{"guid": "959b9fa9-cfb7-4bda-a78c-e2d0e6a473dc:09ce15cd-793b-4859-b0bd-778b1b6d52c2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1013201655.1", "spisova_znacka": "1Sžf/1/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/1/2015 z 28. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2015, sp. zn. 1Sžf/1/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:1013201655.1", "identifikacne_cislo": "1013201655", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2015-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/09ce15cd-793b-4859-b0bd-778b1b6d52c2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1013201655.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1013201655.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1013201655.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžf/1/2015\n1013201655\n28. 04. 2015\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2015:1013201655.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej\nveci žalobcu: H.. J. X., občan Slovenskej republiky, IČO: XX XXX XXX, s adresou XXX XX N.. XXX,\nzast.: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., advokátskou spoločnosťou, IČO: 36 868 221, so\nsídlom Bajkalská č. 31, 827 25 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nso sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho\norgánu v daňovom konaní, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.\nseptembra 2014 č. k. 1S 219/2013-40, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. septembra 2014 č.\nk. 1S 219/2013-40 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na finančnom orgáne\n1. Rozhodnutím č. 1100305/1/346246/2013 z 02.08.2013 (ďalej tiež na účely rozsudku „napadnuté\nrozhodnutie“) žalovaný ako odvolací finančný orgán konajúci v zmysle § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009\nZ. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej tiež na účely rozsudku „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu\nBratislava (ďalej tiež na účely rozsudku „správca dane“) č. 9104408/5/1730054/2013/Hlô zo 06.05.2013\n(ďalej tiež na účely rozsudku „prvostupňové rozhodnutie“).\nPodľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku v znení relevantnom na prejednávanú vec odvolací orgán\nnapadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie\npotvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody.\nAk odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo\norgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.\n2. Prvostupňovým rozhodnutím bol podľa § 68 ods. 5 v nadväznosti na § 165b ods. 1 Daňového\nporiadku žalobcovi ako platiteľovi dane (viď aj jeho IČ DPH) vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2011 v sume 12.716,40 € na tom skutkovom základe, že oproti\nnadmernému odpočtu vykázanému v daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie vo výške -\n\n166,89 € bola daňovým úradom zistená daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume + 12.549,51\n€.\nVyrubenie dane z pridanej hodnoty správca dane odôvodnil tým, že vykonaným šetrením v rámci konania\nvo veci vyrubenia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2001 neboli zistené nové\nskutočnosti a dôkazy, ktoré by mali vplyv na výsledok kontroly uvedený v Protokole o výsledku zistenia\nz daňovej kontroly číslo 9102408/5/491336/2012/Hlô (ďalej na účely rozsudku len „protokol“).\nPodľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku v citovanom znení správca dane v rozhodnutí vydanom vo\nvyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.\nPodľa § 165b ods. 1 Daňového poriadku v citovanom znení daňové konanie začaté podľa zákona\nSlovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných\nfinančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\n3. Ďalej z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú\nkontrolu za 1. štvrťrok 2011 s prerokovaním protokolu dňa 25.06.2012, pričom uvedenou kontrolou\npreveroval opodstatnenosť\n- uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty vo výške 12.716,40 € na základe došlých faktúr č.\n411009 - 4110015 (interné značenie týchto faktúr žalobcom), všetky s dátumom dodania 14.01.2011,\nvystavených spoločnosťou PRONTO CAR, spol. s r.o. ako dodávateľom (ďalej na účely rozsudku len\n„dodávateľ“) za dodanie tovaru - stroje a vybavenie pneuservisu od platiteľa dane a\n- vyšlej faktúry žalobcu č. 2011008 za dodanie tovaru dňa 09.02.2011 odberateľovi ALL Wheels, s.r.o.