{"guid": "91b6a224-0801-4c91-b537-12abac63138f:573c38fa-b374-43f9-b1c9-b43e876685af", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1012200476.1", "spisova_znacka": "9Sžso/44/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/44/2013 z 29. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2015, sp. zn. 9Sžso/44/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:1012200476.1", "identifikacne_cislo": "1012200476", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2015-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-210.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 210 ods. 1 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-210.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-210"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-210"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/573c38fa-b374-43f9-b1c9-b43e876685af", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1012200476.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012200476.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012200476.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžso/44/2013\n1012200476\n29. 04. 2015\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2015:1012200476.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu Borsodi\nTranzit Foglalkoztatási Közhasznú Nonprofit Korlátolt Felelősségű Társaság, so sídlom Jászi. O. u.\n3, 3600 Ózd, IČO: Cg.05-09-017581, Maďarská republika, zastúpeného JUDr. Ladislavom Csákóom,\nadvokátom so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova ul. č. 4, proti žalovanej Sociálnej poisťovni v\nBratislave, Ul. 29. augusta č. 8, 813 64 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej\nčíslo 10880-2/2012-BA a číslo 10875-2/2012-BA, obe zo 2. februára 2012, na odvolanie žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Nitre z 26. marca 2013, č. k. 11S/87/2012-36, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 26. marca 2013, č. k.\n11S/87/2012-36 m e n í tak, že rozhodnutia žalovanej číslo 10880-2/2012-BA a číslo 10875-2/2012-BA,\nobe z 2. februára 2012, ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany číslo 32062-81/2011TO z 15. augusta 2011 a číslo 32062-111/2011-TO z 15. augusta 2011 z r u š u j e a vec vracia\nžalovanej na ďalšie konanie.\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodne do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto\nrozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Nitre rozsudkom z 26. marca 2013, č. k. 11S/87/2012-36, zamietol žaloby o preskúmanie\nrozhodnutí žalovanej číslo 10880-2/2012-BA z 2. februára 2012, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie\nSociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) z 15. augusta\n2011, číslo 32062-81/2011-TO o vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového\npoistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti pánovi T. občanovi Maďarska dňom 28. júla 2008\n(konanie vedené pod sp.zn. 11S/87/2012) a číslo 10875-2/2012-BA tiež z 2. februára 2012 (konanie\nvedené pod sp.zn. 11S/92/2012), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky\nTopoľčany číslo 32062-111/2011-TO z 15. augusta 2011 o zániku povinného nemocenského poistenia,\npovinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti pánovi T., občanovi\nMaďarska dňa 31. augusta 2008, pričom žalovaná zmenila výrokovú časť rozhodnutí v tom, že vypustila\ntext: „...§ 210 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení...\" a doplnila text: „...§ 210 ods. 1 zákona o\nsociálnom poistení...\". Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal.