{"guid": "91b96dbe-34c6-4d19-9a09-4484aa7f6fb7:f7984f06-5745-48ec-b028-1caecd2ce4bb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1014201227.1", "spisova_znacka": "1Sža/9/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/9/2015 z 2. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 2. apríla 2015, sp. zn. 1Sža/9/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:1014201227.1", "identifikacne_cislo": "1014201227", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2015-04-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f7984f06-5745-48ec-b028-1caecd2ce4bb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1014201227.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1014201227.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1014201227.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/9/2015\n1014201227\n02. 04. 2015\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2015:1014201227.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov\nJUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci navrhovateľa: R.\nB., nar. X.X.XXXX, štátna príslušnosť Sýrska arabská republika (ďalej len „Sýria\"), kurdská národnosť,\nmoslimské vierovyznanie sunnitskej vetvy, posledný pobyt v krajine pôvodu obec V., oblasť B., okres R.,\nprovincia R., Sýria, t. č. P., zastúpený Mgr. Jarmilou Vargovou, Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi:\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie\nrozhodnutia odporcu ČAS: MU-78-20/PO-Ž-2014 zo dňa 9.6.2014, o odvolaní navrhovateľa proti\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Saz/49/2014-48 zo dňa 25. novembra 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Saz/49/2014-48 zo dňa\n25. novembra 2014, p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPREDMET KONANIA\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom uvedeným vo výroku potvrdil rozhodnutie ČAS: MU-78-20/POŽ-2014 zo dňa 9.6.2014 v časti o neudelení azylu. Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 13 ods.\n1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ,,zákon o azyle“) neudelil navrhovateľovi azyl a podľa §\n13 a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa\nnadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že dôvodom neudelenia azylu navrhovateľovi\nbolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. Podľa názoru\nkrajského súdu odporca správne vyhodnotil výpoveď navrhovateľa vo všetkých dôvodoch jeho odchodu\nz krajiny pôvodu.\nK výroku o neudelení azylu krajský súd zdôraznil, že predpokladom udelenia azylu podľa § 8 zákona o\nazyle je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených v tomto zákonnom\nustanovení. K naplneniu a preukázaniu konania, ktoré zákon o azyle definuje ako prenasledovanie,\nokrem všeobecných predpokladov (objektívna situácia) musí pristúpiť aj individuálne konanie subjektov,\n\nsmerujúce voči konkrétnej osobe, navrhovateľovi. Tu faktor prenasledovania alebo jeho hrozby nebol\nnaplnený. Žiaden štátny orgán nevykonal voči navrhovateľovi žiadne kroky administratívneho, trestného,\nči iného postihu. Iba za predpokladu naplnenia týchto predpokladov môže dôjsť k splneniu ďalšej\npodmienky udelenia azylu, teda opodstatnenosti prezentovaných obáv, čo v danom individuálnom\nprípade nebolo preukázané. Odporca sa podrobne zaoberal dôvodmi žiadosti navrhovateľa a tieto\nskutočnosti vyhodnotil z hľadiska kritérií uvedených v zákone o azyle a Ženevského dohovoru o právnom\npostavení utečencov z roku 1951. Záver odporcu o tom, že navrhovateľ nesplnil podmienky na udelenie\nazylu v zmysle zákona o azyle, je vecne správny vzhľadom na záver odporcu o tom, že v danom\nprípade sa zjavne jedná o žiadateľa o azyl, ktorý objektívne nečelil žiadnemu prenasledovaniu zo\nstrany štátnych orgánov, ani zo strany neštátnych pôvodcov. Nasvedčuje tomu aj samotné tvrdenie\nnavrhovateľa, ktoré prezentoval v správnom konaní. Skutočnosti uvádzané navrhovateľom v priebehu\ncelého azylového konania sa krajskému súdu javia z hľadiska bezprostredného ohrozenia navrhovateľa\nako neopodstatnené a nasvedčujú iným pohnútkam navrhovateľa než tým, ktoré sú ako dôvody pre\nudelenie azylu uvedené v Ženevskom dohovore a zákone a azyle a potvrdzujú záver, že v prípade\nnavrhovateľa nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu podľa § 8 alebo § 10 zákona o azyle.\nV prípade navrhovateľa nebola tu preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových,\nnárodnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo\npríslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o\npostavení utečencov a zo zákona o azyle.\nAko vyplýva z Príručky UNHCR z roku 1992 - Kritériá a postupy pri udeľovaní statusu utečenca podľa\nKonvencie z roku 1951 a podľa Protokolu z roku 1967 o postavení utečencov, za utečencov nemožno\npovažovať osoby, ak jediným motívom pre zbehnutie alebo vyhnutie sa vojenskej službe bola nechuť\nk vojenskému výcviku alebo strach z boja. Na druhej strane, pokiaľ by si výkon vojenskej služby\nvyžiadal účasť vo vojenských operáciách, ktoré sú v rozpore s jeho vnútorným politickým, náboženským\nalebo morálnym presvedčením alebo svedomím, je možné trest alebo jeho hrozbu za dezerciu alebo\nvyhnutie sa vojenskej službe považovať za prenasledovanie. Výnimočnými situáciami pritom musia byť\nvojenské operácie podľa § 13 ods. 2 zákon o azyle, ktoré sú zavrhnutiahodné z pohľadu medzinárodného\nspoločenstva pre ich rozpor s morálkou. Navrhovateľ nikdy nevykonával žiadne vojenské operácie a\npreto krajský súd nepovažoval jeho námietky za opodstatnené.\nNavrhovateľ vo svojej výpovedi pred odporcom neuviedol ani skutočnosti, z ktorých by bolo možné\nvyvodiť záver, že by z dôvodu národnostnej príslušnosti Kurd zažíval nejaké problémy v krajine pôvodu.\nPreto sa krajský súd s námietkami týkajúcimi sa postavenia národnostných menšín a rozporu zisteného\nskutkového stavu s obsahom spisu nestotožnil.