{"guid": "381199ad-d94f-40c7-a054-9a442e762ed6:2e07bd70-cc8f-4c35-8d22-f893e835f635", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1014200850.1", "spisova_znacka": "1Sža/37/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/37/2015 z 30. 11. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2015, sp. zn. 1Sža/37/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:1014200850.1", "identifikacne_cislo": "1014200850", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Monika Kráľová", "sudca_id": 988, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-kralova-988", "datum_vydania": "2015-11-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-l", "nazov": "§ 82 ods. 1 písm. l) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-l", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-82"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-82"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2e07bd70-cc8f-4c35-8d22-f893e835f635", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1014200850.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1014200850.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1014200850.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 1Sža/37/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1014200850\nDátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1014200850.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a\nčlenov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci\nžalobcu: A. O., nar. XX.X.XXXX, štátna príslušnosť Čínska ľudová republika, zastúpeného Advokátskou\nkanceláriou MULARČÍK a PARTNERI, s.r.o., Nám. M. Benku 15, P.OBOX 285. 810 00 Bratislava,\nproti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo\nhraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Hrobákova č. 44, 852 42 Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: PPZ-HCP-BA2-2014/00266l-005 zo dňa 28.3.2014 v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava č. p.: PPZ-\nHCP-BA6-182-009/20l3-AV-TVO zo dňa 30.12.2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 6S/106/2014-58 zo dňa 17.07.2015, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/106/2014-58 zo dňa\n17.07.2015   p o t v r d z u j e .\n\nNavrhovateľ   n e m á   právo na náhradu trov odvolacieho konania.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nI.\nPredmet konania\n\nKrajský súd rozsudkom č. k. 6S/106/2014-58 zo dňa 17.07.2015 podľa ustanovenia § 250j ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania rozhodnutia žalovaného č. p.: PPZ-HCP-BA2-2014/00266l-005 zo dňa 28.3.2014, ktorým\nbolo potvrdené rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava č. p.: PPZ-HCP-\nBA6-182-009/20l3-AV-TVO zo dňa 30.12.2013 o administratívnom vyhostení žalobcu a zákaze vstupu\nna územie Slovenskej republiky (ďalej len SR) na dobu jedného roka.\n\nKrajský súd vyhodnotil námietku o nesprávnom právnom posúdení ako nedôvodnú. Z výsledkov kontroly\nv prevádzke reštaurácie na Račianskej ul. v Bratislave vyplynulo, že žalobca sa v nej zdržiaval, vykonával\nprácu kuchára. Na otázky správneho orgánu uviedol že na územie Slovenskej republiky po prvýkrát\npricestoval 09.01.2009 z dôvodu udelenia prechodného pobytu za účelom podnikania. Na otázku,\nakým spôsobom vykonáva podnikateľskú činnosť žalobca uviedol, že túto vykonáva ako kuchár. Jeho\nčinnosť podnikania spočíva vo výkone práce kuchára s pomocou tety. Na otázku, v čom spočíva\njeho, podnikateľská činnosť uviedol, že je kuchár a o podnikateľských aktivitách vie iba málo. všetko\nvybavuje jeho teta. Tieto zistenia teda vyplynuli priamo z ústnych vyjadrení žalobcu. Vykonávaním, resp.\nprevádzkovaním podnikateľskej činnosti právnickou osobou treba rozumieť aktívnu činnosť smerujúcu\nk dosiahnutiu zisku (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 109/03 zo\n\ndňa 26.11.2003, stanovisko trestného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.04.2002\npublikované pod č. 36/2002). Len samotné oprávnenie na výkon podnikateľskej, resp. živnostenskej\nčinnosti nemožno ešte považovať za podnikanie, ale rozhodujúci je skutočný výkon podnikateľskej\nčinnosti na podklade takéhoto oprávnenia. Nie je podmienkou, aby konal osobne, ale osoba, ktorá za\nneho koná (zástupca), musí konať v mene podnikateľa.\n\nPodnikaním je podľa Obchodného zákonníka len taká činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ (§ 2 ods. 2,\n§ 23), a zároveň kumulatívne spĺňa všetky znaky, ktoré požaduje zákon, teda tie, ktoré sú taxatívne\nvymenované v odseku 1. Sú to: samostatnosť, sústavnosť, uskutočňovanie vo vlastnom mene, na\nvlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku.\n\nSamostatnosť pri výkone podnikateľskej činnosti podnikateľom treba chápať v tom zmysle, že podnikateľ\nsám rozhoduje o spôsobe a formách svojej podnikateľskej činnosti, nie je teda podriadený inému\nsubjektu, ktorého príkazy musí plniť (napr. pracovný pomer). Podnikateľom v zmysle Obchodného\nzákonníka je spoločenskou zmluvou založená spoločnosť s ručením obmedzeným. Zárobkovou\nčinnosťou sa rozumie každá právom dovolená činnosť, ktorá je vykonávaná za účelom získania\nmajetkového prospechu. Zárobkovou činnosťou je okrem iných aj podnikanie (sústavná činnosť\nvykonávaná podnikateľom samostatne vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom\ndosiahnutia zisku). Vo všeobecnosti sa pod pojmom \"obchodné vedenie\" chápe prijímanie rozhodnutí\nsúvisiacich s bežnou prevádzkou podniku, t. j. rozhodovanie o záležitostiach organizačného charakteru,\no technických otázkach, o otázkach obchodnej, finančnej a úverovej politiky spoločnosti, o veciach\nkaždodennej vnútornej prevádzky podniku a pod.\n\nZ uvedeného krajský súd uzavrel, že výkon činnosti konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným,\nnemožno považovať za výkon podnikateľskej činnosti, pretože konateľ nekoná pri zastupovaní\nspoločnosti vo vlastnom mene a na svoj účet ale v mene spoločnosti a na jej účel. Uvedenej kvalifikácii\npodnikania preto nezodpovedá ani postavenie konateľa spoločnosti.\n\nAko nedôvodnú posúdil krajský súd aj námietku žalobcu, že správny orgán nesprávne definoval činnosť\nžalobcu pri kontrole ako výkon nelegálnej práce.\n\nNelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je\npodnikateľom, ak využíva závislú prácu\na) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu,\nb) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a nesplnila\noznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu alebo c) cudzinca, ktorý\nnemá povolenie na prechodný pobyt na účely zamestnania a povolenie na zamestnanie, ak to vyžaduje\nosobitný predpis a ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.\n\nNelegálna práca je aj práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu,\nktorá je podnikateľom a nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,\nzaložený právny vzťah podľa osobitného predpisu.\n\nNelegálne zamestnávanie je aj zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je\npodnikateľom, ak využíva prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený právny vzťah podľa osobitného\npredpisu. Na účely tohto zákona sa za nelegálne zamestnávanie považuje aj sprostredkovanie\nzamestnania spôsobom, ktorý nie je v súlade s osobitným predpisom.\n\nV danom prípade nie je relevantné, či správne orgány definovali činnosť žalobcu pri kontrole ako výkon\nnelegálnej práce, pretože podstatnou v danom prípade je skutočnosť, či žalobca vykonával činnosť, na\nktorú mu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt, t. j. či reálne podnikal alebo nie. Je zrejmé, vyplýva\nto zo samotnej výpovede žalobcu, že o podnikaní a prijatí vlastných rozhodnutí za účelom vytvárania\nzisku spoločnosti HAI BAO s.r.o., nič nevie. Za podnikanie v jeho ponímaní, považoval prácu kuchára. Z\nvyjadrenia W. I. zo dňa 23.11.2013 vyplýva, že žalobca vykonával v prevádzke prácu každý deň počas\nobeda a poobede podľa vzájomnej dohody s týždenným časovým rozsahom podľa pracovnej zmluvy.\nZa vykonanú prácu dostával mzdu týždenne v hotovosti a na konci roka podľa dosiahnutého zisku\n\nspoločnosti. Na vyjadrenie v tom, akú prácu a čo žalobca vykonával v danej reštaurácii, nie je podľa\nnázoru súdu, potrebné právnické vzdelanie a poznanie právnickej terminológie, tak ako to požadoval\nžalobca v žalobe. Uvedenému popisu jednoznačne nezodpovedá postavenie podnikateľa, ktorý sám\nrozhoduje o činnosti obchodnej spoločnosti. Žalobca v rámci správneho konania nepredložil žiaden\ndôkaz ohľadom vyvíjania osobnej aktivity za účelom vytvárania zisku svojej osoby ako podnikateľa\n(živnostenské oprávnenie, konanie za účelom uzatvárania obchodných transakcií a pod.) ako i prijímanie\nvlastných rozhodnutí o delení zisku a pod. V prípade žalobcu, bolo podľa krajského súdu bez všetkých\npochybností náležite preukázané, že na území SR vykonával inú činnosť, než na akú mu bolo udelené\npovolenie na prechodný pobyt.