{"guid": "b2836674-5964-4144-a44f-15823d4ebd63:76cf3d1a-00e1-4ca2-af43-c0587c3b672e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1013200915.2", "spisova_znacka": "3Sži/36/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/36/2014 z 7. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 7. septembra 2015, sp. zn. 3Sži/36/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1013200915.2", "identifikacne_cislo": "1013200915", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2015-09-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-14.odsek-4", "nazov": "§ 14 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-14.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/76cf3d1a-00e1-4ca2-af43-c0587c3b672e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1013200915.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1013200915.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1013200915.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sži/36/2014\n1013200915\n07. 09. 2015\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2015:1013200915.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, Suché Mýto\nč. 19, Bratislava IČO: 42 268 559, právne zastúpený: Bardač, s.r.o., advokátska kancelária, Búdkova\nč. 4, Bratislava, proti žalovanému: Starosta Obce Rovinka, Hlavná č. 350, Rovinka, právne zastúpený:\nJUDr. Tomáš Lysina, advokát, Hany Meličkovej 39, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti\nfiktívneho rozhodnutia žalovaného, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k.\n5S/131/2013-41 zo dňa 28.01.2014 a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 5S/131/2013-41 zo dňa 28.01.2014 v časti výroku o trovách konania, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 5S/131/2013-41 zo dňa 28. januára 2014 v prvom výroku p o t v r d z u j e.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky m e n í uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/131/2013-41\nzo dňa 28. januára 2014 v napadnutej časti výroku o trovách konania, tak, že žalobca j e p o v\ni n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v sume 275,94 € na účet právneho\nzástupcu žalovaného JUDr. Tomáš Lysina, advokát, Bratislava, do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\nŽalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 260,50\n€ na účet právneho zástupu žalovaného JUDr. Tomáš Lysina, advokát, Bratislava, do 30 dní odo dňa\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia.\nodôvodnenie:\nNapadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave podľa § 104 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p.“) zastavil konanie z dôvodu, že konaniu a rozhodnutiu vo veci bráni\nneodstrániteľná prekážka konania na preskúmanie neexistujúceho (nezačatého) administratívneho\nkonania o poskytnutie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 211/2000 Z.z.“). Tým, že nenastala fikcia vydania rozhodnutia, neexistuje rozhodnutie\nnapadnuté žalobou, a preto nie je daný predmet súdneho prieskumu zákonnosti.\nProti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.\nV priebehu odvolacieho konania Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením\nč. k. I. ÚS 260/2014-14 zo dňa 21.05.2014 vo veci namietaného porušenia základného práva na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sži/7/2013 z 27. novembra 2013 rozhodol, že sťažnosť\nCentra ekologických informácií, Suché mýto 19, Bratislava odmieta ako zjavne neopodstatnenú.\n„Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že\nnajvyšší súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie\n\nveci interpretoval a aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom\nlegitímne, právne akceptovateľné a ústavne konformné. Vzhľadom na aplikáciu príslušných na vec sa\nvzťahujúcich hmotnoprávnych a procesnoprávnych zákonných ustanovení je napadnuté rozhodnutie\nnajvyššieho súdu aj náležite odôvodnené. Najvyšší súd vo svojom uznesení sp. zn. 7 Sži/7/2013 z 27.\nnovembra 2013 právne vyčerpávajúcim a ústavne súladným spôsobom zdôvodnil, prečo a na základe\nakých právnych úvah sa nestotožnil so sťažovateľom predostretou argumentáciou, a predovšetkým\nprečo dospel k záveru, že „... žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začať\nnemohol... teda nenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť\ninformáciu“. Je teda zrejmé, že najvyšší súd oprel svoje závery o konkrétne zákonné ustanovenia\npríslušných právnych predpisov, a to predovšetkým zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vychádzajúc pritom z príslušných\nustanovení zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Zhodnotiac intenzitu možného zásahu do\nsťažovateľom označených práv sa musí aj ústavný súd stotožniť so záverom najvyššieho súdu, podľa\nktorého „Na webovej stránke Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických\npodateľni orgánov verejnej moci podľa § 10 ods. 2 písm. p) zákona o elektronickom podpise súd zistil\n(a mohol tak urobiť aj žalobca, ktorého zastupujú a aj v konaní pred orgánmi obce zastupovali osoby s\nprávnickým vzdelaním, ktoré sú aj počítačovo gramotné), že žalovaný je orgánom verejnej moci, ktorý\nnemá zriadenú elektronickú podateľňu a ani mu zákon neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť.“,\nk čomu dodáva, že tejto skutočnosti si bol, resp. mohol byť sťažovateľ za aktívnej pomoci svojho\nprávneho zástupcu vedomý už na začiatku samotného konania podľa zákona o slobodnom prístupe k\ninformáciám, a ústavnému súdu ani nepredložil taký dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že nemohol požiadať\no požadované informácie iným technicky prijateľným spôsobom.“\nSenát najvyššieho súdu konštatuje, že vec, ktorá je predmetom tohto odvolacieho konania je druhovo\ntotožná s vecou v uznesení sp. zn. 7 Sži/7/2013 z 27. novembra 2013, a právny názor najvyššieho súdu\npo právnom teste ústavnosti možno považovať za druhovo záväznú konštantnú judikatúru, ktorú už ďalej\nnie je potrebné zdôvodňovať. Preto najvyšší súd napadnuté uznesenie krajského súdu v prvom výroku,\nktorým súd rozhodol o zastavení konania, podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.\nVoči výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že z konania\nžalobcu, resp. jeho právneho zástupcu možno vyvodiť záver, že jeho cieľom nebolo získať požadované\ninformácie, ale iniciovať súdne konania s cieľom získať náhradu trov konania. Konanie žalobcu, ktoré\nspočívalo v sériovej výrobe žiadostí, odvolaní a žalôb, ktorými zahlcoval aj bez toho vyťažené súdy viedlo\nk tomu, že pred podaním každej zo žalôb starostlivo neskúmal, či sú splnené podmienky pre iniciovanie\nsúdnych konaní, ako tomu bolo v tomto prípade. Žalobca inicioval súdne konanie, pre ktoré neboli\nsplnené zákonné predpoklady, a to začatie konania, ktorého výsledkom by bolo vydanie rozhodnutia,\nktoré malo byť preskúmané v súdnom konaní. Žalobca tak svojím konaním zavinil, že sa konanie muselo\nzastaviť. Z toho dôvodu sú naplnené predpoklady pre použitie § 146 ods. 1 O.s.p. Žalovaný si celkovo\nvyčíslil trovy konania vo výške 616,84 €.\nOdvolací súd dospel k záveru, že je potrebné uznesenie v napadnutej časti výroku o trovách zmeniť\npodľa § 220 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznať náhradu uplatnených a účelne vynaložených trov\nkonania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. Uvedený záver vyplýva aj z konštantnej\njudikatúry najvyššieho súdu v druhovo totožných veciach toho istého žalobcu.\nTrovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby podľa predloženej\nšpecifikácie.\nZa prevzatie zastúpenia zo dňa 29.11.2013 podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v spojení s §\n13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov vo výške 130,16 € a režijný paušál 7,81 €.\nZa podanie na súd zo dňa 04.12.2013, doručené krajskému súdu dňa 06.12.2013 vo výške 130,16 €\npodľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v spojení s § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.\na režijný paušál 7,81 €.\nCelkom boli žalovanému priznané na náhradu trovy prvostupňového konania vo výške 275,94 €.\n\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p.\nv spojení s § 246c O.s.p. Najvyšší súd uložil neúspešnému žalobcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov\nodvolacieho konania žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. Trovy žalovaného pozostávajú\npodľa predloženej špecifikácie z náhrady trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby.\nZa odvolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave v časti výroku o trovách konania zo dňa\n18.03.2014 vo výške 67,- € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v spojení s § 13a ods. 2 písm. b/\nvyhlášky č. 655/2004 Z.z. a režijný paušál 8,04 €. Právny zástupca vo vyčíslení uviedol za tento právny\núkon sumu v plnej výške 134,- €, avšak keďže nešlo o podanie odvolania voči rozhodnutiu vo veci samej,\nsúd mu nemohol priznať za tento úkon sumu v požadovanej výške, ale postupoval v zmysle § 13a ods.\n2 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.\nZa vyjadrenie k odvolaniu žalobcu zo dňa 16.04.2014 vo výške 134,- € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č.\n655/2004 Z.z. v spojení s § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a režijný paušál 8,04 €.\nĎalej bola právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý je od 01.03.2014 platiteľom dane z pridanej hodnoty,\npriznaná uplatnená DPH za úkony z roku 2014 zo základu 217,08 €, vo výške 20% v sume 43,42 €.\nCelkom boli priznané žalovanému na náhradu trovy odvolacieho konania vo výške 260,50 €.\nŽalobca je povinný zaplatiť priznané trovy právnemu zástupcovi žalovaného na účet vedený v A., a.s.\nč.ú. XXX XXX XXXX/XXXX.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}