{"guid": "44b22752-be67-44e4-b284-923926254a74:02937a53-01ee-4a52-bb1f-de266982b1e3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1012200339.1", "spisova_znacka": "3Sžo/43/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/43/2014 z 19. 5. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. mája 2015, sp. zn. 3Sžo/43/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1012200339.1", "identifikacne_cislo": "1012200339", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislava Padúchová", "sudca_id": 189, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislava-paduchova-189", "datum_vydania": "2015-05-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/656-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/656-2004/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/656#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/02937a53-01ee-4a52-bb1f-de266982b1e3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1012200339.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012200339.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012200339.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/43/2014\n1012200339\n19. 05. 2015\nJUDr. Gabriela Gerdová\nECLI:SK:NSSR:2015:1012200339.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Gerdovej\na sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: Východoslovenská\ndistribučná, a.s., IČO: 36 599 361, Mlynská 31, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva\nSlovenskej republiky, Mierová 19, Bratislava, za účasti: N. H., T., právne zastúpený: Advokátska\nkancelária AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice,\nJUDr. Klaudia Azariová, advokát a konateľ, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo:\n2070/2011-1000-4220, rozhodnutia č. 63/2011 ministra hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 15.\ndecembra 2011, v konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S\n72/12-86 zo dňa 27. novembra 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského\nč. k. 2S 72/12-86 zo dňa 27. novembra 2013 p o t v r d z u j e.\n\nsúdu\n\nv\n\nBratislave\n\nŽalobcovi, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania\n\nn e p r i z n á v a.\n\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 63/2011 z 15. decembra 2011, vec mu vrátil\nna ďalšie konanie a priznal žalobcovi náhradu trov konania.\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že s ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov posudzoval, či\nžalovaný správne vyhodnotil a právne posúdil zistený skutkový stav, keď v zmysle § 3 ods. 2 písm. i/\nbod 4 a § 3 ods. 3 písm. b/ s poukazom na § 69a ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o\nzmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 656/2004 Z.z.“) v znení platnom a účinnom do 01.04.2008\nuložil žalobcovi povinnosť zabezpečiť alebo vykonať primerané (bližšie neurčené) technické alebo\norganizačné opatrenia na odvrátenie hroziacej škody na nehnuteľnosti N. H. v súvislosti s existujúcim\nvedením vysokého napätia a či túto povinnosť uložil žalovanému splniť v lehote, ktorú bolo možné\nobjektívne splniť.