\nPodľa krajského súdu nie je dôvodná ani námietka, že odporca mal vzhľadom ním vyhodnotenej situácii v\nkrajine pôvodu navrhovateľa posudzovať ako žiadateľa na mieste. Je vecou žiadateľa, aby svoju žiadosť\nodôvodnil tak, ako to pokladá za potrebné. Nie je povinnosťou odporcu, aby si dôvody žiadosti o azyl\ndomýšľal, resp. ich vyhľadával. Navrhovateľ nikdy neuviedol okolnosť, že by o azyl žiadal z dôvodov,\nktoré nastali po jeho odchode z krajiny pôvodu.\nKrajský súd ďalej dodal, hodnotiac vyjadrenia a skutky navrhovateľa, vrátane jeho opakovaných\nodchodov z pobytových táborov, že tieto nenasvedčujú skutočnosti, že by navrhovateľ hľadal na území\nSR ochranu pred prenasledovaním v jeho krajine, ale skôr nasvedčuje jeho ekonomickej migrácii,\nvyužívajúc na to súčasnú situáciu v krajine pôvodu.\nKrajský súd nepovažoval námietky navrhovateľa za dôvodné, podľa jeho názoru neboli spôsobilé\nspochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. K podaniu advokátky z 29.9.2014\nkrajský súd poznamenal, že v zmysle ust. § 250i ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia\nje pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Je zrejmé,\nz akých argumentov odporca vychádzal, riadne zistil skutkový stav veci a z tohto podkladu neskôr\nvychádzal pri svojom rozhodnutí o neexistencií dôvodov pre udelenie azylu.\n\nII.\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľa\nProti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie v celom rozsahu z dôvodov, že súd\nprvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nK neúplnému zisteniu skutkového stavu veci navrhovateľ uviedol, že prvostupňový súd ako aj odporca\npred ním, nedostatočne zistil skutkový stav veci, a to v kontexte nevykonania dôkazu, Príručka\nUNHCR: Posudzovanie medzinárodnej ochrany ohľadom na ľudí utekajúcich Sýrskej arabskej republiky.\nVýznam zisťovania presných a aktuálnych údajov, ktoré má správny orgán v rámci konania pri\nposudzovaní žiadosti o azyl posudzovať a ktoré má zabezpečiť pri posudzovaní opodstatnenosti obáv\nz prenasledovania je explicitne vyjadrený v čl. 8 ods. 2 kvalifikačnej smernice, ktorá konštatuje, že pri\nposudzovaní, či má žiadateľ opodstatnenú obavu z prenasledovania alebo je reálne ohrozený vážnym\nbezprávím, alebo má prístup k ochrane proti prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu v časti krajiny\npôvodu v súlade s ods. 1, členské štáty zohľadnia v čase prijímania rozhodnutia o žiadosti všeobecné\nokolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny a osobné okolnosti žiadateľa v súlade s článkom 4. Na tento\núčel členské štáty zabezpečia, aby sa získali presné a aktuálne údaje z príslušných zdrojov, napríklad od\nVysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov a Európskeho podporného úradu pre\nazyl. K zohľadneniu týchto správ zaväzuje priamo kvalifikačná smernica a pokiaľ tak odporca neurobil,\nnemohol dôsledne zistiť skutkový stav veci, čo viedlo k nesprávnym skutkovým i právnym záverom. Ak\nby sa súd ňou zaoberal zistil by, že navrhovateľ spadá pod viaceré rizikové profily osôb, ktorým UNHCR\nodporúča udeliť azyl, z dôvodu jeho imputované politického presvedčenia, z dôvodu dezercie z armády,\nz dôvodu príslušnosti ku kurskej menšine a kvôli postaveniu utečenca na mieste. Súd sa maj zaoberať\naj informáciami uvedenými vo vyjadrení z 29.9.2014.\nK nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci navrhovateľ uviedol,\nže prvostupňový súd ako aj odporca nesprávne skonštatovali, že navrhovateľ nespĺňa podmienky na\nudelenie azylu. Navrhovateľ má v prípade návratu obavy pred prenasledovaním spočívajúcim v použití\nfyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných\nalebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,\nodmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu.\nPredovšetkým sa obáva prenasledovaniu v podobe trestného stíhania alebo trestu za odmietnutie\nvýkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy\nuvedené v § 13 ods. 2. Pôvodcom prenasledovania je štát a nie je vylúčené ani prenasledovanie zo\nstrany neštátnych aktérov.\nPokiaľ ide o dôvody prenasledovania navrhovateľ zdôraznil svoje postavenie dezertéra s imputovaným\npolitickým presvedčením v zmysle Príručky UNHCR: Posudzovanie medzinárodnej ochrany s ohľadom\nna ľudí utekajúcich Sýrskej arabskej republiky sú osoby s podobným profilom ako má navrhovateľ\nspôsobilé na poskytnutie medzinárodnej ochrany vo forme azylu za imputované politické presvedčenie.\nV súvislosti s príslušnosťou k národnostnej menšine - navrhovateľovi ako príslušníkovi kurdskej\nnárodnostnej menšiny odporúča Príručka UNHCR udeliť azyl, preto nepovažujú za dostačujúce\nkonštatovanie súdu, že navrhovateľ neposkytol žiadne informácie o problémoch, ktoré by mal v krajine\npôvodu z dôvodu príslušnosti k národnostnej menšine, zhoršujúcu sa situáciu Kurdov a aktuálne\ninformácie dokladal do svojich vyjadrení, ktorým sa súd vôbec nezaoberal a len skonštatoval, že je\nrozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, odkázal znova na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/13/2014 z 10.6.2014, ktoré priamo konštatuje, že by mal\nodvolací súd v azylovom konaní upustiť od formalizovaného prístupu, čo by mohlo znamenať ohrozenie\nživota. Navrhovateľ tiež poukázal na postavenie utečenca na mieste - keďže sa stal aj utečencom na\nmieste, nakoľko sa situácia po jeho odchode zhoršila, mal odporca a zároveň aj odvolací súd zohľadniť\naj tento aspekt, odporca má povinnosť v zmysle § 19a zákona o azyle posúdiť každú žiadosť jednotlivo\na posúdiť všetky aspekty.\n\nNavrhovateľ ďalej nesúhlasil s konštatovaním, že v jeho prípade nebola preukázaná opodstatnenosť\nobáv. Táto je preukázaná jednak všeobecnými informáciami o krajine pôvodu navrhovateľa, a to jednak\ntými, ktoré sú v spise odporcu, ako aj inými dostupnými informáciami pojednávajúcimi o situácii tých\nosôb, ktoré dezertovali z vojenskej služby, či z usmernenia UNHCR v prípadoch posudzovania žiadostí\nžiadateľov zo Sýrie. Je teda zrejmé, že žiadateľ napĺňa pojmové znaky pre udelenie azylu a nie\nlen doplnkovej ochrany. Dostupné správy preukazujú, že je pravdou, že navrhovateľ je ako dezertér\npovažovaný za oponenta Sýrskej vlády, čím je mu prisudzované politické presvedčenie, je pravdou,\nže osoby sú z tohto dôvodu prenasledované, je pravdou, že aj armáda je aktérom, ktorý porušuje\nľudské práva a jej činy možno označiť za trestné činy proti ľudskosti, príslušníci kurdskej národnostnej\nmenšiny sú rovnako prenasledovaní, je pravdou, že UNHCR považuje osoby rovnakého profilu, ako je\nnavrhovateľ, za osoby spĺňajúce podmienku prenasledovania a odporúča takýmto osobám udeliť azyl.