{"guid": "079274be-9351-4965-a5cc-603724e69e57:93541b74-02cf-4095-81b4-b738844dba27", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1012211031.1", "spisova_znacka": "3Sžo/39/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/39/2014 z 1. 7. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. júla 2015, sp. zn. 3Sžo/39/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1012211031.1", "identifikacne_cislo": "1012211031", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislava Padúchová", "sudca_id": 189, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislava-paduchova-189", "datum_vydania": "2015-07-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-2", "nazov": "§ 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-24", "nazov": "§ 24 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-24", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-7", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/93541b74-02cf-4095-81b4-b738844dba27", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1012211031.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012211031.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012211031.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/39/2014\n1012211031\n01. 07. 2015\nJUDr. Gabriela Gerdová\nECLI:SK:NSSR:2015:1012211031.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Gerdovej\na sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o.,\nso sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Advokátska kancelária\nFridrich Paľko s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská\nobchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom Prievozská 32,\n827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. SK/0602/99/2012 zo\ndňa 13. septembra 2012, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n6S/2300/2012-105 zo dňa 14. marca 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší\nsúd\nSlovenskej\nrepubliky rozsudok Krajského\n6S/2300/2012-105 zo dňa 14. marca 2014 p o t v r d z u j e.\n\nsúdu\n\nv Bratislave\n\nč. k.\n\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie a zrušenie\nrozhodnutia žalovaného č. SK/0602/99/2012 zo dňa 13. septembra 2012, ktorým odvolanie žalobcu\nzamietol a rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre\nBratislavský kraj, č. P/0016/01/2012 zo dňa 31.07.2012 potvrdil.\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že predmetom konania bola výlučne len výška pokuty (10.000,eur) uložená žalobcovi, pričom skutok - porušenie zákazu nekalých obchodných praktík žalobca v\nžalobe nenapadol. Námietku žalobcu, že žalovaný pri určovaní pokuty nesprávne prihliadol na recidívu\na mal mu uložiť v zmysle analógie s trestným právom len jednu pokutu (3.000,-eur) ako tomu bolo v\niných obdobných prípadoch krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože v prípade žalobcu išlo o\nviaceré kontroly uskutočnené žalovaným v rôznych obdobiach, vždy išlo o iných spotrebiteľov zmluvného\nvzťahu, pričom správny delikt spáchaný žalobcom bol totožný a konštatoval, že je pravdou, že použitie\nanalógie s trestným právom je pri správnom trestaní prípustné, „avšak len v obmedzenom rozsahu, ak\nnevedie taký výklad k ujme účastníka konania a ani k ujme na ochranu hodnôt na ich vytváraní o ochrane\nje verejný záujem“ (citácia z rozsudku Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 1 As/27/2008 zo dňa\n16.4.2008, na ktorý poukazuje žalobca vo svojej žalobe).\nV tomto prípade žalovaný nemohol uložiť jednu sankciu (žalobca to nepopiera, aj keď uloženie jednej\nsankcie žiada), nemohol ani spojiť v správnom konaní všetky veci na jedno konanie, pretože každé\njedno konanie začalo na podklade inej kontroly, v inom čase, na inom mieste, išlo o iných spotrebiteľov\n\na žalovaný by nemohol pri spojení veci dodržať prekluzívne lehoty v zmysle správneho poriadku. Podľa\nnázoru súdu nie je možné na tento prípad aplikovať rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžo/7/2012\nzo dňa 25.04.2012, pretože išlo úplne o iný prípad, kontroly boli vykonané v časovom slede v intervaloch\njedného mesiaca a išlo o správne delikty nesplnenia podmienok označenia výrobkov, čo sa týkalo\nneurčeného počtu spotrebiteľov. V danej veci však ide o konkrétne zmluvy uzatvorené vždy s inými\nspotrebiteľmi.\nPokiaľ ide o výšku pokuty, ktorá bola uložená v spodnej hranici v zmysle § 24 ods. 1 zákona o\nochrane spotrebiteľa, žalovaný prihliadal najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť veci,\ndĺžku trvania a následky protiprávneho konania, na spotrebiteľský charakter zmlúv a na to, že žalobca\nzneužil svoje postavenie silnejšej zmluvnej strany pri poskytovaní spotrebiteľského úveru. Skutočnosť\nopakovaného protiprávneho konania bola v odôvodnení rozhodnutia spomenutá len v jednej vete. Je\nteda možné konštatovať, že žalovaný riadne odôvodnil uloženú výšku pokuty v spodnej hranici výmery.\nTo, že uviedol nesprávne aj recidívu nemá podľa názoru súdu vplyv na správnosť výšky uloženej pokuty\na nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právneho\nzástupcu a navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave pre nepreskúmateľnosť a\nnesprávne právne posúdenie veci zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a prikáže mu vec na nové\nkonanie v spojenom konaní s konaním žalovaného vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.