{"guid": "76d56d9e-327f-4675-88e4-a2db19070a20:99988992-58d5-489a-bce2-60a34a8635ae", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1012201344.1", "spisova_znacka": "1Sžso/50/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/50/2014 z 11. 12. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. decembra 2015, sp. zn. 1Sžso/50/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1012201344.1", "identifikacne_cislo": "1012201344", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2015-12-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-3", "nazov": "§ 21 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-21"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/99988992-58d5-489a-bce2-60a34a8635ae", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1012201344.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012201344.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012201344.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžso/50/2014\n1012201344\n11. 12. 2015\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2015:1012201344.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v\nprávnej veci žalobcu: Q. P., nar.: XX.XX.XXXX, s adresou X. č. XX, XXX XX O., proti žalovanej: Sociálna\npoisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutí správneho orgánu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n28. februára 2014 č. k. 4S/142/2012-36, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. februára 2014 č. k.\n4S/142/2012-36 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej č. 22880-2/2012-BA z 15.05.2012 r u š í a\nvec jej v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalovaná je povinná do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobcovi náhradu iných trov konania vo\nvýške 30,-- €.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím č. 22880-2/2012-BA z 15.05.2012 (ďalej na účely rozsudku len „napadnuté rozhodnutie“\n- č. l. 4) žalovaná ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 461/2003 Z. z.“) v zmysle § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003\nZ. z. zmenila vo výrokovej časti rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, číslo:\n700-0212824312-GC04/12, zo 16.03.2012 (ďalej na účely rozsudku len „prvostupňové rozhodnutie“,\nresp. „prvostupňový orgán“) vo veci predpísania poistného žalobcovi v celkovej sume 606,10 € tak, že\nvypustila na identifikovanom mieste text: „... § 152a zákona v znení neskorších predpisov...“.\n2. V ostatnom rozhodnutie potvrdila tak, že žalobcovi je v zmysle prvostupňového rozhodnutia za\nobdobie júl 2010 vyrubené poistné na nemocenské poistenie v sume 49,10 €, poistné na starobné\npoistenie v sume 385,70 €, poistné na invalidné poistenie v sume 128,50 € a poistné do rezervného\nfondu solidarity v sume 42,80 €, čo spolu činí hore uvedenú čiastku 606,10 €.\nZmenu prvostupňového rozhodnutia odôvodnila tým, že žalobca nie je sporiteľom podľa zákona č.\n43/2004 Z. z. o starobnom dôchodku.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n3. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal na Krajský súd v Bratislave žalobu zo dňa 12.07.2012.\n\n4. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie trpí vadou nesprávne právne posúdenie veci spolu s\nnedostatočne zisteným skutkovým stavom, čo nepostačuje na posúdenie veci a z toho vyvodzuje, že\nbol poškodený na svojich právach.\n5. Najmä zdôraznil, že ním podané opravné daňové priznanie žalovaná neposúdila v zmysle § 21 ods.\n3 zák. č. 461/2003 Z. z. Tiež uviedol, že pri elektronickom podaní daňového priznania nesprávne vyplnil\ntlačivo, a to tak, že v mesiaci marec 2010 v prvej kolónke príjmov uviedol chybne sumu 7.200,- € namiesto\nsprávnej a nižšej sumy 720,- €. Na túto chybu bol nepriamo upozornený tým, keď mu prvostupňový\norgán určil mesačnú výšku poistného na 606,10 €, čo však bola neprimeraná výška k jeho skutočnému\npríjmu (720,- €) v roku 2009.\nĎalej žalobca tvrdí, že aj kópia podaného daňového priznania potvrdzuje, že ide o „opravu“ a nie o\n„dodatočné daňové priznanie“ za zdaňovacie obdobie r. 2009.\n6. Žalovaná sa podaním zo dňa 10.08.2012 vyjadrila k žalobe v tom zmysle, že v celom rozsahu na\nobsahu argumentov napadnutého rozhodnutia zotrváva.\nB)\n7. Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného\nv rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia\npojednávania v súlade s § 250f ods. 1 O.s.p., a jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,\na preto ju podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.