{"guid": "c7cbcc16-35dd-4d03-bd16-981a0b3137f8:ccc3759f-13be-47b3-9f80-9e3952285d44", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1012200746.1", "spisova_znacka": "8Sžo/30/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/30/2014 z 18. 6. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2015, sp. zn. 8Sžo/30/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1012200746.1", "identifikacne_cislo": "1012200746", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "sudca_id": 440, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/csc-judr-eva-babiakova-440", "datum_vydania": "2015-06-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/143", "nazov": "zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/143", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/143-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/143/#paragraf-51.odsek-3.pismeno-c", "nazov": "§ 51 ods. 3 písm. c) zákona č. 143/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/143/#paragraf-51.odsek-3.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/143-1998/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/143#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ccc3759f-13be-47b3-9f80-9e3952285d44", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1012200746.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012200746.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012200746.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/30/2014\n1012200746\n18. 06. 2015\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2015:1012200746.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej,\nCSc., a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci\nžalobcu: FELBERMAYR SLOVAKIA, s.r.o., Galvaniho 24, Bratislava, IČO: 35 801 328, zastúpeného\nadvokátskou kanceláriou IURISTICO s.r.o., Štefánikova 26, Košice, IČO: 36 588 041, proti žalovanému:\nMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Nám. slobody 6, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. 01070/2012/SCLVD-9196 zo dňa 13. februára\n2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 76/2012 - 44 zo dňa 31.\njanuára 2014, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 76/2012 - 44 zo dňa\n31. januára 2014 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. p. 01070/2012/SCLVD-9196 zo dňa 13.\nfebruára 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania spolu vo výške 625,95 €, z toho 132 €\ntitulom zaplatených súdnych poplatkov a 493,94 € titulom trov právneho zastúpenia, na bankový účet\nprávneho zástupcu žalobcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. 01070/2012/SCLVD-9196 zo dňa 13.02.2012, ktorým potvrdil\nrozhodnutie leteckého úradu č. p. 13889/120/2011 zo dňa 28.11.2011, ktorým bola žalobcovi uložená\npokuta 6000 € za opakované ohrozenie bezpečnosti letovej prevádzky bez súhlasu leteckého úradu.\nKrajský súd poukázal, že v rozhodný deň žalobca vysunul autožeriav nad výšky určenými ochrannými\npásmami Letiska Košice a leteckých pozemných zariadení bez vedomia TWR. Až po vysunutí\nautožeriavu a zistení poruchy, túto následne cca po hodine oznámil na vežu. Je nepochybné, že\nv prípade autožeriavu sa jedná o zriadenie zariadenia nestavebnej povahy, čo bolo preukázané\nfotodokumentáciou. Krajský súd pri hodnotení povahy tohto zariadenia vychádzal z Krátkeho slovníka\nslovenského jazyka, v zmysle ktorého jedným z významov pre slovo žeriav je zariadenie na dvíhanie\na prenášanie ťažkých bremien, teda vykonávanie činnosti za prezentovaným účelom. Podľa určených\nregulatívov ochranných pásiem, mohol žalobca uvedeným zariadením ohroziť bezpečnosť prevádzky,\nza čo bol objektívne zodpovedný.\nAko nepodstatnú hodnotil krajský súd otázku vlastníctva predmetných pozemkov, keď zákonná úprava\nsa vzťahuje na vlastníka zariadenia - žeriavu, nie vlastníka pozemku, na ktorom bolo zriadené zariadenie\nnestavebného charakteru. Vo vzťahu k výške pokuty správny orgán uviedol, že u žalobcu ide o\nopakovanie deliktuóznej činnosti, ktorá skutočnosť bola preukázaná z obsahu administratívneho spisu,\n\npričom krajský súd považoval jeho rozhodnutie za dostatočne odôvodnené nevybočujúce z medzí\nsprávnej úvahy.