{"guid": "4b988d98-f04c-4e24-87f5-a5282585528e:785021eb-d3f2-4be2-b84e-64d6f8e8d603", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1012211185.1", "spisova_znacka": "7Sžo/70/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/70/2014 z 17. 12. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. decembra 2015, sp. zn. 7Sžo/70/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1012211185.1", "identifikacne_cislo": "1012211185", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2015-12-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-6.odsek-4", "nazov": "§ 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-6.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-13.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-13.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-6", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/785021eb-d3f2-4be2-b84e-64d6f8e8d603", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1012211185.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012211185.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012211185.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/70/2014\n1012211185\n17. 12. 2015\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2015:1012211185.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Ľubice Filovej v právnej veci žalobcu:\nLesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie so sídlom Tulčík č. 26, IČO: 31 303 862,\nzastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, proti\nžalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Nám. Ľ.\nŠtúra 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 5. októbra 2012 č. sp. zn. 6847/2012-2.2, o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 2. júla 2014 č. k. 1S/2524/2012-71, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 2. júla 2014 č. k.\n1S/2524/2012-71 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd rozsudkom z 2. júla 2014 č. k. 1S/2524/2012-71 zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného z 5. októbra 2012 č. 6847/2012-2.2, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu\na potvrdil rozhodnutie bývalého Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici z 18. mája 2012\nč. 03/2012/412-Ku, ktorým tento prvostupňový správny orgán rozhodol o vydaní súhlasu podľa § 13\nods. 2 písm. c) a § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z.z.“) na výstavbu dočasnej približovacej lesnej cesty - dielec\n304 na parcele č. KN 7866/2 v katastrálnom území Q., na území v ochrannom pásme Národného parku\nNízke Tatry s druhým stupňom ochrany, ktorá vedie cez jednotky priestorového rozdelenia lesa (ďalej\nlen „JPRL“) č. 304 na LC ML Brezno - Čertovica v dĺžke 450 m a šírke 4,0 m a na zmenu stavbu mokrade\nv súvislosti s výstavbou dočasnej približovacej lesnej cesty s uvedením podmienok rozhodnutia podľa\n§ 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. pre žiadateľa - Lesy Mesta Brezno, s.r.o. so sídlom Nám. M. R.\nŠtefánika 20/15, 977 01 Brezno.\nZ odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že v čase rozhodnom pre správne konanie podľa\n§ 67 písm. i) zákona č. 543/2002 Z.z. niekdajšiemu Krajskému úradu životného prostredia patrilo\noprávnenie rozhodovať o výnimke zo zakázaných činností v územiach s druhým až piatym stupňom\nochrany. Uvedené ustanovenie zákona neobsahovalo obmedzenie dôvodov udelenia výnimky, iba\nvyžadovalo, aby bol takýto prípad odôvodnený. Krajský súd bol toho názoru, že zákonodarca takýmto\nspôsobom, keď dôvody udelenia výnimky nijako bližšie nevymedzil, poveril správny orgán určiť spôsob\naplikácie tohto zákonného ustanovenia podľa svojho uváženia. Zákon tu prenechal správnemu orgánu\ndiskrečnú právomoc, čo v takýchto prípadoch znamená, že je vecou voľnej úvahy, aké dôvody uvedie\nv odôvodnení rozhodnutia, pričom správny orgán posudzuje každú vec osobitne podľa špecifických\n\nokolností, nesmie však zabúdať na cieľ a zmysel zákona. Krajský súd poukázal, že súd rozhodnutie\npreskúmava v zmysle § 245 ods. 2 OSP, či nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom.