{"guid": "24d26e13-db11-49c1-bb35-edfefd850696:4ede08ac-1856-4416-9fdd-9cd2456c1e1b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1012210869.2", "spisova_znacka": "10Sžr/117/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/117/2014 z 28. 10. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. októbra 2015, sp. zn. 10Sžr/117/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1012210869.2", "identifikacne_cislo": "1012210869", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2015-10-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-j", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-j", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/503#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4ede08ac-1856-4416-9fdd-9cd2456c1e1b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1012210869.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012210869.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012210869.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžr/117/2014\n1012210869\n28. 10. 2015\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2015:1012210869.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci\nnavrhovateľky: H. F., bytom H., právne zastúpená advokátom JUDr. Petrom Várošim, AK so sídlom\nv Bratislave, Záhrebská 6, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, Trenčianska 55, Bratislava\n(predtým Obvodný pozemkový úrad v Bratislave), za účasti 1/ Hlavné mesto Slovenskej republiky\nBratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, 2/ Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu zo dňa 15. októbra 2012, Č. k. 1297/2004-R2,\nZn. 1942/07/5325/12/ALU konajúc o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 5Sp/18/2012-84 zo dňa 29. júla 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Sp/18/2012-84 zo dňa\n29. júla 2014 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu zo dňa 15. októbra 2012, Č.\nk. 1297/2004-R2, Zn. 1942/07/5325/12/ALU, ktorým Obvodný pozemkový úrad v Bratislave ako\nsprávny orgán príslušný podľa § 5 ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,\nusporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových\nspoločenstvách rozhodol vo veci práva na navrátenia vlastníctva k pozemkom podľa zákona č. 503/2003\nZ.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o\nniektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen zákona č. 503/2003 Z.z. ) uplatneného H. F. tak, že menovanej sa nepriznáva vlastnícke právo k\npozemku ani právo na náhradu za pozemok PK vložka č. 1751, parc. č. 3345/2 o výmere 1 468 m2,\nzáhrada, 1/1, kat. úz. N., súčasné k. ú. G., nakoľko nie sú splnené podmienky uvedené v § 3 ods. 1\npísm. j/ zákona č. 503/2003 Z.z., z dôvodu, že nie je preukázané, že pozemok prešiel do vlastníctva\nštátu na základe kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že pozemok, parcela č. 3345/2 vo výmere 1 468\nm2, žiadateľka odpredala ako záhradný pozemok vedený v PK vložke č. 1751 za kúpnu cenu 19\n517,- Kčs, z čoho pozemok bol ohodnotený na sumu 1 867,- Kčs podľa vyhlášky č. 73/1964 Zb. a to\nplatnou kúpnou zmluvou československému štátu, ktorý bol zastúpený Krajským investorským útvarom\nv Bratislave. Objasnenie okolností za ktorých došlo k podpísaniu kúpnych zmlúv odporca skúmal na\nústnom pojednávaní dňa 28. októbra 2004. Nakoľko pozemok prešiel na štát kúpnou zmluvou odporca\npreskúmal, či sú splnené podmienky podľa § 3 ods. 1, písm. j/ zákona č. 503/2003 t. j., či pôvodný\nvlastník podpísal kúpnu zmluvu v tiesni a súčasne za nápadne nevýhodných podmienok. Správny orgán\n\ndoplnil dokazovanie výpoveďami účastníkov konania Ing. W. F. a svedkov T. N. a I. F. dňa 28. októbra\n2004 na ústnom pojednávaní.\nKrajský súd ďalej uviedol, že pozemok sa nachádzal v rekreačnej oblasti Bratislavy a na majiteľku bol\nnátlak, že ak pozemok nepredá bude jej vyvlastnený a rodina môže mať kádrové problémy. Tento stav\nje možné hodnotiť ako tieseň v čase podpísania kúpnej zmluvy.