{"guid": "96dfcfdc-15a7-440f-8d65-f128381eb58c:8396929f-539a-4178-9508-2610e211fa3a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1014200109.1", "spisova_znacka": "4Sžo/65/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/65/2015 z 5. 5. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 5. mája 2015, sp. zn. 4Sžo/65/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:1014200109.1", "identifikacne_cislo": "1014200109", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2015-05-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-108.odsek-2.pismeno-f", "nazov": "§ 108 ods. 2 písm. f) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-108.odsek-2.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-108"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-108"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8396929f-539a-4178-9508-2610e211fa3a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1014200109.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1014200109.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1014200109.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžo/65/2015\n1014200109\n05. 05. 2015\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2015:1014200109.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD\na zo sudcov JUDr. Nora Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD., v právnej veci žalobcu: Ing. Q.H.,\nB., zastúpený: Mgr. Soňa Grošaftová, advokátka, Makovického 7, Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo\ndopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, za\núčasti: Národná diaľničná spoločnosť a.s., Mlynské Nivy 45, Bratislava, zastúpený: JUDr. Peter Zdráhal,\nadvokát, Nad plážou 16/A, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n23960/2013/B622-SV/z.70989/Pek zo dňa 20. novembra 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 12. augusta 2014, č.k. 5S/14/2014-112, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.\naugusta 2014, č.k. 5S/14/2014-112, v spojení s opravným uznesením zo dňa 02. októbra 2014, č.k.\n5S/14/2014-122, m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. novembra 2013, č. 23960/2013/\nB622-SV/z.70989/Pek z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 651,35 € na účet právnej\nzástupkyne žalobcu Mgr. Soni Grošaftovej, advokátky, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 23960/2013/B622-SV/z.70989/Pek zo dňa\n20.11.2013, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie\nObvodného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky, č. ObU-NR-OVBP2-2013/0090-017 zo\ndňa 22.07.2013 vo veci vyvlastnenia pozemkov parc.č. 1356/118, 1356/117 a 1356/116 v podielovom\nspoluvlastníctve žalobcu vlastnícky podiel 1/8 v prospech navrhovateľa vyvlastnenia - Národná diaľničná\nspoločnosť, a.s. (ďalej len „NDS“ ale aj „navrhovateľ“) vo verejnom záujme podľa § 108 ods. 2 písm.\nf/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „stavebný zákon“) v spojení s § 17 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“), § 8 ods. 1 zákona č. 129/1996 Z.z. o niektorých\nopatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 129/1996 Z.z.“) a § 9a ods. 4 zákona č. 669/2007 Z.z. o jednorazových\nmimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o\ndoplnení zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 669/2007 Z.z.“), pre stavbu „Rýchlostná cesta R1 Beladice - Tekovské Nemce“, na ktorú bolo\nMinisterstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydané stavebné povolenie č. 118542/2008-2331/\n\nz. 56559 dňa 10.12.2008 (právoplatné dňa 30.12.2008). Finančnú náhradu za spoluvlastnícky podiel\nžalobcu na vyvlastňovaných pozemkoch parc. 1356/116, 1356/17 a 1356/118 v k.ú. E. obvodný úrad určil\npodľa § 111 ods. 2 stavebného zákona na základe znaleckého posudku č. 47/2012 zo dňa 27.04.2012\nvypracovaného podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku Ing. V. Q.,\nznalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností.\nPrvostupňový súd bol názoru, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí náležite vysporiadal so všetkými\nodvolacími námietkami žalobcu, svoj názor na zistený skutkový stav i spôsob aplikácie použitých\nprávnych noriem zdôvodnil a vysvetlil spôsobom, ktorý bol v súlade s § 46 a § 47 ods. 3 zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní, správny poriadok (ďalej len „správny poriadok“) a zároveň poskytol\nsprávnemu súdu dostatočný priestor pre preskúmanie rozhodnutí a postupu správnych orgánov oboch\nstupňov z hľadiska dôvodov vymedzených v žalobe. Keďže žalobca v žalobe neuviedol, s ktorou\njeho námietkou sa žalovaný dostatočne nevysporiadal, čím mal podľa žaloby porušiť právo žalobcu\nna spravodlivé konanie, nemohol ani súd okrem uvedených všeobecných konštatovaní podrobnejšie\nargumentovať k otázke namietanej nepreskúmateľnosti vydaných rozhodnutí v dôsledku ich tvrdeného\nnedostatočného odôvodnenia.\nPoukázal na proces preukazovania bezvýslednosti dohody, ktorá je podľa stavebného zákona\nprísne formalizovaná - ukladá žiadateľovi zaslať vlastníkovi písomnú výzvu na uzavretie dohody\nso stanovenými náležitosťami (vymedzenie požiadavky žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu\npráva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške určenej podľa § 111 ods. 2\nstavebného zákona a upozornenie na následky nereagovania na výzvu), pričom pokus o dohodu sa\npovažuje za bezvýsledný, ak vlastník do 15 dní od doručenia výzvy dohodu výslovne odmietne alebo v\nuvedenej lehote na výzvu nereaguje. Rovnako striktný je aj spôsob zisťovania všeobecnej (trhovej) ceny\nvyvlastňovaných pozemkov pre účely vyčíslenia primeranej náhrady za vyvlastnenie (ďalej v bode VIII).\nPodľa názoru krajského súdu vyvlastňovací orgán zákonom stanovený postup pred vydaním rozhodnutia\ndodržal, keď prostredníctvom znaleckého posudku zistil všeobecnú cenu vyvlastňovaných pozemkov,\ndoručil žalobcovi písomnú výzvu na uzavretie dohody o odkúpení jeho spoluvlastníckeho podielu na\nvyvlastňovanom majetku so všetkými predpísanými náležitosťami a po odmietnutí návrhu a podmienok\nv ňom uvedených pristúpil k nútenému získaniu práv k dotknutým nehnuteľnostiam cestou vyvlastnenia.\nV postupe správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia, nedošlo v preskúmavaných\nsúvislostiach k žiadnemu rozporu so zákonom. Skonštatoval, že pri rešpektovaní požiadavky zákonnosti\nnemal navrhovateľ vyvlastnenia s ohľadom na vypracovaný znalecký odhad hodnoty diaľničného\npozemku prakticky žiadny priestor pre hľadanie konsenzu so žalobcom ohľadom výšky odplaty za\nzískanie práv k predmetným pozemkom, ako sa toho dovolával žalobca.\nPokiaľ ide o iné spôsoby naplnenia cieľa vyvlastnenia, na ktorých nevyužitie sa zrejme žalobca snažil\nv žalobe poukázať (zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k diaľničnému pozemku,\nzriadenie vecného bremena, uzatvorenie nájomnej zmluvy), tieto podľa názoru krajského súdu\nneprichádzali do úvahy, nakoľko pre daný typ stavby nepostačuje obmedzenie vlastníckeho práva\nk zastavaným pozemkom, ale vyžaduje sa jeho trvalé odňatie prostriedkami verejného práva, ktoré\nsú zákonom predvídané a podrobne regulované. Právny režim zrušenia a vyporiadania podielového\nspoluvlastníctva resp. vyporiadania stavby na cudzom pozemku podľa Občianskeho zákonníka, sú\nprimárne inštitútmi súkromného práva. Ich použitie by bolo za daných skutkových a právnych okolností\nneúčelné a na viac aj tieto inštitúty (rovnako ako pri vyvlastnení) predpokladajú uzavretie dohody\nzúčastnených strán alebo vyporiadanie rozhodnutím súdu na základe ceny vyporiadavaného majetku\nzistenej znaleckým posudkom vypracovaným podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z.\nNámietku ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie NDS na podanie návrhu na vyvlastnenie považoval\nkrajský súd za neopodstatnenú, nakoľko z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že Slovenská republika\nkonajúca v zastúpení Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, splnomocnila NDS\naj na podanie návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania k pozemkom v spoluvlastníctve žalobcu\na následne NDS v rozsahu udeleného poverenia ďalej splnomocnila svojim zastupovaním advokáta\nJUDr. Petra Zdráhala. Obe plnomocenstvá boli časovo obmedzené skončením platnosti mandátnej\n\nzmluvy č. 2/280/2010 zo dňa 04.01.2010, čo malo podľa žalobcu nastať dňom 12.08.2011, kedy mal\nbyť podaný návrh na kolaudačné konanie k predmetnej stavbe, ktorá bola uvedená do prevádzky na\nzáklade rozhodnutia o predčasnom užívaní stavby.\nZ uvedenej mandátnej zmluvy podľa názoru krajského súdu nevyplýva žiaden dôvod pre obmedzenie\nrozsahu či trvania oprávnení splnomocnenca konať v mene a na účet splnomocniteľa vo vyvlastňovacom\nkonaní. Obsah administratívneho spisu taktiež nezakladá akúkoľvek pochybnosť o oprávnení NDS, či\njej ustanoveného právneho zástupcu, podať návrh na vyvlastnenie a ďalej v tomto konaní zastupovať\nsplnomocniteľa. Správny orgán vo vyvlastňovacom konaní nebol povinný z úradnej povinnosti skúmať\nplatnosť vyššie uvedenej mandátnej zmluvy, ani okolnosti začatia kolaudačného konania k predmetnej\nlíniovej stavbe, keďže neexistovali podložené pochybnosti o tom, či zástupca navrhovateľa vyvlastnenia\nskutočne vyjadruje vôľu zastúpeného vo vyvlastňovacom konaní. V postupe správneho orgánu v\nsúvislosti so zastúpením navrhovateľa vyvlastnenia vo vyvlastňovacom konaní preto súd nevidel\nakúkoľvek vadu, ktorá by mala za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia.\nPredmet vyvlastnenia tvorili pozemky odčlenené overeným geometrickým plánom, ktoré boli podľa\nvýpisu z katastra nehnuteľností ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania v katastri zapísané ako\nostatné plochy. Vyvlastňovací orgán mohol z hľadiska identifikácie predmetu vyvlastnenia vychádzať\nlen z toho stavu, aký je zapísaný v katastri nehnuteľností a to aj napriek tomu, že vyvlastňované\npozemky už boli v čase začatia vyvlastňovacieho konania zastavané rýchlostnou komunikáciou\nzhotovenou na základe právoplatného stavebného povolenia vydaného podľa právnej úpravy účinnej\npred 26.07.2011 a dokonca uvedenou do predčasného užívania. Súd si je plne vedomý v právnom\nštáte nežiaducej výnimočnosti danej situácie, keď sa vyvlastňujú pozemky už fakticky zastavené\nstavbou uvedenou do užívania. Faktom však zostáva, že z hľadiska druhového určenia budú predmetné\npozemky zapísané do katastra nehnuteľností ako zastavané až potom, keď sa predmetná líniová\nstavba skolauduje. Kolaudačnému rozhodnutiu však musí predchádzať vysporiadanie vlastníctva k\nuž zastavaným pozemkom, čomu má slúžiť práve vyvlastnenie uskutočnené podľa právneho režimu\nstanoveného v § 9a novelizovaného zákona č. 669/2007 Z.z.\nV súvislosti s námietkou žalobcu o nesúlade medzi identifikáciou predmetu vyvlastnenia vo vydaných\nvyvlastňovacích rozhodnutiach a skutočným stavom, považuje krajský súd za potrebné podotknúť, že\nžalobca v žalobe neuvádza, ako sa táto konkrétna skutočnosť premietla do jeho právneho postavenia\na akým spôsobom bol v tejto súvislosti ukrátený na svojich právach. Práve tvrdenie o ukrátení žalobcu\nna jeho subjektívnych právach tvrdeným rozporom postupu alebo rozhodnutia správneho orgánu\nso zákonom je zákonnou podmienkou pre uplatnenie preskúmavacej právomoci súdu v správnom\nsúdnictve.\nPodľa názoru krajského súdu skutočnosť, že štát v súlade s platným právom, zastaval neskôr\nvyvlastňované pozemky stavbou rýchlostnej komunikácie na základe právoplatného stavebného\npovolenia, nemôže byť vo vyvlastňovacom konaní vzatá do úvahy ako faktor, ktorý mohol mať vplyv\npre zvýšenie alebo zníženie hodnoty vyvlastňovaných pozemkov. Až kolaudačné rozhodnutie spolu\ns geometrickým plánom môžu byť tými právnymi skutočnosťami, na základe ktorých príslušný orgán\nsprávy katastra v záznamovom konaní zmení druh predmetných pozemkov z ostatných plôch na\nzastavané plochy.\nÚstavný súd sa vo vyššie uvedenom náleze vyjadril predovšetkým k neústavnosti tzv. nepriameho\nvyvlastnenia, teda právneho režimu umožňujúceho realizáciu výstavby trvalej stavby bez\nhmotnoprávneho titulu k pozemku, ktorého preukázanie bolo odložené až na okamih kolaudácie stavby.\nNovela zákona č. 669/2007 Z.z. prijatá po nadobudnutí účinnosti uvedeného nálezu ústavného súdu (§\n9a tohto zákona) vytvára zákonný podklad pre vysporiadanie vlastníctva k pozemkom pod tými stavbami,\nktoré boli zriadené na základe právoplatných stavebných povolení vydaných podľa predpisov účinných\npred 26.07.2011. Právna úprava dala stavebníkovi priestor na získanie práv k pozemkom zastavaným\ncestnými stavbami dohodou najneskôr do 28.02.2013 s tým, že ak zostane pokus stavebníka o získanie\ntýchto práv dohodou bezvýsledný, alebo ak stavebník tieto práva v stanovenej lehote z akéhokoľvek\ndôvodu nezíska, musí podať návrh na vyvlastnenie podľa stavebného zákona. Uvedený právny režim\n\nteda umožňuje aj dodatočné vyvlastnenie pozemkov už fakticky zastavaných cestnými stavbami. To\nplatí aj napriek skutočnosti, že primárnym účelom zákona č. 669/2007 Z.z. je úprava postupu správnych\norgánov v územnom stavebnom konaní pri príprave stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Iné\nriešenie vzťahu vlastníka pozemku zastavaného trvalou verejnoprospešnou stavbou na jednej strane\na štátom ako vlastníkom verejnoprospešnej stavby, pokiaľ nedôjde k dohode medzi oboma stranami,\nprakticky neprichádza do úvahy.\nSúd sa nestotožnil s námietkou žalobcu o nesplnení zákonom stanovenej podmienky pre podanie\nnávrhu na vyvlastnenie tým, že stavebník podal tento návrh predo dňom 28.02.2013, teda predčasne.\nJe totiž nepochybné, že stavebník urobil zákonom predpokladaný pokus o odkúpenie spoluvlastníckeho\npodielu žalobcu na predmetných pozemkoch, ktorý zostal bezvýsledný. Žalobca síce deklaroval ochotu\nsa dohodnúť, avšak len na predaji 100% pôvodnej výmery pozemkov, z ktorých boli vyvlastňované\npozemky odčlenené a za cenu niekoľkonásobne prevyšujúcu všeobecnú cenu týchto pozemkov určenú\nznaleckým posudkom. Vzhľadom na uvedený postoj žalobcu k prípadnej dohode so stavebníkom podľa\nnázoru súdu nič nebránilo stavebníkovi v zmysle § 9a ods. 3 zák. č. 669/2003 Z.z. podať návrh na\nvyvlastnenie. Z uvedeného zákona nemožno vyvodiť, že by sa na návrh podaný predo dňom 28.02.2013\nnemalo prihliadať, či dokonca že by sa malo konanie začaté na základe takéhoto návrhu zastaviť.\nZákon ukladá stavebníkovi pokúsiť sa o dohodu s vlastníkom pozemku, neurčuje však, že návrh dohody\nmusí vychádzať z požiadaviek vlastníka pozemku. Pokiaľ bol teda pokus o dohodu urobený v dobe od\nnadobudnutia účinnosti uvedenej právnej úpravy do 28.02.2013 a takýto pokus zostal z akýchkoľvek\ndôvodov bezvýsledný, bol stavebník legitimovaný na podanie návrhu na vyvlastnenie.\nKrajský súd uviedol, že aj pri akceptovaní takého výkladu zákona, že predo dňom 01.03.2013 nemohol\nstavebník za žiadnych okolností podať návrh na vyvlastnenie pozemkov, splnil by takýto predčasne\npodaný návrh požiadavky zákona dňom 01.03.2013 a bolo by potrebné o ňom meritórne rozhodnúť.\nPri posudzovaní otázky verejného záujmu na vyvlastnení vychádzal správny orgán zo zákona č.