{"guid": "1cc11cf5-998c-4b29-b988-f1987cb4f42c:32e9cc3b-91e5-4b0f-9b03-e162b0188036", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1012201607.1", "spisova_znacka": "6Sžo/23/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/23/2014 z 25. 2. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2015, sp. zn. 6Sžo/23/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1012201607.1", "identifikacne_cislo": "1012201607", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2015-02-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/578", "nazov": "zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/578-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-20", "nazov": "§ 20 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/578#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/32e9cc3b-91e5-4b0f-9b03-e162b0188036", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1012201607.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012201607.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012201607.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/23/2014\n1012201607\n25. 02. 2015\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2015:1012201607.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej, a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci\nžalobcu: RPZ, a.s., so sídlom Legionárska 7158/5, Trenčín, IČO: 36 331 023, zastúpený advokátom\nMgr. Marekom Benedikom, so sídlom advokátskej kancelárii Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, proti\nžalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Limbová 2, 837 52 Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí ministra zdravotníctva SR č. Z 27780-2012-OP zo dňa\n4. júna 2012, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. novembra\n2013, č. k. 5S 293/2012-51, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. novembra 2013, č.\nk. 5S 293/2012-51 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. zo dňa 19. novembra 2013, č. k. 5S 293/2012-51\nzrušil napadnuté rozhodnutie označené v záhlaví ako aj príslušné prvostupňové rozhodnutie žalovaného\npodľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v\ntexte rozsudku len „O.s.p.“). Žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí posudzoval v intenciách § 12 ods. 3 zákona č.\n578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských\norganizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj ZoPZS), v spojení s § 11 ods. 4, s § 13 ods. 1,4,5,7,8, s § 14 ods. 1,4,8,9,10,11 uvedeného\nzákona, súčasne v intenciách ustanovení § 23 ods. 1 zákona č. 71/1967 o správnom konaní v znení\nneskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) v spojení s § 33 ods. 2, s § 46, s § 47 ods.3 a s § 61\nods. 1 správneho poriadku proti a súčasne v intenciách článku 1 ods. 1 Ústavy SR Slovenskej republiky\nv spojení s čl. 2 ods. 2, s čl. 13 ods. 1 písm. a/ a s čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a v spojení\ns čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorú právnu úpravu citoval.\nKrajský súd konštatoval, že pri akomkoľvek výbere, výberovom konaní, či verejnom obstarávaní\nsa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo\nzáujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti, poukazom na to, že\nuvedené princípy sa uplatňujú v celom rozsahu aj vo verejnom obstarávaní, upravenom v zákone\n\nč. 25/2006 Z. z., ktorý prebral príslušné smernice Únie. Krajský súd ďalej poukázal na všeobecné\nzásady (princípy) práva, ktoré vyjadrujú základné ponímanie práva a spravodlivosti, a ktoré musia byť\ndodržiavané nielen v slovenskom, ale aj v úniovom právnom poriadku, pričom dospel k záveru, že\nžalovaný vydaním Podmienok výberového konania ako ani samotnou realizáciou výberového konania\nneporušil tieto princípy a nebola porušená zásada rovnosti zaobchádzania a nediskriminácie, ktorá\npatrí medzi základné zásady aj slovenského právneho poriadku, vyžadujúca, aby sa v porovnateľných\nsituáciách nezaobchádzalo rozdielne a v rozdielnych situáciách nezaobchádzalo rovnako, pokiaľ takéto\nzaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. Bola dodržaná aj zásada právnej istoty.