{"guid": "970b8d0b-3de5-459f-915c-1b535bf91e28:beac86e2-3c42-4f3c-ac18-e02b8cfec13c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1012201256.1", "spisova_znacka": "3Sžo/1/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/1/2014 z 28. 1. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2015, sp. zn. 3Sžo/1/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1012201256.1", "identifikacne_cislo": "1012201256", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislava Padúchová", "sudca_id": 189, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislava-paduchova-189", "datum_vydania": "2015-01-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1993/40/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 40/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/40/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1993/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1993/40#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/beac86e2-3c42-4f3c-ac18-e02b8cfec13c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1012201256.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012201256.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012201256.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/1/2014\n1012201256\n28. 01. 2015\nJUDr. Gabriela Gerdová\nECLI:SK:NSSR:2015:1012201256.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Gerdovej\na sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: F. F., P., právne\nzastúpený: JUDr. Ivan Vanko, advokát, AK Čollák, Weiczen, Vanko & Partneri, so sídlom na Floriánskej\nulici č. 19, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-40/2012 zo dňa 11.05.2012,\nv konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 212/2012-40 zo dňa\n27. augusta 2013, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 212/2012-40 zo dňa\n27. augusta 2013 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-40/2012 zo dňa 11. mája 2012, ktorým\nžalovaný nevyhovel odvolaniu žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky, sekcie verejnej správy, oddelenie štátneho občianstva č. SVSOVVS2-2012/000074 zo dňa 17.02.2012, ktorým nevyhovel žiadosti žalobcu o udelenie štátneho\nobčianstva Slovenskej republiky pre nesplnenie jednej zo základných zákonných podmienok a to\nbezúhonnosti, keďže neuplynula 5 ročná lehota od zahladenia odsúdenia.\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu\nžalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu\nalebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu\nuvedenými v rozklade, správne zistil skutkový stav, z ktorého vyvodil aj správny záver v tom, že žalobcovi\nnebolo možné udeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky, nakoľko nesplnil jeden zo zákonných\nzákladných predpokladov udelenia štátneho občianstva, vyplývajúceho z ustanovenia § 7 ods. 1 písm.\nb/ bod 1 zákona č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č.\n40/1993 Z.z.) a to, že je bezúhonný, pričom za bezúhonného sa na účely zákona nepovažuje ten, kto\nbol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a od zahladenia odsúdenia neuplynulo 5 rokov. Toto\nustanovenie je kogentné a neexistuje z neho žiadna výnimka. Sám žalobca uviedol, že túto podmienku\nnespĺňa.\n\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil a žalobe vyhovel z dôvodu, že zistenie\nskutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.), že rozhodnutie je\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.), a\nže v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.).\nV dôvodoch odvolania argumentoval tým, že uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 33 Nt 17//2010\nzo dňa 17.12.2010 došlo k zahladeniu jeho odsúdenia, poukázal na ustanovenie § 7 ods. 1 zákona\nč. 40/1993 Z.z., na § 93 ods. 1 Trestného zákona vo vzťahu k zahladeniu jeho odsúdenia, na čl. 2\nods. 2 , čl. 13 ods. 1 písm. a/, čl. 19 ods. 2 , čl. 41, čl. 46 ods. 2, čl. 152 ods. 4, čl. 7 ods. 5 Ústavy\nSlovenskej republiky, ktoré citoval a čl. 1 a čl. 8 ods. 1, ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd. Do pozornosti súdu dal názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.