\nO trovách konania rozhodol krajský súd v súlade s § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu\nnepriznal, keď žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému náhrada trov neprináleží.\nProti predmetnému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa jeho zmeny tak,\nže odvolací súd zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného, vec mu vráti na ďalšie konanie a zaviaže\nžalovaného k náhrade trov konania.\nUviedol, že skutkom nemohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 51 ods. 3\npísm. e/ zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „letecký zákon\"). Naplnenie uvedenej\nskutkovej podstaty zriadenia zariadenia nestavebnej povahy vyžaduje kumulatívne naplnenie dvoch\nznakov: zriadenie a zariadenie nestavebnej povahy. V spojení s pojmom zriadenie takéhoto zariadenia\npre naplnenie uvedeného pojmového znaku je potrebná určitá trvalosť (trvanie) a stabilnosť zásahu\n(zariadenia), ktoré následne spätne obmedzuje i rozsah pojmu zariadenie nestavebnej povahy. Len\nsamotná činnosť, pri ktorej by aj došlo k zdvihnutiu ramena žeriava nemôže naplniť klauzulu zriadenia\nzariadenia nestavebnej povahy, nakoľko v danom prípade ide iba o činnosť. Gramatický výklad pojmov\nrozhodne nevedie k záveru, že by uvedené sankčné ustanovenie mohlo pokrývať samotné pohnutie\nvecou - činnosť, keď pojem zriadenia v sebe nutne zahŕňa určitú systematickú utvárajúcu zložku\nsmerujúcu k trvalejšiemu výsledku, napr. prejazd žeriavom so zdvihnutým ramenom by nemohol byť\npovažovaný za zriadenie zariadenia v ochrannom pásme, pričom uvedená situácia je jednorazovému\nvzpriameniu ramena do výšky podobná. Skutkom opísaným v upovedomení mohlo dôjsť maximálne\nk uskutočňovaniu reprobovanej činnosti podľa § 29 ods. 3 leteckého zákona, ktorá činnosť je v tomto\nustanovení vymenovaná popri a mimo výpočtu ostatných potenciálne zakázaných alebo obmedzených\ntypových konaní, medzi ktoré sú samostatne zaradené umiestňovať stavby, umiestňovať zariadenia a až\nnakoniec vykonávať činnosti. Samotné zdvihnutie ramena žeriava do citlivej výšky ochranného pásma\nani z hľadiska bežného významu a chápania výrazu v bežnom použití neindikuje možnosť zaradenia do\ntypovej skupiny zriadiť zariadenie.\nŽalobca namietal, že krajský súd opomenul reagovať na gramatický výklad slova zriadiť/zariadenie, ktoré\ntvorí integrálnu zložku predmetnej skutkovej podstaty, pričom výraz zriadiť zariadenie je nutné vykladať\nza pomoci výkladu oboch predmetných použitých výrazov zvlášť, ale potom významovo spolu. Krajský\nsúd rovnako nereagoval na systematický výklad dotknutého ustanovenia v kontexte právneho predpisu.\nPosúdenie aplikovateľnosti § 51 ods. 3 písm. e/ leteckého zákona bolo tak nesprávne a nedostatočne\nodôvodnené.\nPokiaľ krajský súd zo žalobnej argumentácie vyvodil, že žalobca si je vedomý toho, že naplnil znaky\nskutkovej podstaty, tento záver nemožno prijať. Žalobca spáchanie správneho deliktu jednoznačne\nodmietol a zároveň poukázal, že akýkoľvek omyl subjektu podriadeného verejnej správe ohľadom\nvýkladu a aplikovateľnosti zákona by nemohol založiť iný význam tohto zákona, než zákon v skutočnosti\nmá. Hypotéza upravujúca predpoklady deliktuálnej zodpovednosti nemôže byť menená ani prípadným\núzemným plánom. Porušenie nadefinovaných zákazov a povinností ustanovených v územnom pláne, v\nrozsahu presahujúcom okruh povinností definovaných v hypotéze skutkovej podstaty deliktu v § 51 ods.\n3 písm. e/ leteckého zákona, neumožňuje tieto nadrámcové povinnosti sankcionovať prostredníctvom\nuvedenej skutkovej podstaty.\nVo vzťahu k vymedzeniu ochranných pásiem žalobca uviedol, že v územnom pláne figurujú zákazy\nformulované vo vzťahu k jednotlivým objektom, ktoré nemajú presahovať stanovené výšky. Ani najširšie\npoňatie uvedených druhových objektov však nemôže naplniť skutkovú podstatu podľa § 51 ods. 3\npísm. e/ leteckého zákona, ktoré postihuje len zriaďovanie stavieb a zariadení nestavebnej povahy.