{"guid": "5299cdcb-810b-4304-ba97-903b92c489c1:d90e2a9c-6ca4-4d87-831f-d981edcbd9b2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1012200442.1", "spisova_znacka": "9Sžso/82/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/82/2013 z 24. 6. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2015, sp. zn. 9Sžso/82/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:1012200442.1", "identifikacne_cislo": "1012200442", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2015-06-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d90e2a9c-6ca4-4d87-831f-d981edcbd9b2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1012200442.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012200442.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012200442.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžso/82/2013\n1012200442\n24. 06. 2015\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2015:1012200442.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Júlie Horskej, v právnej veci žalobcu: Borsodi Tranzit\nFoglalkoztatási Közhasznú Nonprofit Korlátolt Felelősségű Társaság, so sídlom Jászi. O. u. 3, 3600\nÓzd, IČO: Cg.05-09-017581, Maďarsko, zastúpený JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so sídlom\nv Rožňave, Hviezdoslavova ul č. 4, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29.\naugusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 31. januára 2012, číslo 13665-2/2012BA, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 17. septembra 2013, č. k.\n11S/21/2013-32, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 17. septembra 2013, č. k.\n11S/21/2013-32 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej z 31. januára 2012, číslo 13665-2/2012-BA, z\nr u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie.\nO trovách konania odvolací súd rozhodne do tridsiatich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd rozsudkom zo 17. septembra 2013, č. k. 11S/21/2013-32, podľa § 250j ods. 1 O.s.p.\nzamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia z 31. januára 2012, číslo 13665-2/2012-BA,\nktorým žalovaná zmenila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky v Topoľčanoch z 11. augusta 2011\nčíslo 32062-22/2011-TO vo výrokovej časti tak, že vypustila text: „...§ 210 ods. 1 písm. a) zákona o\nsociálnom poistení...\" a doplnila text: „...§ 210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení...\", a v ostatnej\nčasti rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdila. Rozhodnutím z 11. augusta 2011 číslo\n32062-22/2011-TO Sociálna poisťovňa, pobočka v Topoľčanoch podľa § 210 ods.1 písm. a) zákona\nč. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom\npoistení“) rozhodla, že Q., občanovi Maďarska, dňa 27. augusta 2007 vzniklo povinné nemocenské\npoistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti (ďalej len „ povinné\npoistenie\").\nZ odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal z administratívneho spisu žalovanej preukázané,\nže Národný fond zdravotného poistenia, odbor pre medzinárodné záležitosti a európsku integráciu z\nMaďarska požiadal o pomoc vo veci poistného vzťahu dočasných pracovníkov na Slovensku prijatých\nžalobcom ako personálnou agentúrou s cieľom poskytnúť ich slovenskej spoločnosti VALSABBIA\nSLOVAKIA, s.r.o., Bánovce nad Bebravou na základe zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov zo 14.\nmája 2007, z 15. decembra 2007 a z 28. decembra 2009. V mennom zozname osôb, ktoré pracovali na\núzemí Slovenskej republiky v uvedenej spoločnosti s ručeným obmedzením, bol uvedený aj Q. A., ktorý\ntu vykonával prácu od 27. augusta 2007. Žalobca nepreukázal, že mu príslušný orgán v Maďarsku vydal\n\nosvedčenie (tzv. formulár E 101) o tom, že tento zamestnanec podlieha právnym predpisom tohto štátu.\nPodľa názoru krajského súdu, žalovaný i prvostupňový správny orgán správne právne argumentujú\nuplatniteľnou legislatívou Slovenskej republiky a to tým viac, že v danom prípade nešlo o vyslanie\nzamestnanca na výkon práce do iného členského štátu, ale len o jeho dočasné pridelenie. S poukazom\nna § 14, § 15 a § 19 zákona o sociálnom poistení bol preto zamestnanec žalobcu v súvislosti s\nvýkonom práce na území Slovenskej republiky povinne nemocensky a dôchodkovo poistený a rovnako\nv nezamestnanosti poistený. Krajský súd poukázal na to, že nie je sporné, že k vydaniu žalobou\nnapadnutého rozhodnutia rozhodovala o vzniku povinného poistenia, na základe kontroly vykonanej v\nspoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA, s.r.o. Bánovce nad Bebravou a že pán Q. ako zamestnanec žalobcu\nvykonával na území Slovenskej republiky prácu na základe jeho pridelenia žalobcom, ktorý má sídlo\nv Maďarsku. Tvrdenie žalobcu, že si plnil svoje odvodové povinnosti riadne a včas v Maďarsku ešte\nneznamená, že jeho postup je v súlade s právom Európskej únie. Krajský súd nezistil dôvod na to, aby\nsa dochýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov žalovaného spolu so správnou\ncitáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia,\nktoré vytvára dostatočné východiská pre vyslovenie výroku žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom\ns námietkami žalobcu sa správny orgán logicky a vecne správne vyporiadal.