\n6S 388/2012 a prizná mu náhradu trov konania, alternatívne navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok\nkrajského súdu tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu zmení\nv časti výroku, ktorým bola potvrdená uložená výška pokuty tak, že žalobcovi uloží podľa § 24 ods. 1\nzákona č. 250/2007 Z.z. pokutu vo výške 1.000,- eur a prizná mu náhradu trov konania.\nV dôvodoch rozsiahleho odvolania k údajnej nemožnosti použitia jednej sankcie pri viacerých\nčiastkových útokoch pokračovacieho správneho deliktu uviedol: „Prvostupňový súd na jednej strane\npripustil, že o čiastkových útokoch pokračovacieho správneho deliktu má v zmysle prípustnej analógie\na judikatúry NS SR rozhodnúť správny orgán jednou sankciou, na druhej strane pre nedodržanie\nprekluzívnych lehôt v zmysle správneho poriadku nepristúpil k stanoveniu povinnosti rozhodnúť jednou\nsankciou aspoň pre tretí a štvrtý čiastkový útok pokračovacieho správneho deliktu výhovorkou, že sa\nobjektívne nemohla uložiť spoločná sankcia za všetky štyri čiastkové útoky pokračovacieho správneho\ndeliktu, čo mal tvrdiť žalobca. Zdôraznil, že správny orgán nemohol uložiť spoločnú sankciu za prvý\nčiastkový útok (spáchaný 25.07.2008), keďže sa sankcia zaň ukladala (27.04.2011 prvý stupeň inšp.\nSOI Ba a 15.06.2011 druhý stupeň ústr. inšp. SOI) ešte pred zistením (20.10.2011) posledného\nštvrtého čiastkového útoku (spáchaný 13.07.2010) pokračovacieho správneho deliktu, avšak právny\nzástupca žalobcu jasne uviedol, že to nebráni tomu, aby správny orgán uložil jednu sankciu za tretí\na štvrtý čiastkový útok pokračovacieho správneho deliktu, ktoré boli spáchané za sebou - 21.09.2009\n(predmetné konanie súdne konanie 6S 2300/2012) a 13.07.2010 (konanie 6S 388/2012), ktoré boli\nzistené v dňoch 24.01.2012 a 20.10.2012 a sankcionované boli v dňoch 31.07.2012 (druhý stupeň\n13.09.2012) a 14.03.2012 (druhý stupeň 22.08.2012), pričom sankcie uložené za prvý a druhý čiastkový\nútok by zostali nedotknuté, ale správny orgán by mal pri ukladaní spoločnej sankcie za tretí a štvrtý\nčiastkový útok prihliadnuť na už uložené sankcie za prvý a druhý čiastkový útok pokračovacieho\nsprávneho deliktu. Nepochybne právny zástupca žalobcu nevyžadoval ani to, aby sa zasahovalo\ndo sankcionovania ani druhého čiastkového útoku, ktorý bol spáchaný 11.09.2009 a sankcionovaný\n18.05.2011 na prvom stupni a 10.06.2011 na druhom stupni. Iba upozornil, že žalovaný by mal krátky\nčas na opätovné rozhodnutie jednou sankciou. Prvostupňový súd však toto upozornenie zneužil na\nargument, že žalovaný by nemohol pri spojení veci dodržať prekluzívne lehoty v zmysle správneho\nporiadku (odhliadnuc od toho, že prekluzívne lehoty neplynú podľa správneho poriadku, ale podľa §\n24 ods. 7 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Jednoročná prekluzívna lehota sa počíta\nod neskoršieho zistenia čiastkového útoku pokračovacieho správneho deliktu, t.j. od 24.01.2012. Až\nvtedy bol jasne zistený pokračovací správny delikt. Niet pochýb, že v priebehu roku 2012 mal žalovaný\npomerne dlhú dobu na uloženie jednej sankcie za tretí a štvrtý čiastkový útok pokračovacieho správneho\ndeliktu. To, že vždy bol iný čas, iný spotrebiteľ, iné miesto je presne prípad, keď ide o pokračovací delikt,\nktorý jednotu v týchto kategóriach nevyžaduje. Vyžaduje sa, ako právny zástupca žalobcu uviedol v\nžalobe, objektívna súvislosť:\n\n1. v čase (spravidla o niekoľko dní, týždňov či mesiacov),\n2. spôsobe páchania (javenie sa ako postupné realizovanie predpokladaného jednotiaceho zámeru),\n3. v predmete útoku.\nAk zrátame výšku všetkých štyroch pokút uložených za jeden pokračovací delikt, ide o sumu 26.000 eur,\nčo je vo výške 39% najvyššej výmery za správny delikt (66387,83 eura) podľa § 24 ods. 1 zákona č.\n250/2007 Z.z., pričom pokuta za prvé dva čiastkové útoky je po 3000 eur a za tretí a štvrtý čiastkový\nútok ide o čiastky po 10.000 eur práve z dôvodu neprípustne hodnotenej recidívy - prihliadnutia na\npredchádzajúce sankcionovania. Ak si odmyslíme neprípustné hodnotenie recidívy, nie je stanovené\nodôvodnenie, prečo v dvoch prípadoch za čiastkový útok toho istého pokračujúceho deliktu je pokuta\ntrikrát vyššia ako v prvých dvoch prípadoch čiastkového útoku toho istého pokračujúceho správneho\ndeliktu.\nPrvostupňový súd v rámci „plnej jurisdikcie“ vecí správneho trestania a právomoci zmeniť rozhodnutie o\nuložení pokuty vo výške 10.000 eur uviedol, že nenašiel dôvod pre zmenu (moderovanie) výšky pokuty,\nktorá bola uložená v spodnej hranici zákonnej sadzby (horná hranica je 66.387,83 eur), a s odôvodnením\nvýšky pokuty sa stotožnil.\nPrávny zástupca žalobcu je toho názoru, že Krajský súd v Bratislave vyvoláva dojem, akoby suma 10.000\neur bola sumou blízkou nulovej spodnej hranici (je totiž vo výške 15% hornej hranice zákonnej sadzby), a\npreto nemá význam sa jej odôvodnením bližšie zaoberať a tak sa možno uspokojiť so „stotožnením sa“ s\nodôvodnením výšky pokuty žalovaným správnym orgánom. Na začiatok si dovolíme upriamiť pozornosť\nna podobné prípady, kde sa pomerne nízka výmera pokuty za správny delikt znižovala na výšku okolo\n100 eur“.\nV ďalšej časti odvolania žalobca citoval z uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžo/14/2008 a sp.