\n\nK námietke žalobcu, že vyhostenie bude mať značné psychické aj existenčné následky, a že postupom\na rozhodnutím správneho orgánu dochádza k porušeniu článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, teda práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života krajský súd uviedol,\nže vyhostenie cudzinca bude vždy vo väčšej alebo menšej miere predstavovať zásah do jeho rodinného\nalebo súkromného života, avšak treba uviesť, že právo na rešpektovanie rodinného a súkromného života\nnie je právom absolútnym. V čl. 8 ods. 2 Dohovoru sú totiž stanovené možné obmedzenia tohto práva, a\ntak prípadný zásah do súkromného a rodinného života neznamená, že je správny orgán vždy pri takejto\nnámietke povinný svoje rozhodnutie o vyhostení zrušiť; či tak spraví, je vždy vecou jeho správneho\nuváženia (pri tejto svojej činnosti však nesmie vybočiť z medzí daných zákonnou úpravou). Ustanovenie\nčl. 8 Dohovoru tak neukladá štátu všeobecný záväzok rešpektovať voľbu manželov alebo partnerov\nohľadne krajiny ich spoločného pobytu, resp. napomáhať zjednocovaniu rodiny. V tomto prípade je\npreukázané, že vyhostenie cudzinca bolo vykonané v súlade so zákonom, teda aj prípadný zásah do\nrodinného života spĺňal podmienky podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru.\n\nII.\nOdvolacie námietky žalobcu\n\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, v ktorom namietal že krajský súd\nnevzal do úvahy § 19 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov, v ktorom je uvedené pod názvom podnikanie, že povolenie na prechodný pobyt na účel\npodnikania môže policajný útvar udeliť cudzincovi na základe oprávnenia na podnikanie vydaného podľa\nosobitného predpisu alebo cudzincovi, ktorý koná v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie\nje v pracovnoprávnom vzťahu k tejto spoločnosti alebo družstvu, preto má zato, že nebol dôvod aby\nkontrola vyvodila že niečo porušil.\n\nĎalej žalobca v podanom odvolaní namietol, že konateľ môže v spoločnosti robiť akúkoľvek činnosť.\nPoukázal pritom na príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce postavenie štatutárneho\norgánu spoločnosti s ručením obmedzeným a konštatuje že platný právny poriadok nijako neobmedzuje\nkonateľa spoločnosti vo vykonávaní nejakej činnosti.\n\nĎalej uviedol, že dokazovaním nebolo preukázané že žalobca vykonával závislú prácu, nakoľko správne\norgány v konaní nepreukázali, že žalobca v predmetnej spoločnosti fungoval ako zamestnanec na\nzáklade pracovnej zmluvy. S názorom krajského súdu sa nestotožňuje, nakoľko pracovná zmluva nebola\nobsahom spisov a pokiaľ krajský súd vychádzal z výpovede jednej z konateliek spoločnosti, tak nie je\nzrejmé kto je v danom prípade nadriadený a kto podriadený.\n\nIII.\nStanovisko žalovaného k odvolacím námietkam\n\nŽalovaný sa k odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 31.08.2015 uvádzajúc, že pri svojom rozhodovaní\npostupoval v súlade so zákonom, pričom podkladmi boli najmä zistenia počas súčinnostnej kontroly\ns Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, podložené príslušnými listinnými dôkazmi,\nvyjadreniami účastníka konania, známe skutočnosti a skutočnosti zistené služobnou činnosťou. Pri\nposudzovaní a rozhodovaní danej veci prihliadal k všeobecne uznávaným princípom administratívneho\nkonania, ako je právo účastníka konania byť vypočutý, právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, právo\nnavrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.  Žalobca si v plnom rozsahu tieto práva uplatnil, bol\nriadne oboznámený s prebiehajúcim konaním o administratívnom vyhostení.\n\nŽalovaný pri rozhodovaní o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky\nzohľadňoval závažnosť porušenia zákonov a predpisov, dĺžku trvania protiprávneho konania, ako aj\nokolnosti za ktorých k porušeniu zákona došlo.\n\nPodľa názoru žalovaného prvostupňový správny orgán, ako aj odvolací orgán náležite použili\nhmotnoprávny predpis. Rozhodnutia boli vydané v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky.\n\nV ostatnom sa žalovaný plne pridŕža svojho vyjadrenia k žalobe žalobcu pod číslom PPZ-HCP-\nBA2-2014/007266-005 zo dňa 27.06.2014 a navrhuje odvolanie podané žalobcom odmietnuť a rozsudok\nkrajského súdu potvrdiť.\n\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia žalovaného\n\nOddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava ako prvostupňový správny orgán\nrozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-BA6-182-009/20l3-AV-TVO zo dna 30.12.2013, bol žalobca\nadministratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky na územie Čínskej ľudovej republiky a bol mu\nurčený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 1 rok z dôvodu, že žalobca počas kontroly\nvykonával činnosť odlišnú od tej, na ktorú mu bol udelený prechodný pobyt.