{"guid": "618300dd-ed3c-49da-9f1c-36ed1d70f730:190bd4ab-60c9-45f1-b5d9-f036e5074244", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1012200436.1", "spisova_znacka": "9Sžso/52/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/52/2013 z 29. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2015, sp. zn. 9Sžso/52/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:1012200436.1", "identifikacne_cislo": "1012200436", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "datum_vydania": "2015-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 250 ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/190bd4ab-60c9-45f1-b5d9-f036e5074244", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1012200436.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012200436.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012200436.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžso/52/2013\n1012200436\n29. 04. 2015\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2015:1012200436.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu: Borsodi\nTranzit Foglalkoztatási Közhasznú Nonprofit Korlátolt Felelősségű Társaság, so sídlom Jászi. O. u. 3,\n3600 Ózd, IČO: Cg.05-09-017581, Maďarsko, zastúpený JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so\nsídlom v Rožňave, Hviezdoslavova ul. č. 4, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave,\nUl. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 11263-2/2012-BA z 25.\njanuára 2012, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 27. marca 2013, č. k.\n15S/77/2012-38, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 27. marca 2013, č. k.\n15S/77/2012-38 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej č. 11263-2/2012-BA z 25. januára 2012\nz\nr u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie.\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodne do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd rozsudkom z 27. marca 2013, č. k. 15S/77/2012-38, podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol\nžalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 11263-2/2012-BA z 25. januára 2012, ktorým\nžalovaná zmenila rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky v Topoľčanoch z 15. augusta 2011 č.\n32062-52/2011-TO vo výrokovej časti tak, že vypustila text: „...§ 210 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom\npoistení...\" a doplnila text: „...§ 210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení...\", a v ostatnej časti označené\nrozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdila.\nRozhodnutím z 15. augusta 2011 číslo 32062-52/2011-TO Sociálna poisťovňa, pobočka v Topoľčanoch\npodľa § 210 ods.1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o sociálnom poistení\") rozhodla, že G. H., nar. XX.XX.XXXX, občanovi Maďarska,\ndňa 10. januára 2008 vzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné\npoistenie\nv nezamestnanosti (ďalej len „ povinné poistenie\").\nZ odôvodnenia rozsudku vyplýva, že Krajský súd z administratívneho spisu žalovanej zistil že Národný\nfond zdravotného poistenia, odbor pre medzinárodné záležitosti a európsku integráciu z Maďarska\npožiadal o pomoc vo veci poistného vzťahu dočasných pracovníkov na Slovensku, prijatých žalobcom\nako personálnou agentúrou s cieľom poskytnúť ich slovenskej spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA,\ns.r.o., Bánovce nad Bebravou na základe zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov zo 14. mája 2007,\nz 15. decembra 2007\na z 28. decembra 2009. V mennom zozname osôb,\nktoré pracovali na území Slovenskej republiky v uvedenej spoločnosti s ručeným obmedzením, bol\nuvedený aj pán G. H. od 10.01.2008. Žalobca nepreukázal, že mu príslušný orgán v Maďarsku vydal\n\nosvedčenie (tzv. formulár E 101) o tom, že zamestnanec