\nzn. 11Scud/1/2009 zo dňa 22.05.2009, z ktorého zdôraznil, že k trvalému pobytu treba prihliadať aj na\nto, že žalobca má na území Slovenskej republiky rodinu a vedie dlhodobo usporiadaný život.\nOkrem vyššie uvedených ustanovení poukázal na Občiansky súdny poriadok, I. diel, Komentár, Krajčo,\nJ. a kol., V. aktualizované vydanie, Bratislava, vo vzťahu k riadnemu odôvodneniu rozsudku, na rozsudky\nÚstavného súdu Českej republiky (IV. ÚS 475/09, IV. ÚS 248/08), rozhodnutie Európskeho súdu v spore\nVetrenko v.s. Moldavsko, nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 311/07, z ktorých citoval, ďalej na charakteristiku\nbezúhonnosti osôb a zdôraznil, že v novom znení (ust. § 19 ods. 1 písm. b/a c/) zákona č. 190/2003\nZ.z. zákonodarca pri pojme „bezúhonnosť“ vylúčil osoby, ktorým bolo odsúdenie zahladené a tým dal\npriestor na rešpektovanie princípu právneho štátu.\nZáverom uviedol, že si uvedomuje zákonnú potrebu obmedzovania udeľovania štátneho občianstva,\nako aj ochranu štátu udeľovať štátne občianstvo „komukoľvek“, avšak má za to, že ak sa podmienka\nplynutia určitého časového úseku od zahladenia odsúdenia vypustila z, podľa názoru žalobcu nemenej\ndôležitého zákona (190/2003 Z.z.) z pohľadu bezpečnosti zdravia a majetku občanov Slovenskej\nrepubliky (jedná sa o vydanie zbrojného preukazu), tak aj v tomto prípade je namieste, aby žalovaný\nsprávny orgán upustil od takto obmedzujúcej a diskriminačnej podmienky a udelil mu štátne občianstvo.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť. V dôvodoch\nuviedol, že žalobca spáchal úmyselný trestný čin podľa § 222 ods. 1, § 8 ods. l, § 185 ods. l zákona\nč. 140/1961 Zb. Trestný zákon, za čo bol Okresným súdom Prešov dňa 06.02.2001 odsúdený na dva\nroky odňatia slobody nepodmienečne č. 4T 96/98. Žalobca bol podmienečne prepustený 15.11.2005\nso skúšobnou dobou na 18 mesiacov. Odsúdenie bolo zahladené 28.12.2010. Päťročná lehota od\nzahladenia odsúdenia uplynie až 28.12.2015, pričom žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej\nrepubliky bola žalobcom podaná na vtedajšom Obvodnom úrade Prešov 11.02.2011.\nZ uvedených faktov jednoznačne vyplýva, že menovaný nesplnil podmienku bezúhonnosti podľa zákona.\nBezúhonnosť žiadateľa o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky sa posudzuje podľa\nustanovenia § 7 ods. 1 písm. b/ zákona, v ktorom sú priamo ustanovené podmienky, ktoré musí žiadateľ\nspĺňať. Keď žiadateľ podmienku bezúhonnosti nesplní, nie je možné mu štátne občianstvo SR udeliť a\njednoznačne je to dôvod na zamietnutie žiadosti. Zákon nepripúšťa žiadnu výnimku a nemôže ju udeliť\nani minister vnútra. K namietanému právu žalobcu vyjadriť sa a jeho poukaz na pochybenie správneho\norgánu v tom smere, že nebol vypočutý žalovaný uviedol, že základné pravidlá správneho konania sú\nustanovené v § 3 a 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov, kde nie je právo účastníka správneho konania byť osobne vypočutý priamo ustanovené, a\nteda nie je to priamou povinnosťou správneho orgánu. Žalobca mal možnosť písomne sa vyjadriť ku\nkonaniu správneho orgánu keďže ústne pojednávanie nie je obligatórne. Správne konanie je podľa §\n21 správneho poriadku v zásade písomné a neverejné a správny orgán nariaďuje ústne pojednávanie\nvtedy, ak to vyžaduje osobitný predpis alebo povaha veci.\n\nŽalobca v odvolaní tvrdí, že rozhodnutím ministerstva vnútra o neudelení štátneho občianstva\nSlovenskej republiky bolo zasiahnuté do jeho rodinného a súkromného života, že sa mu odňala možnosť\nbyť plnohodnotným občanom v krajine, v ktorej žije, pracuje a vychováva svoje deti a že má právo\nna rešpektovanie rodinného života zaručené Dohovorom (čl. 8 ods. 1 a 2). Dáva v tejto súvislosti do\npozornosti aj názor Krajského súdu v Prešove z 22.05.2009 č. 11Scud/1/2009. Keďže ide o rozsudok\nvo veci pobytu cudzinca a nie udelenia štátneho občianstva, nie je aplikovateľný v prípade žalobcu.