna\nzástupkyňa nepredložila žiadne relevantné dôkazy vzťahujúce sa na žiadosť, pričom neuviedla žiadne\nskutočnosti, ktoré by mali mať vplyv a boli by opodstatnené na zrušenie rozsudku krajského súdu,\na tým aj napadnutého rozhodnutia migračného úradu v časti výroku o neudelení azylu. Navrhovateľ\nnikdy nemal problémy so štátnou mocou ani inými subjektmi a taktiež nebol nikdy zo žiadneho dôvodu\nperzekvovaný. Odporca má za to, že v prípade navrhovateľa neboli splnené podmienky na udelenie\nazylu podľa § 8 alebo § 10 zákona o azyle, čo svojim rozsudkom potvrdil krajský súd. V krajine pôvodu\nnebolo proti menovanému vedené trestné konanie, ani nebol väznený, nikým nebol napadnutý a ani\nmu nikto neublížil. Taktiež nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu\nalebo trestu. Opravný prostriedok považuje za neodôvodnený a účelový. Navrhovateľova žiadosť o\nudeleniu azylu bola posúdená zákonným spôsobom a všetky okolnosti, ktoré uviedol boli posúdené\nindividuálne, ako aj vo všetkých relevantných súvislostiach. Napadnuté rozhodnutie preto považuje\nodporca za vydané v súlade so zákonom, čo potvrdil aj krajský súd, a preto navrhoval potvrdiť rozsudok\nkrajského súdu.\nPreto navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu potvrdil.\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia odporcu\nV rozhodnutí, ktorým odporca neudelil navrhovateľovi azyl a poskytol doplnkovú ochranu uviedol, že\nnavrhovateľ požiadal dňa 01.04.2014 o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu\nobavy o svoj život v domovskej krajine.\nZa účelom zdôvodnenia jeho žiadosti s ním bol vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého uviedol, že\nv krajine pôvodu nebol nikdy členom ani sympatizantom žiadnej politickej strany, organizácie či hnutia.\nZároveň vyhlásil, že nikdy nebol v Sudáne trestne stíhaný, ani právoplatne odsúdený. Ďalej uviedol, že\nhlavným dôvodom jeho odchodu z krajiny pôvodu bola zlá bezpečnostná situácia. Okrem toho uviedol,\nže v Sudáne pociťoval diskrimináciu voči jeho osobe z dôvodu príslušnosti ku kmeňu Zaghawa. Tá sa\nprejavovala posmievaním a ponižovaním. Príslušníci tohto kmeňa sú často spájaní s opozičnými silami\nvoči vládnej moci. Často sú štátnymi autoritami bezdôvodne zatýkaní.\nSám menovaný bol niekoľkokrát zatknutý útvarom verejnej bezpečnosti. Prvýkrát sa tak stalo v auguste\n2003, kedy na mesto Kutum zaútočili vládne jednotky, pretože sa v ňom zdržiavali opoziční ozbrojenci.\nVtedy došlo k ozbrojeným stretom, pričom obyvatelia mesta utiekli do mesta al-Fašír, kde ich následne\nbezpečnostné zložky pozatýkali. Takto bol zatknutý a uväznený aj menovaný, a to po dobu 3 mesiacov.\nNevie, kde bol tú dobu držaný, lebo pri prevoze do väzby mal zaviazané oči. Po troch mesiacoch ho\nprepustili na tom istom mieste, kde bol zadržaný. Spolu s ním bolo zadržaných asi 50 ľudí.\n\nNiekedy v období medzi septembrom a decembrom roku 2006 bol opätovne zatknutý bezpečnostnými\nsilami, a to na dva týždne. Dôvodom mali byť demonštrácie študentov proti zníženiu štátnych sociálnych\ndávok, a to na univerzite v meste Zalingei, kde v tej dobe študoval. Vtedy boli zatknutí všetci študenti, ako\naj menovaný, hoci sám sa týchto demonštrácií nezúčastnil. Zadržaný bol na dva týždne v budove útvaru\nverejnej bezpečnosti v meste Zalingei. Dôvod zatknutia mu nikto neoznámil, ale myslí si, že súvisel s\njeho kmeňovou príslušnosťou.\nOpätovne bol menovaný zatknutý v auguste 2012 po tom, ako bol primátor mesta al-Waha menom O.\nzavraždený počas návštevy mesta Kutum. Po tejto udalosti bezpečnostné sily zatýkali podozrivých ľudí\na medzi nimi bol aj menovaný. Nakoľko mu nič nedokázali, po 6-tich dňoch ho pustili na slobodu.\nNaposledy bol zatknutý v októbri 2013. Zatkli ho ako jediného na námestí v meste Kutum, pretože ho\npodozrievali zo spolupráce s opozičnými stranami. Keďže mu túto spoluprácu nedokázali, po 20 dňoch\nbol prepustený na slobodu. Zadržaný bol v budove útvaru verejnej bezpečnosti v meste Kutum.\nMenovaný sa domnieva, že jeho zaistenia útvarom verejnej bezpečnosti súviseli s jeho kmeňovou\npríslušnosťou. Nikdy mu však nič nedokázali a vždy ho po istom čase prepustili. O svojich zatknutiach\nnemá žiadne potvrdenia. Podľa menovaného bežne bezpečnostné zložky Sudánu bezdôvodne zatýkajú\npríslušníkov kmeňa Zaghawa, prípadne ich okradnú alebo zabijú. Začiatkom roka bol zavraždený jeho\nstarý otec a starého otca brat, o čom sa dozvedel telefonicky od svojho brata.\nPreto sa obáva o svoju bezpečnosť v Sudáne.\nV stanovisku pred vydaním rozhodnutia navrhovateľ uviedol, že na základe informácií obsiahnutých\nv spisovom materiáli vedenom k žiadosti menovaného o poskytnutie medzinárodnej ochrany možno\nkonštatovať, že v plnej miere odôvodňujú jeho obavy pred akoukoľvek formou jeho návratu do krajiny\npôvodu a opodstatňujú jeho požiadavky na poskytnutie medzinárodnej ochrany na území SR.