{"guid": "2445e1a8-ba12-47c9-b1b7-3f2e9c21736d:9100d3b7-369d-487d-9342-24d9cdb27908", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1012200933.1", "spisova_znacka": "8Sžo/36/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/36/2014 z 18. 6. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2015, sp. zn. 8Sžo/36/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1012200933.1", "identifikacne_cislo": "1012200933", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2015-06-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/8", "nazov": "zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586", "nazov": "zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/586-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327", "nazov": "zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9100d3b7-369d-487d-9342-24d9cdb27908", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1012200933.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012200933.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012200933.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/36/2014\n1012200933\n18. 06. 2015\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2015:1012200933.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členiek\nsenátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: A.\nL., C. XX, C., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava, o opravnom\nprostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporcu sp. zn. 5N 697/12, ev. č. 2022/12 zo dňa 3. mája\n2012, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/48/2012 - 23 zo\ndňa 19. februára 2014, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/48/2012 - 23 zo dňa\n19. februára 2014, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu sp. zn. 5N 697/12, ev. č. 2022/12 zo\ndňa 03.05.2012, ktorým nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu nesplnenia podmienky\nstavu materiálnej núdze, nakoľko započítateľný príjem navrhovateľky a spoločne posudzovanej osoby v\nrozhodnom období od septembra 2011 od marca 2012 presahuje výšku 1,6 násobku životného minima\npre dve plnoleté fyzické osoby.\nKrajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je vecne správne a zákonné, keďže\nnavrhovateľka nesplnila jednu zo základných kumulatívnych podmienok poskytovania právnej pomoci v\nzmysle § 6 ods. 1 písm. a/ a § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám\nv materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v\nznení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák. o poskytovaní\nprávnej pomoci\"). Nesplnenie podmienky materiálnej núdze, tak ako je definovaná v § 4 ods. 1 písm.\ni/ zák. o poskytovaní právnej pomoci, rovnako ako nesplnenie čo len jednej z ostatných kumulatívnych\npodmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b/, c/ zák. o poskytovaní právnej pomoci, automaticky vylučuje nárok\nžiadateľa na poskytovanie právnej pomoci. Zákon neumožňuje odporcovi aplikovať voľnú úvahu pri\nposudzovaní, či celková situácia navrhovateľa odôvodňuje alebo neodôvodňuje priznanie nároku na\nposkytovanie právnej pomoci. Odporca bol povinný každú žiadosť o priznanie nároku na poskytovanie\nprávnej pomoci posudzovať výlučne v rámci zákonom určených kritérií.\nKrajský súd za nedôvodnú považoval námietku týkajúcu sa oslobodenia od súdnych poplatkov v konaní\npred Okresným súdom Bratislava V, nakoľko táto skutočnosť nemala žiaden vplyv na rozhodovanie\nodporcu podľa zák. o poskytovaní právnej pomoci. O žiadosti podľa zák. o poskytovaní právnej pomoci\nrozhoduje výlučne odporca, pričom § 4 ods. 1 písm. i/ zák. o poskytovaní právnej pomoci jasne a\n\nzrozumiteľne stanovuje objektívne kritériá pre posúdenie príjmových pomerov žiadateľa a následne §\n6 a § 6a vylučuje možnosť priznania nároku na poskytovanie právnej pomoci v prípade, ak sa žiadateľ\nv stave materiálnej núdze nenachádza. § 138 O. s. p. ponecháva všeobecnému súdu voľnú úvahu pri\nhodnotení pomerov účastníka konania a nikdy neskúma, či sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej\nnúdze, nakoľko tento pojem O. s. p. nepozná.