\n(ďalej na účely rozsudku len „odberateľ“) uvedené stroje a vybavenie pneuservisu.\n4. Z obsahu odpovedí dožiadaných správcov dane vyplýva, že\n- hoci dodávateľ bol vyzvaný na predloženie dokladov za účelom preverenia dodávateľsko odberateľských vzťahov so žalobcom, tak zásielka sa vrátila nedoručená správcovi dane späť s\npoznámkou adresát je neznámy, a\no na výzvu dožiadaného správcu dane sa dostavil konateľ dodávateľa pán H. U., ktorý do zápisnice\nuviedol, že za zdaňovacie obdobie január 2011 nemá žiadne účtovné doklady, nevykonáva žiadnu\nčinnosť, nevie sa vyjadriť k obchodom, ktoré spoločnosť uskutočnila v minulosti,\no bývalí konatelia dodávateľa - pani S.X. a pán R.X. (konatelia do 03.01.2011), teda pred dodaním\npreverovaného tovaru, títo svedkovia potvrdili dodanie tovaru dodávateľom,\no a pán T. U., ako jediný konateľ dodávateľa v čase dodania tovaru (t. j. od 03.01.2011 do 04.05.2011),\nktorý po predvolaní miestnym správcom dane do zápisnice v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu\nuviedol, že dodávateľa odkúpil od pána R.X. s manželkou za prítomnosti žalobcu v jeho kancelárii, ďalej\npotvrdil obdobie výkonu funkcie konateľa, počas ktorého sa nevykonávalo absolútne nič, faktúry (t. j. aj\nvyššie uvedené sporné faktúry za dodanie strojov a vybavenia pneuservisu) za dodanie tovaru a služieb\nžiadne nevystavoval a ani nepodpisoval, nevedel potvrdiť, či došlo k dodaniu tohto tovaru, za dodávateľa\nnepodával žiadne daňové priznania na dani z pridanej hodnoty, lebo nemal žiadne podklady a materiály\nk činnosti firmy predtým, ako sa stal jej konateľom (mal ich dostať, ale nestalo sa tak ani po 3 mesiacoch).\no Predložené faktúry pán T. U. videl prvýkrát, nevedel sa vyjadriť k tomu, kde sa dodanie tovaru\nuskutočnilo, kto tovar prevzal a kto zabezpečil, taktiež nevedel, kde bol tovar pred dodaním uskladnený.\nV čase, keď bol konateľom dodávateľa, tak nikoho nepoveril zastupovaním za túto spoločnosť.\n- prokurista odberateľa, t. j. žalobca, uviedol, že spoločnosť tovar (stroje) podľa vyšlej faktúry prijala,\npísomná zmluva nebola uzatvorená, tovar bol prepravený v rámci areálu na Prievozskej ulici, kde sa má\naj v súčasnosti nachádzať, úhrada prebehla v hotovosti, peniaze odovzdal aj prijal žalobca osobne.\n\n5. Správca dane vyhodnotil uplatnený nárok žalobcu tak, že dodávateľ dodanie tovaru v zmysle\nuvedených faktúr pre žalobcu v danom čase nemohol zrealizovať.\nPreto nemohol potvrdiť vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z\npridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej na účely len „zák. č. 222/2004 Z. z.“), ale aplikoval\n§ 69 ods. 5 cit. zákona.\nPodľa § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. v znení platnom v čase tvrdeného vykonania transakcie (t. j.\n14.01.2011) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci\nnadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom\ndodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho\npráva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej\nobdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c)\nje dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\nPodľa § 69 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z. z. v citovanom znení každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo\nv inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.\n6. Dňa 23.05.2012 počas ústneho pojednávania vo veci oboznámenia žalobcu ako daňového subjektu\ns výsledkami vykonávanej daňovej kontroly žalobca odmietol komunikácie so správcom dane, a hoci\nnepredložil o tom dôkaz, tvrdil, že funkcia konateľa dodávateľa pána T. U. začala až dňa 01.02.2011 a\nnie 03.01.2011, ako tvrdí správca dane.\nNakoľko žalobca dňa 04.06.2012 doručil správcovi dane vyjadrenie k protokolu, bol správcom dane\nvyhotovený Dodatok č. 1 k protokolu. V tomto rozsahu bol protokol prerokovaný a doručený dňa\n25.06.2012, t. j. v deň určený vo výzve na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie, za účasti\nkontrolovaného daňového subjektu.\nPodľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku v citovanom znení zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly\nvyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol\nsa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou\nkontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov\nzaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca\ndane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam\nuvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie\nkratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k\nzisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v\npriebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty\nnemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa\nosobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov\nnezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt\nneumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného\nodpočtu podľa osobitného predpisu.\n7. Na základe podaného daňového odvolania žalovaný konštatoval, že správca dane všetky\nzhromaždené dôkazy vyhodnotil v zmysle zásad daňového konania uvedených v ustanovení § 2 zákona\nčíslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 511/1992 Zb.“), a preto\nzáver, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane na základe došlých\nfaktúr od dodávateľa, označil žalovaný za správny a námietky žalobcu vyhodnotil ako neodôvodnené.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n\n8. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na Krajský súd v\nBratislave žalobu zo 16.09.2013.\n9. Krajský súd v Bratislave ako prvostupňový súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie\ntomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po nariadení\npojednávania v zmysle § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\nPreto ju na základe nižšie uvedených dôvodov postupom podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.\n10. S poukazom na ustanovenia § 244 ods. 1, § 250i ods. 1 veta prvá a odsek 3 O.s.p., § la písm. c), §\n2 ods. 1, 3 a 6, § 15 ods. 6 písm. c), d), a e), § 29 ods. 1, 2, 4 a 8 zák. č. 511/1992 Zb., § 8 ods. 1 písm.\na), § 19 ods. 1, § 49 ods. 1 a odsek 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) a § 69 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z.,\ns poukazom na zásadu zákonnosti a jej vykonanie prostredníctvom článku 59 ods. 2 ústavy Slovenskej\nrepubliky a po rekapitulácii skutkového stavu zachyteného v spise správcu dane krajský súd zdôraznil,\nže žalobca hoci mal v evidencii DPH dodávateľské faktúry od dodávateľa, to však neznamená, že k\ndodaniu tovaru, ktorý je uvedený na faktúrach, v skutočnosti došlo.\nNaopak, pre uplatnenie odpočtu dane z danej hodnoty je potrebné preukázať, že fakturovaný tovar bol\nfyzicky dodaný a to práve tým dodávateľom, ktorý faktúry aj vystavil, čo v prejednávanej veci nebolo\npreukázané.\n11. Krajský súd ďalej faktúru vyhodnotil ako doklad, ktorým (ale nie na základe ktorého) žalobca\npreukazuje svoje právo uplatniť odpočítanie dane. Avšak iba samotná existencia faktúry, ak nie je\npodložená reálnym dodaním tovaru a služieb, nezakladá žalobcovi právo na odpočítanie dane uvedenej\nna faktúre.\nNakoľko v zmysle ust. § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. je dôkazné bremeno na daňovom subjekte, tak\naž na základe na základe uskutočnenia zdaniteľného plnenia následne môže dôjsť k vystaveniu faktúry\na z toho titulu ku vzniku daňovej povinnosti. A až potom môže podľa krajského súdu prísť k odpočítaniu\ndane.\n12. Preto sa krajský súd stotožnil s právnym posúdením veci správcu dane, ktorý rozsiahlym\ndokazovaním dostatočne a riadne zistil skutkový stav a zistil, že zo strany dodávateľa dodanie tovaru\nnebolo uskutočnené v zmysle ustanovenia § 8 zák. č. 222/2004 Z. z.\nDaňová povinnosť týmto podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. nevznikla a žalobca ako\nplatiteľ nemá právo na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 zák. č. 222/2004 Z. z. Na\nzáklade vyššie citovaných ustanovení krajský súd žalobu zamietol.\n\nIII.\nOdvolanie žalobcu / stanoviská\nA)\n13. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 30.10.2013 (č. l. 50) proti rozsudku krajského súdu žalobca\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu napriek požiadavke zákonodarcu zakotvenej v ustanovení\n§ 205 O.s.p. výslovne neuviedol žiadny zo zákonom uznaných dôvodov odvolania. Preto odvolací súd\nmusel v zmysle § 41 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. vyhodnotiť podané odvolanie podľa jeho\nobsahu (najmä s prihliadnutím na jednotlivé odvolacie námietky) nasledovne.