{"guid": "06c0ff7d-33f7-4f58-b3d5-f69de046bdcc:b1a346d3-cb6c-4849-bba5-da439061697f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1013201910.1", "spisova_znacka": "3Sžf/100/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/100/2014 z 9. 6. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. júna 2015, sp. zn. 3Sžf/100/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1013201910.1", "identifikacne_cislo": "1013201910", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2015-06-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. h) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b1a346d3-cb6c-4849-bba5-da439061697f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1013201910.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1013201910.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1013201910.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/100/2014\n1013201910\n09. 06. 2015\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2015:1013201910.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: LOJECT 4, s.r.o., IČO: 45 476 691,\nŠoltésovej 2, 811 02 Bratislava, zastúpený: JUDr. Milan Škultéty, advokát, ul. 29. augusta 5, 811 08\nBratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica,\no preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/422854/2013/1042 zo dňa\n4.9.2013, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/252/2013-115 zo\ndňa 02.07.2014 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/252/2013-115 zo dňa\n02.07.2014 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil a podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a), c), d) OSP\na vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie rozhodnutie žalovaného č. 1100302/1/422854/2013/1042\nzo dňa 04.09.2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č.\n9104403/5/2649889/13/Nád zo dňa 10.06.2013, ktorým správca dane nepriznal žalobcovi nadmerný\nodpočet za zdaňovacie obdobie jún 2011 v sume - 123 673,32 € a určil vlastnú daňovú povinnosť 2544,18\n€. Nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie jún 2011 v sume 123 673,32 €, ktorý bol odpočítaný od\nvlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období júl 2011 (v sume 3300,83 €) a vyrubenú\nvlastnú daňovú povinnosť v sume 2544,18 Eur, spolu rozdiel dane v sume 5845,01 € je platiteľ povinný\nzaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že fotovoltaická elektráreň len ako sústava fotovoltaických\nsolárnych panelov alebo ako odnímateľné prenosné zariadenie by sa mohla javiť ako vec (hnuteľná),\nktorá nie je stavbou. Toto správne orgány vo svojich rozhodnutiach síce naznačili, avšak dostatočne\npresvedčivo nezdôvodnili. Hlbšou analýzou technického charakteru, preštudovaním stavebného\npovolenia (popis stavby, údaje o stavebných objektoch a prevádzkových súboroch) je však už nutné\nprisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že sa jedná o stavbu. Správca dane ani žalovaný nie sú odborne spôsobilí\nsami určiť charakter predmetu dodávky. Súdu nie je zrejmé, prečo potom celkom negovali existenciu\nstavebného povolenia, toho bez ďalšieho vyhodnotili ako právne irelevantné a tiež, prečo nezobrali do\núvahy zloženie jednotlivých prvkov fotovoltaickej elektrárne, ich vlastnosti a technické zakomponovanie\ndo celku. Opätovne súd poukazuje na definíciu stavby ustálenej praxou. Taktiež podľa smernice o\nspoločnom systéme DPH postačuje na priznanie statusu stavby jej pevné spojenie so zemou. Oboma\núčastníkmi v ich písomných podaniach citované rozhodnutie Súdneho dvora ES vo veci C-lll/05\nAktiebolaget NN vyjadruje potrebu skúmať dôležitosť poskytnutia služieb vo vzťahu k hnuteľnej veci.