\nNeúspešnej navrhovateľke krajský súd nepriznal náhradu trov konania a zaviazal ju na zaplatenie\nsúdneho poplatku vo výške 33 € za konanie v zmysle § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku\nlen „zák. o SP\").\nProti predmetnému rozsudku podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa zrušenia\nnapadnutého správneho rozhodnutia.\nUviedla, že uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok bolo nezákonné. Za základ poplatku sa považuje\nvždy predmet konania vo veci samej, teda vo veciach začatých na návrh. V predmetnej veci nebol\npodaný súdu návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ale v zmysle poučenie v rozhodnutí odporcu\nbolo podané odvolanie. Konaním pre poplatkové účely sa považuje len odvolacie konanie o odvolaní vo\nveci samej, nie konanie o odvolaniach procesnej povahy, akým bolo aj rozhodnutie o poskytnutí resp.\nneposkytnutí právnej pomoci. Poplatok za odvolanie proti rozhodnutiam súdov, ktorými sa nerozhodlo\nvo veci samej sa neplatí. Keďže podaním odvolania navrhovateľke nevznikla poplatková povinnosť,\nnemohla jej byť napadnutým rozsudkom táto povinnosť uložená.\nNavrhovateľka poukázala na svoju ťaživú situáciu, kedy jej nezostáva dostatok finančných prostriedkov\nani na nákup liekov, nemá žiadne finančné prostriedky na to, aby si mohla dovoliť na ochranu základných\nľudských práv zaplatiť advokáta zo svojich prostriedkov. Nepriznanie pridelenia advokáta ex offo\npovažovala za odopretie spravodlivého súdneho procesu a zmarenie úspešnosti a porušenie základných\nľudských práv. Odňatím spravodlivosti by bolo zmarené právo na súdnu ochranu garantované v čl.\n47 ods. 2 Ústavy SR, čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhovateľka poukázala na tú skutočnosť, že pojem\nmateriálna núdza by nemal byť v rozpore s pojmom hmotná núdza v zmysle zák. č. 599/2003 Z. z.\no pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na ktorú sa pri posudzovaní\nodkázanosti zák. o poskytovaní právnej pomoci a následne aj odporca odvolával. Jedná sa o kolíziu\ndvoch platných zákonov pri posudzovaní žiadostí občanov, pričom aby nedochádzalo k porušovaniu\nzákladných ľudských práv z dôvodu odmietnutia spravodlivosti a zabezpečenia spravodlivého procesu\npri uplatňovaní práv občanov v hmotnej alebo materiálnej núdzi, mal sa krajský súd obrátiť pred vydaním\nrozhodnutia s podnetom na Ústavný súd SR. Navrhovateľka mala za to, že nakoľko spĺňala podmienky\npre priznanie kompenzačných príspevkov v súlade so zákonom č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej\nnúdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, splnila základné podmienky pre posudzovanie fyzických\nosôb či už v materiálnej alebo v hmotnej núdzi.\nK podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca tak, že navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu\npotvrdiť.\nUviedol, že tvrdenia navrhovateľky o kolízii dvoch právnych predpisov sú len jej osobným názorom na\nto, akú povahu by mali mať právne úpravy materiálnej a hmotnej núdze de lege ferenda. Navrhovateľka\nv podanom odvolaní nenamietala postup odporcu pri vyhodnocovaní materiálnej stránky ako jedného\nz kritérií pre priznanie nároku na právnu pomoc, ako ani postup krajského súdu pri preskúmavaní\nrozhodnutia odporcu. Spravodlivosť navrhovateľke nebola odňatá, nakoľko odporca ako aj krajský súd\npostupovali podľa platného práva. Vo vzťahu k namietanej povinnosti zaplatiť súdny poplatok za konanie\nodporca uviedol, že rozsudok krajského súdu nie je rozhodnutím procesnej povahy, pretože sa ním\nneupravil postup v konaní súdu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p.)\npreskúmal odvolaním napadnutí rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru,\nže odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.\n\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 O. s. p. s tým,\nže termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.06.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa § 6 ods. 1 písm. a/ zák. o poskytovaní právne pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie\nprávnej pomoci bez finančnej účasti, ak jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima\nustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím\nmajetkom.