{"guid": "8c3823d2-d10a-4798-aae0-ee7f8759bf14:8b0955b4-0147-4ffb-b60a-2e26fa1dce27", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1013201965.1", "spisova_znacka": "10Sžso/75/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/75/2014 z 27. 10. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 2015, sp. zn. 10Sžso/75/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1013201965.1", "identifikacne_cislo": "1013201965", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Klátik", "sudca_id": 714, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-klatik-714", "datum_vydania": "2015-10-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-20.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-20.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-81.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 81 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-81.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-81"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-48.odsek-3", "nazov": "§ 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-48.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-174.odsek-1", "nazov": "§ 174 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-174.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-174"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-17.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-17.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/124-2006/paragraf-17"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/328#paragraf-20", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-81", "/SK/ZZ/2004/437#paragraf-3", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-48", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-174", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-175", "/SK/ZZ/2006/124#paragraf-17"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b0955b4-0147-4ffb-b60a-2e26fa1dce27", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1013201965.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1013201965.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1013201965.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 10Sžso/75/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1013201965\nDátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Henčeková\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1013201965.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nK. C., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom K., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,\nPribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KM-OPS2-95/2013 zo\ndňa 19.09.2013, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/259/2013-28\nzo dňa 03.07.2014, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/259/2013-28 zo dňa\n3. júla 2014   p o t v r d z u j e .\n\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou napadol rozhodnutie žalovaného č. p. KM-\nOPS2-95/2013 zo dňa 19.09.2013, ktorým minister vnútra podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu prezidenta\nPolicajného zboru č.: PPZ-KA12-202-006/2013 zo dňa 24.06.2013, ktorým bolo podľa § 65 ods. 1 a 2\nsprávneho poriadku s poukázaním na § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení\npolicajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“) po preskúmaní v rámci mimo odvolacieho\nkonania zrušené rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne č. KRPZ-\nTN-VO-195-004/2013 zo dňa 22.03.2013, ktorým bola žalobcovi priznaná náhrada za bolesť vo výške\n252 Eur, nakoľko toto bolo vydané v rozpore so zákonom a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil.\nŽalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\n\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že v predmetnom konaní dospel k rovnakému záveru ako\nžalovaný a prvostupňový orgán a teda, že právoplatné rozhodnutie riaditeľa KR PZ v Trenčíne č. p.:\nKRPZ-TN-VO-195-004/2013 zo dňa 22.03.2013 o náhrade za bolesť bolo vydané v rozpore s § 46\nsprávneho poriadku. Dôvodil tým, že neboli spoľahlivo preukázané príčiny a okolnosti vzniku úrazu,\nako i zodpovednosť služobného úradu za úraz z dôvodu nesplnenia si ohlasovacej povinnosti zo strany\nžalobcu ako poškodeného.