\nVo vzťahu k charakteru Podmienok výberového konania na vydanie povolaní na prevádzkovanie\nambulancií záchrannej zdravotnej služby (ďalej v texte rozsudku len „Podmienky“) krajský súd\nkonštatoval, že tieto boli správnym aktom, ktorý vydal žalovaný v rámci uskutočňovania štátnej\nsprávy v súvislosti s vydávaním povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej služby, keď tento\nsprávny akt mal právotvorné účinky na právne pomery subjektov, ktorým bol určený, nakoľko sa\nním zakladali, menili resp. rušili práva a povinnosti účastníkov výberového konania. Podľa názoru\nkrajského súdu Podmienky výberového konania boli svojou povahou normatívnym správnym aktom\n(podzákonným predpisom), za ktorý sa vo všeobecnosti považuje právny akt orgánu štátnej správy,\nktorý obsahuje záväzné pravidlá správania - právne normy vzťahujúce sa na celú skupinu prípadov\nrovnakého druhu a neurčitého počtu. Vzhľadom k tomu, že šlo o normatívny správny akt pôsobiaci\nv externej sfére štátnej správy, keďže reguloval správanie bližšie neurčených účastníkov výberového\nkonania, ktorí neboli vo vzťahu podriadenosti k žalovanému, považoval krajský súd Podmienky za\nnormatívny správny akt so všeobecnou záväznosťou. Mal za to, že nešlo o internú smernicu (inštrukciu),\nktorá by zaväzovala len výberovú komisiu resp. iné žalovanému podriadené zložky štátnej správy,\npretože zasahovali do právneho postavenia mimo sféru štátnej správy stojacich subjektov - účastníkov\nvýberového konania (vrátane žalobcu), ktorých nemožno považovať za osoby podriadené žalovanému.\nKrajský súd konštatoval, že predpokladom vydania každého všeobecne záväzného normatívneho aktu\nje zákonný podklad, existencia zákonnej normy, ktorá splnomocňuje konkrétny orgán štátnej správy,\naby v rámci daného splnomocnenia vykonal zákonný predpis, konkretizoval jeho ustanovenia resp.\npodrobnejšie vymedzil napr. okruh subjektov, na ktorých sa dané pravidlo správania vzťahuje, upresnil\npráva a povinnosti adresátov normy, spôsoby ich uplatnenia, postup orgánov pri výkone práva atď..\nĎalej uviedol, že zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v žiadnom ustanovení nesplnomocnil\nžalovaného na vydanie podmienok výberového konania, ani na iný spôsob vykonania tohto zákona\nformou podzákonného predpisu, a tak chýbala vydaným Podmienkam zákonná opora minimálne v tom\nrozsahu, v akom určovali práva a povinnosti účastníkov výberového konania nad rámec zákona. Krajský\nsúd mal za to, že pokiaľ mal žalovaný v úmysle vykonať zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti\nv časti týkajúcej sa vydávania povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby,\nkonkretizovať postup správneho orgánu i účastníkov výberového konania, bolo v súlade s čl. 1 ods. 1\na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR potrebné a žiaduce, aby ho k vydaniu takéhoto normatívneho správneho aktu\nzákon splnomocnil a vytvoril mu tak zákonný rámec pre podzákonnú reguláciu.\nKrajský súd tiež zastával názor, že úprava výberového konania a postupu žalovaného v ňom, ako aj\núprava práv a povinností účastníkov výberového konania si nevyhnutne vyžadovala podrobnejšiu úpravu\nrámcovej zákonnej úpravy podzákonným predpisom, čo však nič nemení na požiadavke, aby sa tak\nstalo na základe zákona a v jeho medziach. Konštatoval, že nakoľko žalovaný vo výberovom konaní\npostupoval podľa Podmienok, posudzoval na ich základe práva a povinnosti jeho účastníkov tvrdiac,\nže ide o interný normatívny akt so záväznosťou len pre správny orgán, posúdil z tohto hľadiska vec po\nprávnej stránke nesprávne.\nKrajský súd sa stotožnil s námietkou žalobcu, že žalovaný náležite žalobou napadnuté rozhodnutia\nneodôvodnil. Podľa názoru súdu z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, ktoré skutočnosti\nboli podkladom pre vydané rozhodnutia o zamietnutí žiadosti žalobcu, s výnimkou záverečnej správy\nvýberovej komisie o výsledku výberového konania a stanovení poradia uchádzačov pre jednotlivé sídla\nambulancií záchrannej zdravotnej služby. Uviedol, že na podklade administratívneho spisu nezistil, či,\nkedy a akou formou dal žalovaný príležitosť žalobcovi vyjadriť sa ku skutočnostiam tvoriacim podklad\nrozhodnutí, ako aj, že z odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého i druhého stupňa vo veci\nzamietnutia žiadosti žalobcu nevyplýva, čo viedlo výberovú komisiu k záveru o neúspešnosti žalobcu vo\nvýberovom konaní, v čom splnil stanovené hodnotiace kritériá na nižšej úrovni ako úspešní žiadatelia.