\nPreto podľa názoru krajského súdu bol žalovaný povinný podrobnejšie zaoberať sa vôľou účastníkov\nzmluvy, na základe ktorej bola realizovaná výstavba fotovoltickej elektrárne. Nad všetky pochybnosti sa\nprejav vôle vykladá podľa vôle strán a v danom prípade aj okolnosťami realizácie dodávky.\n\nKrajský súd ďalej konštatoval, že žalovaný tiež nesprávne vyložil dikciu článku 12 ods. 2 smernice o\nDPH, zamenil si vo svojej argumentácii pojmy budova a stavba a taktiež bez priameho a dostatočne\npresvedčivého vysvetlenia, napriek zneniu smernice, nepovažoval skutočnosť, že fotovoltaická\nelektráreň spĺňala všetky vyššie v texte tohto rozsudku opísané atribúty charakterizujúce stavbu, za\nprávne relevantnú. Pritom v danom prípade fotovoltaická elektráreň, ako vyplýva z administratívneho\nspisu, bola súborom stavebných prvkov, stavebným dielom, projektovaným a stavebnotechnicky\nvyhotoveným. Bezpochyby bola fotovoltaická elektráreň i fixovaná do zeme, tiež pripojená na siete\na zariadenia technického vybavenia územia a na jej výstavbu bola potrebná úprava terénu (takisto\nstavebnými prácami). Podľa smernice o DPH by úplne postačovalo už uvedené pevné spojenie so\nzemou. Pre správne orgány mala byť existencia stavebného povolenia na výstavbu fotovoltaickej\nelektrárne určujúcou skutočnosťou na posúdenie (určenie) zdaniteľnej.\nProti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že fotovoltaická elektráreň\nje inžinierskou stavbou podľa slovenského stavebného zákona. Z európskej legislatívy, ani zo zákona o\nDPH nevyplýva, že ak je vydané stavebné povolenie podľa príslušných právnych predpisov, nemôže v\nzmysle zákona o DPH pri fotovoltaických elektrárňach ísť o dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou.\nFotovoltaická elektráreň nie je predmetom dane zo stavieb, pretože nemá nadzemné ani podzemné\npodlažie podľa § 10 ods. 2 zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady\na jej podstatou sú fotovoltaické články (kolektory) umiestňované na podpornej konštrukcii pevného\nrámu, ktorá je spojená so zemou kotviacimi prvkami, pričom spravidla ide o dočasnú stavbu na určenú\ndobu životnosti. Súčasne fotovoltaickú elektráreň v zmysle vyhlášky štatistického úradu č. 323/2010\nZ.z. nie je možné považovať za budovu. Pre účely § 16 ods. 1 zákona o DPH fotovoltaická elektráreň\nspĺňa charakter nehnuteľnosti (ide o stavbu/konštrukciu, ktorá nemôže byť ľahko rozmontovaná alebo\nposunutá), pričom spôsob zdaňovania služieb vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť, t.j. služieb súvisiacich s\nFVE, je v tomto prípade identicky ako pri tovare s inštaláciou a montážou. Podľa žalovaného Ministerstvo\nfinancií SR bolo v danej veci oprávnené zaujať v danej veci názor k postupu pri aplikácií právnych\npredpisov (k novele zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH od 01.01.2011), v ktorom o.i. uviedlo, že „v prípade\nzriadenia fotovoltaickej elektrárne v danom prípade pôjde o dodanie tovaru, a ak sa má dodať funkčná\nelektráreň, pôjde o dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou.“\nPodľa žalovaného skutočnosť, že fotovoltaická elektráreň je v podstate „solárne pole“ - sústava\nslnečných kolektorov (panelov, modulov) je všeobecne známa, ktorú netreba dokazovať. Skutočnosť,\nže PV moduly boli dodané vrátane montáže a dopravy je uvedená priamo na faktúre. Už z predložených\ndokladov bolo zrejmé, že miesto dodania v uvedenom prípade nebolo možné určiť tak, ako to urobil\ndaňový subjekt, v zmysle § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, ale podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona\no DPH (dodanie tovaru bez prepravy), podľa ktorého, ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou\nalebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, miestom dodania je miesto, kde je tovar inštalovaný\nalebo zmontovaný a osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH príjemca plnenia.\nVšeobecnú analýzu, v čom je dodávka fotovoltaickej elektrárne skutkovo podobným prípadom prípadu\nC-l 11/05 Aktiebolaget NN, vykonalo MF SR v stanovisku číslo MF/12896/2011-731 zo dňa 04.04.2011,\ns ktorým sa správca dane a žalovaný stotožnili a závery ktorého aplikovali aj v odôvodneniach vydaných\nrozhodnutí. Na základe rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Aktiebolaget bol prijatý záver, že v prípade\nzriadenia fotovoltaickej elektrárne jednoznačne pôjde o dodanie tovaru a ak sa má dodať funkčná\nelektráreň, pôjde o dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou. Podstata rozsudku C-l 11/05 vo veci\nsamej spočívala v skutočnosti, že súdny dvor o.i. vymedzil, čo predstavuje pojem „dodanie tovaru s\ninštaláciou alebo montážou“, keď cieľom poskytnutých prác inštalácie alebo montáže nie je zmena\npovahy predmetného dodaného tovaru, na rozdiel od stavebných prác, výsledkom ktorých by bola\nstavba. K tomuto záveru vedú konštatovania obsiahnuté v bode 35 tohto rozsudku, že podľa príslušného\nustanovenia smernice (čl. 36 smernice Rady 2006/112/ES) hmotná vec (kábel z optických vláken) môže\nbyť predmetom inštalácie alebo montáže bez toho, aby plnenie nevyhnutne stratilo svoju kvalifikáciu\ndodávky tovaru. Podľa slovenského stavebného zákona je optický kábel považovaný za inžiniersku\nstavbu, ktorá môže byť vedená podzemne, napriek tomu ho súdny dvor vo veci C-l 11/05 definoval ako\ndodanie tovaru s inštaláciou a montážou. Citované ustanovenie rozsudku nerozlišuje medzi spôsobom\ninštalácie, z čoho vyplýva, že pripojenie hnuteľnej veci k zemi nemusí nevyhnutne spadať pod pojem\nstavebné práce (čl. 14 ods. 3 Smernice Rady 206/112/ES).\nPodľa článku 199 ods. 1. písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES členské štáty môžu stanoviť, že\nosobou povinnou platiť DPH je zdaniteľná osoba, ktorej bola vykonaná ktorákoľvek z týchto dodávok:\nposkytovanie stavebných prác vrátane opravárenských, čistiacich, údržbárskych, prestavbových a\n\ndemolačných služieb týkajúcich sa nehnuteľného majetku, ako aj odovzdanie stavebných prác\npovažované za dodanie tovaru podľa článku 14 ods. 3;\nPodľa článku 14 ods. 3 Smernice Rady 2006/112/ES členské štáty môžu považovať za dodanie tovaru\nodovzdanie určitých stavebných prác.\nŽalovaný upriamuje pozornosť na skutočnosť, že dodržiavanie práva v Európskom spoločenstve (ďalej\nlen „ES“) zabezpečuje Európsky súdny dvor (ďalej ESD), ktorý je inštitúciou ES, ktorej náplňou\nje zabezpečiť dodržiavanie práva ES pri výklade a aplikácii právnych noriem vydávaných orgánmi\nSpoločenstva, ktoré sú záväzné pre všetky subjekty európskeho práva, t.j. orgány Spoločenstva, členské\nštáty, ich občanov a právnické osoby. Právomoci ESD sú upravené v čl. 220 - 245 Zmluvy o založení ES.