{"guid": "768ad4c5-851e-4f7a-8d98-864a6eea192e:0a7dbbf5-4d65-43ac-8d52-56faf6d54c93", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1013200859.1", "spisova_znacka": "8Sži/34/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sži/34/2014 z 18. 6. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2015, sp. zn. 8Sži/34/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1013200859.1", "identifikacne_cislo": "1013200859", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2015-06-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0a7dbbf5-4d65-43ac-8d52-56faf6d54c93", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1013200859.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1013200859.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1013200859.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sži/34/2014\n1013200859\n18. 06. 2015\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2015:1013200859.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom\nSuché mýto 19, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bardač s. r. o., so sídlom Búdková\n4, Bratislava, proti žalovanému: Obec Vinosady, so sídlom Pezinská 95, Vinosady, o preskúmanie\nzákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v\nBratislave č. k. 5S 119/2013-31 zo dňa 14. januára 2014, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 119/2013-31 zo dňa\n14. januára 2014, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nUznesením č. k. 5S 119/2013-31 zo dňa 14. januára 2014 Krajský súd v Bratislave zastavil konanie,\nv ktorom sa žalobca domáhal preskúmania fiktívneho rozhodnutia žalovaného. Krajský súd dospel k\nzáveru, že žalobca nepreukázal oznámenie obsahu žiadosti o sprístupnenie informácií žalovanému,\nkeďže spôsob podania žiadosti nezodpovedal § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe\nk informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“). Vzhľadom na to, že žalovaný nemal možnosť poznať\nobsah žiadosti žalobcu, nedošlo k začatiu konania podľa zákona o slobode informácií, a nemohlo ani\ndôjsť k založeniu fiktívneho rozhodnutia, ktoré žalobca napáda.\nNeexistuje teda rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom preskúmania, a je teda podľa krajského\nsúdu daný dôvod pre zastavenie konania podľa § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“), pretože ide o taký nedostatok podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť.\nO trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP.\nProti tomuto uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby ho\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Žalobca mal za\nto, že odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci, čo viedlo k odňatiu možnosti žalobcovi konať pred súdom.\nV zásade nesúhlasil so záverom krajského súdu v tom, že žiadosť o sprístupnenie informácií nebola\nžalovanému doručená technicky vykonateľným spôsobom, majúc za to, že postupoval v súlade s § 14\nods. 1 zákona o slobode informácií. Podľa jeho názoru došlo k riadnemu doručeniu žiadosti žalovanému,\n\nčo malo za následok plynutie lehôt na jej vybavenie a následne aj vznik fiktívneho rozhodnutia podľa § 18\nods. 3 a § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií. Uviedol, že žalovanému ako správnemu orgánu vyplýva\nz § 19 ods. 1 správneho poriadku povinnosť prijímať podania podpísané zaručeným elektronickým\npodpisom, a aj povinnosť mať na to vytvorené technické predpoklady. Z tohto dôvodu formát žiadosti,\nktorý žalobca zvolil, predstavuje technicky vykonateľný spôsob doručenia žiadosti.\nPoukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, osobitne na Nález z 24.06.2008, č. k.\nII. ÚS 150/08-102, či rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 290/08, II. ÚS 93/08, II. ÚS 66/08, III. ÚS 204/2010 a\nďalšie, z ktorej vyplýva, že skutočnosť, že správny orgán (žalovaný) nevytvoril príslušné podmienky pre\nprijímanie podaní, ktoré by mal vedieť prijať, nemôže ísť na ťarchu žalobcu.\nZa nesprávne označil úvahy krajského súdu, že žalovanému nevyplývala povinnosť zriadiť elektronickú\npodateľňu. Uviedol, že na prijímanie podaní podpísaných zaručeným elektronickým podpisom postačuje\nmať zriadenú elektronickú poštu a prostriedok na overenie elektronického podpisu, ktoré sú uvedené aj\nna stránke Národného bezpečnostného úradu (napr. QSign 4.2).\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol podané odvolanie zamietnuť a rozhodnutie súdu prvého\nstupňa potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), preskúmal napadnuté odvolanie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného\nodvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu\nnemožno priznať úspech.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo\nv správnom konaní; ide o právny prostriedok, ktorý umožňuje, aby každá osoba, ktorá sa cíti byť\nrozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, sa mohla domáhať ochrany svojich\nporušených alebo ohrozených práv na súde, ako na nezávislom orgáne a aby tak mohla začať konanie,\nv ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s\nrovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\nNajvyšší súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, tvrdeniami oboch účastníkov, ako aj so závermi\nkrajského súdu, ktoré považuje za vecne i právne správne, pričom nezistil žiadnu vadu konania, ktorá\nby zakladala dôvod pre zrušenie odvolaním napadnutého uznesenia.\nPreto sa rozhodol pre postup podľa § 219 ods. 2 OSP, a stotožniac sa s odôvodnením odvolaním\nnapadnutého uznesenia, konštatuje správnosť jeho dôvodov, pričom na zdôraznenie správnosti ich\ndopĺňa v súlade s § 250ja ods. 7 OSP poukazom na svoje skoršie rozhodnutie z 27.11.2013 vo veci\nvedenej pod sp. zn. 7Sži/7/2013, z ktorého ďalej cituje.