\nNápadne nevýhodné podmienky pri podpise zmluvy sa nepotvrdili ani výpoveďami svedkov.\nNavrhovateľka v opravnom prostriedku ako i v ďalších vyjadreniach k predmetu sporu uviedla, že kúpna\ncena sa rovnala vyvlastňovacím náhradám. V čase výkupu pozemku bola platná a účinná vyhláška\nministerstva financií č. 73/1964 Zb. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a kúpna cena bola určená v\nsúlade s ust. § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky a celková náhrada za pozemok predstavovala sumu 1 867,Kčs a celková náhrada za záhradu predstavovala sumu 19 517,- Kčs. Nápadne nevýhodné podmienky\nneboli preukázané z dôvodu, že pozemok bol vykúpený v celosti vo výmere 1 468 m2, z toho 800 m2\nbolo vykúpených za 2 Kčs/l m2 a ostatok 668 m2 bol vykúpený za 0,40 Kčs/l m2, čo bolo plne v súlade\ns vyhláškou č. 73/1964 Z.z.\nAko ďalej uviedol krajský súd správny orgán taktiež skúmal kúpne zmluvy, doložené žiadateľkou ako\ndôkaz, že žiadateľka bola znevýhodnená pri predaji nehnuteľnosti. Správny orgán však zistil, že kúpne\nzmluvy boli uzavreté medzi fyzickými osobami a nie medzi fyzickou osobou a štátom.\nProti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu a\nnavrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu, zrušil rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\nPoukázala na skutočnosť, že po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia odporcu Krajským súdom\nBratislava, navrhovateľka doplnila svoje podanie o ďalšie podklady a to o kúpnopredajné zmluvy\nuzavreté medzi dvoma fyzickými osobami a o dve žiadosti fyzických osôb adresované Mestskému\nnárodnému výboru v Bratislave o súhlas k prevodu nehnuteľností. Avšak podľa záverov OPÚ nie je zo\nzmlúv dostatočne jasné, o aký druh nehnuteľností ide, nie sú priložené znalecké posudky z tej doby, z\nktorých by sa dalo presne určiť, čo sa vlastne s pozemkom predávalo.\nPodľa § 4 ods. 3 zákona č. 503/2003 Z.z. si oprávnená osoba nemôže proti povinnej osobe uplatňovať\niné nároky súvisiace s navrátením vlastníctva k pozemku, než aké sú uvedené v zákone. To znamená,\nže ceny stromov, krovín a iných kultúr ako aj stavebných objektov nachádzajúcich sa na predmetnom\npozemku, či už v minulosti alebo súčasnosti nie sú z hľadiska zákona relevantné. Je možné usudzovať,\nže ceny zmluvných pozemkov iných ako na socialistické organizácie v zmluvách z pred päťdesiatych\nrokov nie sú príliš vhodné na skúmanie v naznačenom smere súdom, či v danom prípade išlo o\nporovnateľné alebo nevýhodné podmienky vzhľadom na množstvo východiskových predpokladov, ktoré\nsi takéto porovnanie vyžaduje.\nPodľa názoru navrhovateľky samotné ustanovenie § 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z.z. je\npotrebné chápať vo vzájomných súvislostiach ako celok, kde tieseň pri uzatváraní zmluvy je nepochybne\ntiež jednou z nápadne nevýhodných podmienok obchodu. Aká ešte nevýhodnejšia podmienka môže\npri podpise zmluvy existovať. Zákon teda pre priznanie reštitučného nároku vyžaduje preukázanie\njednej nutnej nevýhodnej podmienky citovanej priamo v ustanovení ako tieseň, kde ďalšie nevýhodné\npodmienky majú postačujúci charakter. Tieto nie sú zákonom bližšie určené a nemusia nevyhnutne\nspočívať iba v cene.\nAko ďalej uviedla navrhovateľka zmluva bola jednoznačne podpísaná pod nátlakom, pričom uvedená\nskutočnosť vyplýva i z rozsudku krajského súdu. Ďalšou nápadne nevýhodnou podmienkou je\nstanovenie kúpnej ceny na základe vyhlášky č. 73/1964 Zb. Pretože nielen v Slovenskej republike,\nale aj v celej Európskej únii prebieha tvorba cien na princípe slobodného jednania, tak potom\nsa dá konštatovať, že spôsob stanovenia optimálnej ceny je jasne daný a každý iný predstavuje\nnevýhodné podmienky pri uzatváraní zmluvy. Ďalšou nápadne nevýhodnou podmienkou je neurčitá a\nnezrozumiteľná kúpna cena, čo by samo o sebe stačilo na anulovanie zmluvy. Taktiež nevýhodnou\npodmienkou je skutočnosť, že cena bola stanovená kupujúcim a jej nevýhodnosť vzniká obzvlášť\nnápadne v kontexte s konštatovaným nátlakom zo strany kupujúceho.