\nŽalovaný súhlasí konštatovaním súdu (str. 15), že „právny názor Súdneho dvora EÚ, podľa ktorého\nza určitých okolností prednosť pred vnútroštátnou normou majú všetky úniové normy bez ohľadu na\nich právnu silu“ a zároveň uvádza, že Slovenská republika ako členský štát EU prihliada na prednosť\npráva EÚ pred vnútroštátnymi predpismi a v tejto súvislosti je žalovaný povinný národné právne predpisy\ninterpretovať v súlade a s prihliadnutím na platné pramene komunitárneho práva vrátane smerníc a\ntým zabezpečovať eurokonformný výklad práva EU. Jednotný výklad pojmov a jednotné posudzovanie\ntransakcií spoločného systému DPH v prvom rade zabraňuje nezdaneniu alebo dvojitému zdaneniu tej\nistej transakcie, preto nie je podstatné, čo sa v zmysle slovenského stavebného zákona považuje za\nstavbu, ak v kontexte spoločného systému DPH je nutné určitú transakciu posudzovať odlišne (dodanie\nFVE na kľúč pri splnení podmienok stanovených v C-l 11/05). Žalovaný zastáva názor, že stanovisko\nvydané k posúdeniu dodania fotovoltaických elektrární z pohľadu dane z pridanej hodnoty je v súlade\nso závermi rozsudku Súdneho dvora vo veci Aktiebolaget, ktorý je oprávnený zabezpečovať výklad\nsmernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.\nNa základe vyššie uvedeného fotovoltaická elektráreň je inžinierskou stavbou podľa slovenského\nstavebného zákona, čo žalovaný nikdy ani nespochybňoval, z európskej legislatívy, avšak ani zo zákona\no DPH nevyplýva, že ak je vydané stavebné povolenie podľa príslušných právnych predpisov, nemôže v\nzmysle zákona o DPH pri fotovoltaických elektrárňach ísť o dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou.\nPre účely zákona o DPH je dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy vždy dodanie tovaru (§ 8\nods. 1 písm. b) zákona o DPH), ale podľa charakteru dodávky, podstaty a obsahu predmetnej transakcie,\nje nutné posúdiť, či toto dodanie nemá prvky dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou.\nŽalobca vo vyjadrení zo dňa 16.09.2014 k odvolaniu žalovaného v zastúpení advokátom uviedol, že\nzákon o DPH žiadnu právu definíciu pojmu „stavba“ neupravuje. Dodanie „stavby“ na základe zmluvy o\ndielo sa však považuje pre daňové účely za dodanie tovaru (§ 8 ods. 1 písm. b) zákona o DPH). Právny\npojem „stavba“ je okrem zákona o DPH spomínaný aj v celom rade iných všeobecne záväzných právnych\npredpisov. Za osobitnú zmienku stojí Občiansky zákonník, ktorý „stavbu“ spojenú pevným základom\nso zemou považuje za nehnuteľnú vec. Žalobca je presvedčený, že vzhľadom na existujúcu právnu\núpravu sa v danom prípade ani postupovať inak nedalo, pretože ani pri najväčšej možnej obrazotvornosti\nnemohlo platiteľa dane napadnúť, že správca dane bude pri daňovej kontrole posudzovať stavbu\nfotovoltaickej elektrárne nie podľa zákona, ale „podľa kritérií definovaných Súdnym dvorom EÚ“ pre\noptický kábel na morskom dne.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. l veta\nprvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v\nrozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. l veta prvá\nO.s.p.), a napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil, pretože súd\nprvého stupňa neaplikoval relevantnú judikatúru Súdneho dvora (acte éclaire) a súčasne rozhodol bez\npoloženia prejudiciálnej otázky, čím nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie\nprávneho predpisu (absentujúci relevantný rozsudok SDEU, alebo prejudiciálna otázka) a nedostatočne\nzistil skutkový stav.