\nV priebehu správneho konania boli všetky skutočnosti uvedené žiadateľom objektívne vyhodnotené\na komplexne posúdené. Na základe výpovede menovaného a všetkých dostupných informácií je\nzrejmé, že nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu na území SR. V jeho\nprípade nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných\nalebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti\nk určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevskej konvencie z roku 1951 o právnom\npostavení utečencov a zákona o azyle. Azyl je špecifickým právnym inštitútom, na základe ktorého\nsa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky teda opodstatnené obavy pred reálne prebiehajúcou perzekúciou osôb, ktoré majú určité presvedčenie,\na to buď zo strany štátu alebo neštátnych pôvodcov. Migračný úrad dospel k záveru, že v prípade\nmenovaného k uvedenému nedošlo.\nZ výpovede navrhovateľa je zrejmé, že v krajine pôvodu nečelil absolútne žiadnym problémom zo\nstrany neštátnych zložiek, ktoré by mohli byť považované za prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d/\nzákona o azyle. Taktiež je z jeho výpovede zrejmé, že v krajine pôvodu pred jej opustením nečelil\nžiadnym problémom ani zo strany štátnych orgánov, ktoré by bolo možné subsumovať pod pojem\nprenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle. I keď možno pripustiť, že jeho údajné niekoľkonásobné\nzaistenie bezpečnostnými zložkami by mohlo byť v súlade s § 2 písm. d/ bod 2 zákona o azyle\npovažované za istú formu prenasledovania, migračný úrad nedospel k záveru, že by sa v jeho\nkonkrétnom prípade jednalo o prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle, resp. Ženevskej konvencie\nz roku 1951, t. j. o prenasledovania z dôvodu jeho rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k sociálnej\nskupine alebo z dôvodu jeho politického názoru. Všetky jeho údajné zatknutia boli dôsledkom udalostí,\nktoré súviseli buď s nepokojmi v súvislosti s ozbrojenými rebelantskými skupinami, ako tomu malo byť\nv Kutume v roku 2003 alebo s protestami a nepokojmi na univerzite v meste Zalingei v roku 2006 alebo\npo vražde okresného komisára z al-Waha O. W. K. X..\n\nV tejto súvislosti je pochopiteľné, bez toho, že by migračný úrad chcel akokoľvek obhajovať sudánsku\nvládu a jej legitímnosť, že jej bezpečnostné zložky zakročili a riešili buď nepokoje alebo sa snažili dolapiť\nvrahov spomenutého komisára z al-Waha. Jednou otázkou je primeranosť reakcie a jej forma zo strany\nbezpečnostných zložiek a druhou je to, či menovaný bol konkrétnym cieľom záujmu bezpečnostných\nzložiek a navyše z dôvodu jeho špecifického profilu, v tomto prípade z dôvodu jeho kmeňovej\npríslušnosti. Migračný úrad dospel k jednoznačnému záveru, že nie. Primárnym cieľom bezpečnostných\nzložiek bolo buď pacifikovať ozbrojené rebelantské skupiny v Kutume, nastoliť poriadok, resp. zabrániť\neskalácii napätia na univerzite a dolapiť vrahov komisára z al-Waha.\nDokonca ani jeho údajné posledné zatknutie pre podozrenie, že spolupracuje so skupinami stojacimi\nv opozícii voči súčasnej administratíve z októbra 2013, nemožno považovať za prenasledovanie v\nzmysle § 8 zákona o azyle. Predovšetkým je objektívnym faktom, čo sám menovaný vyhlásil, že\nsa nikdy politicky neangažoval. K záveru, že nespolupracuje zo žiadnou z opozičných síl napokon\ndošli aj samotné bezpečnostné zložky, ktoré ho prepustili. Takže aj v tomto prípade možno hovoriť\nmaximálne o zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné\nalebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, tak ako to upravuje § 2 písm. d/ bod 2 zákona o\nazyle. Nemožno ale v tomto konkrétnom prípade (podozrenie zo spolupráce s opozičnými silami) hovoriť\no závažnom alebo opakovanom konaní bezpečnostných síl spôsobujúcom vážne porušovanie jeho\nzákladných ľudských práv, keďže k uvedenému došlo len raz.\nOdporca skonštatoval aj to, že vláda a jej bezpečnostné sily zasahujú voči ozbrojeným (rebelantským)\nopozičným (kmeňovým) skupinám bez rozdielu ich pôvodu rovnako a nie primárne pre ich kmeňové či\netnické pozadie. Zasahujú voči jednotlivým kmeňom či etnikám preto, lebo sú v opozícii voči vláde, resp.\ntvoria ozbrojené rebelantské skupiny s vlastnou milíciou. K takým patrí aj kmeň Zaghawa ako súčasť\nSudánskeho oslobodzovacieho hnutia, armády (SLM/A).\nK uvedeným skutočnostiam podotkol i to, že z verejne dostupných zdrojov (napr.: <http://\nwww.irinnews.org/report/58190/sudan-tension-still-high-in-kutum-tmvn> alebo http://en.wikipedia.org/\nwiki/Kutum) je zrejmé, že v samotnom meste Kutum dominujú etnické skupiny Fur, Tunjur a Berti, čiže\nprimárnym cieľom zásahu bezpečnostných zložiek v Kutume v roku 2003 nemohli byť príslušníci kmeňa\nZaghawa, ale opoziční ozbrojenci ako takí.