{"guid": "06604265-12a1-4292-9110-d60c4ab45803:1a98a22f-b712-487f-9d05-b4a3c909cac7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1013200222.2", "spisova_znacka": "10Sža/29/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/29/2015 z 26. 8. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. augusta 2015, sp. zn. 10Sža/29/2015, ECLI:SK:NSSR:2015:1013200222.2", "identifikacne_cislo": "1013200222", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2015-08-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1", "nazov": "§ 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1a98a22f-b712-487f-9d05-b4a3c909cac7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1013200222.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1013200222.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1013200222.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sža/29/2015\n1013200222\n26. 08. 2015\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2015:1013200222.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a z členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Y.\nW., narodený dňa XX.XX.XXXX, alias Y. X. I. W., narodený dňa XX.XX.XXXX, alias X. I. W., alias I. W.,\nštátny príslušník Kamerun, posledný pobyt v zahraničí P., s miestom pobytu Pobytový tábor Rohovce,\nzastúpený: JUDr. Ján Ščury, advokát, Laurinská 12, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporcu ČAS: MU-832-14/PO-Ž-2012 zo dňa 20.12.2012, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/11/2013-119 zo dňa 15.01.2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/11/2013-119 zo dňa\n15. januára 2014 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu ČAS: MU-832-14/PO-Ž-2012 zo dňa 20.12.2012\nz r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nOdporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 438,48 Eur (titulom náhrady\ntrov právneho zastúpenia) do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám jeho právneho zástupcu\nJUDr. Ján Ščury, advokát, Laurinská 12, Bratislava.\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie ČAS:\nMU-832-14/PO-Ž-2012 zo dňa 20.12.2012, ktorým odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.\nz. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovi neudelil\nazyl a podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu súčasne neposkytol doplnkovú ochranu.\nV dôvodoch rozsudku uviedol, že podaný návrh prejednal a rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo\ntlmočené do jazyka anglického (vrátane vyhlásenia rozsudku, jeho odôvodnenia a poučenia o možnosti\npodať proti rozsudku odvolanie) za prítomnosti oboch účastníkov konania a dospel k názoru, že\nnapadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.\nKrajský súd v prejednávanej veci doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateľa. V priebehu\npojednávania, navrhovateľ na otázky súdu odpovedal, že sa volá X. I. W., narodil sa dňa XX.XX.XXXX.,\nnaposledy býval v krajine pôvodu v dedine P., zdržiaval sa aj v meste O. na D.. Navrhovateľ sa opakovane\n\nvyhýbal opätovným otázkam súdu ohľadne objasnenia toho, prečo bol ním predložený členský preukaz\nhnutia Národná rada Južného Kamerunu (Southern Cameroon National Council, ďalej len „SCNC“),\nvydaný s dátumom 14.03.2006, keď pred odporcom uviedol, že sympatizantom tohto hnutia sa stal v\nroku 2010 a jeho členom v roku 2012. Uviedol, že meno Y. W. pred odporcom uviedol ako svoje meno\na priezvisko, pretože ho takto volali, keď hrával futbal. Ďalej uviedol, že v konaní pred odporcom bol\nvystresovaný a nevedel, čo sa od neho žiada, preto pred začatím azylového konania, ako aj v jeho\npriebehu uvádzal ako dátum svojho narodenia deň XX.XX.XXXX, no aktuálne ako dátum narodenia\nuviedol a pokúšal sa preukázať za deň narodenia dátum XX.XX.XXXX. Dodal, že čokoľvek povie, nie je\nmu porozumené, preto založil do spisu celý svoj príbeh.\nKrajský súd navyše poukázal na to, že navrhovateľ nepredložil odporcovi fotokópie dokladov, ktoré\npredložil na pojednávaní, hoci tieto mu boli zaslané niekedy vo februári - marci roku 2013.\nPo oboznámení sa so spisovým materiálom krajský súd dospel k zisteniu, že navrhovateľ v čase pred\npodaním vyhlásenia, ktorým požiadal o udelenie azylu, bol v dňoch 27.11.2012 a 28.11.2012 vypočutý\nna polícii, kde za prítomnosti tlmočníka totožne uviedol, že jeho meno a priezvisko je Y. W., narodil sa\ndňa XX.XX.XXXX, že bol členom politickej strany SCNC, a že nemal žiadne problémy s políciou ani iné\nproblémy. Dňa 28.11.2012 ako Y. W., narodený dňa XX.XX.XXXX dokonca požiadal o azyl z dôvodu\nobavy o život, pretože bol členom strany SCNC.\nS navrhovateľom bol, po riadnom a zákonnom poučení ako žiadateľa o azyl, uskutočnený vstupný\npohovor v priebehu ktorého uviedol, že sa volá Y. W. a narodil sa dňa XX.XX.XXXX. Ako miesto\nposledného pobytu v Kamerune uviedol obec P., časť C., kde mal bývať so svojimi rodičmi. Z krajiny\npôvodu vycestoval dňa 05.08.2012. Ďalej vypovedal, že približne od roku 2010 bol sympatizantom\nhnutia SCNC, no nikdy sa nestal oficiálnym členom tohto hnutia ani nezískal členský preukaz tohto\nhnutia. Vyslovil však presvedčenie o tom, že jeho meno bolo „niekde“ v rámci hnutia zapísané.\nNavrhovateľ uviedol, že nikdy nebol políciou vypočúvaný, zaistený ani uväznený a to ani v súvislosti s\nhnutím SCNC. So žiadnym kamerunským štátnym orgánom nemal nikdy problémy.\nNámietku navrhovateľa o nedostatočnom zistení stavu veci považoval krajský súd za nedôvodnú.