{"guid": "3d29c0b6-aa9c-463a-bec5-1d317209e96a:360c33de-9356-4439-abdd-67eca8a20430", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1012201784.1", "spisova_znacka": "10So/117/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/117/2014 z 26. 8. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. augusta 2015, sp. zn. 10So/117/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1012201784.1", "identifikacne_cislo": "1012201784", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2015-08-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-138.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 138 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-138.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-138"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-139a", "nazov": "§ 139a zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-139a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-139a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-138", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-139a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/360c33de-9356-4439-abdd-67eca8a20430", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1012201784.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012201784.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012201784.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10So/117/2014\n1012201784\n26. 08. 2015\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2015:1012201784.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom\nQ., zastúpeného Procházka & partners, spol. s r.o., Búdkova 4, 811 04 Bratislava, IČO: 36 854 948,\nproti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.07.2012, konajúc o\nodvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sd/50/2012-71 zo dňa 10. júna\n2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sd/50/2012-71 zo dňa\n10. júna 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) rozhodnutie odporkyne č.\nXXX XXX XXXX X zo dňa 18.07.2012 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 19.09.2012\na č. XXX XXX XXXX X z 10.03.2014. Pôvodným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa\n18.07.2012 odporkyňa priznala navrhovateľovi podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom\npoistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) od 13.05.2009 starobný dôchodok v sume\n590,40 eur mesačne, postupne zvýšený na 640 eur mesačne (od 1.01.2012). Navrhovateľ podal proti\nrozhodnutiu opravný prostriedok z dôvodu, že v rokoch 2004 a 2005 má uvedenú nulovú výšku osobného\nvymeriavacieho základu, hoci mal rozhodnutím súdu priznanú náhradu mzdy za roky 2000 až 2005.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že rozhodnutím zo dňa 19.09.2012 bol\nnavrhovateľovi od 13.05.2009 zvýšený starobný dôchodok na sumu 591,60 eur mesačne, postupne\nzvýšený od 01.01.2013 na sumu 641,20 eur po započítaní ďalšej doby poistenia, ale znova bez\nzapočítania vymeriavacieho základu za roky 2004 a 2005 v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava\nIII. zo dňa 20.06.2009, s čím navrhovateľ nesúhlasil. K jeho námietke súd uviedol, že s účinnosťou\nod 01.08.2006 sa z ustanovenia § 138 ods. 1, písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon“) vypustilo znenie, podľa ktorého vymeriavacím základom zamestnanca\nje náhrada mzdy, ktorá plynie z neplatne skončeného pracovného pomeru. Preto náhrada mzdy z\nneplatne skončeného pracovného vzťahu, zúčtovaná v období po 31.07.2006 nie je vymeriavacím\nzákladom podľa § 138 ods. 1, písm. c/ zákona. Vymeriavací základ z príjmu z neplatne skončeného\nprávneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi upravuje s účinnosťou od 01.08.2006 ust. § 139a\nzákona, podľa ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k\nzamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý mesiac skončeného právneho vzťahu je časť príjmu\nplynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, ktorá pripadá na\nkaždý taký kalendárny mesiac, pričom ale musí ísť o rozhodnutie súdu o neplatne skončenom právnom\nvzťahu, ktoré nadobudlo právoplatnosť pod 31.07.2006. Náhrada mzdy vyplatená navrhovateľovi od\n01.01.2004 do 31.12.2005, čo je obdobie po 31.12.2003, ale pred 01.08.2006, a bola zúčtovaná po\n31.07.2006, nie je vymeriavacím základom podľa § 138 ods. 1 písm. c/, ani podľa § 139a zákona, preto\n\nnebola zhodnotená na účely starobného dôchodku. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí súd dospel\nk záveru, že rozhodnutia uvedené vo výrokovej časti boli vydané v súlade so zákonom a preto ich potvrdil.\nProti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že krajský súd\nnapadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím navrhovateľovi odňal možnosť konať pred súdom a\nrozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Po opise doterajšieho priebehu konania\nuviedol, že už v konaní pred krajským súdom navrhovateľ opakovane namietal, že (i) rozhodnutie č.\nXXX XXX XXXX vydané odporcom dňa 18. júla 2012, ako aj (ii) rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo\ndňa 10. marca 2014 (doručené navrhovateľovi dňa 18. marca 2014 priamo na súdnom pojednávaní v\nprávnej veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 8Sd/50/2012) v spojení s (iii) rozhodnutím odporcu\nč. XXX XXX XXXX zo dňa 19. septembra 2012 tvoriacimi jeden celok sú nedostatočne odôvodnené\na nepreskúmateľné, čo samo o sebe zakladá dôvod pre zrušenie každého z nich. Krajsky súd túto\nnámietku navrhovateľa v napadnutom rozsudku absolútne odignoroval.\nNapríklad v stanovisku k podanému opravnému prostriedku navrhovateľa zo dňa 28. novembra 2012 je\no. i. uvedené: Odporca v rozhodnutí nijakým spôsobom neuviedol, akými skutočnosťami bol vedený pri\npoužití právnych predpisov, na základe ktorých nezapočítal navrhovateľovi náhradu mzdy za roky 2004 a\n2005 pre nárok na starobný dôchodok. Z odôvodnenia rozhodnutia nijako nevyplýva, o aké právne úvahy\noprel odporca svoje úvahy o nezapočítaní náhrady mzdy za roky 2004 a 2005, čím sa odporca dopustil\nsvojvôle vo svojom rozhodovaní voči navrhovateľovi. Až z následného listu odporcu zo dňa 20. augusta\n2012 sa navrhovateľ dozvedá o jednotlivých úvahách odporcu, pričom stále absentuje relevantný výklad\nkonkrétneho právneho predpisu odôvodňujúci výrok rozhodnutia.\nZ rozhodnutia krajského súdu je zrejmé, že krajský súd sa s esenciálnymi námietkami navrhovateľa pre\nzrušenie dotknutých rozhodnutí odporcu nielenže pri svojom rozhodovaní vôbec nezaoberal, ale ich v\nodôvodnení napadnutého rozsudku absolútne odignoroval. Krajsky súd tak porušil právo navrhovateľa\nna riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čím napadnutý rozsudok zaťažil rovnakou vadou, akou\npostihol odporca svoje rozhodnutia.\nS vadou nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku a s tým súvisiacim odňatím možnosti\nnavrhovateľa konať pred súdom súvisí aj fakt, že krajský súd vychádza v napadnutom rozsudku z\nnesprávneho právneho posúdenia veci; vôbec sa nevysporiadal s ťažiskovými námietkami navrhovateľa\na iba prevzal argumentáciu odporcu, pričom takéto právne posúdenie je v celom rozsahu nezákonné a\nzaložené iba a len na svojvoľnej praxi odporcu.\nZ vyjadrenia odporcu zo dňa 26. septembra 2012, ktorého argumentačný algoritmus si v napadnutom\nrozhodnutí osvojil krajský súd, vyplýva, že náhrada mzdy za roky 2004 a 2005 z neplatne skončeného\npracovného pomeru navrhovateľa sa nezarátava do vymeriavacieho základu, pretože zákonom č.\n310/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „novela č. 310/2006 Z. z.) bolo z § 138 ods.\n1 písm. c) vypustené spojenie „náhrada mzdy plynúca z neplatného skončenia pracovného pomeru.“ a za\n§ 139 sa vložil § 139a v znení ,“Ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca\nk zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho\nvzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho\nvzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac; §138 ods. 1 až\n3, 10 až 17 a 23 platí rovnako.“\nNáhrada mzdy plynúca z neplatného skončenia pracovného pomeru pritom nebola nikdy z\nvymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení vyňatá, pretože aj po\núčinnosti novely č. 310/2006 Z. z. platí, že vymeriavacím základom je náhrada mzdy pri prekážkach v\npráci podľa osobitného predpisu, pričom v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany\nzamestnávateľa patrí zamestnancovi náhrada mzdy podľa § 79 zákona č. 311/2001 Zákonník práce\n(ďalej len „zákonník práce“), čo predstavuje špeciálnu právnu úpravu voči generálnemu vymedzeniu\nnáhrady mzdy pri prekážkach v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 zákonníka práce (R\n44/1984, 5Cdo 269/2007). Neprideľovanie práce v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru\nje jednoznačnou prekážkou v práci podľa osobitného predpisu, ktorým je zákonník práce.