\nTaktiež údajný zásah bezpečnostných zložiek na univerzite v meste Zalingei nebol zameraný na\npríslušníkov kmeňa Zaghawa, ale voči študentom ako takým. Nejedná sa o univerzitu kmeňa Zaghawa,\njedná sa o verejnú univerzitu. Navyše podľa verejne dostupných informácií (viď. materiál Sudán/Sudan\nč. p. MU-ODZS-2014/000291-002) k zatýkaniu študentov na univerzite v meste Zalingei došlo v marci\nroku 2007 a nie v roku 2006, ako to tvrdil menovaný.\nTiež skonštatoval, že udalosti, ku ktorým došlo po zavraždení komisára z al-Waha majú na svedomí\nprovládne arabské milície. Zavraždený komisár O. W. K. X. bol totiž vodcom arabskej kmeňovej skupiny\nal-Zayidiya a arabské milície sa následne po jeho zavraždení zamerali na odvetné akcie - represálie proti\nskupinám Zaghawa, ktorých obviňovali z vraždy. Ich útoky však boli zamerané predovšetkým na tábor\nvnútorne presídlených osôb v Kassab, kde sa mali vrahovia ukrývať. Menovaný však býval priamo v\nmeste Kutum, v mestskej časti Al Qasr a zatknutý bezpečnostnými zložkami mal údajne byť na námestí\nv Kutume (viď materiál Sudán/Sudan č. p. MU-ODZS-2014/000291-002).\nTaktiež odporca skonštatoval, že menovaný svoje vyhlásenia ničím nepodložil. O jeho zatknutiach\nnemá žiadne dôkazy. Ak k nim aj naozaj došlo, to, že to akokoľvek malo súvisieť len s dôvodom\njeho kmeňovej príslušnosti, sú len jeho ničím nepodložené domnienky. Podobne možno vyhodnotiť aj\njeho tvrdenia o zavraždení jeho starého otca a brata starého otca. Navyše k tejto informácii sa dostal\nlen sprostredkovane, a to počas telefonického kontaktu so svojim bratom. Taktiež menovaný žiadnym\nhodnoverným spôsobom nepreukázal svoju totožnosť a svoj pôvod. V krajine pôvodu údajne vlastnil\nlen občiansky preukaz, ktorý však pred jej opustením stratil. Zo Sudánu údajne vycestoval na falošný\ncestovný pas, ktorý mu vybavil prevádzač.\n\nUvedené skutočnosti teda neprispeli k ustáleniu identity menovaného ani k naplneniu atribútu jeho\ndôveryhodnosti, ktorý v tak špecifickom konaní, akým je konanie o azyle, tvorí jeden z najdôležitejších\nprvkov posudzovania žiadosti o medzinárodnú ochranu.\nNa základe uvedeného migračný úrad dospel k jednoznačnému záveru, a teda, že menovaný objektívne\nnečelil v krajine svojho pôvodu žiadnej forme prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine, resp. nepreukázalo sa, že by v nej bol prenasledovaný za uplatňovanie politických\npráv a slobôd, tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle, resp. zo Ženevskej konvencie. Preto dôvody jeho\nžiadosti, tak, ako ich uviedol a zdôvodnil v priebehu konania o azyle, možno považovať za irelevantné\nz hľadiska udelenia azylu na území SR.\nČo sa týka udelenia azylu v zmysle § 10 zákona o azyle, t. j. na účel zlúčenia rodiny, tieto neboli v\nprípade menovaného splnené z objektívnych dôvodov, keďže menovaný nemá na území SR žiadnych\nrodinných príslušníkov s udeleným azylom.\nVzhľadom k tomu, že neboli splnené dôvody pre udelenie azylu, bolo potrebné v zmysle zákona o azyle\ntiež posúdiť, či cudzinec spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. V súvislosti\ns vážnym a individuálnym ohrozením života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia\npočas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu odporca uviedol, že bezpečnostná\nsituácia v Sudáne, resp. v jednotlivých darfúrskych provinciách je značne komplikovaná a nestála.\nKonflikt v provincii Darfúr sa začal v roku 2003, teda ešte počas druhej sudánskej občianskej vojny a\nspôsobil jednu z najhorších humanitárnych katastrof moderných čias. Patrí k najkrvavejším konfliktom\nsúčasnosti, pričom prerástol do genocídy. Počet obetí sa odhaduje na 400 000 a vyše dva a pol milióna\nľudí bolo vyhnaných z domovov, pričom žili a žijú v zúfalých podmienkach v utečeneckých táboroch,\nzväčša na holej zemi, takmer bez potravy. Tam sú naďalej vystavovaní násiliu, nebezpečenstvu zabitia\na znásilnenia. Pôvod krízy v Darfúre možno pripísať kombinácii viacerých faktorov: nedostatku zdrojov\nznásobenému extrémnymi suchami, kmeňovým konfliktom a všeobecnému pocitu obyvateľov Darfúru,\nže ich odsúvajú na okraj a vylučujú zo ziskov zo sudánskej ropy. Etnické čistky, vyháňanie, vraždy\na znásilňovanie má na svedomí, okrem iných, hlavne milícia zvaná ,,džandžavíd\". Zjednodušene sa\ndá konflikt v Darfúre opísať ako zrážka kočovných arabských moslimov s usadenými nearabskými\nmoslimami, v ktorej ide o zdroje a pôdu a v ktorej je sudánska vláda zaangažovaná na strane arabsky\nhovoriacich útočníkov. Hoci ide o zrážku moslimov s moslimami, má konflikt určite aj náboženský\nrozmer, lebo nearabskí obyvatelia Darfúru vyznávajú súfizmus, nemilitantnú verziu islamu, zatiaľ čo\nrežim generála al-Bašíra vnucuje celej krajine šaríju, islamské právo. Podľa správy Úradu OSN pre\nkoordináciu humanitárnych záležitostí z 26.05.2014, nová vlna neistoty a násilia od januára 2014\nvyvolala ďalšie humanitárne potreby v celom Darfúre. Boje a neistota, ktoré zahŕňajú vládne sily,\nozbrojené hnutie a ozbrojené kmeňové milície, viedli k presídleniu 321 929 ľudí. Ochrana civilistov bola\na stále je hlavnou obavou v celom Darfúre. Ku dňu 25.05.2014 zostáva presídlených 203 197 ľudí.