{"guid": "9944ec47-c867-474d-8334-a40857080df0:31a69fe4-6644-4d9e-8bf2-3a0f70a768d0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1013201510.1", "spisova_znacka": "2Sžo/21/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/21/2014 z 17. 6. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. júna 2015, sp. zn. 2Sžo/21/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1013201510.1", "identifikacne_cislo": "1013201510", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Poláčková", "sudca_id": 725, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-polackova-725", "datum_vydania": "2015-06-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/260", "nazov": "zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/260", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/260-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/260/#paragraf-9.odsek-5", "nazov": "§ 9 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/260/#paragraf-9.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/260-2011/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/260#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/31a69fe4-6644-4d9e-8bf2-3a0f70a768d0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1013201510.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1013201510.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1013201510.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/21/2014\n1013201510\n17. 06. 2015\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2015:1013201510.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci navrhovateľa:\nF.. S. P., bytom I. XX, G., právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Matúš Meheš, s.r.o.,\nso sídlom v Bratislave, Nevädzová 6c, proti odporcovi: Hlavné mesto SR Bratislava, o priznanie\nnároku na poskytnutie bytovej náhrady, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. MAGS SNM\n28580/13-282763/973/Do zo dňa 18. júna 2013, o odvolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 9Sp/67/2013-32 z 29. novembra 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Sp/67/2013-32 z 29.\nnovembra 2013 p o t v r d z u j e .\nOdporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 170,45 €\nna účet právneho zástupcu navrhovateľa Advokátska kancelária JUDr. Matúš Meheš, s.r.o. Bratislava,\ndo 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie odporcu č. MAGS SNM 28580/13-282763/973/Do z 18.\njúna 2013 a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho\nzastúpenia v sume 418,63 eur.\nOdporca rozhodnutím č. MAGS SNM 28580/13-282763/973/Do z 18. júna 2013 podľa § 9 ods. 5\nzák. č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom\nnavrhovateľovi nepriznal nárok na bytovú náhradu za dvojizbový byt č. X na I. W.. č. XX v G.,\npretože navrhovateľ, o ktorého skoršej žiadosti bolo konanie právoplatne zastavené, nepodal žiadosť\ndo 31.12.2012 v zmysle § 16a zákona, ale až dňa 30.4.2013.\nKrajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že navrhovateľovi bol vypovedaný nájom bytu\npodľa § 3 ods. 1 zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom\ndňa 14.1.2012. Navrhovateľ podal žiadosť o priznanie bytovej náhrady zo dňa 15.2.2012, doručenou\nodporcovi v ten istý deň. Konanie o tejto prvej žiadosti odporca zastavil rozhodnutím č. MAGS SNM\n35667/2012-384561/335/Do z 15.10.2012 podľa § 30 ods. 1, písm. d/ a § 46 Správneho poriadku, keď\nnavrhovateľ napriek výzve a poučeniu o možnosti zastavenia konania v stanovenej lehote nedoložil\nznalecké posudky na určenie všeobecnej hodnoty jeho majetku. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť\ndňa 7.12.2012. V poradí druhú žiadosť o priznanie bytovej náhrady navrhovateľ doručil odporcovi dňa\n30.4.2013.\n\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na novelu vykonanú zákonom č. 355/2012,\núčinnou od 23.11.2013, ktorá zaviedla dve prekluzívne lehoty na podanie žiadosti o poskytnutie bytovej\nnáhrady, jednak v ustanovení § 7a, a to do 30.4.2013 a jednak v prechodnom ustanovení § 16a, do\n31.12.2012. Zavedenie nových prekluzívnych lehôt na podanie žiadosti vyplýva zo skutočnosti, že nie\nvšetci prenajímatelia a nájomcovia stihli v pôvodných lehotách nájom vypovedať, resp. o bytovú náhradu\núspešne požiadať.\nKrajský súd vzhľadom k postaveniu navrhovateľa, o ktorého prvej žiadosti sa nerozhodlo podľa § 9 ods.\n5 zák. č. 266/2011 Z. z. tak, že nárok na bytovú náhradu sa mu nepriznal, uviedol, že nemôže byť horšie,\nako postavenie takého nájomcu, ktorý podľa právnej úpravy do prijatia zák. č. 355/2012 Z. z. o priznanie\nbytovej náhrady vôbec nepožiadal. Podľa jeho názoru má takýto nájomca v zmysle zák. č. 355/2012\nmožnosť podať žiadosť do 30.4.2013, preto aj navrhovateľovu žiadosť, doručenú odporcovi v tejto lehote\ntreba považovať za podanú včas. Navyše ku dňu účinnosti zák. č. 355/2012 konanie o prvej žiadosti\nnebolo právoplatne skončené, aj preto naň nemožno aplikovať ustanovenie § 16a, keďže sa dotýka tých\nnájomcov, ktorým sa bytová náhrada nepriznala, teda nájomcov, ktorých negatívne rozhodnutie podľa\n§ 9 ods. 5 zák. č. 260/2011 Z. z. už nadobudlo právoplatnosť.