\n14. Odvolacie námietky žalobcu v stručnom prehľade:\n\n- z výpovedí predchádzajúcich konateľov, S.X. a R.X., ako aj vtedajšieho konateľa pána T. U. je zrejmé,\nže predmetné zdaniteľné plnenie sa riadne uskutočnilo (viď zápisnica DÚ Banská Bystrica, kontaktné\nmiesto Krupina, č. 9614401/5/1293430/2013/Mať z 08.04.2013) a žalobca ho prevzal,\n- žalobca za predmetné zariadenie riadne zaplatil dohodnutú kúpnu cenu a následne bolo namontované\nv priestoroch prevádzky spoločnosti Pronto Car, s.r.o.,\n- skutočnosť, že si dodávateľ nesplnil niektorú zo svojich zákonných povinnosti, nemôže byť na ujmu\nprijímateľa zdaniteľného plnenia (na podporu žalobca poukázal na tlačové komuniké Súdneho dvora\nEurópskej únie č. 85/12 z 21.06.2012),\n- žalobca v rámci daňovej kontroly predložil všetky doklady potrebné k preukázaniu uskutočnenia\nzdaniteľného plnenia a vzniku nároku na odpočet dane z tohto plnenia,\n- pracovníci správcu dane toto zariadenie fyzicky neskontrolovali, čo hodnotí ako nedostatočné zistenie\nskutkového stavu veci,\n- napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zásadami daňového konania, napr. § 2 ods. 6 vtom čase\nplatného zákona o správe daní a poplatkov, a\n- žalobca sa preto v celom rozsahu pridržiava dôvodov uvedených v žalobnom návrhu ako aj v jeho\nďalších podaniach.\n15. Záverom žalobca navrhol zmeniť rozsudok krajského súdu tak, že zruší napadnuté rozhodnutie\nžalovaného a vráti vec príslušnému správnemu orgánu na ďalšie konanie, resp. navrhol zrušiť rozsudok\nkrajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nPre prípad úspechu si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo vyčíslenej výške 560,02 €.\nB)\n16. Zo stanoviska žalovaného z 24.11.2014 (č. l. 56) po uvedení hore citovaných odvolacích námietok\nvyplýva, že tieto námietky vyhodnotil ako nedôvodné.\nĎalej žalovaný odkázal na svoje argumenty obsiahnuté nielen vo svojom vyjadrení zo 17.10.2013 k\nžalobe ale aj na zistené skutočnosti v rámci výkonu daňovej kontroly. Tiež zdôraznil, že krajský súd sa\nso skutkovými dôvodmi vedúcimi k záveru daňových orgánov stotožnil.\n17. Záverom žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu potvrdil.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s\n§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“).\nPo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že\nide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie\nprípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po\nneverejnej porade senátu jednomyseľne (viď § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k\nzáveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto\nho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n19. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä\nčl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (v\n\nprejednávanej veci žalobcu), t. j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae)\nv medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si podľa Občianskeho\nsúdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu správcu dane.\nPreto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t. j. dispozitívne rozhodnutie účastníka\nkonania z úradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto\nzvoleného prostriedku nápravy.\n20. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je v medziach\nuvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219\nods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení žalobe a o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd\nodvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal\nrozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\npreskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd\nvysporiadal so všetkými zrušujúcimi námietkami žalobcu (§ 250j ods. 2 O.s.p.), a v takto vymedzenom\nrozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\nĎalej zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo\n98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto\nodvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci\ns prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.