\nzn. 6 Sžo/45/2011, z rozsudku NS SR sp. zn. 3 Sžo/16/2009 (R 26/2012), z rozsudkov Krajského súdu\nBratislava sp. zn. 1S/267/2010 z 26.01.2012 a sp. zn. 2S/179/2008 z 26.10.2011, z rozsudku NS SR\nsp. zn. 8 Sžo 163/2010 (R 90/2012 II), z rozsudku NS SR sp. zn. 2 Sž/20/2011 zo dňa 16.11.2011, z\nrozsudku NS SR sp. zn. 3 Sžo/138/2010 z 09.11.2010 - obdobne poukázal na rozsudok NS SR sp. zn.\n3Sžo/177/2010 zo 14.12.2010, z rozsudkov Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 7 As 72/2009 z\n26.05.2010 a sp. zn. 1 Afs 1/2012 zo dňa 03.04.2012, z rozsudku NS SR sp. zn. 5 Sžo/204/2010 zo\n07.12.2010 a z rozsudku NS SR sp. zn. 5 Sžp/21/2011 z 28.06.2012, z ktorých zdôraznil argumentácie\nsúdov a právny názor vo vzťahu k ukladaniu pokút, primeranosť sankcie a okolností ovplyvňujúcich\nuloženie sankcie a jej výšky, závažnosť protiprávneho konania a jeho následky, hodnotenia individuálnej\npovahy protiprávneho konania, intenzitu skutkových okolností, špecifiká konkrétneho prípadu, okolností\npoľahčujúcich a priťažujúcich, správnu úvahu, využitia moderačného práva, splnenie výchovného a\nmotivačného účelu zákona a pod.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť a žalobcovi právo na\nnáhradu trov konania nepriznať z dôvodu, že odvolacie námietky žalobcu sú bezdôvodné, rozhodnutie\nbolo vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného stavu veci a v súlade s právnymi predpismi.\nŽalobca v rozsahu svojej žaloby ako ani v podanom odvolaní nespochybnil spoľahlivosť zisteného\nskutkového stavu ani správnosť právneho posúdenia prejednávanej veci. Poukázal na potrebu použitia\nprincípov trestného práva na prejednávaný prípad, konkrétne úpravy o pokračujúcom trestnom\nčine a o spoločnom treste. Vo všeobecnosti možno uviesť, že aplikácia noriem trestného práva\nna posudzovaný prípad je mechanická, žalobca používa anológiu príliš rozširujúcim spôsobom a\nnezohľadňuje skutočnosť, že správny orgán aj pre prípad nedostatku špeciálnej úpravy musí postupovať\nlen v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nBez ohľadu na skutočnosť, že posudzované protiprávne konanie žalobcu je zaradené v systéme iných\nsprávnych deliktov, je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že skutok by ani v teoretickej rovine nemohol\nnaplniť skutkovú podstatu trestného činu, a to vzhľadom na skutočnosť, že zaň žalobca zodpovedá bez\n\nohľadu na zavinenie. Žalovaný v tejto súvislosti tiež poukazuje na skutočnosť, že k jednotlivým skutkom\ndošlo vo vzťahu k rôznym spotrebiteľom pri uzatváraní konkrétnych zmlúv o poskytnutí úveru.\nSprávne konania vo všetkých prípadoch, na ktoré poukazuje žalobca, boli začaté na základe výsledkov\nšetrenia podnetov spotrebiteľov, ktorí informovali o rozpore vyznačeného účelu použitia finančných\nprostriedkov so skutočnosťou, keďže na základe bežnej kontroly zmlúv uzatvorených žalobcom s\ndlžníkmi, nie je možné zistiť a ani posúdiť postavenie dlžníkov v čase uzatvárania zmlúv. Orgán dozoru\nje povinný v zmysle zákona prešetriť každý spotrebiteľský podnet a vykonať kontrolu dodržiavania\nzákonných povinností u subjektu, ktorého sa spotrebiteľský podnet týka. Žalovaný podania spotrebiteľov\nvyhodnocoval v takej časovej súslednosti, v akej dostal podnety od spotrebiteľov a na základe toho\npristúpil k vykonaniu kontroly a v prípade opodstatnenosti podnetu aj k začatiu správneho konania. Ku\nvšetkým prípadom, na ktoré poukazuje žalobca, žalovaný poskytuje dopĺňajúce údaje, ktoré sú dôležité\npre konečné posúdenie neopodstatnenosti argumentov žalobcu.\nŽalobca v podanom odvolaní poukázal na výšku sankcie, s ktorou sa podľa jeho názoru žalovaný\nv správnom rozhodnutí nevysporiadal. Predmetná námietka je tendenčná, nakoľko sa žalovaný v\nprvostupňovom aj druhostupňovom správnom rozhodnutí dostatočne vysporiadal s dôvodmi uloženia\nsankcie v stanovenej výške. Žalovaný rozhoduje v správnom konaní na základe predložených dôkazov\na po zvážení všetkých objektívnych skutočností a chce zdôrazniť, že so žalobcom boli vedené\nviaceré správne konania, z ktorých bol vyvodený aj zodpovedný postih. Zo strany žalobcu dochádza\nopakovane k nerešpektovaniu ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, snaží sa zbaviť zodpovednosti\nza porušenie zákonnej povinnosti poukázaním na postih v predchádzajúcich prípadoch. Jedným z\ndôvodov uloženia tak vysokého postihu je práve to, že žalobca bol zo strany orgánu dozoru opakovane\npostihovaný za porušenie totožnej zákonnej povinnosti v rôznom časovom rozmedzí rokov 2008, 2009,\n2010 (čo je zrejmé aj z predloženej tabuľky) zneužitím slabšieho postavenia spotrebiteľa a taktiež\nvyužitím jeho nepriaznivej finančnej situácie v čase, keď spotrebiteľ nevyhnutne potrebuje finančné\nprostriedky. Je potrebné upriamiť pozornosť aj na územnú pôsobnosť žalobcu, ktorý svoju podnikateľskú\nčinnosť zameranú na poskytovanie spotrebiteľských úverov vykonáva na celom území Slovenskej\nrepubliky. Takéto konanie je o to závažnejšie, že v jeho dôsledku dochádza k porušeniu ekonomického\nzáujmu spotrebiteľa vo veľkom rozsahu.