\n669/2007 Z.z., ktorý stanovuje zoznam stavieb, na ktorý sa vzťahujú jednorazové mimoriadne opatrenia;\nverejný záujem na realizácii predmetnej stavby teda vyplýval priamo z uvedeného zákona, ktorý je\nvo vzťahu ku stavebnému zákonu osobitným predpisom majúcim prednosť pred všeobecnou úpravou\nvyvlastnenia v stavebnom zákone.\nUvedený prístup je nutné považovať za rozporný s právnym poriadkom Slovenskej republiky, pretože\n„... ak je daný expropriačný titul - výstavba diaľnice, musí sa ešte preukázať, že táto výstavba je vo\nverejnom záujem ...“ (bod 55 nálezu Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 19/09).\nKrajský súd súhlasí so žalobcom, že nie je možné zamieňať predmet a účel vyvlastnenia s verejným\nzáujmom. Verejný záujem na vyvlastnení pozemkov pre účely výstavby diaľnic a rýchlostných\nkomunikácií sa v zmysle stavebného zákona preukazuje vo vyvlastňovacom konaní. Skúmanie\nexistencie verejného záujmu by malo dať odpoveď na otázku, či všeobecný záujem na uskutočnení\nstavby prináša taký prospech rozhodujúcej časti verejnosti, ktorý je v zjavnom nepomere s individuálnym\nzáujmom vlastníka stavbou dotknutých nehnuteľností na jej nerušenom užívaní. O tom, či je daný\nverejný záujem na vyvlastnení pre potreby určitej stavby, teda nemôže rozhodovať zákonodarca, ale\nvyvlastňovací orgán v rámci vyvlastňovacieho konania, so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. V\ntomto zmysle sa senát krajského súdu stotožnil s názorom Krajského súdu v Bratislave vo veci sp.zn. 6S\n96/2013, ktorá sa týkala vyvlastnenia pozemkov iného vlastníka pre potreby tej istej stavby, že „verejný\nzáujem je predmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu vyvlastňovacieho konania na základe\nzváženia najrôznejších partikulárnych záujmov“. Neosvojil si však záver rozsudku v uvedenej veci, z\nktorého vyplýva, že nedostatočné individuálne skúmanie verejného záujmu by malo byť dôvodom pre\nzrušenie vyvlastňovacieho rozhodnutia a vrátenie veci správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nSenát krajského súdu je toho názoru, že existencia verejného záujmu na vyvlastnení pozemkov pre\npotreby daného úseku rýchlostnej komunikácie ako objektivizovaná skutočnosť vyplynula z podkladov\nzhromaždených vyvlastňovacím správnym orgánom. Verejný záujem bol v konaní stavebníkom\npomenovaný a zdôvodnený a nemožno poprieť, že sa čiastočne prekrýva s účelom výstavby\n\nrýchlostnej komunikácie, ktorý bol definovaný rozhodnutím o umiestnení predmetnej stavby. Tým bolo\npredovšetkým prepojenie Bratislavy so stredným Slovenskom, vyriešenie problematickej dopravy na\ndanom úseku a zníženie alarmujúcej nehodovosti. Podľa názoru súdu pokiaľ existuje verejný záujem\nna diaľničnom dopravnom prepojení Bratislavy s Banskou Bystricou rýchlostnou komunikáciou, ktorá\npotenciálne prináša vyššiu dopravnú bezpečnosť, mnohostranný rozvoj stredoslovenského regiónu,\nvytvára predpoklady pre prílev investícií a vznik nových pracovných príležitostí, potom je daný verejný\nzáujem na vyvlastnení pozemkov zastavaných predmetnou rýchlostnou komunikáciou.\nJe faktom, že správne orgány oboch stupňov sa otázke verejného záujmu z naznačených hľadísk v\npotrebnej miere nevenovali a napadnuté rozhodnutie je z tohto pohľadu nedostatočne odôvodnené.\nKrajský súd je však toho názoru, že zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na\nďalšie konanie, v ktorom by len doplnil odôvodnenie rozhodnutia v uvedenom smere, by bolo neúčelné,\npretože by viedlo len k formálnemu zopakovaniu konania a neprinieslo by v otázke existencie verejného\nzáujmu na vyvlastnení žiadnu zmenu.\nSenát je tiež toho názoru, že nie je v kompetencii súdnej moci posudzovať verejný záujem na\nvyvlastnení vo väzbe na možné alternatívy trasovania rýchlostnej komunikácie. Súdu totiž neprináleží v\nsúvislosti so skúmaním verejného záujmu na vyvlastnení pozemkov viesť polemiku o tom, ktorá z úvah\nprichádzajúcich variant trasy komunikácie R1 sa mala realizovať, prípadne aké by boli dopady ostatných\nvariant trasovania na štátny rozpočet. Rozhodnutia v týchto otázkach patria do kompetencií orgánov\nvládnej moci. Pri posudzovaní existencie verejného záujmu na vyvlastnení patrí súdu preskúmať závery\no tom, či realizácia predmetnej cestnej stavby je pri zohľadnení konkrétnych okolností prípadu v\nzáujme väčšiny spoločnosti a či tento verejný záujem z hľadiska primeranosti odôvodňuje zásah do\nindividuálnych práv a záujmov vlastníkov pôdy na pokojnom užívaní majetku. Súd je toho názoru,\nže o existencii verejného záujmu na vyvlastnení spoluvlastníckeho podielu žalobcu na pozemkoch\nzastavaných cestnou stavbou niet žiadnych relevantných pochybností.\nZ citovanej ústavnej i zákonnej úpravy vyplýva, že vyvlastnenie pozemkov pre účely verejnoprospešných stavieb vrátane stavieb rýchlostných komunikácií je zásadne možné len v nevyhnutnej\nmiere a v rozsahu, ktorý je potrebný pre dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Stavebný zákon umožňuje\nvýnimku z uvedeného pravidla len pre prípad, že sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti\npozemku a vlastník alebo iný oprávnený užívateľ by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku, alebo\nlen s neprimeranými ťažkosťami. Vtedy je možné rozšíriť vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť pozemku,\npokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada.\nV prejednávanej veci boli geometrickým plánom odčlenené a novovytvorené pozemky tvoriace predmet\nvyvlastňovacieho konania o celkovej výmere 4 719 m2, pričom zostávajúca výmera pôvodných\npozemkov v spoluvlastníctve žalobcu, z ktorých vznikli vyvlastňované parcely, predstavuje výmeru 17\n062 m2. Je faktom, že vyvlastňované pozemky sú vzhľadom na trasu komunikácie situované približne\nv strede pôvodných parciel využívaných pred začatím výstavby na poľnohospodárske účely. Tento\nfakt by nepochybne mohol v súčasnosti sťažiť využívanie zvyšných parciel, napr. skomplikovať prístup\nminimálne na jednu z dvoch častí rozdelených pozemkov. Žalobca však v priebehu vyvlastňovacieho\nkonania netvrdil, že by nejakú časť zo zostatkových pozemkov nemohol užívať vôbec alebo len s\nneprimeranými ťažkosťami. Bez uvedenia konkrétnych dôvodov navrhol vyvlastniť celé zvyšné pozemky,\nktoré zostali po odčlenení parciel tvoriacich predmet vyvlastňovacieho konania.\nKrajský súd je v zhode so žalovaným toho názoru, že v danom prípade nebol dôvod pre rozšírenie\nvyvlastnenia nad nevyhnutnú mieru, ktorú predstavujú vyvlastňované pozemky, nakoľko v rámci\nvyvlastňovacieho konania nebolo zistené, že by žalobca ako spoluvlastník zostávajúcej výmery (78%)\nz pôvodných pozemkov nemohol tieto zvyšné časti užívať na poľnohospodárske či iné účely, prípadne\nže by bolo ich užívanie neprimerane sťažené.\nNa dosiahnutie účelu vyvlastnenia nebolo podľa názoru súdu nevyhnutné rozšíriť vyvlastnenie aj na\ncestné ochranné pásmo rýchlostnej komunikácie, pretože toto nie je súčasťou komunikácie (§ 1 ods.\n\n3, 4 zák.č. 135/1961 Zb.). V cestných ochranných pásmach je zakázaná alebo obmedzená činnosť,\nktorá by mohla ohroziť rýchlostnú komunikáciu a premávku na nej. Právna úprava ochranných pásiem\nvšak nevylučuje, aby pôda v rámci ochranných pásiem bola využívaná na poľnohospodárske účely. Z\nuvedených dôvodov bol súd toho názoru, že z hľadiska stanovenia rozsahu vyvlastnenia boli postup\nsprávnych orgánov i vydané rozhodnutia v medziach zákona.\nVo vyvlastňovacom konaní sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť podľa stavebného zákona\nurčuje vo výške zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom, pričom trhovou cenou\nnehnuteľnosti sa rozumie cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom\nistom mieste a v porovnateľnej kvalite. Za pravdivé je možné považovať tvrdenie žalobcu, že stavebný\nzákon neobsahuje splnomocňovacie ustanovenie, podľa ktorého by sa pri zisťovaní trhovej ceny\nvyvlastňovanej nehnuteľnosti znaleckým posudkom malo postupovať podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o\nstanovení všeobecnej hodnoty majetku. Treba však zároveň konštatovať, že podľa uvedenej vyhlášky sa\npostupuje vždy v prípade, ak je potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu majetku (vrátane nehnuteľností)\nna požiadanie štátneho orgánu v rámci jeho právomoci (§ 1 ods. 2 cit. vyhl.), pričom za všeobecnú\nhodnotu majetku sa považuje výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom\nnajpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase (§ 2\npísm. g/ cit. vyhl.). Žiaden iný právny predpis, na základe ktorého by mohol znalec určiť trhovú cenu\nvyvlastňovaných nehnuteľností, neprichádza do úvahy.\nVo vyvlastňovacom konaní vedenom podľa stavebného zákona a subsidiárne podľa správneho poriadku\nzhromažďuje podklady rozhodnutia navrhovateľ vyvlastnenia, ktorý ich predkladá správnemu orgánu a\npreukazuje nimi skutočnosti dôležité pre konanie a rozhodnutie vo veci. Jedným z takýchto podkladov je\naj znalecký posudok na určenie ceny vyvlastňovaných nehnuteľností. Skutočnosť, že v prejednávanej\nveci bol znalecký posudok znalca Ing. V. Q. vypracovaný na základe žiadosti navrhovateľa vyvlastnenia,\nnediskvalifikuje takýto doklad z podkladov rozhodnutia, nakoľko znalec zapísaný v zozname znalcov\nvedenom Ministerstvom spravodlivosti SR je nezávislou osobou, ktorá je povinná vykonávať odbornú\nznaleckú činnosť riadne a v súlade s právnymi predpismi, pričom za porušenie povinností pri výkone\nznaleckej činnosti zodpovedá ministerstvu; dokonca za vedome nepravdivý znalecký posudok možno\nznalca trestne stíhať. Znalca môže pre potreby konania ustanoviť aj správny orgán a poveriť ho\nvypracovaním znaleckého posudku, ak je to potrebné pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre\nrozhodnutie, napr. ak bol znalecký posudok predložený účastníkom konania hodnoverne spochybnený\niným relevantným dôkazom - iným znaleckým posudkom alebo stanoviskom odborne spôsobilej osoby.\nPokiaľ ide o zisťovanie všeobecnej (trhovej) ceny vyvlastňovaných nehnuteľností, túto je v zmysle\nvyhlášky č. 492/2004 Z.z. možné určiť zásadne buď porovnávacou metódou, alebo metódou polohovej\ndiferenciácie (výnosová metóda v predmetnej veci neprichádzala do úvahy), ktoré by obe mali viesť k\npodobnému výsledku, pričom výber metódy je na znalcovi. Súdny znalec Ing. V. Q. pri vypracovávaní\nznaleckého posudku v predmetnej veci použil metódu polohovej diferenciácie, nakoľko nemal k dispozícii\nporovnávací materiál, ktorý by tvorili najmä zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku v\nk.ú. E. v porovnateľnom čase. Znalecký posudok i jeho závery sú podľa názoru súdu konzistentné,\nposudku nemožno vytknúť vnútornú rozpornosť či nelogickosť, ktoré by spochybňovali vyvodené závery.\nŽalobca v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by poukazovali na nesprávnosť či neaktuálnosť\nzáverov znalca, napr. potvrdenie obce Čierne Kľačany o cenách pri nedávnych prevodoch vlastníctva\nporovnateľných pozemkov, stanoviská realitných kancelárií a podobne. V konaní nevyšlo najavo nič, čo\nby podporilo tvrdenia žalobcu, že vyvlastňované pozemky majú vyššiu cenu, ako ju určil znalec. Za takýto\ndôkaz nemožno považovať zmluvy o prevode vlastníctva pozemkov v k.ú. G. či v iných lokalitách, na\nktoré sa odvolával žalobca, nakoľko tieto doklady nemajú pre daný účel žiadnu dôkaznú hodnotu. Preto\ntvrdenie žalobcu, že za vyvlastnený majetok mu nebola poskytnutá spravodlivá náhrada, považoval súd\nza subjektívne a nepodložené a je toho názoru, že v procese vyvlastňovania je potrebné v zmysle zákona\npostupovať podľa exaktných podkladov a to aj so zreteľom na skutočnosť, že proces vyvlastňovania pre\npotreby rýchlostnej komunikácie sa týka mnohých vlastníkov pozemkov.\nPostup pri zisťovaní trhovej ceny vyvlastňovaných nehnuteľností bol podľa názoru súdu v súlade so\nzákonom. Pokiaľ mal žalobca za to, že určená náhrada za vyvlastnenie jeho spoluvlastníckeho podielu\n\nnezodpovedá trhovej cene, mohol sa obrátiť s požiadavkou na vyššiu náhradu na príslušný súd (§ 8\nods. 3 zák. č. 129/1996 Z.z.).\nZa nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa prekážky rozhodnutej veci,\nktorú malo tvoriť rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Nitre č.: KSUNR-2012-183-002 zo dňa\n15.02.2012, ktorým bol návrh NDS na vyvlastnenie tých istých pozemkov totožných vlastníkov a pre\nrovnakú stavbu právoplatne zamietnutý. Je pravdou, že právoplatné rozhodnutie v konkrétnej veci\nbráni tomu, aby sa o tej istej veci konalo a rozhodovalo znova. Totožnosť veci však nie je daná len\nokruhom účastníkov konania a jeho predmetom, ale aj dôvodmi, o ktorých sa rozhodovalo. Spomenuté\nrozhodnutie Krajského stavebného úradu v Nitre zo dňa 15.02.2012 sa síce týkalo vyvlastnenia\nspoluvlastníckeho podielu žalobcu na tých istých pozemkoch a pre tú istú stavbu, avšak skutkové\nokolnosti, ktorými navrhovateľ vyvlastnenia odôvodnil svoj návrh, sa zmenili. Bol totiž vykonaný nový\npokus o dohodu so žalobcom na odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu a žalobcovi bola tiež\nponúknutá vyššia kúpna cena. Identita veci bola tiež narušená zmenou právnej úpravy, nakoľko posledný\nnávrh NDS na vyvlastnenie bol opretý o novelizované znenie zákona č. 669/2007 Z.z. (§ 9a), ktoré\nnanovo upravilo postup pri majetkovoprávnom vysporiadaní vlastníkov pozemkov pod realizovanou\ncestnou stavbou. Uvedené zmeny skutkového a právneho stavu odlišujú posledné vyvlastňovacie\nkonanie od skoršieho konania ukončeného rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Nitre zo dňa\n15.02.2012 a preto uvedené rozhodnutie nemôže tvoriť prekážku rozhodnutej veci, pre ktorú by bolo\npotrebné vyvlastňovacie konanie zastaviť (§ 30 ods. 1 písm. i/ správneho poriadku).\nII.\nProti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že v danej súvislosti dáva do\npozornosti rozsudok Krajského súdu Bratislava sp.zn. 6S/96/2013, ktorým rozsudkom v identickej veci,\nlen s rozdielom v osobe žalobcu, došlo k zrušeniu vyvlastňovacieho rozhodnutia žalovaného, s ktorým\nprávnym záverom sa v celom rozsahu stotožňuje. Uvedený rozsudok, na podklade podaného odvolania\nžalovaným, je predmetom súdneho prieskumu na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“ aj „NS SR“).\nZa najzávažnejšie pochybenie súdu je nutné považovať vyslovenie záveru k otázke existencie\nverejného záujmu, ako jednej z podmienok možnosti pristúpenia k procesu vyvlastnenia, ktorý je\nnesporne zásahom do ústavou garantovaného práva vlastniť majetok. Žalobca počas celého procesu\nvyvlastnenia, a to už aj v predchádzajúcom vyvlastňovacom konaní k dotknutým pozemkom, namietal\nnepreukázanie existencie jednej zo základných podmienok možnosti pristúpenia k vyvlastneniu jeho\nvlastníckeho práva, a to existenciu verejného záujmu, ktorý zo strany správnych orgánov nebol skúmaný,\na teda ani preukázaný.\nK zdôvodneniu existencie verejného záujmu súdom je nutné predovšetkým podľa odvolateľa uviesť,\nže nie je zrejmé čo súd v rámci svojej činnosti vo vzťahu k preukázaniu existencie verejného záujmu\npreskúmaval, nakoľko samotná existencia verejného záujmu nebola v rámci vyvlastňovacieho konania\nsprávnymi orgánmi skúmaná a už vôbec nie preukázaná. Súd v danom prípade svojvoľne pristúpil k\nvysloveniu záveru, že táto podmienka bola splnená, pričom ani jediným relevantným argumentom túto\nnezdôvodnil.