{"guid": "e33f7fa6-04ec-42ba-a8f6-49a74abed4bd:7101fcf5-655f-455d-a5d5-c902e56977b6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1012201912.1", "spisova_znacka": "10Sžso/39/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/39/2014 z 14. 1. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 14. januára 2015, sp. zn. 10Sžso/39/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1012201912.1", "identifikacne_cislo": "1012201912", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2015-01-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-68.odsek-1", "nazov": "§ 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-68.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-68.odsek-13", "nazov": "§ 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-68.odsek-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-68"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/328#paragraf-68"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7101fcf5-655f-455d-a5d5-c902e56977b6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1012201912.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012201912.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012201912.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžso/39/2014\n1012201912\n14. 01. 2015\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2015:1012201912.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu H. F., R., zastúpeného\nadvokátom JUDr. Ondrejom Krempaským, so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanému\nMinisterstvu financií SR, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. MF/020475/2012-23-40 zo dňa 24.08.2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/337/2012-33 zo dňa 5. februára 2014, jednomyseľne,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/337/2012-33 zo dňa\n5. februára 2014 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/020475/2012-23-40 zo dňa 24.08.2012, ktorým žalovaný\nzamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 4674/2012-SZ zo\ndňa 04.07.2012. Útvar sociálneho zabezpečenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky svojim\nrozhodnutím rozhodol, že podľa § 105 ods. 7 v spojení s § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z.\no sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov a § 5 ods. 3 zákona č. 511/2011 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2012 sa žalobcovi\nod 01.07.2012 výsluhový dôchodok znižuje na sumu 594,15 € mesačne.\nPodľa právneho názoru krajského súdu, pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného bolo\npotrebné posúdiť, či v súvislosti so zmenou podmienok valorizácie vykonanej zákonom č. 185/2012 Z.\nz. (účinným od 30.06.2012), bolo možné znížiť už priznané zvýšenie dávky výsluhového zabezpečenia\npodľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. (účinného do 29.06.2012). V tejto súvislosti súd poukázal\nna súvisiacu judikatúru, napr. na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/09-51 zo dňa\n27.10.2010, podľa ktorého: „Náhle zmeny pravidiel vyžadujú nezriedka z ústavnoprávneho hľadiska\nzvýšenú pozornosť, ktorú im preto ústavný súd aj v potrebnom rozsahu venuje. Každý prípad je\nvšak osobitý a vyžaduje si dôkladné zhodnotenie všetkých okolností. Náhle zmeny pravidiel súvisia\ns kategóriami retroaktivity, ochrany nadobudnutých práv a legitímnym očakávaním vychádzajúcim\nz tradície (pôvodne nemeckej) admtnistrativistiky. Takéto legitímne očakávanie, účelom ktorého je\ngarancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci, je potrebné metodicky odlišovať od konceptu\nlegitímneho očakávania, ktorým Európsky súd pre ľudské práva definuje predmet ochrany, a teda\naplikovateľnosť čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.\n\nPodľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžso/28/2013 zo dňa 29.10.2013\nv obdobnej veci „prijatá novela zákona č. 185/2012 Z. z. s účinnosťou od 30.06.2012 nevykazuje\nznaky pravej retroaktivity, v našom právnom poriadku neprípustnej, ale ide o retroaktivitu nepravú,\nktorá je prípustná. Dotknutou novelou boli uznané právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a\núčinnosti skoršieho zákona (výsluhový dôchodok žalobcovi naďalej patrí), no zároveň boli zmenené isté\npráva do budúcnosti.