\nVychádzal z toho, že odporca pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu v zmysle zákona o azyle, zisťuje\nstav veci na základe výpovede žiadateľa o azyl v rámci vstupného pohovu, prípadne doplňujúceho\npohovoru, na základe žiadateľom predložených dôkazov a postupom podľa § 19a zákona o azyle.\nNavrhovateľ ako žiadateľ o azyl bol v predmetnom prípade riadnym a zákonným spôsobom poučený\no svojich právach a povinnostiach. Počas vstupného pohovoru, ktorý bol vykonaný za účasti tlmočníka\njazyka anglického, ktorý navrhovateľ ovláda, navrhovateľ odpovedal na kladené otázky a podrobne sa\nvyjadril k dôvodom svojej žiadosti o azyl. Z uvedeného vyvodil, že poznatky získané takýmto spôsobom\nod navrhovateľa v priebehu pohovoru možno smelo hodnotiť ako dostatočné na to, aby odporca\nnásledne v zmysle § 19a zákona o azyle pokračoval v dokazovaní. V zhode s uvedeným odporca\nvyhľadal a do spisu založil informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, pochádzajúce z rôznych zdrojov,\ntýkajúce sa tak hnutia SCNC, ako aj všeobecnej bezpečnostnej situácie, včítane ev. rizík návratov\nkamerunských repatriantov.\nKrajský súd vyjadril názor, že takto zistený stav veci je dostatočný na kvalifikované rozhodnutie odporcu\nvo veci navrhovateľovej žiadosti o udelenie azylu s tým, že dané dostatočné zistenie stavu veci sa\nvzťahuje ako na výrok o neudelení azylu, tak na výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany.\nK námietke nesprávneho právneho posúdenia veci prvostupňový súd uviedol, že daná námietka\nnavrhovateľa je nedôvodná, a to s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odporcu, ktorý\nvyhodnotil navrhovateľa ako všeobecne nedôveryhodnú osobu. Skonštatoval, že odporca svoju správnu\núvahu riadnym a logickým spôsobom odôvodnil.\n\nV súvislosti s uvedeným považoval krajský súd za potrebné poznamenať, že samotné vyhodnotenie\nosoby žiadateľa o azyl (v danom prípade navrhovateľa) ako nedôveryhodnej osoby má za následok\nvydanie negatívneho rozhodnutia o azyle. Je tomu tak preto, lebo ak žiadateľ o azyl (navrhovateľ)\nnepreukáže svoje tvrdenia dôkazmi, s tým, že jeho tvrdenia sa v konaní po vykonaní dokazovania\npreukážu ako nepravdivé či objektívne nehodnoverné, nie je logicky možné takéto tvrdenia (týkajúce\nsa prezentovaného dôvodu či dôvodov žiadosti o azyl) posudzovať z pohľadu naplnenia či nenaplnenia\npredpokladov udelenia azylu v zmysle § 8 zákona o azyle. Táto skutočnosť sama o sebe vylučuje vydanie\nkladného rozhodnutia.\nKrajský súd v súvislosti s neposkytnutím doplnkovej ochrany, poznamenal, že zo strany odporcu\ndošlo k vykonaniu potrebného dokazovania na preukázanie vážneho bezprávia. Jeho správnu úvahu\nv tomto smere považuje za dôvodnú a výrok náležite odôvodnený. Krajský súd poznamenal, že ani\nzlé zaobchádzanie s členmi SCNC nie je vo vzťahu k prejednávanej veci podstatným, pretože osoba\nnavrhovateľa bola dôvodne vyhodnotená ako nedôveryhodná, čo sa teda vzťahuje aj na navrhovateľom\nprezentované aktivity v hnutí SCNC.\nV priebehu konania na krajskom súde predložil navrhovateľ s cieľom preukázať pravdivosť svojich\ntvrdení ako dôkaz fotokópie dokladov, konkrétne:\n- prehlásenia „Iniciatívy Globálne svedomie“ zo dňa 05.03.2013 (podľa ktorého navrhovateľ bol\nopakovane - aj 28.02.2008 - zatknutý a mučený bez vznesenia obvinení; v júni 2012 bol na navrhovateľa\nvydaný zatykač, pričom nikto nevie, ako sa navrhovateľovi podarilo utiecť),\n- prehlásenia „Komory Corpus JURIS“ zo dňa 01.03.2013, podľa obsahu ktorého ešte v roku 2008 na\nškole bol navrhovateľ objektom porušovania ľudských práv bezpečnostnými zložkami štátu; v októbri\n2011 bol na navrhovateľa vydaný zatykač,\n- vyhlásenia „Národnej rady južného Kamerunu - Južnej zóny“ zo dňa 05.03.2013, podľa ktorého\nnavrhovateľ bol vystavený represáliám, bol nepretržite zastrašovaný, zatýkaný a mučený, dňa\n20.06.2012 bol zatknutý a následne v dôsledku mučenia hospitalizovaný,\n- rodného listu navrhovateľa, podľa ktorého X. I. W. sa narodil dňa XX.XX.XXXX,\n- ID karty na meno I. W., narodený dňa XX.XX.XXXX.\nV priebehu ústneho pojednávania založil navrhovateľ do súdneho spisu ďalej:\n- fotokópiu členského preukazu SCNC č. XXXXXXX, vydaného dňa 14.03.2006 na meno X. I. W.,\n- opis svojho príbehu v jazyku anglickom,\n- fotokópiu lekárskeho osvedčenia č. 113811 zo dňa 28.06.2012, podľa ktorého bol X. I. W.\nhospitalizovaný v nemocnici v Kumbe s napuchnutou tvárou a s ranami, vyplývajúcimi z mučenia,\nnásledne po zlepšení jeho stavu bol z nemocnice prepustený (preklad osvedčenia bol z jazyka\nanglického do slovenčiny vykonaný na pojednávaní prítomnou tlmočníčkou).\nKrajský súd s poukazom na ustanovenie § 250i ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok\n(ďalej len „O.s.p.“) navrhovateľom predložené dôkazy nezohľadnil pri rozhodovaní, no stručne zdôvodnil,\nako navrhovateľ týmito dôkazmi iba potvrdil správny názor odporcu o tom, že navrhovateľ je z pohľadu\nzákona o azyle nedôveryhodnou osobou.\n\nKonkrétne uviedol, že:\na) navrhovateľ v priebehu konania pred odporcom jednoznačne tvrdil, že nemal nikdy žiaden problém so\nštátnymi orgánmi ani s políciou, že nikdy nebol obvinený, zatknutý či uväznený. Avšak navrhovateľom\n\npredložené prehlásenia („Iniciatívy Globálne svedomie“ zo dňa 05.03.2013, „Komory Corpus JURIS“\nzo dňa 01.03.2013, „Národnej rady južného Kamerunu - Južnej zóny“ zo dňa 05.03.2013) prezentujú\nopakované zadržiavania a mučenie navrhovateľa. Ak teda navrhovateľ sám prehlásil, že nemal nikdy s\npolíciou či inými štátnymi orgánmi Kamerunu žiaden problém, predmetné prehlásenia možno následne\nspoľahlivo označiť za podvrh.