{"guid": "68e11857-d0c7-46a0-819c-50ad95c2deca:1171d365-28d5-4cc1-ae41-547ab49dbc0f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1012206901.1", "spisova_znacka": "8Sži/12/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sži/12/2014 z 21. 5. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. mája 2015, sp. zn. 8Sži/12/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1012206901.1", "identifikacne_cislo": "1012206901", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2015-05-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/71", "nazov": "zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-169.odsek-1", "nazov": "§ 169 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-169.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-169"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/71#paragraf-10", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-169"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1171d365-28d5-4cc1-ae41-547ab49dbc0f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1012206901.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012206901.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012206901.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sži/12/2014\n1012206901\n21. 05. 2015\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2015:1012206901.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598,\nPribinova 25, Bratislava, právne zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti\nžalovanému: Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, Prievozská 32, Bratislava, v konaní\no preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 6S 1277/2012 - 35 zo dňa 20. decembra 2013, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S 1277/2012-35 zo dňa\n20. decembra 2013, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.\n71/1992 Zb.“) zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Žalobca bol vyzvaný na\nzaplatenie súdneho poplatku v celkovej výške 23 450 € (335 x 70 €) výzvou doručenou právnemu\nzástupcovi žalobcu dňa 14.11.2013. Keďže žalobca súdny poplatok za žaloby vedené v spoločnom\nkonaní pod sp. zn. 6S 1277/2012 ani na výzvu súdu nezaplatil, súd prvého stupňa podľa § 10 ods. 1\nzákona č. 71/1992 Zb. konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil.\nProti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol uznesenie\nkrajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nNamietal, že výzvu na zaplatenie súdneho poplatku považuje za nesprávnu. Napadnuté „uznesenie“\nneobsahuje odôvodnenie v zmysle § 169 ods. 1 O.s.p., a preto ho považoval za nepreskúmateľné. Podľa\npoložky č. 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov spoplatneniu podlieha len podanie návrhu/žaloby\nna preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu, ktorý je orgánom verejnej správy. Sadzobník súdnych\npoplatkov však neobsahuje ustanovenia vo vzťahu k orgánu verejnej moci, ktorý vydal rozhodnutie podľa\n§ 16 až § 19 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.\n211/2000 Z. z.“). Podľa názoru žalobcu mu bola ako účastníkovi konania v rozpore so zákonom č.\n71/1992 Zb. ukladaná poplatková povinnosť tam, kde ju nemal. Takýto zásah zo strany štátu predstavuje\nspravidla súčasný zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), ale rovnako tak aj porušenie čl. 12 ods. 1, no najmä čl. 13\nods. 1 písm. a/ Ústavy, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v\njeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. I. ÚS 252/05 z 22.03.2006).\n\nŽalobca bol toho názoru, že nemal povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu a zastavenie konania\npre nezaplatenie súdneho poplatku bez zákonnej povinnosti tento poplatok zaplatiť nie je možné.\nŽalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá\nveta O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu a dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 246c ods. 1\nvety prvej v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p.\nVo vzťahu k odvolaciemu dôvodu - povinnosti zaplatiť súdny poplatok za žalobu - sa odvolaní súd\nprimárne zaoberal jeho námietkou týkajúcou sa postavenia Slovenskej obchodnej inšpekcie ako\npovinnej osoby podľa zákona č. 211/2000 Z. z.\nÚstava Slovenskej republiky definuje povinné osoby ako „orgány verejnej moci“, ktoré majú povinnosť\nprimeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku; podmienky a spôsob\nvykonania ustanoví zákon (čl. 26 ods. 5). Verejnou mocou je taká moc, ktorá autoritatívne rozhoduje\no právach a povinnostiach subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane. Subjekt, o ktorého právach\nalebo povinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci, nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom\na obsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí od vôle subjektu. Verejnú moc vykonáva štát predovšetkým\nprostredníctvom orgánov moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej a za určitých podmienok ju môžu\nvykonávať aj prostredníctvom ďalších subjektov. Kritériom pre určenie, či iný subjekt koná ako orgán\nverejnej moci je skutočnosť, či konkrétny subjekt rozhoduje o právach a povinnostiach iných osôb a\ntieto rozhodnutia sú štátnou mocou vynútiteľné, či môže štát do týchto práv a povinností zasahovať\n(uznesenie Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej republiky sp. zn. I. ÚS 191/92 zo dňa\n09.06.1992). Pojem verejná moc je širokým pojmom zahŕňajúcim tak orgány zákonodarnej, výkonnej aj\nsúdnej moci. Preto čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky vychádza zo širokej koncepcie povinných\nosôb, ktoré bližšie špecifikuje § 2 zákona č. 211/2000 Z. z. tak, že ide o:\n- štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon\nzveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti\nverejnej správy, a to iba v rozsahu ich rozhodovacej činnosti,\n- právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným\ncelkom alebo obcou podľa osobitného zákona,\n- právnické osoby založené povinnými osobami uvedenými vyššie,\n- iné právnické osoby a fyzické osoby podľa osobitného zákona.\nPod pojmom verejná správa rozumieme určitý druh činnosti alebo inštitúciu, ktorá verejnú správu\nvykonáva. V prvom prípade ide o materiálnu definíciu a v druhom prípade definíciu správy z hľadiska\nformálneho. Z materiálneho hľadiska je verejná správa činnosťou štátnych alebo iných verejných\ninštitúcií, ktorá svojím obsahom nie je činnosťou zákonodarnou ani súdnou (Hendrych, D. a kol. Správní\nprávo. Obecná část. 5., rozšírené vydanie. Praha: C.H.Beck, 2003, s. 6-7).