{"guid": "0b4e5140-7f78-4786-aeef-304aa8bc8ccb:82240a83-6860-42ec-8d1f-529af1fbffc3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1013200787.1", "spisova_znacka": "6Sži/32/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sži/32/2014 z 25. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. marca 2015, sp. zn. 6Sži/32/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1013200787.1", "identifikacne_cislo": "1013200787", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2015-03-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-14.odsek-4", "nazov": "§ 14 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-14.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/82240a83-6860-42ec-8d1f-529af1fbffc3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1013200787.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1013200787.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1013200787.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sži/32/2014\n1013200787\n25. 03. 2015\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2015:1013200787.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom v\nBratislave, Suché Mýto č. 19, IČO: 42 268 559, právne zastúpeného: advokátskou kanceláriou Bardač,\ns.r.o. so sídlom v Bratislave, Búdkova č. 4, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Jarovce, Palmová\nč. 1, Bratislava, IČO: 00304603, v konaní o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného,\no odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/103/2013-35 zo dňa 28. januára\n2014, jednomyseľne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/103/2013-35 zo dňa\n28. januára 2014\np o t v r d z u j e.\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. zastavil konanie\nz dôvodu, že konaniu a rozhodnutiu vo veci bráni neodstrániteľná prekážka konania na preskúmanie\nneexistujúceho (nezačatého) administratívneho konania o poskytnutie informácie podľa zákona č.\n211/2000 Z.z. o slobodnom prístupu k informáciám. Tým, že nenastala fikcia vydania rozhodnutia,\nneexistuje rozhodnutie napadnuté žalobou, a preto nie je daný predmet súdneho prieskumu zákonnosti.\nProti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.\nV priebehu odvolacieho konania Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením\nč. k. I. ÚS 260/2014-14 zo dňa 21.05.2014 vo veci namietaného porušenia základného práva na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sži/7/2013 z 27. novembra 2013 rozhodol, že sťažnosť\nCentra ekologických informácií, Suché mýto 19, Bratislava odmieta ako zjavne neopodstatnenú.\n„Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že\nnajvyšší súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie\nveci interpretoval a aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom\nlegitímne, právne akceptovateľné a ústavne konformné. Vzhľadom na aplikáciu príslušných na vec sa\nvzťahujúcich hmotnoprávnych a procesnoprávnych zákonných ustanovení je napadnuté rozhodnutie\nnajvyššieho súdu aj náležite odôvodnené. Najvyšší súd vo svojom uznesení sp. zn. 7 Sži/7/2013 z 27.\nnovembra 2013 právne vyčerpávajúcim a ústavne súladným spôsobom zdôvodnil, prečo a na základe\nakých právnych úvah sa nestotožnil so sťažovateľom predostretou argumentáciou, a predovšetkým\n\nprečo dospel k záveru, že „... žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začať\nnemohol... teda nenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť\ninformáciu“. Je teda zrejmé, že najvyšší súd oprel svoje závery o konkrétne zákonné ustanovenia\npríslušných právnych predpisov, a to predovšetkým zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vychádzajúc pritom z príslušných\nustanovení zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Zhodnotiac intenzitu možného zásahu do\nsťažovateľom označených práv sa musí aj ústavný súd stotožniť so záverom najvyššieho súdu, podľa\nktorého „Na webovej stránke Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických\npodateľni orgánov verejnej moci podľa § 10 ods. 2 písm. p) zákona o elektronickom podpise súd zistil\n(a mohol tak urobiť aj žalobca, ktorého zastupujú a aj v konaní pred orgánmi obce zastupovali osoby s\nprávnickým vzdelaním, ktoré sú aj počítačovo gramotné), že žalovaný je orgánom verejnej moci, ktorý\nnemá zriadenú elektronickú podateľňu a ani mu zákon neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť.“,\nk čomu dodáva, že tejto skutočnosti si bol, resp. mohol byť sťažovateľ za aktívnej pomoci svojho\nprávneho zástupcu vedomý už na začiatku samotného konania podľa zákona o slobodnom prístupe k\ninformáciám, a ústavnému súdu ani nepredložil taký dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že nemohol požiadať\no požadované informácie iným technicky prijateľným spôsobom.“\nSenát najvyššieho súdu konštatuje, že vec, ktorá je predmetom tohto odvolacieho konania je druhovo\ntotožná s vecou v uznesení sp. zn. 7 Sži/7/2013 z 27. novembra 2013, a právny názor najvyššieho súdu\npo právnom teste ústavnosti možno považovať za druhovo záväznú konštantnú judikatúru, ktorú už ďalej\nnie je potrebné zdôvodňovať.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi\nich náhradu nepriznal, pretože v odvolacom konaní nemal úspech.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}