{"guid": "a1c2301b-5954-4d9f-a808-a6d5b73bbeef:9084a06f-f3f2-44bb-9788-ae0f8a7d48e5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1013200230.1", "spisova_znacka": "1Sža/38/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/38/2015 z 1. 12. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. decembra 2015, sp. zn. 1Sža/38/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:1013200230.1", "identifikacne_cislo": "1013200230", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 703, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-703", "datum_vydania": "2015-12-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-34.odsek-6", "nazov": "§ 34 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-34.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-34"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-34"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9084a06f-f3f2-44bb-9788-ae0f8a7d48e5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1013200230.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1013200230.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1013200230.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/38/2015\n1013200230\n01. 12. 2015\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2015:1013200230.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov\nsenátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobkyne:\nS. C., X. XX, XXX XX J., trvale bytom Ruská federácia, zastúpenej advokátom Mgr. Miroslavom\nGolianom, so sídlom Budatínska 16, 851 05 Bratislava, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru,\nÚrad hraničnej a cudzineckej polície, Hrobáková 44, 852 42 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia č.\nPPZ-HCP-BA2-2013/000687-003 zo dňa 09.01.2013, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 6S/32/2013-31 zo dňa 27.02.2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/32/2013-31 zo dňa\n27.02.2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 6S/32/2013-44 zo dňa 17.08.2015 p o t v r d z u j e .\nŽalobkyni náhradu trov odvolacieho konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia zamietol žalobu žalobkyne,\nktorou sa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2013/000687-003 zo dňa\n09.01.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Oddelenia\ncudzineckej polície PZ Bratislava č. p.: PPZ-HCP-BA6-Ž-3172-32/2012/Cec zo dňa 24.09.2012 o\nzamietnutí žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania\na to pre nesplnenie podmienky v zmysle ustanovenia § 33 ods. 4 písm. c/ zákona č. 404/2011 Z. z.\no pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\").O trovách konania\nrozhodol krajský súd tak, že ich náhradu žalobkyni nepriznal.\nKrajský súd vyhodnotil námietku žalobkyne vytýkajúcu nesprávny postup žalovaného i prvostupňového\nsprávneho orgánu tým, že rozhodnutie o zamietnutí jej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na\núzemí SR za účelom podnikania podľa § 22 ods. 1 písm. b/ zák. č. 404/2011 Z. z. bolo odôvodnené\npoukazom na ustanovenia zák. č. 404/2011 Z. z., pričom boli posudzované podnikateľské aktivity\nžalobkyne a dosiahnutý príjem z tohto podnikania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, t. j. za\nobdobie r. 2011, hoci podľa jej názoru mali byť pri rozhodovaní použité ustanovenia zákona č. 48/2002 Z.\nz. platného v období posudzovaných podnikateľských aktivít žalobkyne t. j. v roku 2011, ako nedôvodnú.\nSúd poukázal na to, že žalobkyňa požiadala o obnovenie prechodného pobytu na území SR žiadosťou\ndoručenou prvostupňovému správnemu orgánu 25.5.2012, t. j. za účinnosti zák. č. 404/2011 Z. z. (účinný\nod 01.01.2012). Správne orgány preto postupovali zákonne, keď predmetnú žiadosť žalobkyne, a teda aj\n\nsplnenie podmienok na obnovenie prechodného pobytu žalobkyne na území SR za účelom podnikania\nposudzovali podľa ustanovení zák. č. 404/2011 Z. z. účinného v dobe podania žiadosti. Žalobkyňa bola\nku svojej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu povinná predložiť listinné dôkazy stanovené v § 34\nods. 2, 3 a 4 zák. č. 404/2011 Z. z. a súčasne bola povinná v žiadosti o obnovenie prechodného pobytu\npodľa § 22 ods. 1 písm. b/ (t. j. na účel podnikania) preukázať splnenie podmienok stanovených v §\n34 ods. 6 cit. zákona, t. j. preukázať zisk po zdanení obchodnej spoločnosti, v mene ktorej koná, za\npredchádzajúce zdaňovacie obdobie minimálne vo výške 60-násobku životného minima.