\n\nPodľa názoru krajského súdu hoci bol žalovaný pri vydávaní povolenia na prevádzkovanie ambulancie\nzáchrannej zdravotnej služby viazaný výsledkom výberového konania, mal povinnosť uvedené\nskutočnosti v odôvodnení rozhodnutia popísať a riadne sa vysporiadať s argumentáciou žalobcu, pričom\nnič nebránilo žalovanému vyžiadať si od výberovej komisie popri bodovom ohodnotení jednotlivých\nuchádzačov aj slovné vyhodnotenie splnenia jednotlivých kritérií u každého z neúspešných uchádzačov\ntak, aby bolo možné vo vydaných rozhodnutiach vyhovieť zákonným požiadavkám na odôvodnenie\nrozhodnutia stanovených správnym poriadkom, z ktorých dôvodov došlo k porušeniu § 47 ods. 3\nsprávneho poriadku, majúce za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nedostatok dôvodov.\nKrajský súd považoval za dôvodnú aj námietku žalobcu týkajúcu sa nesúčinnosti. Prisvedčil žalobcovi v\ntom, že správne orgány oboch stupňov mu nedali možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k ich\npodkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, ktoré tvrdenie žalobcu vyplýva aj\nz vyjadrenia žalovaného zo dňa 18.06.2013 (ods. 2 strany 43 súdneho spisu).\nKrajský súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, týkajúca sa porušenia zásady objektivity\na § 9 ods. 2 správneho poriadku, nakoľko v prvom ako aj v druhom stupni rozhodoval minister.\nKonštatoval, že z obsahu spisu vyplýva, že prvostupňové správne rozhodnutie vydal žalovaný,\nt.j. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a až druhostupňové rozhodnutia vydal minister\nzdravotníctva Slovenskej republiky ako vedúci ústredného orgánu štátne štátnej správy a to na základe\nnávrhu ním ustanovenej osobitnej komisie v súlade s § 61 ods. 2 správneho poriadku.\nKrajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ministra\nzdravotníctva SR i prvostupňové rozhodnutie žalovaného vychádzajú z nesprávneho právneho\nposúdenia veci a sú čiastočne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto postupom podľa §\n250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. tieto rozhodnutia zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v\nktorom bude právnym názorom súdu viazaný.\nO trovách konania rozhodol krajský súd v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi\npriznal náhradu trov konania.\nII.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie, v ktorom sa\ndomáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu voči odporcovi zamietne.\nV dôvodoch odvolania žalovaný uviedol, že žalobca boli oboznámený s Podmienkami predtým, než\nzačal samotný priebeh výberového konania a boli vydané napadnuté rozhodnutia. Podmienky nemožno\nnapadnúť ako nezákonné ex post, nakoľko sa tým narúšajú právne istoty ostatných účastníkov\nvýberového konania. Na základe splnenia podmienok výberového konania boli vybratí úspešní\nuchádzači, ktorí na základe povolení ministerstva prevádzkujú ambulancie záchrannej zdravotnej služby.\nV prípade spochybnenia zákonnosti podmienok výberového konania by bol narušený stav právnej\nistoty, čo by v konečnom dôsledku viedlo k narušeniu kontinuity poskytovania zdravotnej starostlivosti.\nV prípade, ak žalobca Podmienky považoval za nezákonné, mal ich napadnúť hneď po tom, ako\ns nimi bol oboznámený, žalobca však nevyužil takúto možnosť. Vyslovil názor, že nebol narušený\nprincíp legitímnych očakávaní žalobcu, pretože až z výsledku výberového konania bolo zrejmé, kto\nnajlepšie splnil kritériá, a to bolo podkladom konania o vydanie povolenia. Žalobca nemohol očakávať, že\nsamotným podaním žiadosti o zaradenie do výberového konania bude najlepšie spĺňať kritériá. Žalobca\npovažoval Podmienky za zákonné, kým sa nerozhodlo v ich neprospech.\nK povahe Podmienok žalovaný uviedol, že v zmysle čl. 123 Ústavy SR ministerstvá a iné orgány\nštátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne\npredpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti takéto\nsplnomocnenie v súvislosti s výberovým konaním neustanovuje. Dôvodil, že žalovaný vydal Podmienky\npre strohosť právnej úpravy, a preto aby výberové konanie bolo transparentné, boli vybraní najlepší\nuchádzači a bolo objektívne a tým nespochybniteľné ako podklad pre vydané rozhodnutia o vyhovení,\nzamietnutí a vylúčení žiadostí o vydanie povolenia na prevádzkovanie záchrannej zdravotnej služby.