{"guid": "3922a8f6-24e9-4a45-a633-baf5db3fbc02:d650abf8-f892-4265-9be9-ab2624ae6357", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1012211201.1", "spisova_znacka": "8Sži/27/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sži/27/2013 z 30. 4. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2015, sp. zn. 8Sži/27/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:1012211201.1", "identifikacne_cislo": "1012211201", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "sudca_id": 440, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/csc-judr-eva-babiakova-440", "datum_vydania": "2015-04-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d650abf8-f892-4265-9be9-ab2624ae6357", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1012211201.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012211201.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012211201.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sži/27/2013\n1012211201\n30. 04. 2015\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2015:1012211201.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Bc. Ing. W. V., bytom S. XX, A., zastúpeného\nJUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava, proti žalovanému:\nMinisterstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Stromová 1, Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2012-16861/46273:1-sekr. zo dňa 16. októbra 2012,\nna odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 2526/2012-35 zo dňa 12.\nseptembra 2013, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 2526/2012-35 zo dňa\n12. septembra 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 2012-16861/46273:1-sekr. zo dňa 16.10.2012, ktorým zamietol rozklad žalobcu zo dňa 04.09.2012 a\npotvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky,\nOdboru masmediálnej politiky č. 717-1/2012-PKV zo dňa 30.08.2012, ktorým nevyhovel žiadosti žalobcu\no poskytnutie informácie, keď tento žiadal sprístupnenie prílohy č. 19/1,2 (vyjadrenia dekana PraF UK)\nk Protokolu o výsledku kontroly zo dňa 14.09.2010, evidenčné č. 2010-11798/25941:1-137 (ďalej len\n„vyjadrenie dekana PraF UK“).\nO trovách konania rozhodol súd prvého stupňa tak, že v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. v konaní\nneúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynul záver, že žalovaný nepochybil, keď žalobcovi\npožadovanú informáciu neposkytol. Krajský súd poukázal na to, že žiadateľ o informácie nemá právo\nna sprístupnenie akejkoľvek informácie. Konštatoval, že v predmetnej veci nezverejnenie vyjadrenia\ndekana PraF UK nepredstavuje negatívny zásah do práva žalobcu na informácie, nakoľko zodpovedá\nzákonným obmedzeniam uvedeným v § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe\nk informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších\npredpisov v spojení s čl. 4 nariadenia ES č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho\nparlamentu, Rady a Komisie (ďalej len „nariadenie ES č. 1049/2001“). Zároveň uviedol, že žalobcom\npožadovaná informácia sa podľa jeho názoru jednoznačne týka výkonu kontroly a nie je informáciou o\nrozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly.\nProti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 2526/2012-35 zo dňa 12.09.2013 zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie. Alternatívne navrhol zmeniť uvedený rozsudok tak, že krajský súd uloží žalovanému\nsprístupniť žalobcovi prílohu č. 19/1,2 (vyjadrenie dekana PraF UK) k Protokolu o výsledku kontroly\nzo dňa 14. septembra 2010, evidenčné č. 2010-11798/25941:1-137. Zároveň žiadal žalobcovi priznať\n\nnáhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. V podanom odvolaní v zmysle § 205 ods. 2 písm.\nd/ O.s.p. namietal, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu\nskutkovému zisteniu, že požadovaná informácia - vyjadrenie dekana PraF UK nie je informáciou o\nrozhodnutí alebo inom výsledku kontroly. Mal za to, že už zo samotného názvu požadovanej informácie\n- príloha č. 19/1,2 (vyjadrenie dekana PraF UK) k Protokolu o výsledku kontroly vyplýva, že ide o súčasť\nnejakého dokumentu, dodávajúc, že v tomto prípade ide o súčasť Protokolu o výsledku kontroly, ktorý\nje nepochybne informáciou o výsledku kontroly v zmysle zákona o slobode informácií. Ďalej uviedol, že\nz textu Protokolu o výsledku kontroly vyplýva, že jeho prílohy tvoria jeho neoddeliteľnú súčasť, nakoľko\nautori Protokolu sa na jeho prílohy v texte mnohonásobne a opakovane odvolávajú. Podľa žalobcu je\npožadovaná informácia (vyjadrenie dekana PraF UK) neoddeliteľnou súčasťou Protokolu o výsledku\nkontroly, a teda ako súčasť informácie o výsledku kontroly sú aj tieto prílohy takouto informáciou, preto\nsa na ich sprístupnenie nevzťahuje obmedzenie podľa § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobode informácií.