\nPodľa krajského súdu bolo v konaní preukázané, že žalobkyňa je konateľkou a spoločníčkou spoločnosti\nSGM GROUP s.r.o. od 11.9.2008, ktorá v zdaňovacom období v roku 2011 mala po zdanení príjem\n20.625,46 €. Podľa potvrdenia Daňového úradu v Bratislave zo dňa 14.08.2012 jej podiel na zisku po\nzápočte dane vo výške 4.838,07 € bol 10.312,73 €.\nPre splnenie podmienky finančného zabezpečenia stanovenej v § 34 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z.\nz. by mala žalobkyňa preukázať, že jej príjem po zdanení predstavuje 11. 389,80 €, t. j. 60-násobok\nživotného minima, ktoré v rozhodnom období predstavovalo sumu 189,83 €. Túto podmienku finančného\nzabezpečenia však žalobkyňa preukázateľne nesplnila v zmysle § 34 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z.,\na preto bolo potrebné jej žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania\nzamietnuť.\nSúd zaujal stanovisko aj k namietanej neprípustnej retroaktivite aplikovanej právnej úpravy a poukazom\nna právny názor Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 1Sža/3/2013 zo dňa 19.03.2013 a dospel k záveru,\npráva založené skorším zákonom neboli novším zákonom spätne zrušené a zmena podmienok sa týka\nnových žiadostí o prechodný pobyt, resp. o obnovu pobytu, podaných po nadobudnutí účinnosti nového\nzákona.\nPodľa názoru súdu prvého stupňa správne orgány postupovali v súlade s § 33 ods. 4 písm. c/\nzákona č. 404/2011 Z. z., keď žiadosť žalobkyne o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania\nzamietli, pretože skutočnosť, že žiadosť žalobkyne bola podaná za účinnosti zákona č. 404/2011 Z.\nz. neumožňovala správnemu orgánu postupovať pri jej posudzovaní podľa zákona č. 48/2002 Z. z.\núčinného do 31.12.2011 tak, ako to navrhovala žalobkyňa. Správne orgány teda nemohli v predmetnej\nveci aplikovať iný, než platný a účinný zákon č. 404/2011 Z. z..\nKrajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z\nneho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí\nprípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého\nrozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP.\nII.\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalobkyne\nProti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že vydané rozhodnutie\nnemožno považovať za správne a zákonné. Poukázala na to, že nový zákon č. 404/2011 Z. z., ktorý\nbol prijatý 22.11.2011, kedy nadobudol platnosť a ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2012, nemohol byť\npoužitý na hodnotenie predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia roku 2011, nakoľko tak ako to správne\nuvádza aj krajský súd, ktorý vo veci samej rozhodol, v roku 2011 bol účinný predchádzajúci zákon\nč. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov, ktorý určoval iné podmienky obnovenia prechodného pobytu za\núčelom podnikania na území SR, ktoré žalobkyňa spĺňala. Zákonodarca tak prijal zákon, ktorým zmenil\npodmienky obnovenia pobytu za účelom podnikania na čas výkonu podnikateľskej činnosti spätne\ndozadu o 12 mesiacov, v dôsledku čoho podnikateľské subjekty nemohli ovplyvniť svoj hospodársky\nvýsledok, vychádzajúc z presvedčenia, že v čase platnosti pôvodného zákona a teda v roku 2011, bude\nich príjem posudzovaný výlučne podľa tohto zákona a nie podľa zákona, ktorý v roku 2011 účinný nebol.\nKrajský súd preto pochybil, ale na posudzovanie príjmu žalobkyne použil zákon za obdobie, v ktorom\nešte nebol účinný, najmä ak taký zákon pre obnovenie prechodného pobytu za účelom podnikania nebol\npre žalobkyňu priaznivejší.\nOkrem toho poukázala na to, že jediným príjmom žalobkyne nebol len jej príjem z podnikateľskej činnosti\nspoločnosti SGM GROUP, s.r.o., v ktorej bola žalobkyňa spoločníčkou s podielom účasti na obchodnom\n\nimaní vo výške 50%, ale tiež aj konateľka, ktorá mala príjem aj z výkonu funkcie konateľky spoločnosti\na to vo výške 3.511,66 €, keď súčet tohto príjmu z 50% príjmu spoločnosti po zdanení za posudzovaný\nrok 2011 je 13.824,39 €, čo je 72,82 násobok životného minima rozhodného obdobia. Súd na uvedenú\nskutočnosť vôbec neprihliadal a vo svojom odôvodnení na ňu ani nepoukázal a nevyporiadal sa s touto\nprávne významnou skutočnosťou.\nTrvala na tom, že účelom prijatého zákona, či už zákona č. 48/2002 Z. z. alebo zákona č. 404/2011 Z. z.\nje zabránenie umožnenia prechodného pobytu osobám, ktoré by boli pre sociálny systém SR príťažou.