\nNovela č. 310/2006 Z. z. nevytvorila od 1. augusta 2006 dve kategórie zamestnancov tých, ktorí spĺňajú\na tých, ktorí nespĺňajú tri svojvoľné a právne neudržateľné aplikačné pravidlá odporcu pre určenie\n\nvymeriavacieho základu, ale naopak zjednotila do 31. júla 2006 platné dva režimy pre náhradu mzdy\nplynúcu z neplatne skončeného pracovného pomeru, čím sa odstránil vplyv na vymeriavací základ\ntoho, či náhrada mzdy bola vyplatená počas trvania poistného vzťahu alebo či bola vyplatená po jeho\nskončení.\nPríjem v podobe náhrady mzdy plynúci z neplatne skončeného pracovného pomeru za roky 2004 a 2005\nmá byť zahrnutý do vymeriavacieho základu navrhovateľa, čo jednoznačne vyplýva tak z ust. § 138 ods.\n1 písm. c), ako aj z ust. § 139a zákona o sociálnom poistení, preto je potrebné, aby bol tento príjem\nzahrnutý do výpočtu starobného dôchodku navrhovateľa zo strany odporcu.\nOkrem toho, že s uvedenými argumentmi navrhovateľa sa krajský súd relevantne nevysporiadal,\nnapadnuté rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení už len preto, že zjavne odporuje\nsúvzťažnej zákonnej dikcii.\nNavrhovateľ ďalej namietal, že aj keby sa krajský súd úplne nestotožnil s jeho argumentáciou, nemal\nopomenúť, že navrhovateľ opakovane spojito namietal dve veci. Po prvé, že už v osobnom liste\ndôchodkové poistenia (príloha k rozhodnutiu č. XXXXXXXXXX z 18. júla 2012) mu boli odporcom\nuvedené nulové vymeriavacie základy rozhodujúcich období za roky 2004 a 2005 napriek tomu, že, po\ndruhé, relevantná právna úprava výslovne upravovala výšku týchto vymeriavacích základov. Náhrada\nmzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru je vymeriavacím základom a napriek viacerým\nlegislatívnym zmenám v relevantnom období nikdy z právnej úpravy nevypadla, no napriek tomu odporca\nsi svojvoľne stanovil také podmienky, ktoré náhradu mzdy v určitých časových okamihoch nepovažujú\nza vymeriavací základ.\nPritom aj keď bolo krajskému súdu opakovane dávané do pozornosti, že prax odporcu stanovujúca\nkumulatívne splnenie troch podmienok (i) rozhodnutie súdu o neplatnosti skončenia právneho vzťahu\nnadobudlo právoplatnosť po 31. júli 2006, (ii) náhrada mzdy sa poskytuje za kalendárne mesiace\naugust 2006 a nasledujúce a (iii) zamestnávateľ zúčtoval náhradu mzdy po 31. júli 2006, pre určenie\nvymeriavacieho základu podľa § 139a zákona o sociálnom poistení, nemá žiadny právny základ a\nvychádza len zo svojvoľného postupu odporcu, krajský súd to jednoducho nezohľadnil.\nA hoci tu má platiť pre odporcu, rovnako ako pre ostatné verejnomocenské orgány, ústavná dikcia\npovinnosti postupu secundum et intra legem, zdá sa, že odporca si vymyslel prostredníctvom svojvoľnej\naplikačnej praxe podmienky nad rámec zákona a tak postupoval v rozpore s týmto pravidlom, pričom\nto krajskému súdu ako garantovi zákonnosti na tomto mieste vôbec nevadilo. Takýto postup je ešte\nnebezpečnejší, ak priamo zasahuje do ústavou zaručených práv a slobôd tak, ako je to v prípade\nnavrhovateľa.\nKrajský súd rozhodol, že napadnuté rozhodnutia odporcu sú správne a boli vydané v súlade so zákonom,\na to napriek tomu, že ako vyplýva z priebehu súdneho konania, samotný odporca svojim konaním\npotvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne, keď (i) na prvom pojednávaní dňa 21. januára 2014\nodporca najprv uviedol, že „pri posudzovaní nároku vychádza z evidenčného listu zamestnávateľa,\nktorý uviedol nulový vymeriavací základ za roku 2004 a 2005\", (ii) na druhom pojednávaní dňa 18.\nmarca 2014 odporca doručil navrhovateľovi zmenové rozhodnutie, ktorého zmena spočívala len v\ndoplnení odôvodnenia o právnu úpravu, ktorú na daný prípade nie je možné aplikovať a (iii) na\ntreťom pojednávaní dňa 6. mája 2014 odporca vyhlásil, že je nevyhnutné, aby navrhovateľ „doložil\ndoklad do spisového materiálu zamestnávateľa, ktorým dňom bola zúčtovaná navrhovateľovi náhrada\nmzdy vyplatená zamestnávateľom a plynúca z neplatne skončeného pracovného pomeru.