\nPrelomovým rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k otázke verejného\nzáujmu, bolo rozhodnutie vo veci Sporrong a Loennroth vs. Švédske kráľovstvo z roku 1982. V ňom\nsúd dospel k aplikácii zásady proporcionality pri zásahu do vlastníckeho práva, ktorej zmyslom bolo\nto, aby sa pri aplikácii čl. 1 Protokolu č. 1 posudzovalo, či sa dosiahlo spravodlivé vyváženie medzi\nochranou vlastníckeho práva a spoločenským záujmom, a teda, či pôvodný vlastník nehnuteľnosti\nnemusí na základe rozhodnutia o vyvlastnení niesť individuálne a nadmerné bremeno. Súd uviedol, že\ntento článok v sebe obsahuje tri rôzne pravidlá: prvé pravidlo stanovené v prvej vete má všeobecnú\npovahu a zahŕňa princíp pokojného užívania majetku; druhé pravidlo, obsiahnuté v druhej vete, zahŕňa\nprípady pozbavenia majetku; tretie pravidlo stanovené v treťom paragrafe uznáva, že členské štáty\n\nsú oprávnené, medzi iným, kontrolovať užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom. Tieto tri\npravidlá sú však navzájom prepojené. Pri posudzovaní druhého a tretieho pravidla je potrebné prihliadať\nna prvé, ktoré v sebe zahŕňa všeobecný princíp pokojného užívania majetku. Citované rozhodnutie\nstanovilo rámec pre interpretáciu čl. 1 Dohovoru a znamenalo výraznú kvalitatívnu zmenu poňatia\npreskúmavacej činnosti súdu, ktorá sa dovtedy zameriavala iba na legalitu a legitimitu zásahov štátu\ndo práva na majetok a jeho pokojné užívanie. Prijatím tohto rozhodnutia začal ESĽP preskúmavať i\nsplnenie podmienky proporcionality oprávnenosti zásahov do vlastníckeho práva, ktorá bola vyjadrená\nhľadaním spravodlivej rovnováhy medzi záujmami spoločnosti a záujmami jednotlivca.\nSúlad s ústavnosťou a zákonnosťou pri zbavovaní majetku ESĽP ďalej vyjadril v rozhodnutí vo\nveci Lithgow vs. Spojené kráľovstvo z roku 1986, kde judikoval nasledujúcu myšlienku: „Je nutná\nexistencia primerane dostupných a presných ustanovení vnútroštátneho práva, vyhovujúcich základným\npožiadavkám pojmu právo a ich dodržiavanie.“ Povedané inými slovami, právna úprava zásahu do\nvlastníckeho práva musí byť schopná zabrániť vzniku toho, čo ESĽP označilo vo svojom rozhodnutí\nako „individuálne a mimoriadne bremeno“. Ďalšou dôležitou skutočnosťou, ktorou sa toto rozhodnutie\nzaoberalo bolo štátne donútenie, ktoré sa nesmie konať arbitrážne alebo diskriminujúcim spôsobom.\nPostup musí zodpovedať zásade zákonnosti a zabezpečovať primeranú istotu.\nV rámci rozhodovacej praxe sa ESĽP zaoberal aj výkladom pojmu „verejný záujem“, ktorý je typickým\npríkladom nejasného pojmu a stáva sa tak problematickou súčasťou rozhodovania. Najvýznamnejším\nrozsudkom z tejto oblasti je rozhodnutie vo veci James a ostatní vs. Spojené kráľovstvo. Súd tvrdí, že je\npredovšetkým na vnútroštátnych orgánoch, aby určili, či je tu verejný záujem, aby odôvodnili opatrenia\nvedúce k odňatiu majetku, ako aj učinili kroky, ktoré je prípadne potrebné podstúpiť k náprave. Súd bude\núsudok zákonodarcu rešpektovať v tom, čo považuje za verejný záujem a čo nie, s výnimkou prípadu,\nkedy by bol takýto jeho názor bez rozumného základu. V spojitosti s tým ESĽP uviedol nasledovné:\n„Odňatie vlastníctva, ktoré sa uskutoční v záujme legitímnej (rozumnej) sociálnej, hospodárskej alebo\ninej politiky, môže byť vo verejnom záujme, dokonca aj keď spoločnosť ako taká nemá priame využitie\nalebo potešenie z odňatého vlastníctva.“\nV súhrne sa postupom času v judikatúre ESĽP, ale aj v slovenskej judikatúre, formovali nasledujúce\npožiadavky: je dôležité objektívne preukázanie existencie verejného záujmu v konkrétnom prípade\nzásahu do vlastníckeho práva, zákaz arbitrážneho (nadradeného) prístupu v rámci procesu vyvlastnenia,\nexistencia legitímneho účelu a vyváženého vzťahu.\nJe teda nesporné, že podmienky a následné preukazovanie verejného záujmu je naplňované až\nokolnosťami konkrétneho prípadu, a ako taký, je posudzovaný vo vzťahu k ostatným partikulárnym\n(súkromným) záujmom, či iným verejným záujmom, voči ktorým musí byť schopný sa presadiť, aby bolo\nmožné pristúpiť k vyvlastneniu. Tento celý proces je možné naplniť až v rámci vyvlastňovacieho konania,\nktoré môže byť začaté len na základe účelu stanoveného v zákone. Nachádzanie verejného záujmu,\nako jednej z podmienok, ktorej naplnenie je pre vyvlastnenie nevyhnutné, je jednou zo základných\npodmienok úspešnosti vyvlastňovacieho konania.\nV závere k tejto otázke opätovne odvolateľ poukázal na Nález Ústavného súdu PL. ÚS 19/09, ktorý\nkrajský súd absolútne odignoroval, najmä bod 53. „Napadnuté ustanovenia spôsobujú, že napriek\nneprebehnutiu, ba ani nezačatiu formálneho vyvlastnenia sa stavia. Z tohto pohľadu nie je problémom\nzákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach vyvlastnenie, ale nevyvlastnenie -skutočnosť,\nže formálne vyvlastnenie alebo zmluvné zabezpečenie vlastníckeho alebo iného hmotného práva\nneprebehlo, prípadne ani nezačalo pred začatím výstavby. Na druhej strane počiatočné vyvlastnenie de\nfacto a následný normatívny a fakticky tlak, ktorý vyvolávajú napadnuté ustanovenia na zabezpečenie\nvlastníckeho práva k pozemkom dodatočným formálnym vyvlastnením, vytvára vlastne vyvlastnenie\npriamo zákonom, čo ústava nedovoľuje (PL. ÚS 38/95 - Ústava Slovenskej republiky neumožňuje, aby\nk vyvlastneniu alebo nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva došlo priamo zákonom).“\n\nBod 54. Citovaného nálezu uvádza: „Napadnuté ustanovenia v kontexte s celým obsahom zákona č.\n669/2007 Z.z. zamieňajú poradie a účel (podstatu) stavebného a vyvlastňovacieho konania. Vytvárajú\nmylný dojem, že je možné stavať na cudzom pozemku, keďže neskôr bude pozemok predsa len\nvyvlastnený. Z právneho poriadku však vyplýva, že to vôbec nie je tak jednoznačné. Naopak,\nvyvlastňovacie konanie sa nemusí skončiť vyvlastnením nevyhnutne, ale aj zamietnutím vyvlastnenia\n(nepriamo to vyplýva napr. aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. mája 2610 sp.zn.\n6Sžo/150/2009, dostupné na internete www.supcourt.gov. <http://www.supcourt.gov.>sk). To by však\nv posudzovanom prípade spôsobilo zložitú právnu situáciu. Problémom napadnutých ustanovení je\nskutočnosť, že k formálnemu vyvlastňovaniu alebo napríklad odkúpeniu nehnuteľností nedošlo pred\nzačatím stavebných prác, a teda sa stavia na pozemkoch cudzích ešte nevyvlastnených. Dochádza\ntak k tzv. vyvlastneniu de facto, čo nie je zlučiteľné s ústavou ani s Dohovorom o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Stavebný úrad - ministerstvo dopravy už vydaním\nstavebného povolenia de facto vyvlastňuje nehnuteľnosť a krajský stavebný úrad vo vyvlastňovacom\nkonaní už len určuje výšku náhrady. Stavebný úrad vykonáva uvedené de facto vyvlastnenie primárne\nverejnou vyhláškou na základe podkladov NDS. Až v režime formálneho vyvlastnenia oslovuje vlastníkov\nzákonom ustanoveným spôsobom krajský stavebný úrad z pozície nositeľa verejnej moci. Stavebný úrad\nnemusí v stavebnom konaní posudzovať žiaden verejný záujem napriek tomu, že vyvlastňuje de facto.“\nÚstavná akceptácia takéhoto ďalšieho, všeobecnejšieho - nadradeného vyššieho verejného záujmu\nby znamenala dať štátnej moci licenciu na výstavbu diaľnic, kde si zmyslí a kedy si zmyslí, pričom\nvyvlastňovacie konanie by sa zúžilo len na otázky výšky odškodnenia. Súčasná právna úprava, ústavná\nochrana vlastníckeho práva konkretizovaná stavebnými predpismi, však nie je kompatibilná s týmto\nmodelom. Z hľadiska štandardov ochrany ústavnosti uplatňovaných v doterajšej judikatúre ústavného\nsúdu by akceptácia spôsobu vyvlastnenia ustanovená v zákone o jednorazových mimoriadnych\nopatreniach v súvislosti s výstavbou diaľnic vytvorila neprijateľný precedens pre ďalší vývoj stavebného\nkonania aj vo vzťahu k iným druhom verejnoprospešných stavieb.\nOdvolateľ poukázal i na tieto časti citovaného nálezu: „Možnosť vydania stavebného povolenia a\nvýstavby na cudzom pozemku znamená, že procesná ochrana poskytnutá vo vyvlastňovacom konaní je\niluzórna. V zmysle zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v stavebnom konaní sú vlastníci\npozemkov skôr objektom než riadnym subjektom vyvlastňovacieho konania. Napadnuté ustanovenia\nzákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach, zvlášť pojem „nemožnosť získať“, sú vágne,\nneurčité, nespĺňajúce kritériá kvality a predvídateľnosti zákona zasahujúceho do vlastníckeho práva\ntak, ako to vyžaduje ústava a dohovor. Napadnuté ustanovenia ani v kontexte textu celého zákona nie\nsú koncepčne previazané s povinnosťou preukázať práva k pozemkom v kolaudačnom konaní, resp.\nnestanovujú dôsledky nepreukázania týchto práv v kolaudačnom konaní. Možno sa len domnievať,\nže pre účely preukázania titulu bude nutné vyvlastňovacie konanie, ale zákon o jednorazových\nmimoriadnych opatreniach tak explicitne neustanovuje. Táto skutočnosť je zrejme dôkazom toho,\nže zákonodarcovi išlo len o to, aby sa začalo stavať, bez zváženia ďalších súvislostí. Napadnuté\nustanovenia vytvárajú ústavne neakceptovateľnú nerovnosť medzi vlastníkmi pozemkov, ktorých sa týka\nzákon č. 669/2007 Z.z. na jednej strane a vlastníkmi ostatných pozemkov, na ktorých sa majú stavať\niné diaľnice alebo cesty, a taktiež vlastníkmi iných pozemkov na území Slovenskej republiky na strane\ndruhej. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon fakticky determinuje pozitívny výsledok vyvlastňovacieho\nkonania pre stavebníka, vytvára neakceptovateľný tlak na krajské stavebné úrady smerujúci k jedinému\nmožnému výsledku prípadného vyvlastňovacieho konania. To narúša deľbu moci medzi zákonodarnou\nmocou na jednej strane a výkonnou a súdnou mocou na strane druhej. V otázkach vyvlastnenia\nje zmyslom deľby moci individuálna ochrana vlastníka. Zákonodarca všeobecne určí vyvlastňovacie\ndôvody vo verejnom záujme, ktoré sa konkretizujú a preukazujú v individuálnom konaní pred orgánmi\nštátnej správy s následnou súdnou ochranou. Ak zákonodarca všeobecne určí, že pozemky ku\nkonkrétnym diaľniciam budú fakticky vyvlastnené už pred prebehnutím vyvlastňovacieho konania, tým\nvlastne determinuje výsledok takýchto vyvlastňovacích konaní, vylučuje tým právnu ochranu vlastníkov\npozemkov. Právny poriadok Slovenskej republiky a zahraničné právne úpravy poznajú aj iné miernejšie\nnástroje na plynulú výstavbu diaľnic bez toho, aby bolo nutné stavať na pozemku bez hmotnoprávneho\ntitulu. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína právny názor vyslovený už viackrát v jeho doterajšej\njudikatúre, podľa ktorého podmienky verejného záujmu možno pokladať za splnené len vtedy, ak verejný\nzáujem je nadradený a objektivizovaný voči záujmom vlastníka a ak účel zamýšľaný obmedzením práva\n\nvlastniť majetok nemožno dosiahnuť prostriedkami, ktoré zasahujú miernejšie do ústavou chráneného\nvlastníckeho práva (m.m. PL ÚS 33/95 j PI. ÚS 15/06).“\nVerejný záujem, ako základná podmienka pre podanie samotného návrhu na vyvlastnenie, musí byť\npredmetom posudzovania a preukazovania v samotnom vyvlastňovacom konaní, pri zvážení všetkých\ndopadov na spoločnosť, nakoľko jeho preukázanie je priamo definované v § 108 ods. 3 stavebného\nzákona, pričom existencia výstavby diaľnice a ani právoplatné územné rozhodnutie neznamená\nexistenciu verejného záujmu, ako základnej podmienky odňatia vlastníctva.\nMožnosť vyvlastnenia viaže na striktné splnenie zákonných podmienok, ktorých splnenie musí byť\nnavrhovateľom pri podaní návrhu na začatie konania preukázané. Vychádzajúc z výkladu § 110\nods. 1 stavebného zákona vyvlastnenie sa pripúšťa len za predpokladu, ak nie je možné cieľ\nvyvlastnenia dosiahnuť dohodou, alebo iným vhodným spôsobom. Zákon v uvedenom ustanovení\ndôsledne uprednostňuje pred vyvlastnením dohodu, ako aj iné spôsoby, ktorými možno získať práva k\npozemkom potrebných na uskutočnenie stavieb, nakoľko cieľom vyvlastnenia je získanie vlastníctva k\ndotknutým pozemkom.\nVychádzajúc z výkladu zákonného ustanovenia, správny orgán môže pozemky vyvlastniť iba vtedy, ak\npreukáže že vlastník odmietol uzatvoriť dohodu vo veci predloženej odplaty za prevod vlastníckeho práva\npožadovaných pozemkov, ktorá podľa stavebného zákona musí byť minimálne vo výške ceny určenej\npodlá § 111 ods. 2 stavebného zákona. Citované ustanovenie však nie je možné vykladať spôsobom tak,\nako to učinil žalovaný, a aj krajský súd a to, že žalobca neakceptoval cenu navrhovateľa a teda došlo\nk preukázaniu nemožnosti získania vlastníctva dohodou, resp. iným zákonným spôsobom. Žalobca\nod počiatku deklaroval záujem na doriešení majetkovoprávneho vysporiadania dotknutých pozemkov\npod rýchlostnú komunikáciu cestou dohody, avšak pri zohľadnení spravodlivej náhrady za pozemky.\nVykladať citované zákonné ustanovenie, že nepodpísanie predloženej zmluvy v lehote je preukázaním\nnemožnosti získania vlastníctva dohodou je reštriktívne. Uzatvorenie dohody predovšetkým predpokladá\nnájdenie spoločného konsenzusu aj čo do výšky odplaty, inak nie je možné hovoriť o nemožnosti\nuzatvorenia dohody.\nV súvislosti s preukázaním splnenia zákonnej podmienky pre podanie návrhu na vyvlastnenie a to\npreukázanie nemožnosti získania vlastníckeho práva dohodou, krajský súd podľa odvolateľa opomenul\nustanovenie hmotnoprávneho predpisu prijatého po zverejnení Nálezu Ústavného súdu SR a to § 9a\nods. 3 zákona č. 669/2007 Z.z. v platnom znení, ktoré ukladá stavebníkovi zákonnú povinnosť získania\nvlastníckeho práva dohodou v zákonom stanovenom termíne. V prípade, ak stavebník v tejto zákonnej\nlehote práva nezíska dohodou, ukladá mu zákon povinnosť podania návrhu na vyvlastnenie, ktorý deň je\ndeň nasledujúci po uplynutí zákonnej lehoty - teda po 28.02.2013. Opačný výklad sa míňa samotnému\núčelu citovaného zákonného ustanovenia.\nK vyjadreniu krajského súdu, že: „Zákon ukladá stavebníkovi pokúsiť sa o dohodu s vlastníkom pozemku,\nneurčuje však, že návrh dohody musí vychádzať z požiadaviek vlastníka pozemku“ žalobca uvádza, že\nzákon súčasne neurčuje, že prijatie dohody musí vychádzať z požiadaviek navrhovateľa. Neexistencia\nzákonného podkladu pre vyvlastnenie pozemkov je vyjadrená nálezom Ústavného súdu SR (ďalej aj\n„ÚS SR“) č. PL. ÚS 19/09 vo veci nesúladu zákona č. 669/2007 Z.z. o jednorazových mimoriadnych\nopatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Nálezom ÚS SR došlo k\nvysloveniu nesúladu ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a/ slov „alebo či bol urobený úkon na jeho získanie“,\n§ 2 ods. 2 písm. a/ slov „inak doklady“ a § 2 ods. 2 písm. a/ prvého bodu a druhého bodu zákona č.\n669/2007 Z.z. s článkom 20 ods. 20 ods. 1 a s článkom 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a s\nčlánkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nV súvislosti s obsahom Nálezu ÚS SR je nutné vykladať aj prechodné ustanovenia k úpravám účinným\nod 1. marca 2012 v § 9a zákona č. 669/2007 Z.z.\n\nPodľa prvej vety citovaného ustanovenia, bolo zákonnou povinnosťou správneho orgánu získať\nvlastnícke práva dohodou do termínu 28.02.2013, pričom ide o zákonnú podmienku a lehotu ktorej\npovinnosť splnenia ukladá priamo zákon. Až uplynutím zákonnej lehoty teda najskôr 01.03.2013, pri\nopätovnom splnení zákonných podmienok upravených v druhej vete citovaného ustanovenia, mohol\nstavebník podať návrh na vyvlastnenie. Tým, že stavebník podal návrh na vyvlastnenie pred uplynutím\nzákonnej lehoty, nesplnil zákonom stanovenú podmienku pre podanie návrhu. nakoľko do termínu\n28.02.2013 mal vlastník pozemku právo na uzatvorenie dohody.