\nV ďalšej časti vyjadrenia žalovaný uviedol, že žalobca sa v podanom odvolaní obhajoval poukázaním\nna viaceré rozsudky všeobecných súdov SR a ČR. V uvedenej súvislosti chce žalovaný správny\norgán upozorniť na to, že predmetné rozsudky všeobecných súdov nemajú žiadnu spojitosť s\nprejednávaným prípadom, charakterom a rozsahom protiprávneho konania žalobcu ako ani s výškou\nuloženej sankcie. Slovenská obchodná inšpekcia je všeobecným orgánom trhového dozoru vo veciach\nochrany spotrebiteľa na vnútornom trhu. Predmetom kontroly SOI je vykonať dozor a zábezpeku nad\ndodržiavaním ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa. V rámci svojej činnosti orgány dozoru začínajú\nsamostatné správne konania, výsledkom ktorých sú individuálne správne akty, odlišujúce sa výškou\npokuty v rámci zákonom stanoveného rozpätia ako aj špecifikami jednotlivého prípadu.\nPokiaľ ide o námietku, že žalovaný nijako neindividualizoval správny delikt žalovaný má za to, že\nvýroková časť rozhodnutia je dostatočne určitá a zrozumiteľná, obsahuje všetky zákonom požadované\nnáležitosti a je z nej možné jednoznačne identifikovať správny delikt, ktorého sa žalobca dopustil. Z\nvýrokovej časti jednoznačne vyplýva, kto je účastníkom konania, aká právna povinnosť bola porušená,\nustanovenie právneho predpisu podľa ktorého došlo k uloženiu sankcie, výška pokuty a lehota splatnosti,\na v neposlednom rade je v ňom dostatočne jasne a určito špecifikované aj protiprávne konanie, ktoré je\npredmetom uloženia sankcie, a to jednak prostredníctvom vymedzenia miesta a dátumu kontroly, počas\nktorej bolo takéto protiprávne konanie zistené, ako aj vymedzenia protiprávneho konania účastníka\nkonania, ktorým sa dopustil porušenia zákonnej povinnosti.\nÚlohou orgánov dozoru je poskytnúť spotrebiteľom uzatvárajúcim spotrebiteľské zmluvy zvýšenú\nochranu. Charakter uvedených porušení povinností žalobcu má negatívny dopad v tom, že vo vzťahu k\nspotrebiteľovi je spôsobilý privodiť vážnu majetkovú ujmu tým, že naruší jeho ekonomické správanie a\n\nspotrebiteľ urobí rozhodnutie, ktoré by inak neurobil. Rozsah porušenia je o to závažnejší, že nedostatky\nboli zistené pri dojednávaní poskytnutia spotrebiteľského úveru.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených\nv odvolaní žalovaného (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (250ja ods. 2\nO.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia uverejnené na úradnej tabuli a\nna internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> najmenej päť dní vopred,\nrozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).\nRozsah súdneho prieskumu podľa piatej časti O.s.p. je určený rozsahom predmetu, o ktorom rozhodol\nžalovaný a námietkami uvedenými v odvolaní.\nPredmetom súdneho preskúmania je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a\npotvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorým bola žalobcovi pre porušenie zákazu nekalých\nobchodných praktík podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 písm. a), b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) uložená pokuta podľa § 24 ods.\nzákona o ochrane spotrebiteľa vo výške 10.000,- eur.\nNajvyšší súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho podrobne opísal vo svojom rozsudku krajský\nsúd, preto pre účastníkov konania známe fakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať a len v\nstručnosti z neho vyberá nasledovné.\nDňa 24.01.2012 vykonali inšpektori SOI kontrolu veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,\nzameranú na prešetrenie podnetov spotrebiteľov (spotrebiteľka X. V.) a na dodržiavanie ustanovení\nzákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Na základe kontrolných\nzistení, ktorých výsledok bol zaznamenaný v inšpekčnom zázname z 24.01.2012, bolo začaté správne\nkonanie o uložení pokuty podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z.\nK oznámeniu o začatí správneho konania podal žalobca písomné vyjadrenie dňa 15.06.2012, v ktorom\nnamietal spoľahlivé preukázanie protiprávneho skutkového stavu zo strany SOI a nestotožnil sa so\nzávermi uvedenými v oznámení, nakoľko z jeho strany nedošlo a ani nemohlo dôjsť k porušeniu ust. §\n7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.\nNásledne vydal SOI Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský\nkraj rozhodnutie číslo: P0016/01/2012 z 31.07.2012, ktorým žalobcovi pre porušenie zákazu nekalých\nobchodných praktík bola podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. uložená pokuta 10.000,00 €.\nOdvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu žalovaný rozhodnutím číslo:\nSK/0602/99/2012 z 13.09.2012 zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu SOI so sídlom v Bratislave pre\nBratislavský kraj potvrdil.\nÚlohou krajského súdu bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku\npreskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného o uložení sankcie - peňažnej pokuty.\n\nOdvolacie námietky žalobcu smerujú k nedostatočne zistenému skutkovému stavu, nesprávnemu\nprávnemu posúdeniu veci a nepreskúmateľnosti rozhodnutia a v podstate argumentuje, že ani uloženie\npredchádzajúcich pokút ani samotné „opakovanie“ resp. „recidíva“ protiprávneho konania nemôžu byť\npriťažujúcimi okolnosťami a namieta, že na daný prípad by sa mali analogicky aplikovať zásady o\nuložení spoločného trestu. Zdôrazňuje, že nemal kedy naplniť účel sankcie za porušenie dňa 21.09.2012,\nnemal odkiaľ byť varovaný že takéto porušenie nemá páchať, a ani to, že jeho konanie má sankčný\ncharakter. Žalovaný nesprávne prihliadol pri určovaní výšky pokuty na recidívu (opakované spáchanie\nsprávneho deliktu žalobcom), pričom v tomto prípade o recidívu nešlo, ale uvedené konanie žalobcu\nje pokračovacím správnym deliktom. Z toho dôvodu mal žalovaný uložiť v zmysle analógie s trestným\nprávom len jednu pokutu, resp. mal uložiť pokutu len vo výške 3 000 € (ako tomu bolo v iných obdobných\nprípadoch).