\nNa základe vyššie uvedeného krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu z dôvodu nesprávneho\nprávneho posúdenia veci zrušil podľa § 250j ods. 2, písm. a/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nÚspešnému navrhovateľovi krajský súd priznal podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania,\npozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 418,63 €.\nProti rozsudku krajského súdu podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhol, aby\nodvolací súd rozhodnutie krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie z dôvodu, že krajský\nsúd vec nesprávne právne posúdil v otázke včasnosti podania druhej žiadosti navrhovateľa.\nUviedol, že v danom prípade neboli splnené podmienky za akých môže žiadateľ podať novú žiadosť\nvzhľadom k tomu, že navrhovateľ žiadal odporcu o poskytnutie bytovej náhrady už v roku 2012,\nžiadosťou z 15.2.2012. Odporca vydal rozhodnutie č. MGS SNM 35667/2012-384561/335/Do z\n15.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 7.12.2012 a ktorým odporca ako príslušný na konanie\npodľa § 7 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných\nvzťahov k bytom a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v\nznení neskorších predpisov, podľa § 30 ods. 1 písm. d/ a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní, zastavil konanie vo veci jeho nároku na poskytnutie bytovej náhrady. Vzhľadom k tomu, že vo\nveci žiadosti navrhovateľa bolo právoplatne rozhodnuté, jeho nová žiadosť o bytovú náhradu nespĺňa\ntaxatívne vymedzené ustanovenie § 7a zákona č. 260/2011 Z. z. Podľa názoru odporcu, tým, že zastavil\nkonanie, analogicky mu nepriznal ani bytovú náhradu. Uviedol, že navrhovateľ mal možnosť využiť riadny\nopravný prostriedok a nemôže súhlasiť s tvrdením krajského súdu, že ak sa mu nárok na bytovú náhradu\nnepriznal, jeho postavenie nemôže byť horšie ako postavenie nájomcu, ktorý o priznanie bytovej náhrady\nvôbec nepožiadal. V závere odvolania poukázal na to, že postavenie navrhovateľa v konaní nebolo\nneisté a ani znevýhodnené oproti ostatným žiadateľom.\nK podanému odvolaniu odporcu sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril navrhovateľ\na navrhol aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a navrhovateľovi priznal trovy odvolacieho\nkonania. Poukázal na ustanovenie § 9 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z. z., podľa ktorého „ak žiadateľ\nspĺňa podmienky na poskytnutie bytovej náhrady, obec rozhodne o priznaní nároku na bytovú náhradu,\ninak rozhodnutím nárok neprizná“, teda rozhodnutie odporcu o zastavení konania vo veci nároku na\nposkytnutie bytovej náhrady nie je možné považovať za rozhodnutie vo veci samej. S rozhodnutím o\nzastavení konania je vylúčené spájať hmotnoprávne alebo procesnoprávne účinky rozhodnutia vo veci\nsamej. Názor odporcu o analógii nepriznania bytovej náhrady v prípade zastavenia konania o nároku\nna poskytnutie bytovej náhrady je podľa názoru navrhovateľa špekulatívny a neprípustný v akomkoľvek\nohľade, nakoľko nenachádza žiadnu právnu oporu v žiadnom právnom predpise platnom na území\nSlovenskej republiky či judikatúre. Vo vyjadrení k odvolaniu ďalej uviedol, že rozhodnutie odporcu o\nzastavení konania je prekročením zákonom priznanej právomoci odporcu, v dôsledku čoho je toto\nrozhodnutie nezákonné.\n\nNavrhovateľ ďalej vo vyjadrení uviedol, že prijatie právnej úpravy zákonodarcom v oblasti nájomných\nvzťahov k bytom v podobe zákona malo za cieľ okrem iného chrániť právo nájomcov na bývanie,\nkonkrétne v podobe práva na bytovú náhradu. Postupom odporcu a vydaním preskúmavaného\nrozhodnutia bolo jednoznačne zasiahnuté do práv navrhovateľa tým, že odporca svojim konaním\nnespravodlivo odňal navrhovateľovi právo na bytovú náhradu, čím došlo k vzniku ujmy navrhovateľa,\nktorý nemá žiadnu inú alternatívu a možnosť, aby si zabezpečil náhradné bývanie sám z vlastných\nprostriedkov. Poukázal aj na ustanovenie § 3 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého „Správne orgány\nsú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania.....musia poskytovať pomoc\na poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu“. Vzhľadom na závažnú\npovahu otázky bytovej náhrady a práva na ňu v zmysle zákona č. 260/2011 Z. z., ktorej zodpovedanie\nmôže mať dopad až na samotnú existenciu dotknutej osoby, mal odporca v zmysle § 3 ods. 1 a 2\nsprávneho poriadku dbať na ochranu práv a záujmov navrhovateľa ako žiadateľa o bytovú náhradu a\npokiaľ nerozhodol meritórne, mal v záujme dodržania zásad správneho konania ako aj s prihliadnutím\nna účel a zmysel zákona č. 260/2011 Z. z. upozorniť navrhovateľa na zmeny dotýkajúce sa možnosti\npodania žiadosti žiadateľmi spĺňajúcimi podmienky. Súčasne si navrhovateľ v zmysle ustanovenia § 11\nods. 4 v spojení s § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov uplatnil trovy odvolacieho\nkonania vo výške 170,45 €.