\nNakoľko stavebník odňal vlastníkovi zákonnú lehotu na možnosť uzatvorenie dohody a návrh na\nvyvlastnenie podal pred termínom 28.02.2013, nemohlo dôjsť k naplneniu zákonnej podmienky\npreukázania dohody pri získaní tohto práva, či už podľa stavebného zákona, alebo osobitného predpisu,\nktorým je zákon č. 669/2007 Z.z. v platnom znení. Samotný proces vyvlastňovania je upravený zákonom\nč. 50/1976 Zb. v platnom znení, ktorý pripúšťa vyvlastnenie iba „pre budúcu stavbu, tzn. do budúcna“\na nie „vyvlastnenie za účelom majetkovoprávneho vysporiadania pod stavbu teda do minulosti.“ Znenie\ntretej vety § 9a zákona: „Vlastnícke právo alebo iné právo k pozemkom a stavbám je stavebník\npovinný preukázať najneskôr do podania návrhu na začatie kolaudačného konania“ neznamená získanie\nvlastníctva vyvlastnením, ale iba jeho preukázanie, ktoré musí stavebník získať pred začatím samotnej\nstavby a ktorých nadobudnutie má povinnosť preukázať najneskôr v čase podania návrhu na kolaudačné\nkonanie. Pojmy „získať“ a „preukázať“ z pohľadu ich podstaty sú dva odlišné pojmy. Iba uvedený výklad\nje v súlade s obsahom nálezu Ústavného súdu SR na ktorý sme poukázali.\nV závere je potrebné podľa žalobcu konštatovať, že účelom zákona č. 669/2007 Z.z. v platnom znení,\nako osobitného právneho predpisu v nadväznosti na zákon č. 50/1976 Z.z v platnom znení je úprava\npostupu správnych orgánov v územnom a stavebnom konaní „na prípravu stavieb diaľnic a ciest pre\nmotorové vozidlá“ a nie „majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov pod existujúcu stavbu“, ktorá bola\nna podklade návrhu na kolaudáciu daná už aj do predčasného užívania.\nPokiaľ ide o prechodné ustanovenia a to § 9a zákona č. 669/2007 Z.z., tieto síce riešia existenciu\nstavebných povolení vydaných pred účinnosťou novely zákona, avšak neupravujú situácie kedy stavba\nna základe týchto rozhodnutí je postavená, tzn. nevytvára priestor pre dodatočné vyvlastnenie.\nPrvoradou povinnosťou správneho orgánu bola povinnosť skúmania platnosti splnomocnenia a to\nhlavne vo vzťahu k mandátnej zmluve. Pokiaľ platnosť splnomocnenia je viazaná na existenciu\nmandátnej zmluvy, má správny orgán zákonnú povinnosť skúmať nielen rozsah, ale aj časovú\nplatnosť. Žalobca v konaní, a aj v podanej žalobe, platnosť mandátnej zmluvy nespochybňoval, ale\nspochybňoval oprávnenie splnomocnenca konať v rozsahu práv a povinností stavebného zákona pre\nproces vyvlastnenia.\nOdvolateľ zotrváva na vyjadrení, že splnomocnenie zaniklo momentom podania návrhu na kolaudačné\nkonanie, ktorý návrh bol podaný dňa 12.08.2011 bez ohľadu na fakt, že na podklade uvedeného\nnávrhu došlo k vydaniu rozhodnutia o predčasnom užívaní stavby. Uvedené tvrdenie vyplýva priamo\nzo zákonnej úpravy, podľa ktorej mal mať stavebník preukázané vlastnícke práva k pozemkom na\nktorých došlo k realizácii stavby v čase podania návrhu na začatie kolaudačného konania, nakoľko po\ntomto čase neexistuje zákonný podklad pre vyvlastnenie. V tejto súvislosti teda nič nemení na veci,\nže uvedená rýchlostná cesta na podklade podaného návrhu na kolaudačné konanie bola rozhodnutím\nodovzdaná do predčasného užívania, pričom rozhodnou skutočnosťou je samotné podanie návrhu na\nkolaudáciu, a teda rozhodnou skutočnosťou zakladajúcou zánik oprávnenia splnomocnenca na konanie\nza splnomocniteľa vo veci majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov.\nPosledným dňom preukázania vlastníckeho práva k pozemkom bol dátum podania návrhu na\nkolaudačné konanie dňa 12.08.2011. I keď správny orgán rozhodol o predčasnom užívaní stavby.\nPreukázanie odvolateľom tvrdenej skutočnosti je potvrdené aj v rozhodnutí ministra č. 127/2012 zo dňa\n18.04.2012, ktorý v rozhodnutí na strane 5 k namietanej skutočnosti v rámci konania spochybňujúceho\nzákonnosť povolenia k predčasnému užívaniu stavy uvádza nasledovné: „Ustanovenie § 5 ods. 2\nzákona č. 669/2007 Z.z. umožňuje stavebnému úradu aby vyhodnotil, či podaný návrh na kolaudáciu\n\nspĺňa podmienky na skolaudovanie, a ak nie, má stavebný úrad sám právo, ak sú splnené podmienky\nbezpečnosti, na základe podaného návrhu na začatie kolaudačného konania, teda bez podania ďalšieho\nnávrhu, rozhodnúť o povolení predčasného užívania stavby, pričom bez ohľadu na charakter rozhodnutia\nide o návrh na kolaudáciu stavby.“\nK stanoveniu výšky spravodlivej náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom s\npoukazom na právnu argumentáciu bola žalobcom predovšetkým namietaná nezákonnosť stanovenia\nnáhrady, a to jednak absencia vyhlášky pre určenie náhrady, nesprávnosť použitia metódy polohovej\ndiferenciácie znalcom, ako aj samotné spochybnenie objektívnosti znaleckého posudku, ktorý bol\nvypracovaný na základe požiadavky samotného navrhovateľa, pričom stanovenie výšky náhrady bolo\njednak predmetom ponuky zo strany navrhovateľa a súčasne náhradou za odňatie vlastníctva v procese\nvyvlastnenia.\nPri vyvlastnení, ako výnimočného spôsobu zásahu do vlastníckeho práva, musia byť splnené ústavné\npodmienky, korešpondujúce s článkom 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, podľa ktorého sa vyžaduje, aby pozbavenie majetku na daný účel spĺňalo\nprincíp zákonnosti, aby bolo uskutočnené vo verejnom záujme a sledovalo legitímny cieľ. Preto\nmedzi požiadavkami ochrany základných práv jednotlivca musí byť dosiahnutá spravodlivá rovnováha,\nspočívajúca aj v stanovení včasnej a spravodlivej náhrady.\nSpochybnenie objektivity znalca vo veci stanovenia ceny v znaleckom posudku, bolo preukázané\nsamotným žalobcom a to predložením kúpnych zmlúv do vyvlastňovacieho konania, ktorými žalobca\nspochybnil objektívnosť postupu znalca a jeho tvrdenie o nedostatku zmlúv pre použitie zákonnej\nporovnávacej metódy - napr. kúpna zmluva zo dňa 23.06.2011 uzatvorená priamo účastníkmi, ktorí\nporovnateľný pozemok v danej lokalite predali za 20,- €/m2. Koncom roka 2013 účastníci predali ornú\npôdu v Zlatých Moravciach (spádová oblasť) za 50,- €/m2.\nTvrdenie súdu, že je na uvážení znalca ktorú metódu použije, je právne irelevantné pre účely\nvyvlastňovacieho konania, nakoľko použitie porovnávacej metódy je striktne dané stavebným zákonom.\nBolo povinnosťou správneho orgánu uvedený nedostatok odstrániť, vo veci ustanoviť znalca so zadaním\nznaleckej úlohy podľa § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. v platnom znení.\nNa účely stavebného zákona sa určenie primeranosti náhrady odvíja od trhovej ceny rovnakej alebo\nporovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite, tzn. v\nčase začatia vyvlastňovacieho konania. Momentom určenia spravodlivej náhrady za vyvlastnenie je\njej časové zohľadnenie v samotnom procese vyvlastnenia a nie na základe posudku vypracovaného\nna podklade žiadosti navrhovateľa, ktorý predloženým ZP de facto nahrádza zákonom stanovenú\npovinnosť správneho orgánu. Spôsob určenia primeranosti náhrady je jasne zákonom zadefinovaný\na preto zákonným základom pre jej určenie je porovnávacia metóda. Nie je akceptovateľné, aby\nsprávny orgán vychádzal z neaktuálneho ZP predloženého do vyvlastňovacieho konania, ktorý bol\nvypracovaný na podklade objednávky navrhovateľa, a už vôbec nie je zákonom dovolené použitie\nmetódy polohovej diferenciácie, ktorú metódu použil znalec, nakoľko uvádza: „Pre výpočet všeobecnej\nhodnoty porovnávaním nie je možné vykonať, pretože pre daný typ nehnuteľnosti nemal znalec k\ndispozícii podklady pre porovnávanie“, jedná sa o ZP č. 47/2012, ktorý bol účastníkom zaslaný spolu\ns kúpnymi zmluvami.\nV tejto súvislosti odvolateľ upriamuje pozornosť na neexistenciu splnomocňovacieho ustanovenia\nstavebného zákona, ktoré by oprávňovalo akýkoľvek Štátny orgán na vydanie Vyhlášky, ktorou by došlo\nk určeniu primeranej náhrady za odňatie vlastníctva, ako aj aplikáciu samotnej Vyhlášky č. 492/2004\nZ.z. pre určenie primeranej náhrady za vyvlastnenie:\n- má za to, že správnosť jeho tvrdenia vyplýva aj so samotnej Vyhlášky č. 492/2004 Z.z., podľa ktorej nie\nje možné stanoviť „primeranú náhradu“ ako majetkovú ujmu za odňatie pozemkov. Vyhláška upravuje\nstanovenie všeobecnej hodnoty, ktorú je možné dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri\n\npoctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a\ns predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou, čo však v danom prípade nie je\nsplnené. Pri striktnom výklade je potom možné vyvodiť záver, že v danom prípade síce ide o majetok\nobčana, ktorý je okupovaný inou osobou - podnikateľom za účelom dosahovania zisku, bez možnosti\nvlastníka odnímanej nehnuteľnosti túto hodnotu ovplyvňovať,\n- uvedené ďalej vyplýva aj z tej skutočnosti, že samotný stavebný zákon a ani zákon o jednorazových\nopatreniach v prípade vyvlastnenia pozemkov vo vyvlastňovacom konaní v ktorom sa rozhoduje o\n„primeranej náhrade“ neodkazuje na aplikáciu Vyhlášky č. 492/2004 Z.z. v platnom znení a preto tvrdí, že\nstanovenie primeranosti náhrady podľa citovanej vyhlášky je v rozpore so zákonom, ako aj Ústavou SR.\nZ článku 123 Ústavy SR a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, schválených uznesením rady\nSR vyplýva, že splnomocnenie sa musí formulovať tak, aby z jeho znenia jasne vyplývalo, kto je\nsplnomocnený na vydanie právneho predpisu a aké veci a v akom rozsahu sa majú v ňom upraviť.\nDotváranie právneho poriadku prostredníctvom vykonávacích právnych predpisov sa uskutočňuje iba\nv medziach zákona. Platí zásada odvodená zo zásady suverenity ľudu, že splnomocnenie vyjadrujúce\ndelegáciu na vydanie vykonávacieho právneho predpisu, ktorý obsahuje sekundárne normy, môže byť\niba súčasťou zákona obsahujúceho primárne normy.\nPočas celého procesu vyvlastnenia bolo viackrát namietané určenie primeranej náhrady s poukazom\naj na medzinárodný charakter stavby a teda aj aplikáciu medzinárodných štandardov. Je zrejmé, že vo\nsvete platí stavebná axióma a to, že z celkovej investície (100%) ide na kúpu pozemkov 20% a do stavby\nna pozemkoch 80% - napr. Rakúsko pri otváraní diaľnice A6. V prípade novo pripravovaných úsekov v\nSR a to obchvatu D4 a cesty R7 sa vláda približuje k uvedenej axióme.\nPočas vyvlastňovacieho konania žalobca namietal aj rozsah vyvlastnenia, ktorý rozsah pre stavbu bol\nurčený geometrickým plánom, a ktorý situoval cestu rýchlostnej komunikácie priamo stredom pozemkov.\nUvedeným umiestnením stavby došlo k odčleneniu pozemkov po oboch stranách cesty, ktorých užívanie\nje spojené s neprimeranými ťažkosťami. Súčasne bolo namietané, že predmet vyvlastnenia nezahŕňa\naj časti pozemkov, ktoré v súlade so zákonom predstavujú zákonné ochranné pásma. S uvedenou\nnámietkou sa správne orgány vôbec nezaoberali, a uvedené dôvody ani neboli predmetom prieskumu\nzo strany správneho orgánu.\nSúd na jednej strane tvrdí, že navrhovateľ vo vyvlastňovacom konaní netvrdil skutočnosť týkajúcu sa\nsamotného rozsahu vyvlastnenia, na druhej strane už uvádza, že v rámci tohto konania nebolo zistené\nže žalobca zvyšné parcely nemôže využívať. Žalobca na uvedenú zákonnú skutočnosť poukazoval od\npočiatku a žiadal rozšíriť rozsah vyvlastnenia nielen pre ochranné pásma, ale aj zbytkové parcely, ktoré v\ndôsledku existujúcej stavby nemôže využívať v rozsahu oprávnenia svojho vlastníckeho práva. Uvedené\ntvrdí aj súd v rozsudku.\nŽalobca v konaní predchádzajúcom samotnému vyvlastňovacieho konania namietal, že prevod\nvlastníckeho práva sa týka novovytvorených KN-C parciel, ktoré nezohľadňujú zákonné ustanovenia\npojmu „diaľnica a cesta“, tzn, že ich súčasťou nie sú ochranné pásma. V prípade, ak by správny orgán\npostupoval v súlade so zákonom musel by dospieť k záveru, že zostávajúce časti pozemkov by boli v\nzanedbateľnej výmere, pri ktorej by došlo k ich obmedzenému užívaniu. Túto skutočnosť žalobca tvrdil\nod počiatku a žiadal rozsah prípadného vyvlastnenia rozšíriť aj o tzv. zbytkové parcely.\nSkutočnosť rozšírenia vyvlastnenia o tzv. zbytkové parcely upravuje ustanovenie stavebného zákona.\nV § 110 ods. 3 stavebného zákona, ktorým je vyjadrená základná zásada vyvlastňovacieho konania a\nto, ak vlastník požiada o vyvlastnenie aj zostatkových parciel, pričom stačí iba tvrdenie že výstavbou\nnastane stav, ktorý vyvolá obmedzenie užívacieho oprávnenia vlastníka, má vyvlastňovací orgán túto\nskutočnosť náležitým spôsobom preskúmať a v prípade, že sa nepreukáže opak musí pristúpiť k\nrozšíreniu vyvlastnenia aj o zostatkové parcely.\n\nNámietku žalobcu týkajúcu sa prekážky právoplatne rozhodnutej veci rozhodnutím Krajského\nstavebného úradu Nitra č. KSUNR-2012-183-002 zo dňa 15.02.2012, ktorým rozhodnutím došlo k\nzastaveniu vyvlastňovacieho konania vo veci prechodu vlastníckeho práva k pozemkom, identických\núčastníkov a identického dôvodu, považoval krajský súd za nedôvodnú. Novela zákona č. 669/2007\nZ.z, v spojení s ustanoveniami stavebného zákona nepozná majetkovo právne vysporiadanie pozemkov\nformou vyvlastnenia pod jestvujúcu stavbu. V uvedenom prípade nie je možné tvrdiť, že ide o zmeny\nskutkového stavu, ktorý sa žiadnym spôsobom nezmenil, pričom zmena právneho stavu nemôže byť\ndôvodom rozhodovania vo veci právoplatne už rozhodnutej. Hmotnoprávnym predpisom, na základe\nktorého je možné vyvlastniť vlastnícke právo, je stavebný zákon, ktorý umožňuje vyvlastniť len do\nbudúcna, t.j. pre budúcu výstavbu a nie pod zrealizovanú konkrétnu stavbu, ktorá je už prevádzke.\nV podanej žalobe i v odvolaní žalobca ďalej poukazoval na fakt, že predmetom vyvlastnenia sú pozemky\nvedené ako ostatné plochy, pričom v čase začatia vyvlastňovacieho konania pozemky vo vlastníctve\nžalobcu sú zastavané stavbou.\nS poukazom na skutočnosti uvádzané v odvolaní žalobca navrhol, aby súd príslušný na prejednanie\nveci zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5S 14/2014-112 zo dňa 12.08.2014 tak,\nže zrušuje rozhodnutie žalovaného č. 23960/2013/B622-SV/z.70989/Pek zo dňa 20.11.2013 a tomu\npredchádzajúce rozhodnutie Obvodného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. ObÚ-NROVBP2-2013/00090-017 zo dňa 22.07.2013 a vec vracia na nové konanie.\nŽalovaný je povinný žalobcovi nahradiť trovy konania spočívajúce v zaplatení súdnych poplatkov za\npodanie žaloby a odvolania vo výške 140,- € a trovy právneho zastúpenia vo výške 511,34 € (právna\nporada a prevzatie zastúpenia, žaloba, odvolanie - jeden úkon 134,- € + režijný paušál 8,04 € + DPH)\na to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nIII.\nŽalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave\npotvrdiť.\nŽalobca v odvolaní, tak ako aj v žalobe samotnej, spochybňuje existenciu verejného záujmu\nna vybudovaní cesty Rl Beladice - Tekovské Nemce. Žalovaný uvádza, že verejný záujem ako\npodmienka vyvlastnenia je vyjadrený verejnoprospešnosťou stavby alebo opatrenia, na ktoré sa využije\nvyvlastňovaný pozemok alebo stavba, ktorý je významný a dôležitý pre rozvoj Slovenskej republiky,\npričom účel v danom prípade je definovaný a ustanovený osobitným zákonom.\nTýmito osobitnými právnymi predpismi sú okrem cestného zákona aj zákon č. 129/1996 Z.z. o niektorých\nopatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších\npredpisov a zákon č. 669/2007 Z.z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých\nstavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností\n(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o\nmimoriadnych opatreniach“).