\nNovo presídlené osoby sa väčšinou sústredili v táboroch v okolí lokalít Nyala, Južný Darfúr, Zamzam, na\nokraji al-Fašír, Tawilla a v lokalite Kutum. Pre pomocné organizácie bolo a stále je najväčším problémom\nposkytovanie základných služieb pre presídlených ľudí, ktorí pricestovali vo veľkých množstvách do\ntáborov v Severnom a Južnom Darfúre. Od začiatku roka 2014 mala humanitárna komunita prístup k\n179 662 z 203 197 vnútorne presídlených osôb. V apríli a máji došlo k výraznému zlepšeniu prístupu k\nhumanitárnej pomoci, čo umožnilo partnerom pomôcť viacerým postihnutým oblastiam. Oblasti, kde je\nprístup stále obmedzený, sú: Hašaba, lokalita Kutum, Severný Darfúr, Jebel Marra, Adila, Abu Karinka\na Východný Dárfúr.\nV prípade bezpečnostnej situácie v štáte Severný Darfúr a mesta Kutum, teda možno v súčasnosti\nna základe aktuálne dostupných informácií uplatniť rozsudok Európskeho súdneho dvora C-465/07,\nktorý relevantné ustanovenia Smernice Rady 2004/83/ES z 29.04.2004 o minimálnych ustanoveniach\npre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva\nako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany\nvyložil nasledovne: ,,Existencia vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo osoby žiadateľa o\n\ndoplnkovú ochranu nie je podriadená podmienke, že žiadateľ predloží dôkaz o tom, že je špecificky\ndotknutý z dôvodu okolností vlastných jeho osobnej situácii. Existencia takéhoto ohrozenia môže\nbyť výnimočne považovaná za preukázanú, pokiaľ miera neselektívneho násilia charakterizujúca\nprebiehajúci ozbrojený konflikt, posudzovaná príslušnými vnútroštátnymi orgánmi rozhodujúcimi o\nžiadosti o doplnkovú ochranu, alebo súdmi členského štátu dosiahne tak vysokú úroveň, že existujú\npodstatné a preukázané dôvody domnievať sa, že civilná osoba vyhostená do predmetnej krajiny alebo\ndo predmetného regiónu, by zo samotného dôvodu svojej prítomnosti na tomto území čelila reálnemu\nriziku utrpenia vážneho a individuálneho ohrozenia.\".\nOkrem toho Súdny dvor v predmetnom rozsudku skonštatoval, že „ ... iba samotné objektívne\nkonštatovanie rizika spojeného so všeobecnou situáciou v krajine v zásade nepostačuje na preukázanie.\nže na strane určitej osoby sú splnené podmienky uvedené v článku 15 písm. e/, jeho znenie napriek tomu\npoužitím formulácie \"obvykle\" vyhradzuje hypotézu výnimočnej situácie, ktorá by bola charakterizovaná\ntakou vysokou úrovňou rizika, že by existovali podstatné a preukázané dôvody domnievať sa, že\ntáto osoba by utrpela individuálne predmetné riziko... Výnimočná povaha tejto situácie je rovnako\npotvrdzovaná skutočnosťou, že predmetná ochrana je doplnková, a systematikou článku 15 smernice,\nkeďže formy bezprávia definované uvedeným článkom písm. a/ a b/ predpokladajú jasnú individualizáciu.\nHoci je pravda, že kolektívne prvky majú v uplatňovaní článku 15 písm. c/ významnú úlohu v tom\nzmysle, že dotknutá osoba patrí. ako iné osoby, k okruhu potenciálnych obetí neselektívneho násilia\nv situáciách medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. skutočnosťou zostáva, že\ntoto ustanovenie musí byť predmetom systematického výkladu vzhľadom na ďalšie dve situácie, ktoré\nuvádza predmetný článok 15, a teda musí byť vykladané v tesnej spojitosti s touto individualizáciou.\"\nTeda o čo viac bude prípadne žiadateľ schopný preukázať, že je špecificky dotknutý z dôvodu skutočností\nvlastných jeho osobnej situácii, o to nižšia bude úroveň neselektívneho násilia vyžadovaná na to, aby\nmohol byť oprávnený na doplnkovú ochranu.\".\nPri posudzovaní kritérií vážneho bezprávia a na základe princípu individuálneho posudzovania\nkaždej jednej žiadosti o potrebe poskytnutia medzinárodnej ochrany sa správny orgán priklonil k\nzáveru, že v prípade návratu osoby menovaného do krajiny jeho pôvodu nemožno s dostatočnou\nistotou predpokladať, že by nebol ohrozený jeho život alebo nedotknuteľnosť jeho osoby z dôvodu\npretrvávajúcej nepriaznivej bezpečnostnej situácie v Sudáne, resp. v štáte Severný Darfúr a v meste\nKutum, odkiaľ pochádza. Preto sa migračný úrad v súvislosti s informáciami o bezpečnostnej situácii\nv týchto lokalitách v prípade menovaného priklonil k potrebe poskytnutia mu doplnkovej formy\nmedzinárodnej ochrany.\nV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť. Rozhodol bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 09.07.2015 (§ 156\nods. 1 a ods. 3 OSP).\nV predmetnej veci je predmetom odvolacieho konania rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené\nrozhodnutie odporcu v časti o neudelení azylu navrhovateľovi, preto primárne v medziach odvolania\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu,\nnajmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom\nprostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého\nrozhodnutia odporcu.