podlieha právnym predpisom tohto štátu,\nani\nže v jeho prípade ide o právnu situáciu, na ktorú by sa vzťahovali osobitné\npravidlá podľa\nčl. 14 až 17 nariadenia rady EHS č. 1408/71 zo dňa 14.06.1971\no uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v\nrámci spoločenstva. Na to, aby sa na menovaného zamestnanca vzťahovala uplatniteľná legislatíva\nMaďarska, je potrebné buď na žiadosť zamestnanca alebo žalobcu ako jeho zamestnávateľa, zabezpečiť\nvydanie osvedčenia príslušným orgánom v Maďarsku o tom, že tento zamestnanec i naďalej podlieha\nprávnym predpisom tohto štátu, čo však žalobca pred správnym orgánom ani pred súdom nepreukázal.\nKrajský súd skonštatoval, že správne orgány oboch stupňov správne právne argumentujú uplatniteľnou\nlegislatívou SR, a to tým viac, že v danom prípade nešlo o vyslanie zamestnanca na výkon práce\ndo iného členského štátu, ale len o jeho dočasné pridelenie. S poukazom na ustanovenia § 14, § 15\na § 19 zákona o sociálnom poistení, ktoré stanovujú osobný rozsah sociálneho poistenia považoval\nza nepochybné, že menovaný zamestnanec žalobcu v súvislosti s výkonom práce na území SR bol\npovinne nemocensky, dôchodkovo a v nezamestnanosti poistený. Vzhľadom na to, že p. G. H. nebol v\npracovnom pomere so spoločnosťou VALSABBIA SLOVAKIA s.r.o., ale na výkon prác v tejto spoločnosti\nbol pridelený žalobcom; za tejto situácie treba ustanovenie § 20 písm. a) zákona č.461/2003 Z.z. o\nsociálnom poistení vykladať v nadväznosti na skutočný výkon činnosti, resp. výkon prác. Preto z tohto\npohľadu menovanému zamestnancovi vzniklo povinné poistenie momentom samotného vykonávania\ntejto činnosti, resp. práce, t.j. dňom 10.01.2008. Pripustenie iného právneho výkladu by znamenalo, že\nzamestnanec žalobcu by počas výkonu prác v spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA s.r.o., nebol nikde\npovinne poistený. Dospel preto k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako i postup žalovanej sú v súlade\nso zákonom.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie. Namietal, že krajský súd vec nesprávne právne\nposúdil. Nevyvodil žiadne závery zo skutočnosti, že správny orgán preskúmavané rozhodnutie založil na\nzistení, že dotknutému zamestnancovi vznikol pracovný pomer na území Slovenskej republiky. Pracovný\npomer na území Slovenskej republiky dotknutej osobe nikdy nevznikol, lebo bol zamestnancom v\nhlavnom pracovnom pomere\nu žalobcu. Nemohlo mu potom vzniknúť povinné poistenie\n(podľa slovenských právnych predpisov). Ďalej poukázal na článok 13 ods. 2 písm. a) a články 14 až\n17 nariadenia Rady EHS č. 1408/71, z ktorých nie je možné dospieť k záveru, že sa na dotknuté osoby\nvzťahovala slovenská legislatíva, keďže neboli nikde inde zamestnaní než na území Maďarska, a preto\npráve v dôsledku formulácie citovanej normy sa na nich nemôžu vzťahovať právne predpisy žiadnej\ninej krajiny než Maďarska. Aplikovateľnosť slovenského práva vylučuje podľa jeho názoru aj článok 14\nods. 1a cit. nariadenia. Podotkol, že vydanie osvedčenia (formulár E 101) príslušným orgánom nemá\nkonštitutívny význam, s jeho vydaním alebo nevydaním sa nespája vznik, zmena či zánik právneho\nvzťahu resp. právnej skutočnosti, keďže aj samotné nariadenie upravujúce status quo hovorí o osvedčení\nlen ako o formalite. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Súčasne žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 165,58 €.\nŽalovaná žiadala napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedla, že\nsvoj právny názor odôvodnila príslušnými koordinačnými právnymi predpismi, ktoré upravujú sociálne\nzabezpečenie migrujúcich pracovníkov v rámci členských štátov Európskej únie. V preskúmavanom\nrozhodnutí netvrdila, že zamestnancovi vznikol na území Slovenskej republiky pracovný pomer, ale\npodľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona\no sociálnom poistení rozhodovala o vzniku\npovinného poistenia pána G. H. aplikovaním koordinačného nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14.