\nNavrhol preto rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že rozhodnutie odporcu zrušuje a vec mu vracia na\nďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa\nV úvode svojho vyjadrenia odporca popísal prebiehajúce konanie i svoje rozhodnutie. K podanému\nodvolaniu uviedol, že navrhovateľova právna zástupkyňa nepredložila žiadne relevantné dôkazy\nvzťahujúce sa na žiadosť, pričom neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by mali mať vplyv a boli by\nopodstatnené na zrušenie rozsudku krajského súdu, a tým aj napadnutého rozhodnutia migračného\núradu v časti výroku o neudelení azylu. Navrhovateľ nikdy nemal problémy so štátnou mocou ani\ninými subjektmi a taktiež nebol nikdy zo žiadneho dôvodu perzekvovaný. Podľa odporcu v prípade\nnavrhovateľa neboli splnené podmienky na udelenie azylu podľa § 8 alebo § 10 zákona o azyle, čo\nsvojim rozsudkom potvrdil krajský súd. V krajine pôvodu nebolo proti menovanému vedené trestné\nkonanie, ani nebol väznený, nikým nebol napadnutý a ani mu nikto neublížil. Taktiež nebol vystavený\nmučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Opravný prostriedok považuje\nza neodôvodnený a účelový. Navrhovateľova žiadosť o udeleniu azylu bola posúdená zákonným\nspôsobom a všetky okolnosti, ktoré uviedol boli posúdené individuálne, ako aj vo všetkých relevantných\nsúvislostiach. Napadnuté rozhodnutie preto považuje odporca za vydané v súlade so zákonom, s čím\nsa stotožnil aj krajský súd a preto navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť.\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia odporcu\nV rozhodnutí, ktorým odporca neudelil navrhovateľovi azyl a poskytol doplnkovú ochranu uviedol, že\nnavrhovateľ bol 13.3.2014 na základe Dublinského dohovoru vrátený zo Spolkovej republiky Nemecko.\nPoukázal na to, že prvý krát požiadal navrhovateľ o azyl 15.10.2011. Po podaní vyhlásenia bol zaslaný\ndo Záchytného tábora Humenné. Menovaný sa však v zákonnej lehote 3 dní od podania vyhlásenia\nnedostavil do ZT, pričom neboli známe žiadne dôvody, ktoré by mu v tom bránili. Preto bolo jeho konanie\nvedené pod ČAS: MU-461/PO-Ž-2011 dňa 26.10.2011 zastavené podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona o\nazyle.\nDňa 23.11.2011 bol na základe Dublinského dohovoru vrátený zo Spolkovej republiky Nemecko na\núzemie SR. S menovaným bol uskutočnený vstupný pohovor za účelom objasnenia jeho žiadosti\no udelenie azylu a 14.2.2012 bolo v konaní rozhodnuté, keď mu rozhodnutím migračného úradu\nČAS: MU-556-19IPO-Ž-20011 podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle nebol udelený azyl, pričom súčasne\npodľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu nebola poskytnutá doplnková ochrana. Dňa\n20.3.2012 menovaný podal proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok na Krajský súd v Bratislave,\nktorý rozsudkom č. 9Saz/19/2012-27 z 2.5.2012 potvrdil rozhodnutie migračného úradu v časti o\n\nneudelení azylu, a zrušil rozhodnutie vo výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany. Proti výrokovej časti\nrozhodnutia Krajského súdu Bratislava o potvrdení rozhodnutia migračného úradu o neudelení azylu\npodal žalobu na Najvyšší súd SR, ktorý rozsudkom č. 10Sža/17/2012 zo 7.8.2012 rozhodnutie Krajského\nsúdu Bratislava potvrdil. Dňa 24.9.2012 menovaný svojvoľne, bez udania dôvodu a upovedomenia\npersonálu, opustil PT Rohovce a zdržiaval sa viac ako 7 dní bez priepustky mimo azylového zariadenia.\nJeho pobyt nebol migračnému úradu známy. Na základe týchto skutočností bolo jeho konanie vedené\npod ČAS: MU-556IPO-Ž-2011 dňa 5.10.2012 podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle zastavené.\nDňa 15.5.2013 bol menovaný na základe Dublinského dohovoru vrátený na územie SR z Dánska. Podľa\n§ 4 ods. 6 zákona o azyle sa opakovane považoval za žiadateľa o azyl, nakoľko išlo o cudzinca, ktorý\nbol na územie SR vrátený z členského štátu Európskej únie z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu\nje príslušná SR. Menovaný sa však v zákonnej lehote 3 dní od podania vyhlásenia nedostavil do ZT,\npričom neboli známe žiadne dôvody, ktoré by mu v tom bránili. Preto bolo jeho konanie vedené pod\nČAS: MU-231IPO-Ž-2013 dňa 27.5.2013 zastavené podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle.\nDňa 3.7.2013 bol menovaný na základe Dublinského dohovoru opakovane vrátený na územie SR z\nDánska.. Dňa 24.7.2013 sa svojvoľne, bez udania dôvodu a upovedomenia personálu nedostavil pri\npresune zo ZT Humenné do PT Rohovce a zdržiaval sa viac ako 7 dní bez priepustky mimo azylového\nzariadenia. Jeho pobyt nebol migračnému úradu známy. Na základe týchto skutočností bolo jeho konanie\nvedené pod ČAS: MU-327IPO-Ž-2013 dňa 1.8.2013 podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle zastavené.\nPočas vstupného pohovoru navrhovateľ uviedol, že sa plne pridržiava dôvodov, ktoré uviedol v\npredchádzajúcich konaniach. O udelenie azylu žiada preto, lebo udalosti v Sýrii ho viedli k tomu, aby\ndezertoval z armády. Zotrvanie v armáde by znamenalo, že súhlasí so zabíjaním civilistov armádou\nSýrie. Jednotka menovaného sa síce nikdy nezúčastnila vojenských akcií, ale v ostatných mestách bolo\nkonanie armády neprípustné a armáda zabíjala civilné obyvateľstvo. Na povinnú vojenskú službu, ktorá\ntrvá v Sýrii jeden a pol roka, nastúpil 1.5.2010. Naposledy slúžil u pechotného oddielu č. 100 v oblasti\nJudayet Artouz v Damašku. V mesiaci júl 2011 od oddielu dezertoval a utiekol do rodnej obce, kde žil\nasi mesiac. Rodičia sa však báli o jeho život a bezpečnosť, a preto sa rozhodol odísť do zahraničia.