\nKrajský súd ďalej uviedol, že porasty v dotknutej JPRL sú zaradené do kategórie hospodárskych lesov,\npre ktoré sú v platnom programe starostlivosti o les predpísané hospodárske zásahy a vydaním súhlasu\nako výnimky sa má docieliť sprístupnenie určitej časti lesa, ktorú je žiadateľ po skončení výchovných\nzásahov povinný zalesniť v zmysle podrobnejšej podmienky vykonávania povolenej činnosti. Správny\norgán v konaní vychádzal z odborného stanoviska ŠOP SR Správa Nízke Tatry z 26. marca 2012 č.\nNAPANT/359/2012, ktorá odporučila vydať súhlas na výstavbu dočasnej lesnej cesty.\nKrajský súd považoval obidve rozhodnutia správnych orgánov za riadne odôvodnené v súlade s § 47\nods. 3 Správneho poriadku. Pokiaľ žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na prvostupňové\nrozhodnutie, s ktorým sa stotožnil, nie je dôvod považovať takéto rozhodnutie za nepreskúmateľné,\npokiaľ takýmto nedostatkom netrpí aj prvostupňové rozhodnutie. Prvostupňové rozhodnutie podrobne a\nzrozumiteľne vysvetľuje, aké podklady boli pred vydaním rozhodnutia zadovážené, aké boli vyjadrenia\núčastníkov konania, ako sa s nimi správny orgán vysporiadal, ako hodnotil zistený skutkový stav a aké\nustanovenia právnych predpisov na vec aplikoval. Nemožno preto konštatovať nezákonnosť rozhodnutia\nžalovaného. Krajský súd tiež poukázal na to, že nie je nevyhnutné, aby sa odvolací správny orgán\nzaoberal každou vznesenou námietkou samostatne, pokiaľ z jeho rozhodnutia je zrejmé, na základe\nčoho dospel k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí.\nK námietke žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia krajský súd konštatoval, že žalobca\nvôbec neuviedol, na základe akých dôvodov považuje rozhodnutia nesprávne právne posúdené. Krajský\nsúd tiež nepovažoval za relevantnú námietku žalobcu ohľadom porušenia jeho procesných práv\núčastníka správneho konania, lebo bol s obsahom stanoviska ŠOP SR náležite oboznámený, ako to\nvyplýva z administratívneho spisu, pričom k podkladom rozhodnutia sa žalobca vôbec nevyjadril a ani\nv podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu nenamietal porušenie jeho práv vyplývajúcich z\nustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku. Krajský súd k tomu uviedol, že správny orgán zabezpečuje\nzisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti a postupuje v súlade so správnym poriadkom, aj\nkeď účastník správneho orgánu je nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje, alebo nepredkladá žiadne\ndôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje. Treba však rozlišovať od práva účastníka\nna vyjadrenie sa k začatiu správneho konania, ako aj jeho práva na predkladanie alebo navrhovanie\ndôkazov, od jeho práva vyjadriť sa k podkladom alebo dôkazom zabezpečeným v konaní správnym\norgánom, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu vo veci samej, ktoré právo účastníkovi\nsprávneho konania zákonodarca ustanovil v § 33 správneho poriadku. Podotkol, že účastník má právo\nvyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i\nk celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom\ntakto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníka, ktoré by\nmohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám.\nO náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP, neúspešnému žalobcovi\nnepriznal náhradu trov konania a úspešnému žalovanému náhrada trov konania nevznikla.\nII.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nzmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a napadnuté rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového\nsprávneho orgánu zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie a prizná žalobcovi náhradu trov\ncelého konania.\nŽalobca v dôvodoch odvolania namietal, že krajský súd odňal účastníkom možnosť konať pred súdom\n(§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/ OSP) a že rozhodnutie súdu\nprvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP).\nŽalobca predovšetkým vytýkal krajskému súdu, že jeho rozhodnutie nezodpovedá požiadavkám\nriadneho a zrozumiteľného odôvodnenia rozhodnutia uvedeným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP.\nPoukázal, že nie je možné posúdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako také, ktoré by bolo vydané po\n\npreskúmaní postupu a rozhodnutia napadnutého žalobou v medziach žaloby, pri ktorom súd prihliadal\nna vady konania, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a v ktorom súd\njasne a výstižne vysvetlil, ako žalobné námietky žalobcu posúdil. Z napadnutého rozhodnutia súdu\nprvého stupňa tiež podľa názoru žalobcu nevyplýva, že by sa súd zaoberal konkrétnymi námietkami\nspočívajúcimi v poukázaní na vady konania. Uviedol, že v žalobe nenamietal porušenie svojich práv\nneoboznámením so stanoviskom ŠOP SR. Žalobca v tejto časti žalobnej argumentácie poukázal na to,\nže správny orgán prvého stupňa ho neoboznámil s podkladmi rozhodnutia a to vyjadrením žiadateľa zo\ndňa 10. apríla 2012, stanoviskom Obvodného lesného úradu v Brezne z 10. apríla 2012 a zápisnicou\nz územného konania z 22. novembra 2011, a že sa k týmto podkladom rozhodnutia nemal možnosť\nani vyjadriť ani navrhnúť ich doplnenie. Žalobca preto namietal, že k tejto časti žaloby súd prvého\nstupňa nezaujal žiadne stanovisko a naopak, zaujal stanovisko k námietke, ktorú žalobca nikdy v konaní\nnevzniesol.\nŽalobca ďalej namietal, že ustanovenia Správneho poriadku v ich vzájomnej súvislosti a predovšetkým\nv súvislosti so základnými pravidlami konania uvedenými v § 3 Správneho poriadku nedávajú možnosť\npovažovať za zákonné také rozhodnutie, ktoré bolo vydané postupom odnímajúcim účastníkovi konania\njeho práva a ktorého nedostatky neodstránil v odvolacom konaní ani odvolací orgán. Posledným\núkonom prvostupňového správneho orgánu voči účastníkom konania bolo oboznámenie s podkladmi\nrozhodnutia zo dňa 30. marca 2012, v tomto oboznámení s podkladmi rozhodnutia boli účastníci konania,\nteda aj žalobca oboznámení s tým, že predmetom konania je vydanie súhlasu na výstavbu dočasnej\npribližovacej cesty podľa ustanovenia § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. Žalobcovi nebolo\nnikdy oznámené, že predmetom konania vedeného o žiadosti žiadateľa je aj vydanie súhlasu podľa §\n6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. na zmenu stavu mokrade nachádzajúcej sa v mieste telesa uvedenej\nlesnej cesty pred jej výstavbou. Žalobca mal právo sa prihlásiť aj do takéhoto konania a využívať\npráva účastníka konania, ktoré mu správny poriadok poskytuje. Keďže až do vydania prvostupňového\nrozhodnutia žalobcovi nebolo známe, že by predmetom konania bol aj súhlas podľa § 6 ods. 4 zákona\nč. 543/2002 Z.z., nemožno anticipovať, či by vyjadrenia, skutková a právna argumentácia žalobcu mohli\nalebo nemohli privodiť iné rozhodnutie vo veci, keďže s takouto argumentáciou, ktorú mal žalobca právo\npredložiť v priebehu správneho konania by sa boli povinné vysporiadať správne orgány. Povinnosť\norgánu ochrany prírody zverejniť oznámenie o začatí konania vyplýva z ustanovenia § 82 ods. 7 zákona\nč. 543/2002 Z.z.\nŽalobca poukázal, že v žalobe namietal aj to, že (ako má vyplývať z rozhodnutia prvostupňového orgánu)\nžiadateľ vo svojom vyjadrení z 10. apríla 2012 uviedol skutočnosti, ktoré vypovedajú o jeho presvedčení\no tom, že na výstavbu približovacej lesnej cesty je potrebné žiadať o vydanie súhlasu podľa § 6 ods. 4\nzákona č. 543/2002 Z.z. Zdôraznil, že prvostupňový správny orgán z vyjadrenia žiadateľa z 10. apríla\n2012 do odôvodnenia svojho rozhodnutia výslovne uviedol „že ak sa aj napriek tomu bude vyžadovať\nrozhodnutie podľa § 6 ods. 2 a 4 zákona č. 543/2002 Z.z. žiada o tejto veci rozhodnúť v jednom konaní“.