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie. Namietal, že krajský súd vec nesprávne právne\nposúdil. Nevyvodil žiadne závery zo skutočnosti, že správny orgán preskúmavané rozhodnutie založil\nna zistení, že dotknutému zamestnancovi Q. vznikol pracovný pomer na území Slovenskej republiky.\nPracovný pomer na území Slovenskej republiky dotknutému Q. nikdy nevznikol, lebo bol zamestnanom\nv hlavnom pracovnom pomere u žalobcu. Nemohlo mu potom vzniknúť ani povinné poistenie. Ďalej\npoukázal na článok 13 ods. 2 písm. a) a články 14 až 17 nariadenia Rady EHS č. 1408/71, z ktorých nie\nje možné dospieť k záveru, že sa na menovaného vzťahovala slovenská legislatíva, keďže nebol nikde\ninde zamestnaný než na území Maďarska, a preto práve v dôsledku formulácie citovanej normy sa naňho\nnemôžu vzťahovať právne predpisy žiadnej inej krajiny než Maďarska. Aplikovateľnosť slovenského\npráva vylučuje podľa jeho názoru aj článok 14 ods. 1a cit. nariadenia. Podotkol, že vydanie osvedčenia\n(formulár E 101) príslušným orgánom nemá konštitutívny význam, s jeho vydaním alebo nevydaním sa\nnespája vznik, zmena či zánik právneho vzťahu resp. právnej skutočnosti, keďže aj samotné nariadenie\nupravujúce status quo hovorí o osvedčení len ako o formalite. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne žiadal priznať náhradu trov odvolacieho\nkonania vo výške 165,97 €.\nŽalovaná žiadala napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedla, že\nsvoj právny názor odôvodnila príslušnými koordinačnými právnymi predpismi, ktoré upravujú sociálne\nzabezpečenie migrujúcich pracovníkov v rámci členských štátov Európskej únie. Namietla, že v\npreskúmavanom rozhodnutí netvrdila, že zamestnancovi vznikol na území Slovenskej republiky\npracovný pomer, ale podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení rozhodovala o\nvzniku povinného poistenia Q. aplikovaním koordinačného nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna\n1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo\nčinné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších zmien a\ndoplnkov (ďalej aj „nariadenie\"), ktorým je viazaná z dôvodu, že žalobca je agentúrou dočasného\nzamestnávania so sídlom v Maďarsku a dotknutí zamestnanci žalobcu, v danom\nprípade pán\nQ., vykonávali práce v období uvedenom v prílohe Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov na\núzemí Slovenskej republiky v obchodnej spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA, spol. s r.o., Bánovce nad\nBebravou. Vychádzajúc z článku 13 (2) (a) nariadenia je zamestnanec žalobcu pokrytý systémom\nsociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom vykonáva svoju činnosť, a to aj napriek skutočnosti,\nže má bydlisko na území iného členského štátu alebo že sa sídlo alebo miesto podnikania podniku alebo\njednotlivca, ktorý ho zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu. Dotknutí zamestnanci\nžalobcu by podliehali v oblasti sociálneho zabezpečenia legislatíve Maďarska len v tom prípade, ak\nby im Maďarsko ako vysielajúci štát vystavilo na obdobie, kedy vykonávali práce na území Slovenskej\nrepubliky, formulár E 101 (potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve). Legislatíva Maďarska by sa v\noblasti sociálneho zabezpečenia aplikovala aj v prípade, ak by vecne príslušný úrad v Maďarsku po\nvzájomnej dohode s Ministerstvom práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky udelil dotknutým\nzamestnancom žalobcu na čas, kedy vykonávali práce na území Slovenskej republiky výnimku podľa\nčlánku 17 nariadenia. Ďalej poukázala na články 11 a 80 nariadenia a na rozhodnutie č. 181 z 13.\ndecembra 2000, publikovaného v Úradnom vestníku Európskej únie, ktoré precizuje podmienky vyslania\n\nupravené v nariadení a na Kódex dobrej praxe, z ktorých vyplýva, že formulár E 101 je nevyhnutným\ndokladom preukazujúcim uplatniteľnú legislatívu pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov.\nZamestnancom žalobcu nebolo vystavené v Maďarsku potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve (formulár\nE 101), nebola udelená výnimka podľa článku 17, preto nie je možné určiť uplatniteľnú legislatívu podľa\nčlánku 14 (1) (a) alebo článku 17 nariadenia tak, ako uvádza žalobca v odvolaní. Z vyjadrenia Országos\nEgészségbiztosítási Pénztáí (OEP), Nemzetkózi és Európai Integrációs Fóosztálky, Budapešť vyplýva,\nže formuláre E 101 nemôžu byť vystavené. Na zamestnanca žalobcu Q. v období od 27. augusta 2007\ndo 15. novembra 2007, kedy vykonával práce na území Slovenskej republiky, sa vzťahuje v oblasti\nsociálneho zabezpečenia legislatíva Slovenskej republiky a to aj napriek skutočnosti, že bydlisko tohto\nzamestnanca a sídlo jeho zamestnávateľa sa nachádzajú na území Maďarska. Počas obdobia určeného\nzamestnávateľom je potom povinne nemocensky poistený, povinne dôchodkovo poistený a povinne\npoistený v nezamestnanosti podľa zákona o sociálnom poistení.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10, § 246c a § 250ja O.s.p. preskúmal\nnapadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,\nže odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť.\nPredmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím (pobočky) o vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového\npoistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnancovi žalobcu, Q., občanovi Maďarska, s\núčinnosťou k 27. augustu 2007.\nSociálne poistenie zamestnancov, pohybujúcich sa v rámci Európskej únie v relevantnom období\nupravovalo nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho\nzabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva.\nV zmysle II. hlavy, článku 13 (9) ods. 1 nariadenia osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, podliehajú\nprávnym predpisom len jedného členského štátu.\nPodľa článku 13 (9) ods. 2 písm. a) nariadenia pokiaľ články 14 až 17 neustanovujú inak, na osobu\nzamestnanú na území jedného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy tohto štátu dokonca aj\nvtedy, ak má bydlisko na území iného členského štátu alebo ak sa sídlo alebo miesto podnikania podniku\nalebo fyzickej osoby, ktorá ho zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu.\nPodľa článku 14 ods. 1 písm. a) nariadenia článok 13 ods. 2 písm. a) sa použije s nasledujúcimi\nvýnimkami a výhradami: osoba, ktorá je zamestnaná na území členského štátu podnikom, pre ktorý\nzvyčajne pracuje, a ktorá je vyslaná týmto podnikom na územie iného členského štátu, aby tam\nvykonávala prácu pre tento podnik, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za\npredpokladu, že predpokladané trvanie tejto práce neprekročí 12 mesiacov a že nie je vyslaná s cieľom,\naby nahradila inú osobu, ktorá ukončila dobu svojho vyslania.\nPodľa názoru odvolacieho súdu v konaní nebolo dostatočne preukázané, či zamestnanec žalobcu,\nktorý vykonával na základe Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov na území Slovenskej republiky\nprácu v období od 18. mája 2007 do 24. mája 2007, podlieha v oblasti sociálneho zabezpečenia právnym\npredpisom Slovenskej republiky alebo právnym predpisom Maďarska.\nNebolo sporné, že žalobca je personálnou agentúrou so sídlom v Maďarsku, ktorá na základe Zmluvy\no dočasnom pridelení pracovníkov prideľovala svojich zamestnancov prijatých v Maďarsku na výkon\nčinností na území Slovenskej republiky v spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA, spol. s r. o. so sídlom v\nBánovciach nad Bebravou, Partizánska ul. č. 73.\n\nNa základe\nZmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov vykonával Q. činnosť na území\nSlovenskej republiky od 18. mája 2007. Formulár E 101, na základe ktorého by tento zamestnanec\npodliehal právnemu poriadku vysielajúceho štátu, teda Maďarska, a ktorý by zbavil zamestnanca a\nzamestnávateľa plniť povinnosti v oblasti sociálneho zabezpečenia v členskom štáte, v ktorom vykonával\nčinnosť, nemal vystavený.\nNa podklade uvedených skutočností žalovaná vyslovila názor, že na Q. sa vzťahuje v oblasti sociálneho\nzabezpečenia právny poriadok Slovenskej republiky s odkazom na článok 13 (2) (a) nariadenia, teda\njeho použitie odôvodňuje všeobecné pravidlo, určujúceho uplatniteľnú legislatívu podľa miesta výkonu\npráce.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky však dospel k záveru, že žalovaná nepostupovala v konaní tak, aby\npresne a úplne zistila skutočný stav veci.