\nb) navrhovateľ počas celého azylového konania pred odporcom, podobne ako aj počas úkonov\nurobených pred jeho začatím a aj v podanom opravnom prostriedku ako dátum svojho narodenia uvádzal\ndeň 13.06.1987. Predloženou kópiou svojej identifikačnej karty, rodného listu či členského preukazu\nhnutia SCNC však uviedol ako dátum narodenia deň 10.08.1987. Tento rozpor sa navrhovateľ súdu\nsnažil odôvodniť tým, že v konaní pred odporcom bol vystresovaný a že nevedel čo sa od neho žiada.\nPodľa názoru súdu je takéto navrhovateľovo vysvetlenie účelové a objektívne sa nezakladajúce na\npravde, nakoľko navrhovateľ bol niekoľkokrát vypočutý a to v rôznych dňoch, pričom tieto údaje uvádzal\nvždy rovnaké.\nc) navrhovateľ pred súdom ako adresu svojho bydliska uviedol dedinu P., „nižšiu hlavnú uliciu“, pričom\ntáto dedina sa nedelí na žiadne časti. V konaní pred odporcom však síce označil totožnú dedinu (P.),\navšak aj časť C., ktorá však podľa aktuálneho vyjadrenia navrhovateľa vôbec neexistuje..\nd) navrhovateľ súdu predložil kópiu členského preukazu hnutia SCNC, ktorý bol vydaný dňa 14.03.2006,\npričom z obsahu vstupného pohovoru vyplýva, že sympatizantom tohto hnutia sa stal v roku 2010 a\nžiaden členský preukaz nikdy nevlastnil. Na vysvetlenie tohto rozporu navrhovateľ nereagoval a to i\nnapriek opakovaným otázkam súdu.\ne) navrhovateľ počas celého konania pred odporcom vystupoval pod identitou Y. W., pričom návrh\npodal ako Y. X. I. W.. Dôkazy, ktoré vo fotokópiách predložil súdu znejú na meno X. I. W., resp. I. W..\nNavrhovateľ to súdu odôvodnil tým, že odporcovi uviedol svoje meno tak, ako ho „volali“, keď hrával\nfutbal. Naviac v predloženom lekárskom osvedčení č. 113811 zo dňa 28.06.2012 sa ako pacient udáva\nX. I. „W.“, ktoré priezvisko je iné ako udávané navrhovateľom - t. j. „W.“.\nZa nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku navrhovateľa vzťahujúcu sa na neudelenie azylu\npostupom podľa § 9 zákona o azyle. Dôvodil tým, že na udelenie azylu z humanitárnych dôvodov nie je\nprávny nárok a jeho udelenie patrí do výlučného oprávnenia odporcu. Ak teda odporca azyl podľa § 9\nzákona o azyle navrhovateľovi neudelil, nebolo jeho povinnosťou to odôvodňovať.\nKrajský súd dospel k záveru, že nakoľko odporca dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci,\nktorú aj správne posúdil po právnej stránke, napadnuté rozhodnutie odporcu bolo potrebné potvrdiť ako\nsprávne a zákonné.\nII.\nOdvolanie navrhovateľa\nProti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, a to podľa § 205 ods.\n2 písm. c) a d) O.s.p.\nS poukazom na § 8 zákona o azyle uviedol, že odporca je povinný udeliť azyl navrhovateľovi, ktorý má v\nkrajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských\ndôvodov, z dôvodov zastavania určitých príslušných politických názorov.\n\nNavrhovateľ vo svojich výpovediach pre odporcom niekoľkokrát uviedol, že je aktívnym v rámci skupiny\nSCNC, ktorá nie je síce štandardnou politickou stranou v jeho krajine, no súčasná vláda odmieta jej\nregistráciu a potláča a perzekvuje jej členov.\nNesúhlasí s tvrdením súdu a odporcu v tom zmysle, že hoci navrhovateľ nevlastní žiaden členský\npreukaz tohto hnutia, to ešte neznamená, že neexistuje žiaden interný záznam tejto politickej skupiny\no evidencii jej členov.\nĎalej poukázal na to, že aj z bodu 38 v Dotazníku žiadateľa vyplýva, že navrhovateľ bol nie len\nsympatizantom strany, ale naopak, aj sa osobne zúčastňoval prípravy a organizácie rôznych podujatí,\nt. j. bol jej aktívnym členom.\nDodal, že o situácii a vzťahu medzi vládnym hnutím a touto stranou hovorí aj Rozhodnutie Migračného\núradu ČAS: MU-971-80/PO-Ž/2007.\nNavrhovateľ mal za to, že krajský súd nedostatočným zisťovaním skutočností týkajúcich sa jeho\npríslušnosti k vyššie uvedenej skupine, ale zisťovaním skutočností týkajúcich sa jeho skomoleného\nmena pri vstupnom pohovore pred odporcom nepostupoval riadne, čím dospel k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, a preto predmetný rozsudok napadol odvolaním a žiada odvolací súd, aby preskúmal reálnu\npolitickú situáciu, a to vykonaním nového dokazovania ohľadom politickej situácie a situácie príslušníkov,\nčlenov a sympatizantov skupiny SCNC vzhľadom na reálnu hrozbu prenasledovania navrhovateľa v\nprípade, ak by sa musel vrátiť do Kamerunu.\nIII.\nVyjadrenie odporcu\nVo svojom vyjadrení k odvolaniu odporca uviedol, že napadnutým rozhodnutím neudelil navrhovateľovi\nazyl podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle pre nesplnenie podmienok uvedených v § 8 alebo § 10\nzákona o azyle. Správny orgán mal pri vydaní rozhodnutia za to, že navrhovateľ nesplnil podmienky\nopodstatnených obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov,\nz dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine v\nkrajine pôvodu, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, podmienku\nprenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd, ani podmienku zlúčenia rodiny tak, ako\nto vyplýva zo zákona o azyle. Napadnutým rozhodnutím odporca zároveň neposkytol navrhovateľovi\ndoplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle a § 20 ods. 4 zákona o azyle, vzhľadom na to,\nže absentovali vážne dôvody domnievať sa, že navrhovateľ by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu\nvystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia.\nProti danému rozhodnutiu odporcu podal navrhovateľov právny zástupca opravný prostriedok,\nnamietajúc, že napadnuté rozhodnutie odporcu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci\na zistenie skutkového stavu bolo v rozpore s obsahom spisov s tým, že nebolo dostačujúce na\nposúdenie veci. Vyslovil nesúhlas s obsahom rozhodnutia odporcu, pretože mal za to, že jeho klient spĺňa\npodmienky na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany podľa zákona o azyle. Následne\nnavrhol, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil správnemu\norgánu na ďalšie konanie.\nPrvostupňový súd však napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil. Dospel k záveru, že napadnuté\nrozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a námietku navrhovateľa o nedostatočne\nzistenom skutkovom stave veci je potrebné vyhodnotiť ako nedôvodnú. Rovnako námietku rozporu\nobsahu spisu s napadnutým rozhodnutím súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\n\nNavrhovateľova námietka o nesprávnom právnom posúdení veci nebola podľa súdu dôvodná. Krajský\nsúd zastáva názor, že ak odporca dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil zákonom stanovené\npožiadavky na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle, bol právny záver odporcu dôvodný a správny.\nDodáva, že je taktiež zrejmé, že nejestvuje žiaden dôvod, na základe ktorého by bolo možné konštatovať,\nže by v prípade navrhovateľovho návratu do krajiny pôvodu malo navrhovateľovi hroziť vážne bezprávie.\nTo, že odporca neposkytol navrhovateľovi ani doplnkovú ochranu, považuje krajský súd za správne a\nv súlade so zákonom.\nNásledne podal právny zástupca navrhovateľa odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa. Domnieval\nsa, že zo strany krajského súdu došlo na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam. Ďalej uviedol, že jeho klient vo svojich výpovediach niekoľkokrát spomenul, že je aktívnou\nosobou v rámci politickej skupiny SCNC, ktorá nie je štandardnou politickou stranou v krajine jeho\npôvodu. Uviedol, že súčasná vláda odmieta registráciu politickej skupiny SCNC a údajne potláča a\nperzekvuje jej členov. Právny zástupca navrhovateľa poukázal na fakt, že aj keď jeho klient nevlastní\nžiaden členský preukaz SCNC, to samo o sebe ešte neznamená, že neexistuje ani žiaden interný\nzáznam tejto politickej skupiny o evidencii jej členov. Zdôraznil, že navrhovateľ bol nie len sympatizantom\nstrany, ale osobne sa zúčastňoval na príprave rôznych podujatí skupiny, t. j. bol aktívnym členom SCNC.\nŽiada preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal reálnu politickú situáciu, a to vykonaním\nnového dokazovania ohľadom politickej situácie ako aj situácie príslušníkov, členov a sympatizantov\nskupiny SCNC vzhľadom na reálnu hrozbu prenasledovania jeho klienta v prípade návratu do krajiny\npôvodu.\nK podanému opravnému prostriedku odporca uviedol, že právny zástupca navrhovateľa v odvolaní\nnepredložil žiadne relevantné dôkazy vzťahujúce sa na predmetnú žiadosť a dokonca ani neuviedol také\nskutočnosti, ktoré by mali mať vplyv a boli by opodstatnené na zrušenie rozsudku krajského súdu, a tým\naj rozhodnutia správneho orgánu v časti výroku o neudelení azylu alebo v časti výroku o neposkytnutí\ndoplnkovej ochrany navrhovateľovi. Vychádzajúc z navrhovateľovej výpovede a z dostupných informácií\no jeho krajine pôvodu, je zrejmé, že navrhovateľ nikdy nebol perzekvovaný štátnou mocou. Údajne sa\ndozvedel, že by ho mohla hľadať polícia, nakoľko sa zaujímal o politickú skupinu SCNC, pričom, ako\nsám uviedol vo svojej výpovedi zo dňa 30.11.2012, žiadny iný dôvod, kvôli ktorému požiadal o udelenie\nazylu neexistuje. Navrhovateľ vo svojej žiadosti o udelenie azylu prezentoval iba svoje obavy, pričom\nnikdy nemal problémy so štátnou mocou ani inými subjektmi, preto objektívne nejestvuje opodstatnenosť\njeho obáv z perzekúcie.\nOdporca ďalej poznamenal, že navrhovateľ nebol nikdy zo žiadneho dôvodu prenasledovaný, z čoho\nvyplýva, že jeho obava o svoj život tak, ako ju zdôvodnil počas azylového konania nie je dôvodná.\nMal za to, že v predmetnom prípade neboli splnené podmienky na udelenie azylu podľa § 8 zákona o\nazyle ani na poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13a zákona o azyle. V krajine pôvodu nebolo proti\nnavrhovateľovi vedené trestné konanie, nebol ani väznený, nikto z polície ho osobne nekontaktoval,\nnikto sa mu ničím nevyhrážal, nikým nebol napadnutý, nebolo mu nijako ublížené. Navrhovateľ nebol\nvystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Vychádzajúc z\nuvedeného považoval odporca podaný opravný prostriedok za neodôvodnený a účelový.\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia odporcu\nV dôvodoch rozhodnutia odporca uviedol, že navrhovateľ po nelegálnom príchode na územie Slovenskej\nrepubliky požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej\nrepubliky z dôvodu, že mal obavu o svoj život, pretože bol členom politickej strany SCNC, ktorá bola\nv krajine jeho pôvodu protivládna.\nPočas vstupného pohovoru navrhovateľ ako dôvody svojej žiadosti uviedol jeho aktivity v politickej\nstrane SCNC s tým, že o situáciu v juhozápadnej časti Kamerunu sa začal zaujímať v roku 2010 a ako\n\nsympatizant SCNC sa zúčastňoval mítingov strany. Kamerunské štátne orgány však v júni a v júli 2012\nzačali hľadať členov SCNC v mieste bydliska navrhovateľa.