\n\nZdôraznil, že je nepochybné, že od vzniku úrazu, do jeho oznámenia, mohlo dôjsť k závažným\nskutočnostiam, ako aj k podstatnej zmene pôvodnej situácie. Splnenie ohlasovacej povinnosti žalobcu\nbolo základným predpokladom ďalšieho postupu, vrátane prešetrenia príčin a ďalších okolností úrazu zo\nstrany nadriadeného. Bezprostredné splnenie ohlasovacej povinnosti poškodeným a včasné prešetrenie\n\npríčin a ostatných okolností úrazu nadriadeným je významné aj z dôvodu zabránenia pred možným\nzneužitím tohto inštitútu.\n\nUviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia riaditeľa KR PZ v Trenčíne č.: KRPZ-TN-VO-195-004/2013\nzo dňa 22.03.2013 vyplýva, že služobnému úradu sa nepodarilo preukázať, že by k úrazu žalobcu\ndošlo mimo výkonu štátnej služby, nakoľko žalobca nenahlásil úraz nadriadenému a bol ošetrený až\n08.10.2012.\n\nĎalej poznamenal, že vydaniu rozhodnutia o zodpovednosti za služobný úraz a priznanie príslušnej\nnáhrady musí predchádzať spoľahlivé zistenie všetkých podstatných okolností vzniku úrazu, teda riadne\nvykonané dokazovanie vo veci. Mal však za to, že rozhodnutie riaditeľa KR PZ v Trenčíne, ktorým bol\núraz žalobcu posúdený ako úraz služobný a bola určená 100 % zodpovednosť služobného úradu za\ntento úraz, bolo vydané bez spoľahlivo zisteného stavu veci a vzhľadom na to pre vydanie rozhodnutia\nriaditeľa KR PZ v Trenčíne neboli splnené zákonné podmienky. Tým podľa súdu prvého stupňa došlo\nk vydaniu rozhodnutia bez náležitého zistenia skutkového stavu, čím bolo dané rozhodnutie v rozpore\ns ustanovením § 46 správneho poriadku.\n\nNámietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu žalovaným\npovažoval krajský súd za nedôvodnú, nakoľko žalovaný postupoval v intenciách právnych noriem, vo\nveci si zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, vo veci rozhodol\nvecne a právne správne, po formálnej stránke obsahuje všetky náležitosti rozhodnutia tak, ako to vyplýva\nz § 47 správneho poriadku, je v dostatočnom a v zrozumiteľnom rozsahu odôvodnené.\n\nSúd k námietke žalobcu vzťahujúcej sa na lehotu na vyjadrenie uviedol, že po oboznámení sa s\npripojeným administratívnym spisom musí konštatovať, že v danom prípade nebola lehota na vyjadrenie\nžalobcu v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku. Dodal však, že táto procesná vada\nnemala za následok upretie jeho základného práva, ako poukázal žalobca, pretože správny orgán\nnerozhodol skôr, ako mu bolo doručené vyjadrenie žalobcu na základe výzvy na vyjadrenie a s obsahom\nvyjadrenia žalobcu sa zaoberal a vysporiadal v predmetnom rozhodnutí. Aj na základe uvedeného\npovažoval súd danú námietku žalobcu za neopodstatnenú.\n\nKeďže súd dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého\nrozhodnutia, podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.\n\nRozsudok krajského súdu napadol žalobca včas podaným odvolaním z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia veci a nedostatočne zisteného  skutkového stavu veci.\n\nPoukázal na to, že krajský súd nesprávne právne posúdil skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a nie je dostatočne odôvodnené a\nako také je nepreskúmateľné, nakoľko žalovaný sám vo svojom rozhodnutí na strane č. 14 uviedol, že\nako odvolací správny orgán nie je povinný vo svojom rozhodnutí podávať stanovisko na každú námietku\na zároveň si bez bližšieho vysvetlenia vyhradil právo určiť, ktorá je a ktorá nie je relevantná.\nS takýmto postupom vyjadril žalobca nesúhlas, pretože aj na odvolacie konanie sa vzťahujú ustanovenia\nsprávneho poriadku a teda aj ustanovenie § 47 správneho poriadku.\n\nUviedol, že krajský súd sa nevysporiadal s jeho námietkou, že žalovaný ako odvolací správny orgán\nnebral jeho námietky do úvahy, týmito sa vo väčšine prípadov ani nezaoberal a len na niektoré, aj to\nnie dostatočne, reagoval. Súd sa taktiež nevysporiadal so skutočnosťou, že porovnaním predmetného\nrozhodnutia o odvolaní s rozhodnutím mimo odvolacieho konania prezídia PZ možno dôjsť k záveru, že\ntoto bolo vo väčšej časti skopírované, čo v žalobcovi vyvoláva pochybnosť o nestrannosti rozhodnutia.\nMá za to, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je len prepisom pôvodného odôvodnenia rozhodnutia\nprezídia PZ doplnené o všeobecný výklad spôsobu začatia konania v mimo odvolacom konaní a o\nkonštatovanie nezákonnosti rozhodnutia riaditeľa KR PZ Trenčín.\n\nPoukázal na skutočnosť, že rozhodnutie prezídia PZ nebolo vydané v súlade so zákonom, a teda ako\ntaké malo byť zrušené v zmysle § 59 ods. 2 správneho poriadku, nakoľko žalobca je toho názoru, že i\nrozhodnutie mimo odvolacieho konania musí obsahovať zákonom predpísané náležitosti ustanovené v\n§ 47 správneho poriadku, inak by takého rozhodnutie bolo nepreskúmateľné.