“ ... „Deklaratórne rozhodnutia autoritatívnym spôsobom zisťujú existenciu alebo\nneexistenciu určitej právnej skutočnosti. Pôsobia ex tunc, teda od okamžiku, kedy týmto aktom potvrdené\npráva a povinnosti vznikli, resp. v tomto prípade zanikli“. Krajský súd aj s prihliadnutím na závery\ncitovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR v prakticky totožnej veci dospel k záveru, že žalovaný posúdil\nvec po právnej stránke správne, keď vychádzal z predpokladu, že právo na vyplácanie zvýšeného\nvýsluhového dôchodku deklarovaného rozhodnutím o zvýšení výsluhovej dávky by vznikol žalobcovi na\nzáklade zákona až dňom 01.07.2012. Keďže zmenou právnej úpravy ku dňu 30.06.2012 sa zvýšenie\nvýsluhového dôchodku naviazalo na zvýšenie funkčných platov, žalobcovi dňom 01.07.2012 nevzniklo\nprávo na určené zvýšenie výsluhového zabezpečenia. Vzhľadom na existujúce rozhodnutie o zvýšení\nvýsluhového dôchodku odo dňa 01.07.2012, ktoré bolo v rozpore s neskôr prijatou právnou úpravou, bolo\npotrebné predmetný rozpor odstrániť, čo žalovaný urobil vydaním napadnutého rozhodnutia. V zmysle\n§ 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. po účinnosti novely č. 185/2012 Z. z. (od 30.06.2012) zvýšenie\nplatovej tarify predstavuje podmienku na zvýšenie výsluhovej dávky. Keďže takáto skutočnosť v prípade\nžalobcu nenastala, nemohlo dôjsť ani k zvýšeniu (valorizácii) dávky.\nVo včas podanom odvolaní žalobca navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť a zrušiť rozhodnutie\nžalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu a vec vrátiť na ďalšie konanie pre nesprávne\nprávne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia. Poukázal na to, že valorizácia a výsluhová dávka\nnie sú totožné právne inštitúty a preto ustanovenie § 105 ods. 7 zákona nie je možné v tomto prípade\npoužiť. Priznanie dávky výsluhového zabezpečenia je stav, kedy po splnení zákonných podmienok\nsa účastníkovi v súlade so zákonom prizná konkrétna dávka výsluhového zabezpečenia. Predmetom\nkonania bolo zvýšenie pôvodne priznanej dávky, pričom sa vychádzalo zo sumy, ktorá zodpovedala\nvýške dávky k 30.06. Nemôže byť sporné, že o priznanej dávke bolo právoplatne rozhodnuté. Pretože\nbola priznaná v súlade so zákonom a jej výška po predchádzajúcich valorizáciách zodpovedá sume\nku dňu 30.06. nie je možné začať konanie vo veci v zmysle § 105 ods. 7 zákona a dávku znížiť\nlen z toho dôvodu, že došlo k účelovej zmene zákona. Má za to, že v danom prípade ide o zjavnú\nretroaktivitu, ktorá je neprípustná, keď neskorším zákonom, a to v čase, keď boli splnené hmotnoprávne\npodmienky pre valorizáciu dôchodku a bolo už právoplatne rozhodnuté o nároku žalobcu, boli spätne\nustanovené iné hmotnoprávne podmienky, na základe ktorých sa mal valorizovať (nevalorizovať)\nvýsluhový dôchodok. Svojím rozhodnutím tak žalovaný ako aj prvostupňový orgán zasiahol do práv\nžalobcu, konkrétne do zákonného práva na zvýšenie výsluhového dôchodku, ktoré mu bolo priznané\nprávoplatným rozhodnutím ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 185/2012 Z. z. po splnení\nzákonných podmienok.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že prvostupňový súd svoje rozhodnutie náležite a podrobne\nodôvodnil. V celom rozsahu sa pridržiava svojej argumentácie uvedenej vo vyjadrení k žalobe zo\ndňa 28.01.2013. Taktiež zdôraznil, že v obdobných veciach (napr. sp. zn. 10Sžo/42/2013, sp. zn.\n10Sžo/35/2013, sp. zn. 10Sžo/38/2013, sp. zn. 4Sžo/28/2013 a iné) už Najvyšší súd SR judikoval, že\nsa s argumentáciou žalovaného stotožnil a žaloby zamietol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10\nods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods.\n1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu nie je dôvodné.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.\n\nV tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil\nrozhodnutie 05.02.2013. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať\npojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 14.01.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve\npreskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.\nPodľa § 247 ods. 1 O. s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nV zmysle § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. sa výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do dňa\n30.06. príslušného kalendárneho roka zvyšujú odo dňa 01.07. príslušného kalendárneho roka.\nPodľa § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom odo dňa 30.06.2012, dávky výsluhového\nzabezpečenia sa zvyšujú podľa odsekov 1 až 7 v tom kalendárnom roku, v ktorom sa funkčné platy\npríslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby,\nNárodného bezpečnostného úradu, stupnica platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného\nzboru, Horskej záchrannej služby, funkčné platy colníkov alebo hodnostné platy profesionálnych vojakov\nzvyšujú na základe zákona o štátnom rozpočte viac ako o 0 %. Ak sa funkčné platy, stupnica platových\ntaríf alebo hodnostné platy v príslušnom kalendárnom roku zvyšujú len u niektorého zo subjektov\npodľa predchádzajúcej vety, dávky výsluhového zabezpečenia podľa odsekov 1 až 7 sa zvyšujú iba\npoberateľom, ktorí ukončili posledný služobný pomer v zbore, štátnom orgáne alebo v ozbrojených\nsilách, v ktorom sa uvedené platové náležitosti zvyšujú, a pozostalým po nich.