\nPodľa § 6a zák. o poskytovaní právnej pomoci, ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy\nživotného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej\nsumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie\nprávnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20\n% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b/\na c/ tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.\nZ obsahu pripojených spisov vyplýva, že predmetom preskúmania je zákonnosť rozhodnutia odporcu sp.\nzn. 5N 697/12, ev. č. 2022/12 zo dňa 03.05.2012, ktorým navrhovateľke nepriznal nárok na poskytnutie\nprávnej pomoci z dôvodu nesplnenia podmienky stavu materiálnej núdze, nakoľko započítateľný príjem\nnavrhovateľky (dôchodkové dávky) a spoločne posudzovanej osoby (výsluhový dôchodok manžela\nnavrhovateľky), v rozhodnom období od septembra 2011 od marca 2012 presahoval výšku 1,6 násobku\nživotného minima pre dve plnoleté fyzické osoby.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O. s. p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie\nvýroku napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov sa s ním stotožňuje v celom rozsahu. Vzhľadom k\ntomu, aby najvyšší súd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti\nspolu s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie\nsprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie jeho správnosti uvádza:\nPokiaľ navrhovateľka v podanom odvolaní namietala uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok z\ndôvodu, že sa jednalo o rozhodnutie procesné a konaním pre poplatkové účely sa považuje len odvolacie\nkonanie o odvolaní vo veci samej, nemohol sa odvolací súd s takouto argumentáciou stotožniť.\nKonanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu je samostatným typom konania v\nsprávnom súdnictve, v ktorom predmetom konania je preskúmavanie jeho zákonnosti; vec sama, ktorú\nskúma konajúci súd je zákonnosť konkrétneho rozhodnutia. Konanie sa začína na návrh, ktorým je\nopravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu (§ 250m ods. 1 O. s. p.). Keďže navrhovateľka\npodala opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporcu o nepriznaní právnej pomoci, vyvolala začatie\nsúdneho konania, v ktorom súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia. Skutočnosť, že výsledkom\nkonania je v konečnom dôsledku nepriznanie právnej pomoci ako procesná otázka pre iné konanie\nprebiehajúce na inom súde, nie je pre tento záver rozhodná. Navrhovateľkou citované ustanovenia zák. o\nsúdnych poplatkoch sa vzťahujú na odvolanie podané proti rozhodnutiu súdu, teda nie proti rozhodnutiu\nsprávneho orgánu, a preto ich nemožno v prejednávanej veci aplikovať. Krajský súd napadnutým\nrozsudkom vo veci meritórne rozhodol, keď rozhodnutie odporcu potvrdil dospejúc k záveru o jeho\n\nzákonnosti, a teda jeho rozhodnutie je rozhodnutím vo veci samej. Povinnosť zaplatiť súdny poplatok\nbola navrhovateľke uložená v súlade s § 2 ods. 4 zák. o súdnych poplatkoch, keďže podala opravný\nprostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebola úspešná.\nVo vzťahu k samotnému posúdeniu dôvodov nepriznania právnej pomoci sa najvyšší súd stotožnil s\nprávnymi závermi krajského súdu, keď navrhovateľka v podanom odvolaní ani nevzniesla námietky\nsvedčiace o nesprávnosti posúdenia ohľadne splnenia podmienky príjmu presahujúceho 1,6 násobok\nživotného minima pre dve plnoleté fyzické osoby. Zák. o poskytovaní právnej pomoci vychádza z\npodmienky materiálnej núdze a pokiaľ zákonodarca použil toto kritérium, súd nemôže vychádzať z\niných podmienok ako ustanovených zákonom ako napríklad stav hmotnej núdze, ako sa toho domáhala\nnavrhovateľka.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 O. s. p.\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. a § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu\nnepriznal, keďže žalobca úspešný nebol a žalovanému v takomto konaní náhrada trov neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}