\nPodľa vyjadrenia žiadateľa je situácia v Sýrii neúnosná. Vojaci povinnej vojenskej služby nie sú do\nzálohy prepúšťaní v pôvodných termínoch, ale zostávajú slúžiť aj nad stanovenú dobu povinnej vojenskej\nslužby. Do zálohy sú prepúšťaní bez akéhokoľvek systému, podľa rozhodnutia armády v rôznych\ntermínoch. Za dezerciu v dobe mieru je podľa žiadateľa v Sýrii trest 9 mesiacov vo vojenskej väznici v\npúšti, ale v súčasnosti sú dezertéri trestaní zastrelením. Osobne nebol síce svedkom podobných činov,\nale z počutia vie, že tí čo dezertovali zmizli a nikto o nich nič nevie.\nV priebehu správneho konania boli všetky skutočnosti uvedené žiadateľom opätovne objektívne\nvyhodnotené a komplexne posúdené. Na základe výpovede menovaného a všetkých dostupných\ninformácií je zrejmé, že nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu na území SR. V jeho\nprípade nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných\nalebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k\nurčitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle a z Dohovoru o právnom postavení\nutečencov z roku 1951. Zároveň neboli preukázané opodstatnené obavy z dôvodov uplatňovania\npolitických práv a slobôd, ktoré vyplývajú zo zákona o azyle a z Ústavy SR.\nMenovaný v krajine pôvodu nevyvíjal žiadnu činnosť, pre ktorú by mu v nej v súčasnosti hrozila akákoľvek\nperzekúcia zo strany polície, armády či iných zložiek štátu. Vo vzťahu k nemu nedošlo absolútne k\nžiadnemu konaniu zo strany štátnych orgánov, ktoré by bolo možné zaradiť pod pojem prenasledovanie\nv zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle.\nHlavným dôvodom žiadosti o azyl v prípade menovaného je dezercia z armády a problémy, s ktorými by\nsa z toho dôvodu mohol stretnúť. V zmysle definície pojmu prenasledovanie, by menovaný v Sýrii mohol\nmať opodstatnené obavy z trestného stíhania alebo trestu za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase\nkonfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2 zákona o\n\nazyle. Ide o trestné činy proti mieru, vojnové trestné činy, trestné činy proti ľudskosti, závažné nepolitické\ntrestné činy alebo činy, ktoré sú v rozpore zo zásadami OSN. Jednotka, v ktorej bol menovaný zaradený,\nnikdy počas jeho pobytu v Sýrii nezasiahla do žiadnych vojenských akcií. Je preto iba jeho domnienkou,\nže by bol nasadený do bojových akcií proti civilistom. Z toho dôvodu nemožno vyhodnotiť jeho situáciu\ntak, že by išlo o reálnu hrozbu jeho nasadenia do akcií proti civilistom. Svedčí o tom aj fakt, že vojaci,\nktorí boli pripravení zasiahnuť, boli vyzbrojení samopalmi a dostali železné identifikačné karty, spravidla\npoužívané iba v čase vojny. Menovaný podobnú kartu nedostal, sám uviedol, že nemá žiadne doklady o\ntom, že slúžil v armáde, a preto je preukázané, že jeho jednotka nebola v čase jeho vojenskej služby v\nSýrii v priamej bojovej pohotovosti. Dezercia menovaného teda prišla v čase, kedy ešte vôbec nemohol\nvedieť, či by sa akcií proti civilistom zúčastnil. Z toho dôvodu sa jeho dezercia, aj napriek jeho tvrdeniam,\nnedá chápať ako odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu. Nikdy nedostal rozkaz zúčastniť\nsa akcií, kde by sa takéto činy páchali a zároveň ani nedezertoval v situácii, kedy by mu zaradenie do\npodobných akcií reálne hrozilo. Nemôže byť teda vyhodnotené, že by dezertoval práve kvôli odmietnutiu\nzúčastniť sa na trestných činoch, ktoré sú uvedené v § 13 ods. 2 zákona o azyle. Navyše nie je splnená\nani druhá podmienka, aby bolo odmietnutie vojenskej služby azylovo relevantné. Musí ísť o odmietnutie\nvojenskej služby v čase konfliktu. Situáciu v Sýrii podľa medzinárodného práva nebolo v čase jeho\nodchodu v auguste 2011 možné považovať za vnútroštátny vojenský konflikt. Muselo by totiž ísť o konflikt\nmedzi sýrskymi ozbrojenými silami a inými organizovanými ozbrojenými skupinami majúcimi velenie a\nkontrolujúcimi časť územia, čo umožňuje viesť trvalé a koordinované vojenské operácie. Zo všetkých\ninformácií o Sýrii je však zrejmé, že v auguste 2011 išlo v Sýrii ešte zo strany demonštrujúcich o nenásilné\ndemonštrácie, ktoré sa nedajú chápať ako ozbrojený odpor. Neexistovalo vtedy ešte ozbrojené hnutie\nproti prezidentovi Asadovi, ako je tomu teraz.\nOkrem toho pod pojem prenasledovanie spadá aj neprimerané alebo diskriminačné stíhanie alebo trest.\nK uvedenému však treba dodať, že sýrsky prezident Asad vydal viacero amnestií prepúšťajúcich väzňov,\npod ktorú spadali aj vojenskí dezertéri. Tieto sa rovnako vzťahovali na trestné činy vojenskej dezercie.\nNavyše boj proti dezertérom v Sýrii je zameraný výlučne proti dezertérom, ktorí so zbraňami v rukách\npo dezercii vystúpili proti sýrskej armáde, čo menovaný neurobil. Okrem trestného činu dezercie sa\nnedopustil žiadneho iného trestného činu a preto by mohol uvedené amnestie v Sýrii využiť. Rovnako\nvšetky represie štátu sú namierené výlučne voči bojovníkom, ktorí bojujú proti sýrskej armáde a civilnému\nobyvateľstvu. Aj z toho je zrejmé, že nemá záujem stíhať osoby, ktoré sa nedopúšťajú násilností, ale\nzameriava sa na osoby kladúce aktívny odpor, páchajúce násilie a útočiace na vojenské jednotky.\nV súvislosti s opodstatnenosťou obáv z prenasledovania, tak u menovaného v súvislosti so situáciou v\nSýrii, môže existovať subjektívny prvok. Skutočne môže mať reálny strach zo svojho uväznenia kvôli\ndezercii a rovnako mohol mať strach z nasadenia proti civilistom. Z tohto pohľadu sa žiadateľova\nvýpoveď javí ako vierohodná. Definícia však vyžaduje okrem subjektívneho prvku aj reálne preukázanie\nobjektívnych prvkov. Iba v prípade existencie subjektívneho a objektívneho prvku môžu byť obavy\nžiadateľa vyhodnotené ako reálna hrozba prenasledovania. Pri objektívnom prvku je potrebné vyhodnotiť\nvýpoveď menovaného a posúdiť situáciu v krajine pôvodu. Všeobecne by mal byť strach žiadateľa\npovažovaný za opodstatnený, ak je schopný primeraným spôsobom dokázať, že jeho ďalší pobyt v\nkrajine pôvodu by sa stal z dôvodov relevantných na udelenie azylu neznesiteľný, alebo by sa stal\nneznesiteľný v prípade návratu. Vzhľadom na posúdenie dôvodov menovaného v súvislosti so situáciou\nv Sýrii však bolo preukázané, že jeho pobyt v Sýrii sa nikdy nedostal do takého štádia, že by bol\nneznesiteľný, a že by mu reálne hrozili situácie, ktorých sa obáva. Neexistuje teda kauzálny nexus medzi\npriamou hrozbou zapojenia sa do akcií voči civilistom a dezerciou menovaného. Rovnako existencia\namnestií prezidenta Asada a prepustenie zadržaných, ktorí sa nezapojili priamo do násilností, jasne\nsvedčia o tom, že Asadov režim nemá záujem o zadržiavanie ľudí, ktorí nepáchajú násilnosti. Práve\ndo tejto skupiny ľudí patrí aj menovaný. Z toho dôvodu v jeho prípade chýba objektívna stránka obáv\nz prenasledovania, preto je obava pred prenasledovaním, aj keď môže byť subjektívne menovaným\npociťovaná, neopodstatnená.