\nPo oboznámení sa s obsahom predloženého súdneho a administratívneho spisu a odvolacími\nnámietkami žalobcu dospel najvyšší súd k záveru, že sú neopodstatnené a neboli spôsobilé zmeniť\nodvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu, na odôvodnení ktorého najvyšší súd nemá dôvod nič\nmeniť ani dopĺňať. Krajský súd sa predmetom súdneho prieskumu náležite zaoberal, keď vychádzajúc\nz rozsahu a dôvodov žaloby posudzoval súlad napadnutého rozhodnutia so zákonom a právnymi\npredpismi, na ktoré žalobca v žalobe poukazoval a svoje skutkové zistenia, úvahu a právne závery\nformuloval jasným a zrozumiteľným spôsobom. Krajský súd interpretoval právo v súlade so zisteným\nskutkovým stavom a zásadné pochybenie pri rozhodovaní, ktoré môže mať za následok nesprávne\nprávne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolací súd nezistil.\nNajvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach judikoval a vymedzil aplikáciu inštitútu správneho uváženia\nv rozhodnutiach správnych orgánov. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd\n„nie je súdom skutkovým“, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu\nalebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného.\nPokiaľ ide o rozsah preskúmavanej pôsobnosti správneho uváženia subsumovaného v správnom\nporiadku, súdy sú limitované ustanovením § 245 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého pri rozhodnutí, ktoré\nsprávny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd\niba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd správne poukázal na to, že žalovaný skutok nenapáda, argumentuje\nvýlučne len čo do výšky pokuty a rozporuplne uvádza, že žalovaný mal uložiť len jednu pokutu,\nktorú uložiť vlastne nemohol. Keďže podstatnou je otázka výšky pokuty, súd napadnuté rozhodnutie\npreskúmaval výlučne z dôvodov uvedených v žalobe keď zistil, že na základe výsledkov dokazovania\nvykonaného v správnom konaní správne orgány konštatovali, že žalobca porušil povinnosti vyplývajúce\nmu z ustanovenia § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a/, b/ zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže\nv danom prípade pri uzatváraní Zmluvy o úvere č. 614600216 zo dňa 21.09.2009 (X. V.) postupoval v\nrozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a podstatne narušil ekonomické správanie spotrebiteľky\nvo vzťahu k poskytnutej službe, za čo mu bola uložená pokuta.\nZákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990\nZb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v ustanovení § 1 upravuje práva spotrebiteľov a\npovinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v\noblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu\nspotrebiteľa (ďalej len \"združenie\") a označovanie výrobkov cenami a v § 2 poskytovanie služieb, ak\nk plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území\nSlovenskej republiky.\nNekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie (§ 7 ods.\n1 citovaného zákona).\n\nPodľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak\na) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,\nb) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa\nvo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena\nskupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.\nSankcie upravuje zákon v ustanovení § 24 a podľa ods. 5 tohto ustanovenia pri určení výšky pokuty sa\nprihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky\nporušenia povinnosti.\nZ pohľadu zákonnosti je napadnuté rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty súladné so zákonom i s\nprihliadnutím na výšku sankcie, keďže používanie nekalej obchodnej praktiky pri konaní so spotrebiteľom\nje závažným zásahom do práv spotrebiteľa chránených zákonom. Je potrebné poznamenať, že\nvzhľadom na špecifiká tohto prípadu je aj výška pokuty primeraná, odráža mieru porušenia povinnosti\nžalobcom ako i následkov, ktoré z tohto porušenia vyplynuli, zodpovedá rozsahu a závažnosti porušenia\nzákonných ustanovení platných na úseku ochrany spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní zmlúv si počína\nrovnako a opakovane. Pokuta bola riadne odôvodnená jednak z hľadiska závažnosti spáchaného\nskutku, ako i z pohľadu miery závažnosti následkov nezákonného konania a nemožno ju považovať za\nneprimerane vysokú. Kritéria, za ktorých správny orgán ukladá za porušenie ustanovení zákona sankciu\nposudzuje individuálne k jednotlivým subjektom a v rozsahu a závažnosti porušenia zistenej povinnosti\na čo je podstatné, pokutu ukladá za účelom prinútiť páchateľa dodržiavať zákon.\nPokiaľ ide o námietku žalobcu analogicky uplatňovať zásady trestného konania, najvyšší súd poukazuje\nna to, že analógiou v správnom trestaní sa zaoberal aj Najvyšší správny súd ČR v rozsudku\n1As/27/2008-67 zo dňa 16.04.2008, v ktorom uviedol: „Použití analogie ve správním trestání je přípustné,\na to v omezeném rozsahu, pouze tam, kdy to, co má být aplikováno, určitou otázku vůbec neřeší, nevedeli takový výklad k újmě účastníka řízení a ani k újmě na ochraně hodnot, na jejichž vytváření a ochraně\nje veřejný zájem“.