{"guid": "3d811911-1be6-471c-9ec3-e47ceec646d8:b9c4f1c8-d70d-43a7-b347-6c950d08db84", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1013201147.1", "spisova_znacka": "2Sžf/40/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/40/2014 z 27. 9. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2015, sp. zn. 2Sžf/40/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1013201147.1", "identifikacne_cislo": "1013201147", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Peter Banský", "sudca_id": 2, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-bansky-2", "datum_vydania": "2015-09-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35", "nazov": "§ 35 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-35"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-35"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b9c4f1c8-d70d-43a7-b347-6c950d08db84", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1013201147.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1013201147.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1013201147.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 2Sžf/40/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1013201147\nDátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1013201147.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a\nčlenov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu: GGT a.s.,\nPrístavná 1, 821 09 Bratislava, IČO: 35 791 829, zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Repákom,\nKrížna 47, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63,\nBanská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100902/16782/2011 zo dňa 6.\njúna 2013, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S 157/2013-28 zo\ndňa 14. marca 2014, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S 157/2013-28 zo dňa\n14. marca 2014,  p o t v r d z u j e .\n\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“) rozhodnutie žalovaného č. 1100902/16782/2011/Ne zo dňa\n06.06.2013 a rozhodnutie Colného úradu Bratislava č. 10028/2011-5238 zo dňa 14.02.2011.\nŽalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 401,12 € k rukám\nprávneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutím, ktoré je predmetom\ntohto súdneho preskúmavacieho konania, žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane\n(Colného úradu Bratislava), ktorým bola žalobcovi podľa § 35 ods. 3 vtedy platného zákona č. 511/1992\nZb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len zákon o správe daní a poplatkov, resp. ZSDP) uložená pokuta vo výške 110 821,80\n€ za podané dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie december 2010 zo dňa 28.01.2010 v\nzmysle § 13 ods. 8 zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov), čím si za uvedené zdaňovacie\nobdobie zvýšil daňovú povinnosť o 2 216 437,52 €.\n\nKrajský súd dospel k záveru, že v danej veci nie je sporné, že skutok sa stal, t. j. že žalobca spáchal\nsprávny delikt tým, že síce podal daňové priznanie včas, ale v nesprávnej výške a toto pochybenie\nnapravil o tri dni podaním dodatočného daňového priznania, kde uviedol správnu výšku daňovej\npovinnosti a daň zaplatil. Sporná je len výška pokuty, ktorá bola žalobcovi za uvedený správny (daňový)\ndelikt uložená, lebo účastníci sa nezhodli na právnom výklade zákonných noriem. Krajský súd, dbajúc na\nprincípy právneho štátu a v snahe nevykladať príslušné ustanovenia iba formalisticky, aby tak nedošlo\nk neprimeranej tvrdosti zákona voči daňovému subjektu - žalobcovi považoval za nemysliteľné, aby\ndaňový subjekt, ktorý vôbec nepodá daňové priznanie (prípadne ho podá po lehote) bol sankcionovaný\npodľa § 35 ods. 4 ZSDP, ak ide o právnickú osobu do 16 596,95 € (takže tu existuje strop udelenej\n\npokuty), no ak daňový subjekt podá daňové priznanie včas, ale v nesprávnej výške, následne