{"guid": "746bcda6-d3a8-4aa7-990d-e1cb89f044a6:1b3b8c16-84b5-4394-a872-9aef7660104f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1013200404.1", "spisova_znacka": "2Sži/17/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sži/17/2014 z 17. 6. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. júna 2015, sp. zn. 2Sži/17/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1013200404.1", "identifikacne_cislo": "1013200404", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "sudca_id": 339, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stefan-juhas-339", "datum_vydania": "2015-06-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1b3b8c16-84b5-4394-a872-9aef7660104f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1013200404.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1013200404.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1013200404.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sži/17/2014\n1013200404\n17. 06. 2015\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2015:1013200404.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a Mgr. Petra Melichera v právnej veci žalobcu R.. M.\nJ., Z.., bytom Q. X, F., proti žalovanému Mestská časť Bratislava - Dúbravka, Žatevná 2, Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SP-2206/2013 zo dňa 14. februára 2013,\nkonajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/56/2013-30 zo dňa 13.\nfebruára 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/56/2013-30 zo dňa 13.\nfebruára 2014 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\nzamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. februára\n2013, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a rozhodnutie Miestneho úradu Mestskej časti\nBratislava - Dúbravka zo dňa 14. januára 2013 č. OMPaL/901/2206/2013 potvrdené. Rozhodnutím\nMiestneho úradu Mestskej časti Bratislava - Dúbravka zo dňa 14. januára 2013 č. OMPaL/901/2206/2013\nneboli žalobcovi požadované informácie sprístupnené z dôvodu, že požadované informácie nie sú podľa\nzákona o slobodnom prístupe k informáciám informáciami.\nZ administratívneho spisu súd zistil, že žiadosťou, ktorá bola žalovanému doručená dňa 7.6.2011\nžalobca požiadal o sprístupnenie informácií:\na) či umožňuje platná právna úprava prideliť služobný byt do nájmu osobe, ktorá je vlastníkom, alebo\nspoluvlastníkom bytu alebo rodinného domu a v čase podania žiadosti sa v ňom zdržiava?\nb) či ak žiadateľ o služobný byt ako dôvod pridelenia služobného bytu uvádza rodinné dôvody, iné než\nprípad domáceho násilia, môže byť takto formulovaný dôvod považovaný za dostatočný pre rozhodnutie\no pridelení služobného bytu?\nc) či ak sa dostatočne zistí, že osoba, ktorej bol takýto byt pridelený, uviedla v žiadosti vedome\nnepravdivé údaje, môže byť od nej aj so spätnou platnosťou požadované trhové nájomné a zmluva sa\nponechá v platnosti?\n\nSprávny orgán rozhodnutie o nesprístupnení informácií odôvodnil tým, že požadované informácie nie\nsú podľa zákona o slobode informácií informáciami. Pre účely zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom\nprístupe k informáciám (ďalej len „zákon o slobode informácií“) informáciou nie sú výklady právnych\nnoriem - zákonov, smerníc a ostatných predpisov, stanoviská, vyjadrenia a právne názory, dotazy na\nsubjektívne názory ani dotazy na vytváranie nových informácií, ktoré by povinný subjekt musel vytvoriť\nna konkrétnu žiadosť žiadateľa. K nezákonnosti vydania rozhodnutia miestneho orgánu Mestskej časti\nBratislava - Dúbravka podpísaného prednostom Miestneho úradu, ktorú žiadateľ namietal v odvolaní,\nžalovaný uviedol, že osoby povinné sprístupňovať informácie podľa zákona o slobode informácií sú\nšpecifikované v § 2 ods. 1 citovaného zákona. Osoby príslušné na rozhodnutie o nesprístupnení\ninformácie v prvom a druhom stupni sú špecifikované v ustanovení § 19 ods. 2 zákona o slobode\ninformácií. Podľa tohto ustanovenia o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený\npovinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla, alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu,\no odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor).\nKrajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že základnou podmienkou prístupu k informáciám povinnej\nosoby v zmysle § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií je skutočnosť, že povinná osoba musí mať\npožadovanú informáciu k dispozícii. Z formulácie otázok žalobcu, na ktoré žiadal povinnú osobu\nzodpovedať je zrejmé, že žalobca žiadal o právne stanovisko, resp. o právny názor povinnej osoby,\npodľa ktorého by postupovala v prípade, ak nastane právna skutočnosť uvedená v zadaných otázkach.\nK námietke žalobcu, že Miestny úrad mestskej časti Bratislava - Dúbravka nebol oprávnený rozhodovať\no jeho žiadosti o sprístupnenie informácie, krajský súd uviedol, že v zmysle § 2 ods. 1 zákona o slobode\ninformácií povinnou osobou sprístupňovať informácie je obec a v zmysle § 19 ods. 2 citovaného zákona\nje o žiadosti o sprístupnenie informácie oprávnený rozhodovať obecný úrad alebo miestny úrad mestskej\nčasti, ktorú riadi a organizuje prednosta. O odvolaní voči rozhodnutiu obecného úradu potom v zmysle §\n19 ods. 2 zákona o slobode informácií rozhoduje starosta obce. Na základe vyššie uvedeného Krajský\nsúd v Bratislave dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v\nsúlade so zákonom a žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania rozhodol podľa §\n250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\nProti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v\nodvolacom konaní rozhodol tak, že zmení napadnutý rozsudok krajského súdu a rozhodnutie Miestneho\núradu a rozhodnutie starostu Mestskej časti Bratislava - Dúbravka ako nezákonné zruší podľa §250ja\nods. 3 O.s.p. a vráti im vec na ďalšie konanie. Žalobca sa v odvolaní pridržiaval námietok, ktoré uviedol\nuž v žalobe a poukázal na to, že odvolaním napadnutý rozsudok bol vydaný v rozpore s platnou právnou\núpravou a súd v ňom zaujal právny názor, ktorý nemá oporu v platnej právnej úprave.