\nŽalobcovi ako cudzincovi s povoleným trvalým pobytom na území Slovenskej republiky podľa názoru\nsprávneho orgánu nevznikla taká ujma, ktorá by mala vplyv na jeho pobyt. Pobyt mu zostal zachovaný,\nrodinný a súkromný život môže viesť aj naďalej, pracovať či podnikať na území Slovenskej republiky\nrovnako. Žiaden medzinárodnoprávny záväzok Slovenskej republiky nebol porušený. Ministerstvo vnútra\nv rozhodnutí vzalo do úvahy všetky skutkové okolnosti aj z pohľadu medzinárodných zmlúv.\nŽalovaný ďalej uviedol, že v ďalšej časti odvolania (časti V.) žalobca napáda ustanovenie § 7 ods.\n1 písm. b/ zákona, pričom tvrdí, že nie je v súlade s charakterom a podstatou inštitútu zahladenia\nodsúdenia podľa príslušných ustanovení trestného zákona a bezúhonnosť rozvádza na účely zákona\nč. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Osobitný\nzákon o strelných zbraniach a strelive upravuje iné konanie. Zákon upravujúci bezúhonnosť na účely\nkonania o štátnom občianstve je platný aj keď s jeho znením žalobca nesúhlasí. Zákonná podmienka\nbezúhonnosti nebola zo strany žalobcu splnená a preto sa môžu javiť rozhodnutia ministerstva vnútra\nžalobcovi ako striktné, sú však zákonné.\nPokiaľ žalobca žiada, aby žalovaný správny orgán upustil od takto obmedzujúcej a diskriminačnej\npodmienky, udelil mu štátne občianstvo a cituje nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL.\nÚS 15/06 z 20.05.2009, prvá veta citácie: „Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp\nprávnej istoty“, podľa názoru správneho orgánu princíp právnej istoty ako jeden zo základných princípov\nprávneho štátu bol práve pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu doslovne naplnený. Správny orgán v\nsúlade so správnym poriadkom pri rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch dbá\nna to, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely a žiadostiam o udelenie štátneho občianstva Slovenskej\nrepubliky, v prípade ktorých žiadateľ nesplnil zákonnú podmienku bezúhonnosti, ministerstvo vnútra\nnevyhovuje a žiadosť zamietne. Tak tomu bolo aj v prípade žalobcu. Namietané nesúhlasné stanovisko\nSlovenskej informačnej služby s dôvodmi nesúhlasu nie je súčasťou spisu žalobcu o jeho žiadosti o\nudelenie štátneho občianstva SR, pretože sa jedná o utajovanú skutočnosť podľa zákona č. 215/2004\nZ.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov so stupňom utajenia\n„vyhradené“. V spisovej dokumentácii sa nachádza len jeho výpis a dôvody nesúhlasu nie sú známe ani\nsprávnemu orgánu. Vzhľadom na uvedené nie je možné s dôvodmi nesúhlasného stanoviska Slovenskej\ninformačnej služby oboznamovať žiadateľa a teda ich uvádzať priamo v rozhodnutí.\nV závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky nie je\nprávny nárok ani po splnení zákonných podmienok a štátne občianstvo Slovenskej republiky nemožno\nodňať (čl. 5 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Je to trvalý zväzok medzi občanom a štátom, a\npreto treba pri jeho udeľovaní postupovať mimoriadne dôkladne a uprednostniť záujmy štátu nad\nindividuálnymi záujmami. Ak nie sú splnené všetky zákonné podmienky na udelenie štátneho občianstva\nSlovenskej republiky alebo ak je počas konania o žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej\nrepubliky zistené akékoľvek bezpečnostné riziko, nie je možné takémuto žiadateľovi alebo rizikovej\nosobe štátne občianstvo Slovenskej republiky udeliť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal\nnapadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených\nv odvolaní (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 212 a nasl. O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bol deň vyhlásenia rozhodnutia uverejnený na\núradnej tabuli Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk <http://\nwww.nsud.sk> najmenej 5 dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\n\nSúd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo\nvšeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,\nktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.