\n„Na použitie analógie v správnom trestaní by teda mali existovať tri kumulatívne podmienky:\nmedzera v zákone, použitím analógie neutrpí páchateľ a zároveň jej použitím neutrpí príslušný\nchránený záujem.“ (Kukliš, Ľ.: Správne trestanie v judikatúre NS SR (súčasný vývoj). In: Správne\nsúdnictvo a rekodifikácia civilného práva procesného. Pôsobnosť a organizácia správneho súdnictva v\nSlovenskej republike. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie, Bratislava, Univerzita\nKomenského v Bratislave, právnická fakulta, 2012, s. 327 - 336).\nTreba tiež poznamenať, že značná časť procesných práv, ktoré prislúchajú obvinenému v trestnom\nkonaní sa prostredníctvom judikatúry aplikuje aj vo veciach správneho trestania. To však neznamená,\nže sa v rámci správneho trestania majú aplikovať úplne všetky práva obvineného, ktoré sa uplatňujú\nv trestnom konaní. Trestné konanie a správne trestanie sú dve samostatné oblasti, v rámci ktorých by\nbolo možné jednotlivé inštitúty akokoľvek navzájom dopĺňať a nahrádzať. Správne trestanie umožňuje\njednoduchšie a menej formálne postupy, než tie ktoré sa uplatňujú v trestnom konaní. Pri súdnom\nprieskume zákonnosti rozhodnutí a postupu správnych orgánov v oblasti správneho trestania bol už\nprijatý celý rad judikátov. Otázka zásad vzťahujúcich sa na správne trestanie je veľmi všeobecná.\nOdporúčanie Rady Európy č. R/91/1 zo dňa 13.02.1991 v administratívnom trestaní treba rešpektovať\na možno ho použiť ako legislatívnu pomôcku pre výklad zákona.\nPodľa Odporúčania č. R/91/1 pre ukladanie administratívnych sankcií platia analogicky zásady ukladania\nsankcií trestných s tým, že správny (administratívny) postih protiprávneho konania možno uplatniť len\nv primeranej lehote. Keďže administratívne trestanie má aj podľa štrasburskej judikatúry trestno-právny\ncharakter, treba vychádzať z čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky a analogicky aj z trestného zákona.\nNa rozdiel od trestného zákona, právne predpisy ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov\nneupravujú postup správnych orgánov pri postihu za pokračovací delikt. Pri pokračovacom správnom\n\ndelikte, pri nedostatku špeciálnej úpravy, je potrebné použiť „analogiae legis“ § 122 ods. 10 trestného\nzákona.\nPodľa § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov, okrem § 20 ods. 3 písm. e/ až h/ a § 21 a § 26a. Podľa § 3 ods. 1 zákona\nč. 71/1967 Zb. správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi.\nSú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a\ndôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nV prejednávanom prípade senát odvolacieho súdu preskúmal napadnuté administratívne rozhodnutie a\ndospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď napadnutým rozhodnutím rozhodol\no uložení pokuty pre žalobcu po tom, čo zistil, že žalobca pri svojej činnosti využíval nekalé obchodné\npraktiky ktoré zákon zakazuje, a ktoré môžu negatívne vplývať na spotrebiteľa pri jeho rozhodovaní o\nobchodnej transakcii.\nNámietka žalobcu, že za „jednotlivé čiastkové porušenia“ (čiastkové útoky - 4 porušenia), mu mala byť\nuložená spoločná sankcia, a že nebolo namieste uložiť mu pokutu za v poradí tretie porušenie 10.000,€, ktoré vôbec nezohľadnilo to, že nemal odkiaľ vedieť, že bude potrestaný za prvé a druhé porušenie\na už vôbec nie za štvrté (za jednotlivé skutky vo vzťahu k rôznym spotrebiteľom pri uzatváraní zmlúv o\núvere) nie je dôvodná a v rozhodnutí žalovaného dostatočne odôvodnená.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\nNa tomto mieste najvyšší súd zdôrazňuje, že povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci je svojou\nčinnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou\nsúčasťou je i právna istota a s princípom právnej istoty v rozhodovacej činnosti súdov korešponduje\npotom i zásada rozhodovania súdov v obdobných veciach rovnakým spôsobom.\nUvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená prostredníctvom ustanovenia\n§ 250ja ods. 7 O.s.p., podľa ktorého: „Ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd\nv obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať\nuž len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie“.\nNa základe citovaného ustanovenia odkazuje Najvyšší súd Slovenskej republiky na svoj rozsudok sp.\nzn. 4Sžo/39/2014 z 15.01.2015, ktorého odôvodnenie, keďže ide o obdobnú vec za ktorú bola taktiež\nuložená sankcia 10.000,- €, ďalej v príslušnom rozsahu uvádza:\n„Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania na krajskom súde bola výlučne len výška pokuty (10\n000 €) uložená žalobcovi, pričom skutok - porušenie zákazu nekalých obchodných praktík žalobca v\nžalobe nenapáda. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne prihliadol pri určovaní výšky pokuty na recidívu\n(opakované spáchanie správneho deliktu žalobcom), pričom v tomto prípade o recidívu nešlo, ale\nuvedené konanie žalobcu je pokračovacím správnym deliktom. Z toho dôvodu mal podľa žalobcu\nžalovaný uložiť v zmysle analógie s trestným právom len jednu pokutu, resp. mal uložiť pokutu len\nvo výške 3 000 € (ako tomu bolo v iných obdobných prípadoch). Trestanie fyzických osôb v trestnom\nkonaní nevykazuje takú vysokú frekvenciu páchania trestných činov, ako je tomu pri páchaní správnych\ndeliktov právnickými osobami. Okrem toho trestné právo pozná inštitút väzby, kedy možno efektívne\nprerušiť páchanie trestných činov. Právnické osoby však môžu páchať správne delikty kontinuálne.