\nŽalovaný správny orgán sa k odvolaniu žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave vyjadril tak,\nže sa pridržiava predchádzajúcich písomných vyjadrení k veci, uvedené rozhodnutie považuje za vecne\nsprávne a vydané v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií a zákonom č. 71/1967\nZb. o správnom konaní. Rozsudok krajského súdu č. 1S 56/2013 zo dňa 13.2.2014 považoval za vecne\naj právne správny a riadne odôvodnený.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako i konanie, ktoré mu predchádzalo v\nrozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP);\nodvolanie žalobcu prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP),\nkeď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§\n156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že\nodvolaniu žalobcu proti rozsudku krajského súdu nie je možné vyhovieť a to z nasledovných dôvodov:\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\n\nPodľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nNajvyšší súd nezistil procesné vady, ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia\nKrajského súdu v Bratislave. Rozsudok krajského súdu sa dostatočne podrobne zaoberá skutkovými\nzisteniami správnych orgánov, námietkami žalobcu, ako aj vyjadreniami správnych orgánov na tieto\nnámietky. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi prvostupňového rozsudku, ktoré\nzodpovedajú obsahu spisu a tieto dôvody si odvolací súd osvojuje ako svoje vlastné.\nNajvyšší súd prvostupňový rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil a súčasne\nodkazuje na jeho podrobné dôvody vo vzťahu ku všetkým dôvodom podaného odvolania, ktoré sú\nprakticky totožné s dôvodmi samotnej žaloby a s ktorými sa krajský súd náležite po stránke skutkovej aj\nprávnej vysporiadal a odvolací súd nevidí dôvod na zopakovanie vecne správnych dôvodov rozsudku\nkrajského súdu.\nPodľa § 219 ods. 2 OSP odvolací súd len dopĺňa dôvody prvostupňového rozsudku nasledovne:\nPrávo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými\nÚstavou Slovenskej republiky, Listou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide\no opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti\nštátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13\nods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí\ndbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah\nobmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Zákon č. 211/2000 Z. z. potom\nv podrobnostiach upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.\nZákon č. 211/2000 Z. z. pri sprístupňovaní informácií rozlišuje tri spôsoby vybavenia žiadosti, a to keď:\n- povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 (ústne,\npísomne, odpis, výpis, kópia informácií, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou) a v zákonom\nstanovenej lehote; v tomto prípade sa rozhodnutie urobí záznamom v spise a nie je proti nemu prípustný\nopravný prostriedok - § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.\n- povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti; v tom prípade vydá v zákonom stanovenej lehote\npísomné rozhodnutie, proti ktorému je prípustný opravný prostriedok - § 18 ods. 2, § 19 ods. 1 zákona\nč. 211/2000 Z. z.\n- povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani\ninformáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala fiktívne rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť\ninformáciu a je proti nemu prípustný opravný prostriedok - § 18 ods. 3, § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000\nZ. z.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať\ninformácie (ďalej len „povinné osoby“ sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické\nosoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú\npovinné osoby k dispozícii.\nZákladným pojmom zákona o slobode informácií je pojem „informácia“. Zákon neobsahuje výslovnú\ndefiníciu tohto pojmu, ale význam pojmu informácia jednoznačne vyplýva z kontextu ustanovení zákona\n\na z iných právnych dokumentov. Pojem informácia používaný v zákone o slobode informácií je právnym\npojmom, ktorého význam môže byť odlišný od významu používaného v bežnom hovorovom jazyku.\nObsahom základného práva na prijímanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a\nčl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je právo dostávať informácie\npodľa predstáv a očakávaní žalobcu (pozri napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. II. ÚS 184/03 z 1. októbra 2003, publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu\nSlovenskej republiky pod č. 334/2003, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sži\n5/2011 zo dňa 16. novembra 2011).