\n\nUviedol, že odôvodnenie by malo plniť niekoľko funkcií, predovšetkým má presvedčiť účastníkov\no správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, čím sa napĺňa jedno zo\nzákladných pravidiel konania, a to posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodovania. Ďalšou\nfunkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú prípadne preskúmavať, preto v\nodôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov - na skutkové okolnosti\na právne posúdenie veci. Z tohto pohľadu predmetné rozhodnutie podľa názoru žalobcu nemožno\npovažovať za dostatočne odôvodnené.\n\nOpätovne poukázal na skutočnosť, že z konania prezídia PZ možno vysloviť domnienku o tom, že tento\norgán už bol vopred rozhodnutý o zrušení rozhodnutia KR PZ v Trenčíne zo dňa 22.03.2013, a to bez\nohľadu na vyjadrenie žalobcu k podkladom rozhodnutia alebo k spôsobu ich zistenia.\n\nK tomu dodal, že prezídium PZ mu pred začatím konania zaslalo upovedomenie o začatí správneho\nkonania a zároveň výzvu k vyjadreniu sa pred vydaním rozhodnutia s lehotou na vyjadrenie do\n31.05.2013. Vzhľadom na to, že žalobca bol v čase doručovania mimo územia Slovenskej republiky,\nvýzvu si prevzal dňa 03.06.2013, na čo prezídium PZ upozornil. Žalobca mal za to, že je nepochybné, že\ntakúto lehotu nemožno považovať za primeranú, na čo aj poukázal a žiadal o jej predĺženie. Prezídium\nPZ však na jeho žiadosť žiadnym spôsobom nereagovalo a ani sa s touto skutočnosťou v predmetnom\nrozhodnutí nevysporiadalo. Je preto zrejmé, že predmetná lehota na vyjadrenie nebola určená v súlade\ns ustanovením § 33 a ani s ustanovením § 27 správneho poriadku, nakoľko povinnosť správneho orgánu\ndať možnosť vyjadriť sa k podkladom zákon limituje troma skutočnosťami - včasnosťou, úplnosťou a\npresnosťou. Niet pochýb o tom, že v tomto smere si prezídium PZ svoju povinnosť uloženú zákonom\nnesplnilo a žalobcovi tak bolo uprené jedno zo základným práv účastníka konania.\n\nUviedol, že rozhodnutie prezídia PZ nemožno považovať za dostatočne odôvodnené, keďže v\nodôvodnení v rozsiahlej miere cituje jednotlivé zákonné ustanovenia, ale žiadnym zrozumiteľným a\nlogickým vysvetlením nezdôvodňuje súvislosti medzi právnym posúdením veci a skutkovými zisteniami.\nPrezídium PZ len cituje jednotlivé ustanovenia zákonov a popri nich poukazuje na svoj osobný názor,\nktorý však nie je ani v jednom prípade dostatočne podložený.\n\nDodal, že predmetné rozhodnutie prezídia PZ nespĺňa základnú požiadavku v rámci mimo odvolacieho\nkonania a to, že do úvahy neprichádza preskúmavanie rozhodnutí nesprávnych, neúčelných a\nnehospodárnych, ak neodporujú zákonom. Je nepochybné, že zrušenie alebo zmena právoplatných\nrozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov prichádza do úvahy len za situácie, ak sa\nv konaní preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom. Inštitút mimoriadnych opravných\nprostriedkov pri rešpektovaní práv priznaných právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie\nprocesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva.\nČi je právoplatné rozhodnutie v rozpore s hmotným právom, musí byť zistené nepochybným spôsobom\npred jeho zrušením. To predstavuje potrebu objasniť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, t. j.\nzabezpečiť potrebné skutkové zistenia a stanoviská účastníkov k týmto zisteniam, ako aj orgánu, ktorý\npreskúmavané rozhodnutie vydal. Tento proces nemožno zrušením rozhodnutia posunúť do pôvodného\nkonania a až tam zisťovať, či skutočne došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona.\n\nŽalobca vyjadril názor, že prezídium PZ nekonalo v súlade s vyššie uvedeným a bez toho, aby v\npredmetnej veci zistilo podklady pre správne a dostatočné posúdenie veci, svoje rozhodnutie oprelo\nvýlučne len na svojich domnienkach. Rozhodnutie odôvodnilo len na základe toho, že žalobca si mal\nsplniť ohlasovaciu povinnosť, pričom podľa prezídia PZ nebolo dostatočne zistené, či nebol pod vplyvom\nalkoholu, a preto vyslovilo pochybnosť o tom, že s týmto zranením mohol dokončiť výcvik a taktiež,\nže nebolo dostatočne preverené a zadokumentované obdobie pred telesnou prípravou v čase od\n02.10.2012 do 08.10.2012.