{"guid": "f1052426-bb84-456c-a490-7fe5361dabef:bd9b1714-2b38-4e07-8532-df4961ddcbc5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1013200329.1", "spisova_znacka": "10Sža/11/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/11/2015 z 15. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. apríla 2015, sp. zn. 10Sža/11/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:1013200329.1", "identifikacne_cislo": "1013200329", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2015-04-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-j", "nazov": "§ 82 ods. 1 písm. j) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-j", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-82"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-82"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bd9b1714-2b38-4e07-8532-df4961ddcbc5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1013200329.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1013200329.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1013200329.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sža/11/2015\n1013200329\n15. 04. 2015\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2015:1013200329.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a\nz členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci žalobcu: H. T., bytom\nG., zastúpený: REKEN & PARTNERS Law Firm s.r.o.,Office: Prievozská 4D, 821 09 Bratislava, so\nsídlom Tichá 45, 811 02 Bratislava, IČO: 36 783 188, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru,\nÚrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom\nHrobákova 44, 852 42 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 19.12.2012,\nč. p. PPZ-HCP-BA2-2012/009375-010 a zo dňa 17.07.2012, č. p. PPZ-HCP-BA6-AV-85-6/2012 na\nodvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/43/2013-36 zo dňa 31. októbra\n2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského v Bratislave č. k. 6S/43/2013-36 zo dňa 31.\noktóbra 2014 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd napadnutý rozsudkom uvedeným vo výroku rozhodnutia zamietol žalobu žalobcu, ktorou\nsa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA6-KZ-242-8/2012 (bez dátumu), ktorým\nbolo žalobcovi zrušené vízum č. 003349246 vydané dňa 28.04.2012 a rozhodnutie č. p.: PPZ-HCP-BA6AV-85-6/2012 zo dňa 17.07.2012, ktorým bolo žalobcovi uložené administratívne vyhostenie a bol mu\nurčený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky podľa § 82 ods. 1 písm. j) zákona č. 404/2011\nZ. z. o pobyte cudzincov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov), ktoré\nžalovaný rozhodnutiami č. p.: PPZ-HCP-BA2-2012/009374-006 zo dňa 14.12.2012 a č. p. PPZ-HCPBA2-2012/009375-010 zo dňa 19.12.2012 potvrdil.\nV dôvodoch rozhodnutia krajský súd uviedol, že po preskúmaní napadnutých rozhodnutí v medziach\nžaloby dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.\nZ administratívneho spisu bolo podľa krajského súdu preukázané, že správne orgány, ktoré vo veci\nzo zákona rozhodovali, boli dostatočne oboznámené s dôvodmi, pre ktoré mala byť žiadosť žalobcu\nodopretá, vízum zrušené, resp. vznikli účinky zákonných podmienok na vyhostenie aj pre určenie doby\n\npre zákaz vstupu. Podľa krajského súdu je treba prisvedčiť žalovanému, že žalobca bol upovedomený\no tom, že sa bude vykonávať výsluch v súvislosti s jeho žiadosťou o povolenie na prechodný pobyt na\núčel podnikanie. Krajský súd nemal pochybnosti o tom, že pokiaľ v priebehu výsluchu žalobca uvádzal\nprotichodné informácie, tieto môžu a aj vyvolajú podozrenie správnych orgánov o možnosti zneužitia\nnadobudnutého víza.\nV rámci šetrenia žiadosti a po vyhodnotení dokladov priložených k žiadosti správny orgán zistil, že\nžalobca sa neriadil vízovým kódexom a svoje tvrdenia o pobyte v Španielsku nijako nevedel preukázať.\nNamietaný nátlak na jeho osobu tiež nijako nevedel preukázať, keďže do zápisníc uviedol, že na neho\nnebol vyvíjaný žiadny psychický ani fyzický nátlak, preto tieto tvrdenia súd vyhodnotil ako účelové.\nPokiaľ ide o vydávané rozhodnutia, v tomto prípade sa žalovaný riadil postupom určeným kódexom,\nkeďže rozhodnutie o zrušení víza a dôvody, na ktorom sa zakladá, žiadateľovi oznámil prostredníctvom\nštandardného formulára uvedeného v prílohe VI, ako aj § 46 a 47 ods. 2 a 3 Správneho poriadku, pretože\nsa riadne vysporiadal s námietkami v odôvodnení svojich rozhodnutí.\nKrajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z\nneho správne právne závery, ktoré náležité odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí\nprípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého\nrozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250 j ods. 1 OSP.\nII.\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalobcu\nŽalobca podal proti rozsudku krajského súdu včas odvolanie, v ktorom namietal, že rozhodnutie\nkrajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, krajský súd nesprávne vec právne\nposúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.\nŽalobca poukázal na to, že sa žalobou zo dňa 20.02.2013 domáhal v zmysle § 244 a nasledujúcich OSP\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava\nÚHaCP PPZ zo dňa 19.12.2012 č. p. PPZ-HCP-BA2-2012/009375-010 (ďalej len „Rozhodnutie 1“) o\nodvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava zo dňa 17.07.2012, č.\np. PPZ-HCP-BA6-AV-85-6/2012 a súčasne rozhodnutia a postupu Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej\npolície Bratislava ÚHaCP PPZ zo dňa 14.12.2012 č. p. PPZ-HCP-BA2-2012/009374-006 (ďalej len\n„Rozhodnutie 2\") o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava bez\nuvedenia dátumu, č. p. PPZ-HCP-BA6-KZ-242-8/2012.