Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžp/15/2013 z 2. 6. 2015 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 2. júna 2015, sp. zn. 9Sžp/15/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:1012201737.1 Najvyšší súd | 9Sžp/15/2013 | ECLI:SK:NSSR:2015:1012201737.1 | 2015-06-02 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z., § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z., § 82 ods. 9 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z., § 89 ods. 3 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/324262bd-97e8-4a06-99bf-12cce5519fe7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1012201737.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžp/15/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201737
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1012201737.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske
združenie so sídlom Tulčík č. 26, IČO: 31 303 862, zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou
so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Nám. Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného z 10. júla 2012 č. 6007/2012-1.10 (28/2012-rozkl.), o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 25. septembra 2013, č.k. 2S 310/2012-117, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. septembra 2013, č.k.
2S 310/2012-117 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 25. septembra 2013, č.k. 2S 310/2012-117, zamietol žalobu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 10. júla 2012 č. 6007/2012-1.10 (28/2012-rozkl.), ktorým rozklad
žalobcu zamietol a rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru výkonu
štátnej správy č. 3070/2012-2.2 z 3.4.2012 o povolení výnimky podľa § 40 ods. 2, 3 písm. c) zák. č.
543/2002 Z. z., o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane
prírody a krajiny“) zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) a f) cit. zákona, a to usmrtenie jedného
jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri TU VšLP Zvolen, držať ho a prepravovať tak, že určil, že
odstrel možno zrealizovať na lokalitách Pólová v k.ú. Budča, Turovské pole v k.ú. Turová a Šingliarka
v k.ú. Železná Breznica od 01.06.2012 do 30.11.2012 posliedkou a postriežkou alebo do 15.12.2012
len postriežkou na uvedených lokalitách.

Krajský súd z administratívneho spisu konštatoval, že hoci postup žalovaného bol v rozpore s § 3 ods.
2 v spojení s § 33 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko žalovaný neumožnil, aby sa žalobca mohol pred
vydaním rozhodnutia vyjadriť ku všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k
spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie a mal žiadosť o udelenie výnimky a jej pripojené
prílohy, ako aj všetky ostatné podklady, na základe ktorých rozhodoval, žalobcovi predložiť na vyjadrenie,
či už v elektronickej podobe, alebo doručením ich fotokópií (napr. aj za náhradu nákladov s tým
spojených), súd nemal pochýb o potrebe zásahu štátnej moci do, pre človeka nepriaznivého, život
a zdravie ohrozujúceho, stavu, čo vyplývalo zo stanoviska ŠOP SR a závažnosti správ obcí daného
regiónu, v dôsledku čoho v uvedenom procesnom nedostatku správneho orgánu podľa jeho názoru
nemal vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a nebolo teda potrebné ho podľa § 250j ods. 2
písm. e) O.s.p. zrušiť.

Žiadateľ o povolenie výnimky v správnom konaní doložil svoju žiadosť dôkazmi, ktoré podľa názoru súdu
dostatočne preukazujú dôvodnosť obavy o bezpečnosť a zdravie obyvateľov dotknutej obce. Krajský súd