\n8. Krajský súd pri svojom rozhodovaní sa opieral o nasledujúci skutkový stav. Žalobca podal dňa\n31.03.2010 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby (ďalej na účely rozsudku tiež „FO“) za rok\n2009, v ktorom uviedol príjmy zo živnosti v sume 7.200,00 €. V súvislosti s uvedeným dňa 30.03.2011\npodal Registračný list FO - prihlášku na povinné nemocenské a dôchodkové poistenie.\nČo sa týka spornej skutkovej otázky, či žalobca podal opravné alebo dodatočné daňové priznanie,\nsprávca dane dňa 12.08.2011 oznámil prvostupňovému orgánu, že žalobca podal dňa 20.05.2011\ndodatočné daňové priznanie k dani z príjmov FO za zdaňovacie obdobie roku 2009, z ktorého vyplývalo,\nže príjem žalobcu za rok 2009 bol v sume 720,-- €.\n9. Ďalej krajský súd uviedol, že následne správny orgán rozhodol, že povinné už uvádzané poistenia z\ndodatočného daňového priznania vznikli žalobcovi dňa 01.07.2010.\n10. Krajskému súdu z ustanovenia § 39 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej\nna účely rozsudku len „zák. č. 511/1992 Zb.“) vyplynulo, že opravné priznanie možno podať len do\nuplynutia lehoty určenej na podanie riadneho daňového priznania.\nNakoľko žalobca podal daňové priznanie k dani z príjmov FO za rok 2009 dňa 31.03.2010 a pokiaľ by\nbol podal opravné priznanie, mohol ho podľa dikcie zákona podať už len v totožný deň (31.03.2010),\naby naň prvostupňový orgán v rámci vyrubovacieho konania mohol prihliadnuť.\n11. Preto ani podľa názoru krajského súdu žalovaná nemohla dané podanie zo dňa 20.05.2011 vnímať\ninak, než že ide o dodatočné daňové priznanie k dani FO za rok 2009, pretože lehota na podanie\nopravného daňového priznania už uplynula.\nListinu o „opravnom“ priznaní, na ktorú žalobca poukazuje, krajský súd vyhodnotil za nedôveryhodnú,\nkeďže neobsahuje relevantné identifikačné údaje, napr. nie je opatrená pečiatkou príslušného správcu\ndane a neobsahuje výšku príjmu žalobcu za rok 2009.\n12. Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, že žalovaná v konaní dostatočne zistila skutkový\nstav veci, vyvodila z neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnila, vrátane voľnej úvahy, ktorá\nnevybočila z medzí prípustného správneho uváženia.\nIII.\nOdvolanie žalobcu/stanoviská\nA)\n\n13. Vo čas podanom odvolaní zo dňa 11.05.2014 (č. l. 38) proti rozsudku krajského (prvostupňového)\nsúdu žalobca ako odvolací dôvod uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam.\nNajmä uviedol, že existuje nesúlad medzi podaným opravným daňovým priznaním a jeho následným\nposúdením správcom dane ako dodatočným, pričom toto daňové priznanie bolo uznané nielen\nVšeobecnou zdravotnou poisťovňou ale aj správcom dane, ktorý preplatok na dani žalobcovi vrátil.\n14. Tiež poukázal na stanoviská Slovenského živnostenského zväzu a Republikovej únie\nzamestnávateľov, ktoré poukazovali na absurdnosť tohto stavu.\nĎalej žalobca vyjadril svoj postoj k štátnym orgánom ako aj prehodnotil svoju lojalitu s budúcim zotrvaním\nna území Slovenskej republiky.\n15. Záverom žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského zmenil tak, že zruší napadnuté\nrozhodnutie a vec vráti žalovanej na ďalšie konanie.\nK odvolaniu pripojil viaceré listinné podklady opatrené kolkovými známkami (č. l. 41 až 55).\nB)\n16. Z vyjadrenia žalovanej zo dňa 29.05.2014 (č. l. 57) vyplýva, že žalobca vo svojom odvolaní\nneuviedol také námietky k správnosti napadnutého rozhodnutia, ani právne relevantné dôvody, ktoré by\nodôvodňovali jeho zmenu alebo zrušenie.\nŽalovaná ďalej zdôraznila, že vo svojich rozhodnutiach, ako aj v písomnom vyjadrení zo dňa 02.08.2012\npodrobne objasnila skutkový a právny dôvod predpísania poistného na sociálne poistenie žalobcovi,\npričom najmä poukázala na relevanciu ustanovenia § 21 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z..\n17 V súvislosti s uvedenou argumentáciou žalovaná poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/6/2010 z 26.10.2010 ako aj sp. zn. 9Sžso1/2012 z 27.03.2013.\n18. Záverom žalovaná požiadala, aby odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v plnom potvrdil napadnutý\nrozsudok krajského súdu ako vecne správny.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení\ns § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (tiež v texte rozsudku „O.s.p.“). Po\nzistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide\no rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie\nprípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po\nneverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru,\nže odvolanie je dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), a preto postupom podľa § 220 v spoj. s § 246c\nods. 1 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, že z dôvodu uvedenom v § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie\nv zmysle nasledujúcich záverov.