\nŽalobca sa zároveň v zmysle § 245 ods. 1 OSP domáhal aj posúdenia zákonnosti prv urobených\nsprávnych rozhodnutí, t. j. rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava zo dňa 17.07.2012,\nč. p. PPZ-HCP-BA6-AV-85-6/2012 (ďalej len „Prvostupňové rozhodnutie 1“) a rozhodnutia bez\nuvedenia dátumu, č. p. PPZ-HCP-BA6-KZ-242-8/2012 (ďalej len „Prvostupňové rozhodnutie 2“) a to\nz dôvodu, že podľa žalobcu Rozhodnutie 1 a Rozhodnutie 2 (ďalej spoločne aj ako „Rozhodnutie“)\nžalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie 1 a Prvostupňové rozhodnutie 2 (ďalej spoločne aj ako\n„Prvostupňové rozhodnutie“) vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť ako i pre nedostatok dôvodov, pričom žalobca má za to že, zistenie skutkového\nstavu žalovaným ako i prvostupňovým orgánom nie je dostatočné pre posúdenie veci. Rozhodnutie\nžalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, postihuje žalobcu neprimerane prísnymi\nsankciami a je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť ako i pre nedostatok dôvodov, pričom\nžalobca má za to že, zistenie skutkového stavu žalovaným ako i prvostupňovým orgánom nie je\ndostatočné pre posúdenie veci. Na základe vyššie uvedeného považuje žalobca Rozhodnutie za\nnezákonné a nepreskúmateľné.\n\nŽalobca poukázal v konaní na nezákonnosť postupu správneho orgánu najmä z dôvodu, že\nprvostupňové rozhodnutie 1 je v rozpore s ustanovením § 46 Správneho poriadku a subsidiárne s\nprílohou Vízového kódexu neobsahuje ani len dátum vydania prvostupňového rozhodnutia 1, t. j. je\nnedatované, a rovnako s ustanovením § 47 ods. 5 Správneho poriadku neobsahuje uvedenie mena,\npriezviska a funkcie oprávnenej osoby prvostupňového orgánu, čím nespĺňa ani len základné podmienky\nna vyhotovenie rozhodnutia.\nPričom odôvodnenie žalovaného k námietke o absencii dátumu vydania považuje za v rozpore s vyššie\nuvedenými ustanoveniami, nakoľko podľa názoru žalovaného toto pochybenie prvostupňového orgánu\npovažuje len za inú zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia, ktorú správny orgán\nmôže kedykoľvek odstrániť. Žalobca uviedol, že v prípade ak rozhodnutie neobsahuje svoje zákonné\nnáležitosti, považuje sa toto rozhodnutie za nezákonné, neurčité, zmätočné a nezrozumiteľné.\nŽalobca poukázal v konaní na nezákonnosť postupu správneho orgánu chýbajúcemu resp.\nnedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia resp. prvostupňového rozhodnutia pričom odôvodnenia\njednotlivých rozhodnutí sú v zjavnom rozpore, čo robí rozhodnutie neodôvodnené.\nŽalobca ďalej poukázal v konaní na nezákonnosť postupu správneho orgánu najmä vo vzťahu ku\nskutočnosti nedostatočného zistenia skutkového stavu, pretože napriek tomu, že žalobca predložil\nviacero dokladov preukazujúcich svoje tvrdenia, žalovaný oprel svoje rozhodnutia výlučne o domnienky\n(resp. o dôkazy, ktoré sa v spise ani nenachádzali) bez zjavného logického záveru, čím nedostatočne\nzistil skutkový stav.\nŽalovaný počas správneho konania ako aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu vzniesol\nniekoľko tvrdení a dôkazov, ktoré však žalovaný nevykonal, pričom v odôvodnení rozhodnutia sa vôbec\nnevysporiadal s námietkami a tvrdeniami žalobcu uplatnenými v odvolaní.\nŽalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný nevzal do úvahy uplatňovanie neprimeranej tvrdosti zákona\nnajmä v súvislosti s tak závažným zásahom do práva žalobcu a to práva usadiť, pričom opomenul výklad\na aplikáciu Správneho poriadku ako Lex generalis k zákonu o pobyte cudzincov, keď žalovaný ako aj\nprvostupňový orgán vo svojej prílišnej horlivosti v pátraní po nelegálnej aktivite cudzincov nedokázal\nnijako odlíšiť takýto prípad (pričom z vykonaného dokazovania je podľa nášho názoru zrejmé, že nedošlo\nk porušeniu zákona, resp. že prípadné porušenie zákona nebolo spôsobené okolnosťami spočívajúcimi\nna strane žalobcu) od prípadov skutočného a nepochybného porušovania predpisov na úseku pobytu\ncudzincov.\nŽalobca ďalej poukázal, že žalovaný vytváral počas výsluchu žalobcu na neho nátlak, pričom žalovaný\nnevykonal navrhované dôkazy na potvrdenie, resp. vyvrátenie tohto tvrdenia.\nNa základe uvedených skutočností s poukazom na súvisiacu platnú judikatúru súdov Slovenskej\nrepubliky (napr. Rozhodnutie NS SR č. k. 5 Sž 135/2002, č. R 42/2003) je podľa žalobcu dôvodom na\nzrušenie rozhodnutia správneho orgánu a vrátenie veci na ďalšie konanie, keďže takéto rozhodnutie je\npre nezrozumiteľnosť nepreskúmateľné.\nŽalobca zároveň oprel svoju žalobu o skutočnosť, že pochybenia žalovaného pri odôvodnení\nrozhodnutia 2 sú rovnaké ako pri rozhodnutí 1, ktoré z dôvodu hospodárnosti konania, dopodrobna\nnerozpísal, pričom navyše k rozhodnutiu 2 poukázal na chýbajúcu časť odôvodnenia rozhodnutia 2\na to v časti správnej úvahy. Žalovaný síce obšírne a formálne opísal skutkový stav v zmysle zistení\nprvostupňového orgánu resp. v zmysle zistení v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia 2\n(najmä o vydaní prvostupňového rozhodnutia 1) ako aj právnych predpisov, ktoré použil tak prvostupňový\nako aj žalovaný pri rozhodovaní, na druhej strane však v rozhodnutí 2 absentuje vysvetlenie dôvodov\nuložených sankcií, a to\nadministratívnom vyhostení žalobcu,\nzákazu vstupu žalobcu na územie Slovenskej republiky na 3 roky,\n\nkde žalovaný len výlučne formálne uvádza, že bola žalobcovi určená dĺžka trvania zákazu vstupu v\ndolnej hranici sadzby bez akejkoľvek správnej úvahy žalovaného.\nŽalobca poukázal na skutočnosť, že tak pri administratívnom vyhostení ako aj pri zákaze vstupu (pričom\nide o 2 samostatné sankcie) zákon o pobyte účinný v čase vydania rozhodnutia 2 síce umožňoval avšak\nsprávnemu orgánu neprikazoval uložiť takúto sankciu, pričom v prípade jej uloženia by musela byť aj\nriadne a dostatočne odôvodnená, čo však žalovaný vo svojom rozhodnutí 2 neodôvodnil.\nAni s touto žalobnou námietkou žalobcu sa krajsky súd vo svojom rozsudku vôbec nevysporiadal.\nŽalobca má za to, že vydaním rozhodnutia žalovaného došlo k porušeniu ustanovenia § 59 ods. 1\nSprávneho poriadku, keďže ustanovenie § 59 Správneho poriadku okrem iného reglementuje spôsob\nrozhodovania odvolacieho orgánu, pričom žalovaný ako odvolací orgán nebol v žiadnom smere viazaný\nzávermi prvostupňového orgánu, keďže bol povinný samostatne hodnotiť vec zo skutkovej a právnej\nstránky.