\nPodľa § 5 ods. 1, 3 zákona č. 511/2011 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2012 (účinného odo dňa\n01.01.2012), platové tarify sa v roku 2012 zvýšia o 0% od 01.01.2012. Funkčné platy príslušníkov\nPolicajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej\npolície, Národného bezpečnostného úradu a colníkov sa v roku 2012 zvýšia o 0% od 01.01.2012.\nPodľa § 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z. z. dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového\nzabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa zníži, ak sa zistí, že sa táto dávka priznala vo vyššej\nsume, ako patrí.\nZ obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis žalovaného, najvyšší\nsúd zistil, že rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR, útvaru sociálneho zabezpečenia č. 1674/2012-SZ\nzo dňa 30.05.2012 (za účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. v znení do 29.06.2012) bol žalobcovi zvýšený\nvýsluhový dôchodok podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. odo dňa 01.07.2012 na sumu 612,28 €\nmesačne. Následne z dôvodu prijatej novely č. 185/2012 Z. z. zákona č. 328/2002 Z. z., účinnej odo dňa\n30.06.2012, vydal rozhodnutie č. 4674/2012-SZ zo dňa 04.07.2012, ktorým podľa § 68 ods. 13 zákona č.\n328/2002 Z. z. (účinného odo dňa 30.06.2012) znížil žalobcovi výsluhový dôchodok odo dňa 01.07.2012\nna sumu 594,15 € mesačne.\nPredmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a\npotvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 4674/2012-SZ zo dňa 04.07.2012, ktorým\npodľa § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. (účinného odo dňa 30.06.2012) znížil žalobcovi výsluhový\ndôchodok odo dňa 01.07.2012 na sumu 594,15 € mesačne.\n\nPre rozhodnutie vo veci bolo potrebné posúdiť, či v súvislosti so zmenou podmienok valorizácie\nvykonanej zákonom č. 185/2012 Z. z. (účinným odo dňa 30.06.2012), bolo možné už priznané (zvýšené)\ndávky výsluhového zabezpečenia podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. (účinného do dňa\n29.06.2012), znížiť.\nV danom prípade žalobca považuje zmenu žalobcovi priznanej valorizácie dávky výsluhového\nzabezpečenia za neprípustnú z dôvodu všeobecnej zásady zákazu pravej retroaktivity právnych noriem.\nPodľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V\nzmysle citovaného ustanovenia najvyšší súd sa s poukazom na doterajšiu súdnu prax stotožnil s\nnázorom krajského súdu a pre zdôraznenie správnosti rozsudku krajského súdu uvádza doplňujúce\ndôvody.\nPodľa § 250ja ods. 7 O. s. p., ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v\nobdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať\nuž len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie. Na základe tohto zákonného\nustanovenia najvyšší súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n10Sžso/35/2013 zo dňa 12.02.2014, ktorého text uvádza v tomto odôvodnení.\nÚstavný súd Slovenskej republiky sa vo svojej rozhodovacej činnosti viackrát zaoberal časovou\npôsobnosťou právnych noriem a aj v náleze PL. ÚS 16/09-51 zo dňa 27.10.2010 konštatoval, že.:\n„náhle zmeny pravidiel súvisia s kategóriami retroaktivity, ochrany nadobudnutých opráv a legitímnym\nočakávaním vychádzajúcim z tradície (pôvodne nemeckej) administrativistiky (porov. Tiež Hendrych, D.:\nSprávní právo, obecná část. 7. Vydání. Praha: C.H.Beck 2009, s. 813). Takéto legitímne očakávanie,\núčelom ktorého je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci, je potrebné metodicky\nodlišovať od konceptu legitímneho očakávania, ktorým Európsky súd pre ľudské práva definuje predmet\nochrany, a teda aplikovateľnosť čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd“.\nPodľa citovaného nálezu ústavného súdu tiež je „...nepochybne nadobudnutým právom nárok na\nkonkrétnu dávku, ktorá bola splatná podľa predchádzajúceho predpisu. K zásahu do takého nároku však\nnedošlo a taký zásah nebol ani namietaný. Technicky je nadobudnutým právom aj právo na príspevok\nvo výške nie nižšej, ako vo výške vypočítanej na základe pôvodného vzorca v tom zmysle, že ak by\nnebol zmenený zákon, tak by bol štát povinný plniť zodpovedajúcu povinnosť. V okolnostiach danej veci\nvšak nejde o nadobudnuté právo hodné momentálnej špeciálnej ústavnej ochrany, čo vyplýva hlavne s\ncharakteru samotného príspevku a kontextu jeho modifikácie...