{"guid": "3e62f3c6-7f24-4a83-ad11-0d5761f20df8:d4d4c6dd-c512-4b67-8ad8-f587726eda86", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1014201072.1", "spisova_znacka": "1Sžf/15/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/15/2015 z 9. 11. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. novembra 2015, sp. zn. 1Sžf/15/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:1014201072.1", "identifikacne_cislo": "1014201072", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2015-11-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d4d4c6dd-c512-4b67-8ad8-f587726eda86", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1014201072.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1014201072.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1014201072.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžf/15/2015\n1014201072\n09. 11. 2015\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2015:1014201072.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: SLOVUNITED s.r.o., IČO: 44 424 639,\nŠpitálska 27, Bratislava, zastúpený: SEMANČÍN POLÁČEK s.r.o., advokátska kancelária, Vajnorská\n100/A, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Bajkalská 27, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 0024/2014/E zo dňa 28.11.2013, o\nodvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/140/2014-78 zo dňa 29.10.2014 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/140/2014-78 zo dňa\n29.10.2014 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým uznesením konanie podľa § 250d ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. občiansky\nsúdny poriadok (ďalej OSP) zastavil. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým žalobca nebol v cenovom konaní,\nv ktorom žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, opomenutý, nakoľko zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii\nv sieťových odvetviach (ďalej len „zákon č. 250/2012 Z. z.“) mu postavenie účastníka cenového konania\nnepriznáva.\nŽalobca podal proti tomuto uzneseniu krajského súdu včas odvolanie. V podanom odvolaní namietal,\nže mu v konaní pred krajským súdom nebolo doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobcu.\nDôsledkom tohto pochybenia súdu je podľa žalobcu, s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR\na Najvyššieho súdu SR, vytváranie stavu nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom. Ďalej žalobca\nnamietal nesprávne posúdenie spornej otázky o aplikácii ustanovení správneho poriadku krajským\nsúdom a nedostatočné odôvodnenie jeho záverov.\nII.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP)\npreskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a\njednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z) dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné\nvyhovieť.\nPodľa § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala\nneoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom,\nak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu\nžaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods.\n2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.\nPodľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\n\nPodľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa § 14 ods. 3 zákona č. 250/2012 Z. z. účastníkom cenového konania je regulovaný subjekt, ktorý\npredložil návrh ceny. Ak sa začalo cenové konanie na podnet úradu, je účastníkom konania regulovaný\nsubjekt, ktorého má úrad v úmysle cenovo regulovať.\nÚstavný súd Slovenskej republiky vo viacerých prípadoch zdôraznil, že nedoručenie vyjadrenia\núčastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred\nsúdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva\nna spravodlivý proces (viď napríklad I. ÚS 335/06). Zároveň ale Ústavný súd Slovenskej republiky\npripustil, že v niektorej veci môže byť absencia stanoviska k vyjadreniu k opravnému prostriedku (žalobe)\ndruhého účastníka konania právne irelevantná. O taký prípad ide vtedy, keď súd rozhodujúci o opravnom\nprostriedku (žalobe), nezaložil svoje rozhodnutie na vyjadrení k opravnému prostriedku (teda vtedy, keď\nvyjadrenie k opravnému prostriedku nemalo zásadný vplyv na rozhodnutie o opravnom prostriedku).\nĎalej uznesením z 20. decembra 2010 sp. zn. IV. ÚS 462/2010 Ústavný súd Slovenskej republiky\npoukázal na to, že prvostupňový súd má zákonnú povinnosť doručiť odvolanie bezodkladne ostatným\núčastníkom konania, a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, má povinnosť vyzvať\núčastníkov konania, aby sa k odvolaniu vyjadrili; iná povinnosť mu ale z Občianskeho súdneho poriadku\n(§ 209a ods. 1 O.s.p. a ani z iných jeho ustanovení) nevyplýva. Z Občianskeho súdneho poriadku teda\nnevyplýva povinnosť prvostupňového súdu predložiť druhému účastníkovi konania spätne na zaujatie\nstanoviska k vyjadreniu druhého účastníka konania k návrhu, resp. žalobe.\nPodľa právneho názoru Najvyššieho súdu vyjadrenie žalovaného k žalobe by malo byť poskytnuté\nna zaujatie stanoviska žalobcovi vtedy, pokiaľ vyjadrenie k žalobe má zásadný vplyv na rozhodnutie\nsúdu. Iný pohľad na realizáciu práva účastníka súdneho konania oboznámiť sa s vyjadrením procesnej\nprotistrany by mohol v praxi znamenať neustály (opakujúci sa a nikdy nekončiaci) proces vyjadrovania\nsa jedného účastníka konania k vyjadreniu druhého účastníka konania. Podľa názoru Najvyššieho súdu\nby takýto pohľad mohol mať až znaky prílišného právneho formalizmu, odporujúceho materiálnemu\nchápaniu princípu právneho štátu. Z týchto dôvodov Najvyšší súd v ďalšom vychádzal z názoru, že\nodňatie možnosti pred súdom konať nezakladá sama skutočnosť, že žalobcovi nebolo predložené\nvyjadrenie druhej procesnej strany k jeho žalobe.