\nKonanie oboch žalobách krajský súd spojil na spoločné konanie pod sp. zn. 11S/87/2012. Z odôvodnenia\nrozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal aplikácie čl. 14 ods. 1 písm. a) nariadenia rady EHS č. 1408/71\no uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v\nrámci spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „nariadenie“) z dôvodu, že vyslanie\n\njeho zamestnancov na výkon práce nemalo prekročiť a ani neprekročilo 12 mesiacov. Krajský súd mal\nz administratívnych spisov žalobcu preukázané, že T. bol pridelený na výkon zamestnania na území\nSlovenskej republiky v spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA, spol. s r. o. od 28.07.2008 do 31.08.2008,\npričom nemal vystavený formulár E101, bol prihlásený do poistenia na území Maďarska a nebola\nudelená výnimka podľa čl.17 nariadenia. Pre použitie uplatniteľnej legislatívy Maďarska na menovaného\nzamestnanca, bolo podľa názoru krajského súdu potrebné buď na žiadosť zamestnanca, alebo žalobcu\nako jeho zamestnávateľa, zabezpečiť vydanie osvedčenia príslušným orgánom v Maďarsku o tom, že\ntento zamestnanec i naďalej podlieha právnym predpisom tohto štátu. Žalobca však v konaní pred\nsprávnym orgánom, ale ani pred súdom túto skutočnosť nepreukázal. Krajský súd preto skonštatoval, že\nžalovaná, resp. prvostupňový správny orgán správne argumentujú uplatniteľnou legislatívou Slovenskej\nrepubliky. Podľa názoru súdu žalovaný i prvostupňový správny orgán postupovali v súlade s nariadením\nRady č. 1408/71, keď pristúpili k vydávaniu rozhodnutí u jednotlivých pracovníkov podľa zoznamu\nmaďarskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia, u ktorých bolo preukázané, že vykonávali prácu na\núzemí Slovenskej republiky na základe pridelenia zamestnancov prijatých v Maďarsku v spoločnosti\nVALSABBIA SLOVAKIA, spol. s r. o. Na uvedeného zamestnanca žalobcu sa vzťahoval náš právny\nporiadok a predpisy, lebo vykonával prácu na území Slovenskej republiky na základe jeho pridelenia\nžalobcom a nedisponoval formulárom E 101 vystaveným domovskou zdravotnou poisťovňou OEP\nBudapešť, podľa ktorého by naďalej podliehal legislatíve vysielajúceho štátu. Ak by žalobca ako\nzamestnávateľ postupoval v zmysle nariadenia Rady EHS č. 1408/71 dôsledne, vystavený formulár\nby jednoznačne určil uplatniteľnú legislatívu a odpadli by zamestnávateľovi (ale i zamestnancovi)\npovinnosti plniť povinnosti v oblasti sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike, teda v štáte\nvyslania. Podľa názoru krajského súdu pre uplatniteľnosť čl.14 nariadenia je rozhodujúce, či žalobca\n(ako vysielajúca organizácia) nevykonával v Maďarsku významné ekonomické činnosti, čo v danom\nprípade žalovaná nebola povinná skúmať, lebo táto skutočnosť vyplýva z oznámenia príslušného\norgánu sociálneho zabezpečenia Maďarska. Rozhodnutie o vzniku povinného sociálneho poistenia\nzamestnanca podľa slovenskej legislatívy podľa článku 13(2) (a) nariadenia č. 1408/71 je opodstatnené,\nnakoľko Sociálna poisťovňa, ani súdy Slovenskej republiky nie sú viazané rozsudkom súdu iného\nčlenského štátu EÚ. Preto nie je dôvod zrušiť poistný pomer zamestnanca maďarského zamestnávateľa\npodľa slovenskej legislatívy. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 14, § 15 a § 19 zákona č. 461/2003\nZ. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“),\nktoré stanovujú osobný rozsah sociálneho poistenia, je podľa názoru krajského súdu nepochybné, že\nzamestnanec žalobcu pán T. v súvislosti s výkonom práce na území Slovenskej republiky bol povinne\nnemocensky, dôchodkovo a v nezamestnanosti poistený, a to momentom samotného vykonávania tejto\nčinnosti, resp. práce, t. j. dňom 28. júla 2008 a jeho poistenie zaniklo dňom ukončenia vykonávania tejto\nčinnosti, resp. práce, t. j. dňom 31. augusta 2008.\nProti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd rozsudok\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať mu náhradu trov konania.\nŽalobca namietal, že z § 20 písm. a) zákona o sociálnom poistení účinného v čase, keď zamestnancovi\nmalo vzniknúť povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v\nnezamestnanosti (ďalej len „poistenie“), vyplýva, že toto poistenie vzniká fyzickej osobe v pracovnom\npomere odo dňa vzniku pracovného pomeru. Pánovi T. však na území Slovenskej republiky nikdy\nnevznikol žiaden pracovný pomer, tento bol zamestnaný len na území Maďarska. Žalovaná síce uviedla,\nže zamestnancovi vznikol pracovný pomer, ale už neuviedla, kedy a na základe akej právnej skutočnosti,\nnavyše aj v jej administratívnom spise chýba dôkaz o vzniku, dátume, forme a spôsobe pracovného\npomeru. Namietol aj nesprávnosť záveru krajského súdu, že žalobca v Maďarsku nevykonával\nvýznamné ekonomické aktivity, keďže okrem prevádzky biofarmy, služieb v oblasti personálnej politiky\nvykonáva mentorskú činnosť, činnosť v oblasti vedy a výskumu, tréningové programy a iné činnosti.