\n\nNavrhovateľka ďalej dôvodila tiež tým, že zmluvy, ktoré boli uzavreté v tom čase v rôznych lokalitách\nv Bratislave o odpredaji záhrad medzi fyzickými osobami, boli uzavreté slobodne a vážne. Žiadna zo\nzmlúv neobsahovala klauzulu, že v danom prípade sú splnené podmienky pre vyvlastnenie ani inú\npodobnú hrozbu. Taktiež poukázala na to, že pri preukazovaní nápadne nevýhodných podmienok pri\nvýkupe pozemkov je potrebné mať na mysli, že čo je výhodné pre predávajúceho je nevýhodné pre\nkupujúceho a naopak. Podmienky akéhokoľvek predaja sú stanovené v § 37 Občianskeho zákonníka.\nToto ustanovenie poskytuje objektívne kritérium, ktoré umožňuje objektívne posúdiť, či pri obchode išlo\nalebo nešlo o nevýhodné podmienky.\nNavrhovateľka tiež uviedla, že pri porovnávaní podmienok, za ktorých boli uzavreté zmluvy pri iných\nzmluvných prevodoch ako na socialistické organizácie s podmienkami, za ktorých prešlo vlastníctvo\noprávnenej osoby na štát, dostatočne preukázala, že tieto podmienky boli pre oprávnenú osobu krajne\nnevýhodné. Obchod v danom prípade nebol uzavretý slobodne a vážne ako pri iných zmluvách v danom\nobdobí, ale bol uzavretý v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, z ktorých niektoré sú natoľko\nnevýhodné, že samotné inak stačia na anulovanie zmluvy zo zákona.\nOdporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.\nÚčastník konania Slovenský pozemkový fond, Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava navrhli, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Podľa ich názoru v\nkonaní nedošlo kumulatívne k splneniu tiesne a nápadne nevýhodných podmienok pri uzatváraní kúpnej\nzmluvy.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní\npodľa § 212 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou\nosobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia\n§ 201 v spojení s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolanie\nnavrhovateľky nie je dôvodné. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa\nust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred\nna úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk).\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. októbra 2015 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nZ obsahu predloženého administratívneho spisu ako i výsledkov doterajšieho priebehu konania odvolací\nsúd zistil, že predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie odporcu zo dňa 15.\noktóbra 2012, Č. k. 1297/2004-R2, Zn. 1942/07/5325/12/ALU, ktorým bolo rozhodnuté vo veci navrátenia\nvlastníctva k pozemkom podľa zákona č. 503/2003 Z.z. uplatneného H. F. tak, že menovanej sa\nnepriznáva vlastnícke právo k pozemku ani právo na náhradu za pozemok PK vložka č. 1751, parc. č.\n3345/2 o výmere 1 468 m2, záhrada, 1/1, kat. úz. N., súčasné k. ú. G., nakoľko nie sú splnené podmienky\nuvedené v § 3 ods.1 písm. j/ zákona č. 503/2003 Z.z., teda že pozemok prešiel do vlastníctva štátu na\nzáklade kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.\nNavrhovateľka si uplatnila reštitučný nárok z dôvodu, že pozemok prešiel na štát alebo inú právnickú\nosobu v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z.z. na základe zmluvy uzavretej v tiesni\nza nápadne nevýhodných podmienok.\nV uvedenej právnej veci bolo už vydané rozhodnutie č. j. R1297/04/PÚ/ALU dňa 28. februára 2005, v\nktorom OPÚ navrhovateľke nepriznal vlastníctvo ani právo na náhradu v k. ú. W. k PK parc. č. 3345/2 vo\nvýmere 1468 m2, nakoľko podľa jeho názoru neboli splnené obidve zákonné podmienky pre navrátenie\nvlastníctva alebo priznanie práva na náhradu a to, že kúpna zmluva bola uzavretá v tiesni a za nápadne\nnevýhodných podmienok.