\nTáto okolnosť nebola braná do úvahy tak žalovaným ako odvolacím orgánom ako ani krajským súdom,\nktorý sa s touto okolnosťou nevysporiadal, resp. vysporiadal nesprávne, keďže sa tak žalovaný ako aj\nkrajský súd pridržiavali ustanovení zákona o pobyte cudzincov ako lex specialis bez aplikácie správneho\nporiadku ako lex generalis, resp. Vízového kódexu ako lex specialis a zákona o pobyte cudzincov a\nsprávneho poriadku ako lex generalis.\nŽalobca poukázal na to, že na konanie podľa zákona o pobyte cudzincov sa vzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní, ktorý priamo určuje tak zásady správneho konania, ktoré boli v tomto prípade\nporušené ako spôsob dokazovanie, čím podľa názoru žalobcu mal žalovaný tieto zásady aplikovať aj\nna žalobcu v tomto konaní.\nNa základe vyššie uvedeného, bolo podľa žalobcu uvedené rozhodnutie vydané na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo\npre nedostatok dôvodov, čím má žalobca za to, že krajský súd v rozpore s ustanovením § 250j ods. 2\npísm. a) a d) OSP rozsudkom žalobu zamietol.\nNa základe uvedeného mal žalobca za to, že krajský súd nesprávne právne posúdil aplikáciu zákona\no pobyte cudzincov a nevzal do úvahy ustanovenia § 250i ods. 1 OSP na rozhodnutie, t. j. že žalobca\nnajneskôr dňa 07.10.2013 predložil v konaní všetky doklady (spolu s ich overeným prekladom), o pravosti\nktorých prekladov nemal ani žalovaný, ani prvostupňový orgán žiadne pochybnosti.\nNa základe uvedeného žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle §\n250ja ods. 3 OSP vydal rozsudok, ktorým zmení rozsudok krajského tak, že zrušuje rozhodnutie\nRiaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava ÚHaCP PPZ zo dňa 19.12.2012 č. p. PPZHCP-BA2-2012/009375-010 o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície PZ\nBratislava zo dňa 17.07.2012, č. p. PPZ-HCP-BA6-AV-85-6/2012 a súčasne zrušuje rozhodnutie\nRiaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava ÚHaCP PPZ zo dňa 14.12.2012 č. p. PPZ-HCPBA2-2012/009374-006 o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava\nbez uvedenia dátumu, č. p. PPZ-HCP-BA6-KZ-242-8/2012 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že napadnutý rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť.\n\nŽalovaný poukázal na to, že vo vyjadrení k žalobe uviedol, že rozhodnutie o zrušení víza bolo vydané v\nsúlade s čl. 34 ods. 1 Vízového kódexu. Odvolací orgán sa uvedenými skutočnosťami podrobne zaoberal\nvo svojom rozhodnutí o odvolaní č.p.:PPZ-HCP-BA2-2012/009374-006 na str. 4.\nV súvislosti s uvedenou námietkou uviedol, že dátum na napadnutom rozhodnutí chýba, ale zo spisového\nmateriálu je nesporné, že v spojitosti s napadnutým rozhodnutím o zrušení víza bolo dňa 17.07.2012\nvydané aj rozhodnutie o administratívnom vyhostení pod č. p.: PPZ-HCP-BA6-AV-85-6/2012, ktoré\nžalobca riadne prevzal, zároveň je zo spisového materiálu zrejmé, že celé dokazovanie a spísané\nzápisnice o vyjadrení účastníka konania boli spísané dňa 17.07.2012, preto možno dátum 17.07.2012\npovažovať za deň vydania, ako aj prevzatia rozhodnutia o zrušení víza. Uvedená formálna náležitosť, t.\nj. dátum vydania, ako aj prevzatia v rozhodnutí chýba, avšak absencia formálnej náležitosti rozhodnutia\nsa považuje za inú zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia, správny orgán môže\ntakéto pochybenie kedykoľvek odstrániť. Uvedenou chybou v písomnom vyhotovení rozhodnutia nebolo\nžalobcovi nijako ukrátené právo podať odvolanie, podané odvolanie bolo plne akceptované a bolo\npovažované za podané včas. Neuvedenie dátumu na napadnutom rozhodnutí preto nemalo vplyv\nna jeho vydanie, ani na podanie odvolania. Čo sa týka odtlačku pečiatky príslušného orgánu, tento\nna rozhodnutí neabsentuje, je možné ho prečítať aj z fotokópie, ktorá bola priložená k odvolaniu.\nZároveň napadnuté rozhodnutie obsahuje aj podpis žalobcu, preto je nesporné, že si žalobca napadnuté\nrozhodnutie prevzal. Zo strany prvostupňového správneho orgánu nebola vykonaná oprava formálnej\nchyby rozhodnutia, ale máme za to, že neopravenie formálnej chyby v rozhodnutí nie je dôvodom na\njeho zrušenie a vrátenie na nové konanie zo strany Krajského súdu v Bratislave.\nČo sa týka nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a na neexistujúci dôvod napadnutého\nrozhodnutia žalovaný uviedol, že rozhodnutie o zrušení, alebo odvolaní víza a dôvody, na ktorých sa\nzakladá jeho zrušenie sa žiadateľovi oznámia prostredníctvom štandardného formulára uvedeného v\nprílohe VI. vízového kódexu. Držiteľ víza, ktorého vízum bolo zrušené, alebo odvolané, má právo na\nodvolanie, pokiaľ vízum nebolo odvolané na jeho žiadosť podľa odseku 3. Odvolanie sa podáva proti\nčlenskému štátu, ktorý prijal rozhodnutie o zrušení, alebo odvolaní víza a v súlade s vnútroštátnym\nprávom tohto členského štátu. Členské štáty poskytujú žiadateľovi informácie týkajúce sa postupu,\nktorý sa má dodržiavať v prípade odvolania. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi bolo rozhodnutie\no zrušení víza doručené v štandardnej forme a zároveň mu nebolo upreté právo na odvolanie,\nkedy odvolací orgán postupuje podľa vnútroštátnych právnych noriem. Takouto normou je zákon\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Zároveň tak, ako je vyššie uvedené, správny orgán I. stupňa\npo nadobudnutí podozrenia, že účastník konania zneužil schengenské víza č. 003349246 vydané\nGenerálnym konzulátom Španielskeho kráľovstva v Moskve pristúpil k jeho zrušeniu z dôvodu, že nebolo\nposkytnuté odôvodnenie účelu a podmienok plánovanej cesty, t.j. účastník konania sa nezdržiaval v\ncieľovej destinácii, ktorú v žiadosti o udelenie víza na Generálnom konzuláte v Španielskom kráľovstve v\nMoskve uviedol, resp. nebolo potvrdené, že by sa zdržiaval v Španielskom kráľovstve viac ako polovicu\npobytu víza (t. j. minimálne 46 dní), ale tak, ako sám potvrdil, jeho cieľovou destináciou bola Slovenská\nrepublika, kde požiadal na Oddelení cudzineckej polície PZ Bratislava dňa 08.06.2012 o udelenie\npovolenia na prechodný pobyt na účel podnikanie.