\nSkutočnosť, že sa žalobca nestotožňuje s rozhodnutím správneho orgánu o neposkytnutí informácie,\nbez ďalšieho nepredstavuje porušenie ustanovení zákona č. 211/2000 Z. z., ani porušenie práva žalobcu\nna prijímanie informácií v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky považuje postup a rozhodnutie žalovaného za súladný so zákonom č. 211/2000 Z. z. a čl. 26\nods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.\nOdvolací súd súhlasí s názorom krajského súdu, že informácie, ktorých sprístupnenie žalobca žiadal\nnemali povahu informácií podľa zákona o slobode informácií. Žalobca vo svojej žiadosti žiadal správny\norgán, aby mu oznámil, ako by postupoval v prípade, ak by hypoteticky nastali nejaké situácie a teda\nžiadal od správneho orgánu informácie, ktorými tento reálne nedisponoval. Ak mal žalobca záujem\ninformovať sa o postupe správneho orgánu v konkrétnych veciach, mal aj konkrétne formulovať svoje\notázky a nie žiadať správny orgán o právne posúdenia.\nPodľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje\nnadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla, alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie\nobecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor).\nPodľa § 16 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obecný úrad zabezpečuje organizačné\na administratívne veci obecného zastupiteľstva a starostu, ako aj orgánov zriadených obecným\nzastupiteľstvom.\nPodľa § 16 ods. 3 zákona o obecnom zriadení prácu obecného úradu riadi starosta.\nPodľa § 16 ods. 4 zákona o obecnom zriadení v obciach s väčším počtom zamestnancov môže byť\nzriadená funkcia prednostu obecného úradu.\nPodľa § 17 ods. 1 zákona o obecnom zriadení ak je v obci zriadená funkcia prednostu obecného úradu,\nobecný úrad vedie a jeho prácu organizuje prednosta. Prednostu vymenúva a odvoláva starosta.\nPodľa § 17 ods. 2 zákona o obecnom zriadení prednosta obecného úradu je zamestnancom obce,\nktorý zodpovedá za svoju činnosť starostovi. Spolu s ním podpisuje zápisnice zo zasadnutí obecného\nzastupiteľstva.\nPostavenie Bratislavy ako hlavného mesta ustanovuje § 1a ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom\nmeste Slovenskej republiky Bratislave, podľa ktorého Bratislava je samostatný územný samosprávny\na správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt (ďalej len\n\"obyvateľ\"). Bratislava vykonáva územnú samosprávu patriacu obci (ďalej len \"samospráva Bratislavy\")\na plní úlohy štátnej správy prenesené na obec zákonom.\nPodľa § 1a ods. 2 zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave mestská časť je územným\nsamosprávnym a správnym celkom Bratislavy; združuje obyvateľov, ktorí majú na jej území trvalý\n\npobyt. Mestská časť vykonáva samosprávu Bratislavy a prenesenú pôsobnosť v rozsahu vymedzenom\nzákonom a štatútom Bratislavy (ďalej len \"štatút\"); v tomto rozsahu má postavenie obce.\nPodľa § 7 ods. 1 zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave miestnymi orgánmi sú miestne\nzastupiteľstvo a starosta.\nPodľa § 19 ods. 1 zákona o hlavnom meste Bratislave odborné, administratívne a organizačné\npráce súvisiace s plnením úloh miestnych orgánov plní miestny úrad. Organizáciu miestneho úradu,\nnáplne činností útvarov miestneho úradu a počet zamestnancov mestskej časti ustanovuje organizačný\nporiadok miestneho úradu, ktorý vydá starosta.\nPodľa § 19 ods. 3 zákona o hlavnom meste Bratislave prácu miestneho úradu riadi prednosta.\nZ uvedeného vyplýva, že samotný zákon o hlavnom meste Bratislave stanovuje starostu ako miestny\norgán. Keďže podľa zákona o slobode informácií starosta rozhoduje o odvolaní voči rozhodnutiu\nobecného úradu v 2. stupni, možno konštatovať, že Miestny úrad Mestskej časti Bratislava - Dúbravka\npostupoval správne, ak rozhodol o žalobcovej žiadosti o sprístupnenie informácií.\nZa týchto skutkových a právnych okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru\nodvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu.\nZ obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis žalovaného, je nesporne\nzrejmé, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náležite vysporiadal so všetkými relevantnými\nnámietkami uvedenými v žalobe. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané,\nže vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd\nani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by\nmala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPreto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov oboch\nstupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k\nporušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov\nuvedených vyššie, za správny.\nSkutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu, neboli\nzistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré žalobca namietal v podstate už v\nprvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu nevyhovel a s prihliadnutím\nna všetky individuálne okolnosti daného prípadu napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako\nsúladný so zákonom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.\nPri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení § 224 ods. 1\na § 250k O.s.p. tak, že žalobcovi nepriznal ich náhradu, pretože nebol v odvolacom konaní úspešný a\nžalovanému právo na náhradu trov zo zákona neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/56/2013", "guid": "0947635d-1028-4ba9-9e69-9aa747c4efa1:93b2814d-2f3c-4d2f-8b33-4f64223354e5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}