\nPoukázal aj na čl. 13 ods. 2 písm. f) nariadenia, ktorý nasvedčuje použiteľnosti legislatívy Maďarska.\nĎalej namietal, že aplikovateľnosť slovenského práva vylučuje čl. 14 ods. 1 písm. a) nariadenia, v\nzmysle ktorého sa čl. 13 ods. 2 písm. a) nepoužije, pokiaľ osoba, ktorá je zamestnaná na území\nčlenského štátu podnikom, pre ktorý zvyčajne pracuje, a ktorá je vyslaná týmto podnikom na územie\niného členského štátu, aby tam vykonávala prácu pre tento podnik, naďalej podlieha právnym predpisom\nprvého členského štátu za predpokladu, že predpokladané trvanie tejto práce neprekročí 12 mesiacov\n\na že nie je vyslaná s cieľom, aby nahradila inú osobu, ktorá ukončila dobu svojho vyslania. Aj keď\nzamestnanec nemal vystavený formulár E 101, treba uviesť, že ide o doklad, ktorý nemá konštitutívny\ncharakter; s jeho vydaním sa nespája vznik, zmena či zánik nejakého právneho vzťahu a ide o formalitu.\nŽalovaná navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedla, že v\nnapadnutých rozhodnutiach a následne aj vo vyjadreniach k žalobám podrobne zdôvodnila prečo bolo\nnevyhnutné v danom prípade určiť uplatniteľnú legislatívu podľa nariadenia a prečo sa na zamestnanca\nžalobcu vzťahuje práve legislatíva Slovenskej republiky, následkom čoho dotknutému zamestnancovi\nvzniklo (a neskôr zaniklo) na území Slovenskej republiky podľa § 14 ods. 1 písm. a), § 15 ods.\n1 písm. a) a § 19 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie, povinné\ndôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti. V danom prípade bolo nevyhnutné určiť\nuplatniteľnú legislatívu na základe príslušného koordinačného nariadenia a následne túto legislatívu\naplikovať pri vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového\npoistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti, a to z dôvodu, že žalobca je agentúrou dočasného\nzamestnávania so sídlom v Maďarsku, a dotknutí zamestnanci žalobcu, v danom konkrétnom prípade\npán T. vykonávali práce v období uvedenom v prílohe Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov na\núzemí Slovenskej republiky v spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA, spol. s r.o., Bánovce nad Bebravou.\nVychádzajúc zo všeobecného pravidla, na základe ktorého sa určí uplatniteľná legislatíva v oblasti\nsociálneho zabezpečenia, t. j. z článku 13 (2) (a) nariadenia, je zamestnanec žalobcu podriadený\nsystému sociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom vykonáva svoju činnosť, a to aj napriek\nskutočnosti, že má bydlisko na území iného členského štátu, alebo že sa sídlo alebo miesto podnikania\npodniku alebo jednotlivca, ktorý ju zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu. Dotknutí\nzamestnanci žalobcu by podliehali v oblasti sociálneho zabezpečenia legislatíve Maďarska len v tom\nprípade, ak by im Maďarsko, ako vysielajúci štát, vystavilo na obdobie kedy vykonávali práce na území\nSlovenskej republiky formulár E 101 (potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve). Len v tomto prípade by\nsa na dotknutých zamestnancov žalobcu mohol aplikovať článok 14 (1) (a) nariadenia, tzv. inštitút\nvyslania. Legislatíva Maďarska by sa v oblasti sociálneho zabezpečenia aplikovala aj v prípade, ak by\nvecne príslušný úrad v Maďarsku po vzájomnej dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny\nSlovenskej republiky udelil dotknutým zamestnancom žalobcu na čas, kedy vykonávali práce na území\nSlovenskej republiky výnimku podľa článku 17 nariadenia.\nS odkazom na ustanovenia § 14, 15 a 19 zákona o sociálnom poistení, ktoré vymedzujú osobný rozsah\nnemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti, je podľa žalovanej\nzamestnanec žalobcu pán T. v období, kedy vykonával prácu na území Slovenskej republiky, teda od 28.