\n\nPodľa § 13 ods. l zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené\nv § 8 alebo 10.\nPodľa § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh\nrôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití\nfyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných\nalebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.\nneprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za\nodmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy\nalebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti\ndeťom.\nPodľa § 2 písm. e/ na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom prenasledovania alebo vážneho\nbezprávia\n1. štát,\n2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho\núzemia, alebo\n3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú\nschopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím,\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nrozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa v rámci opakovanej žiadosti\no udelenie azylu rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu.\nPodľa § 13c ods. l zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa\npodmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2.\nmučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne\nohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného\nalebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\nPodľa § 19a ods. 1 ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom\na) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o\nudelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú,\n\nb) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť\nsubjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia,\nc) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku,\nPodľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok)\n(1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať\npotrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.\n(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,\nčestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej\nčinnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.\nZ odôvodnenia rozhodnutia odporcu vyplýva, že tento dospel k jednoznačnému záveru, že navrhovateľ\nobjektívne nečelil v krajine svojho pôvodu žiadnej forme prenasledovania z rasových, národnostných\nalebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti\nk určitej sociálnej skupine, resp. nepreukázalo sa, že by v nej bol prenasledovaný za uplatňovanie\npolitických práv a slobôd, tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle, resp. zo Ženevskej konvencie.\nV konaní navrhovateľ od počiatku namietal záver, ku ktorému dospel odporca, že nespĺňa podmienky na\nudelenie azylu a vytýkal, že odporca na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a teda nesprávnym vyhodnotením správ z krajiny pôvodu, ktoré mal k dispozícii dospel k\nnesprávnemu právnemu vyhodnoteniu situácie navrhovateľa, keď tieto subsumoval iba pod dôvody,\nktoré oprávňujú navrhovateľa na poskytnutie doplnkovej ochrany, napriek tomu, že uvádzané dôvody sú\ndostatočné na to, aby bol navrhovateľovi udelený azyl. Vytýkal aj súdu prvého stupňa, že sa len veľmi\nstručne vyjadril k všetkým námietkam uvedených v opravnom prostriedku a v podstate len zopakoval\nvšetky vyjadrenia odporcu.\nNavrhovateľ v konaní od počiatku poukazoval na obavy v prípade návratu pred prenasledovaním\nspočívajúcim v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných,\nsprávnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané\ndiskriminačným spôsobom, odmietnutím súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo\ndiskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste. Trval\nna tom, že oprávnenosť obáv potvrdzujú informácie o krajine pôvodu, ktoré si odporca zadovážil, a ktoré\nsú založené v spise.\nKonanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu.\nAzyl predstavuje medzinárodnoprávnu ochranu osôb, ktoré majú v krajine svojho pôvodu opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto\nobavy sa nemôžu alebo nechcú vrátiť do tohto štátu. Vo vzťahu k ďalšej forme medzinárodnej ochrany doplnkovej ochrane, treba uviesť, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť\nlegálneho pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale\nu ktorých by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone) neúnosné, neprimerané, či inak nežiaduce\npožadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám\npo prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim\nv odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o poskytnutí či neposkytnutí\n\ndoplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z ktorých je potrebné\nvychádzať.