\nNajvyšší súd z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu zistil, že dňa 10. februára 2011\npožiadal žalobca Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o udelenie štátneho občianstva Slovenskej\nrepubliky a ako dôvod uviedol: zlúčenie rodiny. V dotazníku žiadateľa, pripojenému k žiadosti uviedol,\nže jeho predchádzajúcej žiadosti o udelenie štátneho občianstva SR podanej 26. februára 2007 nebolo\nvyhovené. Žalobca má preukaz pobytu cudzinca vydaný dňa 05.09.2006 v Prešove s platnosťou do\n05.09.2016. Okrem uvedeného dotazníka správny orgán zadovážil aj ďalšie listinné dôkazy, ktoré\nvyhodnotil.\nPo zadovážení a vyhodnotení listinných dôkazov správny orgán prvého stupňa vydal dňa 17. februára\n2012 rozhodnutie č.: SVS-OVVS2-2012/000074, ktorým žiadosti menovaného nevyhovel z dôvodu, že\nnespĺňa jednu zo základných zákonných podmienok na udelenie štátneho občianstva a to podmienku\nbezúhonnosti, keďže päťročná lehota od zahladenia odsúdenia uplynie až 28.12.2015.\nŽalovaný napadnutým rozhodnutím č. SLV-OLVS-40/2012 zo dňa 11.05.2012, rozklad žalobcu zamietol\na rozhodnutie prvostupňového orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcie verejnej správy,\nOdboru všeobecnej vnútornej správy č. SVS-OVVS2-2012/000074 zo dňa 17. februára 2012 potvrdil.\nPodstatnou námietkou žalobcu v preskúmavanej veci je, že krajský súd pri rozhodovaní neprihliadal na\nmedzinárodné zmluvy, Dohovory a Ústavu SR, z ktorých možno vyvodiť, že po zahladení odsúdenia a\nspôsobu jeho doterajšieho života možno mať za to, že rešpektovanie súkromného a rodinného života a\nprávo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do výkonu tohto práva na ochranu rodiny patria do\nkatalógu tých práv a slobôd, ktoré vzhľadom na ich zakotvenie v ústave a dohovore požívajú najvyšší\nstupeň ochrany. Zásah do rodinného života vidí v tom, že napadnutým rozhodnutím sa mu odňala\nmožnosť byť plnohodnotným občanom v krajine, v ktorej žije, pracuje a vychováva svoje dve deti.\nAbsencia statusu občana mu zabezpečuje nemalé prekážky v jeho každodennom živote napriek tomu,\nže na Slovensku má dobre fungujúcu rodinu a je jej jediný člen, ktorý je v pozícii cudzinca.\nPodľa § 7 ods. 1 zákona NR SR č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve v znení neskorších predpisov štátne\nobčianstvo Slovenskej republiky možno udeliť žiadateľovi, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej\nrepubliky a\na/ má nepretržitý trvalý pobyt na území Slovenskej republiky aspoň 8 rokov bezprostredne\npredchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, je bezúhonný;\nza bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten\n1/ kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a od zahladenia odsúdenia neuplynulo 5 rokov,\n2/ koho trestné stíhanie za úmyselný trestný čin bolo právoplatne podmienečne zastavené a od uplynutia\nskúšobnej doby neuplynulo 5 rokov.\nSám fakt, že udelenie štátneho občianstva poskytované v režime § 7 ods. 1 zákona o štátnom občianstve\nje „možnosťou“ neznamená, že správny orgán nemá povinnosť všetky skutočnosti týkajúce sa žiadateľa\nskúmať a prihliadnuť na jeho celkovú situáciu.\nŽalovaný odôvodnil svoje negatívne rozhodnutie nesplnením podmienok, ktoré predpokladá zákon.\nTreba ale dodať, že z vyššie citovaného ustanovenia neexistuje žiadna výnimka a to ani napriek tomu, že\nzákonom stanovená päťročná lehota od zahladenia uplynie žalobcovi dňa 28.12.2015, na ktorú nemožno\nprihliadať.\n\nOdvolacie námietky žalobcu a ním uvádzané skutočnosti sú v preskúmavanej veci irelevantné. Žalobca\nbol na území Slovenskej republiky právoplatne odsúdený pre trestný čin, ktorý mu bol síce zahladený,\navšak spáchal trestný čin podľa § 222 ods. 1; § 8 ods. 1; § 185 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný\nzákon, za čo bol Okresným súdom Prešov dňa 06.02.2001 sp. zn. 4T 96/98 odsúdený na dva roky\nodňatia slobody nepodmienečne. Aj keď bol dňa 15.11.2005 podmienečne prepustený so skúšobnou\ndobou na 18 mesiacov a osvedčil sa, na základe čoho dňa 28.12.2010 bolo odsúdenie zahladené,\nnespĺňa jednu zo základných zákonných podmienok na udelenie štátneho občianstva a to podmienku\nbezúhonnosti. Nič na tom nemení ani terajší spôsob života vedený žalobcom, jeho dlhodobo usporiadaný\nrodinný život a ani skutočnosť, že neexistuje žiadna obava, že by ako žiadateľ o štátne občianstvo tento\nstatus zneužil, prípadne dehonestoval.