\nMinisterstvo opätovne uvádza, že len na konkrétne stavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, ktoré\nsú uvedené v prílohách citovaných zákonov, je možné aplikovať osobitný postup oproti všeobecnému\npostupu pri vyvlastnení, ktorý ie upravený v stavebnom zákone a len tieto konkrétne stavby diaľnic a\nciest pre motorové vozidlá zákonodarca z dôvodu ich dôležitosti a významu označil ako stavby, na účel\nktorých je možné vo verejnom záujme vyvlastniť.\nPráve z dôvodov eliminácie potenciálnych spochybnení existencie verejného záujmu v prípadoch\nvyvlastňovania pre účely konkrétnych stavieb diaľnic a ciest vymenovaných v prílohách vyššie\n\ncitovaných osobitných zákonov (predmetná stavba je do uvedeného zoznamu konkrétnych stavieb\nzahrnutá), boli Národnou radou Slovenskej republiky prijaté cit. osobitné zákony, keďže tieto konkrétne\nstavby citované v prílohách osobitných zákonov majú pre Slovenskú republiku a jej obyvateľov\nnespochybniteľný význam.\nUž len samotný akt prijatia týchto právnych predpisov v súvislosti s procesom vyvlastňovania na\núčely konkrétne uvedených stavieb (zákon č. 129/1996 Z.z. a zákon č. 669/2007 Z.z.), je v ich\nprípade dostatočným preukázaním nespochybniteľnosti existencie verejnoprospešnosti a je zároveň\ndostatočným preukázaním ich nespochybniteľného hospodárskeho, ekonomického, dopravného či\nstrategického významu pre všetkých obyvateľov Slovenskej republiky.\nV náleze sp.zn. PL. ÚS 11/96 (zverejnenom pod č. 92/1998 Z.z.) Ústavný súd konštatoval, že „verejný\nzáujem je využívanie majetku na verejnoprospešné ciele a je dôvodom pre obmedzenie vlastníckeho\npráva prostredníctvom obmedzenia práva alebo jeho vyvlastnenia“.\nVerejný záujem ako podmienka vyvlastnenia vyplýva priamo z Listiny základných práv a slobôd a\nz Ústavy Slovenskej republiky. Verejný záujem z hľadiska vyvlastnenia pre účely výstavby obsahuje\nurčenie konkrétneho druhu a účelu stavby alebo opatrenia, na ktoré sa využije vyvlastňovaný pozemok\nalebo stavba, ktorý je natoľko významný a dôležitý pre rozvoj Slovenskej republiky, že je definovaný\na ustanovený osobitným zákonom. Vzájomnú previazanosť účelu a samotného verejného záujmu\nvyjadruje skutočnosť, že verejný záujem možno skúmať len vo vzťahu k zákonom vymedzenému účelu,\nktorého sa vyvlastnenie týka.\nZákon č. 50/1976 Zb. v § 108 ods. 2 taxatívne vymedzuje, na aké účely možno vyvlastniť pozemky,\nstavby a práva k nim vo verejnom záujme. Pod písmenom f/ je uvedené, že vyvlastniť možno na účel\nvýstavby a správy diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem podľa\nosobitných predpisov. Týmito osobitnými právnymi predpismi sú zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných\nkomunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 129/1996 Z.z. o niektorých\nopatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších\npredpisov a zákon č. 669/2007 Z.z. o mimoriadnych opatreniach.\nPodľa žalovaného možno konštatovať, že v predmetnom vyvlastňovacom konaní správne orgány\nskúmali existenciu verejného záujmu, pričom tiež zohľadnili skutočnosť, že na predmetnú stavbu\ncesty pre motorové vozidlá, bolo vydané územné rozhodnutie č. 9/2007-003-RB zo dňa 17.12.2007\n(právoplatné dňa 21.01.2008), čím bol vo vyvlastňovacom konaní preukázaný súlad s cieľmi a zámermi\núzemného plánovania (§ 110 ods. 2 stavebného zákona).\nŽalovaný má za to, že postup určenia ceny ako aj cena samotná, bola v súlade s § 111 ods. 2 stavebného\nzákona, keď ako podklad pre určenie primeranosti náhrady bola zohľadnená trhová cena nehnuteľnosti\npodľa znaleckého posudku č. 47/2012 zo dňa 27.04.2012 vypracovaného znalcom Ing. V. Q., podľa\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej\nhodnoty majetku v znení neskorších predpisov.\nPokiaľ účastník konania nesúhlasí s takto stanovenou výškou náhrady, správny orgán v súlade s §\n8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a\nciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov (ďalej len „o niektorých opatreniach“) odkáže\nvyvlastneného na súd bez prerušenia konania. Obvodný úrad v súlade s postupom podľa § 8 ods. 3\nzákona o niektorých opatreniach vo výroku rozhodnutia o vyvlastnení odkázal odvolateľa s požiadavkou\nna vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania.\nUvedené platí výlučne pre stavby diaľnic a rýchlostných ciest konkretizovaných v prílohách č. 1 a č. 2\nzákona o niektorých opatreniach. Medzi tieto stavby patrí aj predmetná stavba „R1 Beladice - Tekovské\nNemce“, pre ktorú boli vyvlastňované pozemky v spoluvlastníctve žalobcu.\n\nPosudzovať dodržiavanie zákonnosti a správnosti postupov znalcov vykonávajúcich znaleckú činnosť\nako špecializovanú odbornú činnosť má vo svojej kompetencii výlučne Ministerstvo spravodlivosti\nSlovenskej republiky. K námietke žalobcu, ktorou spochybňuje správnosť výberu metódy pre stanovenie\nvšeobecnej hodnoty predmetných pozemkov v znaleckom posudku č. 47/2012 vypracovaným znalcom\nIng. V. Q., žalovaný uvádza nasledovné:\nPodľa § 1 ods. 1 prvej vety vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o\nstanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov táto vyhláška ustanovuje metódy\na postupy stanovenia všeobecnej hodnoty majetku znalcom.\nPodľa prílohy č. 3 v časti B vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z.\nsa všeobecná hodnota stanoví týmito metódami:\na) porovnávacia metóda,\nb) kombinovaná metóda (použije sa pri stavbách, ktoré sú schopné dosahovať výnos formou prenájmu),\nc) výnosová metóda (použije sa pri pozemkoch, ktoré sú schopné dosahovať výnos),\nd) metóda polohovej diferenciácie.\nZa použitie ktorejkoľvek metódy ie zodpovedný výlučne znalec a správny orgán nie je oprávnený\nuvedené akokoľvek spochybňovať, či skúmať správnosť výpočtu náhrady. Znalecký posudok je pre\nvyvlastňovací správny orgán podkladom pre určenie výšky náhrady za vyvlastnenie (§ 111 ods. 2\nstavebného zákona).\nV súvislosti s tvrdením žalobcu, že „navrhovateľ podal návrh na vyvlastnenie vlastníckeho práva k\npredmetnému pozemku „predčasne“ a že mal povinnosť získať uvedené práva dohodou v lehote\nnajneskôr do 28.02.2013, čím bol porušený zákon o mimoriadnych opatreniach (§ 9a ods.3) žalovaný\nuviedol, že nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zn. PL.US 19/09 z 26. januára 2011,\nuverejneným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 235/2011 Z. z., bol vyrieknutý nesúlad\nustanovení § 2 ods. 1 písm. a/ slov „alebo či bol urobený úkon na jeho získanie“, § 2 ods. 2 písm. a/ slov\n„inak doklady“ a § 2 ods. 2 písm. a/ prvého bodu a druhého bodu zákona o mimoriadnych opatreniach s\nÚstavou Slovenskej republiky, pričom cit. ustanovenia stratili účinnosť 26. júla 2011, t.j. dňom vyhlásenia\ntohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. V náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky\nneboli ustanovené žiadne prechodné ustanovenia, ktorými by sa doriešilo dokončenie správnych konaní\nvedených podľa stavebného zákona začatých pred 26. júlom 2011 podľa doterajšej právnej úpravy\n(najmä na úseku stavebného konania, kolaudačného konania a vyvlastňovacieho konania).\nZ uvedeného dôvodu bol zákonom č. 70/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1. marca 2012,\nnovelizovaný zákon o mimoriadnych opatreniach v časti prechodné ustanovenie k úpravám účinným od\n1. marca 2012 (§ 9a). Citované ustanovenie rieši usporiadanie vlastníckych práv k pozemkom, na ktoré\nuž bolo vydané stavebné povolenie podľa doterajších predpisov (do 26. júla 2011) a zabezpečuje aj režim\ndousporiadania prechodu vlastníctva z pôvodného vlastníka na stavebníka diaľnice alebo rýchlostnej\ncesty, a to pri tých pozemkoch alebo stavbách, ku ktorým stavebník nezískal vlastnícke právo alebo\niné právo pred vydaním stavebného povolenia, keďže mu to umožňovala v tom čase platná právna\núprava (účinná do 26. júla 2011). S účinnosťou od 01.03.2012 bol povinný stavebník podľa § 9a ods.\n3 zákona o mimoriadnych opatreniach získať práva k pozemkom a stavbám dohodou, a to najneskôr\ndo 28.02.2013. Až v prípade, že stavebník preukáže, že pokus získať tieto práva dohodou v lehote\n28.02.2013 bol bezvýsledný, je povinný podať návrh na vyvlastnenie podľa stavebného zákona. Lehota\n28.02.2013 je len lehota na podanie návrhu na dohodu, avšak neznamená, že návrh na vyvlastnenie\nmôže stavebník podať až po tejto lehote, t.j. že ho nemôže podať skôr, t.j. pred 28.02.2013. V prípade, že\nsa stavebník kedykoľvek v rozmedzí od 01.03.2012 - 28.02.2013 pokúsi o dohodu, a táto je bezvýsledná,\nje povinný podať návrh na vyvlastnenie; je tu splnená podmienka podľa stavebného zákona, že vyvlastniť\n\nmožno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom (§110 ods.\n1 stavebného zákona).\nŽalovaný má za to, že bezvýslednosť dohody bola preukázaná v súlade so zákonom a to\ndoručením predmetnej výzvy aj s návrhom predmetnej kúpnej zmluvy na adresu trvalého pobytu\nodvolateľa (doručenka je súčasťou spisového materiálu obvodného úradu). Nakoľko k dohode medzi\nnavrhovateľom a žalobcom o odkúpení predmetných podielov pozemkov nedošlo, navrhovateľ podal\nnávrh na ich vyvlastnenie vo verejnom záujme. Bezvýslednosť dohody bola zo strany navrhovateľa\nvyvlastnenia preukázaná pri podaní návrhu na vyvlastnenie v súlade s § 112 ods. 4 stavebného zákona.\nŽalobca vo svojom tvrdení nenamieta, že mu výzva na uzavretie dohody doručená nebola, ale namieta\nskutočnosť, že nebol akceptovaný jeho návrh kúpnej ceny ako aj skutočnosť, že chcel uzatvoriť kúpnu\nzmluvu v „celosti“, tak ako uvádza vo vyjadrení zo dňa 24.09.2012 k návrhu na uzatvorenie kúpnej\nzmluvy.\nV danom prípade ide o vyvlastnenie v režime § 9a zákona č. 669/2007 Z.z., t.j. ide o vysporiadanie\nvlastníckych práv k pozemkom, ktoré už sú zastavané stavbami na základe právoplatných stavebných\npovolení vydaných podľa predpisov účinných pred 26. júlom 2011, čiže iný postup, pokiaľ nedôjde k\ndohode medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom verejnoprospešnej stavby, prakticky neprichádza do\núvahy.\nŽalobca k vyjadreniam k odvolaniu pripojil aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave 2S/14/2014-113\nzo dňa 30.04.2014, rozsudok Krajského súdu v Bratisalve 6S/96/2013-36 zo dňa 26.07.2013, ktorými\npodporil svoje tvrdenia.\nIV.\nK odvolaniu sa vyjadrila aj NDS, a.s., ktorá poukázala, že inštitút vyvlastnenia dnes a denne celkom\npochopiteľne vyvoláva celý rad rozporuplných reakcií a emócií, avšak je (nevyhnutnou) súčasťou nášho\nprávneho poriadku. K odvolaciemu dôvodu týkajúce ho sa verejného záujmu uviedol, že v tomto\nkonkrétnom prípade neobstojí konštatovanie všeobecného charakteru o tom, že výstavba diaľnic musí\nspĺňať podmienku verejného záujmu, ktorý sa pri vyvlastnení musí preukázať. V tomto konkrétnom\nkonaní ide o konkrétnu stavbu v konkrétnom úseku - viď tiež Zoznam diaľnic, na ktoré sa vzťahujú\njednorazové mimoriadne opatrenia (viď Príloha k zákonu č. 669/2007 Z.z.) Vzhľadom na vyššie uvedené\na vzhľadom na účel výstavby (okrem iného vyriešenie problematickej dopravy, prepojenia stredného\nSlovenska s Bratislavou, zníženie alarmujúcej nehodovosti v úseku) má za to, že verejný záujem v\nprípade stavby R1 Beladice - Tekovské Nemce je nesporný a preukázaný už samotným Rozhodnutím\no umiestnení stavby č.: 9/2007-003-RB. Už iba samotný odkaz na Rozhodnutie o umiestnení stavby\nč.: 9/2007-003-RB obsiahnutý v rozhodnutí správneho orgánu by mohol byť dostatočným zdôvodnením\nexistencie verejného záujmu a ani prípadná strohosť tohto zdôvodnenia nemôže viesť k záveru, že\nexistencia verejného záujmu v danom prípade nebola preukázaná, lebo verejný záujem v danom prípade\nje nespochybniteľný. Preto sa stotožňuje so záverom krajského súdu, že zrušenie rozhodnutia z tu\nuvádzaného dôvodu by viedlo len k formálnemu zopakovaniu konania, v ktorom by došlo len k doplneniu\nodôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. Tvrdošijné zotrvávanie na obsažnejšom zdôvodnení nemá\nvo veci otázky preukázania existencie verejného záujmu žiadny význam a núti správny orgán k\nneprípustnému a nadbytočnému formalizmu.\nSprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k preukazovaniu existencie verejného záujmu súvisí tiež\ns dôsledným posudzovaním zákona č. 669/2007 Z.z, v platnom znení ako lex specialis vo vzťahu k\nStavebnému zákonu. V tomto konkrétnom prípade tento vzťah špeciálneho zákona k všeobecnému\nznamená, že pri odchylnej úprave, stavbou zaradenou do Zoznamu diaľnic, na ktoré sa vzťahujú\njednorazové mimoriadne opatrenia (viď Príloha k zákonu č. 669/2007 Z.z.) Táto skutočnosť jednoznačne\nvyplýva z ust. § 9a ods. 4 zák.č. 669/2007 Z.z.: Na účely podľa odseku 3 možno vyvlastniť (!) alebo\n\nobmedziť vlastnícke právo aj k pozemkom alebo stavbám, ktorých sa týka stavebné povolenie vydané\npred 26. júlom 2011, a na účely vydania ktorého stavebník nepreukázal vlastnícke právo alebo iné právo\nk pozemkom a stavbám, pred jeho vydaním.\nK odvolaciemu dôvodu nepreukázania bezvýslednosti dohody a odňatie práva na uzatvorenie dohody v\nzákonom stanovenej lehote uviedol, že z právnej argumentácie žalobcu k tejto častí je zjavné, že žalobca\nsi bez ďalšieho osvojil nasledovné závery:\nzo strany vyvlastňovaného postačí len formálne deklarovať záujem na uzatvorení dohody a použitie\ninštitútu vyvlastnenia už nie je možné resp. v konaní už nie je možné bezvýslednosť dohody preukázať,\nnavrhovateľ vyvlastnenia zakaždým musí preukázať nielen nemožnosť dosiahnuť cieľ vyvlastnenia\ndohodou, ale aj nemožnosť dosiahnuť cieľ vyvlastnenia aj iným spôsobom ako dohodou bez zohľadnenia\nskutočnosti, že iný spôsob ako dosiahnuť cieľ vyvlastnenia dohodou vzhľadom na vlastnícke právo\nsvedčiace v prospech žalobcu je vopred vylúčený.\nZúčastnená osoba uviedla, že žalobca bol pred podaním návrhu na vyvlastnenie riadne oslovený s\nnávrhom na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Pokus o dohodu sa uskutočnil v podobe doručenkou zaslanej\npísomnej výzvy na uzavretie dohody obsahujúcej požiadavku žiadateľa, návrh kúpnej zmluvy, dôvody\npožadovaného prevodu práva, návrh odplaty a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku neodpovie\ndo 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta.\n1) Navrhovaná kúpna cena bola (je) v súlade s ust. § 6 zák. č. 669/2007 Z.z. vo väzbe na ust. ustanovenia\n§ 111 Stavebného zákona: „Vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Ak sa náhrada za vyvlastňovanú\nnehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým\nposudkom (kúpna cena je navrhnutá ako 1,2-násobok ceny rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti\nv tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite zistenej znaleckým posudkom).“\n2) Žalobca bez bližšieho zdôvodnenia uzatvorenie zmluvy opakovane odmietal.\n3) S prihliadnutím na v konaní načrtnutú genézu rokovaní (trvajú celkom už 6 rokov) je zrejmé, že\nžalobca deklaruje svoj záujem na doriešení majetkovoprávneho vysporiadania dotknutých pozemkov\nlen formálne, nakoľko ukladá navrhovateľovi opakovane a bez náležitého odôvodnenia ultimatívne\npodmienky, ktoré odmieta dohodou korigovať či náležité zdôvodniť.