\n\nNa odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. p. PPZ-HCP-BA2-2014/002661-005 zo dňa 28.3.2014\nprvostupňové rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu potvrdil a odvolanie žalobcu konania\nv plnom rozsahu zamietol.\n\nOddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava v súčinnosti s Úradom práce. sociálnych\nveci a rodiny Bratislava vykonali v dňoch 12.11.2013 kontrolu v prevádzke spoločnosti HAI BAO s.r.o.,\nv, ktorej boli kontrolovaní cudzinci, medzi nimi aj žalobca. Bolo zistené, že vykonávali inú činnosť, než\nna akú im boli udelené prechodné pobyty.\n\nV prevádzke na Račianskej ulici číslo 69 bolo pri výkone kontroly dňa 12.11.2013 v čase o 11:30\nhod. zistené, že žalobca vykonával prácu kuchára. Bolo zistené, že mu bolo vydané povolenie na\nprechodný pobyt na území Slovenskej republiky za účelom podnikania platné do 08.11.2013. V čase\nkontroly žalobca vykonával v kuchyni prácu kuchára a prácu pomocníka v kuchyni, ktoré spĺňali definíciu\nzávislej práce vykonávanú vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca podľa\npokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom za mzdu alebo\nodmenu.\n\nŽalobca je jedným z ôsmich konateľov vyššie uvedenej spoločnosti. Konateľka spoločnosti, W. I. vo\nsvojom vyjadrení zo dňa 25.11.2013 uviedla, že žalobca vykonával v prevádzke prácu každý deň počas\nobeda a poobede podľa vzájomnej dohody s týždenným časovým rozsahom podľa pracovnej zmluvy.\nZa vykonanú prácu dostával mzdu týždenne v hotovosti a na konci roka podľa dosiahnutého zisku\nspoločnosti.\n\nPodľa dodatku číslo jeden k protokolu o výsledku kontroly zo dňa 04.12.2013 spracovanom Úradom\npráce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, žalobca po identifikácii kontrolnej skupine oznámil, že\ndôvodom jeho prítomnosti v prevádzkarni je vykonávanie práce kuchára. Z elektronickej databázy bolo\nzistené, že žalobca nemá povolenie na zamestnanie. Nebola predložená ani príslušná pracovná zmluva.\n\nZo spisu ďalej vyplýva, že dňa 30.12.2013 bol žalobca predvedený za účelom vykonania úkonov vo\nveci administratívneho vyhostenia. Úkony správneho orgánu boli vykonané za prítomnosti pribratého\ntlmočníka. Na otázky správneho orgánu uviedol, že na územie Slovenskej republiky po prvýkrát\npricestoval 09.01.2009 z dôvodu udelenia prechodného pobytu za účelom podnikania. Na otázku, akým\nspôsobom vykonáva podnikateľskú činnosť žalobca uviedol, že túto vykonáva ako kuchár v spoločnosti\nHAI BAO s.r.o. konkrétne v prevádzke na adrese Račianska 69, Bratislava. Jeho činnosť podnikania\nspočíva vo výkone práce kuchára s pomocou tety. Na otázku, v čom spočíva jeho podnikateľská činnosť\nuviedol, že je kuchár a o podnikateľských aktivitách vie iba málo, všetko vybavuje jeho teta. O tom, že\nnemôže pracovať, nevedel.\n\nŽalobca sa vyjadril, že nemal vedomosť o tom, že vykonáva nelegálnu prácu, teda inú činnosť na akú\nmu bol udelený prechodný pobyt. Bolo mu oznámené, že z uvedeného dôvodu bolo voči nemu začaté\nkonanie vo veci administratívneho vyhostenia. Vyjadril sa tiež, že sa predchádzajúci rok zosobášil,\nvyhostenie sa dotkne jeho rodinného a súkromného života, pretože tu žijú dlho a doma nemajú žiadnych\nkamarátov a známych. Disponuje dostatočnou finančnou hotovosťou na vycestovanie. Žiadne neľudské\nalebo ponižujúce zaobchádzanie mu v krajine pôvodu nehrozí. Žiadne nové skutočnosti a dôkazy\nnevedel predložiť. Dňa 30.12.2013 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie o administratívnom vyhostení\nžalobcu, ktorým mu bol zároveň určený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 1 rok a\nurčená lehota na vycestovanie.\n\nK námietke, že správny orgán pri rozhodovaní vychádzal výlučne zo záverov informácie o zisteniach\nz kontroly vykonanej zamestnancami kontrolného orgánu uviedol, že prvostupňový správny orgán\nbol uzrozumený so skutočnosťou, že kontrolný orgán ešte nedospel k právoplatnému rozhodnutiu vo\nveci nelegálnej práce žalobcu. Zároveň je potrebné uviesť, že kontrolný orgán vo svojom vyjadrení k\nnámietkam účastníka konania skonštatoval, že účastník konania v čase výkonu kontroly nevykonával\npodnikateľské činnosti konateľa ale vykonával závislú prácu kuchára.\n\nŽalovaný poukázal na zápisnicu o podaní vyjadrenia účastníka konania (žalobcu) č. p.: PPZ-HCP-\nBA6-182-007/2013-AV zo dňa 30.12.2013, kde sám uviedol, že je kuchár a o podnikateľských aktivitách\nvie iba málo, nakoľko všetko vybavuje jeho teta I. W.. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa v rámci\nspoločnosti HAI BAO s.r.o. podieľal iba na príprave jedál a bol počas kontroly v kuchyni v pracovnom\nodeve kuchára a osobne pripravoval jedlá, čo opätovne potvrdzuje jeho pozíciu v spoločnosti HAI BAO\ns.r.o.\n\nŽalobca nepostrehol rozdiel medzi podnikaním a zamestnaním, čo vyplynulo aj z jeho priznania v\nuvedenej zápisnici, kde uviedol, že nevedel, že nemôže pracovať a jeho právny zástupca mu to\nnepovedal.\n\nS námietkou, že kontrolný orgán sa riadne nevysporiadal s podanými námietkami voči jeho kontrolným\nzisteniam, že nevypracoval dodatok k protokolu a teda o vykonanej kontrole nebolo vydané žiadne\nprávoplatné rozhodnutie zakladajúce skutočnosť, že konaním kontrolovaného subjektu došlo k\nporušeniu zákonných ustanovení žalovaný nesúhlasil vzhľadom na to, že prvostupňový správny orgán\nmal vedomosť o tom, že kontrolný orgán ešte nedisponoval právoplatným rozhodnutím o nelegálnej\npráci žalobcu.\n\nPrvostupňový správny orgán pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z naplnenia § 82 ods.\n1 písm. 1) zákona o pobyte cudzincov a to zo skutočnosti, že žalobca preukázateľne vykonával inú\nčinnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt. Túto skutočnosť žalobca aj potvrdil v zápisnici o\npodaní vyjadrenia č. p.: PPZ-HCP-BA6-182-007/2013-AV zo dňa 30.12.2013.\n\nŽalovaný konštatoval, že nie je kompetentný sa vyjadrovať k jednotlivým krokom kontrolného orgánu\npočas jeho riešenia uvedenej kontroly (či sa vysporiadali s námietkami, či vypracovali dodatok k protokol,\natď. ...). Pre žalovaného je podstatné zistenie a preukázanie skutočnosti, že žalobca nevykonával\nčinnosť na akú mu bol udelený prechodný pobyt.\n\nŽalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, nie je viazaný zisteniami kontrolného orgánu, vzhľadom\nna to, že vlastné zistenia prvostupňového správneho orgánu získané počas kontroly a následne pri\nvypočúvaní žalobcu sú dostačujúce.\n\nK námietke, že žalobca je konateľom spoločnosti HAI BAO s.r.o. a výkon funkcie konateľa vykonáva\nna základe udeleného povolenia na pobyt za účelom podnikania, že pri výkone funkcie konateľa je\ntak oprávnený vykonávať všetky činnosti za účelom zabezpečenia riadneho fungovania spoločnosti,\ndo ktorých patrí okrem iného i príprava hotových jedál žalovaný uviedol, že nesúhlasí s týmto\ntvrdením vzhľadom na to, že výlučnou právomocou konateľa ako štatutárneho orgánu, ktorý koná\nv mene spoločnosti, je spoločnosť spravovať a riadiť. Rozhodovať o bežných činnostiach ohľadom\nprevádzky spoločnosti. Zabezpečuje činnosť a fungovanie spoločností. Konateľ zabezpečuje vedenie\nadministratívy, má informačnú funkciu pre spoločníkov spoločnosti.\n\nVzťah medzi spoločnosťou a konateľom je obchodno-záväzkový uzatvorený písomnou zmluvou o\nvýkone konateľa alebo mandátnou zmluvou. V prípade, že by chcel byť konateľ spoločnosti zároveň\naj v pracovnoprávnom vzťahu so spoločnosťou musí mať uzatvorenú nielen mandátnu zmluvu (alebo\nzmluvu o výkone funkcie konateľa), ale aj pracovnú zmluvu.\n\nV tomto prípade by bolo výhodnejšie požiadať o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania,\nvzhľadom na to, že v tomto prípade by mohol vykonávať aj funkciu konateľa aj pracovať ako\nzamestnanec.\n\nŽalobca s udeleným prechodným pobytom na účel podnikanie preukázateľne vykonával činnosť\nbežného zamestnanca a v žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že táto činnosť spadá do činnosti konateľa,\nosoby, ktorá organizuje a riadi činnosť prevádzky.\n\nPotvrdiť vykonávanie nelegálnej práce patrí do kompetencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\nBratislava (kontrolného orgánu) avšak skutočnosť, že žalobca vykonával inú činnosť, než na akú mu\nbol udelený prechodný pobyt nie je možné spochybniť, táto skutočnosť bola správnemu orgánu zrejmá\nhneď po identifikácii žalobcu počas kontroly a túto skutočnosť žalobca aj sám v zápisnici potvrdil.\n\nK argumentu žalobcu, že je mladý človek, pre ktorého vyhostenie z územia SR bude mať značné\npsychické ako aj existenčné následky žalovaný uviedol, že súhlasí s týmto tvrdením v tom, že žalobca\nje mladý človek, z čoho vyplýva flexibilita a schopnosť prispôsobiť sa novovzniknutým podmienkam.\n\nPrávo na rešpektovanie súkromného a rodinného života účastníka konania v zmysle Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd ani v zmysle Ústavy SR, nebude narušené ani obmedzené\nvzhľadom na to, že v prípade manželky žalobcu bude postupované obdobným spôsobom a celistvosť\nrodiny zostane zachovaná.