{"guid": "81765f42-9c05-46c9-ad2d-23d074966848:f34737c7-5f22-4d02-bfb1-d678351b3392", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1014200567.1", "spisova_znacka": "1Sža/13/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/13/2015 z 28. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2015, sp. zn. 1Sža/13/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:1014200567.1", "identifikacne_cislo": "1014200567", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2015-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-36.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 36 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-36.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-36"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-36"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f34737c7-5f22-4d02-bfb1-d678351b3392", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1014200567.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1014200567.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1014200567.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/13/2015\n1014200567\n28. 04. 2015\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2015:1014200567.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov Ing.\nJUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: G. G.,\nnar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. č. XX, L., Ruská federácia, štátny občan Ruskej federácie, zákonný\nzástupca I. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený: REKEN & PARTNERS Law Firm, s.r.o., advokátska\nkancelária, Tichá 45, 811 02 Bratislava, konajúca prostredníctvom advokáta JUDr. Boris Reken, proti\nžalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej\na cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Hrobákova\n44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2014/002059-003\nzo dňa 21.02.2014, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.\nnovembra 2014 č. k. 2S 83/2014-34, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12. novembra 2014 č.\nk. 2S 83/2014-34 p o t v r d z u j e .\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 177,86 Eur titulom\nnáhrady trov právneho zastúpenia k rukám jeho právneho zástupcu v lehote 10 dní od právoplatnosti\ntohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nPREDMET KONANIA\nKrajský súd napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a),\nd) O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2014/002059-003 zo dňa 21.02.2014 ako aj\nrozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Bratislava č. p.: PPZ-HCP-BA6-1197-27/2013-PPC zo dňa\n11.11.2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom náhrady trov konania 581,34 € na účet právneho\nzástupcu žalobcu v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.\nV dôvodoch rozsudku uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie správnych orgánov,\nktoré jeho vydaniu predchádzali a to v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich zo žaloby na nariadenom\npojednávaní a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru,\nže žaloba je dôvodná.\n\nPo preskúmaní veci krajský súd konštatoval, že správny orgán prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle\na pre posúdenie veci dostatočné dokazovanie. Vykonanie ďalšieho dokazovania znaleckým posudkom\nvzhľadom na výpovede predkladateliek (jednoznačne z nich vyplynulo, že preklad rodného listu\nžalobkyne bol falošný) a odborné stanovisko (nahrádzajúce znalecký posudok) považoval v danej veci\nza nadbytočné a nehospodárne.\nK námietke žalobcu týkajúcej sa výroku napadnutého rozhodnutia krajský súd uviedol, že z výroku\ntak prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia je zrejmé, na základe akého právneho predpisu\nsprávne orgány rozhodovali, čo bolo dôvodom zrušenia prechodného pobytu (§ 33 ods. 4 písm. e/\nv spojení s § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov), ako aj to, čo bolo predmetom oboch\nrozhodnutí (skôr udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny).\nTaktiež námietka absencie správnej úvahy v preskúmavaných rozhodnutiach podľa krajského súdu\nneobstojí, nakoľko rozhodnutia obsahujú opis rozhodujúcich skutočností (falošný preklad rodného listu\nžalobcu), ako aj hodnotenie vykonaných dôkazov.\nKrajský súd zdôraznil, že žalobkyňa a jej rodinní príslušníci nemali vedomosť o skutočnosti, že preklad\njej rodného listu predložený k žiadosti o udelenie prechodného pobytu za účel zlúčenia rodiny bol\nfalošný. Z vykonaného dokazovania (výpoveď predkladateľky B.. U. L., zákonného zástupcu a C.. F. E.)\njednoznačne vyplynulo, že takúto vedomosť nemal ani zákonný zástupca žalobkyne a ani splnomocnený\nzástupca C.. F. E..\nKrajský súd uviedol, že hoci z ustanovenia § 33 ods. 4 písm. e) zákona o pobyte cudzincov nevyplýva,\nže by sa pre aplikáciu tohto ustanovenia vyžadoval úmysel predložiť falošné alebo pozmenené doklady,\ntento sa predpokladá. Ak však dôjde k tomu, že účastník predloží falošné alebo pozmenené doklady,\nmusí mu byť podľa názoru súdu daná možnosť preukázať, že k tomu došlo bez jeho vedomia a\nsúhlasu a že z tohto hľadiska nezanedbal nič, čo by za daných okolností bolo od neho možné rozumne\nočakávať. Správny orgán je v takom prípade povinný takéto dôkazy vyhodnotiť a nielen paušálne trvať\nna objektívnej zodpovednosti účastníka za predloženie takýchto dokladov.