{"guid": "9fbed1ab-e795-4079-9105-e8d8e903eedb:c7c9de31-a15f-4bf9-b5e8-4a05752597c2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1012200832.1", "spisova_znacka": "4Sžso/52/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso/52/2013 z 10. 2. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. februára 2015, sp. zn. 4Sžso/52/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:1012200832.1", "identifikacne_cislo": "1012200832", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2015-02-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-58.odsek-1.pismeno-s", "nazov": "§ 58 ods. 1 písm. s) zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-58.odsek-1.pismeno-s", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-58"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328", "nazov": "zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/328#paragraf-58"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c7c9de31-a15f-4bf9-b5e8-4a05752597c2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1012200832.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012200832.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012200832.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžso/52/2013\n1012200832\n10. 02. 2015\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2015:1012200832.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Ľubice Filovej, v\nprávnej veci žalobcu: K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX/XX, XXX XX Y., zast.: JUDr. Ľubomírom\nKišacom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie ul. Škultétyho č. 1597/7, 955 01 Topoľčany, proti\nžalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 07. novembra 2013 č. k. 1S 109/2012-52, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07. novembra 2013 č.\nk. 1S 109/2012-52 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\nA)\n1. Rozhodnutím č. p.: SLV-PS-PK-29/2012 zo dňa 26.03.2012 (č. l. 10 - ďalej na účely rozsudku tiež\n„rozhodnutie 1.“) postupom podľa § 84 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení\npolicajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nna účely tohto rozsudku len „zák. č. 328/2002 Z. z.“) žalovaný zamietol odvolanie proti rozhodnutiu\nriaditeľa odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky č. p.: SPC-OSZ-VZ46.488-2/2011 z 23.12.2011 (č. l. 9 - ďalej na účely tohto\nrozsudku len „prvostupňové rozhodnutie 1.“), ktorým bolo podľa ustanovení § 33 ods. 1 písm. a) a odsek\n2, § 58 a § 60, v súlade s § 81 ods. 3 písm. a) zák. č. 328/2002 Z. z. žalobcovi priznané odchodné vo\nvýške l1.317,68 € mesačne.\n2. Žalovaný svoje prvostupňové rozhodnutie 1. odôvodnil tým, že na výpočet odchodného bola žalobcovi\npodľa § 58 zák. č. 328/2002 Z. z. zhodnotená doba trvania služobného pomeru 21 rokov a 308 dní a za\ntúto dobu trvania služobného pomeru žalobcovi patrí odchodné vo výške 9 násobku základu. Celková\nzapočítaná doba služobného pomeru bola nasledovná:\n- od 01.10.1980 do 29.09.1982 - základná vojenská služba,\n\n- od 01.01.1992 do 31.12.1999 - výkon služby,\n- od 01.01.2000 do 31.10.2011 - výkon služby.\nPodľa § 58 ods. 1 písm. s) zák. č. 328/2002 Z.z. v znení platnom v čase podania žiadosti (t. j.\n03.11.2011) dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový príspevok,\nodchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok je\ndoba pracovného pomeru príslušníkov Zboru ozbrojenej ochrany železníc, ktorý sa považuje za služobný\npomer príslušníkov železničnej polície podľa zákona č. 230/1992 Zb. o Federálnej železničnej polícii v\nznení neskorších predpisov.\n3. Rozhodnutie 1. potom žalovaný odôvodnil tým, že podľa potvrdenia odboru personálnych a sociálnych\nčinností Generálneho riaditeľstva Železničnej polície č. p.: GRŽP-4-29/P-98 zo dňa 04.08.1998 bol\nžalobca dňom 01.06.1985 na základe pracovnej zmluvy č. 670/SOŽ/1985 prijatý do pracovného pomeru\nk Správe Ochrany železníc Bratislava. Pracovný pomer bol ukončený dňom 31.10.1986. Počas trvania\npracovného pomeru bol v zmysle pracovnej zmluvy poverený výkonom funkcie príslušníka Zboru\nozbrojenej ochrany železníc.\nKeďže žalobcov pracovný pomer, ako príslušníka Zboru ozbrojenej ochrany železníc bol ukončený dňom\n31.10.1986, t. j. ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 230/1992 Zb. o Federálnej železničnej\npolícii (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 230/1992 Z. z.“), nemohlo podľa žalovaného dôjsť a ani\nnedošlo k pretransformovaniu jeho pracovného pomeru príslušníka Zboru ozbrojenej ochrany železníc\nna služobný pomer príslušníka „policajta“ Železničnej polície. Tým nemožno jeho dobu pracovného\npomeru príslušníka Zboru ozbrojenej ochrany železníc od 1.6.1985 do 31.10.1986 považovať za dobu\ntrvania služobného pomeru rozhodujúcu na vznik nároku na priznanie výsluhového dôchodku podľa §\n58 ods. 1 písm. s) zákona č. 328/2002 Z. z.\nB)\n4. Rozhodnutím č. p.: SLV-PS-PK-30/2012 zo dňa 26.03.2012 (č. l. 6 - ďalej na účely rozsudku tiež\n„rozhodnutie 2.“) postupom podľa § 84 ods. 4 písm. a) zák. žalovaný zamietol odvolanie proti rozhodnutiu\nriaditeľa odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky č. p.: SPC-OSZ-VZ46.488-1/2011 z 23.12.2011 (č. l. 8 - ďalej na účely tohto\nrozsudku len „prvostupňové rozhodnutie 2.“), ktorým bol podľa ustanovení § 38, § 39, § 58 a § 60, v\nsúlade s § 81 ods. 3 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z. žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 01.11.2011\nvo výške 540,74 € mesačne a súčasne sa mu táto suma podľa § 68 ods. 2 zák. č. 328/2002 Z. z. zvýšila\no 2,10% na sumu 552,10 € mesačne.\n5. Prvostupňové rozhodnutie 2. bolo odôvodnené tým, že pre výpočet výsluhového dôchodku bola podľa\n§ 58 zák. č. 328/2002 Z. z. zhodnotená hore uvedená doba trvania služobného pomeru v dĺžke 21 rokov\na 308 dní, za ktorú patrí žalobcovi výsluhový dôchodok vo výške 43% základu určeného podľa § 60\nzák. č. 328/2002 Z. z.\nZamietnutie odvolania žalobcu bolo odôvodnené rovnako ako je uvedené vyššie (viď bod č. 3).\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n6. Proti obidvom rozhodnutiam žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podal na Krajský súd v\nBratislave žalobu zo dňa 25.04.2012.\n\n7. Žalobca ako dôvod žaloby uviedol, že v zápočtoch mu chýba obdobie od 01.6.1985 - 31.10.1986 (t.\nj. 1 rok a 5 mesiacov). V tomto čase pracoval ako príslušník Zboru ozbrojenej ochrany železníc Nové\nZámky, oddelenie v Topoľčanoch.\nPodľa výkazu o zápočtoch rokov ku dňu 01.09.1998 mal započítanú prax 10 rokov, 1 mesiac a 1\ndeň pre prídavok za výsluhu rokov podľa § 86 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe\npríslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR,\nŽelezničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 73/1998 Z. z.“), čo\nkorešponduje s obdobím od 01.10.1980 d 30.09.1982, od 01.06.1985 do 31.10.1986 a od 01.01.1992 až\ndo 01.09.1998. Ako príslušník Policajného zboru pracoval nepretržite od uvedeného dátumu 01.01.1992\ndo 31.10.2011, čo je spolu 19 rokov a 10 mesiacov.\n8. S poukazom na ustanovenie § 44 zák. č. 230/1992 Zb. a v zmysle ust. § 58 ods. 1 zák. č. 328/2002\nZ. z. okrem zhodnotenia doby výkonu základnej vojenskej služby od 1.10.1980 do 30.9.1982 mu mala\nbyť započítaná aj doba od 1.6.1985 do 31.10.1986, keď vykonával prácu príslušníka Zboru ozbrojenej\nochrany železníc.\n9. Žalovaný vo vyjadrení z 02.09.2013 opätovne zdôraznil svoj argumentačný záver z napadnutých\nrozhodnutí 1. a 2., že nemohlo dôjsť a ani nedošlo k tzv. „pretransformovaniu\" pracovného pomeru\nžalobcu, ktorý bol ukončený dňom 31.10.1986 na služobný pomer príslušníka (policajta) Železničnej\npolície, pretože tento pracovný pomer v čase nadobudnutia účinnosti zák. č. 230/1992 Zb. ani\nneexistoval.\n10. V súvislosti s uvedeným žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že doba pracovného pomeru od\n01.06.1985 do 31.10.1986 mu bola započítaná do obdobia započítateľnej odbornej praxe podľa ust. §\n86 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z. z., a preto mu mala byť započítaná ako doba trvania služobného pomeru\npodľa § 58 ods. 1 písm. s) zák. č. 328/2002 Z. z.\nPodľa žalovaného dobu trvania služobného pomeru nie je možné stotožňovať a zamieňať s dobou\nzapočítateľnej odbornej praxe podľa § 86 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z. z., pretože ide o dva samostatné\na na sebe nezávislé inštitúty.\n\nB)\n11. Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto\npredchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), žalobu prejednal bez\nnariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n12. Po citácii dotknutých ustanovení § 33 ods. 1 písm. a), odsek 2, § 38 ods. 1, § 39 zákona č. 328/2002\nZ. z., § 58 ods. 1 písm. s) zák. č. 328/2002 Z.z. a § 44 ods. 1 až 3 zák. č. 230/1992 Zb. krajský súd\nzdôraznil, že spornou zostala iba skutočnosť, či žalovaný bol povinný započítať žalobcovi dobu trvania\npracovného pomeru od 01.06.1985 do 31.10.1986 k Správe ochrany železníc Bratislava, do trvania\nslužobného pomeru podľa § 58 ods. 1 písm. s) zák. č. 328/2002 Z. z.\nV súvislosti s uvedeným krajský súd konštatoval, že z citovaného ustanovenia vyplýva aplikačný záver,\nže doba pracovného pomeru v Zboru ozbrojenej ochrany železníc sa považuje za služobný pomer\npríslušníkov železničnej polície podľa zák. č. 230/1992 Zb. iba v tom prípade, ak ku dňu účinnosti zák.\nč. 328/2002 Z. z. (29.05.1992) by žalobca bol príslušníkom Zboru ozbrojenej ochrany železníc a stal by\nsa policajtom železničnej polície. toto sa však podľa krajského súdu v prípade žalobcu nesplnilo.\n13. Námietkou žalobcu, že vyššie uvedená doba pracovného pomeru mu bola započítaná do obdobia\nzapočítateľnej odbornej praxe podľa § 86 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z. z., a preto mu mala byť započítaná\naj ako doba trvania služobného pomeru podľa § 58 ods. 1 písm. s) zák. č. 328/2002 Z. z., krajský súd\n\nodmietol, nakoľko je nutné striktne rozlišovať nároky plynúce z doby započítateľnej odbornej praxe, ktorá\nje rozhodná pre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov (§ 86 ods. 3 zák. č. 73/1998\nZ. z.), od nárokov vyplývajúcich z doby trvania služobného pomeru, ktorý je rozhodný pre určenie výšky\nodchodného a výsluhového dôchodku je rozhodujúca a nie doba započítanej odbornej praxe (§ 58 zák.\nč. 328/2002 Z. z.), nakoľko ide o dva samostatné a rôzne na sebe nezávislé inštitúty.\n14. Z uvedeného dôvodu krajský súd rozhodol tak, ako uviedol v svojej výrokovej časti rozsudku.\n\nIII.\nOdvolanie žalovaného/stanoviská\n15. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 02.12.2013 (č. l. 61) proti rozsudku prvostupňového súdu žalobca\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu objasnil odvolacie dôvody požadované v zmysle § 205 ods.\n1 v spojení s odsekom 2 a § 246c ods. 1 O.s.p. tak, že\n- súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (viď\n§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a\n- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (viď § 205 ods.\n2 písm. f/ O.s.p.).\n16. Ďalej žalobca sformuloval nasledujúce parciálne odvolacie dôvody:\nnakoľko za obdobie od 01.06.1985 do 31.10.1986, kedy pracoval ako príslušník Zboru ozbrojenej\nochrany Nové Zámky, oddelenie v Topoľčanoch, a z uvedeného dôvodu poberal aj prídavok za výsluhu\nrokov, žalobca naďalej trvá na názore, že do doby služobného pomeru mu mala byť započítaná uvedená\ndoba,\nv súvislosti s tým poukázal na uznanie vojenskej základnej služby, ktorá bola ešte pred dátumom\n31.10.1986 v rokoch 1980-1982,\nvytýkal nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 44 ods. l zák. č. 230/1992 Zb. na prejednávanú vec, nakoľko\nv citovanom zákone sa nikde neuvádza, že počas pretransformovania zákona nemal mať žalobca\nprerušenú činnosť vykonávania povolania,\nobdobne vytýkal nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 44 ods. 3 zák. č. 230/1992 Zb. na prejednávanú\nvec, nakoľko podľa citovaného odseku by nemalo byť rozhodujúce, či v čase nadobudnutia zákona bol\nžalobca činný v službe ZOOŽ a následne príslušníkom železničnej polície, ako aj\nnamietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 86 ods. 4 zák. č. 73/1988 Zb. na prejednávanú vec, nakoľko\nžalobca je vnútorne presvedčený, že mu prináleží priznať uvedené roky, tak ako uviedol v svojej žalobe.\nžalobca tiež odmietol tvrdenie Krajského súdu v Bratislave, že žalobca mohol vedieť, že dôchodok nebol\nsprávne vypočítaný, a naopak prístup žalovaného označil za šikanovanie a diskrimináciu. Rovnako\nnesúhlasil s tvrdením krajského súdu, že bol povinný okrem iného písomne ohlásiť príslušnému orgánu\nsociálneho zabezpečenia do 8 dní zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku jej\nvýšky a výplatu.