{"guid": "e12442dd-8ae9-49a6-b31f-2d6189a1a98e:d2299ccd-79e9-43b7-bfa5-4005765b8c80", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1013201065.1", "spisova_znacka": "4Sžo/34/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/34/2014 z 1. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. 4Sžo/34/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1013201065.1", "identifikacne_cislo": "1013201065", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2015-04-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/49", "nazov": "zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/49-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-31", "nazov": "§ 31 zákona č. 49/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-31", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/49-2002/paragraf-31"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/49#paragraf-31"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2299ccd-79e9-43b7-bfa5-4005765b8c80", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1013201065.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1013201065.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1013201065.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžo/34/2014\n1013201065\n01. 04. 2015\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2015:1013201065.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD.\na zo sudcov JUDr. Petry Príbelskej PhD. a JUDr. Milana Moravu v právnej veci žalobcu: Slovenské\nliečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s., Tichá 34, Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária\nJUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., Bajkalská 13, Bratislava, proti žalovanému: Pamiatkový úrad Slovenskej\nrepubliky, Cesta na Červený most 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. PÚ-13/490-3/26261/23/KUB zo dňa 22. apríla 2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č.k. 1S/149/2013-67 zo dňa 20. februára 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/149/2013-67 zo dňa\n20. februára 2014 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného zo dňa 28.12.2012 a prvostupňového správneho úradu - Krajského pamiatkového úradu v\nŽiline č. ZA-12/1406-07/MO zo dňa 28.12.2012, ktorým rozhodol o opatreniach v konaní o náprave vo\nveci zabezpečenia nápravy národnej kultúrnej pamiatky ,,Kaštieľ s areálom v Kuneráde“ podľa zák.č.\n49/2002 Z.z..\nZ obsahu administratívneho spisu mal Krajský súd v Bratislave nesporne za preukázané, že Krajský\npamiatkový úrad v Žiline rozhodnutím zo dňa 28.12.2012 podľa ust. § 31 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z.z.\no ochrane pamiatkového fondu (ďalej len „pamiatkový zákon“) rozhodol ako vecne a miestne príslušný\nsprávny orgán podľa § 9 ods. 5 a § 11 ods. 1 zák.č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu a\npodľa zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny poriadok (ďalej len „správny poriadok“), na\nzáklade zistení štátneho pamiatkového dohľadu vykonaného dňa 27.11.2012 na nehnuteľnej kultúrnej\npamiatke ,,Kaštieľ s areálom v Kuneráde“ - vlastníkovi pamiatky akciovej spoločnosti Slovenské liečebné\nkúpele Rajecké Teplice, a. s., Bratislava nariadil opatrenie na nápravu.\nDôvodil tým, že kaštieľ v Kuneráde je pamiatkový objekt zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového\nfondu v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok pod č. 2087/1-3, pamiatkový objekt kaštieľ\npod č. 2087/1, situovanom na parc. č. KN 925 k.ú. Y.. Kaštieľ je dlhodobo nevyužívaný a bez požadovanej\n\nzákladnej údržby. Štátnym dozorom bolo zistené, že provizórne zastrešenie kaštieľa neplní svoju funkciu,\nnakoľko strešná krytina na ploche asi 30% je odhrnutá. Ďalej zistil absentujúce strešné žľaby a zvody\ndažďovej vody, v dôsledku čoho vzniká enormné vlhnutie muriva. Na základe zistení, ktoré vyplynuli z\nvýkonu štátneho dohľadu Krajského pamiatkového úradu v Žiline skonštatoval, že uvedené skutočnosti\nmajú degradačný vplyv na už teraz havarijný stavebnotechnický stav kultúrnej pamiatky a majú charakter\nzanedbania základnej ochrany národnej kultúrnej pamiatky.\nZákon o ochrane pamiatkového fondu č. 49/2002 Z.z. v ustanovení § 1 ods. 1 upravuje podmienky\nochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových území, archeologických nálezov a architektonických\nnálezísk v súlade s vedeckými poznatkami a na základe medzinárodných zmlúv v oblasti európskeho a\nsvetového kultúrneho dedičstva, ktorými je Slovenská republika viazaná.\nV odseku 2 zákon ďalej upravuje organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov územnej\nsamosprávy, ako aj práva a povinnosti vlastníkov a iných právnických osôb a fyzických osôb a ukladanie\npokút za protiprávne konanie na úseku ochrany pamiatkového fondu, ktorý je významnou súčasťou\nkultúrneho dedičstva a ktorého zachovanie je verejným záujmom.\nOchrana pamiatkového fondu je upravená v ust. § 27 a nasl. pamiatkového zákona. Základná ochrana\nkultúrnej pamiatky je súhrn činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu,\nzničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej pamiatky na trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia\nkultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote\na technickému stavu.\nPodľa § 31 ods. 1 pamiatkového zákona, ak krajský pamiatkový úrad zistí, že vlastník nezabezpečuje\nzákladnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa § 27, alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom území podľa § 29,\nzačne konanie o tom, aby vlastník v určenej lehote a za určených podmienok, zabezpečil na vlastné\nnáklady nápravu a to najmä uvedením veci do stavu, ktorý neohrozuje zachovanie jej pamiatkových\nhodnôt.\nK námietke žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia, ktoré podľa jeho právneho názoru nevychádza zo\nspoľahlivo zisteného skutkového stavu, krajský súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť.\nZ obsahu administratívneho spisu žalovaného, ktorý je súčasťou súdneho spisu, mal súd jednoznačne\nza preukázané, že Krajský pamiatkový úrad (ďalej aj „KPÚ“; „prvostupňový orgán“) KPÚ Žilina dňa\n11.03.2010 vykonal vo veci štátny dohľad č. 07/2010 za účasti zástupcu vlastníka W. I., ďalej je obsahom\nspisu písomný záznam a fotodokumentácia pamiatkovej inšpekcie MK SR č. MK-1681/2011-13/9869\nz júna 2011, ktoré preukazujú, že žalobca nepristúpil k obnove predmetnej kultúrnej pamiatky a od\npožiaru na NKP nevykonal žiadne čistiace a zabezpečovacie práce, že objekt je bez provizórneho\nzastrešenia, čiže nie je chránený pred poveternostnými vplyvmi a zrážkovou vodou. Ďalší štátny dohľad\nsa uskutočnil dňa 20.09.2011, pričom zo zápisnice z výkonu štátneho dohľadu č. 41/2000 vyplýva, že\nstrecha národnej kultúrnej pamiatky (ďalej aj „NKP“) nie je zabezpečená a veľká časť kaštieľa je bez\nzastrešenia. V spise sa nachádza zápisnica a fotodokumentácia z výkonu štátneho dohľadu č. 53/2011\nzo dňa 24.10.2011, ktorá preukazuje, že konštrukcia kaštieľa je prekrytá len lepenkou. Z ďalšieho\npísomného záznamu a fotodokumentácie z výkonu štátneho dohľadu č. 53/2012 vykonaného dňa\n27.11.2012 spoločne s pamiatkovou inšpekciou Ministerstva kultúry SR a KPÚ Žilina bolo preukázané,\nže provizórne zastrešenie NKP neplní svoju funkciu, nakoľko veľká časť strešnej plachty je odhrnutá,\nabsentujú zvody dažďovej vody, čo spôsobuje enormné zvlhnutie murív.\nZ vyššie uvedených záverov štátneho dohľadu je nesporné, že predmetná NKP je dlhodobo nevyužívaná\nbez požadovanej základnej údržby, v dôsledku čoho sa nachádza v havarijnom stave s následným\nzánikom pamiatkových hodnôt. Na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať havarijný stav\nkaštieľa, napadnutie muriva a narušenie stropných konštrukcií, ktoré sú neustále poškodzované\nvlhkosťou a dažďovou vodou z dôvodu nedostatočného prekrytia strešnej krytiny. V dôsledku\n\nnestáleho zhoršujúceho sa stavu, na predmetnej NKP, prvostupňový správny orgán konštatoval, že je\nnevyhnutné pristúpiť k potrebným krokom na jeho záchranu, a preto rozhodnutím zo dňa 28.12.2012 č.