\nOdporca poukázal na to, že v zmysle kritérií a postupov pri udeľovaní štatútu utečenca vypracovanými\nUNHCR v roku 1992 dezercia z armády a strach z trestu nie je dôvodom na udelenie štatútu utečenca.\nZároveň ako zbeh nemôže byť vylúčený z ochrany. Za utečenca môže byť považovaný ak preukáže, že\nby bol neúmerne kruto potrestaný z rasových, náboženských, národnostných, sociálnych a politických\n\ndôvodov, alebo z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine. Tento trest musí však rozsahom presahovať\ntrest za dezerciu. Menovaný však podľa svojej výpovede strach z dôvodov rasy, náboženstva,\nnárodnosti, politických názorov alebo príslušnosti k sociálnej skupine nemal, preto môžeme tento dôvod\núplne vylúčiť a rovnako v uvedenom prípade môžeme vylúčiť potrebu udelenia azylu, nakoľko naň\nneexistujú žiadne relevantné dôvody. Rovnako možno štatút utečenca udeliť ak by nasadenie do akcií\nbolo proti jeho presvedčeniu. Môže ísť o presvedčenie politické, náboženské alebo sociálne. Menovaný\ndezertoval práve kvôli presvedčeniu sociálnemu, lebo sa obával, že bude nasadený proti civilnému\nobyvateľstvu, ale ako bolo vyššie spomenuté, išlo iba o jeho subjektívne obavy a objektívna stránka\nobáv z prenasledovania bola vyvrátená. Navyše je zrejmé, že akcie sýrskej armády v súčasnosti nie\nsú prioritne namierené voči civilnému obyvateľstvu, ale výlučne proti vzbúrencom, medzi ktorými už v\nsúčasnosti prevažujú radikálni islamisti a bojovníci naverbovaní z rôznych štátoch. Dôvody žiadateľov\nspojené s dezerciou musia byť posudzované objektívne a citlivo. Za dezerciou sa môžu skrývať\nopodstatnené obavy z prenasledovania, ktoré sú azylovo relevantné. V prípade menovaného však ani\npo hĺbkovom a individuálnom preskúmaní jeho dôvodov, nebolo preukázané, že by mal v krajine pôvodu\ndôvodnú a opodstatnenú obavu z prenasledovania. Na základe výpovede menovaného a všetkých\ndostupných informácií je zrejmé, že menovaný nesplnil zákonom ustanovené podmienky pre udelenie\nazylu na území SR. Na základe uvedených skutočností migračný úrad, ako správny orgán, je toho\nnázoru, že situácia menovaného nie je z hľadiska použitia inštitútu azylu, ako poskytnutia najvyššej\nformy právnej ochrany zo strany SR cudziemu štátnemu príslušníkovi, adekvátna. Z podstaty azylového\npráva plynie, že azyl je špecifický právny inštitút, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len\ntej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom vymedzené podmienky. Musí byť preukázané, že pôvod obáv\nje reálne prebiehajúcou perzekúciou osôb, ktoré majú určité presvedčenie, a to zo strany štátu a jeho\norgánov. V prípade menovaného neboli preukázané opodstatnené obavy z takéhoto prenasledovania a\npreto možno odporca skonštatoval, že dôvody jeho žiadosti tak, ako ich uviedol a zdôvodnil v priebehu\nkonania o azyle možno považovať za irelevantné a neopodstatnené z hľadiska udelenia azylu na území\nSR.\nNavyše dôvody menovaného na udelenie azylu už boli preskúmané v konaní ČAS: MU-556/POŽ-20011 a podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle nebol udelený azyl. Výrokovú časť o neudelení azylu\npotvrdil rozsudkom č. 9Saz/19/2012-27 Krajský súd v Bratislave a zároveň rozsudkom č. 10Sža/17/2012\nNajvyšší súd SR. Z uvedeného je zrejmé, že už v roku 2012 bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že\nmenovaný nespĺňa podmienky na udelenie azylu na území SR. Menovaný v súčasnom konaní neuviedol\nžiadne nové dôvody, ktoré by už neboli posúdené v konaní ČAS: MU-556/PO-Ž-20011 a je teda zrejmé,\nže nemá ani v súčasnosti relevantné dôvody na udelenie azylu na území SR.\nVzhľadom na to, že neboli splnené dôvody pre udelenie azylu, bolo potrebné v zmysle zákona o azyle\ntiež posúdiť, či cudzinec spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR.\nV súvislosti s vážnym a individuálnym ohrozením života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu\nsvojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu odporca uviedol,\nže bezpečnostná situácia v Sýrii je v súčasnej dobe nestabilná a v krajine prebieha občianska vojna, pred\nktorou utieklo zo Sýrie už vyše troch miliónov ľudí. Podľa odhadov Sýriu každý deň opustí zhruba 7000\nľudí. Súčasné nepokoje spôsobili v Sýrii viac ako 5,1 milióna vnútorne vysídlených osôb. Z provincie\nAleppo, odkiaľ menovaný pochádza, bolo vysídlených už viac ako l 250 000 ľudí. Navyše menovaný\nsám uvádza, že v Aleppe prišiel osvoj dom, ktorý bol poškodený pri bombardovaní nemocnice. Vo\nvnútroštátnom ozbrojenom konflikte zahynulo už vyše 120 tisíc ľudí. Pred krízou bolo Aleppo domovom\npribližne 20 % celkového počtu obyvateľov Sýrie a mesto Aleppo bolo ekonomickým hlavným mestom\nkrajiny a centrom poľnohospodárstva, priemyslu a obchodu. Vo februári 2012 opozičné sily získali\nkontrolu nad severnou časťou provincie medzi mestom Aleppo a tureckou hranicou, vrátane 2 oficiálnych\nhraničných priechodov. Mesto Aleppo je v súčasnosti rozdelené do vládou a opozíciou kontrolovaných\noblastí, pričom veľké pásy východných, južných a niektorých severných častí mesta sú pod kontrolou\nopozície a zvyšok, vrátane západnej oblasti, je pod kontrolou sýrskej vlády. Výrazné strety vypukli\ntiež v niektorých štvrtiach, keďže frakcie vnútri opozície bojovali medzi sebou o kontrolu. Strety medzi\nkurdskými skupinami a opozičnými frakciami sú tiež obvyklé. Samotnú provinciu Aleppo majú pod\nkontrolou prevažne povstalci. V poslednom čase tam však vládne sily dosiahli určité vojenské úspechy.