\n17. Taktiež žalobca poukázal na vykonané prerátanie výsluhového dôchodku podľa odslúžených rokov\nna mzdovej učtárni KR PZ Nitra, kde pracovníčka žalobcovi mala rátať celkom 23 rokov, tak ako je\nuvedené v jeho žalobe. Súčasne vyslovil svoj záver, že keby bol na uvedenej učtárni informovaný, že\nčas pôsobenia v ZOOŽ mu nebude zarátaný, tak by nebol odchádzal do výsluhového dôchodku. Preto\nsa týmto cíti byť zavádzaný a podvedený.\n\n18. Záverom žalobca navrhol, aby konajúci súd zrušil rozhodnutia 1. a 2. spolu s prvostupňovými\nrozhodnutiami 1. a 2. a veci vrátil žalovanému na ďalšie konanie spolu s uložením povinnosti náhrady\ntrov konania vo vyčíslenej sume.\n19. Z vyjadrenia žalovaného (č. l. 66) zo dňa 13.12.2013 vyplýva jednoznačný názor žalovaného, že\nkrajský súd sa napadnutým rozsudkom v dostatočnom rozsahu vysporiadal so všetkými námietkami\nžalobcu a rozhodol v súlade so zákonom,\nžalobca v odvolacích dôvodoch neuvádza žiadne relevantné nové skutočnosti, iba zastáva názor, že\ndošlo nesprávnemu posúdeniu a rozhodnutiu vo veci,\nv judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky sa zdôrazňuje úloha súdu v správnom súdnictve\ntak, že nemá nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a\nrozhodnutí v medziach žalobných bodov s výnimkou zakotvenou v ustanovení § 250j ods. 3 O.s.p.\n20. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny\npotvrdiť.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n21. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 zákona č.\n99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie\nbolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti\nktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v\nzmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade\nsenátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie nie je\ndôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôležitosti\nodvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n22. Najvyšší súd sa celkom stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich\nosvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom. Na druhej strane podstatou odvolania ako\naj žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného, je právna otázka, či právne\ninštitúty započítateľnej odbornej praxe podľa § 86 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z. z. a trvanie služobného\npomeru podľa § 58 ods. 1 písm. s) zák. č. 328/2002 Z. z. sú totožné alebo svojim právnym obsahom\nodlišné.\nPráve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n23. Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na\nust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 372p ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil\nod logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých\nprávnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú\ndostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje\nv prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci\nspolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba\nna rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich\nodlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje odvolaciemu\nsúdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).\n\n24. Žalobca sa v svojom odvolaní bránil argumentáciou, že\nsúd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že\nrozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n25. Vo vzťahu k prvej odvolacej námietke Najvyšší súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou\n(napríklad rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1So 57/2012) uvádza, že pre riadne preverenie zisteného\nskutkového stavu si správny súd vyžiada kompletný administratívny spis, a na zabezpečenie tohto\ncieľa mu ponúka platný Občiansky súdny poriadok množstvo oprávnení. Pre správne súdnictvo je\nadministratívny spis žalobcu ako správneho orgánu základným podkladom na posúdenie riadneho\nzistenia skutkového stavu ako aj možných nedostatkov tohto procesu.\nMedzi možné nedostatky sa najmä zaraďuje nedostatočné vyhodnotenie vykonaných dôkazných\nprostriedkov alebo nedôvodné odmietnutie dôkazných prostriedkov (v prejednávanej veci ide o\nrelevantnú sociálno-právnu dokumentáciu vo forme rôznych časových a pracovnoprávnych správ, listín\nalebo iných dokumentov), ktoré by mohol navrhnúť alebo predložiť žalobca.\n26. Tiež Najvyšší súd vo svojej konštantnej judikatúre už viackrát zdôraznil (napríklad rozsudok\nNajvyššieho súdu sp. zn. 1So 112/2010 z 11.01.2011), že iba výnimočne je možné v konaní podľa 2 a 3.