\nZA-12/1406-07/MAJ uložil v zmysle ust. § 31 ods. 1 pamiatkového zákona, vlastníkovi národnej kultúrnej\npamiatky (žalobcovi) povinnosť na predmetnej pamiatke zabezpečiť na vlastné náklady nápravu v\nsúvislosti s § 27 pamiatkového zákona.\nNa základe odvolania žalovaný správny orgán odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie\nsprávneho orgánu v zásade potvrdil, keďže zmenil a predĺžil len termíny opráv.\nK námietke žalobcu uvedenej v žalobe, v ktorej tvrdí, že KPÚ Žilina, ako aj žalovaný sa snažia\nsvojimi rozhodnutiami využiť škodovú udalosť na to, aby sa NKP opravila, nie do podoby pred\npožiarom, ale aby sa obnova vykonala do jeho podoby spred 50 rokov minulého storočia, t.j. ešte\nkeď kaštieľ nebol vyhlásený za NKP, krajský súd uviedol, že s touto nie je možné sa stotožniť.\nAko vyplynulo z obsahu administratívneho spisu, vydaniu prvostupňového rozhodnutia predchádzalo\ndoručenie žiadosti žalobcu dňa 05.11.2010 na KPÚ v Žiline o vyjadrenie k projektovej dokumentácii\n„Zámok Kunerád - rekonštrukcia stavby po požiari“, ktorá tvorila prílohu tejto žiadosti. Predloženú\nprojektovú dokumentáciu spracovala v septembri 2010 spoločnosť Sta pring, a.s., Ing. arch. N. R., PhD.,\nIng. H. H., Ing. J. U.. Autorov projektu si vyberal sám žalobca. KPÚ Žilina v rozhodnutí č. ZA-10/1195-02/\nMAJ zo dňa 26.11.2010 určil, že uvedený zámer je z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým\nzákonom prípustný a určil podmienky, za ktorých ho možno pripravovať a realizovať. V bode 16 tohto\nrozhodnutia bolo uvedené, že pre ďalší postup prác je nutné spracovať a predložiť na vyjadrenie\nKPÚ Žilina architektonickú štúdiu obnovy NKP, ktorá bude rešpektovať pôvodné riešenie, tvar, výraz\na typ zastrešenia architektonicko-výtvarné a umelecko-remeselné prvky, bude zohľadňovať závery,\nvyplývajúce zo schválených dokumentácií, z architektonicko-historického a reštaurátorského výskumu\na bude podrobnejšie riešiť dispozično-prevádzkové vzťahy nového funkčného využitia, pamiatky spolu\ns predpokladanými stavebnými úpravami. V bode 18 rozhodnutia bolo uložené žalobcovi spracovať\nprojektovú dokumentáciu obnovy v rozsahu pre stavebné povolenie, ktorá bude spracovaná na základe\nvydaného záväzného stanoviska KPÚ Žilina k architektonickej štúdii. Proti tomuto rozhodnutiu sa\nžalobca neodvolal a rozhodnutie dňa 27.12.2010 nadobudlo právoplatnosť. Ďalšie zámery obnovy preto\nvychádzajú z predmetného právoplatného vyššie citovaného rozhodnutia. Následne dňa 26.11.2010\npredložil žalobca (vlastník NKP) prípravnú dokumentáciu „Kunerád - kaštieľ, architektonicko-historický\nvýskum, textová časť, fotodokumentácia, grafická dokumentácia“, ktorú spracoval ním vybraný architekt\nIng. I. I. a Mgr. Y. F., PhD. v II. štvrťroku 2012. Na základe tejto dokumentácie určil KPÚ Žilina v\nzáväznom stanovisku č. ZA-12/0912-03/MAJ zo dňa 21.08.2012 podmienky pre vypracovanie prípravnej\na projektovej dokumentácie obnovy NKP. Voči tomuto záväznému stanovisku podal žalobca listom zo\ndňa 24.09.2012 námietky, na ktoré reagoval KPÚ Žilina listom č. ZA-12/0912-05/MAJ dňa 4.10.2012,\npričom v odpovedi zdôraznil, že z hľadiska pamiatkovej ochrany NKP, nie je akceptovateľné, aby sa\nnanovo budovali konštrukcie z 50. rokov 20. storočia, ktoré negatívnym spôsobom zmenili charakter\ninteriéru aj exteriéru NKP. KPÚ Žilina uviedol, že po požiari sa zmenili východiská pre obnovu NKP a že\nstanovisko KPÚ Žilina nevylučuje ďalšie funkčné využitie NKP pre potreby kúpeľov. KPÚ Žilina vyhodnotil\nnámietky vlastníka NKP ako nedôvodné. Na toto reagoval žalobca listom zo dňa 29.10.2012. KPÚ\nŽilina reagoval odpoveďou zo dňa 12.11.2012, v ktorej poukázal, že v roku 1999 vtedajší Pamiatkový\nústav Bratislava, Regionálne pracovisko Žilina vydal odborné vyjadrenie č. 275/99 zo dňa 22.06.1999\nk architektonickej štúdii rekonštrukcie a modernizácie kaštieľa, ktorej autorom bol Ing. arch. C. F..\nZdôraznil, že medzi podmienkami tohto vyjadrenia, je aj požiadavka na predloženie ďalších stupňov\nprojektovej dokumentácie a že aj vyjadrenie Okresného úradu v Žiline, odboru školstva a kultúry zo\ndňa 30.06.1998 upozorňuje Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s., že vlastník je povinný\nkaždú zmenu, zásah, obnovu, zamýšľanú rekonštrukciu objektu odkonzultovať s pamiatkovými orgánmi\na vyžiadať si záväzné stanovisko ku každému stupňu od zámeru až po stavebné povolenie.\nKPÚ Žilina v uvedenej odpovedi na námietky žalobcu uviedol, že okrem spomínanej architektonickej\nštúdie, neboli zo strany vlastníka NKP predložené pamiatkovému úradu žiadne ďalšie stupne projektovej\ndokumentácie, teda žiadny odsúhlasený projekt spred 12 rokov, na ktorý sa žalobca odvoláva,\nneexistuje.\n\nK tvrdeniu žalobcu uvedenom v žalobe, že štátny orgán určil vlastníkovi konkrétneho reštaurátora,\nsúd uvádza, že s týmto nie je možné sa stotožniť. Reštaurátora na realizáciu výskumu a následné\nspracovanie návrhu na reštaurovanie, ako vyplýva z vyššie uvedeného textu si vybral vlastník sám tým,\nže KPÚ Žilina predložil návrh na reštaurovanie, ktorý vypracoval ním vybratý Mgr. art. N. N., v spolupráci\ns Mgr. art. C. D. a Mgr. art. I. M.. Na základe tejto žiadosti následne vydal KPÚ Žilina dňa 30.07.2012\nrozhodnutie, ktorým uvedený návrh na reštaurovanie a predloženú dokumentáciu schválil. Ak sa teda\nnásledne KPÚ Žilina, resp. žalovaný odvolávajú na návrh uvedených autorov, je to preto, že tento návrh\npredložil sám žalobca.\nK námietke žalobcu, v ktorej žalobca namieta bod 2 záväzného stanoviska, KPÚ Žilina zo dňa\n21.08.2012, súd uvádza, že v tomto prípade ide o požiadavku na úpravu existujúceho schodiska z druhej\npolovice 20. storočia, ktorá bola určená v záväznom stanovisku k architektonicko-historickému výskumu,\npre komplexnú obnovu kaštieľa, a preto táto nesúvisí s požiadavkami KPÚ Žilina na zabezpečenie\nzákladnej ochrany predmetnej NKP. Požiadavka úpravy schodišťa sa týka až realizácie komplexnej\nobnovy NKP.\nK námietke žalobcu uvádzanej v žalobe týkajúcej sa skutočnosti, že podľa jeho právneho názoru,\nžalovaný stanovil podmienky obnovy až do obdobia, keď kaštieľ nebol NKP a že vypracovanie\nprojektovej dokumentácie obnovy pamiatky podľa podmienok záväzného stanoviska k architektonickohistorickému výskumu nie je spravodlivé a došlo by k vynaloženiu zbytočných nákladov, ktoré objektívne\nnebudú môcť byť zo strany žalobcu zužitkované, nakoľko obnova navrhovaná v zmysle predmetného\nzáväzného stanoviska je nad rámec základnej ochrany NKP súd uvádza, že v preskúmavanom\nrozhodnutí (prvostupňovom ani druhostupňovom) v rámci rozhodnutí o náprave nebola požadovaná\nkomplexná obnova NKP. Spracovanie projektovej dokumentácie je len prípravnou fázou jej obnovy, bez\nktorej však nie je možná.\nK námietkam žalobcu, v ktorých tento tvrdí, že žalovaný porušil ust. § 32 zákona o správnom konaní, keď\nnezistil spoľahlivo a presne skutkový stav veci a tiež, že odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa náležitosti\npodľa ust. § 47 správneho zákona, súd udáva, že s týmito nie je možné sa stotožniť. Ako vyplýva z vyššie\nuvedeného textu žalovaný správny orgán ako aj prvostupňový správny orgán dostatočným spôsobom\nvykonali vo veci dokazovanie na zistenie skutkového stavu. V konaní neboli porušené procesné práva\núčastníka konania a zo zisteného skutkového stavu žalovaný správny orgán vyvodil správne právne\nzávery.\nKrajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému so závermi správnych orgánov a\nkonštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu\nzákona. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný správny orgán uložil žalobcovi povinnosti:\n- vykonať rekonštrukciu strešnej krytiny provizórneho zastrešenia kaštieľa, osadenie strešných žľabov\na zvodov dažďovej vody na kaštieli a povinnosť spracovať projektovú dokumentáciu obnovy kaštieľa\npodľa podmienok záväzného stanoviska KPÚ Žilina zo dňa 21.08.2012\nV tejto súvislosti žalobca vzniesol námietku, že takto formulované povinnosti nie je možné subsumovať\npod ustanovenie § 27, to znamená, že takto určené povinnosti prekračujú rámec základnej ochrany\nkultúrnej pamiatky. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že s týmto právnym názorom žalobcu nie je\nmožné sa stotožniť.\n„Ochrana“ pamiatky je súhrn činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu,\npoškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej pamiatky na trvalé užívanie dobrého stavu, vrátane\nprostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej\npamiatkovej hodnote. Zahŕňa v sebe všetky činnosti, ktorých cieľom je zabrániť pôsobeniu škodlivých\nvplyvov, ktoré ohrozujú hmotu a vzhľad pamiatky, či jej samostatnú existenciu. Škodlivé vplyvy pritom\nmôžu byť dôsledkom činnosti človeka, aj prírody. „Obnova“ kultúrnej pamiatky je súbor špecializovaných\nodborných činností, ktorými sa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, adaptácia a rekonštrukcia\n\nkultúrnej pamiatky alebo jej časti. Predstavuje teda súbor činností, ktoré je potrebné realizovať, ak už\nškodlivé vplyvy zanechali na architektonickom diele svoje stopy a jej cieľom je vrátiť pamiatku do stavu\npred pôsobením škodlivých vplyvov. Pri praktickej obnove architektonických a stavebných pamiatok sa\niba zriedkavo stretávame s výlučným použitím iba jednej zo spomenutých metód.\nVo vyššie citovanom ustanovení § 31, ktorý upravuje postup pamiatkového úradu, je zdôraznená\nskutočnosť, že Krajský pamiatkový úrad koná vo veci ochrany národných kultúrnych pamiatok z\nvlastného podnetu. Za situácie, že vlastník zanedbáva základnú ochranu národnej kultúrnej pamiatky\npodľa § 27 zákona, krajský pamiatkový úrad určuje v rozhodnutí, aké opatrenia je povinný vlastník\nvykonať v určenej lehote a na vlastné náklady tak, aby bola zabezpečená základná ochrana\nnárodnej kultúrnej pamiatky, ktorá je podľa § 1 ods. 2 verejným záujmom. Ustanovenie odseku 2\numožňuje v tomto konaní krajskému pamiatkovému úradu uložiť vlastníkovi vypracovanie prípravnej\ndokumentácie, projektovej dokumentácie, resp. iných podkladov tak, aby mohlo nasledovať konanie\npodľa stavebného zákona. Vypracovanie takejto dokumentácie je predpokladom pre spoločné konanie\nkrajského pamiatkového úradu a následne príslušného stavebného úradu podľa § 94 stavebného\nzákona o nariadení zabezpečovacích prác.\nSprávny orgán v prejednávanej veci posudzoval návrh žalobcov podľa pamiatkového zákona č. 49/2002\nZ.z. a Krajský súd v Bratislave po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu ako aj postupu,\nktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia, dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie je v súlade so\nzákonom.\nPodľa názoru Krajského súdu v Bratislave námietky žalobcu uvedené v žalobe, neboli spôsobilé\novplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a preto dospel k záveru, že žalovaný\nsprávny orgán sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v\nodvolaní, a preto jeho rozhodnutie nie je možné považovať za zjavne neodôvodnené, ani za arbitrárne,\nteda také, ktoré by mohlo mať za následok porušenie v žalobe uvedených práv žalobcu, preto senát\nkrajského súdu postupoval podľa ust. § 250j ods. 1 OSP a žalobu zamietol.\nO trovách konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 250k ods. 1 OSP a žalobcovi ich náhradu nepriznal,\nnakoľko žalobca v konaní nebol úspešný. Žalovaný zo zákona nemá právo na ich náhradu.\n\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca uvádzajúc, že predmetné rozhodnutie\nKrajského súdu v Bratislave vychádza, z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je daný odvolací\ndôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ OSP.\nPredmetom preskúmavania zákonnosti bolo rozhodnutie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky\nč. PÚ-13/490-3/26261/23/KUB zo dňa 22.04.2013 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorému\npredchádzalo rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu v Žiline č. ZA-12/1406-07/MAJ zo dňa\n28.12.2012. V rámci preskúmavaného rozhodnutia Pamiatkový úrad SR žalobcovi ako vlastníkovi\nnárodnej kultúrnej pamiatky „Kaštieľ s areálom v Kunerade“ uložil povinnosť, aby na vlastné náklady\nvykonal nápravu na zabezpečenie základnej ochrany v nasledovnom rozsahu:\na) vlastník je povinný vykonať rekonštrukciu strešnej krytiny provizórneho zastrešenia kaštieľa v lehote\ndo 31.05.2013,\nb) vlastník je povinný osadiť strešné žľaby a zvody dažďovej vody na kaštieli v lehote do 31.05.2013,\nc) vlastník je povinný spracovať projektovú dokumentáciu obnovy kaštieľa podľa podmienok záväzného\nstanoviska KPÚ Žilina č. ZA-12/0912-03/MAJ zo dňa 21.08.2012 (ďalej len „záväzné stanovisko“) v\nsúlade s § 32 ods. 8 a 9 pamiatkového zákona a predložiť ju na KPÚ Žilina v lehote do 30.06.2013.\n\n1. Konanie o náprave podľa ustanovenia § 31 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu\n(ďalej len „pamiatkový zákon“) a konanie o obnove podľa ustanovenia § 32 pamiatkového zákona sú dve\nsamostatné, na sebe nezávislé a navzájom nepodmienené konania, z ktorých každé konanie sleduje\niný účel.\nPredmetné rozhodnutie Pamiatkového úradu SR, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Krajského\npamiatkového úradu v Žiline v zmysle vyššie citovaného napadnutého rozhodnutia žalobcovi ukladajú\npovinnosť vykonať nápravu na zabezpečenie základnej ochrany kultúrnej podmienky, konkrétne ide\no povinnosti obsiahnuté v písm. a/ a b/ napadnutého rozhodnutia, a súčasne povinnosť smerujúcu k\nobnove kultúrnej pamiatky, teda povinnosť obsiahnutú v písm. c/ napadnutého rozhodnutia.\nŽalobca v prvom rade namieta skutočnosť, že Krajský pamiatkový úrad v Žiline, Pamiatkový úrad SR\na ani Krajský súd v Bratislave pri ukladaní povinností žalobcovi nevzali do úvahy kľúčovú skutočnosť,\na to, že ide o dva rozličné okruhy povinností upravené dvomi samostatnými konaniami, a to konaním\no náprave a konaním o obnove. Konanie o obnove pritom nemožno považovať za predprípravnú fázu\nkonania o náprave, ako argumentoval Pamiatkový úrad SR a argumentáciu ktorého následne prevzal aj\nKrajský súd v Bratislave. Ide o dve samostatné, na sebe nezávislé a navzájom nepodmienené konania,\nz ktorých každé konanie sleduje iný účel.\nÚčelom konania o náprave je zabezpečiť základnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa ustanovenia §\n27 pamiatkového zákona. Podľa citovaného ustanovenia sa základnou ochranou kultúrnej pamiatky\nrozumie súhrn činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozenia, poškodenia, zničenia\nalebo odcudzenia kultúrnej pamiatky, na trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej\npamiatky a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote\na technickému stavu. V zmysle ustanovenia § 31, ktoré upravuje konanie o náprave, ak krajský\npamiatkový úrad zistí, že vlastník nezabezpečuje základnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa § 27 (alebo\nnehnuteľnosti v pamiatkovom území podľa § 29), začne konanie o to, aby vlastník v určenej lehote a za\nurčených podmienok zabezpečil na vlastné náklady nápravu, a to najmä uvedením veci do stavu, ktorý\nneohrozuje zachovanie jej pamiatkových hodnôt.\nZ gramatického, ako aj logického výkladu citovaného ustanovenia § 31 teda vyplýva, že konanie o\nnáprave je svojím charakterom konaním represívnym. Naopak, konanie o obnove, ktoré je upravené\nv ustanovení § 32 pamiatkového zákona, je konaním svojím charakterom dobrovoľným, ktorému\nza každých okolností predchádza predloženie žiadosti vlastníka kultúrnej pamiatky príslušnému\npamiatkovému úradu o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy. Až na základe predloženia žiadosti vydá\nkrajský pamiatkový úrad rozhodnutie o zámere obnovy, pričom konanie o obnove je krajský pamiatkový\núrad oprávnený iniciovať až vtedy, ak vlastník začne obnovu bez právoplatného rozhodnutia o zámere\nobnovy. Následne krajský pamiatkový úrad vydá oznámenie o začatí konania o obnove, ktoré doručí\nvlastníkovi kultúrnej pamiatky, a súčasne ho vyzve, aby práce až do vydania rozhodnutia zastavil.