\nToto rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Bratislave rozsudkom\nč. k. 3Sp 78/2005 - 66 zo dňa 28. októbra 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17. decembra 2008.\nRozhodnutie bolo zrušené a vec bola vrátená správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nKrajský súd v Bratislave v rozsudku č. k. 3Sp 78/2005-66 zo dňa 28. októbra 2008 konštatoval,\nže rozhodnutie odporcu bolo vydané po nedostatočne zistenom skutkovom stave veci a potom aj\nprávny názor v ňom vyslovený je treba považovať za predčasný. Podľa názoru krajského súdu je\n\npotrebné vychádzať v danom prípade z účelu samotného zákona, ktorým je náprava alebo odškodnenie\nmajetkových krívd spáchaných pri prevodoch pozemkov na štát v rozhodujúcom období, kam bezosporu\npatrí i prevod predmetného pozemku vo vlastníctve navrhovateľky na základe kúpnej zmluvy zo dňa 6.\njúla 1965 predstavujúci tu reštitučný titul, pri ktorom pre splnenie podmienok pre navrátenie vlastníctva\nalebo priznanie práva na náhradu sa vyžaduje kumulatívne splnenie uzavretia zmluvy v tiesni za\nnápadne nevýhodných podmienok.\nPodľa názoru krajského súdu, ako ho uviedol vo svojom rozsudku, niet pochýb, že uvedenú zmluvu\nnavrhovateľka podpísala v tiesni, keď priamo z textu bodu 6 zmluvy vyplýva, že v prípade jej\nnepodpísania sú tu splnené predpoklady pre vyvlastnenie, keďže kupujúci Krajský investorský útvar\nBratislava v zastúpení Československého štátu tento pozemok potreboval na stavbu zaradenú do\nštátneho rozvoja národného hospodárstva. Potom neobstojí ani záverečná klauzula o slobodnej vôli pri\nuzatváraní kúpnej zmluvy, ktorú by bolo možné už i z tohto dôvodu považovať na neplatnú ( § 37 ods. 1\nOZ). Podľa názoru súdu je potrebné v takomto prípade pri hrozbe vyvlastnenia aké to reálne bolo, obidve\npodmienky skúmať vo vzájomných súvislostiach. V nedostatočnom ekvivalente ceny za stratu pozemku\nprinášajúcom obživu celej rodine, v priamej súvislosti s týmto v poklese životnej úrovne celej rodiny, keď\nza obdržanú kúpnu cenu nebolo možné zadovážiť nový pozemok, ktorý by rodine slúžil k obdobnému\núčelu, vidí navrhovateľka nevýhodné podmienky. Vychádzajúc z bodu 2 zmluvy kúpna cena mala byť\nurčená dohodou zmluvných strán celkom 19 517,-Kčs. Nemožno však v danom prípade pri platnosti\nust. § 24 vyhlášky č. 73/1964 Zb., t. j. cenového predpisu platného v čase prevodu pozemku hovoriť o\ndohode o kúpnej cene, keď vyhláška ustanovením § 24 priamo zakazovala socialistickým organizáciám\nzaväzovať sa k vyšším odplatám alebo iným náhradám. V doteraz vykonanom dokazovaní súd nenašiel\npodklady k záveru o cenách pri iných zmluvných prevodoch pozemkov ako na socialistické organizácie,\nv porovnávaní pri ktorých je potrebné skúmať či v danom prípade išlo o rovnaké, porovnateľné alebo\nnevýhodné podmienky. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že sa malo jednať o výkup pozemkov\npre účel kupujúceho od viacerých subjektov. V tomto zmysle, a tu vychádzajúc zo zásady správneho\nkonania zakotvenej v § 3 ods. 4 Správneho poriadku (správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o\nskutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely), ktorého subsidiárnu\npôsobnosť priznáva ust. § 5 ods. 3 zákona č. 503/2003 Z.z., nie je zrejmé, ako bolo o ostatných\nuplatnených nárokoch v obdobných prípadoch v súvislosti s týmto účelom výkupu pozemkov v prospech\nštátu odporcom rozhodnuté.\nPodľa názoru krajského súdu je potrebné považovať rozhodnutie odporcu ako predčasne vydané a to\nk otázke nevýhodných podmienok.\nOdporca v intenciách rozsudku krajského súdu doplnil dokazovanie a vydal rozhodnutie, ktoré je\npredmetom preskúmania súdom.