\nV súvislosti s jeho aktivitami v SCNC a s tým, že bol zapísaný v zozname členov strany, začal mať\nnavrhovateľ obavy, že by mohol byť, ako iní členovia SCNC, zadržaný políciou, preto sa z dôvodu\nbezpečnosti rozhodol opustiť Kamerun. Z Kamerunu odišiel v auguste 2012 loďou do Ruskej federácie\na následne rôznymi dopravnými prostriedkami sa dostal až na Slovensko, kde bol zadržaný slovenskou\npolíciou.\nNavrhovateľ sa v prípade návratu do krajiny pôvodu obáva o svoj život a uväznenia kamerunskými\nštátnymi orgánmi. Iné dôvody svojej žiadosti o azyl alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území\nSlovenskej republiky neuviedol.\nSprávny orgán na základe jeho výpovede, ustálil totožnosť navrhovateľa na Y. W., narodený dňa\nXX.XX.XXXX.\nNavrhovateľ v rámci azylového konania neuviedol žiadne skutočnosti ktoré by potvrdzovali\nopodstatnenosť jeho žiadosti, ani nepredložil žiadne dokumenty. Podľa vyjadrení navrhovateľa voči\nnemu nebolo vedené trestné konanie, nebol väznený štátnymi orgánmi, neprišiel do styku s armádou,\npolíciou, súdnictvom, len od roku 2010 bol sympatizantom SCNC, zúčastňoval sa mítingov strany, no\ninú činnosť ako sympatizant strany nikdy nevykonával. Všetky navrhovateľom uvedené skutočnosti boli\nv priebehu správneho konania objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené, pričom správny orgán\ndospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu na území\nSlovenskej republiky.\nZa účelom posúdenia tvrdení navrhovateľa, ktoré súviseli s jeho aktivitami v SCNC, si správny orgán\nzaistil informácie o SCNC a politickej situácii v tejto krajine, pričom zistil, že SCNC je anglofónna skupina,\nktorú považuje kamerunská vláda za nezákonnú, pretože presadzuje odtrhnutie alebo úplnú nezávislosť\ndvoch južných anglofónnych provincií od frankofónnej väčšiny, nemá právny status a nikdy nepodala\nžiadosť, aby sa stala politickou stranou alebo inou právne uznanou organizáciou. Často je označovaná\nza separatistickú organizáciu. SCNC nemá žiadnu centrálnu administratívu alebo register, ktorý by slúžil\nna vydávanie členských kariet, pretože nikto nechce, aby bol takýto zoznam použitý políciou. Každá\nfrakcia SCNC podpisuje svoje členské preukazy a podľa toho je možné určiť členstvo v konkrétnej frakcií\nSCNC. Je jednoduché získať členskú kartu. Je možné si ju zakúpiť aj na ulici.\nV prípade navrhovateľa bolo potrebné skúmať, samozrejme za predpokladu, že udalosti, ktoré\nnavrhovateľ v priebehu konania uviedol, sa skutočne stali, či bol navrhovateľ skutočne prenasledovaný\nv zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle, ktorý vymedzuje pojem prenasledovanie.\nOdporca konštatoval, že navrhovateľ založil svoju žiadosť o azyl na sympatizovaní, resp. členstve\nk SCNC a zastavaní jej politických ideí v mieste bydliska. Z výpovede navrhovateľa o tom, že\nsa zúčastňoval mítingov strany, no inú činnosť nikdy nevykonával, pričom neprišiel do kontaktu s\nkamerunskými štátnymi orgánmi ani nečelil žiadnym iným problémom je jasné, že jeho aktivity v SCNC\nnemôžu byť chápané ako prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle, pretože neboli porušené\njeho základné ľudské práva. Taktiež odporca nepovažoval za preukázané neprimerané konanie voči\njeho osobe v súvislosti s politickým presvedčením, rasou, národnosťou, náboženstvom, či sociálnou\nskupinou tak, ako to vyplýva zo Ženevskej konvencie z roku 1951.\nZákladom pre správny orgán v predmetnom konaní, z ktorého je potrebné pri rozhodovaní vychádzať,\nje pravdivosť a hodnovernosť tvrdení navrhovateľa. Tu odporca poukázal na vážne pochybnosti\no všeobecnej dôveryhodnosti výpovede navrhovateľa, ktorá je jedným zo základných princípov\nposudzovania žiadostí v azylovom konaní. Na základe výpovede navrhovateľa nedošlo k preukázaniu\njeho dôveryhodnosti s tým, že odporca mal pochybnosti ohľadom činnosti člena, sympatizanta SCNC\n\na s tým spojených problémov. Odporca skonštatoval, že navrhovateľ nečelil v krajine pôvodu žiadnym\nproblémom, preto ju nebol nútený opustiť.\nTvrdeniam navrhovateľa o aktivitách a činnosti SCNC chýba logickosť, čo narúša vierohodnosť jeho\nvýpovede. Pred pracovníkmi OA PZ Humenné navrhovateľ uviedol, že bol členom SCNC, zatiaľ čo pred\nodporcom uviedol, že nevie, či bol člen alebo sympatizant strany. Uviedol, že bol zapísaný na zozname\nčlenov SCNC, pričom nikdy nevlastnil členský preukaz.\nVedomosti navrhovateľa o SCNC a politickom vývoji v krajine nezodpovedajú jeho tvrdeniam o aktivitách\nv strane. Ak by bol členom strany, tak ako tvrdí, vedel by, za akých podmienok je možné získať členský\npreukaz a vstúpiť do strany, čo je v rozpore s jeho tvrdením, pretože zoznamy členov SCNC neexistujú\nani sa nevytvárajú z bezpečnostného dôvodu, aby polícia nemala prehľad o členoch strany. Tvrdenie\nnavrhovateľa, že je zapísaný v zozname členov SCNC je podľa odporcu zavádzajúce. Polícia nemala\nžiadnu vedomosť o tom, že menovaný vyvíjal politické aktivity pre SCNC, nemohla ho teda hľadať doma\nv súvislosti s SCNC, čo potvrdzuje i skutočnosť, že nikdy nebol políciou zadržaný z dôvodu účasti na\nmítingoch strany. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nepreukázal politickú angažovanosť v SCNC,\nči už ako člen SCNC, alebo sympatizant. Nepreukázal, že z dôvodu zastávania politických názorov čelil\nproblémom so štátnymi orgánmi v krajine pôvodu, prípadne, že tieto usilovali o jeho život.