{"guid": "5a620e10-ec8c-4f44-ace6-699c3fff0deb:69b7c13a-9b4d-4945-aaf3-3696afb8d8b8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1013201482.1", "spisova_znacka": "10Sža/33/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/33/2015 z 30. 9. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2015, sp. zn. 10Sža/33/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:1013201482.1", "identifikacne_cislo": "1013201482", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2015-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 19 ods. 1 písm. i) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/69b7c13a-9b4d-4945-aaf3-3696afb8d8b8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1013201482.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1013201482.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1013201482.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sža/33/2015\n1013201482\n30. 09. 2015\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2015:1013201482.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a z členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nB. P., narodený dňa XX.XX.XXXX., indickej štátnej príslušnosti, pandžábskej národnosti, posledný trvalý\npobyt v krajine pôvodu R., miesto pobytu U., zastúpený: Centrum právnej pomoci, Námestie slobody\n12, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-37/2013 zo dňa 29.05.2013, na\nodvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/197/13-43 zo dňa 11.03.2015,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/197/13-43 zo dňa 11.\nmarca 2015 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania\nrozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-37/2013 zo dňa 29.05.2013, ktorým bol zamietnutý rozklad\nžalobcu proti rozhodnutiu Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ČAS: MU-883-23/\nPO-Ž-2012 zo dňa 19.02.2013 o zastavení konania o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej\nochrany na území Slovenskej republiky podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“). Zároveň krajský súd žalobcovi nepriznal náhradu\ntrov konania.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že dospel k záveru, že správne orgány vo veci\ndostatočne zistili skutkový stav, tento i po právnej stránke správne posúdili a svoje rozhodnutia aj náležite\nodôvodnili, a preto je potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\nUviedol, že sa stotožnil s názorom žalovaného, ktorý postupoval v zmysle judikatúry Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky v azylových veciach (pozri 1Sžo/124/2005), v zmysle ktorej povinnosť zistiť\nskutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“)\nmá žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca ako žiadateľ o azyl v priebehu správneho konania\nuviedol. Zo žiadneho ustanovenia zákona totiž nemožno vyvodiť, že by žalovaný mal povinnosť sám si\ndomýšľať právne relevantné dôvody na udelenie azylu, ktoré sám žiadateľ neuplatnil a následne k týmto\n\ndôvodom vykonať príslušné zistenia. Podľa názoru krajského súdu sa situácia v krajine pôvodu žalobcu\nako účastníka konania posudzuje vo vzťahu k tomuto účastníkovi konania a k dôvodom, ktoré uviedol\nv azylovom konaní. Taktiež aj k poskytnutiu doplnkovej ochrany, ktorá má subsidiárny charakter, musí\núčastník konania uviesť dôvody na jej poskytnutie, t. j. poskytnutie takejto ochrany je taktiež založené\nna individuálnom prístupe s dôrazom na subjektívne dôvody žiadosti.\nKrajský súd v celom rozsahu odkázal na odôvodnenie druhostupňového správneho rozhodnutia s tým,\nže sa s ním stotožňuje.\nĎalej uviedol, že vychádzajúc z administratívneho spisu žalovaného mal za preukázané, že žalobca prvý\nkrát požiadal o udelenie azylu dňa 20.03.2001 pred pracovníkmi Oddelenia azylu PZ Humenné počas\nnelegálneho pobytu na území Slovenskej republiky. V rámci vstupného pohovoru ako dôvod odchodu z\nkrajiny pôvodu uviedol obavu o jeho život a zdravie s tým, že nebezpečenstvo mu hrozí od teroristov.