\nAko vyplynulo z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu PK parc. č. 3342/2 o výmere 1 468 m2\nžiadateľka odpredala ako záhradný pozemok vedený v PK vložke číslo 1751 za kúpnu cenu 19 517,-Kčs,\nz čoho pozemok bol ohodnotený na sumu vo výške 1 867,-Kčs podľa vyhlášky č. 73/1964 Zb. platnou\nkúpnou zmluvou Československému štátu zastúpeného Krajským investorským útvarom v Bratislave.\nObjasnenie okolností, za ktorých došlo k podpísaniu kúpnej zmluvy, OPÚ preskúmal na ústnom\npojednávaní vykonanom dňa 28. októbra 2004, pričom OPÚ na základe vykonaného dokazovania a\nna základe výpovede účastníka konania a svedeckých výpovedí za účelom zistenia tiesne a nápadne\nnevýhodných podmienok zistil, že pozemok sa nachádzal v rekreačnej oblasti Bratislavy v Devíne. Na\nmajiteľku bol vyvíjaný nátlak, že ak pozemok nepredá bude jej vyvlastnený a rodina môže mať kádrové\nproblémy. Otcov brat emigroval do Ameriky, otec stratil zamestnanie vo finančnej správe, bol preškolený\nza klampiara a preradený do výroby. Prebytky zo záhrady predávali, čím si prilepšovali rozpočet v\ndomácnosti. Sústavnými návštevami zástupcov kupujúceho sprevádzané nátlakom a vyhrážkami v\nbydlisku predávajúcej, nepripúšťajúc odpor, bola pôvodná vlastníčka donútená nehnuteľnosť predať,\nčo bolo objektívne pôsobiacim a existujúcim stavom v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy a teda tiesňou.\nNápadne nevýhodné podmienky pri podpise kúpnej zmluvy nepotvrdili svedecké výpovede.\nAko uviedol odporca vo svojom rozhodnutí kúpna cena bola určená v súlade s § 15 ods. 1 vyhlášky\nč. 73/1964 Zb. Československý štát dodržal kúpnu cenu uvedenú vo vyhláške, ktorá bola rovnaká\npre súkromné aj pre osobné vlastníctvo. Žiadateľka kúpnu zmluvu riadne podpísala dňa 6. júla 1965,\nneodvolala sa písomne voči nej a nedožadovala sa ani náhradného pozemku.\n\nSprávny orgán dospel k záveru, že objektívne existoval stav tiesne pri podpise kúpnej zmluvy. Rodina\nbola prenasledovaná kvôli bratovi pána F., ktorý v roku 1948 emigroval do Ameriky. Pán F. prišiel\no zamestnanie, syn študoval na vysokej škole a pôvodný vlastník sa bál oponovať vtedajšiemu\nrežimu. OPÚ otázku nápadne nevýhodných podmienok pri uzavretí kúpnej zmluvy posudzoval v\nzmysle dostupnej judikatúry vždy individuálne, podľa okolností konkrétneho prípadu, pričom nápadne\nnevýhodné podmienky vždy musia znamenať konkrétnu nevýhodu pre oprávneného reštituenta.\nNápadne nevýhodné podmienky neboli preukázané z dôvodu, že pozemok bol vykúpený v celosti a za\ncenu, ktorá bola v súlade s vtedy platným cenovým predpisom.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona\nmôže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území, a ktorej pozemok\nprešiel na štát alebo inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom\nuvedeným v ustanovení § 3.\nPodľa § 3 ods. 1 písm. j/ zákona č. 503/2003 Z.z., oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku,\nktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne\nnevýhodných podmienok.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v tejto veci udáva, že právo na navrátenie vlastníctva sa vzťahuje\nna tie prípady, keď v rozhodnom období pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu na\nzáklade kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, pričom tieseň a nápadne\nnevýhodné podmienky sú základnými zákonnými predpokladmi úspešného uplatnenia reštitučného\nnároku v zmysle citovaného ustanovenia. Je potrebné, aby pri uskutočňovaní právneho úkonu boli\nobidva predpoklady súčasne prítomné. Obidva znaky teda musia byť splnené kumulatívne. Jedná sa o\nzdvojenú podmienku, ktorá je zákonom upravená z toho dôvodu, že sa jedná o reštitúciu o navracanie\nvlastníctva k nehnuteľnostiam alebo poskytovanie náhrady za také nehnuteľnosti, za ktoré štát vyplácal\nkúpnu cenu.