si to\nbezodkladne uvedomí, podá dodatočné daňové priznanie a správnu daň zaplatí, bol sankcionovaný\npaušálnou sumou, neodvíjajúcou sa od počtu dní omeškania. Krajský súd mal za to, že neobstojí\nvyjadrenie žalovaného, že išlo o úmysel zákonodarcu a nie je v jeho kompetencii zákon vykladať\ninak. Ďalej krajský súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 2747/07 zo dňa\n11.10.2007, v ktorom sa uvádza, že orgány, aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia\npri rozhodovaní v správnom súdnictve sú oprávnení výkladom odstraňovať nedostatky zákonnej právnej\núpravy. Takéto odstraňovanie nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný\nprincíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii správneho práva nesmie tvoriť, ale môže\nodhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami, vychádzajúc z účelu a zmyslu\nprávnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je pri tom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu.\nKrajský súd, zaoberajúc sa všeobecnou ideou spravodlivosti, v súlade s prirodzeno - právnymi princípmi,\nprisvedčil žalobcovi, že žalovaný nesprávne aplikoval právny predpis, keď uložil sankciu žalobcovi v\nsadzbe, ktorá myla byť uložená v prípade omeškania za celý rok, t. j. za 365 dní. Sankcia za omeškanie\npodľa názoru žalovaného nemá stúpajúcu tendenciu, t. j. daňový subjekt nie je motivovaný zaplatiť daň\nčo najskôr, resp. podať daňové priznanie čo najskôr, lebo pri výklade žalovaného počet dní nie je pri\nurčení výšky pokuty relevantný. Otázny je potom zmysel ustanovenia § 13 ods. 8 zákona o spotrebnej\ndani z tabakových výrobkov, kde sa uvádza, že daňový subjekt je povinný podať colnému úradu\ndodatočné daňové priznanie bezodkladne po zistení nesprávnosti...a zaplatiť daň do 10 pracovných\ndní odo dňa podania dodatočného daňového priznania. Daňový subjekt, ktorý bezodkladne napraví\nnesprávnosť včas podaného daňového priznania (v danej veci jeho omeškanie trvalo len tri dni), je v\nnepriaznivejšej situácii, ako daňový subjekt, ktorý dodatočné daňové priznanie bezodkladne nepodá a\nnezaplatí daň do 10 pracovných dní odo dňa podania dodatočného daňového priznania, alebo ktorý\ndaňové priznanie nepodá vôbec, alebo ktorý daňové priznanie podá po lehote (vtedy je chránený, pokiaľ\nide o právnickú osobu stropom sankcie 16 596,95€).\n\nVychádzajúc z uvedených úvah mal krajský súd za to, že nemožno pripustiť výklad právneho predpisu\ntak, ako uvádza žalovaný, pretože by išlo o diskrimináciu žalobcu a narušenie zásady rovnosti daňových\nsubjektov vyjadrenej v § 2 ods. 7 ZSDP.\n\nVčas podaným odvolaním sa žalovaný domáhal, aby najvyšší súd zmenil rozsudok krajského súdu\na žalobu zamietol. Zopakoval, že v ustanovení § 35 ods. 1 písm. a/ (v spojení s odsekom 2 a 3)\nzákona o správe daní a poplatkov sa kogentne uvádza legislatívny aritmetický vzorec na výpočet\nsankcie za prejednávaný správny delikt, keď správca dane uloží daňovému subjektu pokutu v sume\nrovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a kladného\nrozdielu medzi daňou zistenou správcom dane a daňou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní,\npričom pri ukladaní pokuty sa uplatní základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v\ndeň podania dodatočného daňového priznania, pričom takto vypočítaná suma sa s ohľadom na ods.\n3 zníži na polovicu, čím sa zmierňuje postih daňového subjektu v prípade, že svoju chybu pri výpočte\ndane sám zistí a výšku svojej daňovej povinnosti opravy podaním dodatočného daňového priznania.