{"guid": "1a0a01e9-3204-442a-a9a4-1ed2bd9fffe7:f9c32da0-b97d-4cf9-b479-6c9fd42df24a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1014200851.1", "spisova_znacka": "1Sža/27/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/27/2015 z 30. 11. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2015, sp. zn. 1Sža/27/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:1014200851.1", "identifikacne_cislo": "1014200851", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Monika Kráľová", "datum_vydania": "2015-11-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-l", "nazov": "§ 82 ods. 1 písm. l) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-l", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-82"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-82"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f9c32da0-b97d-4cf9-b479-6c9fd42df24a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1014200851.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1014200851.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1014200851.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 1Sža/27/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1014200851\nDátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1014200851.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka, a členov\nsenátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej veci žalobkyne:\nC. X., trvale bytom Čínska ľudová republika, pôvodne prechodne bytom D. XXX, Q., právne zastúpenej:\nAdvokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI, s.r.o., Námestie Benku 15, P.O. Box 285, 810\n00 Bratislava, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície,\nRiaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 1S 106/2014-67, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 106/2014-67 zo dňa\n19.03.2015   m e n í   tak, že žalobu   z a m i e t a .\n\nŽalobkyňa   n e m á   právo na náhradu trov konania.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nI.\nPredmet konania\n\nKrajský súd napadnutým rozsudkom rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2014/002665-005 zo\ndňa 28.03.2014 v spojení s rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-l83-009/2013-AV-TVO zo dňa 30.12.2013\nzrušil a podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a), písm. b) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\nPrvostupňovým rozhodnutím Prezídia policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície,\nRiaditeľstvo cudzineckej a hraničnej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru\nBratislava č. PPZ-HCP-BA6-183-009/2013- AV-TVO zo dňa 30.12.2013 o administratívnom vyhostení\na určení zákazu vstupu bolo rozhodnuté tak, že žalobkyňu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. l) zákona č.\n404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) administratívne vyhosťuje,\npričom zároveň jej v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona o pobyte cudzincov bol zakázaný\nvstup na územie Slovenskej republiky na obdobie jedného roka. Voči tomuto rozhodnutiu podala\nžalobkyňa odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa\n28.03.2014.\n\nKrajský súd považoval podanú žalobu za dôvodnú.\n\nPodľa názoru súdu je žalobkyňa pri výkone funkcie konateľky je oprávnená vykonávať akúkoľvek činnosť\nza účelom zabezpečenia riadneho fungovania spoločnosti. Na to, aby bolo preukázané, že žalobkyňa\nvykonávala inú činnosť, než na akú jej bol udelený prechodný pobyt by musela vykonávať závislú\n\nprácu, a teda vykonávať prácu vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca\nna základe pracovnej zmluvy. Súd konštatoval, že táto podmienka nebola splnená a dokazovaním\npreukázaná, nakoľko správne orgány v konaní nepreukázali, že žalobkyňa v predmetnej spoločnosti\nfungovala ako zamestnanec na základe pracovnej zmluvy.\n\nKrajský súd na základe vyššie uvedeného konštatoval, že zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu\nprávnemu posúdeniu, čo bolo dôvodom na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia podľa ust. § 250j\nods. 2 písm. a) O.s.p..