\nAk žalobkyňa spĺňa svojim celkovým príjmom (t. j. príjem spoločnosti a odmeny konateľky) takmer 73\nnásobok životného minima rozhodujúceho obdobia a teda o takmer 13 x väčší zákonom požadovaný\npríjem podľa kritérií určených prísnejším zákonom č. 404/2011 Z. z., ktorý podľa jej názoru aj tak\nnemal byť aplikovaný pre posúdenie príjmu žalobkyne roku 2011, potom rozhodnutie správneho orgánu\nnemožno pokladať za správne ako aj samotné rozhodnutie súdu, nakoľko žalobkyňa spĺňa podmienky\nobnovenia prechodného pobytu za účelom podnikania nielen podľa pôvodného zákona č. 48/2002 Z. z.\nale aj podľa, pre posudzovanie podmienok nepoužiteľného prísnejšieho zákona č. 404/2011 Z. z., lebo\nsvojim príjmom nepochybne preukázala, že nie je a nebude príťažou pre sociálny systém SR, z pohľadu\nktorého mala byť žalobkyňa posudzovaná.\nNavrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vydal rozhodnutie,\nktorým sa rozhodnutia správnych orgánov rušia ako nezákonné a vec im vrátil na nové rozhodnutie vo\nveci samej.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobkyne\nŽalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne odkázal na svoje predchádzajúce stanovisko k veci\nuvedené vo vyjadrení k žalobe z 20.03.2013, ktoré zodpovedá záveru, ku ktorému dospel súd prvého\nstupňa, s ktorým sa stotožnil. Zdôraznil, že žalobkyňa neuviedla v odvolaní žiadne nové skutočnosti,\nnež uvádzané v žalobe a aj v súvislosti s námietkou o nezohľadnení ďalšieho príjmu žalobkyne za\nvýkon funkcie konateľky poukázal na obsah rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, z ktorého\nvyplýva, že túto nemožno považovať za príjem obchodnej spoločnosti a teda k preukázaniu finančného\nzabezpečenia v zmysle § 34 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov je bezpredmetná.\nŽalovaný navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť.\nIV.\nPrávny názor NS SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie\nprejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona\nč. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne\nvyhlásil dňa 1. decembra 2015 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli\nsúdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní\nvopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).\nV konaní nebol sporný skutkový stav tak ako ho zistil a konštatoval súd prvého stupňa vo svojom\nrozhodnutí a po vyhodnotení obsahu odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského\nsúdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím\nna ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 250ja ods. 2 posledná veta OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to,\naby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou\ndotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré\nvytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\n\nOdvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi rozsudku krajského súdu, ktorý dôvodne\ndospel k záveru, že „správne orgány postupovali v súlade s § 33 ods. 4 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z.\nkeď žiadosť žalobkyne o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania zamietli, pričom skutočnosť,\nže žiadosť žalobkyne bola podaná za účinnosti zákona č. 404/2011 Z. z. neumožňovala správnemu\norgánu postupovať pri jej posudzovaní podľa zákona č. 48/2002 Z. z. účinného do 31.12.2011 tak, ako\nto navrhovala žalobkyňa. Aplikácia uvedeného zákona č. 48/2002 Z. z. nebola možná ani z dôvodu,\nže pri posudzovaní splnenia podmienok stanovených v § 34 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z. správne\norgány vychádzali z údajov o výške zisku dosiahnutého za predchádzajúce zdaňovacie obdobie (t. j. za\nr. 2011). Zákon č. 404/2011 Z. z. totiž neobsahuje prechodné ustanovenia umožňujúce posudzovanie\nžiadosti o obnovenie prechodného pobytu podanej v roku 2012, t. j. za účinnosti zákona č. 404/2011 Z.\nz. účinného od 01.01.2012, v ktorej je predchádzajúcim zdaňovacím obdobím rok 2011, t. j. obdobie,\nv ktorom bol ešte účinný zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov, podľa predchádzajúcej právnej\núpravy. V ust. § 131 ods. 10 zákona č. 404/2011 Z. z. umožňuje podľa zákona č. 48/2002 Z. z. dokončiť\nlen konania začaté pred účinnosťou zákona č. 404/2011 Z. z. (t. j. konanie začaté do 31.12.2011), čo\nvšak nie je prípad žalobkyne. Správne orgány teda nemohli v predmetnej veci aplikovať iný, než platný\na účinný zákon č. 404/2011 Z. z..