{"guid": "5dd1784b-f065-401b-867a-dffd1b97801c:3dde67a2-07f4-44a8-8edd-ccf4cd72e14b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1013200227.1", "spisova_znacka": "3Sžf/45/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/45/2014 z 1. 4. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. 3Sžf/45/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1013200227.1", "identifikacne_cislo": "1013200227", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "datum_vydania": "2015-04-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-4.odsek-5", "nazov": "§ 4 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-4.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3dde67a2-07f4-44a8-8edd-ccf4cd72e14b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1013200227.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1013200227.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1013200227.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/45/2014\n1013200227\n01. 04. 2015\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2015:1013200227.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1) Dukasa Corp, s.r.o. so sídlom Slovinská\n3412/8, 821 04 Bratislava, IČO: 46 528 890 (zmena obchodného mena z REZATOX s.r.o. a súčasne\nprávny nástupca REPELO s.r.o., IČO: 46 528 199 a právny nástupca REXASONu s.r.o., IČO:46 529\n098), 2) CONTEMPORAIRE s.r.o., Tallerova 4, 811 02 Bratislava (právny nástupca REPRELu s.r.o., IČO:\n46 528 172 a REQAXu s.r.o., IČO: 46 528 091, 3) RESAPON s.r.o., IČO: 46 528 067, Škultétyho 5, 831\n03 Bratislava, 4) CHAIR s.r.o., IČO: 46 528 113, Rožňavská 1, 831 04 Bratislava - Nové Mesto (právny\nnástupca RESAWONu s.r.o., IČO: 46 528 113), 5) REVACOR s.r.o., IČO: 46 529 004, Prievozská 38,\n821 05 Bratislava, 6) GIRLANDIA s.r.o., IČO: 46 529 047, so sídlom Konventná 7, 811 03 Bratislava\n(zmena obchodného mena z REWOP s.r.o., IČO: 46 529 047), 7) N SPORT, s.r.o., IČO: 46 528 679 so\nsídlom Severná 3583/31, 926 01 Sereď (zmena obchodného mena z REZAROT, s.r.o., IČO: 46 529 047,\nnásledne zmena obchodného mena na SOMANA s.r.o., IČO: 46 528 172), 8) MPP I s.r.o., IČO: 46 529\n098, 900 67 Láb 584 (zmena obchodného mena z REXASON s.r.o., IČO: 46 529 098), všetci zastúpení:\nJUDr. Martin Abrahám, advokát, Koceľova 25, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu\na rozhodnutí žalovaného:\nč. 1100302/1/1263547/2012/5064-r zo dňa 23.11.2012 ohľadom žalobcu\nč. 1100302/1/1263542/2012/5064-r zo dňa 23.11.2012 ohľadom žalobcu\nč. 1100302/1/1263510/2012/5064-r zo dňa 23.11.2012 ohľadom žalobcu\nč. 1100302/1/1263473/2012/5064-r zo dňa 23.11.2012 ohľadom žalobcu\nč. 1100302/1/1263534/2012/5064-r zo dňa 23.11.2012 ohľadom žalobcu\nč. 1100302/1/1263564/2012/5064-r zo dňa 27.11.2012 ohľadom žalobcu\nč. 1100302/1/1263595/2012/5064-r zo dňa 26.11.2012 ohľadom žalobcu\nč. 1100302/1/1263578/2012/5064-r zo dňa 27.11.2012 ohľadom žalobcu\nč. 1100302/1/1263495/2012/5064-r zo dňa 26.11.2012 ohľadom žalobcu v\n1100302/1/1263527/2012/5064-r zo dňa 27.11.2012 ohľadom žalobcu v 10. rade,\n\nv\nv\nv\nv\nv\nv\nv\nv\n9.\n\n1. rade,\n2. rade,\n3. rade,\n4. rade,\n5. rade,\n6. rade,\n7. rade,\n8. rade,\nrade, č.\n\no odvolaní žalobcov 1/- 10/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/31/2013-101,\n2S/43-51/2013-101 zo dňa 29.01.2014 jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/31/2013-101,\n2S/43-51/2013-101 zo dňa 29.01.2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave v spojenom konaní zamietol žaloby pôvodne žalobcov\n1/-10/ o preskúmanie zákonnosti hore uvedených rozhodnutí Finančného riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky. V prípade žalobcov 1/-10/ išlo o právnické osoby založené „materskou“ spoločnosťou Ready\nMade Spoločnosti s.r.o., ktorá sa zaoberá zakladaním obchodných spoločností a ich následným\npredajom. Ponúkané ready - made spoločnosti sú založené ako dcérske spoločnosti s jediným\n\nspoločníkom a konateľom. Majú splatené základné imanie, sídlo spoločnosti je v Bratislave a\nmajú zaregistrovaných 8 predmetov podnikania. Tieto spoločnosti sú založené iba so zámerom ich\nnásledného predaja, pričom