\n\nZ obsahu Protokolu o výsledku kontroly zo dňa 04.12.2013 číslo 2013/315181 BA1/OK/KON/2013/270\n235/2013/0K strana 9 krajský súd zistil, že podľa názoru Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v\nBratislave žalobkyňa mala predložiť kontrolnej skupine aj pracovnú zmluvu uzatvorenú dňa 30.09.2013\nmedzi žalobkyňou a so subjektom HAI BAO, s.r.o. na práce prípravy jedál v čínskom štýle s nástupom\ndo práce dňa 01.10.2013, podpísanú oboma účastníkmi, na základe čoho mal tento za preukázané, že\nkontrolovaný subjekt so žalobkyňou uzatvoril dňa 30.09.2013 pracovno-právny vzťah podľa Zákonníka\npráce s nástupom práce 01.10.2013, čím bolo potvrdené, že dňom 01.10.2013 začal využívať závislú\nprácu žalobkyne. V zmysle ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vznikli teda\ndňom 01.10.2013 pre žalobkyňu príslušné poistenia sociálnej poisťovne. Krajský súd konštatoval, že\npredmetná pracovná zmluva nebola súčasťou administratívneho spisu a žalovaný ju nevedel súdu\npredložiť.\n\nNa základe tejto skutočnosti krajský súd konštatoval, že zistenie skutkového stavu, z ktorého žalovaný\nvychádzal, je v rozpore s obsahom spisu, čo bolo dôvodom zrušenia preskúmavaného rozhodnutia podľa\nust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p..\n\nII.\nOdvolacie námietky žalovaného\n\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie.\n\nŽalovaný nesúhlasil s odôvodnením Krajského súdu v Bratislave, nakoľko podľa jeho názoru bolo\nnesporne preukázané, že žalobkyňa vykonávala inú činnosť, než na akú jej bolo udelené povolenie na\nprechodný pobyt.\n\nZákon o pobyte cudzincov platný a účinný v čase vydania rozhodnutí žalovaného zásadne vyriešil otázku\nvzťahu Slovenskej republiky a štátneho príslušníka tretej krajiny pri rozhodovaní o jeho žiadosti na\nudelenie pobytu. Vznikajúcim vzťahom a vzájomným záväzkom štátu a štátneho príslušníka tretej krajiny\npo udelení povolenia na pobyt musí predchádzať rovnocenné postavenie oboch účastníkov založené na\ndobrovoľnosti a slobodnom rozhodnutí do tohto vzťahu vstúpiť. Je na rozhodnutí príslušných orgánov,\nči umožnia tvorbu tohto vzťahu, pričom vždy prihliadajú na záujmy Slovenskej republiky a jej občanov.\n\nSlovenská republika je „nárazníkovým\" štátom medzi členskými štátmi Schengenskej dohody a\nrizikovými oblasťami sveta, ktoré sú dlhodobo zdrojom emigrácie smerom do Európy. Z uvedeného\ndôvodu Slovenská republika pristúpila na tento trend a právnou úpravou reagovala zákonom o pobyte\ncudzincov na aktuálny a predpokladaný vývoj imigrácie. Je potrebné vziať do úvahy, že len právna\núprava vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín k riešeniu imigrácie cudzincov nestačí.\nTáto úprava je len súčasťou systému opatrení v regulácii migrácie. Tento systém je tvorený právnou\núpravou podmienok zamestnania a podnikania štátnych príslušníkov tretích krajín, medzinárodnými\ndohodami o spolupráci na štátnych hraniciach a o readmisii, vízovou politikou, dohodami o regulácii\nprílivu zahraničných pracovníkov na trh práce a účinná ochrana štátnej hranice proti nelegálnemu vstupu\nna územie Slovenskej republiky.\n\nPrechodný pobyt na účel zamestnania môže byť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udelený len na\nzáklade povolenia na zamestnanie; to neplatí, ak sa povolenie na zamestnanie nevyžaduje.\n\nPrechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel zamestnania podľa § 23 ods. 1 zákona o pobyte\ncudzincov účinného v čase rozhodovania žalovaného je viazaný na konkrétne vydané povolenie na\nzamestnanie príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré presne špecifikuje akú činnosť\nbude štátny príslušník tretej krajiny na území Slovenskej republiky vykonávať.\n\nŽalovaný ďalej poukázal na to, že zákonodarca rozlíšil v zákone o pobyte cudzincov účely prechodného\npobytu v ustanovení § 21, ako aj právne neurčitý pojem v ustanovení § 82 ods. 1 písm. l) tohto zákona\nvykonávanie inej činnosti. V prípade slovného spojenia vykonávanie inej činnosti má za to, že nejde o\ntotožný pojem, s pojmom neplnenie účelu pobytu. V prípade žalobkyne prišlo z jej strany k vykonávaniu\ninej činnosti, než na akú jej bolo udelené povolenie na prechodný pobyt, čo je preukázateľné Protokolom\no výsledku kontroly číslo 2013/315181 BAI/OK/KON/2013/270 zo dňa 04.12.2013, ako aj Dodatkom\nk uvedenému protokolu číslo 2014/23256 BAI/OK/KON/2013/270 zo dňa 27.12.2013. Z uvedených\nlistinných dôkazov je zrejmé, že príslušný Úrad práce vyhodnotil činnosť žalobkyne ako nelegálnu\nprácu. Žalovaný pri svojom konaní vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyňa vykonávala nelegálnu\nprácu (vyhodnotené príslušným Úradom práce). Zároveň je preukázateľné, že žalobkyňa mala udelený\nprechodný pobyt na účel podnikanie a nie na účel zamestnania, preto žalovaný postupoval v súlade\ns ustanovením § 83 ods. 1 písm. l) zákona o pobyte cudzincov v tom čase platnom (vykonávala inú\nčinnosť, než na akú jej bol udelený prechodný pobyt alebo vízum).