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné\nvyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17. júna 2015 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá OSP.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nOdvolací súd v medziach podaného odvolania preskúmal obsah súdneho a administratívneho spisu (v\npredloženom rozsahu) a dospel k záveru, že skutkové a právne závery krajského súdu sú vecne správne\na preto je dôvod na potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku s doplnením nasledovných dôvodov\nodvolacieho súdu.\nNajvyšší súd nezistil procesné vady, ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia\nKrajského súdu v Bratislave. Rozsudok krajského súdu sa dostatočne podrobne zaoberá skutkovými\nzisteniami správneho orgánu, námietkami žalobcu, ako aj vyjadreniami správnych orgánov na tieto\nnámietky. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi prvostupňového rozsudku, ktoré\nzodpovedajú obsahu spisu a tieto dôvody si odvolací súd osvojuje ako svoje vlastné.\nNajvyšší súd prvostupňový rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil a súčasne\nodkazuje na jeho podrobné dôvody vo vzťahu ku všetkým dôvodom podaného odvolania, ktoré sú\nprakticky totožné s dôvodmi samotnej žaloby a s ktorými sa krajský súd náležite po stránke skutkovej aj\nprávnej vysporiadal a odvolací súd nevidí dôvod na zopakovanie vecne správnych dôvodov rozsudku\nkrajského súdu.\n\nPodľa § 219 ods. 2 OSP odvolací súd len dopĺňa dôvody prvostupňového rozsudku nasledovne:\nPredmetom súdneho konania v prejednávanej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu,\nktorým navrhovateľovi podľa § 9 ods. 5 zák. č. 260/2011 Z. z. nepriznal nárok na poskytnutie bytovej\nnáhrady.\nPodľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti\ns účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy\npríležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,\na uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie\ntýka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov\nneutrpeli v konaní ujmu.\nPodľa § 7a zák. č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k\nbytom žiadateľ, ktorý nepodal žiadosť podľa § 7 ods. 1, a žiadateľ, ktorému bol vypovedaný nájom bytu\nalebo ktorý vypovedal nájom bytu podľa § 3a, môže podať žiadosť do 30. apríla 2013 obci, v územnom\nobvode ktorej sa nachádza byt, ktorý sa má vypratať; inak jeho nárok na poskytnutie bytovej náhrady\nzanikne.\nPodľa § 9 ods. 5 citovaného zákona ak žiadateľ spĺňa podmienky na poskytnutie bytovej náhrady, obec\nrozhodne o priznaní nároku na bytovú náhradu, inak rozhodnutím nárok neprizná.\nNa základe vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že na navrhovateľa by sa ustanovenia § 7a zák.\nč. 260/2011 Z. z. nevzťahovali v prípade, ak by odporca o jeho prvej žiadosti rozhodol tak, že by vydal\nmeritórne rozhodnutie. Odporca však vydal rozhodnutie o zastavení konania, ktorého účinky v žiadnom\nprípade nemôžeme spájať s účinkami rozhodnutia vo veci samej.\nOdvolací súd sa stotožňuje so záverom krajského súdu, že postavenie navrhovateľa, o ktorého žiadosti\nnebolo rozhodnuté podľa § 9 ods. 5 zák. č. 260/2011 Z. z. nemôže byť horšie ako postavenie nájomcu,\nktorý podľa právnej úpravy do prijatia zák. č. 355/2012 Z. z. o priznanie bytovej náhrady vôbec\nnepožiadal.\nSkutočnosti, ktorými odporca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu, neboli\nzistené v odvolacom konaní.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu odporcu nevyhovel a s prihliadnutím\nna všetky individuálne okolnosti daného prípadu napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako\nsúladný so zákonom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.\n1 O.s.p a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní\npriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.\n\nTrovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby:\n1. vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 03.03.2014 vo výške 134 € podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 13a ods. 1\npísm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (účinnej v čase vykonania právneho úkonu), vo výške 1/6 základnej\nsadzby tarifnej odmeny, t. j. 134 € a paušálna náhrada výdavkov vo výške 8,04 € podľa § 16 ods. 3\nvyhlášky č. 655/2004 Z. z.,\ncelkom 142,04 € + 20% DPH = 170,45 €.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Sp/67/2013", "guid": "9ab52a2c-a856-4ca1-b644-511bf821bdd6:cf5c7eb5-bd85-4eb2-89ac-45ebf84e3bcd", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}