\nJe zrejmé, že § 51 ods. 3 písm. e/ leteckého zákona vôbec nedopadá na stromové porasty, ani na\nstavebné mechanizmy, preto vymedzenie ochranného pásma v tomto kontexte nemá žiadnu relevanciu.\nVymedzenie ochranného pásma má vo vzťahu k zariadeniam nestavebnej povahy význam len potiaľ,\npokiaľ uvedené objekty sú spôsobilé zriaďovania v súlade s vymedzením dotknutej skutkovej podstaty.\nSprávne rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a naviac sú nepreskúmateľné,\n\nkeďže žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádzal aj skutočnosti, ktoré neboli obsahom prvostupňového\nsprávneho rozhodnutia, pričom nebol jasný presný význam a účel tejto argumentácie.\nŽalobca tiež namietal neodôvodnenosť výšky pokuty, keď nie je zrejmé, akými úvahami sa prvostupňový\norgán pri jej určovaní spravoval, pričom ako primeraná sa javí aj pokuta v nižšej výške. Z hľadiska\npolohy areálu žalobcu voči leteckým pozemným zariadeniam a ploche a využitiu dotknutého letiska\nnemohlo dôjsť k ohrozeniu letovej prevádzky, ktorá okolnosť je súčasťou vymedzenia skutkovej podstaty\nsprávneho deliktu podľa § 51 ods. 3 písm. e/ leteckého zákona. Prvostupňový správny orgán mal úvahu\no primeranej výške pokuty oprieť o komplexné posúdenie z hľadiska obvyklých kritérií trestania deliktov\n(závažnosť konania, jeho trvanie, miera následkov, osoba páchateľa, okolnosti spáchania deliktu a pod.\nPokiaľ správny orgán primeranosť výšky sankcie založil na konštatácii, že dňa 24.08.2011 nadobudlo\nprávoplatnosť rozhodnutie leteckého úradu č. p. 5221/301-52/2011 zo dňa 24.08.2011, ktorým bola\nžalobcovi uložená pokuta za obdobný delikt, toto bolo zrušené Krajským súdom v Bratislave rozsudkom\nč. k. 2S 43/2012 - 44 zo dňa 27.11.2013, čo potvrdzuje, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo\npri ukladaní pokuty z nesprávneho právneho predpokladu. Správne orgány nevzali na zreteľ ako\npodstatnú skutočnosť to, že žalobca sa snažil o dosiahnutie režimu výnimiek z ochranného pásma letiska\numožňujúceho mu realizáciu jeho predmetu činnosti vo vlastnom areáli, pričom v súčasnosti takýmto\npovolením žalobca disponuje, čo je dôkazom, že realizácia jeho činnosti nie je pre činnosť letiska nijak\nzvlášť ohrozujúca. Ani krajský súd sa k argumentácii o založení odôvodnenia výšky pokuta na jedinej\nokolnosti nevyjadril, len zopakoval argument správneho orgánu, pričom v rozhodnutiach správnych\norgánov chýba posúdenie kritérií odôvodnenosti výšky pokuty, na čo krajský súd nereflektoval.\nVo vzťahu k postupu krajského súdu žalobca namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom,\nkeď poverená advokátska koncipientka bola pripustená na pojednávanie len ako verejnosť, a to s\npoukazom na § 250a O. s. p. Taký výklad, ktorý vyžaduje, aby všetky úkony v rámci právneho zastúpenia\nrealizovala samotná osoba advokáta je nesprávny a zasahujúci sa ústavného práva účastníka konania.\n§ 250a vyžaduje obligatórne právne zastúpenie profesne spôsobilou osobou s licenciou na právne\nslužby v neobmedzenom rozsahu, ktorou je len advokát, pričom v súlade s § 64 ods. 2 druhá veta\nzákona o advokácii a § 25 ods. 3 O. s. p. je advokát oprávnený poveriť advokátskeho koncipienta\nvykonaním jednotlivých úkonov. Pokiaľ právna úprava umožňuje, aby v prípade splnenia podmienky\nlen právnického vzdelania u samotného žalobcu alebo niektorého jeho zamestnanca, tento nemusel\nbyť zastúpený advokátom, nie je dôvod § 250a O. s. p. vykladať tak, že výkon jednotlivých úkonov\nprávnej pomoci povereným advokátskym koncipientom nie je prípustný. Takýto výklad pokladal žalobca\nza nadmerne reštriktívny. Rozhodnutie o spôsobilosti advokátskeho koncipienta zastupovať klienta za\nadvokáta patrí advokátovi, ktorý je jeho školiteľom a ktorý za zastupovanie preberá plnú zodpovednosť,\nako aj príslušnému klientovi, ktorý má oprávnenie vylúčiť možnosť zastupovanie koncipientom. Žalobca\npoukázal, že aj v trestnom konaní, ktoré je pre subjekty menej závažným, je vykonávanie úkonov\nadvokátskymi koncipientmi pripustené. Zastupovaním na pojednávaní dňa 31.01.2014 bola poverená\nadvokátska koncipientka s dlhoročnou praxou disponujúca aj advokátskou skúškou. Záverom žalobca\npoukázal na právnu úpravu v Českej republike, kde bolo obligatórne zastúpenie žalobcu advokátom v\nkonaní o správnej žalobe zrušené.