\n\nS poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný zhodnotil postup prvostupňového správneho orgánu ako\nsprávny nakoľko postupoval v súlade s ustanovením § 82 ods. 1 písm. 1) zákona o pobyte cudzincov,\nvychádzajúc pritom zo spisového materiálu a v neposlednom rade aj z napadnutého rozhodnutia a\nkonštatuje, že prvostupňový správny orgán v odôvodnení pri hodnotení dôkazov za použitia platných\nprávnych predpisov na základe ktorých rozhodoval, dostatočne vyhodnotil skutkové zistenia týkajúce sa\nadministratívneho vyhostenia účastníka konania.\nV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004\nZ. z.) k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 1.12.2015 (§ 156 ods. 1 a ods.\n3 O.s.p.).\n\nV predmetnej veci bol predmetom odvolacieho konania rozsudok krajského súdu, ktorým bola\nzamietnutá žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové\nsprávne rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu a zákaze vstupu na územie SR v trvaní 1\nroka podľa § 77 ods. 1 a § 82 ods. 1 v tom čase platného zákona o pobyte cudzincov, preto primárne v\nmedziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovaného a prvostupňové správne rozhodnutie, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd\nvysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či\nsprávne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\n\nPodľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. „v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.“\n\nPodľa § 22 ods. 1 prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na\nzamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý\na) podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba, alebo\nb) koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom\nvzťahu.\n\nPodľa ust. § 82 ods. 1 písm. l) zákona o pobyte cudzincov „policajný útvar môže administratívne vyhostiť\nštátneho príslušníka tretej krajiny, ak vykonáva inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt\nalebo vízum.“\nPodľa ust. § 82 ods. 2 písm. c) zákona o pobyte cudzincov „policajný útvar môže v rozhodnutí o\nadministratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu podľa odseku 2 písm. j), k) a o) na jeden rok až tri roky.“\n\nPodľa ust. § 83 ods. l zákona o pobyte cudzincov „štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bolo vydané\nrozhodnutie o administratívnom vyhostení, je povinný vycestovať v lehote určenej v rozhodnutí. Policajný\nútvar určí lehotu na vycestovanie najmenej 7 a najviac 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia; túto lehotu\nmožno primerane predĺžiť s ohľadom na predchádzajúcu dĺžku pobytu, súkromné a rodinné pomery\nalebo zdravotný stav štátneho príslušníka tretej krajiny. Policajný útvar určí lehotu na vycestovanie\nnajviac 90 dní od vykonateľnosti rozhodnutia podľa § 82 ods. 8; túto lehotu je možné v odôvodnených\nprípadoch spojených s realizáciou asistovaného dobrovoľného návratu aj opakovane predĺžiť.“\n\nPodľa § 120 ods. 1 cit. zákona, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak,\nvzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.\n\nV ustanovení § 3 Správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania. Jednou zo\nzákladných zásad je zásada materiálnej pravdy. Z § 3 ods. 4 prvá veta správneho poriadku vyplýva, že\nrozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.\n\nPodľa ustanovenia § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne\nskutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný\nlen návrhmi účastníkov konania.\n\nV konaní nebol sporný skutkový stav tak ako ho zistil súd prvého stupňa a ako vyplýval aj z obsahu\npripojeného administratívneho spisu žalovaného t. j. , že žalobcovi bolo udelené povolenie na prechodný\npobyt na území Slovenskej republiky na účely podnikania a podľa výpisu z Obchodného registra\nOkresného súdu Bratislava 1 je jedným z konateľov spoločnosti HAI BAO s.r.o. Z protokolu zo 4.12.2013\no výsledku kontroly vykonanej dňa 12.11.2013 pracovníkmi kontrolného orgánu Úradu práce, sociálnych\nvecí a rodiny (a jeho Dodatku č. 2014/23256 BA1/OK/KON/2013/270 235/2013/OK z 27.12.2013)\nvyplýva, že v čase výkonu kontroly v kontrolovaných priestoroch prevádzkarne spoločnosti HAI BAO\ns.r.o. na Račianskej ul. 69 v Bratislava žalobca vykonával prácu kuchára v kuchynských priestoroch, čo\npotvrdzovala aj skutočnosť, že menovaný bol oblečený do pracovného odevu. Po identifikácii kontrolnej\nskupiny a po oboznámení predmetu kontroly uviedol, že dôvodom jeho prítomnosti v kontrolovanej\nprevádzkarni je vykonávanie práce kuchára. Z protokolu tiež vyplýva, že podľa vyjadrenia konateľky\nspoločnosti HAI BAO s.r.o. W. I. z 25.11.2013 (č. 2013/309290) menovaný v prevádzkarni pracuje ako\nkuchár, v pracovnom týždni každý deň počas obeda a poobede podľa vzájomnej dohody s ostatnými\nzamestnancami s týždňovým časovým rozsahom podľa pracovnej zmluvy. Za vykonanú prácu dostáva\nmzdu cca týždenne v hotovosti a na konci roka podľa dosiahnutého zisku spoločnosti. Z elektronickej\ndatabázy bolo zistené, že žalobca nemá povolenie na zamestnanie a nebola predložená ani príslušná\npracovná zmluva. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že dňa 30.12.2013 bol žalobca predvedený za účelom\nvykonania úkonov vo veci administratívneho vyhostenia. Úkony správneho orgánu boli vykonané za\nprítomnosti pribratého tlmočníka. Na otázky správneho orgánu žalobca uviedol, že na územie Slovenskej\nrepubliky po prvýkrát pricestoval 9.1.2009 z dôvodu udelenia prechodného pobytu za účelom podnikania.\nNa otázku, akým spôsobom vykonáva podnikateľskú činnosť žalobca uviedol, že túto vykonáva ako\nkuchár v spoločnosti HAI BAO s.r.o. konkrétne v prevádzke na adrese Račianska 69, Bratislava. Jeho\nčinnosť podnikania spočíva vo výkone práce kuchára s pomocou tety. Na otázku, v čom spočíva jeho\npodnikateľská činnosť uviedol, že je kuchár a o podnikateľských aktivitách vie iba málo, všetko vybavuje\njeho teta.\n\nZ uvedeného je zrejmé na základe akých podkladov a z akých skutkových zistení ustálených v konaní\npred správnymi orgánmi súd prvého stupňa vychádzal, na základe čoho stotožnil so záverom správnych\norgánov, že činnosť vykonávaná žalobcom nebola činnosťou, na ktorú mu bolo udelené povolenie na\nprechodný pobyt na území Slovenskej republiky. Nebola teda sporná ani skutočnosť, že žalobca je\njedným z konateľov spoločnosti (v ktorej v čase kontroly pracoval), ktorému bolo udelené povolenie na\nprechodný pobyt za účelom podnikania, preto námietka vytýkajúca súdu prvého stupňa nezohľadnenie\nustanovenia § 19 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov (ktoré tento vzťah ustanovovalo pred\njeho nahradením ustanovením § 22 neskorším zákonom č. 404/2011 Z. z.) nebola dôvodná a výslovné\nneuvedenie citovaného ustanovenia v jeho rozhodnutí nespôsobuje jeho nepreskúmateľnosť.\n\nSúd prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu dôvodne dospel k záveru, že práca kuchára\nvykonávaná žalobcom v prevádzke každý deň počas obeda a poobede podľa vzájomnej dohody s\nostatnými zamestnancami s týždenným časovým rozsahom podľa pracovnej zmluvy, za ktorú dostával\nmzdu týždenne v hotovosti a na konci roka podľa dosiahnutého zisku spoločnosti nezodpovedá\npostavenie podnikateľa, ktorý sám rozhoduje o činnosti obchodnej spoločnosti. Takáto činnosť\nvykazujúcu znaky práce bežného zamestnanca nespadá do rámca činností konateľa spoločnosti ako\nosoby, ktorá organizuje a riadi činnosť prevádzky. Charakter a obsah takýchto prác preukázateľne\nvykonávaných žalobcom neumožňuje považovať ich za vykonávanie funkcie konateľa ako štatutárneho\norgánu alebo za vykonávanie činností, ktoré by bolo možné definovať ako výkon obchodného vedenia,\nriadenia, kontroly a rozhodovania alebo obdobných činností spadajúcich do oprávnení konateľov, čo\npodľa názoru súdu dostatočne presvedčivo odôvodňuje záver správnych orgánov o naplnení obsahu\npojmu „inej činnosti než podnikanie“.\n\nVzhľadom na to, že zákon nešpecifikuje o akú inú činnosť než podnikanie musí ísť, aby bolo možné\nkonštatovať naplnenie obsahu skutkovej vety vyplývajúcej z citovaného ustanovenia, (§ 82 ods. 1 písm.\nl/), nebolo určujúce, či činnosť, ktorú žalobca vykonával je formálne závislou resp. nie, ale či je inou než\npodnikaním, na účely ktorého bol žalobcovi udelený prechodný pobyt. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu,\nže činnosť ktorú žalobca vykonával nenapĺňa obsah pojmu závislej činnosti, podstatné však je, že to\nneodôvodňuje záver, že išlo o činnosť konateľa. Žalobcovi sa v konaní nepodarilo vyvrátiť záver, ku\nktorému dospeli správne orgány, že ním vykonávaná činnosť bola inou než podnikaním.\n\nV danom prípade nie je podstatné, či správne orgány definovali činnosť žalobcu pri kontrole ako výkon\nnelegálnej práce, pretože podstatnou v danom prípade je skutočnosť, či žalobca vykonával činnosť, na\nktorú mu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt.\n\nV zmysle príslušných ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „obchodný\nzákonník“) konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným má dvojakú pôsobnosť - navonok, teda\npôsobnosť štatutárneho orgánu, t. j. konajú v mene spoločnosti navonok vo všetkých veciach (vrátane\npracovnoprávnych vecí) a túto ich pôsobnosť nemožno s účinkami voči tretím osobám obmedziť, a\ndo vnútra spoločnosti, teda podieľajú sa na obchodnom vedení spoločnosti, t. j. majú pôsobnosť vo\nvnútorných záležitostiach spoločnosti.