\nSystém konania o prejudiciálnej otázke existuje z dôvodu zabezpečenia jednotného výkladu práva\nEurópskej únie v členských štátoch Európskej únie. Z tohto dôvodu nie je prípustné, aby členské štáty\ndoteraz nejudikované právne otázky vykladali iba v rámci národnej jurisdikcie, pretože účinky národného\nsúdneho rozhodnutia nemôžu zaviazať iné členské štáty rešpektovať takýto výklad. Vzhľadom na túto\nskutočnosť národný súd musí zistiť, či môže nasledovať precedens Súdneho dvora EU (acte éclaire) a\n\nv akom rozsahu. Ak nie, musí položiť prejudiciálnu otázku pre nejudikovanú časť právneho problému.\nRozsudky Súdneho dvora EU sú prameňom práva Slovenskej republiky. Vzťahuje sa preto na ne princíp\niura novit curia a vnútroštátny súd je povinný ich aplikovať ex offo.\nNajvyšší súd konštatuje, že relevantnou judikatúrou Súdneho dvora EU je v danom prípade rozsudok\nvo veci C - 219/12 Finanzamt Freistadt Rohrbach Urfar zo dňa 20. júna 2013, ktorý vychádza z\nnasledovných skutkových okolností:\n8 Pán Fuchs umiestnil v roku 2005 na strechu svojho rodinného domu fotovoltaické zariadenie v cene\n38 367,76 eura brutto. Na toto zariadenie sa poskytla jednorazová dotácia vo výške 19 020 eur.\n9\nToto zariadenie nie je spôsobilé akumulovať elektrinu, a všetka vyrobená energia sa preto odvádza\ndo siete na základe zmluvy o prístupe do siete, ktorá je v platnosti od 1. júla 2005 a bola uzatvorená\nso spoločnosťou Ökostrom Solarpartner, Ö Vertriebs-GmbH, na dobu neurčitú. Za tieto dodávky sa\nposkytuje odmena vo výške trhovej ceny, teda 0,181 eur brutto za kWh, pričom tieto dodávky podliehajú\nDPH. Elektrina nevyhnutná na domácnosť sa od tejto spoločnosti odkupuje späť za rovnakú predajnú\ncenu, za akú bola kúpená.\n10\nV rokoch 2005 až 2008 spotreboval pán Fuchs na svoju domácnosť 44 600 kWh odobratých zo\nsiete. Do siete dodal pán Fuchs celkovo 11 156 kWh a priamo spotreboval 8 645 kWh. Dodal tak do\nsiete celkové množstvo elektriny vyrobenej svojím fotovoltaickým zariadením, teda 19 801 kWh.\n11 V nadväznosti na žiadosť o spresnenie formulovanú v súlade s článkom 101 Rokovacieho poriadku\nSúdneho dvora Verwaltungsgerichtshof rozhodnutím z 10. januára 2013, ktoré bolo doručené Súdnemu\ndvoru 28. januára 2013, spresnil na základe zistenia skutkového stavu odvolacieho súdu, že pojem\n„priamo“ spotrebovaná elektrina sa chápe v tom zmysle, že táto elektrina bola odobratá z verejnej siete,\na to hneď alebo krátko po tom, čo bola do siete dodaná.\n12\nPán Fuchs požadoval vrátenie sumy 6 394,63 eura z DPH zaplatenej na vstupe, týkajúcej sa\nnadobudnutia uvedeného fotovoltaického zariadenia.\n13 Finanzamt sa domnieval, že pán Fuchs nemal nárok odpočítať si DPH odvedenú na vstupe z toho\ndôvodu, že prevádzkovaním svojho fotovoltaického zariadenia nevykonával hospodársku činnosť. Pán\nFuchs podal žalobu proti tomuto rozhodnutiu na Unabhängiger Finanzsenat Außenstelle Linz, v ktorej\nsa domáha určenia, že vykonával hospodársku činnosť v zmysle článku 4 ods. 1 a 2 šiestej smernice.\n14\nUnabhängiger Finanzsenat Außenstelle Linz vyhovel tejto žalobe a Finanzamt rozhodnutie tohto\nsúdu napadol na Verwaltungsgerichtshof.