\nDochádza tu k častému ostreľovaniu zo zeme aj zo vzduchu. Situácia v niektorých štvrtiach sa mierne\n\nzlepšila pred koncom roka 2013 v dôsledku zrušenia obliehania, čo zlepšilo dodávky tovaru do mesta\nAleppo. Avšak nedostatok chleba, paliva a zdravotnej starostlivosti mali aj naďalej vplyv na miestne\nobyvateľstvo. Veľký počet chodcov aj naďalej prechádza medzi oblasťami kontrolovanými sýrskou\nvládou a opozíciou cez prechod Bustan Al - Zahra pri hľadaní práce alebo nižších cien základných\nkomodít. Prechod je veľmi nebezpečný a civilisti sú často terčom ostreľovačov. Naďalej teda znášajú\nťažobu bojov. Navyše aj samotné mesto Afrin, odkiaľ menovaný pochádza je v súčasnosti ohrozené\nbojovými akciami a situácia je tam podobná, ako v celej provincii Aleppo.\nV prípade bezpečnostnej situácie v Sýrii, ako aj v samotnom Afrin, teda možno uplatniť rozsudok\nEurópskeho súdneho dvora C-465/07, ktorý relevantné ustanovenia \"Smernice Rady 2004/83IES z\n29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov\ntretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú\nmedzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany\" vyložil nasledovne: „Existencia vážneho\na individuálneho ohrozenia života alebo osoby žiadateľa o doplnkovú ochranu nie je podriadená\npodmienke, že žiadateľ predloží dôkaz o tom, že je špecificky dotknutý z dôvodu okolností vlastných jeho\nosobnej situácii. Existencia takéhoto ohrozenia môže byť výnimočne považovaná za preukázanú, pokiaľ\nmiera neselektívneho násilia charakterizujúca prebiehajúci ozbrojený konflikt, posudzovaná príslušnými\nvnútroštátnymi orgánmi rozhodujúcimi o žiadosti o doplnkovú ochranu, alebo súdmi členského štátu\ndosiahne tak vysokú úroveň, že existujú podstatné a preukázané dôvody domnievať sa, že civilná\nosoba vyhostená do predmetnej krajiny alebo do predmetného regiónu, by zo samotného dôvodu svojej\nprítomnosti na tomto území čelila reálnemu riziku utrpenia vážneho a individuálneho ohrozenia.“\nOkrem toho Súdny dvor v predmetnom rozsudku konštatoval, že \"požiadavka „individuálneho“ ohrozenia\nje plne odôvodnená. Táto požiadavka slúži na poukázanie na skutočnosť: že neselektívne násilie musí\nbyť také, aby pre žiadateľa o azyl nevyhnutne predstavovalo pravdepodobnú a vážnu hrozbu. Je\npotrebné poukázať na dôležitosť rozlíšenia medzi vysokým stupňom individuálneho rizika a rizikom,\nktoré závisí od individuálnych znakov. Hoci určitá osoba by nebola vystavená hrozbám z dôvodu\ncharakteristík, ktoré sa jej týkajú, skutočnosťou zostáva, že je individuálne dotknutá, pokiaľ neselektívne\nnásilie výrazne zvýši riziko ohrozenia jej života alebo jej osoby, inak povedané, jej základných práv.“\nTeda“z hľadiska dôkazného bremena to znamená, že individuálny charakter ohrozenia nemusí byť v\nprípade stanovenom v písmene c) článku 15 smernice pre ukázaný v takej miere, ako je to požadované\npre prípady stanovené v písmenách a) a b) tohto článku. Závažnosť násilia však bude musieť byť\npreukázaná takým spôsobom, ktorý nevzbudí pochybnosti o neselektívnom a závažnom charaktere\nnásilia, ktorému je vystavený žiadateľ o doplnkovú ochranu.“\nPri posudzovaní kritérií vážneho bezprávia a na základe princípu individuálneho posudzovania\nkaždej jednej žiadosti o potrebe poskytnutia medzinárodnej ochrany sa správny orgán prikláňa k\nzáveru, že v prípade návratu osoby menovaného do krajiny jeho pôvodu nemožno s dostatočnou\nistotou predpokladať, že by nebol ohrozený jeho život alebo nedotknuteľnosť jeho osoby z dôvodu\npretrvávajúcej nepriaznivej bezpečnostnej situácie v Sýrii, ako aj v samotnom Afrine, odkiaľ pochádza.\nNapriek posúdeniu jeho žiadosti o udelenie azylu ako irelevantnej z hľadiska zákona o azyle, resp.\nŽenevského dohovoru, sa migračný úrad v súvislosti s informáciami o bezpečnostnej situácii v Sýrii\na v provincii Aleppo, v prípade menovaného prikláňa k potrebe poskytnutia mu doplnkovej formy\nmedzinárodnej ochrany. Na základe uvedeného teda migračný úrad dospel k záveru, že v prípade\nnávratu menovaného do krajiny pôvodu, resp. do Afrinu, berúc pri tom do úvahy rizikovú bezpečnostnú\nsituáciu a tiež princíp individuálneho posudzovania potreby poskytnutia ochrany, nemožno s dostatočnou\nistotou vylúčiť, že by nemohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia z dôvodu svojvoľného\nnásilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Preto správny orgán\nrozhodol, že je potrebné menovanému poskytnúť doplnkovú ochranu na území SR.\nOdporca pri posudzovaní žiadosti navrhovateľa vychádzal z informácií pochádzajúcich z materiálu\n„Sýria“ zo 16.5.2014 vedenom v internej databáze migračného úradu pod č. p. : MUODZS-2014/000070-010 vypracovanému k uvedenému prípadu.\n\nK stanovisku právnej zástupkyne navrhovateľa odporca uviedol, že právna zástupkyňa uvádza, že\nide o opakovanú žiadosť menovaného pričom predchádzajúca žiadosť už bola súdne preskúmaná\na migračný úrad nie viazaný rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. 9Saz/18/20l2. Tento rozsudok\nvšak potvrdil výrokovú časť o neudelení azylu a zaviazal migračný úrad iba k ďalšiemu dokazovaniu\npri posudzovaní poskytnutia doplnkovej ochrany. Táto však bola menovanému v aktuálnom konaní\nposkytnutá, takže predmetné rozhodnutie ČAS: MU-78-20/PO-Ž-20l4 nie je v rozpore s uvedeným\nrozhodnutím súdu. Rovnako sa migračný úrad stotožňuje s tým, že je v Afrine naozaj zlá a neudržateľná\nbezpečnostná situácia. Migračný úrad si uvedomuje zlú bezpečnostnú situáciu v provincii Aleppo, ako aj\nboje, ktoré tam prebiehajú, táto situácia prináša neselektívne násilie voči všetkým obyvateľom regiónu.\nTieto obavy menovaného však nie sú dôvodom na udelenie azylu, ale dajú sa subsumovať pod reálnu\nhrozbu vážneho bezprávia. Z toho dôvodu migračný úrad pristúpil k poskytnutiu doplnkovej ochrany.