\nhlavy 5. časti Občianskeho súdneho poriadku správnom súdnictve v zmysle § 250i ods. 1, resp. § 250q\nods. 1 veta druhá O.s.p. vykonávať dôkazy, ktoré správny orgán počas konania nevykonal, a to aj bez\nsvojho zavinenia. Tento záver vyplýva z odlišného charakteru správneho súdnictva, v ktorom prevažuje\nkasačný spôsob (§ 250i ods. 1 veta prvá v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.) prieskumu napadnutých\nsprávnych rozhodnutí, tzn. že správny súd vykonáva iba prieskum správnosti zistenia skutkového stavu\n(tzn. nerozpornosti vyslovených odborných sociálnych záverov o relevantných skutočnostiach týkajúcich\nsa poistných odvodov a období žalobcu) na základe podkladov obsiahnutých v pripojenom správnom\nspise (§ 250i ods. 1 veta druhá O.s.p,).\nAk na základe vyslovených námietok správny súd dospeje k názoru, že takýto skutkový stav nebol\nriadne zistený, nie je to dôvod na súdne zisťovanie riadneho skutkového stavu vykonávaním dôkazov,\nale naopak je to zákonný dôvod na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu.\n27. Občiansky súdny poriadok medzi zrušovacie dôvody správneho súdnictva spojené so skutkovým\nstavom zaraďuje najmä také zistenie skutkového stavu, ktoré je zákonodarcom prezentované ako\nnedostačujúce na posúdenie veci (viď § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Uvedená vada v zistení skutkového\nstavu (t. j. nie riadne zistený skutkový stav) môže kolísať v rôznych medziach, a to:\ni. neúplne zistený, tzn. s riadnou oporou v právnom poriadku neboli zistené všetky potrebné skutočnosti\n(napríklad prehliadnutie konkrétnej skutočnosti alebo odmietnutie vykonania predkladaného alebo\npožadovaného dôkazu a iné),\nii. nedostatočne (kvázi úplne) zistený, tzn. bez riadnej opory v právnom poriadku (napríklad následkom\nomylu pri výbere ustanovenia) boli zistené celkom iné a teda nepotrebné skutočnosti, poprípade s\nriadnou oporou v právnom poriadku boli predložené alebo získané dôkazné prostriedky nesprávne\nvyhodnotené (napríklad špatne určený vek žiadateľa alebo jeho zdravotné postihnutie, a to aj na základe\nnepravdivých, falšovaných či pozmenených informácií alebo dokumentov, alebo zamlčaním podstatných\núdajov dôležitých pre dávkové konanie a iné vady skutkového stavu), alebo\niii. nelegálne zistený skutkový stav, tzn. v rozpore s právnym poriadkom (najmä v rozpore s právnym\npredpisom upravujúcim oprávnené používanie rôznych zisťovacích metód a s následkami uvedenými\nv ustanovení § 7 ods. 3 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím\ninformačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov /zákon o ochrane pred\nodpočúvaním/).\n\n28. V súlade so svojou inou ustálenou judikatúrou (napríklad rozsudok sp. zn. 1So 50/2012) Najvyšší súd\npoukazuje na to, že pokiaľ žalobca chcel spochybniť riadnosť skutkového stavu zisteného žalovaným (§\n205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), potom bolo jeho procesnou povinnosťou ako účastníka súdneho prieskumu\nvšetky svoje skutkové tvrdenia v zmysle § 120 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. podložiť dôkaznými\nprostriedkami. Iný prístup neumožňuje konajúcemu súdu, aby si overil pravdivosť tvrdení žalobcu.\nŽalobca však v celom odvolaní neprodukoval žiadne argumenty, že by konajúci krajský súd mal vykonať\ndôkazy alebo odmietol vykonať dôkazy ním navrhnuté, resp. že dôkazy vykonané krajským súdom aj\ntento súd nesprávne vyhodnotil, a v čom údajné nesprávne vyhodnotenie malo spočívať. Na uvedenom\nzáklade Najvyšší súd musí uvedenú odvolaciu námietku proti skutkovému stavu označiť za irelevantnú.\n29. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil,\nže krajský súd sa v svojom odôvodnení zaoberal jedinou spornou otázkou, a to výkladu ustanovenia\n§ 86 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z. z. vo vzťahu k dobe započítateľnej odbornej praxe, ktorá je rozhodná\npre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov, a jeho vzájomného, resp. sukcesívneho\nvplyvu na inštitút doby trvania služobného pomeru podľa § 58 ods. 1 písm. s) zák. č. 328/2002 Z. z.