\njúna 1971\no uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia\nna zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci\nspoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej aj „nariadenie\"), ktorým je viazaná z dôvodu,\nže žalobca je agentúrou dočasného zamestnávania so sídlom v Maďarsku a dotknutý zamestnanec\nžalobcu, vykonával práce v období uvedenom v prílohe Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov\nna území Slovenskej republiky v obchodnej spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA, spol. s.r.o., Bánovce\nnad Bebravou. Vychádzajúc z článku 13 (2) (a) nariadenia je zamestnanec žalobcu pokrytý systémom\nsociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom vykonáva svoju činnosť, a to aj napriek skutočnosti,\nže má bydlisko na území iného členského štátu alebo že sa sídlo alebo miesto podnikania podniku alebo\njednotlivca, ktorý ho zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu. Dotknutí zamestnanci\nžalobcu by podliehali\nv oblasti sociálneho zabezpečenia legislatíve Maďarska\nlen v tom prípade, ak by im Maďarsko, ako vysielajúci štát vystavilo na obdobie, kedy vykonávali\npráce na území Slovenskej republiky, formulár E 101 (potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve). Legislatíva\n\nMaďarska by sa v oblasti sociálneho zabezpečenia aplikovala aj v prípade, ak by vecne príslušný úrad\nv Maďarsku po vzájomnej dohode s Ministerstvom práce, sociálnych veci\na rodiny\nSlovenskej republiky udelil dotknutým zamestnancom žalobcu na čas, kedy vykonávali práce na území\nSlovenskej republiky výnimku podľa článku 17 nariadenia.\nĎalej poukázala na články 11\na 80 nariadenia a na rozhodnutie č. 181 z 13. decembra 2000, publikovaného v Úradnom vestníku\nEurópskej únie, ktoré precizuje podmienky vyslania upravené v nariadení a na Kódex dobrej praxe, z\nktorých vyplýva, že formulár E 101 je nevyhnutným dokladom preukazujúcim uplatniteľnú legislatívu pre\nsociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov. Zamestnanom žalobcu nebolo vystavené v Maďarsku\npotvrdenie\no uplatniteľnej legislatíve (formulár E 101), nebola udelená výnimka podľa\nčlánku 17, preto nie je možné určiť uplatniteľnú legislatívu podľa článku 14 (1) (a) alebo článku 17\nnariadenia tak, ako uvádza žalobca v odvolaní. Z vyjadrenia Országos Egészségbiztosítási Pénztáí\n(OEP), Nemzetkózi és Európai Integrációs Fóosztálky, Budapešť vyplýva, že formuláre E 101 nemôžu\nbyť vystavené. Na dotknutého zamestnanca žalobcu sa v období, kedy vykonával práce na území\nSlovenskej republiky, vzťahuje v oblasti sociálneho zabezpečenia legislatíva Slovenskej republiky a to\naj napriek skutočnosti, že bydlisko zamestnanca a sídlo jeho zamestnávateľa sa nachádzajú na území\nMaďarska. Počas obdobia určeného zamestnávateľom je potom povinne nemocensky poistený, povinne\ndôchodkovo poistený\na povinne poistený v nezamestnanosti podľa zákona o sociálnom\npoistení.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10, § 246c a § 250ja O.s.p. preskúmal\nnapadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,\nže odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť.\nPredmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej v spojení\ns\nprvostupňovým rozhodnutím (pobočky) o vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného\ndôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnancovi žalobcu G. H. s\núčinnosťou od 10. januára 2008.\nSociálne poistenie zamestnancov, pohybujúcich sa v rámci Európskej únie v relevantnom období\nupravovalo nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971\no uplatňovaní systémov\nsociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva.\nV zmysle II. hlavy, článku 13 (9) ods. 1 nariadenia osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, podliehajú\nprávnym predpisom len jedného členského štátu.\nPodľa článku 13 (9) ods. 2 písm. a) nariadenia pokiaľ články 14 až 17 neustanovujú inak, na osobu\nzamestnanú na území jedného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy tohto štátu dokonca aj\nvtedy, ak má bydlisko na území iného členského štátu alebo ak sa sídlo alebo miesto podnikania podniku\nalebo fyzickej osoby, ktorá ho zamestnáva, nachádza\nna území iného členského štátu.\nPodľa článku 14 ods. 1 písm. a) nariadenia článok 13 ods. 2 písm. a) sa použije s nasledujúcimi\nvýnimkami a výhradami: osoba, ktorá je zamestnaná na území členského štátu podnikom, pre ktorý\nzvyčajne pracuje, a ktorá je vyslaná týmto podnikom na územie iného členského štátu, aby tam\nvykonávala prácu pre tento podnik, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za\npredpokladu, že predpokladané trvanie tejto práce neprekročí 12 mesiacov a že nie je vyslaná s cieľom,\naby nahradila inú osobu, ktorá ukončila dobu svojho vyslania.\nPodľa názoru odvolacieho súdu v konaní nebolo dostatočne preukázané,\nči\ndotknutí zamestnanci žalobcu, ktorí vykonávali na základe Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov\nna území Slovenskej republiky prácu, v oblasti sociálneho zabezpečenia podliehajú právnym predpisom\nSlovenskej republiky alebo právnym predpisom Maďarska.\nNebolo sporné, že žalobca je personálnou agentúrou so sídlom v Maďarsku,\nktorá na základe Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov prideľovala svojich zamestnancov prijatých\nv Maďarsku na výkon činností na území Slovenskej republiky\nv spoločnosti VALSABBIA\nSLOVAKIA, spol. s r. o. so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Partizánska ul. č. 73.\n\nNa základe Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov vykonával menovaný zamestnanec činnosť\nna území Slovenskej republiky. Formulár E 101, na základe ktorého by tento zamestnanec\npodliehal právnemu poriadku vysielajúceho štátu, teda Maďarska, a ktorý by zbavil zamestnanca a\nzamestnávateľa povinnosti plniť si povinnosti v oblasti sociálneho zabezpečenia v členskom štáte, v\nktorom vykonával činnosť, nemal vystavený.\nNa podklade uvedených skutočností žalovaná vyslovila názor, že na dotknutých zamestnancov sa\nvzťahuje v oblasti sociálneho zabezpečenia právny poriadok Slovenskej republiky s odkazom na\nčlánok 13 (2) (a) nariadenia, teda jeho použitie odôvodňuje všeobecné pravidlo, určujúceho uplatniteľnú\nlegislatívu podľa miesta výkonu práce.\nOdvolací súd však dospel k záveru, že žalovaná nepostupovala v konaní tak, aby presne a úplne zistila\nskutočný stav veci.\nMožno súhlasiť s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého sa považuje za formalitu vystavenie\nformulára E 101, o čom svedčí už aj názov článku 11 vykonávacieho nariadenia\nč. 574/72\n(formality v prípade vyslania zamestnanca na iné miesto podľa článku 14 ods. 1 a 14b 81 nariadenia a v\nprípade dohôd uzatvorených v súlade s článkom 17 nariadenia). V žiadnom prípade však nemožno bez\nďalšieho skúmania podmienok, upravených v rozhodnutí Správnej komisie Európskych spoločenstiev\npre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov č. 181\nz 13. decembra 2000 (ďalej\naj „rozhodnutie správnej komisie č. 181\")) vysloviť záver,\npodľa ktorého ak vysielajúci\nštát zamestnancovi nevystavil formulár E 101, dokladujúci skutočnosť, že na jeho základe dotknutý\nzamestnanec podlieha legislatíve vysielajúceho štátu, sa na zamestnanca vzťahuje právny poriadok\nSlovenskej republiky.