\nAj zdôvodnenie žiadosti zo strany právnej zástupkyne smeruje skôr k ohrozeným civilným obyvateľom\na k neselektívnemu násiliu a nie k azylu. Politické prenasledovanie k osobe žiadateľa priraďuje úplne\núčelovo, nakoľko menovaný nikdy nevyvíjal žiadnu politickú činnosť a ani neexistuje žiadny dôvod,\nprečo by mu mala byť prisudzované. Ide o bežného dezertéra, ktorý sa chcel vojenskej službe vyhnúť\nz dôvodu, aby nemusel bojovať a nie o osobu, ktorá by sa vyhýbala vojenskej službe z azylovo\nrelevantných dôvodov. Podobné dezercie sú bežným javom a nemožno im pripisovať dôvody, ktoré pri\nnich v skutočnosti neexistujú. Rovnako aj názor právnej zástupkyne, že by dezercii menovaného boli\nprisudzované politické dôvody je účelový a špekulatívny a ani samotná právna zástupkyňa ho nedokáže\nnijakým spôsobom reálne zdôvodniť. Pokiaľ ide o to, či je menovaný utečencom \"sur place\", tak migračný\núrad vyhodnotil, že situácia a postavenie menovaného sa nijako nezmenili. Zmenila sa iba všeobecná\nsituácia v krajine, kde teraz dochádza k násiliu. Pred tým môže mať menovaný obavy, ale v tomto prípade\nnejde o utečenca \"sur place\", nakoľko menovaný nemal a ani v súčasnosti nemá dôvody relevantné na\nudelenie azylu.\nV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3\nods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 2.\napríla 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).\nV predmetnej veci bol predmetom odvolacieho konania rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené\nrozhodnutie odporcu v časti o neudelení azylu navrhovateľovi, preto primárne v medziach odvolania\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu,\nnajmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom\nprostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého\nrozhodnutia odporcu.\nPodľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh\n\nrôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití\nfyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných\nalebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,3.\nodmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.\nneprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za\nodmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy\nalebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti\ndeťom.\n§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp.\nslobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18\nrokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.\nPodľa ust. § 13 ods. l zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky\nuvedené v § 8 alebo 10.\nPodľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nrozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa v rámci opakovanej žiadosti\no udelenie azylu rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu.\nPodľa ust. § 13c ods. l zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak\nnespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne\nohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného\nalebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\n§ 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi,\nslobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.\nZ administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní dokazovanie procesne legálnymi\ndôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu (informácie z materiálu \"Sýria\"\nzo 16.5.2014 vedenom v internej databáze migračného úradu pod č. p.: MU-ODZS- 2014/000070-010\nvypracovanému k uvedenému prípadu.).\nV odvolaní proti rozsudku krajského súdu navrhovateľ namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil\nskutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nna základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky k uplatneným námietkam navrhovateľa považuje za dôležité\nzdôrazniť, že tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského\nsúdu, ani zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nZ obsahu spisu krajského súdu vyplýva, že krajský súd rozhodol bez pojednávania v súlade s § 250f OSP\na po oboznámení sa s administratívnym spisom navrhovateľa zaujal relevantné stanovisko k dôvodom\njeho žiadosti o azyl.\n\nZo samotnej podstaty preskúmavacieho súdneho konania, ktoré smeruje k prieskumu správneho\nkonania vyplýva, že administratívny spis je obrazom a výsledkom správneho konania, pretože dokladá\njeho priebeh a skutkový stav, ktorý tu bol v dobe rozhodovania správneho orgánu. Zásadne pritom\nplatí, že skutkové dôvody, o ktoré sa opiera správne rozhodnutie, musia byť podložené obsahom\nadministratívneho spisu - v opačnom prípade by bolo správne rozhodnutie, ktoré vzišlo za takéhoto\nkonania nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Ďalšie zisťovanie skutkového stavu veci až v\nkonaní pred súdom nie je vylúčené (§ 250i ods. 1 OSP), pretože súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné\nna preskúmanie napadnutého rozhodnutia.\nPokiaľ však krajský súd vychádzal pri rozhodovaní iba z obsahu administratívneho spisu, nemožno\ntakémuto postupu principiálne nič vytknúť.\nNa podrobné závery krajského súdu o nesplnení podmienok na udelenie azylu odvolací súd v\npodrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku krajského súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu\nstotožňuje.\nOdvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav\nveci a z tohto podkladu neskôr vychádzal pri svojom rozhodnutí o neexistencii dôvodov pre udelenie\nazylu v zmysle ust. § 8 a § 10 zákona o azyle, podľa ust. § 13 ods. 1 zákona o azyle.\nOdporca sa aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne obsažne zaoberal všetkými skutočnosťami\nviažucimi sa k žiadosti navrhovateľa, k ich vyhodnotení nemožno mať žiadne výhrady.\nOdvolacie námietky navrhovateľa, ktorými vyčítal krajskému súdu neúplné zistenie skutkového stavu\na nesprávne skutkové zistenia, Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažoval za dôvodné. Krajský\nsúd podľa názoru odvolacieho súdu riadne preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam.\nOdvolací súd je toho názoru, že odporca rozhodol o žiadosti navrhovateľa na základe náležite zisteného\nskutkového stavu, keďže navrhovateľ nesplnil podmienky pre udelenie azylu uvedené v § 8 alebo v § 10\nzákona o azyl, ale splnil podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany uvedené v § 13a zákona o azyle.