\njúla 2008 do 31. augusta 2008 povinne nemocensky poistený, povinne dôchodkovo poistený a povinne\npoistený v nezamestnanosti podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok\na konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja\nods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu treba vyhovieť.\nV zmysle II. hlavy, článku 13 (9) ods. 1 nariadenia osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, podliehajú\nprávnym predpisom len jedného členského štátu.\nPodľa článku 13 (9) ods. 2 písm. a) nariadenia, pokiaľ články 14 až 17 neustanovujú inak, na osobu\nzamestnanú na území jedného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy tohto štátu dokonca aj\nvtedy, ak má bydlisko na území iného členského štátu alebo ak sa sídlo alebo miesto podnikania podniku\nalebo fyzickej osoby, ktorá ho zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu.\nPodľa článku 14 ods. 1 písm. a) nariadenia článok 13 ods. 2 písm. a) sa použije s nasledujúcimi\nvýnimkami a výhradami: osoba, ktorá je zamestnaná na území členského štátu podnikom, pre ktorý\nzvyčajne pracuje, a ktorá je vyslaná týmto podnikom na územie iného členského štátu, aby tam\nvykonávala prácu pre tento podnik, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za\n\npredpokladu, že predpokladané trvanie tejto práce neprekročí 12 mesiacov a že nie je vyslaná s cieľom,\naby nahradila inú osobu, ktorá ukončila dobu svojho vyslania.\nZo spisov vyplýva, že žalobca žiadal o preskúmanie rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím jej pobočky o vzniku (dňom 28. júla 2008) a o zániku (ku dňu 31. augusta 2008) poistenia\npánovi T., občanovi Maďarska.\nZ dôvodov rozhodnutia žalovanej vyplýva, že žalobca je personálnou agentúrou so sídlom v Maďarsku,\nktorá na základe Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov prideľovala svojich zamestnancov prijatých\nv Maďarsku na výkon činností na území Slovenskej republiky v spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA,\nspol. s r. o. so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Partizánska ul. č. 73.\nNa základe uvedenej Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov vykonával pán T. činnosť na území\nSlovenskej republiky od 28. júla 2008 do 31. augusta 2008. Vysielajúci štát mu však nevystavil formulár\nE 101, na základe ktorého by tento zamestnanec podliehal právnemu poriadku vysielajúceho štátu,\nteda Maďarska, a ktorý by zbavil zamestnanca a zamestnávateľa plniť povinnosti v oblasti sociálneho\nzabezpečenia v členskom štáte, v ktorom vykonával činnosť.\nNa podklade uvedených skutočností žalovaná vyslovila názor, že na pána T. sa vzťahuje v oblasti\nsociálneho zabezpečenia od 28. júla 2008 právny poriadok Slovenskej republiky s odkazom na článok\n13 (2) (a) nariadenia, teda jeho použitie\nodôvodňuje všeobecné pravidlo, určujúceho uplatniteľnú legislatívu podľa miesta výkonu práce.\nOdvolací súd dospel k záveru, že žalovaná nepostupovala v konaní tak, aby presne a úplne zistila\nskutočný stav veci.\nMožno súhlasiť s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého sa považuje za formalitu vystavenie\nformulára E 101, o čom svedčí už aj názov článku 11 vykonávacieho nariadenia č. 574/72 (formality v\nprípade vyslania zamestnanca na iné miesto podľa článku 14 ods. 1 a 14b 81 nariadenia a v prípade\ndohôd uzatvorených v súlade s článkom 17 nariadenia). V žiadnom prípade však nemožno bez\nďalšieho skúmania podmienok (upravených v rozhodnutí Správnej komisie Európskych spoločenstiev\npre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov č. 181 z 13. decembra 2000) vysloviť záver, podľa\nktorého ak vysielajúci štát zamestnancovi nevystavil formulár E 101, dokladujúci skutočnosť, že na jeho\nzáklade dotknutý zamestnanec podlieha legislatíve vysielajúceho štátu, sa na zamestnanca vzťahuje\nprávny poriadok Slovenskej republiky.\nŽalovaná charakteru formulára E 101 dostatočnú pozornosť nevenovala. Z rozhodnutia správnej\nkomisie Európskych spoločenstiev pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov č. 181 z 13.