\nTrestné právo pozná inštitút úhrnného trestu, pričom správny orgán takto úhrnný trest uložiť nemôže.\nZ uvedených rozdielov je zrejmé, že procesnú stránku trestania, ktorá vyplýva z trestného zákona, ako\n\naj z trestného poriadku, v žiadnom prípade nemožno použiť úplne analogicky ako v trestnom konaní.\nVzhľadom na spomenutú možnosť kontinuálneho páchania správnych deliktov právnickými osobami\nby žalobca nerobil nič iné, len by jednotlivé delikty spájal do jedného konania, či už by sa jednalo o\ntzv. pokračovacie delikty alebo o súbeh správnych deliktov (absorpčná zásada). Podstatné je dodržať\npri správnom trestaní hmotno - právnu stránku správneho trestania pokračovacích správnych deliktov\na teda za jednotlivé čiastkové úkony neuložiť trest vyšší ako je horná hranica zákonného rozpätia.\nVychádzajúc z čl. VI. ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „Dohovor“), z Odporúčania výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách\nschváleného výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej aj „odporúčanie o správnych sankciách“), ako i\nz judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok NEUMEISTER vs. Rakúsko z júla 1976)\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zastáva názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, iné správne\ndelikty právnických osôb) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto\nnevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a v trestnom poriadku\nnielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 Odporúčania o správnych sankciách, podľa\nktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk\nspravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom\nkonaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a\nsprávnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu\na nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi.\nPrávna teória v rámci verejno-právnej zodpovednosti za proti spoločenské konanie rozoznáva trestné\nčiny, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne, disciplinárne delikty a správne\ndelikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré\nkonkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa\nzávažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti, vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty,\nu iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu\ndopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie\npráve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom\nza určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého\ntypu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky,\niné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či\nuž ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda\nreflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia,\nči naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách,\nvoľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov, ako aj v prísnosti\npostihu delikventa. V administratívnom trestaní treba rešpektovať Odporúčanie výboru ministrov Rady\nEurópy(91) z 13. februára 1991, podľa ktorého pre ukladanie administratívnych sankcií platia analogicky\nzásady ukladania sankcií trestných s tým, že správny (administratívny) postih protiprávneho konania\nmožno uplatniť len v primeranej lehote.\nKeďže administratívne trestanie má aj podľa štrasburskej judikatúry trestno-právny charakter, treba\nvychádzať z Ústavy Slovenskej republiky (čl. 50) a analogicky aj z trestného zákona. Na rozdiel od\ntrestného zákona, právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov neupravujú\npostup správnych orgánov pri postihu za pokračovací delikt. Pri pokračovacom správnom delikte, pri\nnedostatku špeciálnej úpravy, je potrebné použiť „analogiae legis“ § 122 ods. 10 trestného zákona.\nNa základe analógie teda v danom prípade treba aplikovať pravidlá pre triedenie trestných činov z\nčasového hľadiska, t.j. správny orgán uloží za viaceré čiastkové úkony jednu sankciu podľa ustanovení\nvzťahujúcich sa na správny delikt. Podľa § 122 ods. 10 trestného zákona za pokračujúci trestný čin sa\npovažuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových\núkonov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové úkony toho istého páchateľa spája\nobjektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť,\nnajmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom\nspáchaných mimo územia Slovenskej republiky. Rozhodujúcim znakom pokračovania v trestnom čine je,\nže jednotlivé útoky, z ktorých každý napĺňa znaky tohto istého trestného činu, sú po subjektívnej stránke\nspojené a jedným a tým istým zámerom páchateľa v tomto význame, že už od počiatku zamýšľa aspoň\nv hrubých rysoch aj ďalšie útoky, a že po objektívnej stránke sa jednotlivé útoky javia ako postupné\n\nrealizovanie tohto jediného zámeru. Pokračovanie v trestnom čine pritom vyžaduje aj blízku súvislosť v\nčase a predmete útoku. Aj keď časovú súvislosť nemožno presne ohraničiť, spravidla pôjde o niekoľko\ndní, týždňov, či mesiacov. Spomenutá časová súvislosť je z objektívneho hľadiska najvýznamnejšia\n(pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Tz 32/2005).