\n\nK oznamovacej povinnosti policajta ustanovenej v § 48 ods. 3 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. uviedol,\nže ihneď potom ako sa dozvedel, že mu bolo spôsobené zranenie, ktoré by mohlo mať vplyv na výkon\nslužby, túto skutočnosť riadne ohlásil, teda si svoju povinnosť splnil. Napriek tomu, že predtým pociťoval\nbolesť, o zranení pred odborným vyšetrením nevedel. Je nepochybné, že aj ošetrujúci lekár mohol\nzranenie diagnostikovať až na základe odborného vyšetrenia a je zrejmé, že subjektívne pociťovaná\nbolesť automaticky nevyvoláva stav, že možno jednoznačne určiť, že došlo k zraneniu. Mal za to, že\n\ncitované ustanovenie neporušil. Taktiež poukázal na skutočnosť, i keď tomu tak v jeho prípade nebolo,\nže i samotné oneskorenie ohlásenia pracovného úrazu automaticky v sebe nenesie potvrdenie o tom,\nže sa tento úraz nestal. Navyše každý príslušník polície, ktorý absolvuje podobne zamestnania, vie zo\nsvojich skúseností, že takýto výcvik bez subjektívne pociťovanej bolesti nemožno vykonať. Bolo by v\ntakom prípade absurdné a prakticky nepredstaviteľné, aby prakticky všetci, ktorí sa na takomto výcviku\nzúčastnili, hlásili spôsobenú bolesť.\n\nKonštatoval, že prezídium PZ sa vo svojich úvahách snaží nahradiť znalecké alebo iné odborné\ndokazovanie, keď vyslovuje svoje domnienky o zranení a z toho vyplývajúceho obmedzenia v dokončení\nvýcviku. Je nepochybné, že na takého odborné posudzovanie nie je prezídium PZ príslušné. Nevedel,\nči sa opiera o svoje odborné vedomosti alebo skúsenosti, ale takéto odôvodnenie bez relevantných\ndôkazov nie je podľa žalobcu prípustné. Potvrdil, že dokončil výcvik, ale s ohľadom na bolesť, ktorú\npociťoval. K výraznému zhoršeniu zdravotného stavu došlo až s odstupom času, tak ako už uviedol.\n\nK tvrdeniu prezídia PZ o nevykonaní dychovej skúšky na alkohol poznamenal, že táto skutočnosť sama\no sebe nepreukazuje, že k úrazu nedošlo tak ako je uvedené v zrušenom rozhodnutí KR PZ Trenčín.\nNavyše je nepochybné, že inštruktor vykonávajúci výcvik, by v prípade, ak by mal pochybnosť o požití\nalkoholu zo strany príslušníkov PZ, mal povinnosť priamo na výcviku v tomto smere učiniť konkrétne\nkroky a s týmto policajtom nemohol pokračovať vo výcviku.\n\nNámietku prezídia PZ o tom, že nebolo dostatočne preverené a zadokumentované obdobie pred\ntelesnou prípravou a v čase od 02.10.2012 do 08.10.2012, považoval žalobca za irelevantnú, nakoľko\npri žiadnej inej činnosti predmetné zranenie neutrpel a nie je jasné ako malo byť vykonané preverenie\no neexistujúcej udalosti. V tejto súvislosti prezídium PZ nepoukázalo na žiaden dôkaz, ktorý by v tomto\nsmere vyvolal pochybnosť o vzniku úrazu.\n\nPoznamenal, že prezídium PZ bez relevantných dôkazov spochybňuje hodnovernosť svedeckej\nvýpovede, ako aj stanovisko posudzujúceho lekára a snaží sa naznačiť dojem o žalobcovom podvodnom\nkonaní a to len na základe vlastných úvah, ako k udalosti nemuselo dôjsť, a ktoré nevyplývajú zo\nžiadnych iných skutočností. Navyše z rozhodnutia prezídia PZ nie je vôbec jasný výsledok konania\nsprávneho orgánu v ďalšom konaní a teda, či rozhodnutie sa s konečnou platnosťou ruší alebo\nrozhodnutie sa ruší a vec sa vráti späť správnemu orgánu, ktorý pôvodné rozhodnutie vydal na nové\nkonanie a rozhodnutie. Aj z tohto dôvodu nemožno predmetné rozhodnutie považovať za dostatočne\nzrozumiteľné.\n\nŽalovaný sa k odvolaniu vyjadril podaním, v ktorom uviedol, že má za to, že súd prvého stupňa rozhodol\nv súlade so zákonom, keď podanú žalobu zamietol, a teda odvolaním napadnutý rozsudok bol vydaný\nv súlade s ustanoveniami O.s.p. po riadnom zistení skutočného stavu veci.\n\nPoznamenal, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné nové skutočnosti, iba vyjadril\nnázor, že došlo k nesprávnemu posúdeniu a rozhodnutiu vo veci. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že\nsa pridržiava svojho stanoviska zo dňa 17.12.2013 v písomnom vyjadrení k podanej žalobe.\n\nPoukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej úlohou súdu v správnom\nsúdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov\na rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou\nrešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať\ndo úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky\nnapadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.\n\nZdôraznil, že súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec v žalobe vymedzeným. Ide o\nzásadu index ne eat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia\n§ 249 ods. 2 O.s.p., a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na\nzáklade podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Výnimku z tejto zásady predstavujú veci,\nv ktorých súd zistil, že žalobou napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, ku ktorým musí súd prihliadať\nbez ohľadu na to, či žaloba takýto nedostatok rozhodnutia namietala (§ 250j ods. 3 O.s.p.).