\nPodľa názoru žalovaného Podmienky neboli normatívnym správnym aktom, nakoľko neboli publikované\nv zmysle § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov v znení neskorších predpisov, majúc za to, že\n\npodmienky nespĺňajú znak všeobecnej záväznosti a zároveň, keďže nie je v zákone o poskytovateľoch\nzdravotnej starostlivosti splnomocňovacie ustanovenie na vydanie podrobnejšej úpravy, nejedená sa\nani o podzákonný akt. S poukazom na § 14 ods. 1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti\nžalovaný uviedol, že rozširujúcim výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k tomu, že Podmienky\nnie sú nad rámec zákona, žalovaný bol oprávnený uskutočniť výberové konanie, a teda bol oprávnený\nvydať aj Podmienky.\nŽalovaný ďalej namietal nesprávnosť úsudku súdu prvého stupňa, keď prvostupňový súd prisvedčil\nnámietke žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí. Konštatoval, že obidve rozhodnutia\nsprávnych orgánov boli vydané v súlade s § 46 správneho poriadku a obsahujú predpísané náležitosti\nv súlade s ustanovením § 47 ods.3 správneho poriadku a v rámci danej zákonnej úpravy sú aj\npreskúmateľné.\nPodľa názoru žalovaného v zmysle citovaných ustanovení zákona o poskytovateľoch nové konanie v\ndanej veci z dôvodov uvádzaných v napadnutom rozsudku krajského súdu nebude mať vo vzťahu ku\nskutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie v prospech navrhovateľa,\na to jednak z dôvodu citovanej zákonnej úpravy viazanosti výsledkom výberového konania, ako aj\nz dôvodu, že ministerstvo nemôže nahradiť v novom konaní výsledok výberovej komisie. Uviedol, že\npodstatné skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre posúdenie veci, sú nezmenené a za daného právneho\nstavu nie je možné stanoviť nové postupy výberového konania a následného vydania povolenia na\nprevádzkovanie záchrannej zdravotnej služby. Zároveň poukázal na to, že podľa § 15 ods. 2 zákona o\nposkytovateľoch povolenie sa vydáva na neurčitú dobu okrem povolenia na prevádzkovanie ambulancie\nzáchrannej zdravotnej služby, ktoré sa vydáva na šesť rokov, ako aj na právnu istotu tých účastníkov\nkonania, ktorí boli úspešní a bolo im vydané povolenie na prevádzkovanie ambulancií záchrannej\nzdravotnej služby.\nŽalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril, odvolací návrh nepodal.\n\nIII.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalovaného\n(§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta\nprvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§\n156 ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie\nnie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa napadnuté rozhodnutie ministerky zdravotníctva Slovenskej republiky č. Z 27780-2012-OP zo\ndňa 04.06.2012 a rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 17501/2010/OP zo dňa\n01.07.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nMinisterstvo zdravotníctva Slovenskej republiky rozhodnutím č. 17501/2010/OP zo dňa 1. júla 2010\nžiadosti obchodnej spoločnosti: RZP, a. s., so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, ICO:\n36331023 - žalobcu, o vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie\nzáchrannej služby v sídlach Medzev, Ulič, Dechtice zamietol a súčasne vyslovil, že nepovoľuje sa\nprevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v sídlach Medzev, Ulič, Dechtice.\nPreskúmavaným rozhodnutím ministerka zdravotníctva Slovenskej republiky (č. Z 27780-2012-OP zo\ndňa 04.06.2012) potvrdila prvostupňové rozhodnutie a rozklad žalobcu ako účastníka konania zamietla.\nOdvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté\n\nrozhodnutie žalovaného správneho orgánu, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ako aj konanie\nim prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými\nnámietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a\nsprávnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného správneho orgánu.