\ndecembra 2000 (ďalej len „rozhodnutie správnej komisie č. 181“) bodu 6 vyplýva, že formulár E 101 by\nbolo vhodnejšie vydať pred začatím danej doby; môže však byť vydaný počas tejto doby alebo dokonca\npo jej uplynutí, v takom prípade môže mať retroaktívny účinok.\nZ uvedeného možno vyvodiť, že formulár E 101 je možné vydať i po uplynutí doby vyslania, a preto\nžalovaná bola povinná dôsledne sa zaoberať aj podmienkami pre uplatňovanie článku 14 ods. 1\nnariadenia a spolupracovať s príslušnou inštitúciou Maďarskej republiky, povinnosť, ktorá jej vyplýva\nnielen z nariadenia (čl. 84 a čl. 86), ale tiež z predmetného rozhodnutia správnej komisie č. 181.\nV nadväznosti na tieto skutočnosti mala žalovaná tiež zisťovať právne postavenie maďarskej inštitúcie\n„Országos Egészségbiztosítási Pénztár“ (OEP) v Maďarskej republike, s ktorou komunikovala. Tvrdenie\nžalovanej, že ide o maďarskú inštitúciu sociálneho zabezpečenia, nie je dostatočne doložené. Na č. l.\n\n25 administratívneho spisu sa nachádza list tejto inštitúcie, v záhlaví ktorého je uvedený názov\n„National Health Insurance Fund“\n(Národný fond zdravotného poistenia), z čoho vyplývajú pochybnosti o skutočnosti, aký druh poistenia\nuvedená inštitúcia vlastne vykonáva.\nNeuniklo tiež pozornosti odvolacieho súdu, že výrok rozhodnutí správnych orgánov neobsahuje\nzákonom predpísané náležitosti, lebo nie je v ňom uvedené ustanovenie právneho predpisu, podľa\nktorého sa rozhodlo, čo je v rozpore s § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.\nŽalovaná i prvostupňový správny orgán svojím postupom v správnom konaní odňali tiež možnosť konať\npred správnym orgánom zamestnancovi žalobcu. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že\nrozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany z 22. augusta 2011, číslo 32578-52/2011-TO bol\nuvedenému zamestnancovi žalobcu ustanovený opatrovník na obhajovanie jeho práv z dôvodu, že\núčastník konania nemôže konať samostatne, pretože jeho pobyt nie je známy. Toto rozhodnutie bolo\ndoručované verejnou vyhláškou podľa § 212 ods. 14 zákona o sociálnom poistení.\nPodľa zákona o sociálnom poistení doručenie verejnou vyhláškou použije organizačná zložka Sociálnej\npoisťovne v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt alebo sídlo nie sú jej známi (§ 212 ods. 13). V\nadministratívnom spise sa však nachádza zoznam osôb ako príloha listu Národného fondu zdravotného\npoistenia, Budapešť z 30. novembra 2009, číslo 12-5732/09, v ktorom pod číslom 5 je uvedený\naj pán T. spolu s dátumom narodenia a adresou. Pobyt účastníka nemohol byť preto pre žalovanú,\nresp. prvostupňový orgán neznámy. Neboli preto splnené podmienky pre rozhodnutie o ustanovení\nopatrovníka z uvedeného dôvodu ani doručenie takého rozhodnutia verejnou vyhláškou a následné\nkonanie s ustanoveným opatrovníkom v správnom konaní.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a\ntaktiež zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, a preto rozsudok krajského súdu\nzmenil, napadnuté rozhodnutie žalovanej i pobočky zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie v\nsúlade s § 250ja ods. 3 v spojení s § 250j ods. 2 písm. a), c) OSP.\nV ďalšom konaní bude nutné, aby žalovaná, resp. prvostupňový správny orgán spolupracovali\ns príslušnou inštitúciou Maďarskej republiky (čl. 84, čl. 84a a čl. 86 nariadenia). Najmä bude\npotrebné vyžiadať si potvrdenia o registrácii uvedeného zamestnanca, prípadne, či mu bola registrácia\nprávoplatne zrušená a od kedy k tomu došlo, preveriť, či prípadné zrušenie registrácie nebolo následne\nmaďarským súdom zrušené. Taktiež je potrebné konať riadne so zamestnancom žalobcu a vysporiadať\nsa s otázkou, či vôbec išlo o vyslanie vzhľadom na odvolaciu i žalobnú námietku žalobcu, že trvanie\npráce neprekročilo 12 mesiacov a vyslanie nebolo na účel nahradenia inej osoby, resp. s námietkou\nvýznamných ekonomických činností v Maďarsku.\nO trovách konania odvolací súd v súlade s § 151 ods.3 O.s.p. rozhodne do tridsiatich dní odo dňa\nprávoplatnosti tohto rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/87/2012", "guid": "c723cf5c-792e-4af0-a1d5-5f7726928020:cd256286-6440-4b54-95fd-3102053a3dbb", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}