\nRovnako tak žalobca namietal vadu napadnutého rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda že\nsa súd prvého stupňa nevysporiadal s právne relevantnou námietkou žalobcu, poukazujúc na § 157\nods. 2 O.s.p., ako aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03. Uviedol,\nže v rozpore s judikovanými právnymi názormi sa krajský súd žiadnym spôsobom nevysporiadal s\nrelevantnou právnou námietkou žalobcu, obsiahnutou už v rozklade proti prvostupňovému správnemu\nrozhodnutiu, spočívajúcou v zásadnej otázke výkladu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobode\ninformácií. Tvrdil, že výklad použitého ustanovenia je v rozpore so zámerom gestorského ministerstva,\nako aj zákonodarcu, premietnutým v dôvodovej správe k príslušnej novele zákona o slobode informácií,\nv ktorej sa uvádza, že „upravuje sa obmedzenie prístupu k prebiehajúcim konaniam pri kontrole, dohľade\nalebo dozore, čo je hlavný účel zákonnej úpravy...“. Preto podľa žalobcu zákonodarca schválením § 11\nods. 1 písm. h/ cit. zákona mienil obmedziť jedine prístup k informáciám o prebiehajúcich kontrolách, a\nto z dôvodu, aby nedochádzalo k ovplyvňovaniu ich priebehu. Krajskému súdu ďalej vyčítal, že napriek\ntomu, že sám v napadnutom rozhodnutí označil za spornú a podstatnú pre rozhodnutie otázku výkladu\na následnej aplikácie § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobode informácií, obmedzil sa v odôvodnení\nrozhodnutia na strohé konštatovania, že „v predmetnej veci nezverejnenie vyjadrenia dekana Právnickej\nfakulty nepredstavuje negatívny zásah do práva žalobcu na informácie, pretože zodpovedá zákonným\nobmedzeniam uvedeným v § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobode informácií v spojení s čl. 4 nariadenia\nES č. 1049/2011“, a že „žalobcom požadovaná informácia sa podľa názoru súdu jednoznačne týka\nvýkonu kontroly a nie je informáciou o rozhodnutí alebo inom výsledku kontroly“. Mal za to, že takéto\nodôvodnenie je v rozpore s právom účastníka konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie\nrozhodnutia, porušením ktorého mu bola odňatá možnosť náležite skutkovo a aj právne argumentovať\nproti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku.\nŽalobca taktiež podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. namietal vadu nesprávneho právneho posúdenia\nveci, keď mal za to, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku správne citoval čl. 13\nods. 4 a čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktoré však podľa jeho názoru\nkrajský súd v predmetnej veci nesprávne aplikoval. Súdu prvého stupňa vyčítal nesprávnosť záveru, že\nzverejnením požadovaných príloh by sa porušila ochrana účelu vykonanej kontroly, keď podľa žalobcu\núčelom vykonanej kontroly bolo zisťovanie zákonnosti a správnosti postupu akademických funkcionárov\nv oblasti poskytovania, organizovania a zabezpečovania vysokoškolského vzdelávania na Právnickej\nfakulte Univerzity Komenského v Bratislave, teda zverejnením vyjadrenia dekana PraF UK nemôže\ndôjsť k porušeniu ochrany účelu vykonávanej kontroly, nakoľko táto je už ukončená. Zdôraznil, že\nnesprístupnenie požadovaných informácií po ukončení kontroly nerešpektuje princíp prevažujúceho\nverejného záujmu, zakotvený v čl. 26 ods. 4 ústavy a je tiež v rozpore so zmyslom a účelom § 11 ods. 1\npísm. h/ zákona o slobode informácií, ako aj v rozpore s čl. 13 ods. 4 ústavy. Zároveň žalobca namietal\nnesprávnu právnu aplikáciu čl. 4 nariadenia ES č. 1049/2001. Poukázal na skutočnosť, že zo znenia\ncit. článku vyplýva, že orgány síce odmietnu prístup k dokumentu v prípade, ak by sa jeho zverejnením\nporušila ochrana účelu inšpekcie, vyšetrovania alebo kontroly, avšak len pokiaľ nepreváži verejný záujem\nna jeho zverejnení, ktorý dodatok podľa žalobcu pozornosti súdu prvého stupňa unikol. Rovnako tak\nnamietal, že krajský súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s potrebou hľadania proporcionality medzi\nochranou účelu kontroly a verejným záujmom na zverejnení požadovaných príloh.