\nTáto žiadosť žalobcu bola zamietnutá, no žalobca v priebehu nasledujúcich rokov opakovane podával\nžiadosti o udelenie azylu, v ktorých uvádzal rovnaké dôvody, ktoré neskôr doplnil (v poradí v piatej\nžiadosti) o obavu o život a zdravie - prenasledovanie políciou.\nV predmetnej veci podal žalobca žiadosť o udelenie azylu dňa 14.12.2012. Odôvodnil ju obavami o život\na zdravie, nakoľko v krajine jeho pôvodu zabila polícia jeho brata a on sám bol mučený a hrozí mu trest\nsmrti. Súd poukázal na to, že aj v tejto žiadosti žalobca uviedol dôvody zhodné s tými, ktoré žalobca\nuvádzal v jeho predchádzajúcich žiadostiach.\nVo vzťahu k predloženému potvrdeniu advokáta z krajiny pôvodu zo dňa 11.05.2006 krajský súd uviedol,\nže z administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že toto už bolo žalobcom predložené, a to v roku\n2006 z čoho vyplýva, že sa nejedná o novú skutočnosť, ktorá preukazuje zmenu skutkového stavu\nnaproti skutkovému stavu zistenému v predchádzajúcich konaniach.\nTaktiež poukázal na skutočnosť, že zo zistení správnych orgánov vyplýva, že India je bezpečnou\nkrajinou. Ako problematické možno hodnotiť len oblasti zväzového štátu Džamú a Kašmír, no samotný\nštát Pandžáb je možné považovať za relatívne bezpečný, nakoľko neboli zistené žiadne skutočnosti\nbrániace žalobcovi v návrate do krajiny pôvodu. Preto vyhodnotil námietku žalobcu v súvislosti s tým,\nže správne orgány nevykonali smerom k zisťovaniu skutkového stavu žiadnu aktivitu za nedôvodnú.\nKrajský súd zdôraznil, že zo strany žalobcu nedošlo k naplneniu podmienok stanovených v § 8 až 10\nzákona o azyle s poukazom na to, že správny orgán mal dostatočne preukázané, že žalobca vo svojej\nv poradí 9. žiadosti o udelenie azylu neuviedol žiadne nové skutočnosti v porovnaní s predchádzajúcimi\nžiadosťami, ktoré by preukazovali podstatnú zmenu skutkového stavu.\nNa záver dodal, že pre skúmanie, či sa skutkový stav zmenil alebo nezmenil, je rozhodujúce\ntvrdenie žiadateľa o udelenie azylu v novo podanej žiadosti. Pokiaľ uvádza tie isté skutočnosti ako v\npredchádzajúcom azylovom konaní, nie je povinnosťou správneho orgánu, aby vykonal iné žiadateľom\nneuplatnené dokazovanie. Keďže v predchádzajúcom konaní už bolo právoplatne rozhodnuté o\nzamietnutí jeho žiadosti ako zjavne neopodstatnenej, bolo konanie v súlade s § 19 ods. 1 písm. i) zákona\no azyle zastavené.\nII.\nOdvolanie žalobcu\nProti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá by mohla\nmať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nUviedol, že skutkový stav, tak ako bol zistený žalovaným, neposkytoval dostatočný podklad pre vydané\nrozhodnutie, čo znamená, že žalovaný vo svojom rozhodnutí nedostatočne vyhodnotil všetky podstatné\nskutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie.\nAj napriek skutočnosti, že sa v danom prípade rozhoduje v poradí o deviatej žiadosti žalobcu o udelenie\nazylu, žalobca vyjadril názor, že žalovaný nezohľadnil dostatočne politickú situáciu v oblasti štátu\nPandžáb, kde sú časté konflikty medzi prívržencami vládnych strán a Sikhami, medzi ktorých patrí aj\n\nžalobca. Na zdôraznenie uvedeného poukázal na rozpor a nedostatočnosť v posudzovaní situácie v\nkrajine pôvodu zo strany žalovaného, pretože posúdenie situácie v krajine pôvodu spočívajúce iba v\nkonštatovaní, že „štát Pandžáb je teda hodnotený ako relatívne bezpečný“ považoval za nedostatočné\no to viac, že takýmto konštatovaním žalovaný sám priznal, že situácia v uvedenom štáte nie je úplne\nbezpečná, a teda, že žalobcovi tam nemôže hroziť nič zo skutočností, ktoré žalobca uviedol ako dôvody\npre udelenie azylu na území Slovenskej republike.