“.\nV tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť rozdiel medzi nepravou a pravou retroaktivitou, ktorým sa zaoberá\nnapr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Szd 1/2010 zo dňa 29. septembra\n2011: „K definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je\nvýznamnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (PL. ÚS 16/95). Nie každá retroaktivita\nje však nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá\na nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený\nna skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu\nštátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne\nvýznamných cieľov verejnej moci.\nPri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti\nzaložené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho\n(predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny\npredpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V\n\ndôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ako\njeho platnosť (skôr, než začal existovať).\nPri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa\npredchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu\nmôže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do\nbudúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona.\nNepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych\nvzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje,\npokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho\npredpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo\npokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej\núpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav,\nktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej\núpravy“.\nOkrem toho v právnom štáte platí princíp prezumpcie ústavnosti - len Ústavnému súdu Slovenskej\nrepubliky prislúcha vysloviť, či určitá norma alebo jej časť, či ustanovenie, je ale nie je v dôsledku\nobsiahnutej pravej - neprípustnej - retroaktivity - protiústavná a teda v právnom štáte neprípustná.\nPodľa názoru odvolacieho súdu prijatá novela zákona č. 185/2012 Z. z. s účinnosťou odo dňa 30.06.2012\nnevykazuje znaky pravej retroaktivity, v našom právnom poriadku neprípustnej, ale ide o retroaktivitu\nnepravú, ktorá je prípustná. Dotknutou novelou boli uznané právne skutočnosti, ktoré vznikli počas\nplatnosti a účinnosti skoršieho zákona (výsluhový dôchodok žalobcovi naďalej patrí), no zároveň boli\nzmenené isté práva do budúcnosti.\nPrvostupňový orgán mal za to, že dňa 01.07.2012 vznikne právo na vyplácanie výsluhového dôchodku\nvo vyššej sume, a preto vydal dňa 30.05.2012 rozhodnutie o zvýšení výsluhovej dávky; toto jeho\nrozhodnutie bolo vydané v súlade s právnym predpisom, v tom čase platným a účinným, takže išlo\no rozhodnutie zákonné. Avšak právna úprava sa následne ku dňu 30.06.2012 zmenila a naviazala\nzvýšenie výsluhového dôchodku na zvýšenie funkčných platov. Podľa platnej právnej úpravy odo dňa\n30.06.2012 teda žalobcovi nevzniklo právo na zvýšenie výsluhového zabezpečenia. Preto aj rozhodnutie\no znížení výsluhového dôchodku zo dňa 04.07.2012 bolo vydané na základe platného a účinného\nprávneho predpisu, preto je tiež zákonné, a nebolo vydané bez existencie právneho dôvodu, ako sa\ndomnieva žalobca. Navyše žalovaný postupoval aj v súlade s ustanovením § 105 ods. 7 zákona č.\n328/2002 Z. z., podľa ktorého dávka výsluhového zabezpečenia sa zníži, ak sa priznala vo vyššej sume,\nako patrí.\nS poukazom na uvedené najvyšší súd podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p. v spojení s § 219 ods.1\nO. s. p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil ako vecne správny.\nNajvyšší súd v súvislosti s uvedeným prípadom poukazuje aj na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. III. 595/2014 zo dňa 15.10.2014; sp. zn. III. 596/2014 zo dňa 15.10.2014 a sp. zn. III.\n597/2014 zo dňa 15.10.2014, ktorými odmietol sťažnosti sťažovateľov proti rozhodnutiam NS SR sp. zn.\n4Sžso/28/2013, 4Sžso/29/2013, 4Sžso/30/2013, ktoré po právnej ako aj skutkovej stránke sú totožné s\ndaným prípadom, ako zjavne neopodstatnené.\nOdvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 a\n§ 224 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca v konaní nemal úspech\na žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/337/2012", "guid": "002b0245-8be4-4b44-bfe0-f49112a2b1ec:bad22bf9-7409-41f7-8b88-eb84d21765ec", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}