\nKrajský súd vychádzal zo zistenia, že kontrolou orgánov Štátnej energetickej inšpekcie a ďalšími\ndôkazmi bolo preukázané, že žalobca ako právny nástupca Východoslovenských energetických\nzávodov, š.p. Košice sa o elektrické vedenie, ktoré bolo predmetom kontroly, riadne stará, udržuje\nho v zodpovedajúcom technickom stave a plní si v tomto smere všetky povinnosti vyplývajúce mu zo\nzákona č. 656/2004 Z.z. V príčinnej súvislosti s aktuálnym technickým stavom vedenia nie je ohrozený\nživot, zdravie alebo majetok účastníka N. H., vlastníka nehnuteľností, v blízkosti ktorých sa predmetné\nvedenie vysokého napätia nachádza. Bez ohľadu na súčasný technický stav tohto vedenia však možno\nna podklade záverov znaleckých posudkov vypracovaných v konaní pred Okresným súdom Trebišov\n\nspoľahlivo konštatovať, že vedenie vysokého napätia ponad nehnuteľností N. H. predstavuje ohrozenie\nzákonom chránených záujmov - života, zdravia a majetku vlastníka priľahlej nehnuteľnosti. Táto hrozba\nvyplýva z nepopierateľného faktu, že nehnuteľnosť sa nachádza hlboko v ochrannom pásme, ktoré\nje v prípade 22kV vzdušného vedenia vysokého napätia určené vzdialenosťou 10 m napravo a 10 m\nnaľavo od krajných vodičov. Ochranné pásma, ktoré boli do právneho poriadku zavedené súčinnosťou\nod 01.01.1958 zákonom č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny („elektrizačný zákon“),\na platia i na základe zákona č. 656/2004 Z.z., sú stanovené nielen pre potreby bezpečnej prevádzky\nvedení vysokého napätia, ale aj na ochranu osôb, ktoré by sa mohli dostať do vplyvu či dosahu tohto\nvedenia. Nesporné je, že jedným z dôsledkov ustanovenia ochranného pásma bola nemožnosť povoliť\nzriadenie stavieb zasahujúcich do ochranného pásma.\nPodnet vlastníka dotknutej nehnuteľnosti N. H. na konanie o prijatie opatrení na odvrátenie ohrozenia\nživota, zdravia alebo majetku bol podaný už v roku 1998, teda za účinnosti právnej úpravy zákona\nč. 656/2004 Z.z., ktorá umožňovala žalovanému uložiť zabezpečenie takýchto opatrení právnemu\npredchodcovi žalobcu - Východoslovenským energetickým závodom, š.p. Košice (voči ktorému si N. H.\nnárok uplatnil) a fakt, že tak urobil na Okresnom súde Trebišov nemôže byť na jeho ujmu. Žalovaný\nsprávne aplikoval zákon č. 656/2004 Z.z. v jeho znení platnom a účinnom do 01.04.2008, keďže konanie\nv predmetnej veci bolo začaté pred týmto dňom.\nPodľa názoru krajského súdu, pokiaľ zákon zveruje žalovanému kompetenciu rozhodovať o povinnosti\nzabezpečiť alebo vykonať technické alebo organizačné opatrenia v záujme odstránenia a ohrozenia\nživota a zdravia ľudí alebo majetku, musí sám vyhodnotiť aké opatrenia prichádzajú do úvahy na riešenie\nsituácie a v prípade, že vznikne spor medzi prevádzkovateľom elektrického vedenia a ohrozeným\nvlastníkom dotknutej nehnuteľnosti o to, čo je primeraným technickým alebo organizačným opatrením,\nmusí takýto spor vyriešiť rozhodnutím o konkrétnych opatreniach, ktoré sa majú vykonať alebo\nzabezpečiť. Rozhodnutie žalovaného o uložení povinnosti vykonať alebo zabezpečiť bližšie neurčené\ntechnické alebo organizačné opatrenia totiž rieši len otázku, kto je zodpovedný za prijatie opatrení na\nochranu života, zdravia alebo majetku dotknutého vlastníka nehnuteľnosti a na koho náklady sa majú\ntieto opatrenia vykonať, avšak neukladá žalobcovi konkrétne povinnosti, ktoré má splniť aby hrozbu\nodstránil a konkrétny spôsob dosiahnutia tohto cieľa ponecháva na žalobcu.\nTakéto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, pretože neupravuje všetky sporné otázky\núčastníkov konania v súvislosti s umiestnením vedenia vysokého napätia. Odstránenie právnej neistoty\nmedzi vlastníkom elektrického vedenia a vlastníkom priľahlej nehnuteľnosti možno dosiahnuť len\nmateriálne vykonateľným rozhodnutím o konkrétnych opatreniach, ktoré má žalobca vykonať a absencia\nich určenia môže pre žalobcu privodiť ďalší spor o primeranosť zrealizovaných opatrení a následne\nzbytočne vynaložené náklady na strane žalobcu, prípadne i ďalšie konanie s podobným predmetom.