\nĎalej žalobca vyslovil názor, že v rozhodnutí žalovaného absentuje dostatočné vyhodnotenie žalobcom\nuvádzaných skutočností ako aj dostatočné vyhodnotenie jeho námietok, a preto mal žalobca za to, že\nkonanie pred súdom prvého stupňa má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci\nsamej, preto žiadal rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu\nK podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný s tým, že sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom\nkrajského súdu a námietky žalobcu uvedené v opravnom prostriedku považoval za účelové a právne\nirelevantné. V ďalšom žalovaný odkázal na svoje vyjadrenie k žalobe zo dňa 11.10.2013 a žiadal, aby\nodvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne a zákonné.\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia žalovaného\nRozhodnutím č. SLV-OLVS-37/2013 zo dňa 29.05.2013 minister vnútra podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona\no azyle a § 46, § 49 ods. 2 a § 61 ods. 2 a 3 správneho poriadku zamietol rozklad žalobcu a potvrdil\nrozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra ČAS: MU-883-23/PO-Ž-2012 zo dňa 19.02.2013,\nktorým bolo podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle zastavené konanie vo veci žiadosti žalobcu o\nudelenie azylu na území Slovenskej republiky. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že v prípade žalobcu\nide o jeho deviatu žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, ktorú odôvodnil rovnako ako\npredchádzajúce žiadosti politickými dôvodmi, pričom v predmetnej žiadosti ešte dodal, že sa v prípade\nnávratu do krajiny pôvodu obáva o svoj život.\nŽalovaný chronologicky uviedol a stručne opísal predchádzajúce azylové konania:\n1. Dňa 20.03.2001 požiadal žalobca prvýkrát o priznanie postavenia utečenca z dôvodu obáv o svoj\nživot v Indii, kde pôsobil v policajných zložkách s tým, že sa mal často zúčastňovať na zásahoch\nproti teroristom, ktorí sa mu mali vyhrážať. V roku 1992 mal z polície dobrovoľne odísť. Uviedol,\nže ho údajne doma trikrát hľadali teroristi, avšak on s teroristami osobne do styku neprišiel. Na\nzáklade žalobcom uvedených skutočností bolo vo veci jeho žiadosti vykonané správne konanie,\npočas ktorého boli objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené všetky ním uvádzané skutočnosti,\nno nakoľko žalobca nesplnil podmienky ustanovené v § 7 zákona NR SR č. 283/1995 Z. z. o\nutečencoch v znení zákona č. 309/2000 Z.z., konanie vo veci jeho žiadosti bolo rozhodnutím Migračného\núradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. MU-406/PO-Ž/2001 zo dňa 06.06.2001 ukončené\nnepriznaním postavenia utečenca na území Slovenskej republiky podľa § 8 písm. a) uvedeného zákona.\nProti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote rozklad, ktorý bol zamietnutý rozhodnutím\nministra vnútra č. 206-2001/03253 zo dňa 08.11.2001.\n2. Dňa 02.01.2002 požiadal žalobca druhýkrát o priznanie postavenia utečenca z dôvodov\nprenasledovania teroristami v meste Pandžáb v krajine jeho pôvodu. Všetky uvádzané dôvody\nopakovanej žiadosti účastníkom konania boli počas správneho konania objektívne vyhodnotené a\nkomplexne posúdené, avšak vzhľadom na to, že neboli splnené zákonné podmienky na priznanie\npostavenia utečenca na území Slovenskej republiky, správny orgán rozhodnutím č. MU- 33/PO-Ž/2002\nzo dňa 22.03.2002 žalobcovi nepriznal postavenie utečenca na území Slovenskej republiky. Proti tomuto\nrozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote rozklad, ktorý bol zamietnutý rozhodnutím ministra vnútra\nč. 206-2002/02333 zo dňa 31.05.2002 . Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.06.2002.