\nSúd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v žalobe a\ndospel k záveru, že postup správnych orgánov oboch stupňov bol v súlade so zákonom. Skutkový stav\nzistený správnymi orgánmi, ktorých úlohou je vychádzať nielen z dokladov predložených účastníkom,\nale aj zo stanovísk a zistení príslušných orgánov a inštitúcií, bol podľa názoru senátu odvolacieho súdu\ndostatočný a v rozhodnutiach náležite odôvodnený. Záver, ktorý bol zo zistených skutkových okolností\nustálený je v súlade s hmotno-právnymi ustanoveniami zákona.\nZákladným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať „zákonnosť“\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Inými\nslovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“ ale súdom,\nktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.\nRozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného.\nNa záver súd len poznamenáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie\n(obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1\nDohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a\nzrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany (napr. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06, III. ÚS 153/07).\nPotreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutie správneho\norgánu, vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Aj keď s\nohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať každý argument účastníkov konania,\nsúdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty\nprednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové\nokolnosti prípadu a nielen odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti\nŠpanielsku z 9.12.1994).\nV danej veci sa obidva správne orgány aj krajský súd starostlivo zaoberali skutkovým stavom a dospeli\nk zisteniam, ktoré zvýraznili vo svojich rozhodnutiach a ktoré majú svoju logiku a sú opreté o dôkazy.\nRozsudok krajského súdu dáva dostatočné záruky pre to, že nebol vydaný spôsobom porušujúcim\nústavne zaručené právo na spravodlivý proces, je z neho zrejmé prečo nepovažoval za dôvodnú\na opodstatnenú argumentáciou žalobcu a preto nie je možné ani konštatovať nedostatočne zistený\nskutkový stav.\nRozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, je správne a zákonné, preto\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3\nveta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p., § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona\nč. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/212/2012", "guid": "cfba7859-c34c-4de2-a61f-29cb7f67ce95:fbdac91c-2bd7-47b3-a0f0-cb33127a66da", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e510f825-2678-4b6c-89f8-ae60c845962e", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/06 z 20. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-20", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e510f825-2678-4b6c-89f8-ae60c845962e"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:2ec8ad70-ddf5-437b-ae59-5f3f99c83641", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 311/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 311/07 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 473, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ec8ad70-ddf5-437b-ae59-5f3f99c83641"}, {"guid": "ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 153/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 1501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767"}, {"guid": "ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 260/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}], "citovane_v": []}