\n\nPod pojmom obchodné vedenie pritom treba rozumieť rozhodovanie akéhokoľvek druhu o veciach\nkonkrétnej spoločnosti, okrem vystupovania navonok v postavení štatutárneho orgánu. Jedná sa\no rozhodovanie o všetkých otázkach organizačného charakteru, o technických otázkach, veciach\nvnútornej prevádzky, vedení účtovníctva, obchodnej taktike, príprave obchodných zmlúv či personálnej\npolitike spoločnosti.\n\nPodľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „zákonník práce“) závislá práca\nmôže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne\nza podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže\nbyť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu\npodľa osobitných predpisov.\n\nFunkciu konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným možno vykonávať na základe zmluvy o\nvýkone funkcie. V prípade ak nedošlo medzi konateľom spoločnosti a samotnou spoločnosťou k\nuzavretiu zmluvy o výkone funkcie platí, že konateľ vykonáva svoju funkciu na základe mandátnej\nzmluvy, ktorej platnosť nevyžaduje písomnú formu. V každom prípade, bez ohľadu na zmluvný typ,\nvzťah medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným a konateľom tejto spoločnosti je absolútnym\nobchodnoprávnym vzťahom. V zmysle zákonníka práce závislá práca nemôže byť vykonávaná v\nzmluvnom obchodnoprávnom vzťahu (ani v občianskoprávnom).\n\nPreto neobstojí tvrdenie žalobcu, že prácu kuchára, ktorú vykonáva pravidelne každý pracovný deň,\nv pravidelných časových intervaloch, za ktorú dostáva v týždňových intervaloch mzdu vykonáva ako\nkonateľ spoločnosti. Činnosť, ktorú vykonáva žalobca v spoločnosti vykazovala znaky závislej práce\nvykonávanej v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok\nustanovených v zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu.\n\nRovnako nemožno vykonávať funkciu konateľa spoločnosti v pracovnoprávnom vzťahu. Nie je však\nvylúčené aby jedna fyzická osoba vykonávala funkciu konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným a\nzároveň bola zamestnancom tejto spoločnosti.\n\nOdvolací súd sa nestotožnil s argumentom žalobu, že „Na to, aby bolo preukázané, že žalobca vykonával\ninú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt by musel vykonávať závislú prácu, a teda\nvykonávať prácu vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca na základe\npracovnej zmluvy. Táto podmienka nebola splnená a dokazovaním preukázaná, nakoľko správne orgány\nv konaní nepreukázali, že žalobkyňa v predmetnej spoločnosti fungovala ako zamestnanec na základe\npracovnej zmluvy.“.\nPripustením takého argumentu by bolo možné dospieť k záveru, že štátny príslušník tretej krajiny môže\nvykonávať závislú prácu, hoci mu nebolo udelené povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania,\nbez toho aby sa dopustil porušenia príslušných právnych predpisov za predpokladu, že túto prácu\nvykonáva bez zmluvného základu, ktorým je pracovná zmluva.\n\nV predmetnej veci však správne orgány dôvodne vychádzali zo skutočnosti, že žalobca nedisponuje\npovolením na prechodný pobyt na účel zamestnania, preto je treba primárne vychádzať z týchto\nskutočností a uzavrieť, že teda nie je oprávnený vykonávať závislú prácu bez ohľadu na to, či ju vykonáva\nv pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu, výnimočne za podmienok ustanovených v\nzákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu alebo bez zmluvného základu.\n\nNa základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru zhodnému s názorom súdu prvého stupňa,\nže v konaní bolo náležitým spôsobom preukázané, že žalobca na území Slovenskej republiky vykonával\ninú činnosť, než na akú mu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt, žalobou napadnuté rozhodnutie\na postup žalovaného preto boli v súlade so zákonom a to aj s poukazom na neexistenciu prekážky\nadministratívneho vyhostenia žalobcu.\n\nŽalobca neuviedol v konaní pred správnymi orgánmi ani v konaní pred súdmi také relevantné\nskutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti postupov a rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho\norgánu vyvrátili a preto s poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c a\n§ 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok  n i e  j e  prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/106/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}