\n4) Prípadné poukazy žalobcu na odplaty poskytnuté v iných lokalitách Slovenska ako je k.ú. E. v časti\ndotknutej stavbou (vrátane odplaty poskytnutej priamo žalobcovi z titulu s vecou nesúvisiaceho prevodu\niného pozemku) z objektívneho hľadiska nemajú žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu k trhovej cene\nvyvlastňovaných pozemkov.\nNavrhovateľ mal podľa názoru žalobcu tiež povinnosť vykonať pokus získania vlastníckeho práva\naj iným spôsobom (teda nielen dohodou so žalobcom ako vyvlastňovaným) - a to podľa názoru\nžalobcu aj postupom podľa platných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka a to zrušením a\nvysporiadaním podielového spoluvlastníctva, zriadením vecného bremena, resp. uzatvorením nájomnej\nzmluvy, nakoľko uvedené postupy nie sú stavebným zákonom vylúčené, pričom podľa názoru žalobcu\ntiež platí, že zákonná podmienka podania návrhu na vyvlastnenie ďalej predpokladá, že pokus získania\nvlastníckeho práva nie je možný ani iným spôsobom. K uvedeným námietkam žalobcu uviedol, že\n1) Opakované formálne deklarovanie záujmu žalobcu na doriešení majetkovoprávneho vysporiadania\ndotknutých pozemkov nemôže vylúčiť konštatovanie bezvýslednosti dohody, nakoľko neprispelo ani\nneviedlo vo vzájomných rokovaniach navrhovateľa a žalobcu k žiadnej dohode a až v týchto súvislostiach\nje nevyhnutné hodnotiť, či dohoda bola bezvýsledná.\n2) Žalobca po dobu rokovaní trval na uzatvorení zásadne kúpnej zmluvy.\n3) Rokovania žalobcu a navrhovateľa trvajú viac ako 6 rokov a aj z tohto dôvodu osvojenie si vyššie\nuvedeného výkladu žalobcu tým smerom, že navrhovateľ nepreukázal bezvýslednosť dohody, nakoľko\n\nvyvlastňovaní od počiatku deklarujú svoj záujem na doriešení majetkovoprávneho vysporiadania\ndotknutých pozemkov a bolo vecou strán nájsť spoločný konsenzus by viedlo k tomu, že nie je potrebné\nani sa v konaní neumožňuje ďalej dokazovať resp. je až absolútne nedokázateľné, či možno alebo\nnemožno cieľ vyvlastnenia dosiahnuť v zmysle § 110 ods. 1 dohodou alebo iným spôsobom.\n4) Prejav vôle žalobcu ako vyvlastňovaného uskutočnený v zmysle, že síce s dohodou súhlasí, ale kladie\nsi pre navrhovateľa nesplniteľné podmienky alebo podmienky odmieta navrhovateľovi oznámiť navyše\nnemôže viesť k uzatvoreniu dohody.\n5) Postup žalobcu nikdy nenasvedčoval možnosti dosiahnuť dohodu prijateľnú i pre navrhovateľa, preto\ntúto skutočnosť je nevyhnutné brať do úvahy pri posudzovaní splnenia podmienok vyvlastnenia. S\noporou vo vyššie uvedenom máme za to, že v konaní bolo splnenie podmienok vyvlastnenia riadne\npreukázané.\nOsobitne je potrebné sa pozastaviť pri námietke žalobcu, že navrhovateľ mal tiež povinnosť vykonať\npokus získania vlastníckeho práva aj iným spôsobom (teda nielen dohodou so žalobcom ako\nvyvlastňovaným) - tj. podľa názoru žalobcu aj postupom podľa platných zákonných ustanovení\nObčianskeho zákonníka a to zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, zriadením vecného\nbremena, resp. uzatvorením nájomnej zmluvy.\nTu jednoznačne musí trvať na nasledovných záveroch:\n1) Žalovaný správny orgán rozhodoval v konkrétnom prípade vyvlastnenia a preto nie je na mieste fixovať\nsa na zovšeobecnený výklad zvádzajúci k nenáležitému formalizmu. Vlastnícke právo k pozemkom,\nktoré sú predmetom vyvlastnenia (v rozsahu dotknutého spoluvlastníckeho podielu) svedčí žalobcovi,\npreto je vopred absolútne vylúčený akýkoľvek iný spôsob usporiadania práv k tomuto pozemku ako\ndohodou a nemožno teda prijať žiadny iný záver ako ten, že cieľ vyvlastnenia v tomto konkrétnom prípade\nnemožno dosiahnuť iným spôsobom ako dohodou.\n2) Preto odporuje logike tvrdenie žalobcu, že navrhovateľ mal tiež povinnosť vykonať pokus získania\nvlastníckeho práva aj iným spôsobom (teda nielen dohodou so žalobcom ako vyvlastňovaným) - t.j.\npodľa názoru žalobcu aj postupom podľa platných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka a to\nzrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, zriadením vecného bremena, resp. uzatvorením\nnájomnej zmluvy .... Podotýka, že okrem iného v prípadoch uvedených žalobcom ide tiež o dohodu\na zdôrazňujeme, že pri interpretácii ust. § 110 ods. 1 Stavebného zákona je potrebné brať do úvahy\nniektoré ustanovenia o interpretácii právnych úkonov (Občiansky zákonník).\n3) Ďalšie posudzovanie alebo požiadavka, aby navrhovateľ preukázal, či mohol dosiahnuť cieľ\nvyvlastnenia iným spôsobom by boli uskutočnené nad rámec zákona resp. by mohli viesť k neprípustnej\nmechanickej aplikácií ustanovenia ust. § 110 ods. 1 Stavebného zákona a nenáležitému formalizmu,\nktoré neberú ohľad na zmysel a účel tejto právnej normy a či ohľad na konflikt s ustanoveniami iných\npredpisov (napr. Občiansky zákonník). Zvolenie výkladu citovaného ustanovenia spôsobom akým ho\nformuloval žalobca je absurdné a je potrebné ho odmietnuť.\nNámietka žalobcu, že predmetom vyvlastnenia sú pozemky podľa výpisu z LV vedené ako ostatné\nplochy zaradené pod číselným kódom - 37 a teda predmet vyvlastnenia nie je totožný so skutkovým\nstavom sa vyskytuje po prvý raz až v odvolaní proti rozhodnutiu o vyvlastnení a nebola súčasťou\nnámietok podaných voči vyvlastneniu, je však irelevantná, nakoľko v súlade s podkladmi rozhodnutia\nsú vyvlastňované pozemky bez ohľadu na evidenciu v KN súčasťou diaľničného stavebného pozemku\n(zák.č. 129/1996 Z.z. v platnom znení).\nS odvolaním na predkladaciu správu k novele zák.č. 669/2007 Z.z. je potrebné uviesť, že vzhľadom\nna nález Ústavného súdu SR k napadnutému ustanoveniu § 2 zákona č. 669/2007 Z.z. novela zákona\nupravila prechodné ustanovenia k situácii ktorá vznikla po 26. júli 2011 a k úpravám účinným od 1. marca\n2012. Okrem iného bolo nevyhnutné doriešiť tie prípady, kedy stavebné povolenie už bolo právoplatne\nvydané podľa právnej úpravy účinnej pred 26. júlom 2011, ale kolaudačné konanie sa bude uskutočňovať\n\nv čase, keď už podľa novej právnej úpravy účinnej od 1. marca 2012, by sa už nemohlo preukazovať\nvlastnícke právo ani iné právo k nehnuteľnostiam v riadnom kolaudačnom konaní.\nV ustanoveniach § 2 a § 5 zák, č. 669/2007 Z. z. v znení účinnom do 26. júla 2011 sa predpokladalo,\nže majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov s vlastníkmi pozemkov sa dokončí až pri kolaudácii\nstavby. Ustanovenie § 2 umožňovalo, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k pozemkom nebolo\nnevyhnutné pred vydaním stavebného povolenia, ale sa umožňovalo, aby stavebník získal príslušné\nprávo k pozemku najneskôr ku kolaudačnému konaniu.\nOpäť s odvolaním na predkladaciu správu k novele zák. č. 669/2007 Z.z. je potrebné uviesť, že\nvzhľadom na nález Ústavného súdu SR k napadnutému ustanoveniu § 2 zákona č. 669/2007 Z.z.\nnovela zákona upravila prechodné ustanovenia k situácii, ktorá vznikla po 26. júli 2011 a k úpravám\núčinným od 1. marca 2012. Okrem iného bolo nevyhnutné doriešiť tie prípady, kedy stavebné povolenie\nuž bolo právoplatne vydané podľa právnej úpravy účinnej pred 26. júlom 2011. Z uvedeného a z dikcie\nzákonného ustanovenia je teda úplne zrejmé, že možnosť vyvlastnenia predpokladaná ust. § 9a zák.č.\n669/2007 Z.z. v platnom znení sa vzťahuje i na pozemky, na ktorých je stavba povolená do 26.júla 2011\naj postavená.\nNa ďalší dôvod namietaný a to nepreukázanie aktívnej legitimácie na podanie návrhu na vyvlastnenie\na nepreukázanie vlastníckeho práva v čase podania návrhu na kolaudačné konanie uviedla, že\nplnomocenstvo je jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám, ktorým sa osvedčuje existencia\na rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet zastúpeného, osvedčuje právny vzťah zastúpenia\na oprávnenosť zástupcu konať v mene zastúpeného. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný úkon,\nktorý okrem náležitostí plnomocenstva musí obsahovať aj prejav vôle (súhlas) zástupcu. Plnomocenstvo\nbolo správnemu orgánu riadne predložené v súlade s § 17 Správneho poriadku a má za to, že pokiaľ by\nsprávny orgán skúmal (či slovníkom žalobcu -„overoval“), či v priebehu času plnomocenstvo náhodou\nnezaniklo a z tohto dôvodu vo veci nekonal, postupoval by nad rámec resp. v rozpore so zákonom\n(Správny poriadok). Zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné\nzastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.\nZ odôvodnenia žaloby k tomuto bodu nie je zrejmé, o čo žalobca opiera svoje tvrdenie, že plnomocenstvo\nzaniklo momentom podania návrhu na kolaudáciu stavby, nakoľko ním uvádzané ust. § 5 zák. č,\n669/2007 Z.z. v platnom znení nijako nesúvisí s plnomocenstvom zástupcu navrhovateľa na podanie\nnávrhu na vyvlastnenie ani s vyvlastnením samotným, naopak tvka sa príloh k návrhu na začatie\nkolaudačného konania. Podľa nášho názoru neplatnosť resp. zánik plnomocenstva z citovaného\nustanovenia § 5 zák.č. 669/2007 Z.z. v platnom znení nemožno dôvodiť ani len nepriamo.\nZákon č. 669/2007 Z.z. nevytvára žiadnu väzbu medzi návrhom na vyvlastnenie v zmysle ust. § 9a a\nžiadosťou o schválenie predčasného užívania stavby v zmysle naznačenom žalobcom, tzn. podanie\nžiadosti o schválenie predčasného užívania stavby nevylučuje podanie návrhu na vyvlastnenie v zmysle\nust. § 9a zák.č. 669/2007 Z.z..\nK namietanému dôvodu a to primeraná náhrada za vyvlastnenie a nezákonnosť postupu pri jej stanovení\nznaleckým posudkom uviedla, že stavebný zákon nestanovuje žiadny špeciálny postup pre ohodnotenie\nnehnuteľností pre účely vyvlastnenia, resp. pre účely zistenia primeranej vyvlastňovacej náhrady a teda\nani pre výber metódy ocenenia. Stanovuje však, že primeraná náhrada sa určí podľa trhovej ceny určenej\npovinne znaleckým posudkom.\nV zmysle splnomocňovacieho ust. § 33 písm. d/ zák.č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a\nprekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý\nvydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o ustanovení metód znaleckého určenia hodnoty majetku a\npostupov v prípadoch, v ktorých sa podľa osobitných predpisov vyžaduje určenie hodnoty majetku\nvrátane majetku podniku alebo časti podniku, alebo zložiek majetku podniku.“\n\nNa tomto základe bola vydaná Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení\nvšeobecnej hodnoty majetku, ktorá súčasne definuje v ust. § 2 ods. 1 písm. g/ všeobecnú\nhodnotu majetku ako „výslednú objektivizovanú hodnotu majetku, ktorá je znaleckým odhadom\nnajpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú\nby tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj\npredávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie\nje ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty.“ Má za to, že táto\ndefinícia vyhovuje ustanoveniu § 111 ods. 1 a 2 Stavebného zákona a máme taktiež za to, že v zmysle\ncitovanej vyhlášky a s jej použitím možno zistiť takto definovanú všeobecnú hodnotu, a to bez ohľadu\nna použitú metódu stanovenia všeobecnej hodnoty.\nPodľa NDS, a.s., je všeobecná hodnota majetku je definovaná ust. § 2 ods. 1 písm. g/ Vyhlášky MS\nSR č. 492/2004 Z.z. ako „výsledná objektivizovaná hodnotu majetku, ktorá je znaleckým odhadom\nnajpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú\nby tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj\npredávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je\novplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty. Definícia všeobecnej\nhodnoty majetku definovaná ust. § 2 ods. 1 písm. g/ Vyhlášky MS SR č. 492/2004 vyhovuje ustanoveniu\n§ 111 ods. 1 a 2 Stavebného zákona.\nPri vyššie uvedenej definícii vo vzťahu k zisteniu primeranej vyvlastňovacej náhrady odpadajú\npochybnosti, ktoré sa vyskytovali pri problematickom uplatňovaní dnes už neplatného „oceňovacieho\npredpisu“, a to Vyhlášky MF SR č. 465/1991 Zb. V rozpore s logikou a bez väzby na platnú právnu\núpravu si prax (vrátane praxe rozhodovacej) osvojila vyslovovanie požiadaviek na spôsob zistenia\nprimeranej vyvlastňovacej náhrady, ktorý zohľadní „stav súčasného trhu\" vrátane požiadavky na\npoužitie porovnávacej metódy ocenenia, avšak bez potrebného uvedomenia si skutočností, že právna\núprava sa už dávno s uvedenými výhradami týkajúcimi sa zistenia primeranej vyvlastňovacej náhrady\nvysporiadala!!, viď súčasne platné ustanovenia § 111 Stavebného zákona a zákona č. 417/2003 Z.z.\nktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný\nzákon) v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.\no organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov.\nVyber najvhodnejšej metódy zistenia všeobecnej hodnoty je výlučne vecou znalca, pričom Stavebný\nzákon nestanovuje žiadne požiadavky alebo „výluky“ pre výber metódy zistenia všeobecnej hodnoty,\npreto pokiaľ v prvom kroku akýkoľvek rozhodovací orgán, najmä súd pripustí aplikáciu Vyhlášky MS\nSR č. 492/2004 Z.z. pri určení vyvlastňovacej náhrady za pozemky, nemôže svojvoľne v druhom kroku\ndiskvalifikovať jednu z metód výpočtu všeobecnej hodnoty pozemkov ako všeobecne nevyhovujúcu,\nnakoľko toto tvrdenie nemá žiadnu oporu, či už v zákone alebo vyhláške. (Žiadne vopred stanovené\nzákonné požiadavky pre výber metódy ocenenia resp. ohodnotenia pozemkov pre účely vyvlastnenia\npozemkov neexistujú.) To všetko aj z dôvodu, že Vyhláška MS SR č. 492/2002 Z.z. neobsahuje definície\nmetód ocenenia, z ktorých by bolo možné nevhodnosť tej, ktorej metódy aspoň ako-tak dôvodiť a\nteda uprednostniť jednu z metód a druhú vylúčiť len na podklade „dojmu“ alebo vnútornej predstavy\nkonajúceho orgánu o náplni určitej metódy. Dodáva, že absencia zákonných požiadaviek pre výber\nmetódy zistenia všeobecnej hodnoty je logická aj z dôvodu, že bez ohľadu na použitú metódu výsledkom\nčinnosti znalca v danom prípade je vždy zistenie všeobecnej hodnoty majetku v súlade s ust. § 2 ods.\n1 písm. g/ Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. Za platného právneho stavu nemožno v žiadnom prípade\nurobiť záver, že všeobecná hodnota bude automaticky kolísať v závislosti od použitej metódy ocenenia. V\nkonaní nebola vznesená žiadna kvalifikovaná výhrada voči správnosti zistení obsiahnutých v znaleckom\nposudku vrátane použitej metódy ocenenia, a to tým skôr, že vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné\nurobiť záver, že vo vyvlastňovacom konaní ako takom môže byť spochybňovaná len správnosť!!\nurčenia primeranej náhrady vo forme znaleckého posudku, nikdy však nemôže byť spochybňovaná\nmetóda ocenenia zvolená znalcom a vonkoncom nie použitie Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. ako\noceňovacieho predpisu.