\nZa tieseň treba považovať objektívny hospodársky, sociálny alebo psychický stav, ktorý na osobu\ndolieha takým spôsobom a závažnosťou, že ju obmedzuje v slobodnom rozhodovaní. Jeho výsledkom\nje uzavretie takej zmluvy, ktorú by inak neuzavrela. Nápadne nevýhodné podmienky zasa treba vidieť\nv tom, že osoba uzavrie právny úkon za podmienok pre ňu nápadne nepriaznivých, v dôsledku čoho\njej vzniká nápadne menej práv a viac povinností, než by to bolo v inom prípade. Môže spočívať napr.\nv nápadne nevýhodnej kúpnej cene, ale aj v iných nevýhodných okolnostiach vzniknutých v príčinnej\nsúvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy.\nKrajský súd v Bratislave dospel k záveru, zhodne s názorom odporcu, že v danom prípade bola splnená\npodmienka tiesne pri uzatváraní zmluvy, však nebola splnená podmienka nápadne nevýhodných\npodmienok.\nPokiaľ sa jedná o otázku tiesne odporca ako i krajský súd vychádzal z názoru vysloveného v rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č.k. 3Sp 78/2005-66 zo dňa 28. októbra 2008 a to pokiaľ sa jedná o tieseň v\nsúvislosti s následnou možnosťou, resp. hrozbou vyvlastnenia uvedeného pozemku pre účely štátneho\nplánu rozvoja národného hospodárstva.\nOdvolací súd sa v danom prípade nestotožňuje s názorom odporcu ako i krajského súdu, že v prípade\nuzavretia kúpnej zmluvy medzi navrhovateľkou a Československým štátom bola splnená zákonná\npodmienka tiesne.\nPodľa názoru odvolacieho súdu je možné prihliadnuť na tieseň v zmysle § 3 ods. 1 písm. j/ zákona č.\n503/2003 Z.z., ktorá bezprostredne vplývala na vlastníkov v okamihu právneho úkonu smerujúceho k\npodpísaniu kúpnej zmluvy a tieseň ako subjektívny pocit musel vyplývať z objektívnych preukázateľných\nokolností. Uzavretie kúpnej zmluvy v tiesni bolo, ako uviedol krajský súd i odporca, v prípade\nnavrhovateľky preukazované podmieňovaním uzavretia kúpnej zmluvy vyvlastňovacím konaním ako i\njej celkovou životnou situáciou.\nVyvlastňovacie konanie ako jednostranný akt štátu nemožno považovať za tieseň, pretože je zakotvené\naj v súčasnom právnom systéme a preto nie je splnená prvá časť podmienky ustanovenia § 3 ods. 1\n\npísm. j/ zákona č. 503/2003 Z.z. V priebehu konania účastníci konania nepredložili dôkaz o nevýhodnosti\nuzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 6. júla 1965. Nebolo preukázané, že kúpna zmluva bola uzavretá v\ntiesni. Samotné upozornenie, že ak nedôjde k odpredaju, nehnuteľnosť sa vyvlastní nie je tiesňou, lebo\ntakýto postup pred vyvlastnením zákon vždy vyžadoval a ešte aj v súčasnosti vyžaduje.\nPreskúmaním veci dospel súd k záveru, že predávajúca nepreviedla vlastníctvo pozemku za\nnápadne nevýhodných podmienok. Pri posudzovaní existencie nápadne nevýhodných podmienok v\nčase uzatvárania zmluvy je výška vyplatenej kúpnej ceny hlavným ukazovateľom. Nemožno na ňu\nneprihliadnuť, pretože práve kúpna cena vyjadruje hodnotu prevádzanej nehnuteľnosti a je základným\nplnením kupujúceho. V danom prípade kúpna cena bola stanovená v súlade s predpisom platným v\nčase uzatvárania kúpnej zmluvy. Potom nemožno podmienky, za ktorých bola uzatvorená kúpna zmluva\npovažovať za nápadne nevýhodné.\nPri posudzovaní nevýhodnosti podmienok správny orgán správne posudzoval, či kúpna cena v kúpnej\nzmluve bola alebo nebola stanovená podľa cenového predpisu v čase jej uzatvorenia. V reštitučnom\nkonaní nemožno porovnávať ceny nehnuteľností platné v rozhodnom období so súčasnými trhovými\ncenami, ale správny orgán musí posudzovať, či cena nehnuteľnosti uvedená v príslušnej kúpnej zmluve\nbola, resp. nebola v súlade s cenovým predpisom platným v čase jej uzavretia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z vyššie uvedeného preto potvrdil rozsudok krajského\nsúdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p.\ntak, že navrhovateľke nepriznal ich náhradu, nakoľko nebola v konaní úspešná a odporcovi preto, že\nna nich nemá zo zákona nárok.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Sp/18/2012", "guid": "0c4e2875-2b23-41d1-bf26-e7754e5b1647:6dcd4489-d94f-47ec-84e0-921f16b04756", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}