\nV danom prípade bolo podľa krajského súdu preukázané, že zákonný zástupca žalobkyne a ani jej\nsplnomocnený zástupca nemali žiadnu vedomosť o tom, že zavinením zainteresovaných prekladateliek\ndošlo k tomu, že k žiadosti o prechodný pobyt splnomocnený zástupca žalobkyne predložil falošný\npreklad jej rodného listu. Za týchto okolností by bolo podľa názoru krajského súdu krajne nespravodlivé,\naby nesprávnosť v postupe prekladateliek, na ktorej nemala žalobkyňa žiaden podiel, viedol k zrušeniu\nprechodného pobytu a tým k zásahu do práva na súkromný a rodinný život účastníka konania.\nPodľa krajského súdu napadnuté rozhodnutie bližšie neodôvodňuje, prečo rozhodnutie o zrušení\nprechodného pobytu, ktorý bol žalobkyni skôr udelený, nebude mať vplyv na jej rodinný a súkromný\nživot. Právo na súkromný a rodinný život totiž zahŕňa i voľbu jeho miesta. Konštatovanie, že zrušením\npovolenia na pobyt celej rodine žalobkyne odpadá možnosť zásahu do práva na súkromný a rodinný\nživot, považoval krajský súd za neprimerané a nedostatočné.\nSprávne orgány podľa krajského súdu nevenovali pozornosť ani tej skutočnosti, že ešte pred vydaním\nprvostupňového rozhodnutia disponovali doloženým riadnym prekladom rodného listu žalobkyne, ktorý\nbol totožný s falošným prekladom.\nPodľa článku 8 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má každý právo na\nrešpektovanie svojho súkromného a rodinného života. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva\nsvojvoľne zasahovať. Môže tak učiniť iba v prípade, ak je to v súlade so zákonom a v nevyhnutnej miere,\nv záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania\nnepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.\nPodľa krajského súdu z vydaných rozhodnutí nevyplýva dôvod, pre ktorý by v danom prípade mal byť\nverejný záujem povýšený nad záujem jednotlivca. Nakoľko v danom prípade ide o rodinu s viacerými\nmaloletými deťmi, je zrušenie prechodného pobytu bezpochyby závažným zásahom do rodinného a\nsúkromného života tohto maloletého dieťaťa a aj ostatných členov rodiny. Preto je treba dôslednejšie\nvyhodnotiť, či takýto zásah je adekvátny možnému porušeniu práv vyplývajúcich z článku 8 Dohovoru.\n\nS ohľadom na zistené okolnosti sa súdu javí preskúmavané rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu\nako neprimerané dotknutému právu na ochranu súkromného a rodinného života žalobkyne.\nNa základe uvedených skutočností krajský súd prijal záver, že preskúmavané rozhodnutia oboch\nsprávnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko predloženie falošného\nprekladu rodného listu nemôže byť za daných okolností dané za vinu výlučne žalobkyni, ktorá o\ntom nemala žiadnu vedomosť (vedomosť o tom nemal ani jej zákonný zástupca a ani splnomocnený\nzástupca). Obe rozhodnutia sú zároveň nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov,\na to z hľadiska zdôvodnenia postupu správnych orgánov pri posudzovaní dopadu rozhodnutia na\nsúkromný a rodinný život žalobkyne v intenciách čl. 8 Dohovoru. Preto krajský súd rozhodnutia\nsprávnych orgánov oboch stupňov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude\nviazaný vysloveným právnym záverom súdu.\nNámietky týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu, neurčitosti výroku rozhodnutí a ich\nodôvodnení krajský súd vyhodnotil za nedôvodné.\nII.\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalovaného\nŽalovaný podal proti rozsudku krajského súdu včas odvolanie, v ktorom uviedol, že postup správnych\norgánov podľa ust. § 36 ods. 1 písm. b) s poukazom na ust. § 33 ods. 4 písm. e) zákona o pobyte\ncudzincov bol dôvodný.\nPodľa žalovaného je nesporné, že žalobkyňa v konaní predložila falošné doklady a tým sa snažila\nzavádzať správny orgán. Práve z dôvodu, že správny orgán nemá inú možnosť, ako pobyt štátnemu\npríslušníkovi tretej krajiny zrušiť, keď v konaní uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo\npredloží falošné alebo pozmenené doklady, nebolo zo strany správneho orgánu potrebné zaoberať sa\nskutočnosťou, či o tom, že predmetný doklad je falošný žalobca, resp. jeho splnomocnený zástupca\nskutočne vedel. Tak ako bolo uvedené aj v žalobou napadnutých rozhodnutiach nie je dôležité, či žalobca\npredložil falošné doklady úmyselne alebo nie.\nPodľa žalovaného dôležitá je skutočnosť, že k žiadosti bol doložený falošný doklad. Zákonná úprava ust.\n§ 33 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov nepredpokladá zo strany účastníka konania úmyselné zavinenie.\nV predmetnom konaní bolo podľa názoru žalovaného dostatočne preukázané, že žalobkyňa vo veci\npredložila falošné doklady, čo bolo zrejmé zo spisového materiálu a zo zápisníc spísaných správnym\norgánom s prekladateľkami G.. L. a D.. R.. Z uvedených dôvodov správny orgán nezohľadňoval v konaní\nani tú skutočnosť, že žalobkyňa v konaní predložila doklad opatrený pravou podpisovou doložkou,\nvykonanou iným prekladateľom.\nŽalovaný poukázal na to, že krajský súd vytkol správnemu orgánu aj tú skutočnosť, že v tomto prípade\npovýšil verejný záujem nad záujem súkromný a nedostatočne vyhodnotil dopad na súkromný a rodinný\nživot žalobcu v súlade s článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.