\n\nNa základe uvedených skutočností považoval žalovaný napadnutý rozsudok za vydaný v súlade\ns ustanoveniami O.s.p., ktorý je v dostatočnom rozsahu odôvodnený, prvostupňový súd sa v ňom\nvysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu a z uvedeného dôvodu navrhuje odvolaciemu\nsúdu tento ako vecne správny potvrdiť.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok\nsúdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade\ns § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné,\npretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny; preto ho po preskúmaní opodstatnenosti\nodvolacích dôvodov postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený\ndňa 28.10.2015 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk) najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1\na 3 O.s.p.).\n\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p.,  v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\n\nPodľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\n\nPodľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, policajtovi alebo\nprofesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená\nchoroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný\norgán za škodu zodpovedá, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.\n\nPodľa § 81 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, dávky úrazového\nzabezpečenia priznáva, zvyšuje, znižuje, zastavuje a odníma policajtovi a pozostalým po ňom\nnadriadený, ktorý je oprávnený policajta ustanoviť do funkcie alebo vymenovať do funkcie, a ak ide\no policajta zaradeného na krajskom riaditeľstve Policajného zboru alebo na okresnom riaditeľstve\nPolicajného zboru a pozostalým po ňom, riaditeľ krajského riaditeľstva Policajného zboru.\n\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského\nuplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o náhrade za bolesť“), náhrada za bolesť sa\nposkytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo\nodstraňovaniu jeho následkov.\n\nPodľa § 3 ods. 2 zákona o náhrade za bolesť, náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho\nposudku (§ 7 a 8).\n\nPodľa § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej\ninformačnej službe, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“), policajt je povinný oznámiť bezprostredne nadriadenému\nporuchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby, a hroziacu škodu.\n\nPodľa § 174 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním\ndošlo k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz“), zodpovedá\nza škodu tým vzniknutú služobný úrad. Služobným úrazom nie je úraz, ktorý sa policajtovi prihodil na\nceste do služby a späť, s výnimkou, ak bol mimoriadne povolaný na miesto výkonu štátnej služby alebo\niné dohodnuté miesto nadriadeným.\n\nPodľa § 175 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. služobný úrad sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže,\nže\na) škoda bola spôsobená tým, že policajt svojím zavinením porušil právne predpisy, rozkazy alebo\npokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, hoci bol\ns nimi riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie boli sústavne vyžadované a kontrolované, alebo\nb) škodu si spôsobil policajt požitím alkoholu alebo inej návykovej látky a služobný úrad nemohol škode\nzabrániť a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.\n\nPodľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene\nniektorých zákonov, zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného\núrazu alebo služobného úrazu (ďalej len „pracovný úraz“), ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný\nstav.\n\nPodľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n\nPodľa § 65 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného\npodnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto\nrozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe\nnávrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum\nvecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení\nžalobe a o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď §\n212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutie,\nnajmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu (§ 250j ods.\n2 O.s.p.), a v takto vymedzenom rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého\nrozhodnutia.