\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k\npredmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú\ndostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu\npovažuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.\nIV.\nNajvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nprvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Vzhľadom\nk tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a\nprávneho záveru súdu prvého stupňa uvádza.\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej\nrozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov §§ 247 a nasl. O.s.p.)\nje posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia ( § 250i ods.1 O.s.p.).\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.( § 245 ods.2 O.s.p.).\nPodľa čl.1 Ústavy Slovenskej republiky\ndemokratický a právny štát.\n\n(ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,\n\nPodľa čl. 2 ods.2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZ uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností\ndo všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na\nústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho\nsprávneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť\ninterpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.\nOrgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v\nzmysle čl.2 ods.2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou\nv medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl.7 Ústavy SR) a po vstupe\nSlovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne\nzáväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie.\nOdvolací súd v danej veci zistil, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného medzi\núčastníkmi konania v prieskumnom konaní spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu právnej\núpravy ustanovujúcej splnenie zákonných podmienok pre vydanie Podmienok výberového konania na\nvydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie záchrannej zdravotnej\nslužby, a preto odvolací súd zameral svoju pozornosť na uvedené sporné skutočnosti.\nPodľa čl. 123 Ústavy SR, ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich\nmedziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom.\nTieto všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa § 12 ods. 1,4,5,6,7,8 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,\nzdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ZoPZS), ministerstvo zdravotníctva alebo\nsamosprávny kraj (ďalej len ,,orgán príslušný na vydanie povolenia“) vydá povolenie fyzickej osobe a\nprávnickej osobe, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom.\nMinisterstvo zdravotníctva vydá povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby\n[§ 11 ods. 1 písm. a/] fyzickej osobe, ak spĺňa podmienky ustanovené v odseku 2 písm. a) a právnickej\nosobe, ak spĺňa podmienky ustanovené v odseku 3 písm. a/ a a) je materiálne alebo finančne\nzabezpečená na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, b) úspešne absolvuje\nvýberové konanie (§ 14).\nPodmienkou na vydanie povolenia podľa odsekov 2 až 4 je aj dôveryhodnosť.\nDôveryhodná na účely vydania povolenia je fyzická osoba a právnická osoba, ktorá dva roky pred\npodaním žiadosti o vydanie povolenia nemala zrušené povolenie z dôvodov ustanovených v § 19 ods.\n1 písm. c/ a d/.\nPodmienky na vydanie povolenia podľa odsekov 2, 3 a odseku 4 písm. a/ musia byť splnené po celý\nčas platnosti povolenia.\nAk žiadateľ o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby [§ 11\nods. 1 písm. a/] nespĺňa podmienky podľa odseku 4, ministerstvo zdravotníctva rozhodne o zamietnutí\nžiadosti podľa § 14 ods. 8 a 11.\nPodľa § 14 ods. 1,2,3,4,8,9,10,11 ZoPZS, výberové konanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie\nambulancie záchrannej zdravotnej služby [§ 11 ods. 1 písm. a/] uskutočňuje ministerstvo zdravotníctva.\n\nÚčastníkmi výberového konania sú žiadatelia o povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej\nzdravotnej služby, ktorí podali žiadosť v lehote vyhlásenej ministerstvom zdravotníctva a spĺňajú\nustanovené podmienky [§ 12 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ a ods. 4 písm. a/].