\nŽalovaný trval na tom, že správny orgán vo svojom konaní prihliadal aj na súkromný a rodinný život\nžalobcu. Vychádzal z ust. § 36 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. Je zrejmé, že v tomto prípade ide o\nmaloleté dieťa, avšak celá rodina v konaní o pobyt predložila falošné doklady (doklady opatrené falošnou\npodpisovou doložkou) a všetkým bolo rozhodnuté v konaní rovnakým spôsobom. Išlo o zrušenie\npovolenia na prechodný pobyt, ktorý mala celá rodina udelený krátky čas (29.04.2013 jej bol udelený\nprechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny s platnosťou do 02.10.2014, pobyt bol zrušený 11.11.2013).\nŽalobkyni nebolo udelené administratívne vyhostenie, ani uložený zákaz vstupu. Mohla sa po splnení\nzákonom stanovených podmienok zdržiavať na území Slovenskej republiky. Zároveň si mohla opätovne\npožiadať o povolenie na pobyt, čo aj urobila a po predložení potrebných dokladov jej bol prechodný\npobyt na účel zlúčenie rodiny opätovne povolený, tak ako aj celej rodine od 28.03.2014 splatnosťou do\n16.04.2015. Žalovaný uviedol, že rozhodnutie o odvolaní nadobudlo právoplatnosť dňa 27.02.2014, to\nznamená, že cca po mesiaci už mala žalobkyňa opätovne povolený pobyt na území Slovenskej republiky.\nŽalovaný pripomenul, že v dvoch obdobných prípadoch Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu\nžalobcovi. V jednom prípade bolo zo strany žalobcu podané odvolanie. O veci zatiaľ nebolo rozhodnuté.\n\nŽalovaný má za to, že skutočnosťami, ktoré vytýka žalobca vo svojej žalobe, a ktoré namietal aj vo\nsvojom odvolaní sa odvolací orgán zaoberal dostatočne a dôsledne.\nŽalovaný z uvedených dôvodov navrhol, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zrušil, žalobu\nzamietol a napadnuté rozhodnutia žalovaného potvrdil.\nIII.\nVyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného\nŽalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu tak, že rozsudok\nkrajského súdu navrhla potvrdiť ako vecne správny.\nPoukázala nato, že v konaní namietala nezákonnosť postupu správneho orgánu najmä vo vzťahu\nku skutočnosti, že správny orgán (tak žalovaný ako aj prvostupňový orgán) porušil základné pravidlá\nsprávneho konania vyplývajúce z § 3 ods. 2 Správneho poriadku tým, že účastníkovi konania neposkytli\npomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel v konaní ujmu, pričom najmä\npoukázal na skutočnosť, že pri prenesenom výkone štátnej správy na súdnu prekladateľky, táto v\nspolupráci s inou osobou pre zadováženie finančného prospechu podľa vlastného tvrdenia, obchodovala\ns prekladateľskými doložkami, čím uviedla do omylu žalobcu.\nNamietala nezákonnosť postupu správneho orgánu aj vo vzťahu ku skutočnosti, že správny orgán (tak\nžalovaný ako aj prvostupňový orgán) porušil základné pravidlá správneho konania vyplývajúce z § 3\nods. 5 Správneho poriadku tým, že nedostatočne zistil stav veci a zároveň v iných skutkovo zhodných\nresp. obdobných konaniach rozhodli úplne opačne, t. j. o udelení prechodného pobytu, nakoľko priamo\nz tvrdení svedkov vyplynulo, že tzv. falošné prekladateľské doložky mali byť vypracované minimálne\nv 200 prípadoch, pričom žalovaný ako aj prvostupňový orgán, vyhodnotili menej ako 20 prípadov ako\nprípad žalobcu t. j. postupom vedúcim k odmietnutiu žiadosti resp. zrušeniu pobytu a ostatnými sa vôbec\nnezaoberali, t. j. u týchto účastníkov konania nezačali žiadne konania.\nPoukázala tiež na skutočnosť, že všetci pracovníci žalovaného ako aj prvostupňového orgánu sú\npríslušníci policajného zboru, ktorí majú ex officio konať na objasňovaní prípadov spáchania trestného\nčinu (žalobca vychádza z tvrdenia žalovaného, že vo veci je vedené trestné konanie).\nŽalobkyňa tiež namietala porušenie základných pravidiel správneho konania vyplývajúce z § 3 ods.\n4 Správneho poriadku tým, že správny orgán (tak žalovaný ako aj prvostupňový orgán) sa nepokúsili\no vybavenie veci zmierne, hospodárne bez zbytočného zaťaženia účastníka konania tým, že zamietli\nžiadosť o udelenie prechodného pobytu napriek skutočnosti, že počas konania o udelení prechodného\npobytu, t. j. pred dňom vydania rozhodnutia (dňa 07.10.2013) im účastník konania doložil identický\ndoklad preložený úradným prekladateľom JUDr. C. Q., o pravosti ktorého nevznikli pochybnosti, t. j. ku\ndňu vydania rozhodnutia nebol daný dôvod na zamietnutie žiadosti a žalovaný tak nerozhodoval podľa\nskutkového stavu platného ku dňu podania žiadosti.\nŽalobkyňa poukázala na to, že počas správneho konania ako aj v odvolaní proti prvostupňovému\nrozhodnutiu vzniesol niekoľko tvrdení a dôkazov, ktoré však žalovaný nevykonal, pričom v odôvodnení\nrozhodnutia sa vôbec nevysporiadal s námietkami a tvrdeniami žalobcu uplatnenými v odvolaní.\nŽalovaný nevzal do úvahy uplatňovanie neprimeranej tvrdosti zákona najmä v súvislosti s tak závažným\nzásahom do práva žalobkyne a to práva usadiť sa, pričom opomenul výklad a aplikáciu Správneho\nporiadku ako lex generalis k zákonu o pobyte cudzincov, keď žalovaný ako aj prvostupňový orgán vo\nsvojej prílišnej horlivosti v pátraní po nelegálnej aktivite cudzincov nedokázal nijako odlíšiť takýto prípad\n(pričom z vykonaného dokazovania je podľa názoru žalobkyne zrejmé, že nedošlo k porušeniu zákona,\nresp. že prípadné porušenie zákona nebolo spôsobené okolnosťami spočívajúcimi na strane žalobkyne)\nod prípadov skutočného a nepochybného porušovania predpisov na úseku pobytu cudzincov.\nŽalobkyňa pripomenula, že uvedené tvrdenia boli potvrdené aj iným senátom Krajského súdu v\nBratislave ako aj v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky v konaní vedenom pod č. k.