\nAj podľa názoru odvolacieho súdu je zrejmé, že navrhovateľ v krajine pôvodu nečelil žiadnemu\nprenasledovaniu zo strany štátnych, či neštátnych pôvodcov, ktoré by zakladalo dôvod na udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky. Rovnako ani nemohol byť posudzovaný ako žiadateľ na mieste.\nPočas početných azylových konaní neuviedol žiadny relevantný dôvod, na základe ktorého by mu\nmohol byť azyl z navrhovaných dôvodov udelený. Taktiež jeho opakované odchody z územia Slovenskej\nrepubliky počas trvania azylových konaní, nesvedčia o skutočnosti, že by mal navrhovateľ o poskytnutie\nmedzinárodnej ochrany vo forme azylu skutočný záujem.\nZhoršená bezpečnostná situácia v krajine pôvodu bola odporcom vzatá do úvahy, a práve preto mu bola\nposkytnutá medzinárodná ochrana vo forme doplnkovej ochrany, ktorej zmyslom a účelom je poskytnúť\nsubsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú\nochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o\nazyle) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Aplikácia tohto inštitútu\ndoplnkovej ochrany sa viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu,\nteda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu\nazylu.\nV tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967\nZb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania\nuviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť,\naby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k\ntýmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Preto pokiaľ navrhovateľ v konaní pred odporcom\n\nv čase rozhodovania o jeho žiadosti neuvádzal skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodzovať záver\nže by z dôvodu svojej príslušnosti ku Kurdskej národnostnej menšine bol v krajine pôvodu v období\njeho odchodu z nej vystavený problémom nebolo možné odporcovi dôvodne vyčítať, že sa uvedenými\nokolnosťami bližšie nezaoberal.\nNavrhovateľ počas celého správneho konania uvádzal ako dôvod svojej žiadosti možné problémy\nsúvisiace s opustením sýrskej armády. Odporca vo svojom rozhodnutí riadne a dostatočne obsažne\nzdôvodnil, prečo nie je možné na základe tohto dôvodu navrhovateľovi azyl udeliť a s týmto zdôvodnením\nsa odvolací súd plne stotožňuje. Ďalšie dôvody uviedol navrhovateľ až následne, v opravnom prostriedku\nproti rozhodnutiu odporcu. Tieto námietky boli krajským súdom náležite vyhodnotené a dostatočne\nzdôvodnené.\nNa tomto mieste považuje odvolací súd za dôležité zdôrazniť, že azyl je výnimočný inštitút konštruovaný\nza účelom poskytnutia ochrany tomu, kto z dôvodov v zákone stanovených pociťuje oprávnenú obavu\nz prenasledovania v krajine, ktorej je občanom.\nAzyl ako právny inštitút nie je a nikdy nebol univerzálnym nástrojom pre poskytnutie ochrany pred\nbezprávím postihujúcim jednotlivca alebo celé skupiny obyvateľov. Dôvody poskytnutia azylu sú\nzákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušenia ľudských práv a slobôd, ktoré\nsú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v\nobmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom stanovených dôvodov, kedy je týmto\ninštitútom chránená len existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené.\nK odvolacej námietke navrhovateľa, ktorý krajskému súdu vyčítal nesprávne právne posúdenie,\npovažuje odvolací súd za dôležité zdôrazniť nasledujúce: Z ustanovenia § 8 zákona o azyle vyplýva, že\núčelom priznania azylu je poskytnúť ochranu tomu, kto je prenasledovaný za uplatňovanie politických\npráv a slobôd alebo cíti oprávnenú (odôvodnenú) obavu z prenasledovania z dôvodov v zákone\nvymedzených. Aby mohla byť poskytnutá ochrana formou azylu, musí byť preukázané, že je nositeľom\nurčitého presvedčenia (politického, náboženského, a podobne), pre ktoré je v krajine, ktorej občianstvo\nmá (v krajine jeho posledného trvalého bydliska), reálne prenasledovaný, alebo je prenasledovaný z\ndôvodov príslušnosti k jasne vymedzenej sociálnej skupine, resp. má dôvodnú obavu, že by k takému\nprenasledovaniu mohlo v jeho prípade dôjsť.\nPodľa odvolacieho súdu záver odporcu o tom, že navrhovateľ nenaplnil podmienky pre udelenie azylu\nv zmysle zákona o azyle je vecne správny a krajský súd nepochybil, keď jeho rozhodnutie potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní administratívneho spisu odporcu ako aj spisu\nkrajského súdu zistil, že odporca pri zisťovaní skutkového stavu veci postupoval s primeranou\nstarostlivosťou, obstaral dostatok relevantných informácií o krajine pôvodu navrhovateľa, tvrdenia\nnavrhovateľa s týmito informáciami porovnal a mohol tak vo veci učiniť autoritatívny záver. Z rozhodnutia\nodporcu vyplýva, že situáciu v krajine pôvodu dostatočne zistil a popísal s odkazom na zdroje, z ktorých\ninformácie čerpal. Z odôvodnenia rozhodnutia odporcu je zrejmé, akým spôsobom odporca konfrontoval\núdaje navrhovateľa s informáciami o krajine jeho pôvodu, a na základe akých skutočností dospel k\nzáveru, že navrhovateľ nespĺňa podmienky pre udelenie azylu a poskytnutie doplnkovej ochrany v\nzmysle zákon o azyle. Najvyšší súd Slovenskej republiky nekonštatoval pochybenie pri zisťovaní a\nhodnotení skutkového stavu. Námietky navrhovateľa obsiahnuté v odvolaní proti rozsudku krajského\nsúdu vyhodnotil ako nedôvodné.\nOdvolací súd dospel k záveru, že nemožno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa dostatočne zaoberal\nvšetkými námietkami a dospel k správnemu záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nebol dôvodný.\nNavrhovateľom v odvolaní uvádzané skutočnosti, nepovažoval za také, ktoré by záver o zákonnosti\nrozhodnutí a postupov odporcu a krajského súdu vyvrátili, odvolacie námietky neboli spôsobilé\n\nspochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, a preto s poukazom na uvedené Najvyšší súd\nSlovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c a §\n250k ods. 1 OSP tak, že navrhovateľovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}