\nNavrhovateľ aj v opravnom prostriedku za pôvodcu prenasledovania, ktorému v minulosti čelil označil\nštát a aj v prípade návratu do Sudánu prezentoval svoje obavy pred prenasledovaním spočívajúcim\nv použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych,\npolicajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným\nspôsobom, odmietnutím súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému\npotrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste zo strany štátnych\norgánov (avšak nemožno vylúčiť aj prenasledovanie zo strany neštátnych aktérov) s tým, že ako dôvod\nprenasledovania navrhovateľ uvádzal svoju príslušnosť ku kmeňu Zaghawa a namietal, že sám už bol\nv minulosti objektom prenasledovania a viackrát zatknutý z dôvodu svojej kmeňovej príslušnosti.\nNa podporu svojich tvrdení navrhovateľ poukazoval na informácie zo správ založených do\nadministratívneho spisu, z ktorých je dostatočne zrejmé, že konanie vlády je namierené proti\npríslušníkom kmeňa Zaghawa, ktorí sú považovaní za opozičných voči vláde, ktoré však odporca vo\nsvojom rozhodnutí nijako nezohľadnil. Tieto námietky navrhovateľa zostali zo strany krajského súdu bez\npovšimnutia, súd sa nimi nezaoberal ako dôkazmi, ktoré mali byť vykonané.\nUvedené námietky považoval odvolací súd za dôvodné.\nV tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že odporca, i keď mal určité pochybnosti o pravdivosti\nniektorých tvrdení navrhovateľa v súvislosti s ustálením jeho identity, jeho tvrdenia vo všeobecnosti\nneodmietol ako nedôveryhodné, preto bolo potrebné sa nimi náležitým spôsobom zaoberať a tieto z\nhľadiska podmienok pre udelenie azylu posúdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky už v skoršej judikatúre (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013) uviedol, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby\nprenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou\nvýpoveďou.\nJe naopak povinnosťou správneho orgánu ,aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy,\nktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú.\nPokiaľ sa, teda žiadateľ o azyl, teda po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej\ndejovej línie, jeho výpoveď je možné i napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentnú a za\nsúladnú s dostupnými informáciami o krajine pôvodu, potom je potrebné z takejto výpovede vychádzať.\nTýmito požiadavkami sa odporca riadil len čiastočne. Hoci navrhovateľovu výpoveď vo všeobecnosti\nnepovažoval za nedôveryhodnú, jeho tvrdeniami o súvislosti prenasledovania, ktorému čelil a ktorému\nby mohol v budúcnosti čeliť, s jeho etnickou príslušnosťou, sa v kontexte ním preukazovaných informácií\nz krajiny pôvodu majúcich tieto tvrdenia preukazovať, bližšie nezaoberal a to ani napriek tomu, že jeho\n(odporcov) záver o dôvodnosti obáv z hrozby vážneho bezprávia v prípade návrate navrhovateľa do\nkrajiny pôvodu z dôvodu pretrvávajúcej nepriaznivej bezpečnostnej situácie, pre ktoré sa v prípade\nnavrhovateľa priklonil k poskytnutiu doplnkovej ochrany, objektívnu dôvodnosť navrhovateľových obáv\nnaznačujú.\nV súvislosti s tým treba zdôrazniť, že zásada, tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu\nsvoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť\nžiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových\ntvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o\nazyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti\núsudku správneho orgánu.\nKonanie o medzinárodnej ochrane je špecifické tým, že je v ňom často potrebné rozhodovať v situácii\ndôkaznej núdze (pozri rozsudky Najvyššieho správneho súdu ČR z 26.02.2008, č. k. 2Azs 100/2007-64\na z 27.03.2008, č. k. 4Azs 103/2007-63, či rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa\n29.07.2014, sp. zn. 1Sža/17/2014), že ide o rozhodovania prospektívne (t. j. posudzuje sa opodstatnenia\nstrachu z prenasledovania, či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti), a že nesprávne rozhodnutie má\npre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky.\n\nTýmto špecifikám konania o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného\nbremena, ktoré sú vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno\ntvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Je\nnesporné, že ak by sťažovateľ ani nenamietal skutočnosti svedčiace o tom, že došlo, alebo že by\npotenciálne mohlo dôjsť, k zásahu do jeho ľudských práv v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle,\npotom nie je potrebné sa situáciou v jeho krajine pôvodu do detailu zaoberať.\nV prípade, že žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany však uvádza skutočnosti podraditeľné pod\ntaxatívny výpočet dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, potom je\npotrebné žiadateľom uvádzané skutočnosti konfrontovať so zisteniami týkajúcimi sa situácie v krajine\npôvodu žiadateľa.\nPokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu\na správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je\npovinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a\ninformácií, a to ako tých, ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú.\nV mnohých prípadoch však musí správny orgán rozhodovať v situácii dôkaznej núdze, t. j. vtedy, keď\nnie je ani žiadateľ ani správny orgán schopný doložiť, či vyvrátiť určitú skutočnosť, či tvrdenie žiadnym\npresvedčivým dôkazom, v takých prípadoch zostáva jediným dôkazným prostriedkom výpoveď žiadateľa\na kľúčovým faktorom sa stáva posúdenie celkovej vierohodnosti žiadateľa a pravdepodobnosti, že k\nudalosti tak, ako žiadateľ vypovedal, naozaj došlo .\nAk uvedie žiadateľ o udelenie azylu v priebehu správneho konania skutočnosti, ktoré by mohli\nnasvedčovať záveru, že opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, je\npovinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli odstránené\nnejasnosti o žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu.\nSprávny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o\nkrajine pôvodu. Špecifikom konanie vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení\ndaných podmienok sa uplatňuje pravidlo ,,v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú\nochranu\" (,,benefit of doubt\"). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k\nporušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na\npostavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názor, správanie, príslušnosť\nk sociálnej skupine atď., dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo\nnemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze\nzohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl.\nNapriek tomu, že v predmetnej veci navrhovateľ vypovedal o najmenej štyroch situáciách kedy bol\nzatknutý bezpečnostnými zložkami, nemožno v kontexte uvedeného považovať konštatovanie odporcu,\nže z jeho výpovede je zrejmé, že v krajine pôvodu pred jej opustením nečelil žiadnym problémom zo\nstrany štátnych orgánov, za iné ako predčasné a nepresvedčivé.\nOdporca pritom sám pripustil, že niekoľkonásobné zaistenie navrhovateľa bezpečnostnými zložkami\nmohlo napĺňať obsah pojmu závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie\nzákladných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným\nspôsobom, ktoré spočíva (v danom prípade) v - zákonných, správnych, policajných alebo súdnych\nopatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom (§ 2 písm. d/ bod\n2), napriek tomu popísané udalosti vyhodnotil ako dôsledky iných udalostí (ktoré súviseli s nepokojmi\nsúvisiacimi s činmi ozbrojených rebelantských skupín, protestami na univerzite v meste Zalingei, resp.\nnepokojmi po vražde okresného komisára z al-Waha) a teda navrhovateľ nebol konkrétnym cieľom\nzáujmu bezpečnostných zložiek z dôvodu jeho špecifického profilu teda z dôvodu jeho kmeňovej\npríslušnosti. I v prípade posudzovania udalostí, ku ktorým došlo po zavraždení komisára z al-Waha tiež\npripustil, že ich možno pripísať provládnym arabským milíciám, ktoré sa následne zamerali na odvetné\nakcie - represálie proti skupinám Zaghawa.\nVzhľadom na existujúce pochybnosti bolo podľa názoru odvolacieho súdu zo strany odporcu nevyhnutné\nvenovať zvýšenú pozornosť navrhovateľom tvrdenej spojitosti jeho opakovaných negatívnych\nskúseností s bezpečnostnými orgánmi s jeho príslušnosťou k skupine Zaghawa. Odporca preto\n\nnemal nechať bez povšimnutia a mal vyhodnotiť aj takéto tvrdenia navrhovateľa naviac podporené\nodkazom na oficiálny zdroj informácií založených v administratívnom spise preukazujúce veľmi zlé\npostavenie príslušníkov kmeňa Zaghawa (Vzostup násilia v súčasnej dobe spôsobuje destabilizáciu\nDarfúru, zdroj : MU-ODZS-2014/000291-002, str. 5), prenasledovanie, ktorému čelia príslušníci kmeňa\nZaghawa (Rapid Support Forces napadli desiatky dedín etnicky zložených z Fur a Zaghawa, zdroj :\nMU-ODZS-2014/000291-002, str. 13), dlhodobú nestabilitu prejavujúcu sa rôznymi útokmi na civilné\nobyvateľstvo (Od roku 2010 vypukol boj medzi nearabskými kmeňmi, s novými, vládou podporovanými\nnearabskými milíciami zameranými na Zaghawa komunity, ktoré majú najväčšie zastúpenie v rámci\npovstaleckých skupín, zdroj MU-ODZS-2014/000291-002, str. 14), vnútorné presídľovanie osôb\netnického pôvodu Zaghawa kvôli prenasledovaniu (Od decembra 2010 počas prvého polroka 2011\nnašli vnútorne presídlené osoby etnického pôvodu Zaghawa útočisko v miestnom stredisku Hybridnej\nmierovej misie OSN, keďže boli vystavené útokom (vrátane vrážd a sexuálneho násilia) zo strany SAF\na PDF, zdroj : MU-ODZS-2014/000291-002, str. 14), skutočnosť, že priamo vláda Sudánu nabádala\nna „vyhnanie\" členov Zaghawa, keďže títo sú považovaní za opozičných (Vláda Sudánu ozbrojovala a\npovzbudzovala iné etnické skupiny ako Zaghawa, žijúce s členmi Zaghawa, aby ich vyhnali, a navádzala\nna tvorbu „nových osadníkov\", zdroj : MU-ODZS-2014/000291-002, str. 14), etnickú nevraživosť a\nhromadné zabíjanie na základe etnického pôvodu („Po tom, čo sily SILA najprv obsadili a neskôr\nustúpili z mesta KUTUM, 3. augusta 2003, najmenej 42 civilistov bolo podľa správ hromadne zabitých\nmilíciami Janjaweed, ktoré sa zámerne zameriavali na jednotlivcov na základe etnického odvodu.