\nZ poslednej vety citovaného ustanovenia § 32 pamiatkového zákona navyše vyplýva, že konanie o\nobnove predpokladá určitú aktívnu činnosť vlastníka kultúrnej pamiatky vo vzťahu k tejto kultúrnej\npamiatke (napr. údržbové, rekonštrukčné alebo konzervačné práce), nakoľko ak vlastník začne\nvykonávať obnovu bez právoplatného rozhodnutia o zámere obnovy, krajský pamiatkový úrad ho vyzve,\naby tieto práce až do vydania rozhodnutia zastavil. Ak však vlastník kultúrnej pamiatky žiadne takéto\nčinnosti nevyvíja a ani nepredložil predchádzajúcu žiadosť o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy,\npríslušný krajský pamiatkový úrad nie je oprávnený iniciovať konanie o obnove.\nNezákonnosť napadnutého rozhodnutia podľa názoru žalobcu pritom spočíva práve v uložení povinnosti\nspracovať projektovú dokumentáciu obnovy kaštieľa v súlade s § 32 ods. 8 a 9 pamiatkového zákona\na podľa záväzného stanoviska. Uvedená uložená povinnosť je povinnosťou vyplývajúcou z konania\no obnove, pričom ako sme už preukázali, konanie o obnove je - na rozdiel od konania o náprave\n- konaním dobrovoľným a povinnosti vyplývajúce z oboch konaní nemožno vzájomne zamieňať a\n\nľubovoľne kombinovať. V rámci predmetného napadnutého rozhodnutia mali byť preto žalobcovi uložené\nlen povinnosti v zmysle ustanovení konania o náprave, t.j. v zmysle ustanovení § 27 až 31 pamiatkového\nzákona.\nAkákoľvek povinnosť týkajúca sa obnovy kultúrnej pamiatky musí byť vlastníkovi kultúrnej pamiatky\nuložená v samostatnom rozhodnutí o zámere, ktorému musí v zmysle ustanovenia § 32 pamiatkového\nzákona predchádzať žiadosť vlastníka o vydanie rozhodnutia o zámere. Keďže ide o dve samostatné,\nna sebe nezávislé a navzájom nepodmienené konania, ani povinnosti, ktoré môžu byť v ich rámci\nuložené vlastníkovi kultúrnej pamiatky, nie je možné implikovať do jediného rozhodnutia príslušného\npamiatkového úradu, ale je potrebné vydať dve samostatné rozhodnutia akcentujúce príslušné\nustanovenia pamiatkového zákona o konaní o náprave, resp. obnove.\nSkutočnosť, že Pamiatkový úrad uložil žalobcovi v rámci napadnutého rozhodnutia aj povinnosti\nvyplývajúce z ustanovení konania o náprave, ako aj povinnosti vyplývajúce z ustanovení o konaní o\nobnove, potvrdzuje pritom aj terminológia samotného Pamiatkového úradu SR, ktorý sa pri uložení\npovinnosti spracovať projektovú dokumentáciu obnovy kaštieľa odvoláva na ustanovenie § 32 ods. 8 a\n9 pamiatkového zákona, teda na ustanovenia o konaní o obnove.\nNakoniec, skutočnosť, že ide o dve odlišné konania, podporuje aj systematické členenie zákona č.\n49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, nakoľko konanie o náprave je umiestnené v štvrtej časti\nzákona s názvom „Ochrana pamiatkového fondu“ (ustanovenia § 27 až 31 zákona), zatiaľ čo konanie\no obnove je umiestnené v piatej časti zákona s názvom „Obnova a reštaurovanie kultúrnej pamiatky a\núprava nehnuteľnosti“ (ustanovenia § 32 a nasl. zákona).\n2. Žalovaný, t.j. Pamiatkový úrad SR ako aj Krajský pamiatkový úrad v Žiline nekonali v intenciách zákona\nč. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu, nakoľko svojím rozhodnutím žalobcovi nariadili vykonať\nnápravu na zabezpečenie základnej ochrany kultúrnej pamiatky nad rámec ustanovení zákona.\nŽalobca nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vidí ďalej konkrétne v tom, že v rámci predmetného\nrozhodnutia Pamiatkový úrad SR uložil žalobcovi ako vlastníkovi kultúrnej pamiatky povinnosť\nspracovať projektovú dokumentáciu obnovy kaštieľa podľa podmienok záväzného stanoviska KPÚ č.\nZA-12/0912-03/MAJ zo dňa 21.08.2012 v súlade s ust. 32 ods. 8 a 9 pamiatkového zákona.\nV rámci rozhodnutia sa teda žalobcovi ukladá povinnosť vypracovať projektovú dokumentáciu obnovy\nkultúrnej podmienky, teda sa mu ukladá povinnosť presahujúca rámec základnej ochrany definovanej\nv ustanovení § 27 pamiatkového zákona. Z tohto titulu je požiadavka na vypracovanie projektovej\ndokumentácie obnovy kaštieľa podľa ustanovenia § 32 ods. 8 a 9 je požiadavkou nelegitímnou.\nLegitímnou požiadavkou pamiatkového úradu by bola požiadavka na vypracovania projektovej\ndokumentácie v rozsahu nápravy, teda v zmysle ustanovenia § 31 ods. 2 pamiatkového zákona, a nie\nv zmysle ustanovenia § 32 ods. 8 a 9 pamiatkového zákona.\nKonanie o náprave a konanie o obnove sú dve samostatné, na sebe nezávislé a navzájom\nnepodmienené konania, nie je legitímne v rámci konania o náprave odkazovať na záväzné stanovisko\ntýkajúce sa konania o obnove. Tento počin žalovaného považuje žalobca nielen za nezákonný, ale aj\nzavádzajúci.\nIn concreto žalobca za požiadavky presahujúce rámec požiadaviek vyplývajúcich z ustanovení o\nzákladnej ochrane kultúrnej pamiatky a z ustanovenia upravujúceho konanie o náprave považuje najmä\nnasledovné požiadavky záväzného stanoviska:\n- Požiadavka odstránenia hlavného schodiska a navrhnutia nového v polohe a orientácii pôvodného\nhistorického schodiska je taktiež požiadavkou, ktorá presahuje rámec zabezpečenia základnej ochrany\nkultúrnej pamiatky. Požiadavka na výstavbu nového schodiska z 50. rokov minulého storočia je navyše\nnielen požiadavkou nad rámec zabezpečenia základnej ochrany kultúrnej pamiatky, ale je dokonca\n\npožiadavkou nad rámec pamiatkového zákona. Taktiež ide o výstavbu, ktorá je finančne náročná a na\nktorú žalobca nemá finančné prostriedky.\nToto tvrdenie dokonca potvrdil sám žalovaný, a to vo svojom vyjadrení zo dňa 10.07.2013, str. 6, kde\nžalovaný uviedol, že požiadavka na úpravu existujúceho schodiska, ktorá bola určená pre spracovanie\nprojektovej dokumentácie takejto obnovy, nesúvisí s požiadavkami KPÚ Žilina na zabezpečenie\nzákladnej ochrany národnej kultúrnej pamiatky. Táto požiadavka na úpravu predmetného schodiska sa\ntýka výlučne až realizácie komplexnej obnovy národnej kultúrnej pamiatky, teda nie jej nápravy.\n- Požiadavka, podľa ktorej je nutné reštaurátorským spôsobom obnoviť omietkové povrchy fasád,\nkamenných článkov architektúry a sochárskej výzdoby v zmysle návrhu na reštaurovanie fasády,\nkamenných článkov architektúry a sochárskej výzdoby na zámku v Kunerade (autori Mgr. art. N. N., Mgr.\nart. C. D., Mgr. art. I. M., jún 2012).\nV tejto súvislosti si žalobca dovoľuje poukázať na skutočnosť, že pokiaľ sa realizuje konanie o náprave\npodľa § 31 ods. 1 pamiatkového zákona, môže sa táto náprava týkať len zabezpečovania základnej\nochrany národnej kultúrne pamiatky, t.j. príslušný pamiatkový úrad môže nariadiť, aby vlastník v určenej\nlehote a za určených podmienok zabezpečil na vlastné náklady nápravu, a to najmä uvedením veci do\nstavu, ktorý neohrozuje zachovanie jej pamiatkových hodnôt. Podľa ustanovenia § 31 ods. 2 môže ďalej\nkrajský pamiatkový úrad vlastníkovi uložiť povinnosť v určenom rozsahu a lehote predložiť projektovú\ndokumentáciu, ak sa táto na uskutočnenie nápravy vyžaduje. V žiadnom prípade zákon neukladá\noprávnenie pamiatkovému úradu, aby za účelom vykonania nápravy určil povinnosti vlastníkovi národnej\nkultúrnej pamiatky nad rámec základnej ochrany národnej kultúrnej pamiatky, a to bez ohľadu na\nskutočnosť, či vlastník má zámer vykonať obnovu kultúrnej pamiatky alebo nie.\n3. Napadnuté rozhodnutie Pamiatkového úradu SR nespĺňalo náležitosti v zmysle ustanovenia § 47\nSprávneho poriadku.\nRozhodnutie Pamiatkového úradu SR ako správneho orgánu nespĺňalo náležitosti v zmysle ustanovenia\n§ 47 Správneho poriadku, nakoľko odôvodnenie je v rozpore s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho\nporiadku. Podľa predmetného ustanovenia má správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré\nskutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nŽalobca je toho názoru, že rozhodnutie v časti o náprave spočívajúcej vo vypracovaní projektovej\ndokumentácie obnovy kaštieľa podľa podmienok záväzného stanoviska KPU Žilina č. ZA-12/0912-03/\nMAJ zo dňa 21.08.2012 nie je riadne odôvodnené. Nakoľko sa žalovaný vôbec nevysporiadal s\nnámietkami žalobcu o zvýšenej finančnej záťaži prípadnej realizácie obnovy kaštieľa podľa uvedeného\nzáväzného stanoviska KPU Žilina, považuje žalobca rozhodnutie v tejto časti za nepreskúmateľné, a\npreto za nezákonné.