\nKrajský súd s prihliadnutím na nesporne zistený skutkový stav, že žalobca bol v pracovnom pomere od\n01. júna 1985 do 31. októbra 1986 k Správe ochrany železníc Bratislava, vyslovil so zákonom súladný\nprávny názor, t. j. že žalobca ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 230/1992 Zb. (29.05.1992)\nsa v zmysle hore uvedeného ustanovenia § 44 ods. 1 až 3 zák. č. 230/1992 Zb. nestal príslušníkom\nželezničnej polície, nakoľko v uvedenom období už nebol príslušníkom Zboru ozbrojenej ochrany\nželezníc, nakoľko jeho pracovný pomer k Správe ochrany železníc Bratislava s ním uvedený subjekt\nukončil k 31.10.1986.\n30. Krajský súd tiež argumentáciu žalobcu, že doba pomeru od 01.06.1985 až do 31.10.1986 mu bola\nzapočítaná do obdobia započítateľnej odbornej praxe podľa § 86 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z. z., správne\nodmietol, nakoľko podľa krajského súdu je nutné striktne rozlišovať nároky plynúce z dĺžky započítanej\nodbornej praxe od nárokov vyplývajúcich z doby trvania služobného pomeru, ktorý je rozhodný pre\nurčenie výšky odchodného a výsluhového dôchodku (§ 58 zák. č. 328/2002 Z. z.), nakoľko ide o dva\nsamostatné a rôzne na sebe nezávislé inštitúty.\n31. Najvyšší súd ani v tomto prípade nezistil tvrdené pochybenia na strane konajúceho krajského súdu,\nktorý v zmysle ustálenej judikatúry aplikoval riadne ustanovenia dotknutých predpisov, pričom vyslovený\nprávny názor je v súlade s obsahom a rozsahom uvedených právnych noriem, a tak nezakladá dôvod\npre arbitrárnosť súdneho výkladu tak ustanovenia § 86 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z. z. ako aj § 44 ods. 3\nzák. č. 230/1992 Zb. a § 58 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z. z.\nV.\n32. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené žalobcom uvádza, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku\ns podporou osobitného správneho predpisu. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z\ndostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené.\nOdvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistených v predchádzajúcich\nkonaniach o tom, že žalobca nespĺňa zákonné podmienky pre priznanie vyšších súm sociálnych dávok\nako tie, ktoré mu boli priznané na základe rozhodnutí 1. a 2.\nPočas konania Najvyšší súd mu z dostupných zdrojov nezistil a ani mu nebolo účastníkmi naznačené,\nresp. nedospel k záveru, že by sa vyskytli prekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby\nvýkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov\nEurópskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť, poprípade výskyt skoršej judikatúry, od ktorej by\nsa tento rozsudok odkláňal.\n\n33. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu a stanoviska žalovaného ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich\nrozhodnutiach (čl. 1 ods. 1 ústavy), najmä už v citovanom rozhodnutí sp. zn. 1So 57/2012 ako aj sp. zn.\n1So 112/2010 a sp. zn. 1So 50/2012, pri ktorých Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od\nnich obsahu a vyslovených právnych názorov (viď účinky sledované v § 250ja ods. 4 a contrario odsek 7\nO.s.p. spolu s čl. 144 ods. 1 ústavy) s prihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty odchýlil (napríklad\nzásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného\nzjednocovacieho stanoviska v zmysle záverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti\nzjednocovania alebo zamedzovania vydávania protirečivých rozsudkov, najmä vec Zielinsky, Pradal a\nspol. v. Francúzska republika č. A-24846/94, 34165/96 až 34173/96, poprípade vec Borovská a Forrai\nv. Slovenská republika č. A- 48554/10 z 25.11.2014), s osvojením si argumentácie krajského súdu\npostupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom podľa § 156\nods. l a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n34. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods.\n1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov\ntohto konania nevzniklo a úmyslom zákonodarcu nebolo toto právo v správnom súdnictve ani priznať\nžalovanému.\n35. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle §\n250i ods. 2 O.s.p. (úprava náležitostí spojených so zmenou sociálnych dávok pri vzniku alebo zániku\nvzťahu sociálneho zabezpečenia alebo poistenia je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní\nnebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla\npotreba pojednávanie nariadiť.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}