\n\n10Sža/47/2014, ktorý obdobné rozhodnutie žalovaného v plnom rozsahu zrušil, pričom vyjadril názor, že\nnie je možné dávať žalobcom za vinu nezákonné konanie osoby, ktorá vykonáva prenesený výkon štátnej\nsprávy. Z uvedených dôvodov a s poukazom na súvisiacu platnú judikatúru súdov Slovenskej republiky\n(napr. rozhodnutie NS SR č. k. 5Sž 135/2002, č. R 42/2003) je podľa žalobkyne napadnuté rozhodnutie\nnepreskúmateľné, pretože ako také nie je jasné a zrozumiteľné, a tiež nie je náležite odôvodnené, teda\nje nezákonné a zmätočné s čím sa krajský súd stotožnil, vyhovel jej a rozsudok aj náležite a vecne\nodôvodnil.\nPodľa žalobkyne krajský súd správne právne posúdil aplikáciu zákona o pobyte cudzincov ako aj vzal\ndo úvahy ustanovenia § 2501 ods. 1 OSP na rozhodnutie, t. j. že žalobca najneskôr dňa 07.10.2013\npredložil v konaní všetky doklady (spolu s ich overeným prekladom) o pravosti ktorých prekladov nemal\nani žalovaný ani prvostupňový orgán žiadne pochybnosti, čím skutkový stav nebolo možné považovať\nza taký, ktorý by odôvodňoval postup žalovaného pri vydaní rozhodnutia.\nNa základe uvedeného navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť.\nIII.\nArgumentácia rozhodnutia I. stupňového správneho orgánu\nPrvostupňový správny orgán rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-BA6-1197-27/2013-PPC dňa 11.11.2013\npodľa § 36 ods. 1 písm. b) s poukazom na § 33 ods. 4 písm.) c) zákona o pobyte cudzincov zrušil\nprechodný pobyt žalobkyni na účel zlúčenia rodiny.\nV odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že správny orgán v rámci kontrolnej činnosti preveril doklady\ndoložené k žiadosti zo dňa 27.03.2013 o udelenie prechodného pobytu a to rodný list spolu s vykonaným\núradným prekladom z jazyka ruského do jazyka slovenského. Preskúmaním tohto rodného listu\núčastníka konania bolo zistené, že odtlačok úradnej pečiatky a podpis predkladateľky na prekladateľskej\ndoložke boli falošné. Odborné posúdenie týchto listín vykonalo Oddelenie koordinácie, analýzy rizík a\nštatistík Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava zo dňa 03.09.2013. Preto bolo začaté\nkonanie vo vecí zrušenia prechodného pobytu žalobkyne na území Slovenskej republiky na účel zlúčenia\nrodiny.\nDňa 17.09.2013 bola spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia s C.. F. E. - splnomocnencom žalobkyne,\nktorý uviedol, že jeho spoločnosť zastupuje žalobkyňu v konaní pred úradmi Slovenskej republiky a\nzabezpečovala preklad jej rodného listu, za ktorým účelom osobne odovzdal daný doklad na úradný\npreklad prekladateľke B.. U. L., ktorá vykonávala úradné preklady pre jeho spoločnosť dlhodobo. B..\nL. nebola zapísaná v registri súdnych prekladateľov a upozornila ho na túto skutočnosť s tým, že\nspolupracuje so súdnou prekladateľkou D.. M. R., čo mu nebolo podozrivé, nakoľko sa domnieval, že\nmala veľa práce a časť svojich prekladov postupovala p. R..\nVo veci boli prvostupňovým správnym orgánom vypočuté prekladateľky B.. U. L. a D.. M. R., ako aj\nzákonný zástupca žalobkyne. B.. U. L. uviedla, že je konateľkou spoločnosti zaoberajúcej sa prekladmi\na tlmočením z ruského jazyka, nie je zapísaná v zozname tlmočníkov a prekladateľov a nevlastní\nprekladateľskú pečiatku. V prípade ak vyhotovovala úradný preklad používala nevyplnené tlačivá prekladateľské doložky opatrené úradnou pečiatkou úradnej predkladateľky D.. M. R., ktorá jej takéto\nnevyplnené prekladateľské doložky opatrené svojou úradnou pečiatkou predávala. Potvrdila, že preklad\nrodného listu žalobcu vyhotovila a číslo prekladateľského denníka ako aj prekladateľského úkonu si\nvymyslela. Pri opätovnom výsluchu uviedla, že prekladom, ktoré vyhotovovala prikladala originálne\nprekladateľské doložky zakúpené od prekladateľky D.. M. R.. V prípade opravy prekladu však už\nnepoužila originálne prekladateľské doložky, ale jej syn vytvoril pre ňu doložky skenovaním originálnych\ndoložiek a ich následným vytlačením na tlačiarni. Takto použila asi 200 až 300 kusov falošných doložiek\n(väčšinu pre C.. E.).\nPrekladateľka D.. R. uviedla, že pracuje ako prekladateľka z jazyka ruského a španielskeho a je riadne\nzapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a predkladateľov. Spolupracovala s B.. L. a to tak, že jej\npredávala nevyplnené prekladateľské doložky opatrené jej úradnou pečiatkou a podpisom, aby táto\nmohla overiť svoje preklady. Vyhotovené preklady B.. L. však už nekontrolovala a neboli zapísané v jej\nprekladateľskom denníku.\n\nVypočutý zákonný zástupca žalobkyne uviedol, že splnomocnil C.. E., ktorý mu vysvetlil, ktoré\ndokumenty potrebuje na získanie pobytu pre neho a jeho deti. Preklad predmetného rodného listu\nzabezpečoval výhradne C.. E..\nDňa 20.09.2013 správnemu orgánu bol doručený opätovný úradný preklad rodného listu žalobcu\nvykonaný súdnym tlmočníkom a prekladateľom C.. C. Q..\nSprávny orgán zároveň mal za preukázané, že žalobca predložil k svojej žiadosti o prechodný pobyt\ndoklad - rodný list opatrený prekladateľskom doložkou s falošným odtlačkom úradnej pečiatky a falošným\npodpisom prekladateľky, pričom nebolo dôležité či účastník konania - žalobca tento falošný doklad\npredložil úmyselne alebo nie, nakoľko doklad a jeho preklad sa na účely rozhodnutia o zrušení pobytu\npovažujú za jeden celok.\nV závere správny orgán uviedol, že sa zaoberal aj ustanovením § 36 ods. 2\nzákona o pobyte cudzincov a zistil, že povolený prechodný pobyt na účel podnikania na území\nSlovenskej republiky mal zákonný zástupca žalobkyne - jej otec. Matka žalobkyne a jej súrodenci F.