\n21. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nNajvyšší súd celkom zdôrazňuje, že podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako\naj žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného, je otázka, či na základe\npodkladov predložených žalobcom počas daňovej kontroly boli dostatočne preukázané skutočností\nopodstatnene nasvedčujúce záveru, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo, t. j. otázka správneho zistenia\nrozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v\nďalšom procese aplikácie hmotného práva.\nPráve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n22. Žalobca svoje odvolanie oprel o viacero námietok. Najvyšší súd v súvislosti s uvedeným konštatuje,\nže pokiaľ dôjde k záveru, že už prvé procesné, resp. iné pochybenia žalovanej krajský súd nedostatočne\npri kontrole zákonnosti vyhodnotil a ich intenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom\nv ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., potom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je v zmysle\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr\nGarcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne.\n23. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, že správny\nsúd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré\nmajú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.\nPreto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.\n24. Vzhľadom na vyššie vyslovené názory a v súvislosti s hore položenou otázkou Najvyšší súd po\nvyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k\nobsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s\n\n§ 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a\nrelevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých\nv odôvodnení rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie\nvýroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne\nneopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu,\nNajvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných\nbodov odôvodnenia rozsudku a doplnenia svojich odlišných, resp. doplňujúcich zistení a záverov\nzistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje odvolaciemu\nsúdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody), najmä vo vzťahu k hore vymedzenej\nskutkovej otázke.\n25. Medzi účastníkmi, a tento záver aj nepochybne vyplýva z jeho odvolacích námietok, hoci žalobcom\nnie je expresis verbis v odvolaní explicitne vyjadrený, je sporné skutkové vymedzenie splnenia\npodmienok zdaniteľného obchodu. Za tejto situácie sa krajský súd stotožnil so skutkovými zisteniami\nsprávcu dane v tom rozsahu, ako si ich žalovaný osvojil v zmysle výsledkov vykonanej daňovej kontroly.\n26. Žalobca naopak zdôrazňuje kombináciu troch základných skutočností v prejednávanej veci, t. j.\n- žalobca tovar zaplatil,\n- žalobca tovar prevzal a\n- tovar sa nachádzal v prevádzke žalobcu,\nktoré majú nepochybne preukázať, že došlo k naplneniu zákonných podmienok na vznik daňovej\npovinnosti k dani z pridanej hodnoty v zmysle § 19 zák. č. 222/2004 Z. z.\nPodľa § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. v citovanom znení daňová povinnosť vzniká dňom dodania\ntovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\nPri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania,\nak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri\ndodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania\nstavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru\nnájomcovi.\n27. V súvislosti s uvedeným musí Najvyšší súd predovšetkým zdôrazniť, že z charakteru opisovaného\nobchodu (t. j. tvrdené dodanie strojov a vybavenia pneuservisu) nepochybne vyplýva, že nešlo o\ndodanie služby, dodanie tovaru nebolo ani čiastkové ani opakované, dodanie tovaru nebolo spojené s\nintrakomunitárnym plnením, nešlo o právny vzťah z komisionárskej zmluvy či o iné špecifické prípady\nriešené v iných ustanoveniach citovaného § 19.\nPreto pre aplikáciu ustanovenia § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. vyplýva, že základným interpretačným\nkrokom správcu dane malo byť objasnené, či došlo k činnosti, ktoré zákonodarca označuje ako dodanie\ntovaru, a ak áno, potom ktorým dňom.