\n3. Dňa 06.09.2002 požiadal žalobca tretíkrát o priznanie postavenia utečenca na území Slovenskej\nrepubliky a uviedol, že nemá k obsahu opakovanej žiadosti žiadne nové dôvody, ktoré by potvrdzovali\nopodstatnenosť jeho žiadosti ale iba tie, ktoré boli už predmetom predchádzajúcich konaní. Vo veci\nžiadosti žalobcu bolo vykonané správne konanie, v rámci ktorého bolo konštatované, že nespĺňa\npodmienky ustanovené v § 7 zákona NR SR č. 283/1995 Z. z. o utečencoch v znení zákona č. 309/2000\n\nZ. z. a konanie vo veci jeho žiadosti bolo rozhodnutím Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky č. MU-4801/PO-Z/2002 zo dňa 23.10.2002 ukončené nepriznaním postavenia utečenca\nna území Slovenskej republiky podľa § 8 písm. a) zákona o utečencoch. Rozhodnutie nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 11.12.2002 a od tohto dňa sa zdržiaval na území Slovenskej republiky nelegálne až\ndo momentu, keď dňa 24.02.2003 opätovne požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky.\n4. Dňa 24.02.2003, počas nelegálneho pobytu na území Slovenskej republiky, požiadal žalobca\nštvrtýkrát o udelenie azylu z dôvodu, že ide o jeho život a život jeho matky, ktorá by neprežila, keby\nho zabili teroristi ako aj z dôvodu, že bol prenasledovaný vládou a políciou, ide mu o život, a preto sa\nnemôže vrátiť do krajiny pôvodu. Všetky žalobcom uvedené skutočnosti boli počas konania objektívne\nvyhodnotené a komplexne posúdené s tým, že Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky\nvydal rozhodnutie č. MU-673/PO-Ž/2003 zo dňa 11.03.2003, ktorým žiadosť žalobcu o udelenie azylu na\núzemí Slovenskej republiky podľa § 12 ods. 2 zákona o azyle zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Proti\ntomuto rozhodnutiu podal žalobca opravný prostriedok, ktorý krajský súd uznesením č. 11Saz/4/2003 zo\ndňa 15.07.2003 odmietol z dôvodu jeho oneskoreného podania. Uznesenie krajského súdu nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 02.09.2003.\n5. Dňa 22.07.2004 požiadal žalobca piatykrát o udelenie azylu na území Slovenskej republiky z dôvodu\nnepriaznivej politickej situácie. Všetky žalobcom uvedené skutočnosti boli objektívne vyhodnotené a\nkomplexne posúdené, no žalobca nesplnil podmienky ustanovené v § 8 alebo 10 zákona o azyle,\npreto bolo konanie vo veci jeho žiadosti rozhodnutím správneho orgánu č. MU-6871/PO-Ž/2004 zo\ndňa 08.10.2004 ukončené neudelením azylu. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote\nopravný prostriedok, pričom krajský súd rozsudkom č. 5Saz/2/05-33 zo dňa 28.06.2005 predmetné\nrozhodnutie správneho orgánu potvrdil. Žalobca sa ďalej obrátil na Najvyšší súd Slovenskej republiky,\nktorý rozsudkom 5Sž-o-KS/116/2005 zo dňa 28.09.2006 potvrdil rozsudok krajského súdu a rozhodnutie\nsprávneho orgánu tak nadobudlo právoplatnosť dňa 12.02.2007.\n6. Dňa 09.07.2008 požiadal žalobca šiestykrát o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany\nna území Slovenskej republiky z dôvodu obavy o svoj život v domovskej krajine a z dôvodu, že\novláda slovenský jazyk. Všetky žalobcom uvedené skutočnosti boli objektívne vyhodnotené a komplexne\nposúdené, avšak žalobca nesplnil podmienky ustanovené v § 8 alebo 10 zákona o azyle, konanie\nvo veci jeho žiadosti bolo rozhodnutím Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.\nMU-428-44/PO-Ž-2008 zo dňa 21.10.2009 ukončené neudelením azylu a súčasne bolo rozhodnuté,\nže žalobcovi sa neposkytuje doplnková ochrana. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej\nlehote opravný prostriedok. Krajský súd rozsudkom č. 9Saz/81/2009-38 zo dňa 28.04.2010 napadnuté\nrozhodnutie potvrdil. Žalobca sa odvolal aj na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp.\nzn. 9Sža/2/2010 zo dňa 18.08.2010 potvrdil rozsudok krajského súdu a rozhodnutie správneho orgánu\ntak nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2010.