\na G., (nar. XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX), mali taktiež udelený prechodný pobyt na území Slovenskej\nrepubliky na účel zlúčenia rodiny. V danom prípade o všetkých členoch rodiny žalobcu boli vydané\nobdobné rozhodnutia a preto dôsledky zrušenia prechodného pobytu nie sú neprimerané dôvodu\nzrušenia prechodného pobytu a zrušenie prechodného pobytu nemá dosah na súkromný a rodiny život\nžalobcu.\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia žalovaného\nŽalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. V\nodôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný opísal skutkový stav zistený prvostupňovým správnym\norgánom, poukázal na obsah zápisníc o podaní vyjadrenia spísaných s F. E., oboma predkladateľkami\na zákonným zástupcom žalobcu. Poukázal aj na to, že dňa 20.09.2013 bol správnemu orgánu 1. stupňa\nopätovne doručený úradný preklad rodného listu vykonaný súdnym tlmočníkom a predkladateľom C..\nC. Q.. Ďalej bola uvedená správna úvaha správneho orgánu 1. stupňa, ktorá ho viedla k vydaniu\nrozhodnutia.\nV ďalšom odôvodnení rozhodnutia žalovaný reagoval na jednotlivé námietky vznesené žalobcom v jeho\nodvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu a uviedol, že tieto námietky nemajú žiadny vplyv\nna rozhodnutie v merite veci.\nVýrok rozhodnutia pokladal za jasne formulovaný, za určitý, zrozumiteľný, obsahujúci všetky povinné\nobsahové náležitosti. Výrok obsahoval rozhodnutie vo veci s presne uvedeným ustanovením právneho\npredpisu, podľa ktorého správny orgán 1. stupňa vo veci rozhodol a je z neho zrejmé aký pobyt bol\nžalobcovi zrušený.\nKonštatoval, že správny orgán 1. stupňa v svojom rozhodnutí uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom\npre vydanie napadnutého rozhodnutia - vyjadrenia dotknutých osôb vo veci vypočutých v zmysle\nzápisníc tvoriacich obsah spisu, odborný posudok, ktorého výsledkom bolo zistenie, že úradný preklad\nrodného listu žalobkyne bol vytlačený na laserovej tlačiarni a jedná sa teda o falošný odtlačok pečiatky\na falošný podpis prekladateľky.\nŽalovaný uviedol, že žalobca predložil ku svojej žiadosti o udelenie prechodného pobytu úradný preklad\nsvojho rodného listu opatrený prekladateľskú doložkou s falošným odtlačkom úradnej pečiatky a s\nfalošným podpisom prekladateľky a preto sa musel stotožniť so závermi správneho orgánu 1. stupňa\npretavených do odôvodnenia jeho rozhodnutia a to, že nebolo dôležité či účastník konania predložil\nfalošné doklady úmyselne alebo nie, ale dôležité bolo, že takýto doklad bol k žiadosti predložený. Zákon o\npobyte cudzincov nezohľadňuje úmysel účastníka konania ani to, kedy sa účastník konania o skutočnosti\npredloženia falošného dokladu dozvedel. Doklad a jeho preklad sa na účely rozhodovania o udelení\npobytu považuje za jeden celok. Potom konštatoval, že odôvodnenie rozhodnutia orgánu 1. stupňa malo\n\noporu vo vykonanom dokazovaní a správny orgán úplne a riadne zistil skutočný stav veci a na vec\naplikoval správne ustanovenia zákona o pobyte cudzincov.\nĎalej uviedol, že správny orgán 1. stupňa sa riadne vysporiadal v rozhodnutí s námietkami a vyjadreniami\nžalobcu a tieto nemajú žiadny vplyv na rozhodnutie v merite veci vzhľadom na predloženie falošných\nalebo pozmenených dokladov k žiadosti o udelenie prechodného pobytu.\nV závere žalovaný uviedol, že v prípade žalobkyne dôsledky zrušenia prechodného pobytu na účel\nzlúčenia rodiny nie sú neprimerané dôvodu zrušenia prechodného pobytu vzhľadom na to, že v prípade\nvšetkých rodinných príslušníkov žalobkyne bude v správnom konaní postupované obdobným spôsobom\na preto dané rozhodnutie nebude mať dosah na jej súkromný a rodinný život.\nV.\nPrávny názor NS SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9\nzák. č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť. Rozhodol bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. apríla\n2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Orgánmi verejnej správy sa\nrozumejú orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a ďalšie\nprávnické osoby a fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach\nfyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych\norgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré\nzakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými\nmôžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb\npriamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).\nV predmetnej veci je predmetom odvolacieho konania rozsudok krajského súdu, ktorým tento na základe\nžaloby žalobkyne zrušil rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2014/002059-003 zo dňa 21.02.2014\nako aj rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Bratislava č. p.: PPZ-HCP-BA6-1197-27/2013-PPC\nzo dňa 11.11.2013 (o zrušení prechodného pobytu žalobkyne na účel zlúčenia rodiny) a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie.\nPreto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\nskúmal odvolacie dôvody žalovaného najmä z toho pohľadu, či boli spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku.\nŽalovaný sa nestotožnil so závermi krajského súdu, že preskúmavané rozhodnutia oboch správnych\norgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalovaného je nesporné, že\nžalobca v konaní predložil falošné doklady a tým sa snažil zavádzať správny orgán. Práve z dôvodu, že\nsprávny orgán nemá inú možnosť, ako pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zrušiť, keď v konaní\nuvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady, nebolo zo\nstrany správneho orgánu potrebné zaoberať sa skutočnosťou, či o tom, že predmetný doklad je falošný\nžalobca, resp. jeho splnomocnený zástupca skutočne vedel. Podľa žalovaného nie je dôležité, či žalobca\npredložil falošné doklady úmyselne alebo nie.\nS uvedenými námietkami sa odvolací súd nestotožnil a nepovažoval ich za spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku.\n\nZ administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že tento obsahuje žiadosť žalobkyne o udelenie\nprechodného pobytu zo dňa 27.03.2013 spolu s dokladmi - plnomocenstvom na jej zastupovanie, kópiou\ncestovného dokladu, rodným listom a jeho prekladom spolu s prekladateľskou doložkou opatrenou\npečiatkou prekladateľky D.. M. R. s tým, že úkon je zapísaný v prekladateľskom denníku 1/2013\npod poradovým číslom 0220/1, čestnými vyhláseniami, výpismi z účtu, potvrdením o zabezpečení\nubytovania, vyhodnotení žiadosti o udelenie prechodného pobytu, lekárskym potvrdením, hlásením\nzačiatku pobytu zo dňa 16.05.2013, vyhodnotením žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel\nzlúčenia rodiny zo dňa 27.04.2013, ktorým bolo navrhnuté udeliť žalobkyni prechodný pobyt do\n02.10.2014.\nSpis ďalej obsahuje predbežné zistenia z neplánovanej kontroly na Oddelení cudzineckej polície\nPolicajného zboru Bratislava, návrh na začatie konania vo veci zrušenia prechodného pobytu žalobcovi\npodľa § 36 ods. 1 písm. b) s poukazom na § 33 ods. 4 písm. b) zákona o pobyte cudzincov z\ndôvodu predloženia falošných alebo pozmenených dokladov zo dňa 27.08.2013, odborné posúdenie\nzo dňa 03.09.2013, oznámenie o začatí správneho konania vo veci zrušenia prechodného pobytu\nžalobcovi zo dňa 04.09.2013, zápisnice o vyjadrení účastníka konania zo dňa 17.09.2013 C.. F. E. splnomocneného zástupcu žalobcu, zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 12.09.2013 podanú C.. F. E.\nspolu s potvrdením o podaní trestného oznámenia na neznámeho páchateľa, podanie žalobcu zo dňa\n20.09.2013, ktorým doložil preklad rodného listu vypracovaný súdnym tlmočníkom a prekladateľom pre\njazyk nemecký a ruský C.. C. Q., zápisnicu o vyjadrení účastníka konania zo dňa 21.10.2013 spísanú s\nB.. U. L., zápisnicu o podaní vyjadrenia z 22.10.2013 spísanú s D.. M. R., zápisnicu o podaní vyjadrenia\núčastníka konania zo dňa 23.10.2013 spísanú s B.. U. L., zápisnicu o vyjadrení účastníka konania zákonného zástupcu žalobcu zo dňa 29.10.2013.\nNásledne prvostupňový správny orgán vydal dňa 11.11.2013 rozhodnutie č. p.: PPZ-HCPBA6-1197-27/2013-PPC o zrušení prechodného pobytu žalobkyne na účel zlúčenia rodiny podľa § 36\nods. 1 písm. b) s poukazom na § 33 ods. 4 písm. e) zákona o pobyte cudzincov.\nPodľa § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov (v znení platnom do 31.12.2013) policajný\nútvar zruší prechodný pobyt, ak zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie\nprechodného pobytu podľa § 33 ods. 4 alebo ods. 5.\nPodľa § 33 ods. 4 písm. e) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie\nprechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje,\nalebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby.\nÚlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či v danom prípade prichádzal do úvahy postup, ktorý zvolil\nsprávny orgán, keď zrušil žalobcovi prechodný pobyt na území Slovenskej republiky z dôvodu, že\nžalobca predložil k žiadosti o udelenie prechodného pobytu za účel zlúčenia rodiny falošný doklad,\nnajmä, keď z ustanovenia § 33 ods. 4 písm. e) zákona o pobyte cudzincov explicitne nevyplýva, že by\nsa pre aplikáciu tohto ustanovenia sa vyžadoval úmysel predložiť falošné alebo pozmenené doklady.\nS právnym záverom, ku ktorému dospel správny orgán, ktorým zrušil prechodný pobyt žalobkyne, hoci\nvychádzal z jazykového znenia citovaného ustanovenia § 36 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 33 ods. 4\npísm. e) zákona o pobyte cudzincov sa odvolací súd nestotožnil.\nJe nepochybné, že správne orgány dospeli k záveru o dôvodnosti zrušenia prechodného pobytu\nžalobkyne aplikáciou doslovnej interpretácie ustanovenia § 36 ods.1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov\nprikazujúcej policajnému útvaru zrušiť prechodný pobyt, ak tento zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na\nzamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods. 4 alebo ods. 5.\nPodľa názoru odvolacieho súdu obdobného s názorom súdu prvého stupňa bolo v danom prípade\nnutné odkloniť sa od doslovného znenia citovaného ustanovenia, pretože z vykonaného dokazovania\nvyplynulo, že žalobkyňa nenesie zodpovednosť za to že doklad predložený správnemu orgánu - úradný\npreklad rodného listu bol opatrený prekladateľskou doložkou s falošným odtlačkom úradnej pečiatky a\nfalošným podpisom prekladateľky, čo nepopieral ani žalovaný.\n\nÚčelom ustanovenia § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov pri jeho doslovnom výklade\nje v podstate sankcia - zrušenie prechodného pobytu tomu žiadateľovi, ktorý predloží falošné alebo\npozmenené doklady (§ 33 ods. 4 písm. e/).\nNapriek tomu, že predmetné ustanovenie (§ 33 ods. 4 písm. e/ výslovne neuvádza, že by sa pre\naplikáciu tohto ustanovenia vyžadoval úmysel, podľa názoru odvolacieho súdu, nebolo možné túto\notázku opomenúť.