\n4. Nakoľko žalobca si je vedomý svojich zákonných povinností vyplývajúcich z vlastníctva národnej\nkultúrnej pamiatky a z pamiatkového zákona, časť povinností v zmysle napadnutého rozhodnutia,\nktoré žalobca považuje za zákonné a opodstatnené, preto splnil v určenej lehote. Konkrétne vykonal\nrekonštrukciu strešnej krytiny provizórneho zastrešenia kaštieľa, ako aj osadil strešné žľaby a zvody\ndažďovej vody na kaštieli. Uvedené konanie žalobcu preukazuje jeho úmysel plniť tie požiadavky\nKrajského úradu v Žiline, resp. Pamiatkového úradu SR, ktoré majú svoj základ v príslušných\nrelevantných zákonoch a rozhodnutiach.\nNa základe vyššie uvedených skutočností je žalobca toho názoru, že rozhodnutie žalovaného je\nnezákonné, a navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalobca taktiež navrhuje, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania, vrátane trov právneho\n\nzastúpenia podľa počtu úkonov právnej služby ku dňu vyhlásenia rozsudku na účet právneho zástupcu\nnavrhovateľa, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nIII.\nK podanému odvolaniu žalobcu sa písomne dňa 16.04.2014 vyjadril žalovaný uvádzajúc:\nV bode 2. odvolania žalobca namieta, že rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v odvolaní uvádza, že mu žalovaný jedným konaním\nuložil ako vlastníkovi národnej kultúrnej pamiatky Kaštieľ v Kunerade (ďalej len „NKP“) nielen povinnosť\nvykonať nápravu podľa § 31 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „pamiatkový zákon“), ale uložil mu aj povinnosť vykonať obnovu NKP podľa § 32\npamiatkového zákona. Podľa žalobcu malo ísť o dve samostatné správne konania: konanie o náprave\npodľa § 31 pamiatkového zákona a konanie o obnove podľa § 32 pamiatkového zákona.\nŽalobca v odvolaní uvádza, účelom konania o náprave je zabezpečiť základnú ochranu kultúrnej\npamiatky podľa § 27 pamiatkového zákona, pričom túto nápravu upravuje § 31 pamiatkového\nzákona. Konanie o náprave je podľa žalobcu konaním represívnym, zatiaľ čo konanie o obnove je\nkonaním dobrovoľným, ktorému predchádza žiadosť vlastníka kultúrnej pamiatky a upravuje ho § 32\npamiatkového zákona. Podľa žalobcu konanie o obnove podľa § 32 pamiatkového zákona predpokladá\nurčitú aktívnu činnosť vlastníka kultúrnej pamiatky (napr. údržbové, rekonštrukčné alebo konzervačné\npráce). Ak vlastník kultúrnej pamiatky takéto práce nevyvíja a ani nepredložil predchádzajúcu žiadosť o\nzámere obnovy, príslušný krajský pamiatkový úrad nie je oprávnený iniciovať konanie o obnove kultúrnej\npamiatky.\nUloženie povinnosti obnovy NKP vidí žalobca vo formulácii tejto časti výroku rozhodnutia žalovaného:\n„Vlastník je povinný spracovať projektovú dokumentáciu obnovy kaštieľa podľa podmienok záväzného\nstanoviska KPÚ Žilina č. ZA-12/0912-03/MAJ zo dňa 21.08.2012 v súlade s § 32 ods. 8 a 9 pamiatkového\nzákona a predložiť ju na KPÚ Žilina v lehote do 30.06.2013“. Žalobca vyjadruje názor, že nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia je práve v uložení povinnosti spracovať projektovú dokumentáciu obnovy NKP\nv súlade s § 32 ods. 8 a 9 pamiatkového zákona a podľa citovaného záväzného stanoviska. Tvrdí,\nže v zmysle ustanovení konania o náprave mu mohli byť uložené len povinnosti podľa § 27 až 31\npamiatkového zákona. Poukazuje tiež na to, v pamiatkovom zákone je konanie o náprave umiestnené\nv štvrtej časti pamiatkového zákona a konanie o obnove v piatej časti pamiatkového zákona.\nŽalovaný sa s názorom žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného nestotožňuje a\nzdôrazňuje, že napadnuté rozhodnutie je súčasťou trojročného procesu, v ktorom orgány štátnej správy\nna ochranu pamiatkového fondu zabezpečujú ochranu a prinavrátenie pamiatkových hodnôt NKP, ktoré\nboli zničené alebo poškodené požiarom zo dňa 10.03.2010 a následným nezabezpečovaním základnej\nochrany NKP zo strany žalobcu ako jej vlastníka.\nJe nepochybné, že žalobca nezabezpečil základnú ochranu NKP, lebo ju neuchránil pred požiarom.\nV spisovej dokumentácii, č. spisu ZA-10/1195, dátum evidencie 05.11.2010 (označenie tiež: A1647) sa\nnachádza žiadosť žalobcu, zaevidovaná na KPÚ Žilina pod č. 4009/10 dňa 05.11.2010, ktorou žalobca\n„žiada o vyjadrenie k projektovej dokumentácii zabezpečovacích, búracích a sanačných prác objektu\nzámku Kunerád, ktorý bol poškodený požiarom.“ Táto dokumentácia je rozmerovo veľmi rozsiahla,\npreto ju nebolo možné pripojiť k spisovej dokumentácii. Žalovaný ju mal fyzicky k dispozícii na súdnom\npojednávaní dňa 13.02.2014 na Krajskom súde v Bratislave (nebolo potrebné ju použiť). Uvedenú\nžiadosť žalobcu spolu s predloženou projektovou dokumentáciou posúdil žalovaný ako zámer obnovy\nNKP a dňa 26.11.2010 vydal o nej podľa § 32 ods. 2 a 4 pamiatkového zákona rozhodnutie č.\nZA-10/1195-02/MAJ, ktorým rozhodol, že „navrhovaný zámer v rozsahu zabezpečovacích, búracích\nasanačných prác po požiari v marci 2010 podľa predloženej projektovej dokumentácie „Zámok Kunerad\n\n- rekonštrukcia stavby po požiari - I. etapa“ spracovanej v septembri 2010 spoločnosťou STAPRING,\na.s. - Ing. arch. N. R., PhD., Ing. H. H., Ing. J. U., je z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým\nzákonom prípustný“ a určil podmienky jeho vykonávania. Medzi určenými podmienkami je aj vykonanie\npamiatkových výskumov a v podmienke č. 16 je aj spracovanie architektonickej štúdie „obnovy\nnárodnej kultúrnej pamiatky, v štandardnom rozsahu, ktorá bude rešpektovať pôvodné hmotovoobjemové riešenie, tvar, výraz a typ zastrešenia, architektonicko-výtvarné a umelecko-remeselné prvky,\nďalej bude zohľadňovať všetky závery vyplývajúce zo schválených dokumentácií z architektonického\na reštaurátorského výskumu a bude podrobnejšie riešiť dispozično-prevádzkové vzťahy nového\nfunkčného využitia pamiatky spolu s predpokladanými stavebnými úpravami.“\nProti tomuto rozhodnutiu o zámere obnovy NKP sa žalobca neodvolal. Rozhodnutie nadobudlo\nprávoplatnosť 27.12.2010. V závere tohto rozhodnutia sa uvádza, že v zmysle § 44a pamiatkového\nzákona rozhodnutie po uplynutí troch rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti stráca platnosť,\nak v tejto lehote nebol vykonaný úkon, na ktorý sa vzťahuje. Toto rozhodnutie je základom, z ktorého\nmali vychádzať všetky ďalšie právne úkony a iné činnosti, ktoré sa týkajú ochrany a obnovy NKP.\nŽalobca podaním uvedenej žiadosti postupoval podľa § 32 ods. 2 pamiatkového zákona, v ktorom\nsa uvádza, že pred začatím obnovy národnej kultúrnej pamiatky je vlastník povinný krajskému\npamiatkovému úradu predložiť žiadosť o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy. KPÚ Žilina pri vydaní\ncitovaného rozhodnutia postupoval v súlade s § 32 ods. 4 pamiatkového zákona, ktorý ustanovuje: „V\nrozhodnutí o zámere obnovy podľa odseku 2 krajský pamiatkový úrad uvedie, či navrhovaný zámer\nje z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný, a urči podmienky, za ktorých možno\npredpokladaný zámer obnovy pripravovať a vykonávať tak, aby sa kultúrna pamiatka neohrozila,\nnepoškodila alebo nezničila, najmä či tento zámer obnovy možno pripravovať iba na základe výskumov\na inej prípravnej dokumentácie a projektovej dokumentácie.\"\nDňa 03.07.2012 bola na KPÚ Žilina doručená žiadosť žalobcu „o vydanie záväzného stanoviska“, ktorú\nKPÚ Žilina zaevidoval pod č. 2798/12. V tejto žiadosti sa uvádza: Žiadame vás o vydanie rozhodnutia k\nprípravnej dokumentácii Kunerad - kaštieľ, architektonicko-historický výskum.“\nKeďže o zámere obnovy NKP už vydal KPÚ Žilina rozhodnutie č. ZA-10/1195-02/MAJ dňa 26.11.2010\na architektonicko-historický výskum bol vykonaný na základe tohto rozhodnutia, k žiadosti žalobcu\nzo dňa 03.07.2012 vydal KPÚ Žilina záväzné stanovisko č. ZA-12/0912-03/MAJ zo dňa 21.08.2012.