{"guid": "7086bdd1-f977-4751-86e9-0a4e54837fcf:08ce1e3c-8dca-42f5-8afb-ab4d61a58be7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1012211123.1", "spisova_znacka": "4Sžf/81/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/81/2014 z 2. 6. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 2. júna 2015, sp. zn. 4Sžf/81/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1012211123.1", "identifikacne_cislo": "1012211123", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2015-06-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "nazov": "§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "nazov": "§ 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-46"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-29", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-46"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/08ce1e3c-8dca-42f5-8afb-ab4d61a58be7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1012211123.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012211123.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012211123.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžf/81/2014\n1012211123\n02. 06. 2015\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2015:1012211123.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A.K. INVESTMENT, s.r.o., so sídlom Ivánska\ncesta 10, Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátkou so sídlom Zámocká\n30, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/1246998/2012/5051-r zo\ndňa 31.10.2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S\n2514/2012-160 zo dňa 12. júna 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 2514/2012-160 zo dňa\n12. júna 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č.1100306/1/1246998/2012/5051-r zo dňa 31.10.2012 a dodatočného platobného výmeru\nDaňového úradu Bratislava (ďalej len „správca dane“) č. 9102404/5/1609763/2012 zo dňa 16.07.2012,\nktorým bol žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov\na o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.\n511/1992 Zb.“) v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“)\nurčený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2010 v sume\n35.923 €.\nDôvodom dorubenia DPH bolo neuznanie zdaniteľných plnení deklarovaných trinástimi faktúrami\nvystavenými dodávateľom žalobcu, obchodnou spoločnosťou I.H.K., spol. s r.o., pretože z dokazovania\nvykonaného správcom dane vyplynuli odôvodnené pochybnosti o reálnom základe fakturovaných\nzdaniteľných plnení. Žalovaný napadnutým rozhodnutím v rámci odvolacieho konania podľa § 48 ods.\n5 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 165 ods. 2 daňového poriadku uvedený dodatočný platobný\nvýmer potvrdil.\nPo vykonaní súdneho prieskumu žalobou napadnutých rozhodnutí a preskúmaní veci krajský súd\nkonštatoval, že neboli zistené žiadne porušenia zásad daňového konania, pričom daňové orgány\nvykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo.\nNáhradu trov konania neúspešnému žalobcovi podľa § 250k ods. 1 OSP nepriznal.\nS poukazom na § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o\ndani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) krajský súd uviedol, že právo na odpočítanie dane z\n\ntovarov a služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť, pričom daňová\npovinnosť vzniká dňom dodania služby. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový\nsubjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný\nobchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ.\nV uvedených prípadoch podľa krajského súdu správca dane správne vyhodnotil obchodné prípady v tom\nsmere, že takýto deň nenastal, pretože v rámci dokazovania sa nepreukázala skutočnosť, že dodávateľ,\nktorý je uvedený v predmetných faktúrach aj fakturované zdaniteľné obchody skutočne dodal žalobcovi\na zároveň nebolo preukázané, že žalobca deklarované zdaniteľné obchody reálne prijal a následne\nich odovzdal svojim klientom. Krajský súd sa stotožnil so žalovaným, že žalobca zdaniteľné obchody\nnevykonal, nevykonal ich ani jeho dodávateľ.\nKrajský súd za kľúčovú právnu otázku v tomto konaní označil posúdenie miery zaťaženia žalobcu\ndôkazným bremenom vyplývajúcim z § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., keď z vykonaného\ndokazovania v rámci celého obchodného reťazca vyplynula nepreukázateľnosť obchodovaného plnenia\na jeho samotná existencia.