\nŽalovaný zároveň uviedol, že pri zrušení víza sa podľa Vízového kódexu používa štandardný formulár,\nv ktorom sa odôvodnenie neuvádza. Zastáva preto názor, že rozhodnutie bolo vydané v súlade so\nzákonom, zároveň bola dôkazová situácia zadokumentovaná tak, že nie je možné spochybniť, že exitujú\nzávažné dôvody domnievať sa, že vízum bolo získané podvodom tak, ako to uvádza Vízový kódex v\nčlánku 34 ods. 1.\nK námietke žalobcu, že rozhodnutie č. p.: PPZ-HCP-BA6-KZ-242-8/2012 nemá odôvodnenie žalovaný\nuviedol, že k tejto námietke sa vyjadril v predchádzajúcich odsekoch. Zároveň vyjadril presvedčenie,\nže ďalšie rozhodnutie č. p.: PPZ-HCP-BA6-AV-85-6/2012 o administratívnom vyhostení a určení zákazu\nvstupu bolo odôvodnené dostatočne. Čo sa týka rozhodnutí odvolacieho orgánu, v konaní bolo doplnené\ndokazovanie, boli oslovené príslušné inštitúcie v Španielsku, aby bolo dôkladne preverené, či žalobca\nnaozaj vízum zneužil. Zo spisového materiálu je možné si uvedenú korešpondenciu preveriť. Nevidí\npreto dôvod na akceptovanie uvedenej námietky.\n\nŽalovaný uviedol, že nemá vedomosť, že by prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán konal\nbez zabezpečenia dôkazovej situácie. Celá dôkazová situácia tvorí obsah spisu.\nV predchádzajúcich odsekoch žalovaný uviedol, že správny orgán v odvolacom konaní preveril či\nžalobca zneužil udelené vízum, celá dokumentácia je obsahom spisu.\nPodľa žalovaného správne orgány postupovali v súlade so zákonom. Aplikácia príslušných právnych\npredpisov je rozpísaná aj vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02.05.2013.\nK námietke žalobcu, že bol na neho počas výsluchu vytváraný nátlak, žalovaný uviedol, že ide o\nnepodložené tvrdenie žalobcu. Poukázal na to, že žalobca bol dňa 17.07.2012 o 08.00 hod. predvolaný\nz dôvodu konania v jeho žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikanie. Z\nuvedeného je zrejmé, že vedel o tom, že bude vypočutý na OCP PZ Bratislava k okolnostiam jeho\npobytu na území Slovenskej republiky. Pri spísaní Zápisnice o vyjadrení účastníka konania vzniklo zo\nstrany správneho orgánu I. stupňa podozrenie, že zneužil schengenské vízum č. 003349246 vydané\nGenerálnym konzulátom Španielskeho kráľovstva v Moskve. Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu\na Rady (ES) č. 810/2009, ktorým je vízový kódex Spoločenstva („ďalej len vízový kódex“), článku 34 ods.\n1, vízum sa zruší, ak sa preukáže, že v čase udelenia víza neboli splnené podmienky na jeho udelenie, a\npredovšetkým ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že vízum bolo získané podvodom. V súvislosti\ns uvedenými skutočnosťami poukázal aj na to, že v rámci jeho vypočutia pre účely správneho konania\npolicajný útvar zistil, že sa žalobca zdržiaval na území Slovenskej republiky viac ako polovicu pobytu na\nzáklade víza, ktoré mu udelil iný členský štát (Španielsko) a zároveň v zápisnici uviedol, že jeho jediným\ncieľom cesty v rámci schengenského priestoru je Slovenská republika.\nPreto podľa žalovaného bol ďalší postup správneho orgánu I. stupňa plne s platnými právnymi predpismi\na bolo pristúpené k zrušeniu víza. Podľa čl. 34 ods. 6 vízového kódexu rozhodnutie o zrušení víza\na dôvody, na ktorých sa zakladá zrušenie víza sa žiadateľovi oznámia prostredníctvom štandardného\nformulára, ktorý je uvedený v prílohách vízového kódexu.\nČo sa týka namietaného pochybenia pri odôvodnení rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalovaný\nuviedol, že v odôvodnení rozhodnutia o administratívnom vyhostení č. p.: PPZ-HCP-BA6-AV-85-6/2012\nzo dňa 17.07.2012 správny orgán I. stupňa uvádza okolnosti za ktorých bol žalobca vypočutý k jeho\npobytu na území schengenského priestoru, jeho príchodu na územie Slovenskej republiky, ako aj pobytu\nv štátoch schengenského priestoru. Zároveň je v odôvodnení uvedené, že boli naplnené dôvody zrušenia\nschengenského víza číslo 003349246 vydaného dňa 28.04.2012 Generálnym konzulátom Španielskeho\nkráľovstva v Moskve, na základe ktorého sa žalobca zdržiaval na území schengenského priestoru.\nŽalobcovi bolo dňa 17.07.2012 jeho vízum číslo 003349246 v zmysle článku 3 ods. 1 Nariadenia\nEurópskeho parlamentu a rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex\nSpoločenstva zrušené. Správny orgán I. stupňa sa v odôvodnení uvedeného rozhodnutia vysporiadal aj\ns existenciou prekážok administratívneho vyhostenia účastníka konania podľa ust. § 81 ods. 1,2 zákona\nč. 404/2011 Z.z.. Zároveň sa zaoberal aj rešpektovaním súkromného a rodinného života účastníka\nkonania v zmysle článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Skutočnosti týkajúce sa\nuvedených otázok sú zadokumentované aj v zápisnici o vyjadrení účastníka konania č. p.: PPZ-HCPBA6-AV-85-4/2012 zo dňa 17.07.2012. Odvolací orgán zároveň vo svojom rozhodnutí preveril všetky\nokolnosti konania a zároveň posúdil všetky námietky uvedené v odvolaní.\nZ vyššie uvedených skutočností podľa žalovaného vyplýva, že správny orgán I. stupňa zrušil žalobcovi\nvízum v súlade s vízovým kódexom, nakoľko bolo preukázané, že mal vízum udelené iným členským\nštátom a aj napriek tomu sa zdržiaval na území Slovenskej republiky viac ako polovicu pobytu a\nzároveň sám vo výpovedi do zápisnice uviedol, že jediným cieľom jeho cesty v rámci Schengenského\npriestoru bola Slovenská republika. Na základe uvedených skutočností bolo konštatované, že napadnuté\nrozhodnutie o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky a určení zákazu vstupu na toto\núzemie bolo vydané v súlade so zákonom.