\nK záveru, že nie sú splnené podmienky pre konanie o žalobe (totožného) žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania fiktívneho rozhodnutia o jeho (v zásade totožnej) žiadosti o informácie, ktorú zaslal\nelektronickou poštou ako prílohu opatrenú zaručeným elektronickým podpisom, dospel najvyšší súd\nv označenej veci na základe právnej úvahy, že „žiadosť o poskytnutie informácií podľa § 14 ods. 4\nzákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(o slobode informácií) je podaná až dňom, keď bola oznámená povinnej osobe. Nepostačuje, aby sa\n\npovinná osoba dozvedela iba o jej podaní, ale musí poznať jej obsah. Až odo dňa, v ktorom môže poznať\njej obsah, dochádza aj k začatiu konania o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode informácií.“.\nNásledne najvyšší súd v uznesení z 27.11.2013, sp. zn. 7Sži/7/2013 dodal:\n„[...] Treba k tomu ešte uviesť, že podľa § 14 zákona o slobode informácií možno podať žiadosť o\nposkytnutie informácie aj elektronickou poštou, ale aj iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo\nsamotného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že elektronicky možno urobiť podanie\nelektronickou poštou, ktorá predstavuje komunikáciu prostredníctvom počítačových sietí a internetových\nadries na nich uvedených, alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.\nElektronickou poštou žalovanému žiadosť o informáciu nebola doručená a jej iné doručenie nebolo\ntechnicky vykonateľné.\nNa webovej stránke Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických podateľní\norgánov verejnej moci podľa § 10 ods. 2 písm. p/ zákona o elektronickom podpise súd zistil (a\nmohol tak urobiť aj žalobca, ktorého zastupujú a aj v konaní pred orgánmi obce zastupovali osoby s\nprávnickým vzdelaním, ktoré sú aj počítačovo gramotné), že žalovaný je orgánom verejnej moci, ktorý\nnemá zriadenú elektronickú podateľňu a ani mu zákon neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť.\nDoručovanie elektronických podaní na neexistujúcu elektronickú adresu, ktorá je odlišná od e-mailovej\nadresy, používanej v bežnom internetovom styku nemalo preto právne účinky doručenia a nemohlo\nvyvolať začatie konania podľa zákona o slobode informácií.\nPodanie žalobcu, ktoré mohol urobiť elektronicky, ale technicky vykonateľným spôsobom, preto nemalo\nza následok doručenie jeho obsahu žalovanému a žalovaný konanie o poskytnutie informácií podľa\nzákona o slobode informácií nemohol začať. K uvedenému treba ešte uviesť, že žiadosť o poskytnutie\ninformácií je pritom podľa § 14 ods. 4 zákona o slobode informácií podaná až dňom, keď bola oznámená\npovinnej osobe príslušnej vo veci konať. Nepostačuje preto, aby sa povinná osoba dozvedela o jej\npodaní, lebo z textu zákona vyplýva, že jej musela byť oznámená, teda že povinná osoba musela poznať\njej obsah. Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať a týmto\ndňom dochádza aj k začatiu konania o poskytnutie informácií.\nŽalobca nepreukázal, že došlo k začatiu konania o poskytnutie informácií na základe jeho žiadosti z 21.\njanuára 2013, ktorú v písomnej podobe predložil až súdu. Iný dôkaz o jej doručení žalovanému v konaní\nžalobca nepredložil, ani jeho vykonanie nenavrhol.\nV dôsledku skutočnosti, že žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začať nemohol,\nneplatí právna domnienka, že existuje rozhodnutie podľa § 17 ods. 3 zákona o slobode informácií, teda\nnenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu.\nV konaní bolo dostatočne preukázané, že konanie o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode\ninformácií sa na základe žiadosti žalobcu nezačalo, a že v dôsledku toho neexistuje rozhodnutie, ktoré\nby mohlo byť predmetom súdneho preskúmania. Podmienky pre postup podľa V. časti druhej hlavy OSP\npreto splnené neboli a súd prvého stupňa rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nkeď zrušil fiktívne rozhodnutia žalovaného, ktoré neexistujú.\nOdvolací súd preto podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ OSP rozsudok\nsúdu prvého stupňa zrušil a konanie podľa § 104 OSP zastavil, lebo konaniu a rozhodnutiu vo veci bránila\nneodstrániteľná prekážka konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu na preskúmanie neexistujúceho\nrozhodnutia.“\n\nNajvyšší súd v prejednávanej veci poukazuje tiež na svoje rozhodnutie sp. zn. 5Sži/9/2014 z 26.05.2014,\ntýkajúce sa obdobnej veci toho istého žalobcu, z ktorého cituje nasledovné: „ (...) nemožno nechať\nbez povšimnutia skutočnosť, že žalobca požadoval sprístupnenie informácií, ktoré sú verejne prístupné\nna internetových stránkach príslušných povinných osôb (a ktoré mohli byť dôvodom pre rozhodnutie o\nneposkytnutí informácií zo strany žalovaného). Zhromažďovanie a evidovanie požadovaných informácií\ntotiž do vecnej pôsobnosti žalovaného nepatrí. Podľa názoru najvyššieho súdu žalobca nepostupoval\nzvyčajným spôsobom s cieľom získať požadované informácie, ale jeho cieľ bol zjavne šikanózny.\nNajvyšší súd považuje za dôvodné poznamenať, že zákon o slobode informácií má slúžiť predovšetkým\nako nástroj spoločenskej kontroly. Najvyšší súd v žiadnom prípade nepopiera právo žalobcu na\ninformácie, avšak je nevyhnutné, aby toto právo bolo uplatňované efektívne a účelne (nie účelovo), a to\nnielen vo vzťahu k povinným osobám, ale i vo vzťahu k súdu. V opačnom prípade ide zo strany žiadateľov\nskôr o zneužívanie práva, kedy je toto právo zámienkou pre formalistické a bezúčelné spory.“\nZ vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP\nv spojení s § 219 ods. 1 a 2 OSP napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,\nnakoľko žalobca nemal v konaní úspech a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/119/2013", "guid": "d57dde7a-844a-4498-a5a0-f596f77bbf2b:5709ef31-70c8-4b65-ae77-5104bc68b5ee", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}