zaregistrovanie ready - made spoločnosti ako platiteľa DPH zvyšuje jej\nhodnotu ako „tovaru“. Spoločnosti krátko po zapísaní od obchodného registra Okresného súdu Bratislava\nI požiadali o registráciu pre daň z pridanej hodnoty (DPH). Daňový úrad Bratislava vydal rozhodnutia,\nktorými podľa § 4 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov\nžiadostiam o dobrovoľnú registráciu pre daň z pridanej hodnoty nevyhovel. Prvostupňové rozhodnutia\nsprávcu dane boli v odvolacom konaní potvrdené žalovaným Finančným riaditeľstvom Slovenskej\nrepubliky. Podľa žalovaného v zmysle Obchodného zákonníka, ako aj zákona č. 222/2004 Z.z. o dani\nz pridanej hodnoty (zákona o DPH) iba samostatné oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti nie je\nmožné považovať za podnikanie. Rozhodujúci je až skutočný výkon tejto činnosti realizovaný na základe\ntakéhoto oprávnenia. Pod vykonávaním podnikateľskej činnosti právnickou osobou je treba rozumieť\naktívnu činnosť smerujúcu k dosiahnutiu zisku. V nadväznosti na uvedené skutočnosti žalobcovia 1/-10/\nnepreukázali postavenie zdaniteľnej osoby podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH, a preto správca dane\npostupoval v súlade so zákonom o DPH, keď žiadostiam o dobrovoľnú registráciu nevyhovel.\nKrajský súd v Bratislave na základe podrobnej právnej analýzy špecifikovanej v bode V. odôvodnenia\nrozsudku dospel k záveru, že žalobcovia 1/-10/ počas obdobia od svojho vzniku z materskej spoločnosti\naž po predaj záujemcovi nemajú postavenie zdaniteľnej osoby podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH, pretože\nnejde o skutočný výkon ekonomickej činnosti, tak ako je definovaný v § 3 ods. 2 zákona o DPH, najmä,\nže ready - made spoločnosť počas tohto právneho postavenia nevykonáva činnosť, z ktorej sa dosahuje\npríjem. Spoločnosť je iba pripravená na predaj.\nKrajský súd v Bratislave poukázal na to, že podmienkou i dobrovoľnej registrácie právnickej osoby pre\nDPH v zmysle § 4 ods. 4 zákona o DPH je, že ide o zdaniteľnú osobu, ktorá v čase registrácie vykonáva\nekonomickú činnosť, tak ako je definovaná v § 3 ods. 2 zákona o DPH. Stotožnil sa preto s právnym\nnázorom žalovaného a žalobu v spojenom konaní zamietol. Krajský súd ako súd prvého stupňa nenašiel\ndôvod na prerušenie konania a položenie predbežnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie tak, ako\nto navrhovali žalobcovia 1/-10.\nProti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/-10/ v zákonnej lehote odvolanie. Okrem invektív proti\nkrajskému súdu uviedli, že celé odôvodnenie rozsudku - rovnako ako rozhodnutia žalovaného a\nprvostupňového orgánu sú namierené proti princípom Smernice, keď senát tvrdí, že treba preukazovať\n„skutočné začatie činnosti“, „skutočné dodanie“ a že daňový orgán je povinný skúmať dôkazy o tom.\nNamietali, že dobrovoľná registrácia pre DPH je právom a nie privilégiom. Toto právo má byť vkladané čo\nnajširšie, dokonca aj na osoby dosahujúce príležitostný príjem (preambula Smernice 112/2006/EU, bod\n13). Poukazovali na rozsudok Súdneho dvora EU vo veci C-268/83 Rompelmann ako na prejudikatúru\n(acte éclaire), ktorý je relevantný aj pre ready - made spoločnosti, kde videli analógiu v časti prípravnej\nekonomickej činnosti s úmyslom realizovať v budúcnosti podnikateľskú činnosť.\nŽalovaný vo vyjadrení zo dňa 29.04.2014 k odvolaniu žalobcov 1/-10/ uviedol, že žalobcovia 1/-10/\nnepreukázali postavenie zdaniteľnej osoby, ktorá vykonáva ekonomickú činnosť, ale ani postavenie\nzdaniteľnej osoby, ktorá síce v čase podania žiadosti neuskutočňuje dodanie tovaru alebo služby, alebo\nvykonáva prípravnú činnosť. Navrhoval napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. l veta\nprvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v\nrozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. l veta prvá O.s.p.),\na napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil, pretože súd prvého\nstupňa neaplikoval relevantnú judikatúru Súdneho dvora EU C-527/11 Ablessio a súčasne rozhodol\nbez položenia prejudiciálnej otázky napriek tomu, že táto špecifická situácia ready - made spoločností\n(angl. aj shelf companies) nie je v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie riešená (acte éclaire), čím\nnesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu (absentujúci\nrelevantný rozsudok SDEU, alebo prejudiciálna otázka) a nedostatočne zistil skutkový stav.