\n\nOdvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. ÚS\n33/97, ktorý konštatoval, že neudržateľným momentom používania práva je jeho aplikácia vychádzajúca\nvýlučne z jazykového výkladu; jazykový výklad predstavuje len prvotné priblíženie sa k aplikovanej\nprávnej norme, je východiskom pre objasnenie a ujasnenie si jej zmyslu a účelu (k čomu slúži i rad\nďalších postupov ako logický a systematický výklad, výklad e rationae legis atď.). v náleze sp. zn. Pl. ÚS\n21/96 potom v obdobnom kontexte posudzovanej veci uviedol: \"Soud není absolutně vázán doslovným\nzněním zákonného ustanovení, nýbrž se od něj smí a musí odchýlit v případě, kdy to vyžaduje ze\nzávažných důvodů účel zákona, historie jeho vzniku, systematická souvislost nebo některý z principů,\njež mají svůj základ v ústavně konformním právním řádu jako významovém celku. Je nutno se přitom\nvyvarovat libovůle; rozhodnutí soudu se musí zakládat na racionální argumentaci.\".(citované z III. ÚS\n258/03 zo dňa 6.5.2004).\n\nV kontexte predmetnej veci je zrejmé, že zo strany žalobkyne nedošlo pri predkladaní požadovaných\ndokladov k žiadosti o povolenie na pobyt k žiadnej nepoctivosti ani len vo forme nevedomej nedbanlivosti.\nŽalobkyni nebolo možné vytýkať, že by nekonala obozretne (resp. že by nebola obozretnou primerane\nopatrnému človeku). Nemožno jej vytýkať dôveru v pravosť úradného aktu, akým úradný preklad z jazyka\nruského do jazyka slovenského vykonaný prekladateľkou zapísanou do zoznamu znalcov, tlmočníkov\na prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (princíp prezumpcie\nsprávnosti správneho aktu) ako aj dôveru v riadny výkon verejnej správy (nielen z hľadiska riadneho\nvýkonu prekladateľského úkonu, ale aj vo vzťahu k správnemu orgánu, ktorý ju sankcionuje za\npredloženie úradného dokladu v dobrej viere v jeho pravosť, /za aký ho považuje aj orgán verejnej\nsprávy/, ktorý sa dodatočne bez jej zavinenia preukáže ako právne vadný)(princíp good governance).\nAni najvyššiemu súdu s poukazom na obsah administratívneho spisu neboli známe žiadne skutočnosti,\nktoré by nasvedčovali tomu, že žalobkyňa sa dopustila konania, ktoré by bolo možné označiť za\npodvodné alebo za zneužitie práva. Preto podľa najvyššieho súdu neprichádzalo do úvahy ho\nsankcionovať vo forme zrušenia prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny.\nNa základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že doslovná interpretácia citovaného ustanovenia\nje s poukazom na okolnosti daného prípadu podľa najvyššieho súdu neudržateľná, lebo by odporovala\nspravodlivosti.\nOtázky práva a spravodlivosti sú vždy aktuálne a otázka, či aplikácia doslovného znenia ustanovenia\nzákona o pobyte cudzincov bez ohľadu na jeho obsah a účel prichádzala do úvahy je na mieste najmä\nv prípadoch, keď aktom správneho orgánu pri aplikácii zákonného ustanovenia dochádza do zásahu do\npráva na súkromný a rodinný život.\nNaviac ak zrušenie prechodného pobytu sa týka maloletého dieťaťa a správny orgán nedal jednoznačnú\nodpoveď na otázku, prečo v danom prípade povýšil verejný záujem nad záujmom súkromným, keď\ndôsledne nevyhodnotil, či takýto zásah je adekvátny možnému porušeniu práv vyplývajúcich z článku\n8 Dohovoru.\nKrajský súd si preto dôvodne položil otázku, či aplikácia ustanovenia § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o\npobyte cudzincov s poukazom na § 33 ods. 4 písm. e) tohto zákona prichádzala do úvahy v prípade\nžalobkyne, keď bolo preukázané, že ona ani jej rodinní príslušníci nemali vedomosť o skutočnosti, že\npreklad jej rodného listu predložený k žiadosti o udelenie prechodného pobytu za účel zlúčenia rodiny\nbol falošný.\n\nInými slovami krajský súd položil otázku, či autoritatívne stanovené právo je aplikovateľné na prípad,\nkeď jeho uplatnenie vedie k nespravodlivým dôsledkom a je v rozpore s jeho účelom.\nS odpoveďou krajského súdu na ním položenú otázku sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje,\npretože za daných okolností by bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu krajne nespravodlivé, aby\nnesprávnosť v postupe prekladateliek, na ktorej nemala žalobkyňa žiaden podiel viny, viedla k zrušeniu\nprechodného pobytu a tým k zásahu do práva na súkromný a rodinný život účastníka konania.\nPodľa odvolacieho súdu v danom prípade preto neprichádzala do úvahy aplikácia ustanovenia s § 36\nods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov v spojení § 33 ods. 4 písm. e), ktorého doslovné znenie v\nspojení na prípad žalobcu správny orgán aplikoval, ale bolo nutné pristúpiť k aplikácii právnych princípov\n(tieto princípy sa nazývajú prirodzené právo alebo právo rozumu), ktoré majú väčšiu váhu ako akýkoľvek\nlegislatívny akt, takže zákon, ktorý im odporuje nebolo možné uplatniť pre krajnú nespravodlivosť vo\nvzťahu k žalobkyni, ktorá nemala vedomosť o skutočnosti, že preklad jej rodného listu predložený k\nžiadosti o udelenie prechodného pobytu za účel zlúčenia rodiny bol falošný.\nOdvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že správne orgány nevenovali pozornosť aj\ntej skutočnosti, že ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia disponovali predloženým riadnym\nprekladom rodného listu žalobkyne, ktorý bol obsahovo totožný s prekladom považovaným za falošný\nz dôvodu použitia falošného odtlačku úradnej pečiatky a falošného podpisu inej osoby ako žalobkyne,\nkeďže táto najneskôr dňa 07.10.2013 predložila v konaní všetky doklady (spolu s ich overeným\nprekladom) o pravosti ktorých prekladov nemal ani žalovaný ani prvostupňový orgán žiadne pochybnosti.