\n28. Opätovne, vzhľadom na hore opisovaný charakter jeho tvrdenej realizácie, je nutné podľa\nNajvyššieho súdu v prejednávanej veci vychádzať z ustanovenia § 8 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z.\nZdaniteľným obchodom, ktorý má charakter dodania tovaru, zákonodarca na tomto základe na účely\nzák. č. 222/2004 Z. z. označuje činnosť, ktorej základom je zabezpečiť prevod práva na žalobcu nakladať\ns hmotným majetkom od dodávateľa ako vlastník.\nJe nepochybné, že zák. č. 222/2004 Z. z. ako súčasť verejného práva neustanovuje podmienky, za\nktorých sa tento prevod práva medzi zdaniteľnými osobami realizuje, ale ponecháva túto úpravu na\noblasť práva súkromného.\n\n29. Súkromné právo, či už právo občianske alebo obchodné uprednostňuje dôvod (titulus aquirendi)\nnadobudnutia takého práva prostredníctvom právneho vzťahu založeného súkromnoprávnym úkonom\nvo forme písomnej alebo ústnej zmluvy (dohody), z ktorej, ak nevyplývajú iné podmienky prechodu\nvlastníckeho alebo iného obdobného práva na žalobcu ako nadobúdateľa (modus aquirendi), tak žalobca\nmohol vlastnícke právo k strojom a k vybaveniu pneuservisu nadobudnúť okamihom sprístupnenia, t. j.\nprvou možnosťou na ich uchopenie do svojej moci, t. j. v prejednávanej veci v mesiaci január 2011.\nAvšak právny základ tohto nadobudnutia vlastníckeho práva, t. j. hore uvedený právny dôvod, mal podľa\ntvrdenia žalobcu iba vychádzať z ústne uzatvorenej dohody o dodávke tovaru, o existencii ktorej a jej\nobsahu žalobca neprodukoval pri výkone daňovej kontroly žiadne dôkazy. Preto správne správca dane\npostupom „ex offo“ pristúpil k preverovaniu hodnovernosti tvrdenia žalobcu.\nPodľa § 8 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. v citovanom znení dodaním tovaru je prevod práva\nnakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona\nhmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné\nnehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich\nnominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným\nvýmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou\nSlovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.\n30. Zo skutočností následne zistených správcom dane (viď zápisnica o ústnom pojednávaní z 15.12.2011\nna Daňovom úrade Senec /por. č. 26/ a Oboznámenie o priebehu výsluchu svedkov R.X. a S.X..\n9102408/5/225862/2012/Hlô) je nepochybné, že svedkovia R.X. a S.X. mali dodanie tovaru žalobcovi\nspoločnosťou PRONTO CAR spol. s r.o. potvrdiť. K dodaniu malo dôjsť ich presunutím z jedného skladu\nv rámci areálu Drutechny na Prievozskej ulici v Bratislave do iného skladu.\nAvšak z listín dodávateľa ako aj z údajov z obchodného registra správne správca dane vyhodnotil, že\npánovi T. U. funkcia jediného konateľa spoločnosti PRONTO CAR spol. s r.o. vznikla dňa 03.01.2011\na skončila dňa 04.05.2011. Nakoľko menovaný pán U. osobne dňa 10.05.2012 nielenže nepotvrdil\nvedomosť o uvedenom presunutí strojov a zariadení autoservisu, ale naopak poprel, že by v uvedenom\nobdobí od 03.01.2011 do 04.05.2011 vykonával akúkoľvek hospodársku, platobnú, evidenčnú či\ndodávateľskú činnosť a ani na výkon takejto činnosti nikoho nesplnomocnil, je správny záver žalovaného,\nže k zdaniteľnému obchodu, tak ako to opisuje žalobca, nedošlo.\nNavyše s uvedeným presunom strojov a zariadení autoservisu vznikajú, vzhľadom na ich technologickú\nhmotnosť, aj pochybnosti, kto, kedy a akými technickými prostriedkami mal tento presun zrealizovať a\nna koho náklady.\n31. K námietke žalobcu, že počas daňovej kontroly boli z jeho strany predložené všetky podklady, ktoré\nosvedčujú nárok žalobcu na odpočet dane z pridanej hodnoty, musí Najvyšší súd uviesť, že žalobca\npredložil iba účtovné podklady, avšak hodnovernosť svojho tvrdenia o nadobudnutí vlastníckeho práva\nk technologickým komponentom autoservisu ponechal iba v rovine svojich tvrdení.\nVystavenie dodávateľskej faktúry za dodanie tovaru nemusí byť iba logickým dôsledkom uskutočnenia\ntakejto dodávky tovaru (t. j. obsahovej stránky faktúry), ale môže byť zapríčinené viacerými subjektívnymi\npohnútkami, a to aj mimo právnu rovinu takto tvrdenej činnosti. Je preto dôkazným bremenom žalobcu,\naby správnosť obsahovej stránky faktúry vhodnými dôkaznými prostriedkami podporil a to najmä za\nsituácie, ak správca dane na základe hore uvedenej výpovede pána U. spochybnil hodnovernosť\nakejkoľvek činnosti dodávateľa vrátane uskutočnenia dodávky strojov a zariadení pneuservisu.