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Uviedol,\nže vyjadrenie dekana PraF UK k Protokolu o výsledku kontroly sa jednoznačne týka výkonu kontroly,\navšak nie je informáciou o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, nakoľko ide o vyjadrenie zástupcu\n\nkontrolovaného subjektu. Za správny pokladal právny názor krajského súdu v predmetnej veci, ktorý\nvyhodnotil rozhodnutie žalovaného ako zákonné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 v spojení s § 250ja O.s.p.\npreskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa §\n212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo\nv správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť\nrozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu\na vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude\núčastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.\nÚlohou súdu v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť postupov a rozhodnutí orgánov verejnej\nsprávy, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou\nrešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy.\nSúd v správnom súdnictve preskúma rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy predovšetkým v\nrozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (t.j. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe\nje súd viazaný.\nÚlohou krajského súdu bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného č. 2012-16861/46273:1-sekr. zo\ndňa 16.10.2012, ktorým tento zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie Ministerstva školstva,\nvedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Odboru masmediálnej politiky č. 717-1/2012-PKV zo dňa\n30.08.2012, ktorým podľa § 18 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií nevyhovelo\nžiadateľovi poskytnúť informáciu uvedenú v jeho žiadosti o sprístupnenie informácií.\nZ podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, je zrejmé,\nže žalobca požiadal žalovaného podľa zákona o slobode informácií o sprístupnenie prílohy č. 19/1,2\n(vyjadrenia dekana PraF UK) k Protokolu o výsledku kontroly zo dňa 14.09.2010, evidenčné č.\n2010-11798/25941:1-137.\nSprávne orgány pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu vo svojich rozhodnutiach aplikovali ustanovenie §\n11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobode informácií, nakoľko dospeli k záveru, že žiadateľom požadovaná\ninformácia sa jednoznačne týka výkonu kontroly a nie je informáciou o rozhodnutí alebo inom výsledku\nkontroly.\nPodľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h/ cit. zákona povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie\nalebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci\npodľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu\nalebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.\nÚlohou súdu v predmetnej veci, vzhľadom na obsah žaloby, bolo vyriešenie právnej otázky, či boli v\ndanej veci splnené zákonné podmienky zo strany správnych orgánov na postup a rozhodnutie v zmysle\ncitovaného zákonného ustanovenia.\nSúd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil len v závere rozhodnutia tým, že uviedol, že „v\npredmetnej veci nezverejnenie vyjadrenia dekana PraF UK nepredstavuje negatívny zásah do práva\nžalobcu na informácie, nakoľko zodpovedá zákonným obmedzeniam uvedeným v § 11 ods. 1 písm.\nh/ zákona o slobode informácií v spojení s čl. 4 nariadenia ES č. 1049/2001, dodávajúc, že žalobcom\npožadovaná informácia sa podľa jeho názoru jednoznačne týka výkonu kontroly a nie je informáciou o\nrozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly.“.\nSúd je garantom dodržiavania zákonnosti správnym orgánom. Rešpektovanie princípov zákonnosti musí\nvyjadriť v rozhodnutí, ktoré je výsledkom preskúmania rozhodnutia správneho orgánu tak, aby jeho\n\nrozhodnutie bolo preskúmateľné v konaní pred odvolacím súdom. Základným predpokladom takejto\npreskúmateľnosti je dostatok dôvodov, ich jasná formulácia a priradenie týchto dôvodov ku konkrétnym\nokolnostiam posudzovanej veci.