\nK podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 03.04.2014 vyjadril žalovaný tak, že napadnutý\nrozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť.\nUviedol, že žalobca vysunul rameno autožeriava nad výšky určené ochrannými pásmami Letiska\nKošice a leteckých pozemných zariadení, a to bez vedomia riadiacej veže TWR Košice a bez\nsúhlasu Leteckého úradu ohrozil bezpečnosť leteckej prevádzky. Gramatický výklad pojmov zriadiť a\nzariadenie nestavebnej povahy považoval žalovaný za irelevantné, nakoľko vysunutím ramena nad\nvýšky určené ochrannými pásmami Letiska Košice a leteckých pozemných zariadení sa jednoznačne\nzriadilo zariadenie nestavebnej povahy, ktorým bola ohrozená bezpečnosť leteckej prevádzky. Vo vzťahu\nk rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 43/2012 - 44 zo dňa 27.11.2013 žalovaný uviedol, že\ntento nie je právoplatný, keďže proti nemu podal v zákonnej lehote odvolanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10\nods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1\nveta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.\n\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>. Rozsudok bol\nverejne vyhlásený dňa 18.06.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPodľa § 51 ods. 3 písm. e/ leteckého zákona, letecký úrad môže právnickej osobe alebo fyzickej osobe\noprávnenej na podnikanie uložiť pokutu do 500 000 Sk, ak zriaďuje stavby a zariadenia nestavebnej\npovahy, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť leteckej prevádzky, bez súhlasu leteckého úradu.\nPodľa § 55 ods. 1 leteckého zákona, na konanie v civilnom letectve sa nevzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní 13) vo veciach zákazu a obmedzenia letov (§ 6), vyšetrovania leteckých nehôd (§\n18), vydávania a uznávania preukazov spôsobilosti leteckého personálu (§ 19), overovania spôsobilosti\nlietadiel a iných výrobkov leteckej techniky (§§ 22 až 24), povoľovania nepravidelných dopravných letov\n(§ 39), iných ako dopravných letov zahraničných prevádzkovateľov lietadiel za odplatu (§ 40) a pri výkone\npôsobnosti podľa § 33 ods. 3 a § 41 ods. 1 písm. e/.\nPodľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\nPodľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti,\nsa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 24 O. s. p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o\nzastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže\nmať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.\nPodľa § 25 ods. 3 O. s. p. advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším\nzástupcom, prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva.\nPodľa § 250a O. s. p. žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď\nsám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je\ndaná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach\nzdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového\nzabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej\npolitiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov\na vo veciach azylu a doplnkovej ochrany.\n\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991\nZb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o\nadvokácii\") advokát je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska\nkomora (ďalej len „komora\" alebo „SAK\").\nPodľa § 61 zákona o advokácii advokátsky koncipient je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátskych\nkoncipientov vedeného komorou.