\n\nŽalovaný v podanom odvolaní argumentoval aj ustanovením § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 82/2005 Z.\nz. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v plnom\nznení (ďalej len „zákon o nelegálnej práci“), podľa ktorého, kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho\nzamestnávania vykonávajú kontrolné orgány, medzi kontrolné orgány patrí úrad práce, sociálnych vecí\na rodiny.\n\nSkutočnosť, že ide o nelegálnu prácu vyhodnotil orgán kontroly - úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.\nPodľa názoru žalovaného nie je dôvod spochybniť rozhodnutie orgánu kontroly. Preto nesúhlasí s\ntvrdením krajského súdu, že išlo o nesprávne právne posúdenie veci.\n\nPodľa žalovaného disponovanie pracovnou zmluvou nebolo potrebné, nakoľko táto bola podkladom\npre vypracovanie predmetného Protokolu o výsledku kontroly Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\nBratislava, Vazovova 7 IA, 816 16 Bratislava 1, z ktorého je nesporné, že daná pracovná zmluva bola\npredložená príslušnému orgánu kontroly.\n\nŽalovaný poukázal na to, že v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, ani v rozhodnutí\nodvolacieho orgánu nie je uvedené, že podkladom rozhodnutia je pracovná zmluva, ako to v napadnutom\nrozsudku tvrdí krajský súd. Podkladom rozhodnutia bol protokol Úrade práce, sociálnych vecí a\nrodiny, ktorý je súčasťou spisového materiálu. Preto nesúhlasí s tvrdením krajského súdu, že zistenie\nskutkového stavu je v rozpore s obsahom spisu.\n\nZ uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok\nkrajského súdu zrušil, žalobu podanú žalobkyňou zamietol a rozhodnutie žalovaného potvrdil.\n\nIII.\nVyjadrenie žalobkyne k odvolaniu\n\nŽalobkyňa sa v plnom rozsahu stotožnila s názorom krajského súdu a poukázala na skutočnosť, že\nv čase kontroly zameranej na kontrolu nelegálnej práce vykonávanej Úradom práce, sociálnych vecí\na rodiny, sa nachádzala v prevádzke spoločnosti, kde je konateľkou aj spoločníčkou. Nesúhlasila s\ntvrdením žalovaného, že vykonávala inú činnosť, než na akú jej bol udelený pobyt a trvala na tom, že\nkeď človek podniká, má nárok sa vo vlastnej spoločnosti aj nachádzať a robiť si v nej čo uzná v tom\nčase za vhodné. Okrem toho spoločnosť, kde je žalobkyňa konateľkou a spoločníčkou riadne plní a aj\nplnila daňové ako aj iné finančné povinnosti vo vzťahu k Slovenskej republike.\n\nNamietala, že žalovaný opiera svoje odvolanie o tvrdenie, že vzhľadom na to, že vychádzal z\ndokumentov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, nemusela sa v jeho spise nachádzať údajná\npracovná zmluva žalobcu a jeho spoločnosti; takéto tvrdenia považuje za zmätočné a ak sa striktne držal\nnázoru iného správneho orgánu, tak mal žalovaný so svojím rozhodnutím čakať, kým konanie na Úrade\npráce sociálnych vecí a rodiny právoplatne neskončí a až potom sa mohol opierať o jeho názor. Ak tak\nneučinil, mal vykonať svoju kontrolu a dokumenty Úradu práce sociálnych vecí a rodiny mal brať ako\npodnet a upozornenie, že v danej spoločnosti nie je niečo v poriadku.\n\nVzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a priznal\njej trovy prvostupňového konania a trovy odvolacieho konania.\n\nIV.\nArgumentácia rozhodnutí správnych orgánov\n\nOddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, ako prvostupňový správny orgán príslušný\npodľa § 77 ods. 1 a § 125 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, v konaní o administratívnom vyhostení\ncudzinca rozhodol o administratívnom vyhostení žalobkyne podľa § 82 ods. 1 písmena l) zákona o pobyte\ncudzincov a zároveň jej určil zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 1 rok.