\nV tejto súvislosti zdôraznil, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje žalobcu a\nsamotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami, krajský súd nepovažuje za postačujúce.\nNestotožnil sa s názorom žalobcu, že za vystavenie faktúr je zodpovedná výlučne len spoločnosť I.H.K.,\nspol. s r.o., pretože faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje o\nskutočnom reálnom plnení. Podľa krajského súdu zaúčtovanie faktúr v účtovníctve ešte nie je dôkazom\nreálneho dodania tovaru dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti. To,\nže určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o\núčtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane\nz tohto dokladu.\nSplnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie\nuvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným\nobsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna\nskutočnosť aj preukázané.\nKrajský súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) vo\nveci sp. zn. 2Sžf 4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. US\n78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom\nsubjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne\nje nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom\nuplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty\n(je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že\nnárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu\ndane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak\ndaňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť\nnárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“.\nKrajský súd vyjadril súhlas s názorom, že transakcie deklarované účtovnými dokladmi v preverovaných\nspoločnostiach na strane dodávateľov i odberateľa žalobcu nenesú znaky základných obchodných\nprincípov a podporujú správnosť názoru, že k dodávkam tovaru nedošlo a to z nasledujúcich dôvodov:\n„Právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť len v tom prípade, ak preukáže, že došlo\nk dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako\nplatiteľ, čo nebolo preukázané.\nSamotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH, nezakladá právo\nna odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na\nurčité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Splnenie formálnej stránky\nje jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady\nmusia byť odrazom reálneho plnenia.\nBoj proti daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112\n(pozri najmä rozsudky Halifax zo 7. decembra 2010, R, C-285/09, bod 36, ako aj z 27. októbra 2011\nTanoarch, C-504/10, bod 50). V tejto súvislosti Súdny dvor EÚ už rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej\nprávomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie (pozri\n\nnajmä rozsudok z 3. marca 2005, Fini H, C-32/03, Zb. s. 1-1599, bod 32; Halifax a i., ako aj Kittel a Recolta\nRecycling, bod 54). Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva\nna odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňujepodvodne\n(pozri v tomto zmysle rozsudky Fini H, body 33 a 34; Kittel a Recolta Recycling, ako aj z 29. marca 2012,\nVéleclair, C-414/10, bod 32).\nK námietke žalobcu, že ak by boli tovary, alebo služby nereálne, tak by ich žalobca nemohol ďalej\nfakturovať a nemohla mu ani vzniknúť povinnosť zaplatiť daň, krajský súd uviedol, že povinnosťou\ndaňového subjektu je odviesť daň v prípade, ak je vystavená faktúra.\n\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie\nkonanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.\nŽalobca napáda rozsudok krajského súdu z dôvodov, že tento považuje za vecne nesprávny, nakoľko\nkrajský súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, ďalej sa\nv odôvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalobcu a relevantne nezdôvodnil\nzávery rozhodnutia, čím bolo podľa žalobcu porušené jeho základné ústavné právo na súdnu\nochranu zakotvené v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého súčasťou je aj právo na spravodlivý\nsúdny proces. Z uvedeného dôvodu žalobca pokladá napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa za\nnepreskúmateľný a arbitrárny. Navyše podľa žalobcu sú závery krajského súdu v logickom rozpore a\nvychádzajú z nesprávnej interpretácie tvrdení žalobcu.