\nPodľa žalovaného OCP PZ Bratislava postupovalo v súlade so zákonom, nakoľko mu ako správnemu\norgánu prináleží povinnosť zistiť presne a úplne skutkový stav veci a za týmto účelom si obstarať\n\npotrebné podklady pre rozhodnutie. Podkladmi boli najmä vyjadrenia účastníka konania, známe\nskutočnosti a skutočnosti zistené služobnou činnosťou. Žalobca bol oboznámený s celou dôkazovou\nsituáciou, zároveň mu bolo v zápisnici oznámené, že sa voči nemu začína správne konanie vo veci\nadministratívneho vyhostenia, podľa § 82 ods. 1 písm. j) zákona č. 404/2011 Z. z., nakoľko bolo zrušené\njeho vízum.\nSprávny orgán pri posudzovaní a rozhodovaní danej veci prihliadal k všeobecne uznávaným právnym\nprincípom administratívneho konania, ako je právo účastníka konania byť vypočutý, právo vyjadriť sa k\npodkladom rozhodnutia, právo navrhovať v konaní dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca si v\nplnom rozsahu tieto práva uplatnil, bol riadne oboznámený s prebiehajúcim konaní o administratívnom\nkonaní.\nČo sa týka výšky uložených sankcií, tieto boli uložené v súlade s ust. § 82 ods. 2 písm. b) zákona č.\n404/2011 Z. z.. Žalovaný prvostupňový správny orgán v rámci svojho konania nezistil také skutočnosti,\nna základe ktorých by mohol upustiť od uloženia zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky. Zároveň\nv intenciách zákona uložil výšku zákazu vstupu v dolnej hranici sadzby určenej zákonom.\nŽalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že správny orgán nepostupoval v súlade so\nSprávnym poriadkom. Čo sa týka uloženej dĺžky zákazu vstupu, správny orgán tak urobil v súlade so\nzákonom, ktorý mu v tom čase umožňoval uložiť v tomto prípade zákaz vstupu minimálne vo výške 3\nroky. Zároveň správny orgán I. a rovnako aj II. stupňa nezistil také skutočnosti, ktoré by ich viedli k tomu,\naby u žalobcu upustili od zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky. Má za to, že obsah spisov\na dôkazová situácia je dostatočná na to, aby bolo žalobcovi zrušené vízum, udelené administratívne\nvyhostenie a uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky vo výške 3 roky.\n\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia žalovaného č. p.: PPZ -HCP-BA2-2012/009374-006 zo dňa 14.12.212\nŽalovaný rozhodnutím č. p.: PPZ -HCP-BA2-2012/009374-006 zo dňa 14.12.212 potvrdil rozhodnutie\nOddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, č. p.: PPZ-HCP-BA6-KZ-242-8/2012 zo dňa\n17.07.2012 o zrušení víza podľa čl. 34 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 810/2009\nz 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva a odvolanie žalobcu zamietol.\nŽalovaný v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu\nprvého stupňa v celom rozsahu v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku, ako aj zákonnosť a vecnú\nsprávnosť rozhodnutia po stránke právnej a skutkovej. Preskúmaním rozhodnutia prvostupňového\norgánu a administratívneho spisu žalovaný konštatoval, že dôvodom vydania rozhodnutia o zrušení\nvíza bola skutočnosť, že účastník konania nenaplnil účel plánovanej cesty, na ktorú mu bolo predmetné\nvízum udelené, zdržiaval sa viac ako polovicu času platnosti udeleného víza na území Slovenskej\nrepubliky, aj keď mu vízum bolo udelené iným členským štátom a účastník konania sám uviedol, že\ncieľovou destináciou bola Slovenská republika. Preto v súlade s článkom 34 ods. 1 vízového kódexu,\nvízum sa zruší, ak sa preukáže, že v čase udelenia víza nebolí splnené podmienky na jeho udelenie, a\npredovšetkým ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že vízum bolo získané podvodom.\nŽalovaný po preskúmaní spisového materiálu účastníka konania a na základe vyhodnotenej dôkazovej\nsituácie konštatoval, že správny orgán I. stupňa zrušil účastníkovi vízum v súlade s vízovým kódexom,\nnakoľko bolo preukázané, že účastník konania mal vízum udelené iným členským štátom a aj napriek\ntomu sa zdržiaval na území Slovenskej republiky viac ako polovicu pobytu a zároveň sám vo výpovedi\ndo zápisnice uviedol, že jediným cieľom jeho cesty v rámci Schengenského priestoru bola Slovenská\nrepublika. Na základe uvedených skutočností je dôvodné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie o\nzrušení víza bolo vydané v súlade so zákonom.\n\nŽalovaný preskúmaním rozhodnutia a predloženého spisového materiálu konštatoval, že prvostupňový\nsprávny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutočného stavu veci\na zabezpečil si dostatočné podklady pre rozhodnutie. Zo spisového materiálu a z vykonaného\ndokazovania je nesporné, že podklady zaobstarané prvostupňovým správnym orgánom vedú k\npresvedčivosti rozhodnutia. V spisovom materiáli sú ako podklady pre rozhodnutie založené listinné\ndôkazy, preskúmaním ktorých dospel žalovaný k názoru, že zrušenie víza je dôvodné a skutočnosti\nzistené úradnou činnosťou prvostupňového orgánu považuje odvolací orgán za nepochybné. Zároveň\nboli v odvolacom konaní posúdené aj listinné dôkazy, ktoré žalobca predložil v rámci odvolacieho\nkonania.\nNa základe uvedených skutočností dospel žalovaný orgán k záveru, že prvostupňový správny orgán\nvydaním napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade so zákonom a zistil, že nevyšli najavo nové\nskutočnosti, alebo dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a\npreto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej častí tohto rozhodnutia.\nV.\nArgumentácia rozhodnutia žalovaného č. p.: PPZ -HCP-BA2-2012/009375-010 zo dňa 19.12.212\nŽalovaný potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, č. p.: PPZHCP-BA6-AV-85-6/2012 zo dňa 17.07.2012, ktorým žalobca administratívne vyhostený z územia SR a\nbol mu určený zákaz na územie SR na dobu troch rokov a odvolanie žalobcu zamietol.\nV dôvodoch rozhodnutia uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa\nv celom rozsahu v zmysle § 59 ods. 1 Zákona č. 71/1967 Zb., ako aj zákonnosť a vecnú správnosť\nrozhodnutia po stránke právnej a skutkovej. Preskúmaním rozhodnutia prvostupňového orgánu a\nadministratívneho spisu žalovaný konštatoval, že dôvodom vydania rozhodnutia o administratívnom\nvyhostení a určení zákazu vstupu bola skutočnosť, že policajný útvar účastníkovi konania zrušil vízum.