\nPredmetom súdneho prieskumu je zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. p. 01070/2012/SCLVD-9196 zo\ndňa 13.02.2012, ktorým potvrdil rozhodnutie leteckého úradu č. p. 13889/120/2011 zo dňa 28.11.2011,\nktorým bola žalobcovi uložená pokuta 6000 € za porušenie § 51 ods. 3 písm. e/ leteckého zákona\ntým, že dňa 07.09.2011 v čase od 12.00 do 14.40 UTC (svetový koordinovaný čas; stredoeurópsky\nletný čas = UTC + 2hod.) v areáli žalobcu došlo k vysunutiu ramena autožeriava do výšky riadiacej\nveže na Letisku Košice. Týmto konaním došlo k narušeniu ochranného pásma prechodovej plochy\nLetiska Košice a leteckého pozemného zariadenia okrskového prehľadového rádiolokátora SRE, ktoré\nboli určené rozhodnutím leteckého úradu č. 313-477-OP/2011-2116 zo dňa 09.11.2001.\nS ohľadom na obsah odvolacích námietok sa odvolací súd prvotne zaoberal tvrdeným odňatím možnosti\nkonať pred súdom, keď krajský súd advokátsku koncipientku prítomnú na nariadenom pojednávaní\nakceptoval len ako verejnosť.\nZastúpenie advokátom v konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\nvzhľadom na osobitnú úpravu v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku znamená, že v konaní\npred súdom - osobitne na pojednávaní, koná za žalobcu advokát, teda osoba zapísaná ako advokát v\nzozname vedenom SAK. Nakoľko advokátsky koncipient nie je advokátom, v správnom súdnictve pre\nosobitnú úpravu zastúpenia nemôže byť aplikované ustanovenie § 25 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého\nadvokát je oprávnený dať sa zastupovať prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva.\nUstanovenie § 250a O. s. p. má obligatórnu povahu, a preto ani podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s.\np. primerané použitie ustanovení prvej časti Občianskeho súdneho poriadku, t. j. ani § 25, neprichádza\nv úvahu.\nPokiaľ žalobca argumentoval právnou úpravou účinnou v Českej republike, odvolací súd dáva do\npozornosti, že v zmysle čl. 144 ods. 1 Ústavy SR je sudca pri rozhodovaní viazaný ústavou, ústavným\nzákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom, a teda nebolo možné prihliadať\nna tu skutočnosť, že iný štát v správnom súdnictve nevyžaduje obligatórne zastúpenie advokátom.\nPrijatím argumentácie žalobcu by vo svojej podstate stratila význam právna úprava obsiahnutá v § 250a\nO. s. p., keď pre splnenie podmienky zastúpenia advokátom by stačilo len podanie žaloby advokátom,\npričom všetky nasledujúce úkony by v konaní vykonával advokátsky koncipient.\nMožnosť zastupovania v trestnom konaní advokátskym koncipientom vyplýva priamo z Trestného\nporiadku ako z osobitného predpisu, ktorý explicitne stanovuje v akom štádiu trestného konania a pri\nakých trestných činoch je možné, aby sa dal obhajca zastúpiť advokátskym koncipientom, a preto\nnakoľko O. s. p. takúto výnimku neobsahuje, najvyšší súd hodnotil ako správny postup krajského súdu\nvo vzťahu k advokátskej koncipientke prítomnej na nariadenom pojednávaní.\nVo vzťahu k samotnej zákonnosti napadnutého rozhodnutia najvyšší súd poukazuje, že z ustálenej\njudikatúry (napr. rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 2Sžo/238/2009 zo dňa 19.05.2010, zverejnený v\nZbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR 6/2011, s. 61, pod č. 101/2011, sp. zn. 2Sžo/106/2007 zo dňa\n13.03.2008, zverejnený v časopise Zo súdnej praxe 4/2008 s. 159, pod č. 57/2008, sp. zn. 2Sžf/9/2010\nzo dňa 16.02.2011 zverejnený v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR 2/2012, s. 93, pod č. 30/2012,\nvyplýva, že v rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o správnych\ndeliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý.\n\nBolo povinnosťou leteckého úradu vo výroku presne popísať akým spôsobom (konaním, opomenutím\na pod.) boli porušené jednotlivé ustanovenia leteckého zákona. Pokiaľ správny orgán prvého stupňa vo\nvýroku uviedol, že pokutu ukladá za „ohrozenie bezpečnosti leteckej prevádzky zriadením zariadenia\nnestavebnej stavby...\", odvolací súd poukazuje, že takýto správny delikt letecký zákon nepozná.\nŽalovaný túto vadu neodstránil, naviac vo výroku uviedol, že potvrdzuje rozhodnutie leteckého úradu,\nktorým letecký úrad uložil pokutu za „opakované ohrozenie bezpečnosti leteckej prevádzky..