\nV konaní o žalobe proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu sa súd riadi dispozičnou zásadou,\nktorej vykonaním je ustanovenie § 249 ods. 2 O.s.p. ukladajúce žalobcovi povinnosť uviesť okrem\nvšeobecných náležitostí podania aj označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napáda,\nvyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napáda, uvedenie dôvodov, v čom žalobca\nvidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí, a správny súd\nje potom viazaný rozsahom a dôvodmi uvedenými v žalobe. Činnosť správneho súdu je ohraničená\ntakto vymedzeným rámcom a súd sa musí obmedziť na skúmanie napadnutého rozhodnutia len v tomto\nsmere, ak však nejde o vadu, na ktorú musí prihliadnuť z úradnej povinnosti (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPodľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky nezávislosť rozhodovania súdov sa\nuskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny\nrámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov,\npredstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj\npovinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 157 ods. 1 O.s.p.), spôsobom zakotveným v § 157 ods.\n2 O.s.p.\nProcesným právom účastníka je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Z odôvodnenia musí\nvyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a\nprávnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca\nz ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. totiž znamená právo\núčastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením sa účastníkovi\nodníma možnosť náležite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce\nvyužiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie.\nSúčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu\nochranu) podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06,\nIII. ÚS 260/06, III. ÚS 153/07).\nPotreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutie správneho\norgánu vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Aj keď s ohľadom\nna judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať každý argument účastníkov konania (pozri Van Hurk\nv. Holandsko, 1994), súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na\nvšetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s\nohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nie len odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok\nESĽP Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994).\nNa základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd z uvedených\nzásad súdneho prieskumu dôsledne nevychádzal, čím sa stalo jeho rozhodnutie nepreskúmateľným pre\nnedostatok dôvodov. Opomenul uviesť dostatočné a relevantné dôvody, vysvetľujúce jeho právny záver,\noznačený v napadnutom rozhodnutí za jednoznačný, a síce, že žalobcom požadovaná informácia sa\ntýka výkonu kontroly a nie je informáciou o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly. Rovnako tak\nsa súd prvého stupňa nezaoberal ani námietkou žalobcu, spočívajúcou v tvrdení, že hlavným účelom\nzákonnej úpravy ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h/ cit. zákona, zachyteným v dôvodovej správe, bolo\nobmedzenie sprístupnenia informácií o prebiehajúcich konaniach pri kontrole, dohľade alebo dozore.\nTaktiež krajský súd pochybil, keď sa obmedzil na poukaz na čl. 4 nariadenia ES č. 1049/2011, avšak sa\nprávne korektným spôsobom a zrozumiteľne nevyrovnal s dôsledkami jeho aplikácie v prejednávanej\nveci.\nNakoľko v prejednávanom prípade nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa\nzrejmé, akými úvahami sa súd riadil pri utváraní záveru o skutkovom stave, prečo nepovažoval za\ndôvodnú právnu argumentáciu žalobcu v žalobe a prečo považuje námietky žalobcu za neopodstatnené,\nje nutné považovať takýto rozsudok za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, nedávajúci\n\ndostatočné záruky pre to, že nebol vydaný spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na\nspravodlivý proces.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v\nspojení s § 250ja ods. 3 vetou druhou O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).\nV ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova v medziach podanej žaloby s prihliadnutím aj na dôvody\nodvolania, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami žalobcu a znova o nej rozhodne a svoje\nrozhodnutie riadne odôvodní.\nV novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/2526/2012", "guid": "283da40a-98ed-4c43-b12c-ce4fa24d58a2:8c48e330-92e7-498a-bfa8-7e78cef8999a", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 153/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 1501, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767"}, {"guid": "ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 260/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 1189, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}], "citovane_v": []}