\nŽalovaný uviedol, že správny orgán I. stupňa sa vysporiadal s prekážkami administratívneho vyhostenia,\nako aj prípadným zásahom do súkromného a rodinného života účastníka konania. Účastník konania sám\npotvrdil, že na území Slovenskej republiky nemá žiadne rodinné väzby v zápisnici o podaní vyjadrenia\núčastníka konania. Zároveň konštatuje, že pri uložení dĺžky zákazu vstupu na územie Slovenskej\nrepubliky bola účastníkovi konania určená dĺžka trvania zákazu vstupu v dolnej hranici sadzby.\nŽalovaný konštatoval, že po preskúmaní spisového materiálu účastníka konania a na základe\nvyhodnotenej dôkazovej situácie konštatuje, že správny orgán I. stupňa zrušil účastníkovi vízum v súlade\ns vízovým kódexom, nakoľko bolo preukázané, že účastník konania mal vízum udelené iným členským\nštátom a aj napriek tomu sa zdržiaval na území Slovenskej republiky viac ako polovicu pobytu a zároveň\nsám vo výpovedi do zápisnice uviedol, že jediným cieľom jeho cesty v rámci Schengenskeho priestoru\nbola Slovenská republika. Na základe uvedených skutočností je dôvodné konštatovať, že napadnuté\nrozhodnutie o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky a určení zákazu vstupu na toto\núzemie bolo vydané v súlade so zákonom.\nŽalovaný preskúmaním rozhodnutia a predloženého spisového materiálu konštatoval, že prvostupňový\nsprávny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutočného stavu veci\na zabezpečil si dostatočné podklady pre rozhodnutie. Zo spisového materiálu a z vykonaného\ndokazovania je nesporné, že podklady zaobstarané prvostupňovým správnym orgánom vedú k\npresvedčivosti rozhodnutia. V spisovom materiáli sú ako podklady pre rozhodnutie založené listinné\ndôkazy, preskúmaním ktorých dospel odvolací orgán k názoru, že administratívne vyhostenie účastníka\nkonania je dôvodné a skutočnosti zistené úradnou činnosťou prvostupňového orgánu považuje odvolací\norgán za nepochybné. Zároveň boli v odvolacom konaní posúdené aj listinné dôkazy, ktoré účastník\nkonania predložil v rámci odvolacieho konania.\nNa základe uvedených skutočností dospel žalovaný k záveru, že prvostupňový správny orgán vydaním\nnapadnutého rozhodnutia postupoval v súlade so zákonom a zistil, že nevyšli najavo nové skutočnosti,\nalebo dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a preto rozhodol\ntak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\n\nVI.\nPrávny názor NS SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie\nkrajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák.\nč. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné potvrdiť. Rozhodol\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15. apríla 2015 (§ 156\nods. 1 a ods. 3 OSP).\nV predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým zamietnutá žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZHCP-BA6-KZ-242-8/2012 (bez dátumu), ktorým bolo žalobcovi zrušené vízum č. 003349246 vydané dňa\n28.04.2012 a rozhodnutie č. p.: PPZ-HCP-BA6-AV-85-6/2012 zo dňa 17.07.2012, ktorým bolo žalobcovi\nuložené administratívne vyhostenie a bol mu určený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky podľa\n§ 82 ods. 1 písm. j) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene niektorých zákonov (ďalej\nlen zákon o pobyte cudzincov), ktoré žalovaný rozhodnutiami č. p.: PPZ-HCP-BA2-2012/009374-006 zo\ndňa 14.12.2012 a č. p. PPZ-HCP-BA2-2012/009375-010 zo dňa 19.12.2012 potvrdil.\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa čl. 34 ods. 1 vízového kódexu vízum sa zruší, ak sa preukáže, že v čase udelenia víza neboli\nsplnené podmienky na jeho udelenie, a predovšetkým ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že\nvízum bolo získané podvodom. Vízum zrušia v zásade príslušné orgány členského štátu, ktoré vízum\nudelili. Zrušiť ho môžu aj príslušné orgány iného členského štátu, pričom v tomto prípade sa o takomto\nzrušení informujú orgány členského štátu, ktoré vízum udelili. Rozhodnutie o zrušení alebo odvolaní\nvíza a dôvody, na ktorom sa zakladá sa žiadateľovi oznámia prostredníctvom štandardného formulára\nuvedeného v prílohe VI. vízového kódexu. Držiteľ víza, ktorého vízum bolo zrušené alebo odvolané, má\nprávo na odvolanie, pokiaľ vízum nebolo odvolané na jeho žiadosť podľa odseku 3. Odvolanie sa podáva\nproti členskému štátu, ktorý prijal rozhodnutie o zrušení alebo odvolaní víza a v súlade s vnútroštátnym\nprávom tohto členského štátu. Členské štáty poskytujú žiadateľovi informácie týkajúce sa postupu, ktorý\nsa má dodržiavať v prípade odvolania.\nPodľa § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. Administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru\no tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný\nopustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny\npôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu,\nv ktorom má udelené právo na pobyt. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina,\ndo ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom\nvyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie\nvšetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz\nvstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o\nadministratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie.\nPodľa § 82 ods. 1 písm. j) zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho\npríslušníka tretej krajiny, ak policajný útvar zrušil alebo odvolal jeho vízum.\nPodľa odseku 2 písm. b) cit. zákona policajný útvar môže v rozhodnutí o administratívnom vyhostení\nuložiť zákaz vstupu podľa odseku 1 písm. b) až k) na tri roky až päť rokov.