\nV priebehu súdneho konania došlo k zmenám obchodného mena a k zlúčeniu niektorých žalobcov,\nvýsledkom čoho je stav žalobcov l/-8/ podľa údajov z obchodného registra tak, ako je uvedený vo výroku\nuznesenia.\n\nSúdy Slovenskej republiky majú povinnosť aplikovať právo Európskej únie ex offo. Z tohto dôvodu senát\nnie je viazaný medzami žaloby a medzami odvolania v časti vymedzenia relevantnej judikatúry Súdneho\ndvora Európskej únie (§ 250j ods. 2 O.s.p., § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146c ods. 1 O.s.p.).\nRozsudky SDEU vo veciach prejudiciálnych otázok sú špecifické tým, že majú účinky ex tunc. Preto\nnie je právne významné, že v čase napadnutých rozhodnutí daňových orgánov ešte nebol Súdnym\ndvorom EU C-527/11 Ablessio vyhlásený. V čase súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí žalovaného\ntento rozsudok bol prameňom práva EU i Slovenskej republiky. Skutočnosť, že žalobca sa nedovolával\naplikácie relevantného rozsudku Súdneho dvora vo veci C-527/11 Ablessio, môže byť významná iba\npri priznávaní trov odvolacieho konania, nie však v merite veci. Najvyšší súd preto podľa § 221 ods. 2\nO.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nPodľa rozsudku SDEU zo dňa 14.03.2013 C-527/11 Ablessio Články 213, 214 a 273 smernice Rady\n2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v\ntom zmysle, že bránia tomu, aby daňový úrad členského štátu odmietol prideliť identifikačné číslo pre\ndaň z pridanej hodnoty spoločnosti len preto, že táto spoločnosť podľa uvedeného úradu nedisponuje\nhmotnými, technickými a finančnými prostriedkami na výkon prihlasovanej ekonomickej činnosti a že\nvlastníkovi podielov na základnom imaní tejto spoločnosti už bolo viackrát pridelené takéto číslo pre\nspoločnosti, ktoré v skutočnosti nikdy nevykonávali ekonomickú činnosť, a ktorých podiely na základnom\nimaní boli prevedené krátko po pridelení uvedeného čísla, bez toho, aby dotknutý daňový úrad na\nzáklade objektívnych skutočností preukázal, že existujú vážne nepriame dôkazy umožňujúce dospieť k\npodozreniu, že pridelené identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty bude použité s cieľom dopustiť\nsa podvodu. Vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť, či uvedený daňový úrad poskytol vo veci samej\nvážne nepriame dôkazy o existencii nebezpečenstva podvodu.\nSúdny dvor EU rozhodoval o prejudiciálnych otázkach z Lotyšska, ktoré sú relevantné i pre dotknuté\nsúdne konanie v Slovenskej republike. Tieto otázky zneli:\n„1.\nMá sa smernica… 2006/112/ES… vykladať v tom zmysle, že zakazuje odmietnuť pridelenie\nindividuálneho čísla, ktorým sa zdaniteľná osoba identifikuje, z dôvodu, že vlastník podielov na\nzákladnom imaní zdaniteľnej osoby už skôr niekoľkokrát získal individuálne číslo pre iné podniky, ktoré\nskutočne nevykonávali ekonomickú činnosť a ktorých podiely na základnom imaní vlastník ihneď po\nzískaní individuálneho čísla previedol na iné osoby?\n2.\nMá sa článok 214 v spojení s článkom 273 smernice [2006/112] vykladať v tom zmysle, že\numožňuje daňovému úradu, aby sa pred pridelením individuálneho čísla uistil o schopnosti zdaniteľnej\nosoby vykonávať činnosť, ktorá podlieha dani, ak cieľom tohto overenia je zabezpečiť riadny výber dane\na zamedziť daňovým podvodom?“\nSúdny dvor v bode 16 konštatoval, že svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny\nsúd v podstate pýta, či sa články 213, 214 a 273 smernice 2006/112 majú vykladať v tom zmysle,\nže bránia tomu, aby daňový úrad členského štátu v snahe zabezpečiť riadny výber DPH a zamedziť\ndaňovým podvodom odmietol prideliť identifikačné číslo pre DPH spoločnosti len preto, že táto\nspoločnosť podľa uvedeného úradu nedisponuje hmotnými, technickými a finančnými prostriedkami na\nvýkon prihlasovanej ekonomickej činnosti a že vlastníkovi podielov na základnom imaní tejto spoločnosti\nuž bolo viackrát pridelené číslo pre spoločnosti, ktoré v skutočnosti nikdy nevykonávali ekonomickú\nčinnosť, a ktorých podiely na základnom imaní boli prevedené krátko po pridelení uvedeného čísla.