\n32. Navyše samotné predloženie splnomocnenia, ktoré malo byť údajne udelené pánom T. U. dňa\n03.01.2011 pánovi R.X. na zastupovanie spoločnosti PRONTO CAR, spol. s r.o., je v priamom rozpore\ns tvrdením žalobcu, že menovaný v tom čase nemohol byť konateľom spoločnosti dodávateľa, keď sa\nním mal podľa žalobcu stať až od 01.02.2011 (viď vyhlásenie žalobcu do zápisnice z 23.05.2012).\n\nV tejto súvislosti je tiež významná tá časť svedeckej výpovede pána Beláka zo dňa 10.05.2012, že pri\nkúpe spoločnosti PRONTO CAR, spol. s r.o. od pána T. a v prítomnosti žalobcu v jeho kancelárii, nebol\noboznámený o žiadnom hmotnom majetku vo vlastníctve kupovanej spoločnosti.\n33. Tiež ďalšiu námietku žalobcu, že tvrdenie, že si dodávateľ nesplnil niektorú zo svojich zákonných\npovinnosti, nemôže byť na ujmu prijímateľa zdaniteľného plnenia (viď žalobcov odkaz na tlačové\nkomuniké Súdneho dvora Európskej únie č. 85/12 z 21.06.2012), Najvyšší súd vyhodnotil ako\nnedôvodnú. Uvedené tvrdenie vyslovil Súdny dvor Európskej únie v iných súvislostiach (išlo o spojené\nveci sp.zn. C-80/11 a C142/11, pri ktorých Súdny dvor Európskej únie vychádzal z predpokladu, že\nzdaniteľný obchod sa uskutočnil), a to vzhľadom na prípustnosť aplikácie doktríny zneužívania daňového\npráva za účelom získania neoprávnenej výhody, akým napríklad odpočet dane z pridanej hodnoty vo\nveci riešenej Súdnym dvorom Európskej únie mohol byť.\nPreto nie je možné závery Súdneho dvora Európskej únie aplikovať aj na prejednávanú vec, ktorá je\nprávne odlišná od príkladu uvedeného žalobcom.\n34. Preto Najvyšší súd musí potvrdiť, že tak žalovaný ako aj krajský súd správne vyhodnotili skutkové\nzistenia s tým, záverom, že nakoľko k dodaniu tovaru v kontrolovanom zdaniteľnom období nedošlo,\npotom ani nemohla vzniknúť daňová povinnosť, ktorá by žalobcu oprávnila na požadovanie vrátenia\nnadmerného odpočtu tak, ako si ho vyčíslil v daňovom priznaní za 1. štvrťrok 2011.\nPotom oprávnene žalovaný potvrdil napadnuté prvostupňové rozhodnutie, ktorým nároku na vrátenie\nnadmerného odpočtu nebolo správcom dane vyhovené.\nV.\n35. Odvolací súd vzhľadom na odvolacie námietky uplatnené žalobcom uvádza, že napadnuté\nrozhodnutie má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia požadované v zmysle § 63 Daňového\nporiadku. Uvedené rozhodnutie finančného orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu,\nktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými\nzisteniami a právnymi závermi zistených v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobca nespĺňa\nzákonné podmienky pre priznanie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty.\nPočas konania Najvyšší súd mu z dostupných zdrojov nezistil a ani mu nebolo účastníkmi naznačené,\nresp. nedospel k záveru, že by sa vyskytli prekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby\nvýkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov\nEurópskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť, poprípade výskyt skoršej judikatúry, od ktorej by\nsa tento rozsudok odkláňal.\n36. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu a stanoviska žalovaného Najvyšší súd s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom\npodľa § 219 ods. 2 O.s.p. s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom podľa §156 ods. l a 3\nO.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n37. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), a hoci išlo o vec v zmysle\n§ 250i ods. 2 O.s.p. (úprava daňového konania je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), tak v odvolacom\nkonaní na základe mu dostupných informácií z pripojeného priestupkového spisu Najvyšší súd dospel k\nzáveru, že nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov\nnevznikla potreba pojednávanie nariadiť.\n38. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s §\n250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo na náhradu trov tohto\nkonania, čo v tomto súdnom prieskume nenastalo.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/219/2013", "guid": "26251f95-f010-4958-afb3-dabaff9afcb5:366ef289-dbd0-4112-9b2d-dd1b8e1286d7", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}], "citovane_v": []}