\nUvedená situácia nastala aj v predmetnom prípade, keď žalobca po zistení, že v daňovom priznaní na\nspotrebnú daň z tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobie december 2010 priznal nesprávne nižšiu\ndaň, podal dodatočné daňové priznanie, v, ktorom uviedol rozdiel na dani oproti pôvodne podanému\ndaňovému priznaniu vo výške 2 216 437,52 €, na základe čoho bol colný úrad povinný pri ukladaní\nsankcie postupovať v zmysle ustanovenia § 35 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov a uložiť\npokutu vypočítanú podľa § 35 ods. 1 a 2 uvedeného zákona v polovičnej výške. Colný úrad teda pri\nvýpočte pokuty postupoval v zmysle § 35 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov, podľa ktorého sa pri\nukladaní pokuty podľa odseku 3 uplatní základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v\ndeň podania dodatočného daňového priznania a ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby európskej\ncentrálnej banky nedosiahne 10 %, pri výpočte pokuty sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej\nsadzby európskej centrálnej banky použije sadzba 10 %. Základná úroková sadzba bola v deň podania\ndodatočného daňového priznania za december 2010 (28.01.2011) vo výške 1,00 %, takže pri výpočte\nvýšky pokuty sa primerane použila tretia veta ustanovenia § 35 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov\na to nasledovne: 10 % z 2 216 437,52 € x 0,5 = 110 821,80 €.\n\nŽalovaný správny orgán ďalej v odvolaní uviedol, že z uvedených zákonných ustanovení vyplýva striktne\nuvedený aritmetický vzorec na výpočet sankcie za predmetný správny delikt, do ktorého v zmysle zákona\nvstupujú len vyššie uvedené zákonom požadované parametre, a žiadne iné, ako sa to v rozpore s\n\ntýmito zákonnými ustanoveniami snaží presadiť súdnym rozhodnutím krajský súd, keď ukladá povinnosť\nštátnemu orgánu vypočítať danú sumu sankcie za každý deň omeškania, t. j. uplatňovať vo vzorci\nďalší parameter, ďalšiu premennú, ktorú však už zákon nestanovuje, čím by sa úplne zmenila podstata\npredmetného matematického vzorca a tým aj celého uvedeného zákonného ustanovenia, ktoré je svojou\npodstatou kogentnou právnou normou, pri aplikácii ktorej je vylúčené, aby sa subjekty právneho vzťahu\nodchýlili od pravidiel v nej uvedených, pričom nie je prípustná žiadna odchýlka od takejto právnej normy a\npovinnosti správania sa v nej uvedenej. Žalovaný mal za to, že krajský súd svojím rozhodnutím prekročil\nsvoje zákonné kompetencie, keďže v danom prípade už nejde o právny výklad daného zákonného\nustanovenia ale ide zo strany súdu o jeho legislatívnu zmenu. Zdôraznil, že v danom prípade si senát\nkrajského súdu sám vytvoril právny názor na diskriminačnosť dotknutých zákonných ustanovení a tým\naj ich nesúlad s inými zákonnými ustanoveniami a zásadami vyjadrenými v zákone o správe daní a\npoplatkov, keď zásadným spôsobom zmenil zákonom kogentne stanovený aritmetický vzorec na výpočet\nsankcie v prospech žalobcu, keď v rozpore s ustanoveniami § 35 ods. 1 v spojení s odsekom 2 a 3\nzákona o správe daní a poplatkov bez právnej opory v týchto ustanoveniach pridal do predmetného\nvzorca ďalšiu premennú, ktorou sa výpočet danej sankcie zásadne pozmeňuje. Poukázal na vágnosť\nprávneho záveru krajského súdu, ku ktorému došiel pri porovnávaní sankcií za rozdielne právne delikty\nv zmysle ustanovení § 35 ods. 4 oproti dotknutým ustanoveniam § 35 ods. 1 v spojení s odsekom 2\na 3 zákona o správe daní a poplatkov, nakoľko pri tomto porovnávaní výšky sankcií vyplývajúcich z\njednotlivých zákonných ustanovení nevzal do úvahy zásadnú skutočnosť, že rozdiel na dani podanej\nžalobcom v dodatočnom daňovom priznaní bol oproti pôvodne podanému daňovému priznaniu žalobcu\nv skutočne v praxi nevídanej a neobvykle astronomickej výške 2 216 437,52 €, pričom táto suma ako\nzákonom požadovaná premenná vstupuje do vzorca, podľa ktorého sa sankcia vypočítava a výška tejto\npremennej má tak na samotnú výšku vypočítanej sankcie zásadný vplyv. Aritmetický výpočet sankcie\nv zmysle ustanovení § 35 ods. 1, 2 a 3 zákona o správe daní a poplatkov je preto logicky ovplyvnený\npráve výškou kladného rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane a daňou uvedenou v dodatočnom\ndaňovom priznaní a nie počtom dní omeškania s dodatočným daňovým priznaním, ako to nesprávne\nvyhodnotil vo svojom rozsudku krajský súd, keď tento počet dní ako novú premennú v rozpore s úmyslom\nzákonodarcu požaduje zakomponovať do stanoveného vzorca na výpočet sankcie za daný správny\ndelikt. Ak by zákonodarca mal úmysel takúto novú skutočnosť - premennú, používať správcom dane vo\nvýpočte, tak by túto podstatnú náležitosť pri výpočte sankcie výslovne v zákone uviedol, rovnako tak,\nako to napríklad výslovne stanovuje pri výpočte výšky sankčného úroku podľa ustanovenia § 35b ods.\n2 zákona o správe daní a poplatkov alebo ako to zákonodarca stanovuje v prípade úroku z omeškania\nv novom daňovom poriadku podľa ustanovenia § 156 ods. 2.\n\nŽalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu\nnáhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že s názorom žalovaného, ktorý je prezentovaný v podanom\nodvolaní, sa nemožno stotožniť. Rozsudok vo výrokovej časti ako aj jeho odôvodnenie považuje za\nsprávne, zákonné, dostatočne určité a zrozumiteľné. Ďalej v podstate zopakoval dôvody žaloby s tým,\nže rigidný prísne formalistický výklad príslušných ustanovení zákona správcom dane ako aj žalovaným\nje nesprávny a diskriminačný.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods.2 a § 214 OSP v spojení\ns § 246c ods.1 veta prvá OSP. Rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil. Miesto a čas verejného\nvyhlásenia rozsudku bolo oznámené v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP.\n\nPredmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil\nrozhodnutie správcu dane o uložení pokuty vo výške 110 821,80 € za podané dodatočné daňové\npriznanie za zdaňovacie obdobie december 2010 zo dňa 28.01.2010 v zmysle § 13 ods. 8 zákona o\nspotrebnej dani z tabakových výrobkov, čím si zvýšil daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie december\n2010 o 2 216 437,52 €.\n\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\n\nPredmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo posúdenie, či v priebehu daňového konania\nnedošlo k porušeniu zákona a k vadám konania pred daňovými orgánmi, ktoré mohli mať vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n\nZ obsahu pripojených spisov daňových orgánov (tu colného úradu a Daňového riaditeľstva) vyplýva, že\nsprávca dane - Colný úrad Bratislava uložil žalobcovi v zmysle ustanovenia § 35 ods. 3 zákona o správe\ndaní a poplatkov pokutu za spáchaný správny delikt po tom, čo žalobca v súlade s ustanovením § 13 ods.\n8 zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov (v znení do 31.12.2011) podal dňa 28.01.2010 daňové\npriznanie za zdaňovacie obdobie december 2010, ktorým si zvýšil daňovú povinnosť za zdaňovacie\nobdobie december 2010 o 2 216 437,52 € a uvedenú zvýšenú daň dňa 02.02.2011 zaplatil.\n\nDaňové orgány mali za to, že uvedeným konaním žalobcu došlo k spáchaniu správneho deliktu podľa §\n35 ods. 3 v spojení s ustanovením § 35 ods. 1 a 2 zákona o správe daní a poplatkov. Následok uvedeného\nprávneho posúdenia bolo uloženie pokuty za spáchanie správneho deliktu vo výške 110 821,80 €.\n\nS uvedeným právnym záverom daňových orgánov sa nestotožnil ani najvyšší súd, konajúci v odvolacom\nkonaní o odvolaní žalovaného správneho orgánu proti zrušujúcemu rozsudku krajského súdu.