poukázal na to, že medvede, pohybujúce sa v bezprostrednej blízkosti ľudských obydlí, sú dôkazom o
synantropizácii medveďov v danej lokalite a nepochybne predstavujú skutočné nebezpečenstvo pre ľudí,
ktorí sa celkom prirodzene cítia ohrození. Záujem na ochrane prírody musí za daných okolností ustúpiť
prioritnému záujmu na ochrane života a zdravia obyvateľov tak, ako to predpokladá právny poriadok.
Na základe vykonaných skutkových zistení je podľa názoru súdu možné urobiť záver o tom, že boli
splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002
Z.z., pretože zo zhromaždených podkladov rozhodnutia v predmetnej veci vyplýva, že ohrozenie zdravia
a bezpečnosti obyvateľov v predmetných lokalitách je natoľko závažné, že výrazne prevyšuje záujem
na ochrane živočíšneho druhu medveďa hnedého. Krajský súd mal za to, že napadnuté rozhodnutie i
postup žalovaného boli z hľadiska žalobných dôvodov v medziach zákona.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 OSP tak, že účastníkom
náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že žalobca v konaní nebol úspešný a žalovanému právo
na náhradu trov konania nepatrí.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytkol krajskému súdu, že nezohľadnil nezákonný postup
žalovaného v prvostupňovom konaní, v ktorom mu nepredložil podklady, ktoré mu boli poskytnuté
jednak žiadateľom o výnimku ako aj tie, ktoré si zaobstaral sám (stanovisko ŠOP SR). Podľa jeho
názoru tieto vady v správnom konaní boli dôvodom nezákonnosti rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť
rozhodnutí správnych orgánov namietal aj pre nedostatočné zistenie skutočného stavu a nedostatočné
odôvodnenie. Existenciu skutočností pre rozhodnutie o udelení výnimky na usmrtenie medveďa
hnedého je nevyhnuté úplne a spoľahlivo zistiť, preto mal krajský súd preskúmavané rozhodnutie zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že
žalobe v celom rozsahu vyhovie, rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu zruší,
vec vráti žalovanému na ďalšie konanie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny.
Poukázal na to, že žalobca sa nevyjadril k potrebe povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených
živočíchov z dôvodu ohrozenia života a zdravia ľudí v danej lokalite, ani nepodal žiadny návrh
akým spôsobom, okrem realizácie odstrelu, je podľa jeho názoru potrebné riešiť vzniknutý problém,
spočívajúci v premnožení medveďa hnedého na danom území. Vzhľadom na to, že vrátením veci
žalovanému by sa dosiahlo iba opakovanie správneho konania bez možnosti dosiahnuť vo veci odlišný
výsledok, zastával názor, že odvolanie je neopodstatnené a motivované iba snahou o získanie trov
konania na úkor žalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10, § 246c a § 250ja O.s.p. preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia
pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo
dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 82 ods. 9 písm. a) zákona o ochrane prírody a krajiny orgán ochrany prírody konanie podľa
tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol.



Podľa § 89 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane prírody a krajiny rozhodnutie vydané podľa tohto zákona
stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na uvedené zákonné ustanovenia ako aj stanovisko
správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. Snj 72/2013 z 24.06.2014, podľa ktorého
neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha - medveďa hnedého,
spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená, má za následok, že odpadol predmet
konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje. Správny orgán, resp.
súd preto môže (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu konania.

V danej veci bol napadnutým rozhodnutím povolený odstrel medveďa hnedého v poľovnom revíri TU
VšLP Zvolen, držať ho a prepravovať tak, že odstrel možno zrealizovať na lokalitách Pólová v k.ú.
Budča, Turovské pole v k.ú. Turová a Šingliarka v k.ú. Železná Breznica od 01.06.2012 do 30.11.2012
posliedkou a postriežkou alebo do 15.12.2012 len postriežkou na uvedených lokalitách. Čas, do ktorého
bola povolená realizácia výnimky na odstrel medveďa hnedého v uvedenom poľovnom revíri uplynul už
v čase rozhodovania krajského súdu (25.09. 2013).

Neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha - medveďa hnedého
spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená, má za následok, že odpadol predmet
konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje.

Už v čase rozhodovania súdu prvého stupňa uplynul čas, na ktorý bola povolená výnimka
preskúmavaným rozhodnutím žalovaného, teda žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu
stratilo platnosť (uplynutím času, na ktorý bolo vydané). To znamená, že v čase súdneho prieskumu
už neexistovalo rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho preskúmania. Podmienky pre
postup podľa V. časti druhej hlavy OSP preto splnené neboli. Súd prvého stupňa rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalobu na preskúmanie rozhodnutia, ktoré zo zákona
stratilo platnosť zamietol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd preto podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP, v spojení s § 221
ods. 1 písm. h) OSP a s § 246c ods.1 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie podľa § 104
v spojení s § 246c ods.1 OSP zastavil, pretože konaniu a rozhodnutiu vo veci bránila neodstrániteľná
prekážka konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu na preskúmanie rozhodnutia, ktoré na základe
zákona stratilo platnosť a účinnosť, a teda v danom prípade nejde o rozhodnutie, ktoré zakladá, mení
alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§
244 ods.3 OSP) a súčasne napadnutým rozhodnutím žalobca nemôže byť ukrátený na svojich právach
(§ 247 ods.1 OSP).

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 246c OSP, v spojení s § 224 ods. 1 a
s § 146 ods. 1 písm. c) OSP. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
pretože konanie bolo zastavené a u žiadneho z účastníkov nezistil zákonný nárok na ich náhradu.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1 .mája
2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.