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na základe rozsudku Súdneho dvora EU vyvodil záver, že samotná\ndobrovoľná registrácia pre účely DPH nie je predmetom voľnej správnej úvahy daňového orgánu\nvykonávajúceho registráciu a môže byť odmietnutá iba v prípade, že existujú indície umožňujúce\ndospieť k podozreniu, že pridelené identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty bude použité s cieľom\ndopustiť sa podvodu. Senát však zohľadňuje, že z praktického hľadiska takýto úmysel u tzv. ready made spoločnosti, ktorá je z hľadiska ekonomickej činnosti spiacou spoločnosťou nebude možné zistiť,\npretože ekonomickú činnosť bude vykonávať až nadobúdateľ spoločnosti. Z toho dôvodu vyžadovanie\nzábezpeky na daň pri dobrovoľnej registrácii sa javí ako možná prevencia proti prípadným podvodom.\nPodnikateľské prostredie Slovenskej republiky je značne poznačené podvodmi v oblasti DPH, preto\npri aplikácii rozsudku SDEU zo dňa 14.03.2013 C-527/11 Ablessio sa naskytujú zásadné otázky pri\ndobrovoľnej registrácií, a to:\n\nMožno samotný právny stav tzv. ready - made spoločnosti (shelf company), ktorá je z hľadiska\nekonomickej činnosti až do jej nadobudnutia záujemcom v pozícii spiacej spoločnosti, považovať za\nprípravnú ekonomickú činnosť významnú pre registráciu pre daň z pridanej hodnoty?\nJe podmieňovanie dobrovoľnej registrácie tzv. ready - made spoločnosti (shelf company) zložením\nzábezpeky na daň z pridanej hodnoty v rozpore s účelom a cieľmi smernice Rady 2006/112/ES z 28.\nnovembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty?\nSystém konania o prejudiciálnej otázke existuje z dôvodu zabezpečenia jednotného výkladu práva\nEurópskej únie v členských štátoch Európskej únie. Z tohto dôvodu nie je prípustné, aby členské štáty\ndoteraz nejudikované právne otázky vykladali iba v rámci národnej jurisdikcie, pretože účinky národného\nsúdneho rozhodnutia nemôžu zaviazať iné členské štáty rešpektovať takýto výklad. Vzhľadom na túto\nskutočnosť národný súd musí zistiť, či môže nasledovať precedens Súdneho dvora EU (acte éclaire) a v\nakom rozsahu. Ak nie, musí položiť pre prejudiciálnu otázku pre nejudikovanú časť právneho problému.\nPostavenie ready - made spoločnosti ako zdaniteľnej osoby v oblasti dane z pridanej hodnoty musí\nbyť vykladané jednotne. Tzv. ready - made spoločnosti totiž nie sú špecialitou právneho prostredia\nSlovenskej republiky, ale vyskytujú sa aj v iných členských štátoch Európskej únie, kde sú druhovo\noznačované ako ready - made companies alebo shelf companies, pričom niektoré z nich sú už\nregistrované pre DPH a sú označované v angličtine ako VAT Registered Ready Made Companies.\nNajvyšší súd sa stotožnil s krajským súdom, že v prípade tzv. ready - made spoločností možno mať z\nhľadiska skutkového pochybnosti o tom, či vykonávajú ekonomickú činnosť, resp. prípravnú ekonomickú\nčinnosť. Rovnako možno mať pochybnosti o tom, či u takejto spoločnosti je daný úmysel vykonávať\nekonomickú činnosť, v čase žiadosti o registráciu, keďže spoločnosť je výlučne určená na predaj.\nKrajský súd po vyhodnotení rozsudku SDEU Ablessio musí zvážiť, či rozsudok dáva odpoveď na\nvšetky relevantné otázky. Ak chýba komplexný právny základ aplikovateľného práva EU, súd nemôže\npokračovať v konaní. Ide o špecifickú situáciu, kedy absentuje prameň práva EU. Z tohto dôvodu\nsa povinnosť položenia prejudiciálnej otázky nevyhnutne vzťahuje už na konanie pred súdom prvého\nstupňa. Procesný prenos položenia prejudiciálnej otázky už do štádia prvostupňového konania bol\njudikovaný uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf/27/2013 zo dňa 01.08.2014 na základe\njudikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a bol realizovaný Krajským súdom v Košiciach\nnapr. uznesením 7S/21/2012-94 zo dňa 25.02.2015 vo veci Kovozber s.r.o. c/a Daňový úrad Košice\nprebiehajúce konanie C-120/15.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}