\n\nK otázke aplikácie Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. vo vyvlastňovacom konaní poukázala na rozsudok\nNS SR sp. zn. 2Sžo/136/2008, ktorým NS SR ako odvolací súd, v právnej veci o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia MVRR SR vo veci odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu o\nvyvlastnení rozhodol o tom, že potvrdzuje rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorý v prvostupňovom\nkonaní žalobu vyvlastňovaného žalobcu o preskúmanie zákonnosti zamietol. NDS, a.s., poukazuje na\nodôvodnenie najvyššieho súdu:\n„Znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná znalcami pre zadávateľa za\npodmienok ustanovených v zákone č. 382/2004 Z.z, o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Úkonmi znaleckej činnosti sú\nnajmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie\na vysvetlenie; znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť a) osobne, ak ide o fyzickú osobu; to\nneplatí, ak osobitný predpis ustanovuje inak, b) riadne a v určenej lehote, c) účelne, hospodárne a\nd) nestranne (§ 16 ods. 1 a 2 uvedeného zákona). Preto aj znalecké posudky, predložené v konaní\n(správnom alebo súdnom) účastníkmi konania, sú znaleckými posudkami, spôsobilými posúdiť odborné\notázky, dôležité pre konanie. (...) Najvyšší súd SR sa so závermi žalovaného a krajského súdu v danej\nveci stotožnil. Preto možno len zopakovať to, čo v danom konaní bolo už povedané niekoľkokrát, a to že\nsprávne orgány postupovali správne, keď pri určení náhrady za vyvlastňovanú nehnuteľnosť vychádzali\nzo znaleckého posudku znalca Ing. E., pretože tento znalecký posudok bol vypracovaný na základe\nprávneho predpisu, ktorým je vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. (...) Keď teda\nkrajský súd dospel k právnemu záveru, totožnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a\nrozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona\na chránených záujmov žalobkyne, tento jeho názor považoval aj odvolací súd z dôvodov, uvedených\nvyššie, za správny. (...).“\nKritériá pre určenie primeranosti náhrady sú jasne dané v ust. 111 ods. 1 a 2 Stavebného zákona,\npričom z neho plynie, že primeranosť náhrady nie je predmetom subjektívneho hodnotenia ani\nsprávneho orgánu ani vyvlastňovaných a jej primeranosť sa určuje podľa trhovej ceny určenej znaleckým\nposudkom .\nNa ďalší namietaný dôvod a to rozsah vyvlastnenia uviedla, že je namietané, že vyvlastnenie sa týka len\nnovovytvorených parciel tvoriacich predmet trvalého záberu pre stavbu R1 Beladice - Tekovské Nemce\nbez zohľadnenia ochranných pásem a znehodnotenia zvyšných pozemkov vo vlastníctve žalobcu. V\nzmysle ust. § 108 ods. 2 písm. f/ Stavebného zákona: „Vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre\nvýstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem podľa\nosobitných predpisov.\nPodľa ust. § 110 ods. 3 Stavebného zákona sa vyvlastnenie môže uskutočniť len v nevyhnutnom\nrozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom\nrozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje\niné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu\nčasť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s\nneprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný\noprávnený požiada.\nŽalobca o rozšírenie vyvlastnenia na susedné pozemky kvalifikovaným spôsobom nepožiadal a v\nkonaní nepreukázal a dokonca ani nenamietal, že by nemohol využívať susedné pozemky, prípadne\nby ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami. Predmetom vyvlastnenia boli celé pozemky\n(v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalobcu) vedené v kat. území E. pod KN-C parc.č. 1356/116,\n1356/117, 1356/118 a nie ich časti. Podľa tvrdenia žalobcu mali byť predmetom vyvlastnenia i pozemky\nvedené v kat. území E. pod KN-E pare. č. 1358 s celkovou výmerou 5 900 m2, KN-E parc.č. 1359\ns celkovou výmerou 5 862 m2 a KN-E parc.č. 1360 s celkovou výmerou 5 300 m2, ktoré údajne\nstrácajú pre žalobcu v dôsledku výstavby hospodársky význam a využiteľnosť. Jedná sa o pozemky,\nktoré netvoria predmet vyvlastnenia a len susedia s diaľničným pozemkom a pozemkami, ktoré\nsú predmetom vyvlastnenia, pričom majú celkovú výmeru 17 062 m2. Zostávajúca úžitková plocha\n\nzodpovedajúca týmto susedným pozemkom je 17 062 m2 (objektívne a preukázateľne bez prerušenia\nje obhospodarovaná ako poľnohospodárska pôda).\nJeden z atribútov ústavnej podmienky „nevyhnutnej miery“ vyvlastnenia, v zmysle rozsahu (výmery)\npozemku, ktorý má byť vyvlastnený, je určený jeho zastavanosťou konkrétnou stavbou. V tomto zmysle\nnevyhnutnú mieru (nevyhnutný rozsah) vyvlastnenia upravuje aj § 110 ods. 3 Stavebného zákona,\nktorý ustanovuje, že vyvlastniť možno len nevyhnutnú výmeru, ktorá je potrebná na dosiahnutie účelu\nvyvlastnenia.\nNa ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a premávky na nich mimo súvislé zastavaného\núzemia slúžia cestné ochranné pásma. Pre jednotlivé druhy a kategórie týchto komunikácií určí šírku\nochranných pášem vykonávací predpis, a to pri diaľniciach a cestách vyšších tried v rozsahu 50 až 100\nmetrov od osi priľahlého jazdného pásu, pri cestách nižších tried a miestnych komunikáciách 15 až 25\nmetrov od osi vozovky, nad a pod pozemnou komunikáciou. Cestné ochranné pásmo pre novobudované\nalebo rekonštruované diaľnice, cesty a miestne komunikácie vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti\núzemného rozhodnutia. V cestných ochranných pásmach je zakázaná alebo obmedzená činnosť,\nktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty alebo miestne komunikácie alebo premávku na nich; príslušný\ncestný správny orgán povoľuje v odôvodnených prípadoch výnimky z tohto zákazu alebo obmedzenia\nzáväzným stanoviskom. Obmedzenia v ochranných pásmach podľa odseku 2 sa nevzťahujú na súčasti\ndiaľnic, ciest a miestnych komunikácií, označníky zastávok, zastávky a čakárne hromadnej dopravy,\nmeračské značky, signály a ich zariadenia na mapovanie, ak sú umiestnené tak, aby nezhoršovali\nbezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a nesťažovali údržbu komunikácie.\nNa namietaný dôvod a to existenciu právoplatne rozhodnutej veci NDS, a.s., uviedla, že vydané\nKSÚ Nitra pod č. KSUNR-2012-183-002 nemôže predstavovať prekážku rozhodnutej veci, nakoľko\nnešlo o rozhodnutie v tej istej veci. V správnom konaní, ktorého výsledkom je žalobou napadnuté\nrozhodnutie neexistuje vo vzťahu k označenému rozhodnutiu totožnosť účastníkov konania. Ak by aj\nv predchádzajúcom konaní, ktoré bolo ukončené právoplatným rozhodnutím bola zistená vo vzťahu\nk novému konaniu totožnosť účastníkov konania (ktorá v tomto prípade nie je daná) a predmetu\nvyvlastnenia (tie isté pozemky) máme za to, že ak vydaniu rozhodnutia predchádza iný (nový) skutkový\nstav (nový pokus o dohodu, nový obsah navrhovanej dohody, navrhovaná vyššia kúpna cena, povinnosť\npodať návrh na vyvlastnenie v prípade nezískania pozemku), ide o vec, o ktorej nebolo nikdy rozhodnuté.\nMá za to, že v zmysle zásady legality správneho konania nepostačuje sa iba sústrediť na totožnosť\núčastníkov konania a jeho objekt, ale popri týchto základných atribútoch vymedzujúcich totožnosť\nv prípade „res iudicatae“ je nutné aj prihliadnuť na to, či sa medzičasom nezmenili rozhodovacie\nvýchodiská, tzn. najmä podklady v zmysle § 32 Správneho poriadku.\nVzhľadom na uvedené je podľa NDS, a.s., potrebné žalobcovi vytknúť prevažne všeobecný charakter\nním uvádzaných námietok, nakoľko tieto nemajú primeranú väzbu na konkrétne nedostatky napadnutých\nrozhodnutí a nie je často ani zrejmé, čím žalobca preukazuje nezákonnosť rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu. Námietky žalobcu majú prevažne povahu prevzatých konštatovaní, ako by malo\nvyvlastňovacie konanie prebehnúť a ako by malo byť rozhodnutie správneho orgánu vo vyvlastňovacom\nkonaní odôvodnené. Stotožňujeme sa pritom s názorom súdu, že pri takom odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia, ktoré je v rozpore s predstavami a záujmami žalobcu, nemôže byť rozhodnutie len z tohto\ndôvodu považované za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pokiaľ dáva odpovede na všetky\nrelevantné otázky.\nPreto považujeme NDS, a.s., rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5S 14/2014-112 za vecne\nsprávny a navrhuje, aby Najvyšší súd SR citovaný rozsudok ako vecne správny potvrdil.\nV.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie ktoré mu predchádzalo (§\n246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu\nje možné priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.),\nkeď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 05.05.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností\naj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému správnemu orgánu na ďalšie\nkonanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru,\nže zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.\nPodľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre\nnedostatok dôvodov.\nPodľa čl. 20 ods. Ústavy SR vyvlastnenie a lebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v\nnevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu.\nPodľa § 108 ods. 1 stavebného zákona, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie\nstavieb alebo opatrení vo verejnom záujme uvedených v ods. 2, možno vyvlastniť, alebo vlastnícke práva\nk pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len „vyvlastniť“).\nPodľa § 108 ods. 2 písm. f/ stavebného zákona vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a\nsprávu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem podľa osobitných\npredpisov.\nPodľa § 108 ods. 3 veta prvá stavebného zákona verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v\nodseku 2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní.\nPodľa § 110 ods. 1 stavebného zákona vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno\ndosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Podľa ods. 2 vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a\nzámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa\nvyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného\nplánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní. Podľa ods. 3 vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v\nnevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo\nodňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa\nobmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať\nzostávajúcu Časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol\nužívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník\nalebo iný oprávnený požiada.\nPodľa § 111 ods. 1 stavebného zákona vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Podľa ods. 2 ak sa\nnáhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej\nceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje\ncena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej\nkvalite.\nPodľa § 112 ods. 4 stavebného zákona bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej\npísomnej výzvy na uzavretie dohody obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu\npráva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške určenej podľa § 111 ods. 2 a\n\nupozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia,\nbude sa predpokladať, že dohodu odmieta.\nPodľa § 8 ods. 1 zákona č. 129/1996 Z.z. ak stavebník diaľnice nezískal diaľničný stavebný pozemok a\nstavbu na ňom, dohodou alebo iným spôsobom, vyvlastní sa na jeho návrh. Na vyvlastnenie sa použijú\nvšeobecné predpisy o vyvlastnení, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 správny orgán v\nkonaní o vyvlastnenie diaľničného stavebného pozemku zisťuje, či je preukázaný verejný záujem na\nvyvlastnení a či sú splnené podmienky vyvlastnenia, a rozhoduje o náhrade za vyvlastňované pozemky,\nktoré tvoria diaľničný stavebný pozemok, vrátane stavieb na nich. Podľa ods. 3 ak v konaní nedôjde\nmedzi účastníkmi k dohode o náhrade za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení\nurčí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S\npožiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd.\nStavebník diaľnice je povinný určenú náhradu za vyvlastnenie vyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných\ndní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení stavebníkovi.\nPodľa § 9a ods. 3 zákona č. 669/2007 Z.z. ak bolo vydané stavebné povolenie podľa predpisov\núčinných pred 26. júlom 2011 a stavebník nepreukázal vlastnícke právo k pozemkom a stavbám, je\nstavebník povinný tieto práva získať dohodou najneskôr do 28. februára 2013. Ak stavebník preukáže,\nže pokus získať uvedené práva dohodou v lehote podľa predchádzajúcej vety bol bezvýsledný alebo\nuvedené práva v tejto lehote nezíska, je povinný podať návrh na vyvlastnenie podľa stavebného zákona.\nVlastnícke právo alebo iné právo k pozemkom a stavbám je stavebník povinný preukázať najneskôr do\npodania návrhu na začatie kolaudačného konania. Prílohou návrhu na začatie kolaudačného konania\ndiaľnice sú aj doklady preukazujúce vlastnícke právo alebo iné právo k tým pozemkom a stavbám, ku\nktorým tieto práva neboli v stavebnom konaní preukázané. Podľa ods. 4 na účely podľa odseku 3 možno\nvyvlastniť alebo obmedziť vlastnícke právo aj k pozemkom alebo stavbám, ktorých sa týka stavebné\npovolenie vydané pred 26. júlom 2011, a na účely vydania ktorého stavebník nepreukázal vlastnícke\nprávo alebo iné právo k pozemkom a stavbám, pred jeho vydaním.\nVyvlastňovacie konanie a následné rozhodnutie o vyvlastnení musí byť v súlade nielen s Ústavou\nSlovenskej republiky, ale musí rešpektovať aj podmienky obsiahnuté v stavebnom zákone, v zákone\no jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb, diaľnic ako aj v zákone č.\n129/1996 Z.z., ktoré sú aplikovateľné v danej veci. Najširšiu úpravu vyvlastnenia upravuje stavebný\nzákon (§ 108-116), ktorý okrem toho, že v § 108 ods. 2 vymedzuje účely, na ktoré možno vyvlastniť\nalebo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam obmedziť, upravuje aj základné predpoklady na vyvlastnenie\na určuje špeciálny procesný postup, podľa ktorého sa postupuje v každom vyvlastňovacom konaní.\nŽalobca v odvolaní poukázal na rozsudok 6S/96/2013 zo dňa 26.07.2013. Odvolací súd konštatuje, že\nv danej veci už rozhodol najvyšší súd v konaní 7Sžf/7/2013 zo dňa 05.01.2014, kde potvrdil rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave 6S/96/2013.\nZa najzávažnejší odvolací dôvod najvyšší súd považoval otázku verejného záujmu. Skúmanie existencie\nverejného záujmu na vyvlastnení podľa názoru najvyššieho súdu prináleží správnemu orgánu, ktorý\nje povinný svoj záver náležite zdôvodniť. V danom prípade obsahom napadnutých rozhodnutí nie je\nsprávna úvaha týkajúca sa zisťovania a preukázania verejného záujmu na vyvlastnení vyplývajúca z\nvyššie citovaného právneho predpisu ako aj z citovaného Nálezu Ústavného súdu (PL. ÚS 19/09).\nÚlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti a správneho rozhodnutia nemôže byť naprávanie závažných\npochybení správneho orgánu v priebehu administratívneho konania. Občiansky súdny poriadok ani iný\nprávny predpis neumožňuje správnemu súdu nahradiť nedostatok správnej úvahy vlastným posúdením.\nAkceptácia takéhoto postupu by mohla predstavovať porušenie princípu rozdelenia moci. Zisťovanie\nverejného záujmu spadá do právomoci výkonnej moci, nie zákonodarnej alebo súdnej. Rozhodnutie\nsprávneho orgánu ohľadom konštatovania splnenia podmienok vyvlastňovania je preto v tomto smere\nnepreskúmateľné.\n\nJednou z primárnych podmienok vyvlastnenia je verejný záujem na vyvlastnení. Otázkou preukazovania\nverejného záujmu sa zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp.zn. PL. 19/09 zo dňa\n26.01.2011, kde dospel k nasledovnému záveru (bod 55):\n„Právny poriadok pozná a poznal aj pred prijatím zákona c. 669/2067 Z.z. inštitút vyvlastnenia vo\nverejnom záujme pre výstavbu diaľnic. Stavebný zákon v ustanovení § 108 ods. 2 písm. f/ uvádza, že\nvyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic. Uvedená formulácia v spojení s\nods. 3 tohto ustanovenia vyjadruje, že ak je daný expropriačný titul (dôvod) - výstavba diaľnice musí sa\nešte preukázať, že táto výstavba je vo verejnom záujme, pričom uvedené ustanovenie však nemožno\nvykladať tak, že verejný záujem je už zákonom (ustanovenie § 108 ods. 2 stavebného zákona) daný, a\nteda, že ho už v rámci vyvlastňovacieho konania preukazovať netreba; naopak § 108 ods. 3 stavebného\nzákona výslovne ustanovuje, že „Verejný záujem .... sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní.“\nVerejný záujem tu nemožno chápať ani aritmeticky (je to v záujme väčšieho počtu obyvateľov), ani\nautomaticky (každá diaľnica je vo verejnom záujme, a teda pozemky môžu byť automaticky vyvlastnené).\nVerejný záujem nie je vždy totožný so záujmom kolektívnym (uspokojovanie kolektívnych záujmov\nurčitých skupín môže byť dokonca v rozpore so všeobecnými záujmami spoločnosti). Verejný záujem je\npotrebné chápať ako záujem, ktorý možno označiť ako všeobecne prospešný záujem.\nVerejný záujem, ktorý je predmetom posudzovania v rámci vyvlastňovacieho konania, je podľa aktuálnej\nkoncepcie vyvlastnenia predmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu konania na základe\nzvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov, po zvážení všetkých rozporov a pripomienok. Z\nodôvodnenia rozhodnutia, ktorého podstatou je otázka existencie verejného záujmu, potom musí\njednoznačne vyplynúť, prečo verejný záujem prevážil nad inými či už súkromnými, alebo aj verejnými\nzáujmami. Verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci rozhodovania o určitej konkrétnej otázke,\no vyvlastnení, a nie je možné ho vopred a priori stanoviť. Z tohto dôvodu spadá zisťovanie verejného\nzáujmu do právomoci moci výkonnej, a nie zákonodarnej.\nZriadením stavby rýchlostnej komunikácie R1 Beladice - Tekovské Nemce na pozemkoch v\nspoluvlastníctve žalobcu štát závažným spôsobom zasiahol do vlastníckych oprávnení žalobcu, pretože\nbez jeho predchádzajúceho súhlasu a bez akéhokoľvek právneho titulu k pozemkom tieto zastaval\nprakticky neodstrániteľnou stavbou. Uvedený zásah bol umožnený zákonom č. 669/2007 Z.z., ktorého\nniektoré ustanovenia boli neskôr nálezom ústavného súdu PL. ÚS 19/09 vyhlásené za nesúladné\ns článkom 20 ods. 1, 4 Ústavy SR a s článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru ľudských\npráv a základných slobôd. Po nadobudnutí účinnosti tohto nálezu bola s účinnosťou od 01.03.2012\nprijatá novela zákona č. 669/2007 Z.z., ktorá vo vyššie citovaných prechodných ustanoveniach\nupravila postup pre vysporiadanie vlastníctva k pozemkom pod tými stavbami, ktoré boli zaradené na\nzáklade právoplatných stavebných povolení vydaných podľa predpisov účinných pred 26.07.2011 (pred\nnálezom). Úlohou súdu prejednávanej veci bolo posúdiť, či proces vyvlastnenia uskutočnený po prijatí\nuvedenej novely v prípade žalobcu prebehol v súlade s platnou právnou úpravou.\nVo všeobecnosti platí, že správny súd preskúmava žalobou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy v zásade v medziach žaloby, čo znamená z hľadiska týchto dôvodov, ktoré žalobca vymedzil\nv žalobe. Týmito dôvodmi je pri uplatňovaní svojej preskúmavacej povinnosti viazaný, nemôže ich\nrozširovať, ani modifikovať. K zmene rozsudku krajského súdu a k prípadnému zrušeniu žalobou\nnapadnutého rozhodnutia podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/ až e/, ods.\n3 O.s.p. teda môžu viesť len tie dôvody jeho nezákonnosti, ktoré uviedol žalobca v žalobe a neskôr\ni v odvolaní súčasne len za predpokladu, že namietané rozpory rozhodnutia správneho orgánu alebo\npostupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, žalobcu ukracujú na jeho subjektívnych právach. To platí aj v\nprípade, že by správny súd videl rozpor preskúmavaného rozhodnutia so zákonom z iných ako v žalobe\nvymedzených dôvodov.\nNajvyšší súd sa s právnym názorom krajského súdu týkajúceho sa posudzovania otázky verejného\nzáujmu nestotožnil.\n\nNajvyšší súd konštatuje, že primeraná náhrada a vo vzťahu k náhrade za vyvlastnenie na účely\nstavebného zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej\nnehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite (§ 111 ods. 2 druhej vety\nstavebného zákona), pričom táto trhová cena má byť určená znaleckým posudkom.\nZo znaleckého posudku č. 47/2012 však nevyplýva, že cena za vyvlastňovaný pozemok určená metódou\npolohovej diferenciácie zodpovedá trhovej cene nehnuteľnosti tak, ako je to predpokladané v stavebnom\nzákone. Súd zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. V. Q.. 47/2012 zistil, že cena\nvyvlastňovaných pozemkov vychádzala z metódy polohovej diferenciácie. Obsahom posudku nebolo\nzisťovanie trhovej ceny pozemkov v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite tak,\nako to ukladá zákon.\nStavebný zákon predpokladá, že pri určovaní primeranej náhrady bude správny orgán postupovať podľa\ntrhovej ceny inej nehnuteľnosti, a to rovnakej alebo porovnateľnej, teda nie len z polohy a z umiestenia\npozemku, o vyvlastnení ktorého sa koná. Skutočnosť, že trhová cena je určená znaleckým posudkom,\nnezbavuje správny orgán povinnosti postupovať v súlade so zásadou zákonnosti a zistiť skutočný stav\ntýkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti.\nPrimeraná náhrada sa zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu, všetkými tromi rovnocennými\nmetódami, ktorými sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa\ncien stavebných prác. Analýza porovnateľných kúpnych cien v znaleckom posudku nesmie chýbať.\nZnamená to, že znalec oprie hodnotenie o porovnanie ceny za 1 m2 z viacerých nedávno predávaných\nnehnuteľností. Všeobecná hodnota nehnuteľností je najpravdepodobnejšia cena ku dňu hodnotenia v\ndanom mieste a čase, ktorú by mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom\npredaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou a opatrnosťou a s\npredpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou (1 písm. g/ Vyhlášky č. 492/2004\nZ.z.).\nPre účely vyvlastňovacieho konania (§ 112 a nasl. Stavebného zákona) je navrhovateľ vyvlastnenia\npovinný podať aj návrh náhrady. Toto však nezbavuje správny orgán povinnosti skúmať, či návrh\nnáhrady je zákonným, čiže či ide o primeranú náhradu za vyvlastnené pozemky. O to viac, že zo\nstrany dotknutého vlastníka boli vznesené vážne výhrady proti navrhnutej náhrade (hoci podloženej\nznaleckými posudkami vyhodnotenými na zákazku navrhovateľa). Správny orgán sa s týmito námietkami\nnáležitým spôsobom nevysporiadal. Konštatoval len, že cena bola navrhnutá na základe výpočtu znalca\nvykonávajúceho posudok na základe objednávky navrhovateľa vyvlastňovacieho konania. Na odborné\nposúdenie zistenia primeranej náhrady a objasnenie nezrovnalostí pri zisťovaní navrhnutej ceny mal\nmožnosť správny orgán (použijúc primerane ustanovenia § 36 správneho poriadku) ustanoviť znalca,\nktorý by nebol žiadnym spôsobom (ani na základe zadania) viazaný za navrhovateľa. Znaleckým\nposudkom (obstarným si stavebným úradom) určí sa potom zákonom požadovaná primeraná náhrada\nza vyvlastňované pozemky v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom ako cena rovnakej alebo\nporovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.\nPodľa ustanovenia § 34 a § 36 zákona č. 71/1976 Z.z. o správnom konaní, na dokazovanie možno použiť\nvšetky prostriedky, ktorým možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi\npredpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania\nje povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov\npatrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo\na všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe a lebo známe správnemu\norgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.\nAk pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie je potrebný znalecký posudok,\nsprávny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať. V danom\nprípade znalecký posudok predložený k návrhu n vyvlastňovanie nebol dôkazným prostriedkom\nzabezpečený správnym orgánom v zmysle zákona o správnom konaní.\n\nNajvyšší súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu týkajúceho sa prekážky rozhodnutej veci,\nktorú malo tvoriť rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Nitre č.: KSU NR-2012-183-002 zo dňa\n15.02.2012. Krajský súd správne poukázal, že je pravdou, že právoplatné rozhodnutie v konkrétnej veci\nbráni tomu, aby sa o tej istej veci konalo a rozhodovalo znova. Totožnosť veci však nie je daná len\nokruhom účastníkov konania a jeho predmetom, ale aj dôvodmi, o ktorých sa rozhodovalo. Spomenuté\nrozhodnutie Krajského stavebného úradu v Nitre zo dňa 15.02.2012 sa síce týkalo vyvlastnenia\nspoluvlastníckeho podielu žalobcu na tých istých pozemkoch a pre tú istú stavbu, avšak skutkové\nokolnosti, ktorými navrhovateľ vyvlastnenia odôvodnil svoj návrh sa zmenili. Bol totiž vykonaný nový\npokus o dohodu so žalobcom na odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu a žalobcovi bola ponúknutá\nvyššia kúpna cena. Identita veci bola tiež narušená zmenou právnej úpravy, nakoľko posledný návrh\nNDS, a.s., na vyvlastnenie bol opretý o novelizované znenie zákona č. 669/2007 Z.z. (§ 9a), ktoré nanovo\nupravilo postup pri majetkovo-právnom vysporiadaní vlastníkov pozemkov pod realizovanou cestnou\nstavbou. Uvedené zmeny skutkového a právneho stavu odlišujú posledné vyvlastňovacie konanie od\nskoršieho konania ukončeného rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Nitre zo dňa 15.02.2012\na preto uvedené rozhodnutie nemôže tvoriť prekážku rozhodnutej veci, pre ktorú by bolo potrebné\nvyvlastňovacie konanie zastaviť (§ 30 ods. 1 písm. i/ správneho poriadku).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ďalej súhlasí s právnym názorom krajského súdu o rozsahu\nvyvlastnenia. Najvyšší súd uvádza, že vyvlastnenie pozemkov pre účely verejno-prospešných stavieb\nvrátane stavieb, vrátane stavieb rýchlostných komunikácií je v zásade možné len v nevyhnutnej miere\na v rozsahu, ktorý je potrebný pre dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Stavebný zákon umožňuje výnimku z\nuvedeného pravidla len pre prípad, že sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku\na vlastník alebo iný oprávnený užívateľ by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo len\ns neprimeranými ťažkosťami. Vtedy je možné rozšíriť vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť pozemku,\npokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada. Najvyšší súd je v zhode s krajským súdom, že\nv danom prípade nebol dôvod pre rozšírenie vyvlastnenia nad nevyhnutnú mieru, ktorú predstavujú\nvyvlastňované pozemky, nakoľko v rámci vyvlastňovacieho konania nebolo zistené, že by žalobca ako\nspoluvlastník zostávajúcej výmery cca 78% z pôvodných pozemkov nemohol tieto zvyšné časti užívať na\npoľnohospodárske či iné účely, prípadne že by bolo ich využívanie neprimerane sťažené. Na dosiahnutie\núčelu vyvlastnenia nebolo podľa názoru súdu nevyhnutné rozšíriť vyvlastnenia aj na cestné ochranné\npásmo rýchlostnej komunikácie, pretože toto nie je súčasťou komunikácie (§ 1 ods. 3, 4 zákona č.\n135/1961 Zb.) v cestných ochranných pásmach je zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla\nohroziť rýchlostnú komunikáciu a premávku na nej. Právna úprava ochranných pásiem však nevylučuje,\naby pôda v rámci ochranných pásiem bola využívaná na poľnohospodárske účely. Z uvedených dôvodov\nbol najvyšší súd toho názoru, že z hľadiska stanovenia rozsahu vyvlastnenia bol postup správnych\norgánov i vydané rozhodnutia v medziach zákona.\nČo sa týka námietky - nepreukázanie bezvýslednosti dohody a odňatie práva na uzatvorenie dohody v\nzákonom stanovenej lehote, najvyšší súd súhlasí s právnym názorom vysloveným v rozsudku krajského\nsúdu, že citovaná právna úprava jednoznačne priorizuje v súvislosti so získavaním práv k pozemkom\npotrebným na uskutočnenie stavieb vo verejnom záujme uzatvorenie dohody pred vyvlastnením. Proces\npreukazovania bezvýslednosti dohody je podľa stavebného zákona prísne formalizovaný - ukladá\nžiadateľovi zaslať vlastníkovi písomnú výzvu na uzatvorenie dohody so stanovenými náležitosťami\n(vymedzenie požiadavky žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného\nbremena, návrh odplaty najmä vo výške určenej v § 11 ods. 2 stavebného zákona a upozornenie na\nnásledky nereagovania na výzvu), pričom pokus o dohodu sa považuje za bezvýsledný, ak vlastník do\n15 dní od doručenia výzvy dohodou výslovne odmietne alebo v uvedenej lehote na výzvu nereaguje.\nRovnako striktný je aj spôsob zisťovania všeobecnej (trhovej) ceny vyvlastňovaných pozemkov pre účely\nvyčíslenia primeranej náhrady za vyvlastnenie.\nV prejednávanej veci vyvlastňovací orgán zákonom stanovený postup pred vydaním rozhodnutia\ndodržal, pri rešpektovaní požiadavky zákonnosti nemal navrhovateľ vyvlastnenia s ohľadom na\nvypracovanie znalecký odhad diaľničného pozemku prakticky žiadny priestor pre hľadanie konsenzu so\nžalobcom ohľadom výšky odplaty na získanie práv k predmetným pozemkom, ako sa toho dovolával\nžalobca.\n\nNa námietku žalobcu, že rozsudok krajského súdu bol nedostatočne zdôvodnený a tým nebolo dodržané\nprávo na spravodlivé konanie najvyšší súd uvádza, že krajský súd v napadnutom rozsudku svoj názor\nna skutkový stav i spôsob aplikácie použitých právnych noriem zdôvodnil a vysvetlil spôsobom, ktorý\nposkytol odvolaciemu súdu dostatočný priestor pre rozhodnutie o odvolaní v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutí a postupu správnych orgánov oboch stupňov z hľadiska dôvodov vymedzených\nv žalobe.\nNa základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že námietky žalobcu týkajúce\nsa nedostatku skúmania a preukázania verejného záujmu správnym orgánom a stanovenia primeranej\nnáhrady za vyvlastnenie znaleckým posudkom odôvodňuje zrušenie napadnutého rozhodnutia\nžalovaného podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p., z uvedených dôvodov preto odvolaním\nnapadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. a rozhodnutie\nžalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nPodľa § 250j ods. 7 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.\nO náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p.\ntak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 140 € pozostávajúci zo zaplatenia\nsúdneho poplatku (žaloba a odvolanie, t.j. 2x 70 €) a z trov právneho zastúpenia žalobcu advokátom v\nprvostupňovom a odvolacom konaní v sume 511,35 €, celkom 651,35 €.\nTrovy právneho zastúpenia prvostupňového konania tvorí podľa vyčíslenia žalobcu odmena vypočítaná\npodľa § 11 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) za 2\núkony právnej služby, prevzatie a príprava právneho zastúpenia zo dňa 20. januára 2014, vypracovanie\nžaloby zo dňa 20. januára 2014, t.j. 134 € + 8,04 € režijný paušál + 20% DPH.\nTrovy právneho zastúpenia druhostupňového konania tvorí jeden úkon právnej služby (vypracovanie\nodvolania) 1x 134 € s paušálnou náhradou 1x 8,04 € + 20% DPH.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky priznal právnej zástupkyni žalobcu daň z pridanej hodnoty, keďže\nprávna zástupkyňa preukázala, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty\nToto rozhodnutie senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}