“ Napriek\ntomu, že odporca svoje rozhodnutie počas súdneho konania nesprávne odôvodnil, ale najmä sa\nsnažil priamo počas súdneho konania sanovať nesprávnosti vlastného rozhodnutia vydaním zmenové\nrozhodnutia, pričom aj táto „oprava“ zostala nedostatočná, aby nakoniec oznámil, že je nevyhnutné,\naby mu navrhovateľ doručil listinu, ktorá je potrebná pre rozhodnutie odporcu, tak ani z tohto konania\nodporcu krajskému súdu nevyplynulo, že rozhodnutie vydané odporcom nie je dostatočne odôvodnené\na nevychádza z presného a úplného skutkového poznania stavu veci.\nNa základe vyššie uvedených skutočností navrhovateľ navrhuje, aby najvyšší súd buď rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 10. júna 2014, č. k. 8Sd/50/2012-71 zmenil tak, že rozhodnutie\nodporcu č. XXXXXXXXXX X zo dňa 18. júna 2012 v spojení s rozhodnutím č. XXXXXXXXXX X zo dňa\n19. septembra 2012 a č. XXXXXXXXXX X zo dňa 10. marca 2014 zruší a vec vráti odporcovi na ďalšie\nkonanie alebo aby rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10. júna 2014, č. k. 8Sd/50/2012-71\n\nzrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania\nv celkovej sume 1.459,67 Eur podľa pripojeného vyčíslenia.\nOdporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody odvolania nepovažuje za opodstatnené. Má za\nto, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležíte právne posúdil\nvec, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporkyne. Navrhovateľ v odvolaní\nnamieta rovnaké skutočností ako v opravnom prostriedku a žiada na účely výpočtu starobného dôchodku\nzhodnotiť vymeriavacie základy za roky 2004 a 2005 z titulu náhrady mzdy vyplatenej zamestnávateľom\nza obdobie od 4. januára 2000 do 31. decembra 2005 na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava\nIII. č. 28C 7/2000-707 z 20. júla 2009 a Krajského súdu v Bratislave č. 8Co 429/2009-747 z 8. júna 2010.\nOdporkyňa zotrváva na svojom stanovisku, že v súlade so zmenenou právnou úpravou náhrada príjmu\nza roky 2004 a 2005 z neplatne skončeného právneho vzťahu nie je vymeriavacím základom podľa §\n139a zákona a z tejto sumy sa neodvádza poistné na sociálne poistenie. Na základe toho navrhuje, aby\nodvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správy potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.),\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po zistení, že\nodvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ide o rozsudok, proti\nktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O.s.p. v spojení s § 250s O.s.p.), dospel jednomyseľne\nk záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.\nPodľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z\nakých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne\na výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal\na akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec\nprávne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nZ ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky\nako aj Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že efektívny súdny prieskum rozhodnutí štátnych\norgánov za účelom zabezpečenia práv a záujmov jednotlivcov je základným prvkom systému ochrany\nľudských práv. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej\nrepubliky spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom\nsúde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu,\nktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov.\nVykladať a aplikovať zákony je v právomoci všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť\narbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho\ndostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu. Aj keď nie je nevyhnutné, aby\nsa súd vysporiadal s úplne všetkými argumentmi účastníkov, vyjadrenie, ktoré bolo akceptované a malo\nrozhodujúci vplyv na výsledok sporu musí byť zdôvodnené jasne a nepochybne. Dôvody musia byť\nšpecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu, nestačí odkaz na zákonné ustanovenie.