\n20. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu\n(tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa najvyšší súd nestotožňuje so\nskutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným\nsprávnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou súdneho\nodvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania\nnapadnutého rozhodnutia, je právna otázka, či platná právna úprava ukladá povinnosť osobe odvádzať\npoistné aj z mylne uvedenej sumy dane z príjmov.\nPráve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n21. Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, že krajský súd sa v svojom odôvodnení zaoberal otázkou\n(viď bod č. 10), kedy môže osoba podať opravné daňové priznanie.\nSúčasne v súvislosti s uvedeným krajský súd listinu o opravnom priznaní, na ktorú žalobca poukazoval,\nkrajský súd vyhodnotil za nedôveryhodnú (viď č. l. 11).\n\n22. Najvyšší súd v danej súvislosti poukazuje na ustanovenie § 135 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1\nO.s.p., ktoré stanovuje limity predbežnej otázky (podkladovej právnej úvahy) pre správny súd.\nPodľa § 135 ods. 2 veta posledná v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. platí, že ak však bolo o takejto otázke\nvydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.\n23. Z obsahu listín založených v administratívnom spise (príloha č. 14) je nepochybné, že žalobca\npožiadal k 19.05.2011 správcu dane o vykonanie nápravy prostredníctvom formuláru označeného ako\ndaňové priznanie k dani z príjmov s tým, že Daňový úrad Bratislava V. tento formulár prijal na spracovanie\ndňa 20.05.2011.\nPreto sa najvyššiemu súdu záver krajského súdu o nedôveryhodnosti predloženej listiny javí ako\npredčasný.\n24. Následne Daňový úrad Bratislava V. listom z 12.08.2011 pod č.: 604/232/136178/1l/BruO oznámil\nprvostupňovému orgánu, že z dodatočného daňového priznania žalobcu k dani z príjmov fyzickej osoby\nza zdaňovacie obdobie r. 2009 zo dňa 20.05.2011 vyplýva príjem žalobcu zo živnosti vo výške 720,-- €.\nObdobne, ako krajský súd, aj prvostupňový orgán je v zmysle § 198 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. viazaný\ntýmto údajom správcu dane (t. j. o výške príjmu ako aj o skutočnosti, na základe ktorej opravu chybného\núdaje pripustil), o ktorom správca dane ako orgán na to zákonom oprávnený, v inom konaní rozhodol.\nOpačný prístup, ktorý odobrila žalovaná napadnutým rozhodnutím, t. j. umožniť prvostupňovému orgánu\nsi urobiť svoj vlastný úsudok, ktorý údaj je pre výpočet výšky poistných odvodov relevantný, však nemá\noporu v zákone.\nPodľa § 198 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. platí, že ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej\nuž právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto\nrozhodnutím viazaná; inak si organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť\núsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.\n25. Je potom celkom právne chybný postup žalovanej, pokiaľ akceptovala argumentáciu prvostupňového\norgánu o aplikácii ustanovenia § 21 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. na prejednávanú vec.\nNajvyšší súd musí zdôrazniť, že toto ustanovenie sa na prejednávanú vec nevzťahuje, lebo v zmysle\nsystematického výkladu ide o ustanovenie, ktorého jediným cieľom je určenie vzniku, resp. zániku\npovinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo\nčinnej osoby. Naopak relevantným právnym základom pre stanovenie výšky poistného je matematický\nmechanizmus uvedený zákonodarcom v ustanovení § 129 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. modifikovaný pre\nprejednávanú vec podmienkami určenými v § 138 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. Navyše z ustanovenia\n§ 129 ods. 1 nepochybne vyplýva, že iba reálne dosiahnutý vymeriavací základ je konštantou, ktorá sa\nmôže použiť na výpočet výšky poistného, a pokiaľ sa z rôznych dôvodov zistí v tejto konštante chyba,\npotom je povinnosťou kompetentného orgánu prípadné preplatky či nedoplatky na odvedenom poistnom\nriešiť prostredníctvom ustanovenia § 145 zák. č. 461/2003 Z. z.\nPodľa § 21 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec hranica príjmu\nz podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a\ninou samostatnou zárobkovou činnosťou zistená na základe dodatočného daňového priznania alebo\ndodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane je rozhodujúca na vznik a zánik povinného\nnemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne\nnemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Zmena poistenia sa vykoná od prvého dňa kalendárneho\nmesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi\ndane alebo v ktorom správca dane vydal dodatočný platobný výmer.