\nPokiaľ totiž žiadateľ predloží do vydania odvolacieho správneho rozhodnutia úradné preklady dokladov,\no ktorých pravosti z hľadiska formy aj obsahu niet pochybností, je správny orgán v konaní o odvolaní,\nv súlade so zásadami správneho konania, najmä zásadou rýchlosti a hospodárnosti, povinný na ne\nprihliadnuť a zohľadniť ich vo svojom rozhodnutí.\nOdvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú napokon aj odvolaciu námietku žalovaného vytýkajúcu\nkrajskému súdu záver, ku ktorému dospel, že rozhodnutie správnych orgánov trpí vadami, ktoré spočívali\nv jeho nepreskúmateľnosti pre neodôvodnenie povýšenia verejného záujmu nad záujmom súkromným,\nkeď dôsledne nevyhodnotil, či takýto zásah je adekvátny možnému porušeniu práv vyplývajúcich z\nčlánku 8 Dohovoru.\n\nV tejto súvislosti neobstála argumentácia žalovaného, že prihliadal na súkromný a rodinný život\nžalobkyne, pretože pre posúdenie dôvodnosti tejto námietky bolo podstatné ako vyhodnotil kolíziu práva\nmaloletej žalobkyne na rodinný a súkromný život garantovaný v čl. 8 ods. 1 Dohovoru s právom štátu\nzasiahnuť do tohto práva podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru.\nPreskúmavané rozhodnutia ani podľa názoru odvolacieho súdu neposkytujú dostatok dôvodov, pre ktoré\nby v danom prípade mal byť verejný záujem povýšený nad záujem jednotlivca, najmä keď v danom\nprípade ide o maloletú žalobkyňu a zrušenie prechodného pobytu je závažným zásahom do rodinného\na súkromného života jej ako aj ostatných členov rodiny.\nPokiaľ teda krajský súd z uvedeného dôvodu vytkol preskúmavanému rozhodnutiu jeho\nnepreskúmateľnosť odvolací súd sa s takýmto záverom stotožnil a odvolaciu námietku žalovaného\nvyhodnotil za nedôvodnú.\n\nOdvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na závery rozsudku Súdneho dvora (Európskej únie) vo\nveci C-540/03 Európsky parlament proti Rade Európskej únie (zb. rozh. 2006, s. I-5769, rozhodnutie\ndostupné na <http://curia.europa.eu)>, v ktorom Súdny dvor uviedol, že z práva žiť so svojimi blízkymi\npríbuznými vyplývajú pre členské štáty povinnosti, ktoré môžu byť negatívne, ak je niektorý z nich\npovinný nevyhostiť osobu, alebo pozitívne, ak je povinný nechať osobu vstúpiť a umožniť pobyt na\nsvojom území (viď bod 52 rozsudku). S odkazom na judikatúru ESĽP zdôraznil, že je treba zohľadniť\n\nspravodlivú rovnováhu, ktorú je treba nastoliť medzi protichodnými záujmami jednotlivcov a celej\nspoločnosti.\n\nPodľa odvolacieho súdu akcentácia práva na rodinný život sa taktiež nutne prejavuje v tom, že dôvody\nzásahu do rodinného a súkromného života cudzincovi, ktorému už bol udelený prechodný pobyt na\núzemí Slovenskej republiky a po splnení zákonných podmienok dochádza k jeho zrušeniu, musia byť\nskutočne veľmi závažné.\n\nVýklad a aplikácia pojmu „neprimeraný zásah do rodinného a súkromného života\" by preto mali byť\nmeritórne preskúmateľné. Požiadavku na riadny súdny prieskum takéhoto rozhodnutia vo vzťahu k čl. 8\nDohovoru vyjadril ESĽP napr. v rozsudku zo dňa 27.9.2011 Alim proti Rusku, sťažnosť č. 39417/07.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto skúmal, či správne orgány a následne aj krajský súd pri\nposudzovaní primeranosti dopadov rozhodnutí o zrušení prechodného pobytu žalobcovi do súkromného\na rodinného života žalobcu popri požiadavkách vyplývajúcich z vnútroštátnych predpisov postupovali v\nintenciách Dohovoru a judikatúry ESĽP.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom krajského súdu, že žalovaný dostatočne\nnevyhodnotil námietku žalobcu, ktorá sa nepochybne týka záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich\nnielen z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ale aj Dohovoru o právach dieťaťa.\nNa základe uvedeného dospel k zhodnému záveru so záverom krajského súdu, že okrem nesprávneho\nprávneho posúdenia bolo možné správnym orgánom vyčítať nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí pre\nnezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a to z hľadiska zdôvodnenia postupu správnych orgánov pri\nposudzovaní dopadu rozhodnutia na súkromný a rodinný život žalobcu v intenciách čl. 8 Dohovoru.\nBez povšimnutia nebolo tiež možné ponechať skutočnosť, že správny orgán potom, čo žalobkyňa\nopätovne požiadala o povolenie na pobyt a predložila potrebné doklady, jej žiadosti vyhovel, čím\nnepochybne prihliadol na okolnosti predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia a odstránil jeho škodlivý\nnásledok.\nPokiaľ teda krajský súd rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vec vrátil žalovanému na\nďalšie konanie, odvolací súd sa právnym názorom vysloveným v rozsudku krajského súdu plne stotožnil\na napadnutý rozsudok podľa §219 O.s.p. potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1\nO.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech vo veci,\npriznal náhradu trov odvolacieho konania, podľa vyčíslenia jeho právneho zástupcu v zmysle vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb, vo výške 177,86 Eur titulom trov právneho zastúpenia. Náhrada trov\nkonania pozostáva z náhrady za 1 úkon právnej služby (písomné vyjadrenie k odvolania žalovaného) 1\nx 139,83 Eur, 1x 8,39 Eur režijný paušál a 20% DPH spolu 177,86 Eur.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}