\n\nZ obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca vstúpil na územie Slovenskej republiky dňa\n12.05.2012 cez letisko Viedeň-Schwechat na základe schengenského víza č. 003349246 vydaného\nGenerálnym konzulátom Španielskeho kráľovstva v Moskve typu „C“, „MULT“ s platnosťou od\n06.05.2012 do 01.11.2012 na 90 dní. Dňa 08.06.2012 žalobca požiadal na Oddelení cudzineckej polície\nPZ Bratislava o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikanie. Za\ntýmto účelom bol aj predvolaný a o výsluchu bola spísaná zápisnica o 8,00 hod. dňa 17.07.2012\npod č. p.: PPZ-HCP-BA6-Ž-3557-15/2012. Zápisnica bola spísaná za prítomnosti tlmočníka z jazyka\nruského do jazyka slovenského. Z obsahu zápisnice vyplývajú okolnosti podnikania žalobcu, ktoré\nchcel začať na území Slovenskej republiky a popísal svoje podnikanie na území Ruskej federácie.\nUviedol, že o vízum vydané Španielskym veľvyslanectvom v Moskve žiadal prostredníctvom cestovnej\nkancelárie. Prevažne sa zdržiava na území Slovenskej republiky avšak na územie Španielska počas\nsvojho pobytu v schengenskom priestore nevycestoval. Zo zápisnice z uvedeného dňa spísanej o 12.30\nhod. o vyjadrení účastníka konania č. p.: PPZ-HCP-BA6-KZ-242-7/2012 sa opäť vyjadril k svojmu pobytu\nv schengenskom priestore, tu uviedol, že v Španielsku bol avšak neuviedol žiadne podrobnosti, rovnako\nani o ceste v Čechách neuviedol žiadne podrobnosti. Do zápisnice spísanej v totožný deň o 16.45\nhod. pod č. PPZ-HCP-BA6-AV-85-4/2012 vypovedal žalobca za prítomnosti splnomocneného zástupcu\nJ.H. a bolo mu zároveň oznámené, že mu bolo zrušené vízum č. 003349246. Ďalšia zápisnica bola v\nuvedený deň so žalobcom spísaná o 17.35 hod. pod č. p. : PPZ-HCP-BA6-AV-85-5/2012 za prítomnosti\nzástupcu. V zápisnici je uvedené, že sa pridržiava svojich vyjadrení, že okrem už povedaného o pobyte\nv schengenskom priestore má potvrdenia z hotelov a od priateľov, ktoré však nemal pri sebe. Bolo mu\numožnené oboznámiť sa s kompletným spisovým materiálom a vo všetkých zápisniciach potvrdil, že\nna neho nebol vyvíjaný žiadny psychický ani fyzický nátlak. Následne prvostupňový správny orgán dňa\n17.07.2012 vydal rozhodnutia pod č. p. : PPZ-HCP-BA6-AV-85-6/2012 o administratívnom vyhostení a\nurčení zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu troch rokov a administratívne ho vyhostil\ndo Ruskej federácie. Zároveň mu bolo rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-BA6-KZ-242-8/2012 zrušené\nvízum č. 003349246 udelené dňa 28.04.2012 Generálnym konzulátom Španielskeho kráľovstva v\nMoskve. Obe rozhodnutia žalobca prevzal dňa 17.07.2012. Odvolací orgán odvolania žalobcu voči obom\nrozhodnutiam zamietol rozhodnutiami č. p.: PPZ-HCP-BA2-2012/009374-006 zo dňa 14.12.2012 a č. p.\nPPZ-HCP-BA2-2012/009375-010 zo dňa 19.12.2012. Predmetné rozhodnutia nadobudli právoplatnosť\ndňom 04.01.2013.\nOdvolacie námietky žalobcu boli totožné s námietkami, ktoré uplatnil v žalobe proti napadnutým\nrozhodnutiam správnych orgánov. Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, postihuje žalobcu neprimerane prísnymi sankciami a je nepreskúmateľné pre\njeho nezrozumiteľnosť ako i pre nedostatok dôvodov, pričom žalobca má za to že, zistenie skutkového\nstavu žalovaným ako i prvostupňovým orgánom nie je dostatočné pre posúdenie veci.\nŽalobca ďalej namietal, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci, krajský súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu\na nedostatočne zistil skutkový stav.\nPred hodnotením veci samej sa najvyšší súd zaoberal námietkou nepreskúmateľnosti prvostupňového\nrozhodnutia správneho orgánu, ktorým bolo žalobcovi zrušené vízum č. 003349246 (udelené 28.4.2012),\nktoré je podľa žalobcu v rozpore s ustanovením § 46 Správneho poriadku a subsidiárne s prílohou\nVízového kódexu nakoľko neobsahuje ani len dátum vydania rozhodnutia 1, t. j. je nedatované, a\nrovnako s ustanovením § 47 ods. 5 Správneho poriadku neobsahuje uvedenie mena, priezviska a funkcie\noprávnenej osoby prvostupňového orgánu, čím nespĺňa ani len základné podmienky na vyhotovenie\nrozhodnutia.\nPodľa odvolacieho súdu sa žalovaný uvedenou námietkou zaoberal, k vyhodnoteniu uvedenej námietky\nzo strany žalovaného rovnako ako aj zo strany krajského súdu nemá odvolací súd žiadne výhrady.\nPodľa odvolacieho súdu neuvedenie dátumu rozhodnutia a neuvedenie mena, priezviska a funkcie\noprávnenej osoby prvostupňového orgánu nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho\norgánu, ale ide o nepresnosť, ktorú je možné opraviť postupom podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku.\n\nSpomínané čiastkové nedostatky však nespôsobujú nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu,\nkeďže žiadnym spôsobom nemôžu mať vplyv na záver správneho orgánu, o tom, že vízum žalobcovi\nbolo zrušené.\nZ administratívneho spisu vyplynulo, že v spojitosti s napadnutým rozhodnutím o zrušení víza bolo\ndňa 17.07.2012 vydané aj rozhodnutie o administratívnom vyhostení pod č. p.: PPZ-HCP-BA6AV-85-6/2012, ktoré žalobca riadne prevzal, zároveň je zo spisového materiálu zrejmé, že celé\ndokazovanie a spísané zápisnice o vyjadrení účastníka konania boli spísané dňa 17.07.2012, preto\nmožno dátum 17.07.2012 považovať za deň vydania, ako aj prevzatia rozhodnutia o zrušení víza. Dňa\n30.7.2012 žalobca podal proti rozhodnutiu o zrušení víza odvolanie.\nNeuvedenie dátumu vydania rozhodnutia o zrušení víza je potrebné aj podľa odvolacieho súdu\npovažovať za zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia, ktorú správny orgán môže\npostupom podľa § 47 ods. 6 SP kedykoľvek odstrániť.\nUvedenou nesprávnosťou v písomnom vyhotovení rozhodnutia nebol žalobca ukrátený na svojich\nprávach, ako je právo podať odvolanie, o čom svedčí skutočnosť, že žalobcom podané odvolanie bolo\nplne akceptované, bolo považované za podané včas a žalovaný sa námietkami žalobcu uvedenými v\nodvolaní starostlivo zaoberal.\nNámietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu preto správne vyhodnotil\nžalovaný ako aj krajský súd za nedôvodnú.