\nAj keď treba pripustiť, že v súvislosti s námietkou nezapočítania odmeny konateľky k zisku, žalobkyňa\ndôvodne vytýkala súdu prvého stupňa, že sa s ňou nevysporiadal, tento nedostatok nespôsoboval\nnepreskúmateľnosť jeho rozsudku z dôvodu pochybností o dostatočne zistenom skutkovom stave najmä\nak zo samotných rozhodnutí dotknutých správnych orgánov vyplýva, že pri výpočte zisku v zmysle\nustanovenia § 34 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov vychádzali z potvrdenia Daňového úradu Bratislava\nzo dňa 14.08.2012, podľa ktorého daňový subjekt SGM GROUP s.r.o. v dodatočnom daňovom priznaní\nk dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2011 vykázal základ dane a odpočet\ndaňovej straty vo výške 25.463,53 EUR a daň po úľavách a po zápočte dane vo výške 4.838,07 EUR,\nz čoho vyplýva, že spoločnosť SGM GROUP s.r.o. za zdaňovacie obdobie roka 2011 vykázala zdanený\npríjem vo výške 20.625,46 EUR, pričom žalobkyni pri 50 % podiele na zisku prináleží za zdaňovacie\nobdobie roka 2011 čistý zisk vo výške 10.312,73 EUR).\nMožno súhlasiť s konštatovaním správnych orgánov, že dodatočne predloženým Ročným zúčtovaním\npreddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2011\" z 3.9.2012 preukazovaná\nodmenu za výkon funkcie konateľa, nepredstavuje príjem obchodnej spoločnosti a teda zdanený príjem\nz tohto podnikania vyžadovaný v zmysle § 34 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, ale\nide o príjem zo závislej činnosti, ktorý je vo vzťahu k podnikaniu obchodnej spoločnosti, alebo družstva\nnákladom a nie príjmom (§ 3 ods. 1 a § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov) a\npreto túto sumu nebolo možné zohľadniť.\nV súvislosti s namietanou retroaktivitou odvolací súd obdobne ako súd prvého stupňa nezistil dôvod\nodkloniť sa od skôr vysloveného právneho názoru k danej námietke, (v rozhodnutí NS SR sp. zn. 1Sža\n3/2013 zo dňa19.3.2013, v ktorom najvyšší súd uviedol: „Právna teória rozlišuje medzi retroaktivitou\npravou a nepravou. O pravú retroaktivitu, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ide vtedy,\nak dochádza k spätnej úprave právnych pomerov - teda ak súčasná platná a účinná právna úprava\nsa vzťahuje na skutočnosti a právne vzťahy, ktoré vznikli už v minulosti. Takýmto spätným pôsobením\nnovej právnej normy dôjde k zmene právnych následkov, ktoré nastali pred nadobudnutím platnosti\ntejto právnej úpravy. Na rozdiel od pravej retroaktivity u nepravej retroaktivity práva a povinnosti, ktoré\nsubjekty nadobudli v minulosti, zostávajú priznané, avšak môže dôjsť k ich zmene novou právnou\núpravou. Vo svetle uvedeného sa odvolací súd nestotožňuje s názorom žalobcov, že nová právna\núprava pôsobí retroaktívne. Práva založené skorším zákonom neboli novším zákonom spätne zrušené.\nBoli len stanovené nové kritériá pre povolenie prechodného pobytu cudzinca na území Slovenskej\nrepubliky a pre obnovu tohto povolenia (avšak do budúcnosti), ktoré v žiadnom prípade nemožno\npovažovať za retroaktívne - už vydané povolenia na prechodný pobyt ostali v platnosti bezo zmeny aj po\nnadobudnutí účinnosti nového zákona (samotný zákon to rieši vo svojich prechodných ustanoveniach).\nZmena podmienok sa týka nových žiadostí o prechodný pobyt, resp. o obnovu pobytu, podaných po\nnadobudnutí účinnosti nového zákona.\n\nV nadväznosti na to odvolací súd neprihliadol ani k odvolacej námietke žalobkyne vytýkajúcej zákonom\nzmenené podmienky obnovenia pobytu za účelom podnikania na čas výkonu podnikateľskej činnosti\nspätne dozadu o 12 mesiacov, v dôsledku čoho podnikateľské subjekty nemohli ovplyvniť svoj\nhospodársky výsledok, pripomínajúc, že cieľom a účelom podnikania je nepochybne dosahovanie zisku /\nktorým je v zmysle obchodného práva kladný zostatok na účte zodpovedajúci rozdielu účtovných\nvýnosov a účtovných nákladov/ a je spochybnením takéhoto legitímneho ekonomického záujmu\ndosahovaný hospodársky výsledok účelovo ovplyvňovať alebo zosúlaďovať pre naplnenie kritérií\nvychádzajúcich z inej všeobecne platnej právnej úpravy.\nNa základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že rozhodnutie\nžalovaného je v súlade so zákonom a ani námietky žalobkyne uvádzané v odvolaní proti rozsudku\nsúdu prvého stupňa neboli spôsobilé spochybniť závery, ku ktorým tento súd dospel a dostatočne\npresvedčivým spôsobom uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. O zákonnosti takéhoto postupu\nnemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky, preto jeho rozsudok ako vecne správny podľa\n§ 219 OSP potvrdil.\nPri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z § 224 ods. 1 OSP v\nspojení s § 250k ods. 1 OSP a preto žalobkyni, ktorá v konaní nebola úspešná ich náhradu nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/32/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}