\nPodľa názoru žalobcu z ustanovenia § 82 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. v čase vydania prvostupňového\naj rozhodnutia odvolacieho orgánu vyplýva, že zo žiadosti o vydanie rozhodnutia musí byť okrem iného\nzrejmé, čo sa navrhuje. Ak bol správny orgán prvého stupňa toho názoru, že podaním z 10. apríla 2012\nžalobca požiadal o vydanie súhlasov podľa ustanovenia § 6 ods. 2 a ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z.,\npotom mal konanie o vydanie súhlasu podľa ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. zastaviť.\nPodanie žalobcu z 10. apríla 2012, v ktorom vyjadruje názor, že udelenie súhlasu podľa ustanovenia\n§ 6 ods. 2 a ods. 4 nie je pre jeho činnosť potrebné, nie je možné posúdiť ako žiadosť o vydanie\nsúhlasu podľa ustanovenia § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. V konaní bolo teda rozhodnuté o vydaní\nsúhlasu podľa § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. napriek tomu, že žiadateľ o vydanie takéhoto súhlasu\nnežiadal. Žalobca vytýkal krajskému súdu, že k týmto žalobným námietkam, ktoré mali podľa jeho názoru\nvplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, nezaujal žiadne stanovisko a nijako nevysvetlil, prečo ich\nnepovažuje alebo či ich považuje za relevantné.\nŽalobca záverom uviedol, že uvedenie ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo,\nje obligatórnou náležitosťou výroku správneho rozhodnutia. Obligatórnou náležitosťou odôvodnenia\nsprávneho rozhodnutia je ako správny orgán použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov. Podľa\nnázoru žalobcu v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu nie je možné nájsť uvedenú náležitosť.\nŽalovaný reagoval na odvolacie námietky žalobcu bez toho, aby z jeho rozhodnutia bolo zrejmé, v čom\nspočíva odôvodnenosť žiadosti žiadateľa tak vo vzťahu k rozhodnutiu podľa § 13 ods. 2 písm. c), ako\naj rozhodnutie podľa § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. Žalobca je so zreteľom na znenie zákona o\n\nochrane prírody a krajiny, platné v čase vydania prvostupňového rozhodnutia aj rozhodnutia žalovaného\nnaďalej presvedčený o tom, že pokiaľ bolo predmetom zákona o ochrane prírody a krajiny upraviť okrem\niného pôsobnosť orgánov štátnej správy pri ochrane prírody a krajiny, s cieľom prispieť k zachovaniu\nrozmanitosti podmienok a foriem života na zemi, utvárať podmienky na trvalé udržiavanie, obnovovanie\na racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva charakteristického vzhľadu\nkrajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability, je povinnosťou správnych orgánov v súlade s\nustanovením § 47 ods. 3, aby posúdili žiadosť o udelenie súhlasu v súlade s cieľom a zmyslom zákona\no ochrane prírody a krajiny.\nIII.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave ako vecne správny potvrdil. V dôvodoch vyjadrenia žalovaný nesúhlasil s\nodvolacími dôvodmi žalobcu uvedenými v jeho písomnom odvolaní.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 OSP, v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní\nžalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 OSP) postupom podľa ust. § 250ja\nods. 2 veta prvá OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na\núradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://\nwww.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 OSP, v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel\nk záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému správnemu orgánu domáhal preskúmania\nzákonnosti jeho rozhodnutia, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bývalého Krajského úradu\nživotného prostredia v Banskej Bystrici bol udelený súhlas podľa § 13 ods. 2 písm. c) a § 6 ods. 4\nzákona č. 543/2002 Z.z. na výstavbu dočasnej približovacej lesnej cesty - dielec 304 na parcele č. KN\n7866/2 v katastrálnom území Q., na území v ochrannom pásme Národného parku Nízke Tatry s druhým\nstupňom ochrany, ktorá vedie cez JPRL č. 304 na LC ML Brezno - Čertovica v dĺžke 450 m a šírke 4,0\nm a na zmenu stavbu mokrade v súvislosti s výstavbou dočasnej približovacej lesnej cesty s uvedením\npodmienok rozhodnutia podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. pre žiadateľa - Lesy Mesta Brezno,\ns.r.o. so sídlom Nám. M. R. Štefánika 20/15, 977 01 Brezno. Zároveň boli určené podľa § 82 ods. 12\nzákona č. 543/2002 Z.z. žiadateľovi podmienky vykonávania činnosti, zabezpečujúce ochranu prírody\na krajiny.