\nNajvyšší súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danom prípade skutočnosť, že vyjadrenie\nžalovaného k žalobe nebolo doručené žalobcovi, bolo právne irelevantné, lebo predmetné vyjadrenie\nnemalo zásadný vplyv na rozhodnutie krajského súdu o žalobe. Z odôvodnenia uznesenia krajského\nsúdu nevyplýva, že by krajský súd k prijatiu jeho záverov, na ktorých spočíva jeho potvrdzujúci rozsudok,\nviedlo práve vyjadrenie žalovaného k žalobe.\nŽalobca v podanom odvolaní ďalej namieta nesprávny výklad zákona č. 250/2012 Z. z. v otázke okruhu\núčastníkov konania o cenovej regulácii, t. j. pozíciu účastníka správneho konania na rozdiel od hore\nzmieneného procesného postavenia účastníka súdneho konania z titulu podanej žaloby.\nPodľa dôvodovej správy Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky k § 14 ods. 3 zákona č.\n250/2012 Z. z. úprava cenového konania považuje za účastníka cenového konania už len regulovaný\nsubjekt. Ustanovenie odseku 3 je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k § 14 správneho poriadku.\nToto ustanovenie vymedzuje účastníka konania v porovnaní so správnym poriadkom užšie. V zmysle\nnavrhovaného ustanovenia je teda účastníkom konania na úrade iba ten subjekt, ktorý podal návrh na\nzačatie konania alebo ten subjekt, ktorého má úrad v úmysle z úradnej moci regulovať. Cieľom takéhoto\nužšieho vymedzenia účastníka konania v porovnaní so správnym poriadkom je, aby v konkrétnom\nkonaní na úrade bolo vydané rozhodnutie v súlade so zásadami správneho poriadku, najmä so zásadou\nrýchlosti a hospodárnosti konania a aby sa zabránilo veľkému počtu účastníkov konania. Ak by úrad v\nzákone nešpecifikoval a nezúžil pojem účastníka konania pre účely regulácie v porovnaní s účastníkom\nkonania podľa správneho poriadku v samotnom konaní by takýto účastníci mohli vystupovať \"pasívne\",\nvzhľadom na nedostatok informácii by nemohli poskytovať úradu relevantné informácie, pričom na\ndruhej strane úrad by musel rešpektovať všetky ich práva účastníkov konania vyplývajúce z príslušných\n\nustanovení správneho poriadku. Mohlo by sa stať, že regulovanému subjektu by nebola schválená alebo\nurčená cena včas, čo by v konečnom dôsledku mohlo mať negatívny vplyv na veľký počet občanov\nSlovenskej republiky ako odberateľov „tovarov“ z regulovanou cenou.\nV súvislosti s uvedeným musí Najvyšší súd zdôrazniť, že je nepochybné, že zákon č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (ďalej „správny poriadok“) je predpisom všeobecným, upravujúcim konanie a\nrozhodovanie v oblasti verejnej správy. V zmysle § 14 ods. 1 správneho poriadku je účastníkom konania\nten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva,\nprávom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania\nje aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo\npovinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Takáto pozitívna enumerácia\núčastníkov správneho konania sa môže týkať širokého okruhu fyzických a právnických osôb. Zámerom\nzákonodarcu bolo pre prípad konania o cenovej regulácii podľa zákona 250/2012 Z. z. tejto situácii\npredísť, osobitnou právnou úpravou v tomto špeciálnom predpise, v súlade so všeobecne uznávanou\nzásadou lex specialis derogat legi generali.\nNavyše aplikáciu uvedenej zásady podporuje aj skutočnosť, že správny poriadok výslovne zakotvuje\ntzv. subsidiárny charakter vo vzťahu k osobitným zákonom, ktoré upravujú rozhodovanie správnych\norgánov. To znamená, že vo veciach upravených osobitnými zákonmi je potrebné v konaní postupovať\nprednostne podľa týchto osobitných predpisov a len vtedy, ak osobitné predpisy neobsahujú potrebnú\núpravu na riešenie určitej procesnej otázky, možno použiť príslušné ustanovenie správneho poriadku\n(viď uznesenie Najvyššieho súdu č. k. 3Sžo/4/2011).\nAk by mohla byť účastníkom konania podľa zákona č. 250/2012 Z. z. každá fyzická osoba alebo\nprávnická osoba, ktorá spĺňa znaky uvedené v § 14 ods. 1 správneho poriadku, teoreticky spôsobilo\nby to extrémny nárast počtu účastníkov konania o cenovej regulácii. Dôsledkom toho by bola faktická\nnemožnosť dosiahnuť účel konania o cenovej regulácii.\nZ uvedených dôvodov je argument žalobcu, že krajský súd nesprávne posúdil zámer zákonodarcu\npri kreovaní okruhu účastníkov konania o cenovej regulácii podľa § 14 ods. 3 zákona č. 250/2012 Z.\nz., irelevantný. Zámerom zákonodarcu, vzhľadom na povahu konania o cenovej regulácii, bolo práve\npozitívnym vymedzením určiť užší okruh účastníkov tohto konania.\nŽalobca nespĺňa požiadavku § 250 ods. 2 OSP na to, aby mohol byť žalobcom v konaní podľa § 247 a\nnasl. OSP, keďže nebol účastníkom konania o cenovej regulácii, preto odvolací súd rozhodnutie súdu\nprvého stupňa podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 246c ods. 1 OSP s poukazom na\n§ 250k ods. 1 OSP, tak, že žalobcovi, ktorý nemal v odvolacom konaní úspech, náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/140/2014", "guid": "c53b101e-1b86-4e5a-b102-d7e24a829285:ee3b37f7-8801-4bc2-ae98-7009feed8c8e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}