\nOdporca zdôraznil, že SCNC nie je politickou stranou ale separatistickým hnutím, ktoré nikdy nepodalo\nžiadosť, aby sa stalo politickou stranou alebo inou právne uznanou organizáciou. Bolo založené\nako nezávislé hnutie s cieľom osamostatnenia anglicky hovoriacich provincii Kamerunu. SCNC bez\npovolenia vykonáva svoju činnosť, organizuje mítingy, demonštrácie, voči ktorým zasahuje kamerunská\npolícia, pretože činnosť, organizovanie a účasť na mítingoch je ilegálna, pričom polícia zasahuje aj z\ndôvodu zachovania bezpečnosti a uchovania poriadku v krajine. Väčšina políciou zadržaných účastníkov\nmítingov bolo bez sankcií prepustených, niektoré osoby boli postavené pred súd, no v žiadnych\ndostupných informáciách sa neobjavujú informácie o konaní polície voči členom, resp. príslušníkom\nSCNC, ktoré by bolo možné spájať s perzekúciou.\nOdporca na záver skonštatoval, že navrhovateľa nebolo možné považovať za utečenca v zmysle\nŽenevskej konvencie z roku 1951, pretože v konaní nebola preukázaná priama súvislosť opodstatnenej\nobavy prenasledovania v súvislosti s jeho rasou, národnosťou, sociálnou skupinou, či politickým\nnázorom. Definícia utečenca v zmysle Ženevského dohovoru z roku 1951 a zákona o azyle v sebe\nzahŕňa subjektívne aj objektívne prvky. Subjektívne prvky majú súvis so strachom jednotlivca z ujmy\nv prípade návratu do jeho krajiny pôvodu. Objektívne prvky sa vzťahujú na odôvodnenosť strachu\nžiadateľa z prenasledovania, no tento sa musí týkať jednej alebo viacerých príčin uvedených v\nŽenevskom dohovore z roku 1951, t. j. rasy, náboženstva, národnosti, sociálnej skupiny alebo politického\nnázoru. Navrhovateľ svojimi výpoveďami nepotvrdil, že by polícia mala o neho záujem, ako sympatizanta\nSCNC, a tiež, že by mala v úmysle ohroziť jeho život. Okrem subjektívneho prvku strachu navrhovateľa\nz domnelého prenasledovania (obavy pred štátnymi orgánmi krajiny) v predmetnom prípade absentuje\nobjektívny prvok odôvodnenosti jeho strachu v zmysle Ženevského dohovoru z roku 1951, ktorý je pre\nposúdenie možnosti udelenia azylu najpodstatnejší. Odporca mal za to, že bezpečnosť menovaného v\nkrajine pôvodu nebola ohrozená, a teda objektívny prvok odôvodnenosti jeho strachu nebol preukázaný.\nOdporca mal za preukázané, že navrhovateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky na udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky, nakoľko nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z\nprenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastavania\nurčitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo\nŽenevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle.\nKeďže neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu, bolo nutné zhodnotiť splnenie podmienok pre\nposkytnutie doplnkovej ochrany.\n\nZ uvedeného vyplýva, že navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že nikdy nebolo proti nemu vedené\ntrestné konanie, nebol väznený štátnymi orgánmi, nemal žiadne problémy so štátnymi orgánmi, nebol\nvystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu v zmysle zákona o\nazyle, nedopustil sa žiadneho trestného činu, za ktorý by mu v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozilo\nvážne bezprávie v podobe uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu.\nZ toho potom vyplýva, že zo strany štátu ani neštátnych pôvodcov navrhovateľovi toto nehrozí, a to z\nobjektívnych dôvodov, nakoľko nebolo preukázané, že by bol v krajine pôvodu vystavený akejkoľvek\nforme perzekúcie. Dôvody subjektívnych obáv navrhovateľa z prípadnej ujmy v prípade jeho návratu\ndo krajiny pôvodu nemajú akúkoľvek objektívnu príčinu odôvodnenosti jeho strachu, pretože v jeho\nprípade absentuje opodstatnená možnosť, že pri návrate by došlo k hroziacej ujme. Je nevyhnutné, aby\nsa odôvodnený strach z prenasledovania týkal jednej alebo viacerých príčin uvedených v Ženevskom\ndohovore z roku 1951, t. j. rasy, náboženstva, národnosti, sociálnej skupiny alebo politického názoru,\nčo sa však v prípade navrhovateľa nepotvrdilo.\nV predmetnom prípade neexistuje objektívna príčina odôvodnenosti strachu navrhovateľa v zmysle\nŽenevského dohovoru z roku 1951 a zákona o azyle, preto nie je možné hovoriť ani o hrozbe\nvážneho bezprávia vo forme mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania. Z\nuvedeného je zrejmé, že obavy navrhovateľa z možnej ujmy v prípade návratu do krajiny pôvodu sú\novplyvnené subjektívnymi pocitmi a objektívne nenapĺňajú definíciu vážneho bezprávia. Odporca v\nprípade navrhovateľa rovnako vylúčil reálnu hrozbu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo\nnedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho\nozbrojeného konfliktu.\nOdporca dospel k záveru, že v prípade návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu, ak berie do úvahy\nbezpečnostnú situáciu v mieste bydliska navrhovateľa a tiež princíp individuálneho posudzovania\npotreby poskytnutia ochrany, možno s dostatočnou istotou vylúčiť, že by navrhovateľ mohol byť\nvystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia.\nV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté\nrozhodnutie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3\nods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné zmeniť.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.08. 2015 (§ 156 ods.\n1 a ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 250 ods. 1 O.s.p. sa v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných\nprostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutia správnych orgánov, postupuje podľa tretej hlavy piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam\nsprávnych orgánov“. Pokiaľ v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je ustanovené\ninak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku s\nvýnimkou § 250a (§ 250l ods. 2 O.s.p.).