\nOdvolací súd v rozsahu žalobných, ako aj odvolacích dôvodov žalobcu preskúmal rozsudok súdu\nprvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bývalého\nKrajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici a konania im prechádzajúce, najmä z toho\npohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto\nvymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219\nods. 2 OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov\na relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa\nk predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú\ndostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu\npovažuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.\nVzhľadom k tomu, aby najvyšší súd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe\nskutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil na doplnenie\ndôvodov na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia.\n\nPodľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).\nV rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v\nžalobe, a či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie) preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 OSP).\nZákon č. 543/2002 Z.z. upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti\nprávnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom prispieť k zachovaniu\nrozmanitosti podmienok a foriem života na Zemi, utvárať podmienky na trvalé udržiavanie, obnovovanie\na racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu\nkrajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability (§ 1 ods. 1).\nPodľa § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. (v znení účinnom do 30.09. 2013) na území, na\nktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na výstavbu lesných\nciest a zvážnic.\nPodľa § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. na zmenu stavu mokrade, najmä jej úpravu zasypávaním,\nodvodňovaním, ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany\nprírody okrem vykonávania týchto činností správcom vodného toku v súlade s osobitným predpisom.18a)\nZákonodarca v zákone o ochrane prírody a krajiny upravuje predmet a rozsah právnej úpravy, ktorým\nje ochrana prírody a krajiny a pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti\nprávnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom prispieť k zachovaniu\nrozmanitosti podmienok a foriem života na Zemi, utvárať podmienky na trvalé udržiavanie, obnovovanie\na racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu\nkrajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability. V citovaných ustanoveniach § 13 ods. 2 písm.\nc) a § 6 ods. 4 zákonodarca ustanovuje podmienku vykonávania zákonom stanovených činností na\nchránenom území len so súhlasom príslušného orgánu štátnej správy na úseku ochrany prírody a krajiny.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZ uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností\ndo všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na\nústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho\nsprávneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti orgánov verejnej správy a správneho súdnictva, pretože\ndikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej\nregulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej\nmoci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj\nprávnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl.\n7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať\ntiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.