\n7. Dňa 16.09.2010 požiadal žalobca siedmykrát o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany\nna území Slovenskej republiky a uviedol, že sa pridržiava dôvodov z jeho predchádzajúcich žiadostí,\nkedy vypovedal dosť podrobne a vyčerpávajúco a viac k tomu nemá čo dodať. Rozhodnutím Migračného\núradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. MU-513-12/PO-Ž-2010 zo dňa 24.09.2010 bolo\nkonanie o udelenie azylu podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle zastavené, nakoľko žalobcom\nuvádzané dôvody už boli niekoľkokrát predmetom posudzovania správnych orgánov aj súdov a\nvo svojej žiadosti neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti. Proti rozhodnutiu podal žalobca v\nzákonom ustanovenej lehote rozklad, ktorý bol rozhodnutím ministra vnútra č. SLV-OLVS-56/2010 zo\ndňa 29.12.2010 zamietnutý. Dané rozhodnutie ministra vnútra napadol žalobca žalobou na krajskom\nsúde (č. k. 3S 28/2011-58 zo dňa 14.02.2012) a po jeho rozhodnutí sa odvolal na Najvyšší súd\nSlovenskej republiky (sp. zn. 10Sža/14/2012 zo dňa 04.07.2012), pričom oba súdy konštatovali\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky.\n8. Dňa 19.12.2011 požiadal žalobca ôsmykrát o udelenie azylu z dôvodu prenasledovanie políciou v\nkrajine pôvodu a obavy o svoj život. Nakoľko uvedené dôvody už boli v predchádzajúcich konaniach\nposúdené, konanie bolo zastavené rozhodnutím ČAS:MU-610-25/PO-Ž-2011 zo dňa 01.06.2012, ktoré\ndňa 25.06.2012 nadobudlo právoplatnosť.\nŽalovaný mal zo spisového materiálu preukázané, že žalobca dňa 21.05.2012 opustil Pobytový tábor\nv Rohovciach a následne bol dňa 13.12.2012 v rámci Dublinského nariadenia vrátený na územie\nSlovenskej republiky z Rakúskej republiky. Dňa 14.12.2012 požiadal v poradí už deviatou žiadosťou o\nudelenie azylu na území Slovenskej republiky z dôvodu obavy o svoj život v krajine pôvodu. Uviedol, že\nv krajine pôvodu polícia zabila jeho brata. Aj sám žalobca mal byť mučený a má mu hroziť trest smrti,\n\no čom doložil aj dodatočné potvrdenie. Vyhlásil tiež, že z krajiny pôvodu odišiel pred dvadsiatimi rokmi\na chce mať na území Slovenskej republiky oficiálny pobyt.\nŽalovaný správny orgán dospel k zisteniu, že žalobcom predložené potvrdenie už bolo predložené\nžalobcovým právnym zástupcom v odvolacom konaní v roku 2006. S poukazom na skutočnosť, že\nžalobcom uvádzané skutočnosti už v minulosti boli predmetom správneho posúdenia, ako aj predmetom\nsúdneho preskúmania, rozhodol Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím\nČAS: MU-883-23/PO-Ž-2012 zo dňa 19.02. 2013 tak, že azylové konanie podľa § 19 ods. 1 písm.\ni) zákona azyle zastavil. V rámci posudzovania danej žiadosti žalobcu o udelenie azylu na území\nSlovenskej republiky došlo k opätovnému posudzovaniu situácii v krajine pôvodu, predovšetkým na\npodklade informácií vypracovaných odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce Migračného\núradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 08.02.2013, na základe ktorých nie je krajina\npôvodu žalobcu považovaná za nebezpečnú krajinu, čo sa taktiež týka štátu Pandžáb.\nV rozklade žalobca uviedol, že posúdenie aktuálnej situácie v krajine pôvodu žalobcu je kľúčovou\notázkou predmetného prípadu, no správny orgán jednoduchou konštatáciou o tom, že skutkový stav sa\npodstatne nezmenil len na základe pohovoru so žalobcom bez posúdenia všeobecnej situácie v krajine\npôvodu a bez skutočného zaoberania sa tým, či sa skutkový stav naozaj nezmenil nesprávne vyhodnotil\nprípad žalobcu, preto žiada, aby rozkladom napadnuté rozhodnutie bolo zrušené a vec vrátená na nové\nprejednanie a rozhodnutie.\nVo vzťahu k námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca v rozklade len opakuje dôvody, ktoré boli\nuvedené žalobcom počas konania a neuvádzajú sa žiadne také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali\nzmenu napadnutého rozhodnutia. S poukazom na krátky výňatok zo správy Amnesty International, bez\nuvedenia zdroja, ktorý má dokumentovať situáciu v krajine pôvodu, opisuje problémy, ktoré majú hroziť\nv prípade návratu do krajiny pôvodu. Žalovaný je však toho názoru, že takýto neucelený a jednostranný\nodkaz nemôže sprostredkovať úplný, nie to ešte vyčerpávajúci obraz k určitej krajine alebo k určitej\notázke a nedá sa z neho odvodiť ani azylová relevancia jednotlivého prípadu.