\nŽalobca má za to, že predložením všetkých relevantných účtovných dokladov (v niektorých prípadoch\naj písomných zmlúv), podrobným objasnením charakteru obchodov - kým a pre koho boli realizované,\ndostatočne preukázal dodanie neuznaných zdaniteľných plnení. Poukázal na to, že označil svojho\ndodávateľa a tiež svojich odberateľov s tým, že je potrebné dodávky tovaru overiť aj u týchto odberateľov,\nčo však správca dane ani žalovaný nevykonali. Z uvedeného je pre žalobcu nepochybné, že správca\ndane konal v rozpore s § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., čo prehliadol žalovaný a rovnako aj\nprvostupňový súd.\nŽalobcovi nie je zrejmé, z čoho vychádza konštatovanie krajského súdu, že dodanie tovaru odberateľom\nžalobcu (ktorým boli riadne vystavené faktúry a tieto faktúry boli nimi aj riadne uhradené) nebolo\npreukázané. Taktiež podľa žalobcu nie je zrejmé, z akých podkladov vychádzal krajský súd, keď v\nodôvodnení uviedol, že v niektorých prípadoch obchody neboli vykonané vôbec, keďže o ich uskutočnení\nnevedel ani jeden z možných príjemcov.\nPodľa žalobcu právne závery krajského súdu, že pri odberateľských faktúrach pre účely uplatnenia\nodpočtu dane musia byť preukázané reálne obchody, ale na druhej strane, v prípade dodávateľských\nfaktúr, z ktorých daňovému subjektu vzniká povinnosť zaplatiť daň, postačuje na vznik povinnosti\nzaplatiť daň už samotné vystavenie faktúry, nie sú dostatočne odôvodnené. Z odôvodnenia napadnutého\nrozsudku nie je zrejmé, na základe ktorých zákonných ustanovení k takémuto záveru prvostupňový súd\ndospel. Navyše uvedené tvrdenie je podľa žalobcu v rozpore s ustanovením § 19 ods. 1, 2 zákona o DPH.\nVo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozsudku žalobca uviedol, že krajský súd sa v záveroch svojho\nrozhodnutia opiera len o všeobecné tvrdenia a konštatovania o daňových podvodoch a možnostiach\nštátu pri ich odhaľovaní, pričom opomenul, že účasť na daňovom podvode žalobcovi preukázaná\nnebola. V rovine svojich všeobecných konštatovaní krajský súd relevantne nezdôvodnil svoje úvahy a\nnevysporiadal sa so základnými žalobnými argumentmi žalobcu, týkajúcimi sa:\n· porušenia základných zásad daňového konania obsiahnutých v ustanovení § 2 ods. 1, 3, 6 zákona č.\n511/1992 Zb., ako aj porušenia ustanovení § 48 ods. 2 a 6 a § 29 ods. 2 uvedeného zákona,\n\n· namietaného použitia nových, resp. iných dôvodov neuznania zdaniteľných obchodov žalobcu v\npreskúmavanom rozhodnutí žalovaného, ktoré neboli uvádzané v prvostupňovom rozhodnutí správcu\ndane, čím sa žalobcovi odňalo právo v daňovom konaní vyjadriť sa ku všetkým zisteniam a dôvodom\ndodatočného určenia daňovej povinnosti. Ide predovšetkým o dôvod uvádzaný žalovaným, presahujúci\nrámec odôvodnenia správcu dane, že údaje na faktúrach sú všeobecné a nekonkrétne, odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného sa netýka argumentov, ktoré boli uvedené a podrobne rozpísané\nžalobcom v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane.\nŽalobca v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namieta, že jeho žalobnou argumentáciou sa krajský\nsúd nezaoberal, závery svojho rozhodnutia neoprel o relevantné skutočnosti, ktoré by argumenty\nžalobcu, vytýkané v podanej žalobe, vyvracali alebo zdôvodňovali ich nesprávnosť.\nIII.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, s odkazom na dôvody uvedené v jeho vyjadrení k žalobe\nzo dňa 16.01.2013, navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny\npotvrdil. Zároveň zotrval na svojich záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.)\na dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je nedostatočne odôvodnený, vychádza z nedostatočne\nzisteného skutkového stavu a je založený na nedostatočnom preskúmaní dodržania zákonom určeného\npostupu predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia žalovaného.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 O.s.p.).\nPodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) každý sa môže domáhať zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd obmedzil súdny prieskum v tejto veci\nlen na posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom, s konštatovaním, že „z vykonaného\ndokazovania v rámci celého obchodného reťazca vyplynula nepreukázateľnosť pôvodu obchodovaného\ntovaru a jeho samotná existencia.“\nAvšak námietka nesprávneho rozloženia dôkazného bremena medzi žalobcu a orgány daňovej správy\nbola len časťou žalobných námietok, ktorými žalobca napádal zákonnosť rozhodnutí daňových orgánov\noboch stupňov ako i procesný postup predchádzajúci vydaniu rozhodnutia žalovaného. Navyše z obsahu\npreskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by po vecnej stránke bola dôvodom dodatočného určenia\nspornej daňovej povinnosti nepreukázateľnosť pôvodu obchodovaného tovaru, tak ako to konštatoval\nkrajský súd.