\n\nDňa 12.11.2013 vykonal prvostupňový správny orgán v súčinnosti s pracovníkmi oddelenia kontroly\nÚradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava kontrolu v reštauračnom zariadení prevádzkovanom\nspoločnosťou HAI BAO spol. s r. o na adrese Račianska 69, Bratislava. Kontrolou bolo zistené, že\nžalobkyňa vykonávala v reštaurácii nelegálnu prácu.\n\nNa základe informácie o zisteniach z kontrol zaslanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava\nbolo prvostupňovým správnym orgánom zistené, že žalobkyňa vykonáva inú činnosť, než na akú jej bol\nudelený prechodný pobyt alebo vízum.\n\nDňa 30.12.2013 prvostupňový správny orgán začal konanie vo veci administratívneho vyhostenia podľa\n§ 82 ods. 1 písmeno l) zákona o pobyte cudzincov. Žalobkyňa bola správnym orgánom vyzvaná,\naby sa vyjadrila v zápisnici o vyjadrení účastníka pod číslom PPZ-HCP-BA6-183-007/2013-AV zo dňa\n30.12.2013. V predmetnej zápisnici vypovedala, že na územie Slovenskej republiky pricestovala dňa\n09.01.2009 nakoľko jej bol udelený prechodný pobyt na účel podnikanie. Od tejto doby sa na Slovensku\nzdržiava na základe udeleného prechodného pobytu za účelom podnikania.\n\nŠetrením a dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa vykonávala inú činnosť než na akú jej bol\nudelený prechodný pobyt alebo vízum. Túto skutočnosť potvrdzuje informácia o zisteniach z kontrol\ndoručená dňa 12.12.2013 prvostupňovému správnemu orgánu. V predmetnej informácii pracovníci\noddelenia kontroly Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava skonštatovali, že žalobkyňa počas\nvýkonu kontroly podľa ustanovenia § 2 odsek l písmeno b) zákona o nelegálnom zamestnávaní dňa\n12.11.2013 vykonávala v prevádzke na Račianskej ulici 69 v Bratislave patriacej subjektu HAI BAO s.r.o.,\nnelegálnu prácu tým, že nemala povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel\nzamestnania a povolenie na zamestnanie:\n\nŽalobkyňa ako fyzická osoba dňa 12.11.2013 porušila ustanovenie § 3 odsek l zákona o nelegálnom\nzamestnávaní.\n\nDokazovaním, ktoré vykonal prvostupňový správny orgán bolo zistené, pracovníkmi Úradu práce,\nsociálnych veci a rodiny ako aj samotnou žalobkyňou potvrdené že táto na území Slovenskej republiky\nvykonávala závislú prácu ako pomocník v kuchyni pre subjekt HAI BAO s.r.o., na ktorú nemala potrebné\noprávnenia.\n\nPrvostupňový správny orgán preskúmal existenciu prekážok administratívneho vyhostenia podľa § 81\nods. l, 2 zákona o pobyte cudzincov, a to podľa každého odseku zvlášť a skonštatoval, že nezistil\nprekážky administratívneho vyhostenia čo bolo potvrdené taktiež vyjadrením žalobkyne v zápisnici o\npodaní vyjadrenia zo dňa 30.12.2013 pod číslom PPZ-HCP-BA6-183-007/2013-AV.\n\nPrvostupňový správny orgán taktiež preskúmal existenciu prekážok administratívneho vyhostenia podľa\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a to článku 3 a skonštatoval, že nezistil\ndôvody brániace vyhosteniu účastníka konania. Vychádzal z vyjadrení žalobkyne uvedených v zápisnici\no vyjadrení účastníka konania pod číslom PPZ-HCP-BA6-183-007/2013-AV zo dňa 30.12.2013, kde\nuviedla, že jej vyhostením nebude dotknutý jej súkromný a rodinný život a neuviedla, že by jej v Čínskej\nľudovej republike hrozilo mučenie, bola by podrobená neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu\nalebo trestu.\n\nŽalobkyňa podala proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu v zákonnej lehote odvolanie.\nPrvostupňový správny orgán podanému odvolaniu nevyhovel, preto vec postúpil na rozhodnutie\nžalovanému ako odvolaciemu orgánu.\n\nŽalovaný (ako odvolací orgán) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo. Pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z listinných dôkazov tvoriacich\nadministratívny spis žalobkyne, ktorý bol predložený prvostupňovým správnym orgánom.\n\nŽalovaný preverením všetkých známych skutočností zistil, že prvostupňový správny orgán v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia č. p.: PPZ-HCP-BA6-183-009/2013-AV-TVO zo dňa 30.12.2013 opisuje priebeh a\nvýsledok vykonávania kontroly s pracovníkmi Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, ktorá\nbola zameraná na dodržiavanie zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní\nv subjekte HAI BAO s. r. o., Račianska 150, 831054 Bratislava IČO: 44591322.