\nNa konanie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. sa použijú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), pokiaľ zákon č.\n211/2000 Z. z. neustanovuje inak (§ 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.). Správny poriadok v ustanovení\n§ 1 ods. 2 definuje správne orgány ako štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej\nsamosprávy, fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.\nV predmetnej právnej veci je oblasťou verejnej správy, v ktorej je rozhodované, správa na úseku práva\nna prístup k informáciám.\n\nPodľa § 3 ods. 2 veta prvá zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany\nspotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 128/2002 Z. z.“) Slovenská obchodná inšpekcia je orgánom štátnej správy podriadeným Ministerstvu\nhospodárstva Slovenskej republiky.\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov\norgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a\nďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a\npovinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho\norgánu“).\nPodľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nKeďže žalovaný je v zmysle § 3 ods. 2 veta prvá zákona č. 128/2002 Z. z. orgánom štátnej správy a\nžalobou napadnutý právny akt je individuálnym rozhodnutím vydaným v správnom konaní, nemožno\nprisvedčiť námietke žalobcu, že žalovaný nie je orgán verejnej správy, ale len orgán verejnej moci.\nNásledne, ani jeho ďalšie námietky v tomto smere nemajú relevanciu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné dodať, že krajský súd správne postupoval, keď\nžalobcu vyzval výzvou na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 23 450 € (335 x 70 €)\npodľa položky č. 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov (č. l. 30). Žalobca bol poučený, že ak nebude\npoplatok v určenej 10-dňovej lehote zaplatený, súd konanie zastaví podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992\nZb. Ustanovenie § 10 zákona č. 71/1992 Zb. rozlišuje medzi výzvou na zaplatenie súdneho poplatku a\nuznesením na zaplatenie súdneho poplatku. Ide o dva inštitúty odlišné svojou formou, podmienkami a\nnásledkami nezaplatenia súdneho poplatku na základe nich. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku (§\n10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.) je poplatníkovi zasielaná v prípade nezaplatenia súdneho poplatku\nsplatného podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania; následkom nezaplatenia súdneho\npoplatku je zastavenie konania. Sama povinnosť vyplýva zo zákona a je podmienkou pre to, aby súd\nmohol pokračovať v konaní. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku teda nie je rozhodnutím, neukladá sa\nňou povinnosť účastníkovi konania, a nevzťahujú sa na ňu požiadavky kladené na obsahové a formálne\nnáležitosti rozhodnutia (uznesenia).\nNa druhej strane uznesenie (§ 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.) na zaplatenie súdneho poplatku je\núčastníkovi zasielané len v taxatívne určených prípadoch, ak:\n- už súd začal konať vo veci samej,\n- vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi, ktorému súd ustanovil opatrovníka, pretože nie je známy\njeho pobyt, alebo sa mu nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine,\n- došlo k rozšíreniu návrhu alebo podaniu vzájomného návrhu v tej istej veci potom, ako začal konať\nvo veci samej,\n- ide o opravný prostriedok proti rozhodnutiu správnych orgánov,\n- žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona,\n\n- vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.\nUznesenie, ktorým sa vyrubuje súdny poplatok je teda vydávané v prípadoch, kedy súdu zo zákona\nvyplýva povinnosť o návrhu konať bez ohľadu na zaplatenie súdneho poplatku, alebo kedy došlo k\nsituácii, že súd napriek nezaplatenému súdnemu poplatku konanie nezastavil, ale v ňom pokračoval.\nIde o prípady, kedy by jednak došlo k neželanému odkladu rozhodnutia, ktoré neznesie odklad (napr.\npredbežné opatrenie), alebo by prípadná hrozba zastavenia konania nebola efektívna, resp. účelná.\nRizikom, ktoré na seba účastník konania preberá v prípade nezaplatenia súdneho poplatku uloženého\nmu uznesením súdu, je možnosť vymáhania („exekúcie“) nezaplateného súdneho poplatku podľa\nzákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky záverom poukazuje na subsidiárne použitie Občianskeho súdneho\nporiadku, pretože vzťah medzi zákonom o súdnych poplatkoch a Občianskym súdnym poriadkom je\nzaložený na zásade lex specialis derogat legi generali (osobitný zákon alebo ustanovenie ruší všeobecný\nzákon alebo ustanovenie); osobitným zákonom je zákon o súdnych poplatkoch a všeobecným zákonom\nje Občiansky súdny poriadok. Nebol dôvod, aby krajský súd žalobcu vyzýval uznesením podľa § 10\nods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., keďže neboli splnené taxatívne podmienky na jeho vydanie. Správne\nteda žalobcu vyzval výzvou podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., ktorej je následkom nezaplatenia\nsúdneho poplatku zastavenie konania. Žalobca teda svojím konaním v rozpore s § 10 ods. 1 zákona\nč. 71/1992 Zb. sám spôsobil zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky zdôrazňuje, že jednotlivé ustanovenia zákona č. 71/1992 Z. z. (ale aj iných zákonov\nvo všeobecnosti) nemožno vykladať izolovane a bez kontextu.\nVychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov bol postup a rozhodnutie\nkrajského súdu v súlade s § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky\nnapadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.\nv spojení s § 250ja ods. 3 posledná veta O.s.p.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a účastníkom\nich náhradu nepriznal, pretože žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanému náhrada trov\nkonania zo zákona neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/1277/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:48bbb5a3-740a-455f-869e-56bdb5bd2f5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 252/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 252/05 z 22. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-22", "citacie_n": 318, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48bbb5a3-740a-455f-869e-56bdb5bd2f5a"}], "citovane_v": []}