\nŽalovaná charakteru formulára E 101 dostatočnú pozornosť nevenovala. Z rozhodnutia správnej komisie\nEurópskych spoločenstiev pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov č. 181 z 13. decembra\n2000 bodu 6 vyplýva, že formulár E 101 by bolo vhodnejšie vydať\npred začatím danej\ndoby; môže však byť vydané počas tejto doby alebo dokonca po jej uplynutí, v takom prípade môže\nmať retroaktívny účinok.\nZ uvedeného možno vyvodiť, že formulár E 101 je možné vydať i po uplynutí doby vyslania, a preto\nžalobkyňa bola povinná dôsledne sa zaoberať aj podmienkami\npre uplatňovanie článku\n14 ods. 1 nariadenia a spolupracovať s príslušnou inštitúciou Maďarskej republiky, ktorá povinnosť jej\nvyplýva nielen z nariadenia (čl. 84 a čl. 86), ale tiež z predmetného rozhodnutia správnej komisie č. 181,\nresp. vyzvať žalobcu na dodatočné predloženie formulára E 101.\nNie je zrejmé, či rozhodnutie o zrušení poistenia zamestnanca podľa maďarských právnych predpisov\nnebolo zrušené rozhodnutím maďarského súdu ; žalovaná túto okolnosť neskúmala. Bez preverenia\ntýchto skutočností žalovaná nemôže rozhodnúť tak, aby nedošlo k dvojitému poisteniu z rovnakého titulu\nv dvoch štátoch Európskej únie.\nOkrem uvedených pochybení, žalovaná svojím postupom v správnom konaní odňala tiež možnosť\nkonať pred správnym orgánom zamestnancom žalobcu. Z administratívneho spisu žalovanej vyplýva,\nže jednotlivými rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany, bol uvedenému zamestnancovi\nžalobcu ustanovený opatrovník na obhajovanie jeho práv z dôvodu, že ako účastníci konania nemôžu\nkonať samostatne, pretože ich pobyt nie je známy. Tieto rozhodnutia boli doručované verejnou vyhláškou\npodľa § 212 ods. 14 zákona o sociálnom poistení.\nPodľa zákona o sociálnom poistení doručenie verejnou vyhláškou použije organizačná zložka Sociálnej\npoisťovne v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt alebo sídlo nie sú jej známi (§ 212 ods. 13\nzákona o sociálnom poistení). V administratívnom spise sa však nachádza zoznam osôb ako príloha\nlistu Národného fondu zdravotného poistenia, Budapešť z 30. novembra 2009, číslo 12-5732/2009 (č. l.\n17), v ktorom pod číslom 1 je uvedený pán G. H. spolu s dátumom narodenia a adresou. Pobyt účastníka\nteda pre žalovanú, resp. prvostupňový orgán nebol neznámy a preto neboli splnené podmienky na\nustanovenie opatrovníka.\nNeuniklo tiež pozornosti odvolacieho súdu, že výrok rozhodnutí správnych orgánov neobsahuje\nzákonom predpísané náležitosti, lebo nie je v ňom uvedené ustanovenie právneho predpisu, podľa\n\nktorého (ktorých) sa rozhodlo o vzniku poistenia, čo je v rozpore s § 209\nods. 3 zákona\no sociálnom poistení (nestačí uviesť ustanovenie týkajúce sa vecnej príslušnosti organizačnej zložky\nsprávneho orgánu).\nZ uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa preto podľa § 220 O.s.p. zmenil tak,\nže rozhodnutie žalovanej z 31. januára 2012, číslo 13685-2/2012-BA, podľa § 250j ods. 2 písm. c)\nO.s.p. zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nV ďalšom konaní bude potrebné, aby žalovaná doplnila dokazovanie naznačeným smerom, postupovala\nv úzkej spolupráci s príslušnou inštitúciou Maďarskej republiky tak, aby žalobca a jeho zamestnanec\nneboli ukrátení na svojich právach, a aby prípadne došlo s príslušnou inštitúciou Maďarskej republiky k\ndohode o legislatíve uplatniteľnej na daný prípad. Nové rozhodnutie vo veci žalovaná riadne odôvodní,\npričom sa vysporiada so všetkými námietkami žalobcu. Vysporiada sa aj s otázkou, či bolo rozhodnuté o\nvzniku (zániku) poistenia zamestnancov podľa slovenskej legislatívy, prípadne ako v takej veci rozhodol\nsúd, alebo o nej prebieha súdne konanie.\nO trovách konania odvolací súd rozhodne do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku\nods.3 O.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.\n\n(§ 151", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}