\n\nŽalovaný skonštatoval, že z preskúmania napadnutého rozhodnutia a kompletného spisového materiálu\nvyplynulo, že žalobkyňa vykonávala inú činnosť než na akú jej bol udelený prechodný pobyt na území\nSR. Túto skutočnosť potvrdzuje aj informácia o zisteniach z kontrol doručená dňa 12.12.2013 z oddelenia\nkontroly Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava.\n\nŽalovaný dňa 06.02.2014 požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava l o poskytnutie\nprotokolu o výsledku kontroly, dodatku k protokolu ako aj námietky účastníka konania ku kontrolným\nzisteniam.\nŽalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že prvostupňový správny orgán bol uzrozumený so\nskutočnosťou, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava ešte nedospel k právoplatnému\nrozhodnutiu vo veci nelegálnej práce účastníčky konania. Zároveň  uviedol, že Úrad práce, sociálnych\nvecí a rodiny vo svojom vyjadrení k námietkam žalobkyne skonštatoval, že žalobkyňa v čase výkonu\nkontroly nevykonávala podnikateľské činnosti konateľa, ale vykonávala závislú prácu kuchára.\n\nŽalobkyňa v zápisnici o podaní vyjadrenia č. p.: PPZ-HCP-BA6-183-007/2013-AV zo dňa 30.12.2013\nuviedla, že sa odmieta vyjadriť. Avšak správny orgán preverovaním na mieste zistil, že účastníčka\nkonania sa nachádzala za barovým pultom a zabezpečovala obsluhu za barom a uvedenú skutočnosť\npotvrdila aj konateľka spoločnosti HAI BAO s.r.o. H. X., ktorá uviedla, že žalobkyňa pracuje ako\npracovníčka v bare a pomocná sila. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa sa v rámci spoločnosti HAI\nBAO s.r.o. podieľala iba obsluhou zákazníkov za barom prípadne výpomocou v kuchyni.\n\nZároveň je potrebné uviesť, že žalobkyňa bola počas kontroly za barovým pultom v pracovnom odeve\na osobne obsluhovala zákazníkov, čo opätovne potvrdzuje jej pozíciu v spoločnosti HAI BAO s.r.o.\n\nŽalovaný zároveň skonštatoval, že prvostupňový správny orgán dostatočne aplikoval citované zákonné\nustanovenia v napadnutom rozhodnutí. Z formulácie samotného odôvodnenia je zrejmé, že žalobkyňa\nmala udelený prechodný pobyt za účelom podnikania, vzhľadom na to, že na strane 2 napadnutého\nrozhodnutia prvostupňový správny orgán opisuje priebeh konania, z ktorého je jednoznačne preukázané\naký druh pobytu účastníčky konania má.\n\nŽalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že podkladom napadnutého rozhodnutia sú výsledky\nešte neukončeného konania vedeného na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, nakoľko\nprvostupňový správny orgán mal vedomosť o tom, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava\nešte nedisponoval právoplatným rozhodnutím o nelegálnej práci účastníčky konania.\n\nPrvostupňový správny orgán pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z naplnenia § 82 ods.\n1 písm. l) zákona o pobyte cudzincov a to zo skutočnosti, že žalobkyňa preukázateľne vykonávala inú\nčinnosť, než na akú jej bol udelený prechodný pobyt.\n\nŽalovaný skonštatoval, že prvostupňový správny orgán vychádzal z dostatočne zisteného skutkového\nstavu a dostatočne zabezpečil dôkazy na vydanie rozhodnutia, vzhľadom na to, že žalobkyňa naplnila\nustanovenie § 82 ods. 1 písm. l) zákona o pobyte cudzincov.\n\nŽalovaný považoval za neopodstatnené tvrdenie žalobkyne k právomociam konateľa spoločnosti,\nnakoľko výlučnou právomocou konateľa ako štatutárneho orgánu, ktorý koná v mene spoločnosti, je\nspoločnosť spravovať a riadiť. Rozhodovať o bežných činnostiach ohľadom prevádzky spoločnosti.\nZabezpečuje činnosť a fungovanie spoločnosti. Konateľ zabezpečuje vedenie administratívy, má\ninformačnú funkciu pre spoločníkov spoločnosti. Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom je obchodno-\nzáväzkový uzatvorený písomnou zmluvou o výkone funkcie konateľa alebo mandátnou zmluvou. V\nprípade, že by chcel byť konateľ spoločnosti zároveň aj v pracovno-právnom vzťahu so spoločnosťou\nmusí mať uzatvorenú nielen mandátnu zmluvu (alebo zmluvou o výkone konateľa), ale aj pracovnú\nzmluvu. V tomto prípade by bolo výhodnejšie požiadať o udelenie prechodného pobytu na účel\nzamestnania, vzhľadom na to, že v tomto prípade by mohol vykonávať aj funkciu konateľa aj pracovať\nako zamestnanec.\n\nŽalobkyňa s udeleným prechodným pobytom na účel podnikanie preukázateľne vykonávala činnosť\nbežného zamestnanca a v žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že táto činnosť spadá do činnosti konateľa,\nosoby, ktorá organizuje a riadi činnosť prevádzky.