\", hoci\nprvostupňový správny orgán pokutu za takto kvalifikovaný skutok neukladal.\nAbsencia nevyhnutných obsahových náležitostí výroku má vplyv na zákonnosť rozhodnutia, konkrétne\nv otázke vymedzenia správneho deliktu, za ktorý sa ukladá sankcia a táto absencia je potom spôsobilá\nvyvolať nezákonnosť predmetného rozhodnutia. Vymedzenie deliktu tak ako bolo uvedené vyššie je\nzmätočné a spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Rozhodnutie o uložení sankcie musí vo výroku\nobsahovať riadne popísanie skutku a musí byť z neho zrejmé bez akýchkoľvek pochybností, akého\nsprávneho deliktu sa žalobca dopustil, kedy sa deliktu dopustil a v čom spočíva spáchaný delikt.\nV otázke odôvodnenia výšky pokuty sa najvyšší súd nestotožnil s názorom krajského súdu, že táto\nbola dostatočne odôvodnená. Je nepochybné, že ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v\nrámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu,\nv ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí\nvýšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a\nrozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite zdôvodnené.\nZákon neupravuje minimálnu výšku sankcie, je na uvážení správneho orgánu v akom rozmedzí sankciu\nuloží. Správny orgán však pri ukladaní sankcie v určitej výške musí uviesť dôvody, pre ktoré dospel k\nuvedenému záveru. Správny orgán prvého stupňa pri rozhodnutí o výške pokuty uviedol, že prihliadol\nna charakter a závažnosť zisteného protiprávneho konania, spočívajúceho v opakovanom porušení\nochranných pásiem, keď opakované porušenie povinnosti vyplývalo z jeho skoršieho rozhodnutia.\nŽalovaný sa však žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami vznesenými žalobcom v podanom\nodvolaní, najmä vo vzťahu k potrebe uložiť sankciu vo výške 6000,- €, nakoľko žalobcovi už bola\nprávoplatne uložená sankcia za obdobne porušenie zákona, hoci žalobca namietal, že toto rozhodnutie\nprávoplatnosť v tom čase ešte nenadobudlo a v konečnom dôsledku bolo zrušené správnym súdom\nna základe podanej žaloby. Iný relevantný dôvod správny orgán prvého stupňa neuviedol a žalovaný\nsa výškou pokuty nezaoberal vôbec. Nie je tak zrejmé, na základe ktorých skutočností bolo potrebné\nuložiť sankciu v danej výške, v súvislosti so závažnosťou porušenia povinnosti, a to aj s prihliadnutím\nna žalobcom v odvolaní uvádzané skutočnosti.\nNa základe uvedených dôvodov najvyšší súd nemohol pristúpiť k vecnému preskúmaniu napadnutého\nrozhodnutia, keď bolo potrebné ho zrušiť z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť výroku\na nedostatok dôvodov v časti týkajúcej sa výšky uloženej pokuty podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O. s. p.\na vec mu vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\nO náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.\ns. p. v spojení s § 224 ods. 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p., keď úspešnému žalobcovi priznal\nich náhradu vo výške 625,95 €, pozostávajúcu z náhrady za zaplatené súdne poplatky za žalobu (66\n€) a odvolanie (66 €), a náhrady za trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci v r. 2012\n(prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba, á 127,16 €) a jeden\núkon právnej pomoci v r. 2014 (písomné podanie na súd vo veci samej - odvolanie, 134 €), právnym\núkonom zodpovedajúce režijné paušály (2x7,63 € + 8,04 €), zvýšenú o DPH v sadzbe 20 %.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal náhradu za ďalšie uplatnené trovy spojené s prítomnosťou\nadvokátskej koncipientky na nariadenom pojednávaní, keď ich nepovažoval za účelne vynaložené, a to\ns prihliadnutím na záver o neprípustnosti zastupovania advokátskym koncipientom v konaní o správnej\nžalobe.\nŽalovaný je povinný náhradu trov konania podľa § 149 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 vety\nprvej O. s. p. uhradiť na bankový účet právneho zástupcu žalobcu.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}