\nNámietka žalobcu, vo vzťahu k nedostatočne zistenému skutkového stavu, (pretože napriek tomu,\nže žalobca predložil viacero dokladov preukazujúcich svoje tvrdenia, žalovaný oprel svoje rozhodnutia\nvýlučne o domnienky resp. o dôkazy, ktoré sa v spise ani nenachádzali) bez zjavného logického\nzáveru, čím nedostatočne zistil skutkový stav a námietku, že bol na neho vyvíjaný nátlak počas výsluchu\nvyhodnotil odvolací súd za nedôvodnú.\nNajvyšší súd má za to, že skutkový stav zistený v správnom konaní je možné považovať za dostatočný.\nTvrdenie žalobcu, že bol na neho vyvíjaný nátlak sa nijako nepreukázalo.\nV prvom rade z administratívneho spisu vyplynulo, že žalobcovi bolo mu umožnené oboznámiť sa s\nkompletným spisovým materiálom a vo všetkých zápisniciach potvrdil, že na neho nebol vyvíjaný žiadny\npsychický ani fyzický nátlak.\nNásledne prvostupňový správny orgán dňa 17.07.2012 vydal rozhodnutia pod č. p.: PPZ-HCP-BA6AV-85-6/2012 o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky\nna dobu troch rokov a administratívne ho vyhostil do Ruskej federácie. Zároveň mu bolo rozhodnutím\nč.p.: PPZ-HCP-BA6-KZ-242-8/2012 zrušené vízum č. 003349246 udelené dňa 28.04.2012 Generálnym\nkonzulátom Španielskeho kráľovstva v Moskve. Obe rozhodnutia žalobca prevzal dňa 17.07.2012.\nOdôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie OCP PZ Bratislava č.p.:\nPPz-HCP-BA6-KZ-242-8/2012 zo dňa 17.7.2012 obsahuje úvahy, ktorými transparentným spôsobom\npopisuje zhodnotenie dôkazov a výsledkov konaní.\nV správnom konaní ako aj v konaní pred krajským súdom žalobca neuviedol žiadne argumenty stojace\nproti úvahám žalovaného ohľadne jeho zistenia, že jeho cieľovou destináciou bola Slovenská republika\na že sa počas svojho pobytu v schengenskom priestore nezdržiaval na území Španielskeho kráľovstva,\npreto jeho záver o zrušení víza udeleného žalobcovi Generálnym konzulátom Španielskeho kráľovstva\nv Moskve nachádza oporu v dostatočne vykonanom dokazovaní.\nNámietku nesprávneho právneho posúdenia otázky primeranosti administratívneho vyhostenia a zákazu\nvstupu, keď žalobca poukázal na skutočnosť, že tak pri administratívnom vyhostení ako aj pri zákaze\nvstupu (pričom ide o 2 samostatné sankcie) zákon o pobyte účinný v čase vydania rozhodnutia síce\numožňoval avšak správnemu orgánu neprikazoval uložiť takúto sankciu, pričom v prípade jej uloženia by\n\nmusela byť aj riadne a dostatočne odôvodnená, čo však žalovaný podľa žalobcu vo svojom rozhodnutí\nneodôvodnil, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.\nSprávny orgán rozhodol o administratívnom vyhostení žalobcu podľa § 82 ods. 1 písm. j) zákona o\npobyte cudzincov, ktorý umožňuje policajnému útvaru administratívne vyhostiť štátneho príslušníka\ntretej krajiny, ak policajný útvar zrušil alebo odvolal jeho vízum, pričom náležite odôvodnil aplikáciu\nuvedeného ustanovenia zákona o pobyte cudzincov, keď uviedol, že zohľadnil závažnosť porušenia\nprávnych predpisov, dĺžku protiprávneho konania ako aj okolnosti, za ktorých k porušeniu zákona došlo.\nPred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu na územie SR, ktorému\npredchádzalo rozhodnutie o zrušení víza správny orgán skúmal existenciu prekážok vyhostenia podľa\n§ 81 ods.1, 2 zákona o pobyte cudzincov ako aj z pohľadu existencie prekážok podľa čl. 3 a 8\nDohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a po zistení, že v prípade žalobcu neexistujú prekážky jeho\nvyhostenia rozhodnutím zo dňa 17.07.2012 pod č. p.: PPZ-HCP-BA6-AV-85-6/2012 vydal rozhodnutie\no administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu na územie SR na dobu troch rokov.\nŽalobca sa dopustil protiprávneho konania spočívajúceho v pobyte na území SR bez platného víza,\nktoré bolo žalobcovi podľa čl. 34 ods. 1 vízového kódexu zrušené, čo bolo žalobcovi preukázané.\nAdministratívne vyhostenie bolo žalobcovi uložené v dolnej hranici sadzby určenej zákonom.\nSo skutkovými a právnymi závermi krajského súdu, ktorý žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú,\nsa stotožnil aj súd odvolací a v podrobnostiach na ne odkazuje. Odvolacie námietky žalobcu neboli\nspôsobilé spochybniť jeho vecnú správnosť, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219\nods. 1 O.s.p. potvrdil.\nPodľa názoru odvolacieho súdu sa krajský súd dostatočne vysporiadal so všetkými námietkami\nžalobcu. Odvolací súd považoval aj námietky žalobcu, týkajúce sa výhrad ku konaniu o jej\nadministratívnom vyhostení za nedôvodné. Odvolací súd vzhľadom na rozsah dokazovania vykonaného\nv administratívnom konaní, ktorý považoval za dostatočný a ktorý nasvedčuje tomu, že prvostupňový\nale aj druhostupňový správny orgán si zadovážili dostatok skutkových podkladov, z ktorých pri\nsvojom rozhodovaní vychádzali, nemal žiadne pochybnosti o legálnosti vykonaných dôkazov, spôsobe\nvykonania a vyhodnotenia dôkazov, ktoré viedli správne orgány k správnym záverom o tom, že bolo\nspoľahlivo zistené, že boli splnené dôvody pre zrušenia víza čl. 34 ods. 1 vízového kódexu ako dôvody\npre administratívne vyhostenie žalobcu a uloženie zákazu vstupu na územie SR. Odvolací súd preto\nnemal pochybnosti o správnosti zistenia správnych orgánov, že žalobkyňa naplnila ustanovenie § 26\nods. 2 písm. g) v spojení s ustanovením § 27 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov.\nPodľa odvolacieho súdu krajský súd dospel k správnym záverom, keď konštatoval, že správne orgány\nv konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodili z neho správne právne závery, ktoré náležité\nodôvodnili, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia. Nakoľko\nnámietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú dôvodne\nzamietol.\nOdvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku, preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 ods.\n1 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP\nv spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/43/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}