\n\nPri posudzovaní, či došlo konkrétne v danej veci k spáchaniu správneho deliktu, bolo prvoradé naplnenie\nzákonných predpokladov ustanovenia § 35 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov. Až po splnení\ntam uvedených zákonných predpokladov bolo možné použitie (upresňujúcich, doplňujúcich) ustanovení\nodsekov 2 a 3. Ak by konanie žalobcu posudzoval colný úrad (a následne žalovaný) podľa ustanovenia §\n35 ods. 1 písm. a/ (v spojení s odsekmi 2 a 3) zákona o správe daní a poplatkov, musel by si v prvom rade\nujasniť, či bol spáchaný správny delikt, teda či ide o „kladný rozdiel medzi daňou, zistenou správcom\ndane a daňou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní“. Takémuto výkladu zákona konkrétne v\ndanej veci nasvedčuje aj znenie § 13 ods. 8 zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení\ndo 31.12.2011, podľa ktorého ak daňový dlžník zistí, že podané daňové priznanie je nesprávne alebo\nneúplné a jeho oprava má za následok zvýšenie dane, je povinný podať colnému úradu dodatočné\ndaňové priznanie bezodkladne po zistení nesprávnosti alebo neúplnosti daňového priznania s uvedením\nobdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka, a zaplatiť daň do desiatich pracovných dní\nodo dňa podania dodatočného daňového priznania; dodatočné daňové priznanie musí byť označené\nako ,,Dodatočné“; v dodatočnom daňovom priznaní sa uvedú iba rozdiely oproti pôvodne podanému\ndaňovému priznaniu.\n\nMožno mať za to, že k spáchaniu správneho deliktu by mohlo dôjsť pri konaní daňového dlžníka,\npredpokladanom v ustanovení § 13 ods. 8 zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení do\n31.12.2011, ktoré upravovalo, že na dodatočné daňové priznanie podľa odseku 8 sa neprihliadne, ak\nuž colný úrad začal daňovú kontrolu smerujúcu k preskúmaniu skutočností rozhodujúcich pre správne\nurčenie dane alebo uplatneného vrátenia dane za obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie\ntýkalo.\n\nTvrdenie žalovaného, že z použitých zákonných ustanovení vyplýva striktne uvedený aritmetický vzorec\nna výpočet sankcie za predmetný správny delikt, do ktorého v zmysle zákona vstupujú len vyššie\nuvedené zákonom požadované parametre a žiadne iné, je síce správne, nesprávne je však posúdenie\nkonania žalobcu podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona o správe daní a poplatkov. K spáchaniu správneho\ndeliktu podľa uvedeného zákonného ustanovenia by bolo došlo len v tom prípade, ak by žalobca aj v\ndodatočnom daňovom priznaní bol uviedol nesprávnu výšku dane a výpočet výšky pokuty za správny\ndelikt by sa potom odvíjal (aj s použitím odsekov 2 a 3) z rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane\na daňou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní.\n\nV tej súvislosti najvyšší súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že pri porovnávaní znenia\nustanovenia § 35 ZSDP s ustanovením § 13 zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v\nznení do 31.12.2011 má právna úprava v zákone o spotrebnej dani z tabakových výrobkov charakter\n„lex specialis“. Pri existencii rozporu medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov prednosť má\nkonkrétnejší právny predpis oproti všeobecnejšiemu (lex specialis derogat legi generali).\n\nV danej veci (pri splnení ostatných zákonných podmienok) prichádza do úvahy postup podľa § 35b ods.\n1 písm. a/ zákona o správe daní a poplatkov, čoho sa žalobca, resp. jeho právny zástupca v podaniach\naj domáhal, keď poukazoval na dni omeškania.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok krajského súdu\npotvrdil podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 219 ods. 1 OSP, lebo je vo výroku vecne správne. Stotožnil\nsa s jeho záverom, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Aj podľa názoru najvyššieho súdu, uvedeného vyššie, daňové orgány v danej veci porušili zákon.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1\nOSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP a § 250k ods. 1 OSP, keď žalobcovi, ktorý mal úspech vo\nveci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože trovy nevyčíslil v zákonnej lehote (151 ods.\n1 a 2 OSP).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/157/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}