\n\nZ administratívneho spisu vyplýva, že bývalý Krajský úrad životného prostredia ako správny orgán\nprvého stupňa príslušný podľa § 67 písm. f) zákona č. 543/2002 Z.z. na vydanie súhlasu podľa § 6\nods. 4 a § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. začal konanie na základe žiadosti z 5. marca\n2012 žiadateľa (LESY MESTA BREZNO, s.r.o.), v ktorej žiadateľ žiadal o súhlas na výstavbu dočasnej\npribližovacej cesty formou pozemných úprav na sprístupnenie porastov, v ktorých sú podľa platného PSL\nplánované výchovné zásahy. Listom z 15. marca 2012 sa žalobca prihlásil do uvedeného správneho\nkonania ako účastník konania.\nSprávny orgán prvého stupňa požiadal Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky, Správu Národného\nparku Nízke Tatry o odborné stanovisko k návrhu na výstavbu predmetnej lesnej cesty, ktorá uvedené\nstanovisko zaslala v liste z 26. marca 2012. Listom prvostupňového správneho orgánu z 30. marca 2012\nboli účastníci konania, a teda aj žalobca, oboznámený s podkladmi rozhodnutia, ktoré boli k nahliadnutiu\nna správnom orgáne, pričom niektoré z nich zaslal v prílohe, a to konkrétne žiadosť žiadateľa z 5. marca\n2012 a stanovisko Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy Národného parku Nízke Tatry z\n26. marca 2012. V uvedenom liste prvostupňový správny orgán tiež vyzval žiadateľa v lehote siedmych\ndní oznámiť, či dopĺňa žiadosť a žiada v tomto konaní tiež vydať súhlasy podľa § 6 ods. 2 a 4 zákona\nč. 543/2002 Z.z. a v prípade žiadosti o vydanie súhlasu podľa § 6 ods. 2 doplniť aj príslušné vyjadrenie\nobvodného úradu životného prostredia podľa § 9 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. Žiadateľ sa vyjadril\nlistom z 10. apríla 2012, pričom podľa jeho názoru, ktorý aj odôvodnil, sa súhlas obvodného úradu\nživotného prostredia podľa § 6 ods. 2 nevyžaduje, k čomu pripojil aj stanovisko Obvodného lesného\núradu Brezno a kópiu zápisnice z územného konania. Žiadateľ však tiež uviedol, že ak sa napriek tomu\nbude vyžadovať rozhodnutie podľa § 6 ods. 2 a 4 zákona, žiada rozhodnúť v jednom konaní.\nZ obsahu uvedeného vyjadrenia žiadateľa z 10. apríla 2012 preto jasne vyplýva jeho vôľa žiadať aj\no uvedené súhlasy, pokiaľ sa budú vyžadovať. Názor žalobcu, že v konaní bolo rozhodnuté o vydaní\nsúhlasu podľa § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. napriek tomu, že žiadateľ o vydanie takéhoto súhlasu\nnežiadal, preto nie je správny. Pokiaľ žalobca namietal, že správny orgán mal konanie o vydanie súhlasu\npodľa § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. zastaviť, tak treba uviesť, že žiadateľ požiadal o udelenie\nsúhlasu, ktorý sa bude vyžadovať, a preto vydanie súhlasu podľa § 6 ods. 2 zákona nebolo predmetom\ntohto konania, nakoľko správny orgán dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre jeho aplikáciu.\nPre úplnosť treba dodať, že žalobca ani neuviedol ako bol takýmto postupom správneho orgánu (keď\nnerozhodol o zastavení konania o udelení súhlasu podľa § 6 ods. 2 zákona), ukrátený na svojich právach.\nPodľa § 82 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. zo žiadosti o vydanie rozhodnutia musí byť najmä zrejmé,\nkto ju podáva, akej činnosti sa týka a čo sa navrhuje. Každá žiadosť a s ňou súvisiace doklady musia\nbyť vyhotovené písomne a v štátnom jazyku.\nŽiadosť žiadateľa o vydanie rozhodnutia podľa § 82 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. posudzuje podľa\nobsahu správny orgán v správnom konaní, a nie žalobca ako ďalší účastník konania. V prípade, ak by\nsprávny orgán takúto žiadosť nesprávne posúdil a vyhodnotil, na svojich právach by mohol byť ukrátený\npriamo len žiadateľ o také rozhodnutie.\nK námietkam žalobcu, že správny orgán prvého stupňa ho neoboznámil s podkladmi rozhodnutia, a\nto vyjadrením žiadateľa z 10. apríla 2012, stanoviskom Obvodného lesného úradu v Brezne z 10.\napríla 2012 a zápisnicou z územného konania z 22. novembra 2011, treba uviesť, že podkladom\nrozhodnutia prvostupňového správneho orgánu bolo odborné stanovisko Štátnej ochrany prírody\nSlovenskej republiky, Správy Národného parku Nízke Tatry z 26. marca 2012, ktoré bolo žalobcovi\nzaslané listom z 30. marca 2012, ku ktorému sa žalobca nevyjadril. Ani námietky, že žalobcovi nebolo\nnikdy oznámené, že predmetom konania je aj vydanie súhlasu podľa § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z.