\nŽalovaný skonštatoval, že v konaní neboli zistené dôvody na udelenie azylu na území Slovenskej\nrepubliky a neboli zistené ani iné skutočnosti, ktoré by bránili návratu žalobcu do krajiny pôvodu, nakoľko\nnebolo preukázané, že by žalobca mohol byť v krajine pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia, čo by odôvodňovalo poskytnutie doplnkovej ochrany. Na základe uvedeného považoval\nžalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zastavení konania podľa § 19 ods. 1 písm.\ni) zákona o azyle za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom.\nVychádzajúc zo spisového materiálu dospel žalovaný k záveru, že žalobca nesplnil ani jednu z\npodmienok potrebných na udelenie azylu obsiahnutých v ustanoveniach § 8 až 10 zákona o azyle,\npretože nedošlo k preukázaniu opodstatnenosti obáv z prenasledovania v zmysle zákona o azyle a\nDohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951, ktorými je Slovenská republika v oblasti azylu\nviazaná. Žalovaný mal za to, že správny orgán konajúci v prvom stupni dostatočne spoľahlivo zistil\nskutočný stav veci, aplikoval správne ustanovenia zákona a tiež po procesnej stránke zabezpečil v\nkonaní všetky práva žalobcu.\nV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať\núspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p.\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 30.09.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nKonanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\n\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu.\nV citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom\nprenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\nPodľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní\nnezistia dôvody podľa § 8.\nPodľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje\ninak,\na) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a\nazylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,\nb) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo\nc) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí (ods.\n1).\nŽiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej\nrepubliky (ods. 2).\nMinisterstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému\nbol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).\nMinisterstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená\npovinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).\nPodľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené\nv § 8 alebo § 10.\nPodľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu ak tento\nzákon neustanovuje inak,\na) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo\naj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí,\nb) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa\npísmena a/ do 18 rokov ich veku alebo\nc) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako\n18 rokov (ods. 1).\nŽiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej\nrepubliky (ods. 2).\nMinisterstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky\ncudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 3).\nPodľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa\npodmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\n\nPodľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak sa v konaní o azyle\nuž právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl,\nodníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a skutkový stav\nsa podstatne nezmenil.