\n\nV danej veci má odvolací súd z administratívneho spisu za preukázané, že riaditeľ KR PZ v Trenčíne\npodľa § 20 ods. 1 písm. b) a § 22 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v súlade s\nustanovením § 3 a § 5 zákon o náhrade za bolesť  a podľa § 174 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. posúdil\nnárok na náhradu škody, ktorý si uplatnil žalobca za služobný úraz, ktorý utrpel dňa 02.10.2012 pri\nvykonávaní služobnej telesnej prípravy, a za toto poškodenie žalobcovi v súlade s ustanovením § 81\nods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov priznal náhradu za bolesť vo výške\n252 Eur.\n\nRozhodnutie riaditeľa KR PZ v Trenčíne č. KRPZ-TN-VO-195-004/2013 zo dňa 22.03.2013 bolo\ndoručené aj odboru sociálneho zabezpečenia a sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného\núradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky s tým, že tento po oboznámení sa s obsahom\nrozhodnutia, ako aj úrazovým spisom žalobcu dospel k tomu, že podľa § 65 správneho poriadku odporučil\ndané rozhodnutie zrušiť, pretože bolo vydané v rozpore so zákonom, predovšetkým z dôvodu, že žalobca\núraz okamžite neohlásil a urobil tak až po 6 dňoch, hoci mu v tom nebránili žiadne okolnosti, ako aj z\ntoho dôvodu, že týmto konaním zmaril objektívne prešetrenie úrazu a zistenie príčiny úrazu.\n\nPrezídium Policajného zboru na základe podnetu odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych\na sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky podľa § 65 ods. 1 a 2\nsprávneho poriadku s poukázaním na § 84 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov\nv rámci mimo odvolacieho konania po preskúmaní zrušilo rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva\nPolicajného zboru v Trenčíne č.: KRPZ-TN-VO-195-004/2013 zo dňa 22.03.2013, ktorým bola žalobcovi\npriznaná náhrada za bolesť vo výške 252 Eur, nakoľko bolo vydané v rozpore so zákonom. Dôvodilo\ntým, že nebola spoľahlivo preukázaná príčina a okolnosti úrazu ako i zodpovednosť služobného úradu\nza úraz z dôvodu nesplnenia si ohlasovacej povinnosti zo strany žalobcu.\n\nO odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu Prezídia Policajného zboru rozhodol žalovaný preskúmavaným\nrozhodnutím tak, že podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie zamietol a odvolaním napadnuté\nrozhodnutie potvrdil, nakoľko mal v rámci preskúmania predmetnej veci v rámci odvolacieho konania\nza preukázané, že rozhodnutie riaditeľa KR PZ v Trenčíne č.: KRPZ-TN-VO-195-004/2013 zo dňa\n22.03.2013 bolo vydané v rozpore so zákonom.\n\nNa základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení závažnosti\nodvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho\na pripojeného administratívneho spisu ako aj po vyhodnotení argumentácie žalovaného, Najvyšší súd\n\nSlovenskej republiky nezistil žiaden relevantný dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov\na relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu,\nktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\n\nNa zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za\npotrebné uviesť, že v preskúmavanej veci považoval za nesporné, že žalobca porušil zákonnú povinnosť\nustanovenú v § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi\nvznik služobného úrazu, ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav.\n\nOdvolací súd má za preukázané, že žalobca napriek tomu, že mu v tom nebránila žiadna prekážka, si\nsvoju ohlasovaciu povinnosť splnil až niekoľko dní po vzniku úrazu, preto nemožno s určitosťou vylúčiť,\nže sa žalobcovi v čase od vzniku úrazu dňa 02.10.2012 až po jeho ohlásenie dňa 08.10.2012 nestal\niný úraz mimo výkonu štátnej služby. Porušením zákonnej povinnosti žalobca zmaril možnosť riadneho\nprešetrenia úrazu, príčin jeho vzniku ako aj otázky zodpovednosti služobného úradu.\n\nVzhľadom na uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.\nrozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.\n\nOdvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že náhradu trov odvolacieho konania\nžalobcovi s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. nepriznal, keďže v odvolacom konaní nemal úspech.\nŽalovaný nemá zo zákona nárok na ich náhradu.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku   n i e   j e   prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/259/2013", "guid": "a641e2da-ab7f-421e-9855-34dde2c9175e:4203cdbd-44d8-43b2-b679-5e552520b172", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}