\nMožno súhlasiť s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého sa považuje za formalitu vystavenie\nformulára E 101, o čom svedčí už aj názov článku 11 vykonávacieho nariadenia č. 574/72 (formality\nv prípade vyslania zamestnanca na iné miesto podľa článku 14 ods. 1 a 14b 81 nariadenia a v\nprípade dohôd uzatvorených v súlade s článkom 17 nariadenia). V žiadnom prípade však nemožno bez\nďalšieho skúmania podmienok, upravených v rozhodnutí Správnej komisie Európskych spoločenstiev\npre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov č. 181 z 13. decembra 2000 (ďalej aj „rozhodnutie\nsprávnej komisie č. 181“)) vysloviť záver, podľa ktorého ak vysielajúci štát zamestnancovi nevystavil\nformulár E 101, dokladujúci skutočnosť, že na jeho základe dotknutý zamestnanec podlieha legislatíve\nvysielajúceho štátu, v takom prípade sa na zamestnanca vzťahuje právny poriadok Slovenskej republiky.\nŽalovaná charakteru formulára E 101 dostatočnú pozornosť nevenovala. Z rozhodnutia správnej komisie\nEurópskych spoločenstiev pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov č. 181 z 13. decembra\n2000 bodu 6 vyplýva, že formulár E 101 by bolo vhodnejšie vydať pred začatím danej doby; môže však\nbyť vydané počas tejto doby alebo dokonca po jej uplynutí, v takom prípade môže mať retroaktívny\núčinok.\nZ uvedeného možno vyvodiť, že formulár E 101 je možné vydať i po uplynutí doby vyslania, a preto\nžalobkyňa bola povinná dôsledne sa zaoberať aj podmienkami pre uplatňovanie článku 14 ods. 1\nnariadenia a spolupracovať s príslušnou inštitúciou Maďarska, ktorá povinnosť jej vyplýva nielen z\nnariadenia (čl. 84 a čl. 86), ale tiež z predmetného rozhodnutia správnej komisie č. 181, resp. vyzvať\nžalobcu na dodatočné predloženie formulára E 101.\nŽalovaná svojím postupom v správnom konaní odňala tiež možnosť konať pred správnym orgánom\nzamestnancovi žalobcu pánovi Q. Z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že rozhodnutím\nSociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany z 19. augusta 2011 číslo 32578-22/2011-TO bol uvedenému\nzamestnancovi žalobcu ustanovený opatrovník na obhajovanie jeho práv z dôvodu, že účastník konania\nnemôže konať samostatne, pretože jeho pobyt nie je známy. Toto rozhodnutie bolo doručované verejnou\nvyhláškou podľa § 212 ods. 14 zákona o sociálnom poistení.\nPodľa zákona o sociálnom poistení doručenie verejnou vyhláškou použije organizačná zložka Sociálnej\npoisťovne v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt alebo sídlo nie sú jej známi (§ 212 ods. 13\nzákona o sociálnom poistení). V administratívnom spise sa však nachádza zoznam osôb ako príloha listu\nNárodného fondu zdravotného poistenia, Budapešť z 30. novembra 2009, číslo 12-5732/2009 (č. l. 16), v\nktorom pod číslom 41 je uvedený aj pán Q. spolu s dátumom narodenia aj adresou jeho bydliska. Pobyt\núčastníka teda nebol neznámy a preto nebolo možné z uvedeného dôvodu ustanoviť mu opatrovníka\na doručovať rozhodnutie o ustanovení opatrovníka verejnou vyhláškou. V ďalšom konaní sa žalovaná\nvysporiada aj s týmto nezákonným stavom.\n\nNeuniklo tiež pozornosti odvolacieho súdu, že výrok rozhodnutí správnych orgánov neobsahuje\nzákonom predpísané náležitosti, lebo nie je v ňom uvedené ustanovenie právneho predpisu, podľa\nktorého sa rozhodlo, čo je v rozpore s § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení (nestačí uviesť\nustanovenie týkajúce sa vecnej príslušnosti organizačnej zložky správneho orgánu).\nZ uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa preto podľa § 220 O.s.p. zmenil tak,\nže rozhodnutie žalovanej z 31. januára 2012, číslo 13665-2/2012-BA, podľa § 250j ods. 2 písm. c)\nO.s.p. zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nV ďalšom konaní bude potrebné, aby žalovaná doplnila dokazovanie naznačeným smerom, postupovala\nv úzkej spolupráci s príslušnou inštitúciou Maďarska (čl. 84, čl. 84a a čl. 86 nariadenia) tak, aby žalobca\na jeho zamestnanec neboli ukrátení na svojich právach, a aby prípadne došlo s príslušnou inštitúciou\nMaďarskej republiky k dohode o legislatíve uplatniteľnej na daný prípad. Bude potrebné vyžiadať si\npotvrdenia o registrácii uvedeného zamestnanca, prípadne či mu bola registrácia právoplatne zrušená a\nodkedy k tomu došlo a na základe akých rozhodnutí, preveriť, či neprebieha v takej veci súdne konanie o\npreskúmanie rozhodnutia o výmaze poistenia v Maďarsku a či zrušenie registrácie zamestnanca nebolo\nnásledne maďarským súdom zrušené. Nové rozhodnutie vo veci žalovaná riadne odôvodní, pričom sa\nvysporiada so všetkými námietkami žalobcu.\nO trovách konania odvolací súd rozhodne do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/21/2013", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}