\nKrajský súd enunciát svojho rozhodnutia dôvodil všeobecnými konštatovaniami o povinnosti daňového\nsubjektu preukázať reálny základ zdaniteľných plnení deklarovaných daňovými dokladmi vyplývajúcimi z\ncitácií rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf 4/2009 zo dňa 23.06.2010 v\nspojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. US 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, právnymi závermi\nvyplývajúcimi z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.\nPrávne závery vyplývajúce z vyššie uvedených prameňov samé o sebe nemožno považovať za\nnesprávne alebo celkom s prejednávanou vecou nesúvisiace, avšak silu ich právnych argumentov by\nmal súd používať v kontexte s preskúmavanou vecou, za dodržania myšlienkovej línie podmienenej\nodpoveďami, resp. riešením konkrétnych žalobných námietok. To znamená, že z odôvodnenia súdu\nmusí byť zrejmé, že sa tento relevantnými námietkami žalobcu zaoberal a v závislosti od charakteru\n\nnamietaných porušení, či procesných alebo hmotnoprávnych, zaujal k preskúmavanému meritu vlastný\npostoj, vychádzajúci z obsahu administratívneho spisu, ktorý podrobil vlastnému hodnoteniu.\nPotreba presvedčivosti súdnych rozhodnutí, ako jedného z postulátov dodržania ústavného práva\núčastníkov súdnych konaní na spravodlivý proces, vyplýva aj z ustálenej judikatúry ústavného súdu:\n„Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na\njednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, keď sú právne závery súdu v extrémnom\nnesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy,\nresp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.“ (I. ÚS 243/07)\n„Podstatnou súčasťou právnych záruk v konaní podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy je aj právo na logické,\nspravodlivé a zákonné odôvodnenie rozhodnutia.“ (I. ÚS 146/08)\n„...arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom\nsúvislosti ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami\nformálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov, a obranou proti\ntakému uplatneniu...“ (III. ÚS 307/2012, III. ÚS 11/2011).\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd sa so žalobcom uvádzanými námietkami,\nv kontexte so skutkovým stavom zisteným a vyhodnoteným správcom dane, nevysporiadal, taktiež\nneuviedol dôvod, pre ktorý sa nimi, vzhľadom na zistenia vyplývajúce zo súdneho prieskumu,\nnezaoberal. Hoci nie je potrebné v rozhodnutí súdu opisovať celé odôvodnenia a skutkové zistenia z\npreskúmavaných správnych rozhodnutí, je nevyhnutné v nadväznosti na žalobné námietky v odôvodnení\nsúdneho rozhodnutia zhrnúť potrebné zistenia, ktoré odôvodňujú právny názor súdu a tak dotvárajú jeho\npresvedčivosť.\nTaktiež uvedenie dôvodov, pre ktoré sa krajský súd stotožnil s názorom, že „...transakcie deklarované\núčtovnými dokladmi v preverovaných spoločnostiach na strane dodávateľov i odberateľa žalobcu nenesú\nznaky základných obchodných princípov a podporujú správnosť názoru, že k dodávkam tovaru nedošlo“ ,\nnevychádza z okolností prípadu, keďže celkom nepriliehavo krajský súd uvádza len právne závery z\njudikatúry Súdneho dvora Európskej únie bez kontextu k skutkovým zisteniam.\nOdvolací súd zároveň nemohol prehliadnuť, že krajský súd ponechal bez povšimnutia námietku\nžalobcu týkajúcu sa použitia nových, resp. iných dôvodov neuznania zdaniteľných obchodov žalobcu v\npreskúmavanom rozhodnutí žalovaného, ktoré neboli uvádzané v prvostupňovom rozhodnutí správcu\ndane. S touto žalobnou námietkou bolo potrebné sa náležite vysporiadať a dať žalobcovi po vykonaní\nsúdneho prieskumu odpoveď na otázku, či sa mu postupom žalovaného v daňovom konaní odňalo alebo\nneodňalo právo vyjadriť sa ku všetkým zisteniam a dôvodom dodatočného určenia daňovej povinnosti, s\nprihliadnutím na dodržanie postupu žalovaného pri rozhodovaní o riadnom opravnom prostriedku podľa\n§ 48 zákona č. 511/1992 Zb.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu\npostupom podľa § 221 ods. 2 v spojení s § 223 O.s.p. z dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h)\nO.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude doplniť\nsúdny prieskum vyššie naznačeným spôsobom a rozhodnutia vo veci riadne odôvodniť.\nPodľa § 224 OSP rozhodne prvostupňový súd aj o trovách odvolacieho konania.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}