\nPodľa § 13 ods. l zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené\nv § 8 alebo 10.\n\nPodľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní\nnezistia dôvody podľa § 8.\nPodľa § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh\nrôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití\nfyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných\nalebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.\nneprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za\nodmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy\nalebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti\ndeťom.\n§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp.\nslobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18\nrokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nrozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa v rámci opakovanej žiadosti\no udelenie azylu rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu.\nPodľa § 13c ods. l zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa\npodmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2.\nmučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne\nohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného\nalebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\n§ 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi,\nslobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany\nnavrhovateľovi. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal v medziach odvolania\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\nskúmal aj rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými\nnámietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil\nzákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\n\nNavrhovateľ v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietal, že krajský súd neúplne zistil skutkový\nstav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.\nPoukázal na to, že viackrát pred odporcom uviedol skutočnosť, že bol aktívny v rámci skupiny SCNC\n(neštandardná politická strana v krajine jeho pôvodu), s tým, že súčasná vláda odmieta jej registráciu a\npotláča a perzekvuje jej členov. Tvrdenie krajského súdu a odporcu vo vzťahu k tomu, že nevlastní žiaden\nčlenský preukaz tohto hnutia podľa názoru navrhovateľa ešte nepreukazuje, že neexistuje žiaden interný\nzáznam tejto politickej skupiny o evidencii jej členov. Navrhovateľ zdôraznil, že už v dotazníku žiadateľa\nuviedol, že bol nielen sympatizantom strany, ale sa aj osobne zúčastňoval prípravy a organizácie rôznych\npodujatí.\nNavrhovateľ mal za to, že súd nedostatočným zisťovaním ohľadom skutočností týkajúcich sa jeho\npríslušnosti k vyššie uvedenej skupine, ale zisťovaním skutočností týkajúcich sa jeho skomoleného\nmena pri vstupnom pohovore pred odporcom nepostupoval riadne a tým dospel k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, a preto rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním a žiadal odvolací\nsúd, aby preskúmal reálnu politickú situáciu, a to vykonaním nového dokazovania ohľadom politickej\nsituácie a situácie príslušníkov, členov a sympatizantov skupiny SCNC vzhľadom na reálnu hrozbu jeho\nprenasledovania v prípade, ak by sa musel vrátiť do Kamerunskej republiky.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny\nspis odporcu, zistil, že dňa 28.11.2012 požiadal pred pracovníkmi OA PZ Humenné o udelenie azylu\nz dôvodu obavy o jeho život, pretože bol členom politickej strany SCNC a v krajine jeho pôvodu bola\ntáto protivládna.\nSúčasťou administratívneho spisu odporcu sú aj správy o krajine pôvodu navrhovateľa zamerané na\nbezpečnosť krajiny, jej politickú situáciu aj otázky súvisiace s hnutím SCNC.\nOdvolací súd má preukázané, že navrhovateľ v priebehu konania do súdneho spisu založil ako dôkazy\nfotokópiu miestoprísažného vyhlásenia Iniciatívy Globálne svedomie zo dňa 05.03.2013, fotokópiu\nvyjadrenia Komory Corpus Juris zo dňa 01.03.2013, fotokópiu miestoprísažného vyhlásenia o faktoch\no navrhovateľovi z Národnej rady Južného Kamerunu zo dňa 05.03.2013, fotokópiu rodného listu a\nfotokópiu ID karty. Počas pojednávania ďalej do súdneho spisu založil fotokópiu členského preukazu\nSCNC č. XXXXXXX zo dňa 14.03.2006, opis svojho príbeh a fotokópiu lekárskeho osvedčenia č. 113811\nzo dňa 28.06.2012.\nTieto navrhovateľom predložené dôkazy zostali zo strany krajského súdu bez povšimnutia. Krajský\nsúd sa vôbec nezaoberal predloženými dokumentmi ako dôkazmi, ktoré mal vykonať. S poukazom\nna ustanovenie § 250i ods. 1 O.s.p. skonštatoval, že predložené dôkazy nemohol zohľadniť a\nnavyše poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ týmito dôkazmi len potvrdil vyjadrenie odporcu o\nnedôveryhodnosti navrhovateľa v zmysle zákona o azyle.\nOdvolací súd vyhodnotil námietky navrhovateľa za dôvodné.\nS poukazom na informácie o situácii a pomeroch v Kamerune, nebolo podľa Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky možné primárne vylúčiť, aj napriek tomu, že odporca vyhodnotil navrhovateľa ako\nnedôveryhodnú osobu, že jeho tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Z tohto pohľadu sa Najvyššiemu\nsúdu Slovenskej republiky javí záver odporcu, ktorý si osvojil aj krajský súd, že navrhovateľa nemožno\npovažovať za prenasledovaného v zmysle zákona o azyle, za predčasný.