\nVoči tomuto záväznému stanovisku uplatnil žalobca námietky, na ktoré KPÚ Žilina odpovedal listom č.\nZA-12/0912-05/MAJ zo dňa 04.10.2012 a listom č. ZA-12/0912-08/MAJ zo dňa 12.11.2012. Uvedené\nlistiny sa nachádzajú v spise č. ZA-12/0912, zaevidovanom dňa 03.07.2012.\nŠtátne dohľady orgánov na ochranu pamiatkového fondu preukázali, že žalobca ako vlastník NKP\nnapriek právoplatnému rozhodnutiu o obnove NKP, napriek vykonaným pamiatkovým výskumom a\nzáväznému stanovisku KPU Žilina, nevykonáva obnovu NKP a ani nezabezpečuje NKP pred jej ďalšou\ndevastáciou. Preto začal dňa 28.11.2012 KPÚ Žilina správne konanie „vo veci vydania rozhodnutia o\nnáprave“ podľa § 31 ods. 1 pamiatkového zákona, ktoré ukončil rozhodnutím č. ZA-12/1406-07/MAJ zo\ndňa 28.12.2012. Žalobca v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu nenamietal prekročenie kompetencií KPÚ\nŽilina v konaní o náprave, ale namietal ekonomickú nevýhodnosť a nedostatok finančných zdrojov na\nnápravu uloženú týmto rozhodnutím. Žalovaný na základe odvolania žalobcu zmenil rozhodnutie KPÚ\nŽilina o náprave, avšak len posunutím termínov realizácie nápravy. Žalovaný uložil žalobcovi vykonať\nnápravu podľa § 31 ods. 1 pamiatkového zákona.\nŽalovaný zdôrazňuje, že pri tak rozsiahlych a vážnych devastačných poškodeniach národných\nkultúrnych pamiatok, k akému došlo aj v prípade NKP, je náprava vždy zložitá, vyžaduje si pamiatkové\nvýskumy, projektové dokumentácie rôznych stupňov a aj také činnosti, ktoré sú zadefinované v §\n32 ods. 1 pamiatkového zákona, najmä opravy a rekonštrukcie. Orgány štátnej správy na ochranu\npamiatkového fondu musia konať v záujme ochrany pamiatkového fondu, a preto rozsah a charakter\nukladaných nápravných opatrení vždy závisí od nebezpečenstva ohrozenia alebo následku poškodenia\n\nnárodnej kultúrnej pamiatky, ku ktorému došlo zanedbaním jej ochrany. (Žalovaný tiež zdôrazňuje,\nže tak, ako v prípade NKP, postupuje aj v iných prípadoch, keď došlo k výrazným devastačným\npoškodeniam nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok; ako príklad môže slúžiť medializovaný\nprípad hradu Krásna Hôrka, kde sa používajú dobové stavebné materiály a vykonávajú sa nielen opravy\na rekonštrukcie, ale aj reštaurovanie zariadenia a zbierkových predmetov.)\nNáprava uložená napadnutým rozhodnutím musela reflektovať na rozsah a vážnosť poškodenia\nNKP. Stav tohto poškodenia dokumentuje napríklad „Technická správa statika“, posudzovateľ Ing.\nBohumil Bohunický, Leptón, s. r. o., september 2010 /správa je jedným z podkladov rozhodnutia\nKPÚ Žilina č. ZA-10/1195-02/MAJ zo dňa 26.11.2010 a žalovaný ju prikladá k tomuto vyjadreniu/.\nV časti b) tejto technickej správy sa uvádza: „Zvislé nosné konštrukcie ... takto poškodené murivá\nnespĺňajú kritériá statickej bezpečnosti podľa STN 73 1101. Z tohto dôvodu je bezpodmienečne nutné\nvšetky múry najvyššieho podlažia v plnom rozsahu zbúrať a nahradiť novými múrmi. Porucha je\nzapríčinená bezprostredným pôsobením ohňa, čiže požiarom.“ V časti technickej správy „Stropné\nkonštrukcie“ sa uvádza: „Drevené trámové stropy podkrovia a najvyššieho podlažia sú úplne zničené. Je\nbezpodmienečne nutné ich v plnom rozsahu rekonštruovať. Drevené trámové stropy - nosníky aj záklop\na nosníky nesúce podbíjanie, aj podbíjanie nižších podlaží sú nasiaknuté vodou, ktorá bola použitá\nna uhasenie požiaru. V dôsledku pôsobenia tejto vody bolo drevo týchto stropov napadnuté hubami a\nplesňami do takej miery, že sa drevo na niektorých miestach rozpadáva a nevyhovuje kritériám statickej\nspoľahlivosti, ktoré na ne kladie technická norma STN 73 1701. Z tohto dôvodu je nutná kompletná\nrekonštrukcia aj týchto stropov v plnom rozsahu napriek tomu, že nie sú poškodené ohňom.“ V časti\ntechnickej správy „Strecha a krov“ sa uvádza: „Nosná konštrukcia strechy a krovu je úplne zničená a je\npotrebná jej kompletná rekonštrukcia. Oceľové nosníky, ktoré boli súčasťou nosnej konštrukcie krovu v\ndôsledku vysokej teploty a následného ochladenia vodou pri hasení požiaru stratili svoju spoľahlivosť a\nnevyhovujú kritériám statickej bezpečnosti podľa STN 73 1401, preto aj tie je potrebné vymeniť v plnom\nrozsahu.“ V časti technickej správy „Statické zabezpečenie rekonštrukcie“ sa napríklad uvádza, že nosné\nkonštrukcie všetkých stropov nadzemných podlaží budú nahradené novými nosnými konštrukciami.\nNa základe rozsahu a vážnosti poškodenia NKP a v dôsledku toho, že žalobca nevykonával obnovu\npodľa rozhodnutia o obnove č. ZA-10/1195-02/MAJ dňa 26.11.2010, nechránil efektívne NKP pred jej\nďalším poškodzovaním a ničením, uložil KPU Žilina žalobcovi vykonať nápravu podľa § 31 ods. 1\npamiatkového zákona (ktorá, vzhľadom na rozsah poškodenia NKP obsahuje z technického hľadiska\naj činnosti, ktoré sú súčasťou obnovy NKP definovanej v § 32 ods. 1 pamiatkového zákona.) KPÚ\nŽilina aj žalovaný v rozhodnutí o náprave (t. j. v napadnutom rozhodnutí) logicky zohľadňovali\nčinnosti a dokumenty, ktoré už boli na záchranu pamiatkových hodnôt NKP vykonané, resp. vydané,\nnapríklad pamiatkové výskumy, statické posudky, technické správy, projektová dokumentácia, platné a\nvykonateľné rozhodnutie o obnove, platné záväzné stanovisko a pod. Nebolo by účelné a hospodárne /\n§ 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov/,\naby KPÚ Žilina alebo žalovaný v rozhodnutí o náprave nenadväzovali na už realizované činnosti a\nvypracované materiály, ale v rámci „samostatného konania o náprave\" by rozhodli o ich opätovnom\nvypracovaní a predložení správnemu orgánu. Realizácia nápravy je v takýchto prípadoch zložitý proces,\nktorý pozostáva z mnohých správnych úkonov orgánov štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu.\nŽalovaný zdôrazňuje, že vzhľadom na stav devastácie NKP, náprava uložená v napadnutom rozhodnutí\nnie je nad rámec nápravy podľa § 31 pamiatkového zákona.\nK námietke žalobcu, že vo výroku napadnutého rozhodnutia sa mu ukladá povinnosť spracovať\nprojektovú dokumentáciu v súlade s § 32 ods. 8 a 9 pamiatkového zákona, žalovaný poukazuje na to, že\ntieto zákonné ustanovenia riešia iba to, že projektovú dokumentáciu môže spracovať len autorizovaný\narchitekt a že každú zmenu takto spracovanej dokumentácie je vlastník NKP povinný prerokovať s\nkrajským pamiatkovým úradom z hľadiska zachovania pamiatkových hodnôt.\nVzhľadom na náročnosť spracovania projektovej dokumentácie v danom prípade, považuje žalovaný\nuloženú povinnosť, t. j. aby projektovú dokumentáciu spracoval autorizovaný architekt a aby každú\n\njej zmenu vlastník NKP konzultoval s KPU Žilina za legitímne opatrenie uložené v záujme ochrany\npamiatkových hodnôt.\nV bode 2 odvolania žalobca namieta, že tak žalovaný ako aj KPÚ Žilina nekonali v intenciách\npamiatkového zákona, pretože žalobcovi uložili povinnosť vypracovať projektovú dokumentáciu obnovy\nNKP podľa podmienok záväzného stanoviska KPU Žilina č. ZA-12/0912-03/MAJ zo dňa 21.08.2012 a\npodľa § 32 ods. 8 a 9 pamiatkového zákona. Žalobca namieta, že nebolo legitímne v rámci konania o\nnáprave odkazovať na záväzné stanovisko týkajúce sa konania o obnove. Ďalej namieta, že požiadavky\nna odstránenie hlavného schodiska a navrhnutie nového schodiska v polohe a orientácii pôvodného\nhistorického schodiska, ako aj reštaurátorské obnovy fasády, kamenných článkov architektúry a\nsochárskej výzdoby presahujú rámec základnej ochrany kultúrnej pamiatky, čo podľa tvrdenia žalobcu\npotvrdil aj žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 10.07.2013.\nŽalovaný sa s uvedenými názormi a tvrdeniami žalobcu nestotožnil z týchto dôvodov: Záväzné\nstanovisko č. ZA-12/0912-03/MAJ zo dňa 21. 08.2012 vydal KPÚ Žilina na základe žiadosti žalobcu\nzo dňa 03.07.2012 a na základe vykonaných pamiatkových výskumov. Tak pamiatkové výskumy, ako aj\nsamotné záväzné stanovisko boli vykonané/vydané na základe právoplatného rozhodnutia KPÚ Žilina\nč. ZA-10/1195-02/MAJ zo dňa 26.11.2010.