\nPodľa § 129 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení suma poistného na nemocenské\npoistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma\npoistného na úrazové poistenie, suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie\nv nezamestnanosti a suma poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len \"poistné\") sa určujú\npercentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len\n\"vymeriavací základ\").\nPodľa § 138 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení vymeriavací základ povinne nemocensky\npoistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je polovica pomernej\nčasti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej\nzárobkovej činnosti. Pomerná časť základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu\npodnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Takto určený vymeriavací základ sa použije od\n\n1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý mala povinne nemocensky\npoistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba príjem z podnikania a z\ninej samostatnej zárobkovej činnosti do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.\nPodľa § 145 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení Sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné,\nktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu, fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať\npoistné alebo jej právnemu nástupcovi do 30 dní od\na) zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou alebo\nb) doručenia písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné alebo\njej právneho nástupcu.\n27. Na uvedenom právnom názore najvyšší súd založil svoje zrušovacie rozhodnutie, a preto musel\nzmeniť rozsudok krajského súdu, ktorý sa týmto spôsobom s prejednávanou vecou nestotožnil.\nUvedený právny názor nemôže zmeniť ani žalovanou použitý odkaz (viď bod č. 17) na rozsudky\nNajvyššieho súdu sp. zn. 1Sžso/6/2010 z 26.10.2010 ako aj sp. zn. 9Sžso/1/2012 z 27.03.2013, nakoľko\nv prvom rozsudku sa konajúci senát zaoberal otázkou vzniku povinného poistenia a s tým súvisiacou\ninterpretáciou pojmu príjem. Obdobne aj v druhom rozsudku sa kládol dôraz pri prieskume napadnutého\nrozhodnutia o vzniku povinného nemocenského a povinné dôchodkového poistenie žalobkyne práve na\ntúto otázku.\nV.\n28. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené žalobcom a žalovanou uvádza, že napadnuté\nrozhodnutie je zaťažené nesprávnym právnym posúdením veci žalovanou, čo sa prejavilo aj odlišným\nkonaním Všeobecnej zdravotnej poisťovne (č. l. 53). Preto uvedené rozhodnutie žalovanej nevychádza\nz dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré nie je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené.\nNa uvedenom základe sa Najvyšší súd SR nestotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi\nzistených v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobca spĺňa zákonné podmienky pre predpísanie\npoistného v celkovej sume 606,10 €.\nPočas konania nebolo účastníkmi naznačené ani odvolací súd nedospel k záveru, že by sa vyskytli\nprekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných\nprávnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie\nprerušiť.\n29. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už\nv citovanom rozhodnutiach sp. zn. lSžso/6/2010 z 26.10.2010 ako aj sp. zn. 9Sžso/l/2012 z 27.03.2013,\npri ktorých Najvyšší súd SR vyššie objasnil, prečo nezistil žiaden relevantný dôvod, aby ich zohľadnil,\nako dôvody na podporu napadnutého rozhodnutia.\nPreto Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n30. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa § 224 ods. 1\nv spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešnému žalobcovi právo na úplnú náhradu trov tohto\nkonania vzniklo. Nakoľko však úspešný žalobca si svoje právo v zákonnej 3- dňovej lehote neuplatnil (§\n151 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), bola mu priznaná iba náhrada zaplatených správnych\npoplatkov vo výške 30,- € (3€ x 10, viď č. l. 42 až 46).\n31. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle §\n250i ods. 2 O.s.p. (úprava povinnosti zaplatiť poistné je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní\nnebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla\npotreba pojednávanie nariadiť.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/142/2012", "guid": "6b7207be-2dfe-4ca9-8665-03d80868a2d6:cfd435e7-6b38-4e76-b142-71d7e96c4b70", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}