\n15\nZa týchto podmienok Verwaltungsgerichtshof rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru\nnasledujúcu prejudiciálnu otázku:\n„Predstavuje prevádzkovanie fotovoltaického zariadenia, ktoré je pripojené k sieti, nemá vlastnú kapacitu\nna uskladnenie elektrickej energie, nachádza sa na súkromnom rodinnom dome alebo pri ňom a je\ntechnicky dimenzované tak, že výroba elektriny zo zariadenia je trvalo nižšia ako množstvo elektriny,\nktorú prevádzkovateľ zariadenia celkovo spotrebuje na súkromné účely v rodinnom dome, hospodársku\nčinnosť prevádzkovateľa zariadenia v zmysle článku 4 [šiestej smernice]?“\nSkutková druhovosť s predmetom konania pred Krajským súdom v Bratislave spočíva v odpočte\ndanej zaplatenej na vstupe za dodávku fotovoltaického zariadenia tom, že „pán Fuchs požadoval\nvrátenie sumy 6 394,63 eura z DPH zaplatenej na vstupe, týkajúcej sa nadobudnutia uvedeného\nfotovoltaického zariadenia“. V danom prípade teda nadobudnutie fotovoltaického zaradenia teda bolo\nimplicitne predmetom posudzovania Súdneho dvora. V rozsudku sa neuvádza, ale považuje sa za\nnesporné východisko, ktoré vyplýva z bodu 34 návrhov generálnej advokátky Eleanor Sharpston,\nprednesených vo veci C- 219/12 dňa 7. marca 2013, (uverejnené spolu s rozsudkom) kde uvádza:\n34.\n„V súvislosti s hospodárskou činnosťou dodávky elektrickej energie treba považovať\nsolárne panely za investičné tovary v zmysle šiestej smernice. Súdny dvor vymedzil\ninvestičné tovary na účely DPH ako tovary, „ktoré sa používajú na ekonomickú činnosť\na vyznačujú sa svojou stálou povahou a hodnotou, čo spôsobuje, že výdavky na\nich nadobudnutie nie sú obvykle zaúčtované ako bežné výdavky, ale sa odpisujú v\npriebehu viacerých účtovných období“.(16 <http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?\ntext=&docid=134582&pageIndex=0&doclang=SK&mode=req&dir=&occ=first&part=1&cid=314327>)“\n41. „Chcela by som však poukázať na to, že konanie vo veci samej sa týka nadobudnutia a montáže\nsolárnych panelov v roku 2005, keď zdaniteľné osoby boli oprávnené (a dokonca povinné) zaradiť\ninvestičné tovary buď do súkromného, alebo obchodného majetku. Od roku 2010 článok 168a ods. 2\nsmernice 2006/112 dovoľuje členským štátom stanoviť, že výdavky na tovar, ktorý je súčasťou majetku\npodniku, možno odpočítať len do tej miery, v akej sa používa na účely podnikateľskej činnosti zdaniteľnej\nosoby“\n\nZ uvedeného je zrejmé, že dodanie fotovoltaickej elektrárne je považované za dodanie investičného\ntovaru.\nKrajský súd po vyhodnotení rozsudku SDEU C-219/12 v spojení s návrhmi Generálnej advokátky\nSharpston, ktoré boli podkladom rozsudku, musí zvážiť, či rozsudok súdneho dvora dáva odpoveď na\nvšetky relevantné otázky pre predmet konania. Ak chýba komplexný právny základ aplikovateľného\npráva EU, súd nemôže pokračovať v konaní. Ide o špecifickú situáciu, kedy absentuje prameň práva\nEU. Z tohto dôvodu sa povinnosť položenia prejudiciálnej otázky nevyhnutne vzťahuje už na konanie\npred súdom prvého stupňa. V opačnom prípade by krajský súd rozhodoval bez existujúceho právneho\nzákladu. Rozsudky súdneho dvora EU majú účinky ex tunc. Tieto pravidlá národný súd nemôže meniť,\nale musí z nich vychádzať. Procesný prenos položenia prejudiciálnej otázky už do štádia prvostupňového\nkonania bol judikovaný uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf/27/2013 zo dňa 01.08.2014 na\nzáklade judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a bol realizovaný Krajským súdom v Košiciach\nnapr. uznesením 7S/21/2012-94 zo dňa 25.02.2015 vo veci Kovozber s.r.o. c/a Daňový úrad Košice\nprebiehajúce konanie C-120/15.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}