\n\nPotvrdiť vykonávanie nelegálnej práce patrí do kompetencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\nBratislava avšak skutočnosť, že účastníčka konania vykonávala inú činnosť, než na akú jej bol udelený\nprechodný pobyt nie je možné spochybniť, táto skutočnosť bola správnemu orgánu zrejmá hneď po\nidentifikácii účastníčky konania počas kontroly. Z uvedených dôvodov považuje žalovaný námietky\nžalobkyne za irelevantné.\n\nŽalovaný uzavrel, že žalobkyňa sa zdržiavala v priestore baru, kde osobne obsluhovala zákazníkov, z\nuvedeného je jednoznačne preukázané, že žalobkyňa v uvedenej prevádzke plnila úlohy patriace do\nkompetencie barmanky, čím vykonávala inú činnosť než na akú jej bol udelený prechodný pobyt.\n\nPrávo na rešpektovanie súkromného a rodinného života účastníčky konania v zmysle Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd ani v zmysle Ústavy SR, nebude narušené ani obmedzené\nvzhľadom na to, že v prípade manžela žalobkyne bude postupované obdobným spôsobom a celistvosť\nrodiny zostane zachovaná.\n\nS poukazom na uvedené považuje žalovaný napadnuté rozhodnutie za správne a odvolanie žalobkyne\nzamietol.\n\nV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté\nrozhodnutie  krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3\nods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné zmeniť.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 1. decembra 2015 (§ 156\nods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\n\nV predmetnej veci bol predmetom odvolacieho konania rozsudok krajského súdu, ktorým bolo zrušené\nrozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu o vyhostení\nžalobkyne podľa § 82 ods. 1 písmena l) zákona o pobyte cudzincov účinného v čase vydania rozhodnutia,\npreto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\n\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či odvolacie námietky žalobkyne\nsú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n\nPodľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. „v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.“\n\nPodľa § 22 ods. 1 prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na\nzamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý\na) podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba, alebo\nb) koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom\nvzťahu.\n\nPodľa ust. § 82 ods. 1 písm. l) zákona o pobyte cudzincov „policajný útvar môže administratívne vyhostiť\nštátneho príslušníka tretej krajiny, ak vykonáva inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt\nalebo vízum.“\n\nPodľa ust. § 82 ods. 2 písm. c) zákona o pobyte cudzincov „policajný útvar môže v rozhodnutí o\nadministratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu podľa odseku 2 písm. j), k) a o) na jeden rok až tri roky.“\nPodľa ust. § 83 ods. l zákona o pobyte cudzincov „štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bolo vydané\nrozhodnutie o administratívnom vyhostení, je povinný vycestovať v lehote určenej v rozhodnutí. Policajný\nútvar určí lehotu na vycestovanie najmenej 7 a najviac 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia; túto lehotu\nmožno primerane predĺžiť s ohľadom na predchádzajúcu dĺžku pobytu, súkromné a rodinné pomery\nalebo zdravotný stav štátneho príslušníka tretej krajiny. Policajný útvar určí lehotu na vycestovanie\nnajviac 90 dní od vykonateľnosti rozhodnutia podľa § 82 ods. 8; túto lehotu je možné v odôvodnených\nprípadoch spojených s realizáciou asistovaného dobrovoľného návratu aj opakovane predĺžiť.“\n\nV konaní nebolo sporným, že žalobkyni bolo udelené povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej\nrepubliky na účely podnikania. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava 1 je\njedným zo spoločníkov a konateľov spoločnosti HAI BAO s.r.o. Z protokolu zo 4.12.2013 o výsledku\nkontroly vykonanej dňa 12.11.2013 pracovníkmi kontrolného orgánu Úradu práce, sociálnych vecí a\nrodiny  vyplýva, že v čase výkonu kontroly v kontrolovaných priestoroch prevádzkarne spoločnosti HAI\nBAO s.r.o. na Račianskej ul. 69 v Bratislava žalobkyňa vykonávala prácu v bare a pomocné práce, čo\npotvrdzovala aj skutočnosť, že menovaná bola oblečená do pracovného odevu. Tiež z neho vyplýva,\nže podľa vyjadrenia konateľky spoločnosti HAI BAO s.r.o. H. X. z 25.11.2013 menovaná v prevádzkarni\npracuje ako pomocníčka pri prácach v bare, v pracovnom týždni každý deň počas obeda a poobede\npodľa vzájomnej dohody s ostatnými zamestnancami s týždňovým časovým rozsahom podľa pracovnej\nzmluvy. Za vykonanú prácu dostáva mzdu týždenne v hotovosti a na konci roka podľa dosiahnutého\nzisku spoločnosti. Spoločnosť predložila na základe výzvy pracovnú zmluvu z 30.9.2013 na práce\nprípravy jedál v čínskom štýle, s nástupom do práce dňa 1.10.2013, podpísanú oboma účastníkmi. Podľa\nprotokolu originály dokladov a písomností predložených k výkonu kontroly boli vrátené.\n\nOdvolací súd sa nestotožnil so záverom krajského súdu, že zistenie skutkového stavu, z ktorého\nžalovaný vychádzal je v rozpore z obsahom spisu keďže sa v ňom nenachádza pracovná zmluva\nuzavretá medzi HAI BAO, s.r.o. a žalobkyňou. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán v správnom\nkonaní vychádzali z protokolu o výsledku kontroly zo dňa 04.12.2013 číslo 2013/315181 BA1/OK/\nKON/2013/270 235/2013/0K vyhotoveným Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, z ktorého\nvyplýva, že spoločnosť predložila kontrolnej skupine predmetnú pracovnú zmluvu, s tým, že originály\ndokladov a písomností predložených k výkonu kontroly boli vrátené.\n\nPodkladom, na základe ktorého žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán rozhodoval je uvedený\nprotokol o výsledku kontroly ako aj ďalšie zistenia prvostupňového správneho orgánu z kontroly v\nreštauračnom zariadení prevádzkovanom spoločnosťou HAI BAO, s.r.o. Vychádzajúc z prezumpcie\nsprávnosti administratívneho rozhodnutia, sa na údaje v ňom uvedené hľadí ako na hodnoverné, pokiaľ\nnie je preukázaný opak.\n\nPodľa § 32 ods. 2 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“)\n„podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné\nvyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej\n\nčinnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.. Na žiadosť\nsprávneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby\npovinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.“\n\nNa základe zistení vyplývajúcich vykonaného dokazovania podľa názoru odvolacieho súdu správny\norgán dôvodne dospel k záveru, že žalobkyňa vykonávala činnosť vykazujúcu znaky práce bežného\nzamestnanca, ktorá nespadá do rámca činností konateľa spoločnosti ako osoby, ktorá organizuje a\nriadi činnosť prevádzky. Charakter a obsah takýchto prác preukázateľne vykonávaných žalobkyňou\nneumožňuje považovať ich za vykonávanie funkcie konateľa ako štatutárneho orgánu alebo za\nvykonávanie činností, ktoré by bolo možné definovať ako výkon obchodného vedenia, riadenia, kontroly\na rozhodovania alebo obdobných činností spadajúcich do oprávnení konateľov, čo podľa názoru súdu\ndostatočne presvedčivo odôvodňuje záver správnych orgánov o naplnení obsahu pojmu „inej činnosti\nnež podnikanie“.\nVzhľadom na to, že zákon nešpecifikuje o akú inú činnosť než podnikanie musí ísť, aby bolo možné\nkonštatovať naplnenie obsahu skutkovej vety vyplývajúcej z citovaného ustanovenia, (§ 82 ods. 1 písm.\nl/), nebolo určujúce, či činnosť, ktorú žalobkyňa vykonávala je formálne závislou resp. nie, ale či je\ninou než podnikaním, na účely ktorého bol žalobkyni udelený prechodný pobyt. Neobstojí preto tvrdenie\nžalobkyne, s ktorým sa stotožnil aj súd prvého stupňa, že činnosť ktorú žalobkyňa vykonávala nenapĺňa\nobsah pojmu závislej činnosti, podstatné však je, že to neodôvodňuje záver, že išlo o činnosť konateľa.\nŽalobkyni sa v konaní nepodarilo vyvrátiť záver, ku ktorému dospeli správne orgány, že ňou vykonávaná\nčinnosť bola inou než podnikaním.\n\nV zmysle príslušných ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „obchodný\nzákonník“) konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným má dvojakú pôsobnosť - navonok, teda\npôsobnosť štatutárneho orgánu, t. j. konajú v mene spoločnosti navonok vo všetkých veciach (vrátane\npracovnoprávnych vecí) a túto ich pôsobnosť nemožno s účinkami voči tretím osobám obmedziť, a\ndo vnútra spoločnosti, teda podieľajú sa na obchodnom vedení spoločnosti, t. j. majú pôsobnosť vo\nvnútorných záležitostiach spoločnosti.