\nAk by uvedené výskumy a na ne nadväzujúce stanovisko v čase vydania rozhodnutia o náprave\nneexistovali, bol by musel KPÚ Žilina v rozhodnutí o náprave uložiť povinnosť vykonania týchto\nvýskumov a po ich vykonaní a posúdení uložiť povinnosť spracovať projektovú dokumentáciu. Rozsah\na závažnosť poškodenia NKP je taký veľký, že bez vykonania výskumov a nadväzujúcej projektovej\ndokumentácie, nie je možná ani obnova NKP podľa § 32 pamiatkového zákona, ani náprava podľa §\n31 pamiatkového zákona.\nŽalovaný poukazom na § 32 ods. 8 a 9 pamiatkového zákona v napadnutom rozhodnutí sledoval výlučne\nto, aby projektovú dokumentáciu spracovala autorizovaná osoba a aby prípadné zmeny projektovej\ndokumentácie konzultoval žalobca ako vlastník NKP s KPÚ Žilina z hľadiska zachovania pamiatkovej\nhodnoty NKP. Žalovaný zotrváva na názore, že ide o legitímne opatrenia, uložené v záujme ochrany\npamiatkových hodnôt NKP.\nŽalovaný vo vyjadrení z 10.07.2013 zdôraznil, že výrokom napadnutého rozhodnutia „vlastník je povinný\nspracovať projektovú dokumentáciu obnovy kaštieľa podľa podmienok záväzného stanoviska KPÚ Žilina\nč. ZA-12/0912-03/MAJ zo dňa 21.08.2012 v súlade s § 32 ods. 8 a 9 pamiatkového zákona a predložiť\nju na KPÚ Žilina v lehote do 30. 06.2013“ sa žalobcovi neukladajú vykonať realizačné stavebné práce,\nale len spracovanie projektovej dokumentácie, že ide len o jeden úsek (počiatočnú fázu) nápravy a že\nďalšie práce budú predmetom ďalšieho posudzovania a rozhodovania správnych orgánov na ochranu\npamiatkového fondu.\nPokiaľ ide o metodiku, ktorú orgány štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu uplatňujú pri\nukladaní nápravných opatrení v prípadoch, keď boli poškodené nosné konštrukcie, múry ako aj vnútorné\nstavebné konštrukcie národných kultúrnych pamiatok (ako je to aj v prípade NKP), tak sa nápravnými\nopatreniami spravidla neukladajú nanovo vybudovať (zrekonštruovať, resp. obnoviť) také stavebné\nprvky, ktoré boli na národnej kultúrnej pamiatke vykonané dodatočne a ktoré devalvovali jej pamiatkové\nhodnoty. Podľa § 1 ods. 1 pamiatkového zákona sa ochrana kultúrnych pamiatok vykonáva v súlade\ns vedeckými poznatkami. Využívajúc výsledky pamiatkových výskumov, príslušný správny orgán na\nochranu pamiatkového fondu určuje tak pri obnove, ako aj pri nápravných opatreniach, ktoré historické\nobdobie je z hľadiska ochrany pamiatkových hodnôt najvhodnejšie a rozhodujúce pre to, aby sa kultúrna\npamiatka uviedla do stavu z tohto obdobia.\nNáprava podľa § 31 ods. 1 pamiatkového zákona je také konanie, ktoré má za následok prinavrátenie\ndotknutej národnej kultúrnej pamiatky do stavu, v akom by sa táto nachádzala v prípade, ak by\n\njej vlastník nezanedbal svoju povinnosť podľa § 27 ods. 1 pamiatkového zákona. Ak však došlo\nk takému závažnému poškodeniu národnej kultúrnej pamiatky, že náprava si vyžaduje zásah do\njej základných stavebných prvkov, treba prihliadať na tie stavebné úpravy, ktoré boli na národnej\nkultúrnej pamiatke vykonané ešte pred jej poškodením a ktoré znamenali devalváciu jej pamiatkových\nhodnôt. Príslušný krajský pamiatkový úrad, na základe výsledkov vykonaných pamiatkových výskumov\nv takýchto prípadoch posúdi, či je z hľadiska ochrany pamiatkových hodnôt vhodné revitalizovať aj\ntieto devalvačné stavebné zásahy, alebo či sa náprava vykoná tak, že devalvačné zásahy do národnej\nkultúrnej pamiatky budú v rámci nápravy odstránené. V danom prípade KPÚ Žilina usúdil, že návrat\nk stavebným úpravám vykonaným v rámci adaptácie NKP v 50-tych rokoch minulého storočia, ktoré\ndevalvovali jej pamiatkové hodnoty, by bol v záujme ochrany jej pamiatkových hodnôt nevhodný a aj\nneúčelný. Žalovaný sa s týmto názorom KPÚ Žilina stotožnil a v tomto ohľade jeho rozhodnutie potvrdil.\nKPÚ Žilina uvedený odborný názor opakovane žalobcovi zdôvodňoval, napr. v liste č. ZA-12/0912-08/\nMAJ zo dňa 12.11.2012 uvádza: pôvodná dispozícia kaštieľa bola navrhnutá ako systém veľkých\nreprezentatívnych obytných apartmánov a menších obytných izieb, čo je plne využiteľné aj v súčasnosti.“\nŽalovaný zdôrazňuje, že ak by žalobca nezanedbal základnú ochranu NKP a ak by v dôsledku\ntohto zanedbania nedošlo k takému rozsiahlemu a vážnemu poškodeniu, k akému došlo požiarom\na následným hasením, nebola by náprava nutná. Charakter uloženej nápravy zodpovedá rozsahu a\nvážnosti poškodenia NKP.\nŽalovaný zdôraznil, že spisová dokumentácia predložená súdu preukazuje, že ide o problematiku, ktorú\nKPÚ Žilina ako aj žalovaný so žalobcom mnohokrát konzultovali a riešili. Skutočnosti a argumenty,\nktoré sa uvádzajú v napadnutom rozhodnutí, boli a sú žalobcovi dlhodobo a dobre známe zo štátnych\ndohľadov, listovej komunikácie, mailovej komunikácie, stanovísk k pamiatkovým výskumom a iných\núkonov správnych orgánov vykonaných v súvislosti ochranou pamiatkových hodnôt NKP po jej požiari.\nPreto KPÚ Žilina ani žalovaný nepovažovali za nutné tieto argumenty a zdôvodnenia opätovne v celom\nrozsahu uvádzať v odôvodnení svojich rozhodnutí. Žalovaný vzhľadom na tieto skutočnosti považuje\nnapadnuté rozhodnutie za dostatočne zdôvodnené.\nŽalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že námietka nedostatku finančných\nprostriedkov je neopodstatnená.\nŽalovaný opätovne poukazuje na to, že žalobca v minulosti obdržal finančný príspevok z programu, na\nktorom participovalo Ministerstvo kultúry SR, že dostal poistné plnenie 1,2 mil. € a že z Operačného\nprogramu konkurencieschopnosť a hospodársky rast mu v ostatných rokoch bolo pridelených cca 2 mil.\neur (žalovaný poznamenáva, že z tohto operačného programu bola podporená aj obnova národných\nkultúrnych pamiatok). Žalobca finančné prostriedky z poistného plnenia ani z uvedeného operačného\nprogramu nepoužil na vykonanie nápravy uloženej žalovaným.\nŽalovaný predložil Krajskému súdu v Bratislave záznamy z výkonov štátneho dohľadu a\nfotodokumentáciu, ktoré preukazujú, že čiastočne vykonané opatrenia nie sú funkčné a rapídna\ndevastácia NKP naďalej pokračuje. Táto devastácia, spôsobená nezabezpečovaním základnej ochrany\nNKP po jej požiari znamená nenávratné ničenie kultúrneho dedičstva nevyčísliteľných hodnôt, ktoré\nsú však nepochybne oveľa vyššie ako cena projektovej dokumentácie, ktorú žalobca odmieta dať\nvypracovať s odôvodnením, že na jej vypracovanie nemá finančné prostriedky a že žalovaný nemal\nzákonnú kompetenciu uložiť mu takúto povinnosť.\nŽalovaný uvádza citáciu zo zistenia štátneho dohľadu na NKP, vykonaného dňa 27.06.2013: „... veľká\nčasť konštrukcií je mokrá, v klenutej vstupnej hale je na povrchu súvislá vrstva machov, resp. rias. Cez\nstropné konštrukcie tečie voda. Na podlahe bývalej jedálne stojí voda v mlákach. Na mokrých stropných\nkonštrukciách sú viditeľné huby, stropy sa bortia. Rovnako stav stropných konštrukcií sa zhoršil aj v\nschodiskovej hale. Objekt nie je zabezpečený pred vstupom nežiaducich osôb. Na základe zisteného\nstavu je možné konštatovať, že provizórne zastrešenie kaštieľa nie je funkčné.“\n\nŽalovaný zastáva názor, že tak napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Krajského súdu\nv Bratislave sú zákonné a nie je právny ani vecný dôvod na ich zrušenie.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo, v\nrozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP),\nkeď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§\n156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,\nže odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. l OSP).\nPodľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 219 ods. 1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) Slovenská republika\nje zvrchovaný, demokratický a právny štát.\nPodľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom\nprávneho štátu je právna istota a spravodlivosť. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať\niba na základe Ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobu, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu tento zákon upravuje podmienky\nochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových území v súlade s vedeckými poznatkami a na základe\nmedzinárodných zmlúv v oblasti európskeho a svetového kultúrneho dedičstva, ktorým je SR viazaná.\nPodľa § 2 ods. 7 zák. č. 49/2002 Z.z. ochrana pamiatkového fondu je súhrn činností a opatrení\nzameraných na identifikáciu, výskum, evidenciu, zachovanie, obnovu, reštaurovanie, regeneráciu,\nvyužívanie a prezentáciu kultúrnych pamiatok a pamiatkových území.\nPodľa § 9 ods. 8 zák. č. 49/2002 Z.z. pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady vykonávajú\nštátny dohľad nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov\nvydaných na jeho vykonanie, dohľad nad dodržiavaním vydaných právoplatných rozhodnutí a v rozsahu\nsvojej pôsobnosti vydávajú rozhodnutia na odstránenie nedostatkov.\nPodľa § 10 ods. 1 cit. zákona pamiatkový úrad vykonáva v druhom stupni štátnu správu na úseku ochrany\npamiatkového fondu vo veciach, o ktorých v prvom stupni rozhodujú krajské pamiatkové úrady.\n\nPodľa § 11 ods. 1 zák. č. 49/2002 Z.z. krajský pamiatkový úrad je v prvom stupni vecne príslušným\nsprávnym orgánom, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb na\núseku ochrany pamiatkového fondu, archeologických nálezísk, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 11 ods. 2 písm. a/ cit. zákona krajský pamiatkový úrad vykonáva štátny dohľad nad stavom,\nvyužívaním a zabezpečením ochrany pamiatkového fondu a archeologických nálezísk.\nPodľa § 11 ods. 2 písm. i/ cit. zákona krajský pamiatkový úrad dohliada nad dodržiavaním tohto zákona\na prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov pri ochrane pamiatkového fondu.\nPodľa ust. § 27 zák.č. 49/2002 Z.z. základná ochrana kultúrnej pamiatky je úhrn činností a opatrení\nvykonávaných na predchádzanie ohrozenia poškodenia, zničenia alebo odcudzenia kultúrnej pamiatky\nna trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania\na prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu.\nPodľa ust. § 28 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona vlastník kultúrnej pamiatky je povinný vykonávať na\nsvoje náklady základnú ochranu kultúrnej pamiatky.\nPodľa ust. § 30 ods. 1 citovaného zákona každý je povinný správať sa tak, aby svojim konaním neohrozil\nzákladnú ochranu kultúrnych pamiatok podľa § 27 a základnú ochranu pamiatkových území podľa § 29\na nespôsobil nepriaznivé zmeny stavu pamiatkového fondu a správu archeologických nálezísk.\nPodľa ust. § 31 ods. 1 zák.č. 49/2002 Z.z. ak krajský pamiatkový úrad zistí, že vlastník nezabezpečuje\nzákladnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa § 27 alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom území podľa § 29,\nzačne konanie o to, aby vlastník v určenej lehote a za určených podmienok zabezpečil na vlastné náklady\nnápravu a to najmä uvedením veci do stavu, ktorý neohrozuje zachovanie jej pamiatkových hodnôt.\nPodľa ods. 2 cit. ust. ak sa na uskutočnenie nápravy vyžaduje prípravná dokumentácia, projektová\ndokumentácia alebo iné podklady, Krajský pamiatkový úrad v konaní podľa ods. 1 uloží vlastníkovi ch\npredloženie v určenom rozsahu a lehote.\nPodľa ust. § 44 ods. 4 zák. č. 49/2002 Z.z. na konanie vo veciach ochrany pamiatkového fondu sa\nvzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\nNajvyšší súd vyhodnotiac zistený skutkový stav ako i právne posúdenie veci dospel k záveru, že\nsprávne orgány v tomto prípade rozhodli zákonne. Vlastníkovi národnej kultúrnej pamiatky uložili\npovinnosť v stanovenom termíne vykonať rekonštrukciu strešnej krytiny provizórneho zastrešenia, ako\naj povinnosť osadiť strešné žľaby a zvody dažďovej vody, keďže bolo i podľa názoru najvyššieho\nsúdu v administratívnom konaní dostatočne preukázané, že vlastník nehnuteľnosti zanedbáva základnú\nochranu kaštieľa. Uložené povinnosti preto korešpondujú s povinnosťami vlastníka národnej kultúrne\npamiatky a smerujú len k jej ochrane.\nPokiaľ namietal žalobca nesprávne právne posúdenie veci, s týmto sa senát odvolacieho súdu stotožnil\nlen čiastočne. Je pravdou, že z výroku rozhodnutia žalovaného, konkrétne z časti, v ktorej bola uložená\nžalobcovi ako vlastníkovi predmetnej nehnuteľnosti povinnosť spracovať projektovú dokumentáciu\nobnovy kaštieľa podľa podmienok záväzného stanoviska KPÚ Žilina č.. ZA-12/0912-03/MAJ zo dňa\n21. 08. 2012 v súlade s § 32 ods, 8 a 9 pamiatkového zákona a predložiť ju na KPÚ Žilina v lehote\ndo 30.06.2013, je nepochybné, že povinnosť bola uložená podľa ustanovenia pamiatkového zákona\nvzťahujúceho sa na proces obnovy kultúrnej pamiatky, pričom v tomto prípade sa rozhodovalo o náprave,\nteda o stave, keď vlastník nehnuteľnosti nezabezpečuje základnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa §\n27 citovaného zákona.\n\nV procese nápravy je ale rovnako vlastník pamiatky povinný predložiť prípravnú dokumentáciu alebo\nprojektovú dokumentáciu, prípadne iné podklady potrebné na uskutočnenie nápravy a to v rozsahu a\nv lehote stanovenej príslušným správnym orgánom a to v súlade s § 31 ods.2 pamiatkového zákona\nv znení účinnom v rozhodujúcom čase. Vychádzajúc z genézy tohto prípadu, na základe obsahu\npripojeného administratívneho spisu, podľa ktorej si žalobca v dlhšom období neplní povinnosti\nvyplývajúce mu zo zákona č. 49/2002 Z.z., najmä nevykonáva obnovu národnej kultúrnej pamiatky,\nani ju nezabezpečuje pred jej ďalšou devastáciou, je uložená povinnosť na spracovanie projektovej\ndokumentácie obnovy kaštieľa do 30.06.2013, odvolacím súdom vyhodnotená ako snaha príslušných\norgánov predísť devastácii národnej kultúrnej pamiatky. Na strane druhej je každé administratívne\nkonanie možné začať a konať v ňom len v rozsahu stanovenej zákonom.\nAk v tomto prípade bolo začaté správne konanie podľa § 31 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z.z. z podnetu\npríslušného orgánu (oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 28.11.2012), je príslušný správny\norgán už v oznámení o začatí správneho konania povinný konkretizovať ustanovenie a zákon, ktoré mali\nbyť v tomto prípade podľa názoru správneho orgánu porušené, čím je zároveň pre konanie i vymedzený\nokruh porušených povinností a rozsah administratívneho konania ovládaného zásadou oficiality. Preto\nnie je možné, aby v rozhodnutí, ktoré bolo vydané v tomto prípade, bola uložená žalobcovi povinnosť,\nktorá z ustanovení o konaní o náprave (§ 31 ods. 1 a nasl. zákona č. 49/2002 Z. z.) nevyplýva.\nOdvolací súd v tejto veci prihliadol i na lehotu a spôsob stanovenia lehoty na splnenie povinnosti, a to\nkonkrétnym dátumom, ktorá bola žalobcovi na spracovanie projektovej dokumentácie obnovy kaštieľa\nurčená t.j. do 30.06.2013 a dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosť, že uvedená lehota (časová\nplatnosť uloženej povinnosti) bola stanovená tak, že bola ohraničená konkrétnym termínom, do ktorého\nbolo potrebné povinnosť splniť, a lehota už márne uplynula - 30.06.2013 (Krajský súd v Bratislave\nuznesením zo dňa 17.06.2013 č.k. 1S/149/2013- 36 povolil odklad vykonateľnosti predmetného\nrozhodnutia žalovaného), je možné v tomto štádiu konania uvedenú čiastočnú nesprávnosť v jednej časti\nvýroku rozhodnutia žalovaného považovať za takú vadu, ktorá nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia v\njeho zvyšnej časti, prihliadnuc i na ustanovenie § 31 ods. 2 citovaného zákona. V takomto prípade, ak\nlehota na plnenie povinnosti a jej uplynutie, je určené (ohraničením) stanovením konkrétneho dátumu,\npotom uplynie lehota takto určeným dňom a to bez ohľadu na skutočnosť, či je/bola podaná žaloba na\npreskúmanie zákonnosti konkrétneho administratívneho rozhodnutia správneho orgánu na súd (§ 246d\nOSP sa v tomto prípade nebude aplikovať).\nS poukazom na uvedené, poukazujúc i na ustanovenie § 219 ods. 1 a 2 OSP, odvolaním napadnutý\nrozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/149/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}