\nLehotu na podanie žiadosti o vydanie povolenia podľa odseku 1 a termín výberového konania uverejňuje\nministerstvo zdravotníctva najmenej v jednom denníku s celoštátnou pôsobnosťou; lehota nesmie byť\nkratšia ako dva mesiace.\nNa vyhodnotenie žiadosti zriaďuje ministerstvo zdravotníctva komisiu, ktorá má najmenej troch členov.\nAk ide o vyhodnotenie žiadosti o povolenie na prevádzkovanie ambulancie vrtuľníkovej záchrannej\nzdravotnej služby, členom komisie musí byť aj zástupca Leteckého úradu Slovenskej republiky.\nKomisia vyhodnotí žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej\nslužby. Ak komisia zistí, že účastník výberového konania nespĺňa podmienky na vydanie povolenia\nalebo v žiadosti o vydanie povolenia uviedol nepravdivé údaje alebo predložil neplatné listiny, oznámi\nto ministerstvu zdravotníctva; ministerstvo zdravotníctva ho bezodkladne vylúči z výberového konania a\nzamietne jeho žiadosť o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby.\nKritériá hodnotenia žiadostí podľa odseku 8 sú: a) personálne zabezpečenie prevádzkovania ambulancie\nzáchrannej zdravotnej služby, b) materiálno-technické vybavenie ambulancie záchrannej zdravotnej\nslužby, c) výška peňažných prostriedkov vinkulovaných v peňažnom ústave Slovenskej republiky, ak sa\nich vinkulácia vyžaduje [§ 13 ods. 8 písm. c/].\nKomisia určí pre sídlo stanice záchrannej zdravotnej služby účastníka výberového konania, ktorý\nnajlepšie spĺňa kritériá podľa odseku 9 písm. a/ až c/; taký účastník výberového konania sa môže určiť\naj pre viac sídiel staníc záchrannej zdravotnej služby, ak sa uviedli v žiadosti o vydanie povolenia.\nO výsledku výberového konania komisia vyhotoví správu, ktorá spolu s ostatnou dokumentáciou je\nsúčasťou spisu a podkladom na konanie o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej\nzdravotnej služby.\nMinisterstvo zdravotníctva je pri vydávaní povolení na prevádzkovanie ambulancie záchrannej\nzdravotnej služby viazané výsledkom výberového konania; po vydaní povolení ministerstvo\nzdravotníctva zamietne žiadosti o vydanie povolenia ostatných žiadateľov.\nOdvolací súd z obsahu pripojených spisov zistil, že „Ministerstvo zdravotníctva SR vyhlásilo výberové\nkonanie uverejnením oznámenia v denníku HOSPODÁRSKE NOVINY dňa 15. 4. 2010 a uverejnením\nna webovej stránke Ministerstva zdravotníctva SR rovnakého dňa. Za účelom vymedzenia podrobných\npožiadaviek a kritérií pre podávanie žiadostí o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie\nzáchrannej zdravotnej služby vyhlasovateľ Výberového konania vydal dokument Podmienky výberového\nkonania na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby z apríla\n2009 ( Podmienky“). Žalobca sa s týmito Podmienkami oboznámil a zúčastnil sa výberového konania.\nV priebehu výberového konania žalobca tieto Podmienky nenamietal. Žalovaný o žiadosti žalobcu\nrozhodol tak, že ju zamietol. O rozklade žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodla ministerka\nzdravotníctva SR tak, že rozklad zamietla a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdila.\nV odvolaní proti prvostupňovému rozsudku žalovaný argumentoval súhlasom žalobcu s Podmienkami,\npoukazom na skutočnosť, že s nimi bol oboznámený skôr ako boli vydané napadnuté rozhodnutia,\nnamietajúc nemožnosť preskúmať Podmienky ex post z dôvodu právnej istoty ostatných účastníkov\nvýberového konania.\nOdvolací súd tvrdenie žalovaného odmieta ako irelevantné a to z uvedených dôvodov: Napadnuté\nsprávne rozhodnutia boli vydané po tom, čo bol žalobca účastníkom výberového konania, ktorého\npriebeh bol upravený aj Podmienkami. Rozhodnutia týkajúce sa žalobcu boli priamo viazané na priebeh\ntohto výberového konania. Uskutočnením výberového konania na základe Podmienok (rovnako obsah\npríloh k žiadostiam ako aj ich hodnotenie) a vydaním napadnutých rozhodnutí možno prijať záver o\nnegatívnom zásahu do subjektívnych práv žalobcu. Pokiaľ žalovaný dôvodil ochranou právnej istoty\nostatných účastníkov výberového konania, je potrebné poukázať a čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, z ktorého\n\nvyplýva oprávnená dôvera subjektov práva, teda aj žalobcu, že príslušné štátne orgány budú konať a\nrozhodovať podľa platných právnych predpisov. Nemôže sa žalovaný dovolávať princípu právnej istoty\niných osôb, keď vlastným konaním tento nerešpektoval. Súhlas žalobcu s postupom žalovaného pred\nvydaním napadnutých rozhodnutí nezbavuje orgán štátnej správy záväzku konať v súlade so zásadami\nprávneho štátu a zákonnosti. Túto povinnosť nemôže negovať vyžiadaním súhlasu dotknutých osôb.