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky hoci súhlasí s tým, že je nutné odlíšiť od seba žiadateľov o azyl, ktorí\ntvrdia svoje členstvo v strane účelovo, od tých, ktorí sú skutočne aktívnymi členmi strany a v dôsledku\ntoho im hrozí zo strany štátnych orgánov krajiny pôvodu perzekúcia, avšak ani tá skutočnosť, že tých,\nktorí sa za členov strany vydávajú účelovo je prevažná väčšina, nemôže viesť k paušálnym záverom,\nže tvrdenia o aktivitách spojených s hnutím sú (vždy) účelové.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť, že každý prípad je nutné posudzovať\nindividuálne a zohľadniť jeho konkrétne okolnosti.\nV tejto súvislosti poukazuje Najvyšší súd Slovenskej republiky na dôkazy predložené navrhovateľom v\nodvolacom konaní, ktorými preukazuje svoje tvrdenie o strachu z perzekúcie za členstvo v hnutí SCNC.\nPodľa názoru odvolacieho súdu bez vykonania uvedených dôkazov nie je možné jednoznačne ustáliť,\nči navrhovateľ je alebo nie je dôveryhodnou osobou a či mu vo svetle dôkazov, ktoré predložil síce až v\nštádiu konania pred krajským súdom nehrozí prenasledovanie v zmysle zákona o azyle, keď z obsahu\nadministratívneho spisu vyplýva, že takéto obavy z prenasledovania za členstvo v hnutí SCNC vyjadril\nuž v konaní pred správnym orgánom.\nÚstavný rámec ochrany cudzincov v podobe práva na azyl je zakotvený v článku 53 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ktorý sa obmedzuje len na dôvody udelenia azylu (t. j. osoba musí byť prenasledovaná pre\nuplatňovanie politických práv a slobôd). Podmienky poskytnutia ochrany a ďalšie náležitosti azylového\nkonania odkazujú na zákonnú úpravu, ktorú predstavuje zákon o azyle.\nKonanie a rozhodovanie súdu o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu odporu o neudelení\nazylu je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa V. časti O.s.p. a nie je pokračovaním\nadministratívneho konania. Nie je preto úlohou prvostupňového súdu, ale ani odvolacieho súdu\ndoplňovať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia odporcu a nie je jeho úlohou ani vykonávať\ndokazovanie na skutočnosti, ktorých zistenie je podmienkou zistenia skutočného stavu veci už v\nadministratívnom konaní.\nVzhľadom k tomu, že krajský súd nevykonal dôkazy, ktoré predložil navrhovateľ v štádiu konania\npred krajským súdom a ktorými preukazoval svoje tvrdenie produkované už v štádiu konania pred\nsprávnym orgánom, nemohol učiniť jednoznačný záver o tom, že rozhodnutie odporcu vychádzalo zo\nsprávneho právneho posúdenia, preto odvolací súd dospel k záveru, že je dôvodné prvostupňové súdne\nrozhodnutie zmeniť tak, že rozhodnutie odporu zrušuje a vec mu vracia na nové konanie.\nO udelení, resp. neudelení azylu rozhoduje odporca a v prvom rade odporca musí vykonať náležité\ndokazovanie zamerané na posúdenie dôvodnosti navrhovateľovej žiadosti o azyl. Bude jeho úlohou v\nďalšom konaní zaoberať sa situáciou v krajine pôvodu navrhovateľa nie len z hľadiska správ, ktorými\nodporca disponoval v čase rozhodovania o navrhovateľovej žiadosti o azyl, ale aj po vyhodnotení\ndôkazov, ktoré navrhovateľ predložil ako dôkazy v súdnom konaní.\nPreto považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky v ďalšom konaní za potrebné, aby odporca vo veci\nvykonal dokazovanie v naznačenom smere a po vyhodnotení navrhovateľom predložených dôkazov sa\nopätovne zaoberal nie len dôveryhodnosťou jeho osoby, ale aj dôkazov, ktoré predložil a tieto vyhodnotil\nv kontexte správ o krajine pôvodu pričom v dôvodoch rozhodnutia uvedie, z ktorých dostupných zdrojov\nčerpal informácie o krajine pôvodu so stručným popisom situácie v krajine pôvodu so zameraním na\npostavenia strany SCNC a postoj štátnych orgánov k členom strany.\nOdvolací súd pritom poznamenáva, že vzhľadom na navrhovateľom vyslovené obavy vyplývajúce z\njeho účasti v strane SCNC s poukazom na represie štátnych orgánov proti členom SCNC, ako aj s\npoukazom na navrhovateľom predložené dôkazy v konaní pred krajským súdom, bude potrebné tieto\n\ntvrdenia vyhodnotiť s ohľadom na odôvodnenosť strachu navrhovateľa nie len z hľadiska relevancie\ndôvodov pre udelenie azylu, ale aj z hľadiska skúmania podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany.\nZ vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru o potrebe zmeny\nrozsudku krajského súdu podľa § 220 O.s.p. tak, že rozhodnutie odporcu v zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie.\nO náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a §\n151 ods. 1 a 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1a 2 a 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak,\nže navrhovateľovi, ktorý mal úspech vo veci, ich náhradu trov priznal, vychádzajúc z vyčíslenia jeho\nprávneho zástupcu v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) vo výške\nspolu 438,48 Eur titulom trov právneho zastúpenia.\nTrovy konania pred krajským súdom predstavujú: 2 úkony právnej služby - 1/ prevzatie a príprava\nprávneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 28.02.2014 (134 Eur), 2/ účasť na\ninformatívnom výsluchu na Krajskom súde v Bratislave dňa 25.03.2015 (139,83 Eur); režijný paušál (1\núkon právnej služby za 8,04 Eur a 1 úkon právnej služby za 8,39 Eur); celkom 290,26 Eur.\nTrovy konania pred odvolacím súdom predstavujú: 1 úkon právnej služby - vypracovanie odvolania voči\nrozsudku zo dňa 04.06.2015 (139,83 Eur); režijný paušál (1 úkon právnej služby za 8,39 Eur); celkom\n148,22 Eur.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}