\n\nPod pojmom obchodné vedenie pritom treba rozumieť rozhodovanie akéhokoľvek druhu o veciach\nkonkrétnej spoločnosti, okrem vystupovania navonok v postavení štatutárneho orgánu. Jedná sa\no rozhodovanie o všetkých otázkach organizačného charakteru, o technických otázkach, veciach\nvnútornej prevádzky, vedení účtovníctva, obchodnej taktike, príprave obchodných zmlúv či personálnej\npolitike spoločnosti.\n\nPodľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „zákonník práce“) závislá práca\nmôže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne\nza podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže\nbyť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu\npodľa osobitných predpisov.\n\nFunkciu konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným možno vykonávať na základe zmluvy o\nvýkone funkcie. V prípade ak nedošlo medzi konateľom spoločnosti a samotnou spoločnosťou k\nuzavretiu zmluvy o výkone funkcie platí, že konateľ vykonáva svoju funkciu na základe mandátnej\nzmluvy, ktorej platnosť nevyžaduje písomnú formu. V každom prípade, bez ohľadu na zmluvný typ,\nvzťah medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným a konateľom tejto spoločnosti je absolútnym\nobchodnoprávnym vzťahom. V zmysle zákonníka práce závislá práca nemôže byť vykonávaná v\nzmluvnom obchodnoprávnom vzťahu (ani v občianskoprávnom).\n\nPreto neobstojí tvrdenie žalobkyne, že prácu pomocníčky v kuchyni, resp. barmanky, ktorú vykonáva\npravidelne každý pracovný deň, v pravidelných časových intervaloch, za ktorú dostáva v týždňových\nintervaloch mzdu vykonáva ako konateľka spoločnosti. Činnosť, ktorú vykonáva žalobkyňa v spoločnosti\n\nvykazovala znaky závislej práce vykonávanej v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu\nalebo výnimočne za podmienok ustanovených v zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu.\n\nRovnako nemožno vykonávať funkciu konateľa spoločnosti v pracovnoprávnom vzťahu. Nie je však\nvylúčené aby jedna fyzická osoba vykonávala funkciu konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným a\nzároveň bola zamestnancom tejto spoločnosti.\n\nOdvolací súd sa nestotožnil so záverom krajského súdu, že „Na to, aby bolo preukázané, že žalobkyňa\nvykonávala inú činnosť, než na akú jej bol udelený prechodný pobyt by musela vykonávať závislú\nprácu, a teda vykonávať prácu vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca\nna základe pracovnej zmluvy. Súd konštatoval, že táto podmienka nebola splnená a dokazovaním\npreukázaná, nakoľko správne orgány v konaní nepreukázali, že žalobkyňa v predmetnej spoločnosti\nfungovala ako zamestnanec na základe pracovnej zmluvy.“.\n\nPripustením takého argumentu by bolo možné dospieť k záveru, že štátny príslušník tretej krajiny môže\nvykonávať závislú prácu, hoci mu nebolo udelené povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania,\nbez toho aby sa dopustil porušenia príslušných právnych predpisov za predpokladu, že túto prácu\nvykonáva bez zmluvného základu, ktorým je pracovná zmluva.\n\nV predmetnej veci však správne orgány dôvodne upriamili pozornosť na skutočnosť, že žalobkyňa\nnedisponuje povolením na prechodný pobyt na účel zamestnania, preto je treba primárne vychádzať\nz týchto skutočností a uzavrieť, že táto nie je oprávnená vykonávať závislú prácu bez ohľadu na\nto, či ju vykonáva v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu, výnimočne za podmienok\nustanovených v zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu alebo bez zmluvného základu.\n\nNa základe vyššie uvedeného považoval odvolací súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za vydané v súlade so zákonom.\n\nŽalobkyňa neuviedla v konaní pred správnymi orgánmi ani v konaní pred súdmi také relevantné\nskutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti postupov a rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho\norgánu vyvrátili a preto s poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok\nkrajského súdu postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že žalobu žalobkyne  zamietol.\n\nO trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c a § 250k ods. 1\nOSP tak, že žalobkyni vzhľadom na jej neúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok  n i e  j e  prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}