\nŽalovaný v odvolaní ďalej argumentoval, že vydané Podmienky nie sú normatívnym právnym aktom, ale\ninternou normatívnou inštrukciou. Odvolací súd sa nemohol stotožniť s týmto názorom, nakoľko interná\nnormatívna inštrukcia ako jedna z foriem činnosti verejnej správy pôsobí len dovnútra organizácie a je\nzáväzná vo vzťahoch subordinácie, nadriadenosti -podriadenosti. Podmienky obsahovali ustanovenia,\nktoré upravovali správanie subjektov mimo sféru organizačnej štruktúry žalovaného. Nemožno tento akt\nhodnotiť ako interný prípadne interne záväzný, keď zo skutkového stavu nepochybne vyplýva opak.\nPokiaľ žalovaný v súvislosti s § 14 ods. 1 ZoPZS dospel k záveru, že z rozširujúceho výkladu tohto\nustanovenia vyplýva, že bol oprávnený vydať Podmienky, odvolací súd konštatuje, že jednak pre takýto\nvýsledok rozširujúceho výklad neposkytol žalovaný žiaden argument a naviac rozširujúci výklad je\nmožné použiť pri odstraňovaní sémantických nejasností, nie pri dotváraní práva. Z toho, že právny\npredpis neupravuje možnosť upraviť podrobnosti týkajúce sa účasti vo výberovom konaní, nemožno\nbez všetkého určiť vôľu zákonodarcu, aby žalovaný upravoval podmienky výberového konania vlastnou\nnormatívnou činnosťou. Je nevyhnutným záver, že pokiaľ by žalovaný v súvislosti s výberovým konaním\npodľa ZoPZS normatívny akt vydať mohol, zákonodarca by pre vyjadrenie tohto oprávnenia zvolil iné\njazykové prostriedky a neformuloval by ho tak všeobecne. Je potrebné mať na zreteli aj čl. 123 Ústavy SR\na priznávať orgánom verejnej moci toto oprávnenie len na základe výslovného zákonného zmocnenia.\nOpačný postup nemožno považovať, v záujme zachovania podmienok právneho štátu a právnej istoty\nadresátov takýchto podzákonných noriem, a nakoniec aj orgánov verejnej moci, za žiaduci.\nLen pre úplnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, že až na základe novely ZoPZS účinnej\nod 1. apríla 2013 môže žalovaný vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti\no náležitostiach a hodnotení žiadostí o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej\nzdravotnej služby (§ 14 ods. 13 ZoPZS v znení účinnom od 1. apríla 2013).\nOdvolací súd sa taktiež stotožnil s právnym názorom krajského súdu aj pokiaľ išlo o povinnosť\nžalovaného náležite zdôvodniť rozhodnutia vydané podľa § 14 ods. 11 ZoPZS. I keď výsledky\nvýberového konania boli v tejto súvislosti záväzné, nie je bez významu, že výberové konanie uskutočňuje\npráve žalovaný prostredníctvom výberovej komisie (§ 14 ods. 1 a § 14 ods. 4 ZoPZS). Z uvedeného\nvyplýva, že žalovaný mal prístup k výstupom z výberového konania, jednotlivým hodnoteniam žiadostí\na. i. na relevantné zdôvodnenie rozhodnutia, čo žalovaný aj sám uviedol. Nároky na odôvodnenie\nrozhodnutia je potrebné vnímať v spojení s jednotlivým predmetom konania, avšak ZoPZS neposkytuje\nodlišný procesný postup týkajúci sa odôvodnenia rozhodnutia v porovnaní s všeobecnou úpravou\nvyplývajúcou zo správneho poriadku (§ 92 ods.1 ZoPZS). Vzhľadom k uvedenému bolo preto\npovinnosťou žalovaného vysporiadať sa s námietkami žalobcu ako účastníka správneho konania\nuvedenými v podanom opravnom prostriedku, hoc aj bol viazaný výsledkami výberového konania.\nVychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalovaného neboli\nspôsobilé spochybniť právny záver, ku ktorému dospel krajský súd, a preto napadnutý rozsudok\nprvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil a v podrobnostiach naň poukazuje podľa § 250ja ods.\n3 vety druhej O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p..\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 246c ods.1 O.s.p. v spojení s §\n224 ods.1 a s § 151 ods.1,2 tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal,\nkeďže v zákonnej lehote neboli vyčíslené a zo súdneho spisu žiadne trovy nevyplývali.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/293/2012", "guid": "307b61c6-902f-43b3-97cc-c70413fbb68d:667d772e-e6db-4b41-8141-1828f03b67f3", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}