\nnie sú dôvodné, lebo žalobca musel mať vedomosť o tom, že sa súhlas podľa § 6 ods. 4 zákona pre\nnavrhovanú činnosť vyžaduje, keďže bol o tom v liste z 30. marca 2012 oboznámený, a teda mohol sa\nk uvedenej skutočnosti vyjadriť.\nZ rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že správny orgán rozhodol o vydaní súhlasu\naj podľa § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z., ako aj to, že k podkladom rozhodnutia zaslal vyjadrenie\nz 10. apríla 2012 žiadateľ, ktorý k nemu priložil stanovisko Obvodného lesného úradu v Brezne z 10.\napríla 2012 a kópiu zápisnice z územného konania z 22. novembra 2011. Z uvedeného je zrejmé, že\nžalobca sa z prvostupňového rozhodnutia dozvedel o vyjadrení žiadateľa s prílohami, a preto mohol ako\n\núčastník konania nazrieť do spisu, príp. požiadať o ich kópie podľa § 23 Správneho poriadku a teda\nv odvolacom správnom konaní sa mohol k nim vyjadriť. Žalobca však k uvedeným listinám nezaujal v\nodvolaní v rámci správneho konania žiadne stanovisko, čo však neznamená, že mu nebola poskytnutá\nmožnosť sa k nim vyjadriť. Pokiaľ teda v rámci celého správneho konania bol žalobca nečinný a nevyužil\nsvoje právo na vyjadrenie, neznamená to, že mu uvedená možnosť nebola daná.\nŽalobca okrem namietaných formálnych vád neuviedol, ako konkrétne mohli mať uvedené vady vplyv\nna správnosť a zákonnosť rozhodnutí, napr. aj vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu. Navyše,\nsúdna ochrana je ochranou subsidiárnou, a preto, ak bol žalobca toho názoru, že prvostupňový\nsprávny orgán porušil jeho procesné práva, mal predovšetkým tieto námietky adresovať žalovanému\nv rámci odvolacieho správneho konania, ktorý ako odvolací orgán primárne poskytuje ochranu v rámci\nsprávneho konania.\nK tomu najvyšší súd dáva do pozornosti aj ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov (napr. rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. decembra 2002 sp. zn. 4 Sž 98-102/02), podľa ktorej\n„dôvodom k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p. môže byť len taká\nvada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto,\naby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie\nrozhodnutie pre účastníka.“\nOdvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu\ndospel k záveru, že správne orgány v oboch stupňoch ako príslušné orgány štátnej správy v súlade s\nčl. 2 ods. 2 ústavy postupovali v súlade so zákonom č. 543/2002 Z.z., vo veci si zadovážili dostatok\nskutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, skutkové okolnosti správne vyhodnotili\nna základe správneho uváženia pri aplikácii zákona č. 543/2002 Z.z. v súlade s čl. 152 ods. 4 ústavy\na v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, zaoberajúc sa\nzásadnými námietkami žalobcu, z ktorých dôvodov rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov je\ntreba považovať za súladné so zákonom, a preto súd prvého stupňa rozhodol vo veci zákonne, keď\nžalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP.\nZ uvedených dôvodov najvyšší súd s poukazom na závery uvedené vyššie, považujúc námietky žalobcu\nvznesené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie\ndanej veci, napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá\nOSP, v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1 a ods. 2 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ust. § 250k ods. 1\nOSP, v spojení s ust. § 224 ods. 1 OSP za použitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá OSP. Účastníkom právo\nna náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že žalobca v tomto konaní úspech nemal a\nžalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/2524/2012", "guid": "da378266-046e-409e-8988-aa8ba77d4b60:76ec1508-f040-4533-ba3e-b973e41dd5a3", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}