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nokrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok, ktorým\nkrajský súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. SLVOLVS-37/2013 zo dňa 29.05.2013, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu proti rozhodnutiu Migračného\núradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ČAS: MU-883-23/PO-Ž-2012 zo dňa 19.02.2013 o\nzastavení konania o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej\nrepubliky podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd\nSlovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä\nz toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe\na z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného.\nV priebehu konania bol vykonaný na základe uvedeného dňa 10.01.2013 so žalobcom dodatok\npohovoru, počas ktorého uviedol, že o dôvodoch jeho žiadosti už dosť podrobne rozprával počas\npredchádzajúcich konaní, pričom malo ísť o problémy s teroristami a štátnymi orgánmi krajiny pôvodu,\nktorí mali žalobcu niekedy v roku 1988 alebo 1989 zadržať a dať do väzenia na niekoľko dní. Zdôraznil,\nže sa do Indie nemôže vrátiť, keďže je voči jeho osobe vznesené falošné obvinenie.\nNa otázku žalovaného, či chce k dôvodom žiadosti ešte niečo uviesť, len poprosil, aby mu bolo umožnené\npracovať na území Slovenskej republiky, získať nejakú formu pobytu s cieľom zabezpečiť si živobytie.\nDodal, že chce ostať na Slovensku, nakoľko ho pozná a ovláda slovenský jazyk.\nZ administratívneho spisu je odvolaciemu súdu zrejmé, že žalovaný vykonal v konaní náležité\ndokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom žalobcu a obsahom správ o krajine pôvodu,\nz ktorých následne vyhodnotil a stručne popísal situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre\nktoré žalobca žiadal o udelenie azylu, predovšetkým bezpečnostné riziko prípadného návratu žalobcu\ndo krajiny pôvodu.\nŽalovaný v rozhodnutí, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého\nstupňa, ktorým bolo azylové konanie podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle zastavené, poukázal na\nto, že žalobca už osemkrát požiadal o azyl, vždy však z rovnakých dôvodov, pričom v žiadnom z týchto\nkonaní ním uvedené dôvody neboli uznané za relevantné pre udelenie azylu.\nVzhľadom k tomu, že krajský súd sa dostatočne vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu\nuplatnenými v žalobe, voči argumentácii krajského súdu nemá odvolací súd žiadne výhrady, a preto na\nnich v podrobnostiach odkazuje.\nŽalobca vo svojom odvolaní namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci. Túto námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.\nZ administratívnych spisov bolo zistené, že žalobca v deviatom azylovom konaní uvádzal tie isté dôvody,\nako v predchádzajúcich azylových konaniach, a to obavu o svoj život. O žiadostiach žalobcu z tých istých\ndôvodov už Migračný úrad právoplatne rozhodol. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nesúhlasí s\ntvrdením žalobcu uvedenom v odvolaní, že žalobcom zistený skutkový stav neposkytoval dostatočný\npodklad pre vydané rozhodnutie, a teda, že žalovaný vo svojom rozhodnutí nedostatočne vyhodnotil\nvšetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie.\nOdvolací súd má za to, že správne orgány - prvostupňový i druhostupňový, v tomto prípade presne\na úplne zistili skutočný stav veci, aplikovali naň adekvátnu právnu úpravu, pri použití správnej úvahy\n\npostupovali v súlade s pravidlami formálnej logiky, pričom svoje rozhodnutia aj dostatočne a v súlade\nso správnym poriadkom odôvodnili.\nOdvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že sa v konaní\no azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žalobcovi neudeľuje azyl a na základe výpovedí žalobcu,\npreukázal, že skutkový stav sa podstatne nezmenil.\nPokiaľ teda krajský súd žalobu žalobcu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú, odvolací súd\npovažoval rozsudok krajského súdu za vecne správny, a preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p.\nv spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, trovy\nodvolacieho konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}