\nKrajský súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku nepostupoval v zmysle vyššie uvedených\nzákonných pravidiel. Z rozsudku nie je zrejmé, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako\nvec právne posúdil; krajský súd v závere svojho odôvodnenia len stručne zopakoval argumentáciu\nodporkyne a na to uviedol, že: „Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí dospel súd k záveru, že\nnapadnuté rozhodnutia odporkyne, uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia sú správne a boli\nvydané v súlade so zákonom a preto ich podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.“\nOdvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe akých skutkových okolností a dôkazov dospel krajský\nsúd k svojmu záveru, a akým spôsobom na skutkový stav aplikoval relevantné ustanovenia právnych\npredpisov. Odôvodnenie rozsudku, keď sa súd len stotožní s postupom a rozhodnutím odporcu bez toho,\naby svoj záver podporil jasnou právnou argumentáciou, nemožno považovať za presvedčivé a zákonné.\nPritom z opravného prostriedku navrhovateľa celkom jednoznačne vyplýva, že namieta výpočet sumy\nstarobného dôchodku bez započítania náhrady mzdy za roky 2004 a 2005 do vymeriavacieho základu.\nZ ustanovenia § 246 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že konanie v správnom súdnictve je v zásade dvojinštančné.\nNie je úlohou odvolacieho súdu domýšľať dôvody, pre ktoré prvostupňový súd rozhodol vo veci tak,\n\nako rozhodol, ani nahrádzať úlohu prvostupňového súdu v súdnom prieskume rozhodnutí správnych\norgánov. Ak by odvolací súd takúto úlohu na seba zobral, potom by vážnym spôsobom zasiahol do\npráva účastníka konať pred súdom, nakoľko by ho de facto obral o možnosť dvojinštančného konania\ngarantovaného v týchto prípadoch zákonom.\nÚlohou súdu v preskúmavacom konaní je preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho\norgánu v medziach opravného prostriedku, pričom v danom prípade krajský súd týmto spôsobom\nnepostupoval a s námietkami navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku sa nijako nevysporiadal.\nKrajský súd len veľmi stručne uviedol, čoho sa domáhal navrhovateľ v opravnom prostriedku a\nnásledne reprodukoval obsah vyjadrenia odporcu. Tým, že potvrdil rozhodnutie odporcu bez toho, aby\nsa v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami, ktoré\nboli v opravnom prostriedku uvedené, možno jeho rozhodnutie považovať za arbitrárne, a navyše\nnepresvedčivé. Z jeho rozhodnutia vôbec nie je zrejmé, prečo považoval všetky tri súvisiace rozhodnutia\nodporkyne za zákonné, keď sama odporkyňa tým, že svoje pôvodné rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo\ndňa 18. júla 2012 o priznaní starobného dôchodku navrhovateľovi od 13.05.2009 nahradila rozhodnutím\nč. XXX XXX XXXX zo dňa 19. septembra 2012 s inou sumou starobného dôchodku od 13.05.2009 po\nzapočítaní 31 dní obdobia dôchodkového poistenia od 1. júla 1972 do 31. júla 1972, teda sama potvrdila\nnezákonnosť pôvodného rozhodnutia. Navyše považoval za zákonné aj rozhodnutie č. XXX XXX XXXX\nX zo dňa 10. marca 2014 bez toho, aby sa o ňom v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec zmienil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. napadnutý rozsudok krajského\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že v novom konaní krajský súd\npreskúma zákonnosť postupu a rozhodnutí odporkyne, vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodne\naj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní\nv súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Pritom je povinný vysporiadať sa s relevantnými námietkami\nnavrhovateľa, a to najmä v otázke, či prax odporkyne stanovujúca kumulatívne splnenie troch podmienok\n(i) rozhodnutie súdu o neplatnosti skončenia právneho vzťahu nadobudlo právoplatnosť po 31. júli 2006,\n(ii) náhrada mzdy sa poskytuje za kalendárne mesiace august 2006 a nasledujúce a (iii) zamestnávateľ\nzúčtoval náhradu mzdy po 31. júli 2006, pre určenie vymeriavacieho základu podľa § 139a zákona\no sociálnom poistení má právny základ, resp. či ustanovenie § 139a zákona nemožno vykladať aj\nako upresnenie pôvodného znenia ustanovenia § 138 ods. 1 písm. c) zákona v znení účinnom do\n31.07.2006, podľa ktorého vymeriavací základ zamestnanca je náhrada mzdy plynúca z neplatného\nskončenia pracovného pomeru.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Sd/50/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}