\" zdroj :\nMU-ODZS-2014/000291-002, str. 14), existenciu represálií proti skupinám Zaghawa /ktorých obviňovali\nz vraždy, rebélií a pod./ (zdroj : MU-ODZS-2014/000291-002, str.24, str. 14, str. 15) a uplatňovanie\nkolektívnej viny proti príslušníkom kmeňa Zaghawa, pričom je nepochybné, že kolektívna vina ako dôvod\nna represálie (potrestanie, zatýkanie) je zakázaná tak v medzinárodnom humanitárnom práve ako aj v\nrámci ochrany ľudských práv.\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však možno vyvodiť, že odporca sústredil svoju pozornosť\npredovšetkým na ustálenie existencie vážneho bezprávia, ktorému by navrhovateľ mohol čeliť v prípade\nvrátenia do krajiny pôvodu z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie, túto však aj podľa názoru odvolacieho\nsúdu nedostatočne posudzoval v kontexte s navrhovateľom uvádzaným príbehom a v súvislosti s jeho\nkmeňovou príslušnosťou, ktorá vo svetle uvádzaných relevantných informácií o situácii v krajine pôvodu\nnaznačujúcich aj nedovolené uplatňovanie kolektívnej viny a s tým spojené sankcie (za spôsobenie\nskutočnej alebo domnelej krivdy voči iným osobám s obdobným pozadím alebo inak spájaným s\nosobou obete) dostatočne spochybňuje jednoznačný záver odporcu o nepreukázaní prenasledovania\nnavrhovateľa a tým neodôvodnenosti obáv z prípadného návratu do krajiny pôvodu.\nI keď aplikovanie ust. § 13a zákona o azyle odporcom odôvodňujúce priznanie doplnkovej ochrany,\npotom čo mal v konaní za preukázané naplnenie obsahu pojmu reálnej hrozby vážneho bezprávia z\ndôvodu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného\nnásilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu (§ 2 písm. f/ bod 3 zákona o\nazyle, resp. čl. 15 písm. c/ Kvalifikačnej smernice) nesporne predstavuje výhodu z dôvodu vyžadovanej\nnižšej miery individualizácie ako to vyplýva z rozsudku Elgafaji (C-465/07), na ktorý odporca vo\nsvojom rozhodnutí poukazuje, nezbavuje táto skutočnosť odporcu povinnosti skúmať prípadné splnenie\npodmienok pre udelenie azylu, najmä ak navrhovateľ trval na existencii dostatočne relevantných\ndôvodov pre poskytnutie medzinárodnej ochrany formou azylu.\nNa základe toho možno konštatovať, že odporca z dôvodu selektívneho vyhodnotenia s práv o krajine\npôvodu navrhovateľa dospel k nesprávnemu právnemu vyhodnoteniu situácie navrhovateľa, keď tieto\nsubsumoval iba pod dôvody odôvodňujúce poskytnutie doplnkovej ochrany, hodnoteniu ktorej venoval\npodstatnú časť svojho rozhodnutia, pričom dôvody pre možného azylu v prípade navrhovateľa bez\ndostatočne presvedčivých dôvodov vopred vylúčil.\nZ uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že námietky navrhovateľa boli dôvodné a\nneboli preto podmienky na konštatovanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporcu v časti o\nneudelení azylu. Pokiaľ krajský súd na ne neprihliadol a považoval rozhodnutie odporcu za vydané\nv súlade so zákonom o azyle Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s takýmto právnym záverom\n\nnestotožnil. Vzhľadom na vytýkané nedostatky nebolo dôvodné rozsudok krajského súdu zrušiť a vec\nmu vrátiť na ďalšie konanie, ale podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné rozsudok krajského\nsúdu zmeniť (§ 220 OSP) a rozhodnutie odporcu v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na\nďalšie konanie. O udelení, resp. neudelení azylu rozhoduje odporca a predovšetkým odporca musí\nvykonať náležité dokazovanie zamerané na posúdenie dôvodnosti navrhovateľovej žiadosti o azyl.\nSelektívnym vyhodnotením dôkazov tvoriacim súčasť administratívneho spisu odporcu totiž odporca\nnezistil dostatočne skutkový stav veci a následne tak dospel k nesprávnym právnym záverom. Preto\nbude jeho úlohou v ďalšom konaní konfrontovať navrhovateľom uvádzaný príbeh s objektívnym obrazom\nsituácie v krajine pôvodu a na základe toho posúdiť, či navrhovateľom uvádzané obavy po prípadnom\nnávrate sú vo svetle náležite posúdených správ o krajine pôvodu dostatočne objektivizované a teda\noprávnené v zmysle požiadaviek § 8 zákona o azyle.\nPri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal odvolací súd z § 224 ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1\nOSP a v zmysle § 151 ods. 2 OSP úspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, pretože si\ntrovy právneho zastúpenia neuplatnil a ani ich nevyčíslil v zákonnej lehote v súlade s § 151 ods. 1 OSP.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Saz/59/2014", "guid": "de69170e-29dc-4d72-94b6-d0f49ed6d07c:52015c8b-94b6-458b-97b6-aef93f075448", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}