\nŽalovaný v tomto prípade nemohol uložiť jednu sankciu, nemohol ani spojiť v správnom konaní všetky\nveci na jedno konanie, pretože každé jedno konanie začalo na podklade inej kontroly, v inom čase, na\ninom mieste, išlo o iných spotrebiteľov a žalovaný by nemohol pri spojení veci dodržať prekluzívne lehoty\nv zmysle právneho poriadku. Čiže v prípade žalobcu išlo o viaceré kontroly uskutočnené žalovaným v\nrôznych obdobiach, vždy išlo o iných spotrebiteľov zmluvného vzťahu, pričom správny delikt spáchaný\nžalobcom bol totožný.\nSenát najvyššieho súdu je názoru, že v preskúmavanej veci išlo o samostatný skutok, za ktorý je\nžalovaný oprávnený uložiť jednu sankciu a to z nasledovných dôvodov: Podľa § 250i ods. 2 O.s.p.\nak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z\nobčianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení\nsankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym\norgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy\nuž vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy. Citované\nustanovenie § 250i ods. 2 O.s.p. je faktickou transpozíciou požiadavky tzv. „plnej jurisdikcie“ ako atribútu\npráva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach\nlen tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a\nhodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a\nnezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom, a ak pritom\nzistí skutkové, či (procesné) právne deficity, môže reagovať jednak tým, že uloží správnemu orgánu ich\nodstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.\nNajvyšší súd sa už podrobne k otázke týkajúcej sa dôvodov na spoločné prejednanie a rozhodnutie\no správnych deliktoch opakovane vyjadril. Je potrebné zdôrazniť, že judikatúra Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sa v oblasti preskúmavania zákonnosti ukladania administratívnych sankcií veľmi\nrýchlo vyvíja. Z jej záverov ale vyplýva, že každý prípad sa musí posudzovať individuálne, vzhľadom\nna to, že je potrebné posúdiť jednotlivé okolnosti každého prípadu. Skutočnosť, že k opakujúcemu\nsa porušeniu povinnosti vyplývajúcej z § 7 ods. 1 a 2 zákona o ochrane spotrebiteľov došlo, nie je\npostačujúca na vznik objektívnej súvislosti pokračovacieho správneho deliktu. Senát je názoru, na\npodklade výkladu § 122 ods. 10 trestného zákona, že za pokračovanie v trestnej činnosti sa považuje len\nčinnosť páchaná do oznámenia vznesenia obvinenia. Potom vo vzťahu k administratívnemu trestaniu\na inštitútu začatia správneho konania (§ 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. v spojení s § 18 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní) možno vyvodiť právny záver, že začatie správneho konania resp.\noznámenie o začatí správneho konania, majú za následok koniec plynutia (resp. uplynutie) časového\núseku, za ktorý je možné viacero porušení rovnakej povinnosti subjektu, označiť ako pokračujúci správny\ndelikt.\nS poukazom na uvedené skutočnosti dospel senát k záveru, že v tomto prípade nemožno zistené\nporušenie zákona kvalifikovať ako pokračujúci správny delikt vo vzťahu ku skorším skutkom, na ktoré\npoukazoval žalobca v žalobe pretože ako sám žalobca zároveň konštatoval, za uvedené porušenie\nzákona bolo začaté samostatné správne konanie a žalobcovi boli už uložené sankcie v samostatných\nsprávnych konaniach.\nNa podklade uvedeného senát najvyššieho súdu usúdil, že v tomto prípade pre posúdenie dôvodnosti\nodvolania zostal ako rozhodujúci argument odvolateľa, len dôvod týkajúci sa moderácie uloženej sankcie\n- žiadosť o jej zníženie. Za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými\naktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa 28) uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu,\ndovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2 000 000,-Sk; za opakované\nporušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5 000 000,-Sk (§ 24 ods. 1 zákona o ochrane\nspotrebiteľov v rozhodujúcom období).\n\nŽalobcovi bola napadnutým prvostupňovým rozhodnutím uložená pokuta vo výške 10 000 €, čo je na\ndolnej hranici zákonného rozpätia, žalovaný i prvostupňový orgán riadne zdôvodnili svoju úvahu, na\nzáklade ktorej dospeli k stanovenej výške pokuty, napadnuté rozhodnutia nevybočili z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom, ich závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a podklady pre takýto\núsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. Na podklade uvedeného prihliadnuc na\npriťažujúcu okolnosť prípadu, spočívajúcu v opakovanom porušení zákonných povinností zo strany\nžalobcu, dospel najvyšší súd k záveru, že v tejto veci nezistil dôvod na využitie moderačného oprávnenia\na preto uloženú pokutu neznížil“.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny a v\nsúlade so zákonom podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil a\nv podrobnostiach na tam uvedené dôvody odkazuje. Odvolacie námietky žalovaného neboli spôsobilé\nspochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, ktorým krajský súd vo výroku rozsudku žalobu\nzamietol. S poukazom na uvedené závery sa najvyšší súd stotožnil s názorom žalovaného a krajského\nsúdu k otázke uloženia sankcie - peňažnej pokuty.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu\nsúd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\n: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/2300/2012", "guid": "27bacc79-879a-4d4f-a947-23368ee5b680:eae6170f-7fa5-4286-97d5-cd542e457253", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}