\nV súvislosti s rozhodovaním o konkrétnych opatreniach na odvrátenie hroziacej škody je povinnosťou\nžalovaného preskúmať aj otázku primeranosti lehoty, v ktorej sa žalobcovi ukladá splnenie povinností\na následne rozhodnutie o lehote na plnenie náležite odôvodniť. V tomto smere, pre nedostatočné\nzdôvodnenie uloženej lehoty, krajský súd napadnuté rozhodnutie vyhodnotil ako nepreskúmateľné.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd\nrozsudok krajského súdu zmenil a žalobu zamietol, alternatívne rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú\nvadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci.\nV dôvodoch odvolania uviedol, že žalobca v podanom rozklade ani v žalobe nenamietal, že mu\nnapadnutým rozhodnutím nebolo uložené vykonať konkrétne opatrenie na odstránenie ohrozenia života,\nzdravia alebo majetku vlastníka nehnuteľností. V tejto súvislosti poukázal na obdobné rozhodnutie MH\nSR č. 3150/2013-4100 zo dňa 02.08.2013, ktorým MH SR podľa § 3 ods. 2 písm. i/ bod 4. zákona č.\n656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 656/2004 Z.z.“) taktiež\nuložilo VSD, a.s., povinnosť zabezpečiť alebo vykonať primerané technické alebo organizačné opatrenia\nna odvrátenie hroziacej škody v súvislosti s existujúcim vedením vysokého napätia. Teda aj v tomto\nprípade je VSD, a.s., povinná vyhodnotiť aké konkrétne opatrenia prichádzajú do úvahy na riešenie\n\nsituácie. Ak žalobca nenamietal v rámci žaloby určitú skutočnosť, resp. túto neuviedol, nebolo možné\nz tohto dôvodu rozhodnutie zrušiť.\nĎalej uviedol, že žalobca podal dňa 22.02.2012 žalobu proti žalovaným: 1. Minister hospodárstva\nSlovenskej republiky a 2. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Žalovaný opakovane\nargumentoval, že pri ústredných orgánoch štátnej správy je žalovaným tento orgán, aj keď rozhodnutie\nvydal ten, kto stojí na jeho čele (minister, predseda, vedúci). Ministerstvo je centralizovaným a\nmonokratickým orgánom štátnej správy, na čele ktorého stojí minister menovaný prezidentom na návrh\npredsedu vlády. Právnu subjektivitu má ministerstvo, ktoré je podľa § 35 ods. 1 zákona č. 575/2001\nZ.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov\nprávnickou osobou. Minister nie je sám osebe správnym orgánom, ale osobou stojacou v čele tohto\nsprávneho orgánu. Za zodpovedajúcu zákonu sa teda považuje žaloba, ktorá smeruje proti ministerstvu.\nS poukazom na uvedené zastáva názor, že žalovaný v 1. rade: Minister hospodárstva Slovenskej\nrepubliky nemôže byť účastníkom tohto konania. V priebehu celého konania, ako ani v rozsudku sa\nkrajský súd s uvedenou skutočnosťou namietanou MH SR nevysporiadal.\nV ďalšej časti odvolania nesúhlasil s názorom krajského súdu, že zo zisteného skutkového stavu\nnevyplýva, či by úprava vodičov postačovala na elimináciu hrozby vzniku škody. Podľa zákona č.\n656/2004 Z.z., platného a účinného v čase vydania rozhodnutia, rovnako aj podľa aktuálne platného\na účinného zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon č. 251/2012 Z.z.“), sú stanovené ochranné pásma pre vodiče bez izolácie pri napätí 1-35 kV\nvrátane 10 m po oboch stranách vedenia a pre zavesené káblové vedenie s napätím 1-35 kV vrátane, 1\nm od krajného vodiča na každú stranu. Nahradením holých vodičov závesným káblom v danom úseku\nvedenia by došlo k zúženiu ochranného pásma, čím by v zmysle zákona rodinný dom N. H. bol už mimo\nochranného pásma vedenia, a teda by bolo vylúčené možné ohrozenie života, zdravia alebo majetku\nvlastníka nehnuteľností z dôvodu existencie rodinného domu v ochrannom pásme vedenia, ku ktorej\ndošlo v dôsledku zmeny legislatívnej úpravy a vydania zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a\nspotrebe elektriny (elektrizačný zákon), stanovujúceho od 01.01.1958 ochranné pásma vedení.\nMinisterstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej aj MH SR) môže konať len spôsobom\nvymedzeným zákonom a tak ponechalo na zvážení VSD, a.s., ako vlastníka vedenia vysokého napätia,\naké konkrétne technické riešenie, ktoré by eliminovalo hrozbu vzniku škody na živote, zdraví alebo\nmajetku vykoná. Riešenie navrhnuté VSD, a.s., už v roku 2005, podľa ktorého by došlo k úprave\npredmetného vedenia a zúženiu ochranného pásma považuje žalovaný aj s ohľadom na výsledky\nkontrol Štátnej energetickej inšpekcie a technický stav vedenia za primerané. Vzhľadom na zistený\nskutkový stav, a to zodpovedajúci technický stav vedenia, v konaní o návrhu N. H. ani nemožno\nuvažovať o technickom riešení viažucom sa aj na nehnuteľností susediace s pozemkom N. H., a\nteda o výslovnom uložení povinnosti VSD, a.s., vykonať preložku predmetného vedenia. V prípade,\nže navrhnuté opatrenie primerané na odvrátenie hroziacej škody by N. H. následne nepovažoval za\nvhodné, ako krajský súd uviedol v odôvodnení rozsudku, ale výslovne by trval na presunutí elektrického\nvedenia, išlo by o postup podľa § 38 zákona č. 656/2004 Z.z. resp. podľa § 45 zákona č. 251/2012 Z.z., z\nktorých ustanovení nevyplýva povinnosť MH SR skúmať požiadavky vlastníka dotknutej nehnuteľnosti.\nZmyslom predmetných ustanovení je totiž prijatím mimoriadnych opatrení predchádzať stavu núdze,\nzabrániť možnému ohrozeniu celistvosti a integrity sústavy a siete, ohrozeniu bezpečnosti a spoľahlivosti\nprevádzky sústavy a siete alebo ohrozeniu života a zdravia ľudí alebo majetku fyzických a právnických\nosôb. Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a súčasne, s poukazom na podanie N. H. z 12.12.2013, je konanie postihnuté\nvadou, ktorej následkom je možnosť nesprávneho rozhodnutia vo veci.\nV závere namietal rozporné tvrdenie súdu, nakoľko žalobný návrh N. H. bol doručený na súd 30.04.1998,\nzákon č. 656/2004 Z.z. nadobudol účinnosť až 01.01.2005 a podľa jeho prechodného ustanovenia §\n69 ods. 9 konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších\npredpisov, a teda zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon)\na zákona č. 70/1998 Z.z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 70/1998 Z.z.“). Zároveň podľa\nustanovenia § 69 ods. 9 zákona č. 656/2004 Z.z. konanie dokončí orgán príslušný na konanie v čase,\nkeď sa konanie začalo. Pred účinnosťou zákona č. 656/2004 Z.z. MH SR nedisponovalo zákonnou\nkompetenciou rozhodovať o uplatnení opatrení z dôvodu ohrozenia života a zdravia ľudí alebo majetku\n\nfyzických a právnických osôb. Táto pôsobnosť bola MH SR zverená až od 01.01.2005 a zanikla\n01.04.2008. Orgánom príslušným na prešetrenie plnenia povinností VSD, a.s., namietaných N. H. v\npodaní doručenom na súd dňa 30.04.1998 bola, a to však až od účinnosti zákona č. 70/1998 Z.z., t.j.\nod 01.07.1998 jedine Štátna energetická inšpekcia, ktorá podľa § 39 tohto zákona vykonáva dozor nad\ndodržiavaním povinností fyzických a právnických osôb podľa tohto zákona a podľa predpisov vydaných\nna jeho základe a ukladá opatrenia na odstránenie zistených závad a nedostatkov.\nVyššie uvedený nedostatok kompetencie žalovaný namietal v konaní viacerými podaniami, viazaný však\nrozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/190/2004 zo dňa 31.05.2005 a uznesením NS SR sp.\nzn. 5Sžnč/2/2010 zo dňa 22.06.2010 vydal dňa 21.09.2011 rozhodnutie č. 6804/2011-3200, ktorým bola\npodľa § 3 ods. 2 písm. i/ bod 4. zákona č. 6456/2004 Z.z. účinného do 31.03.2008 v spojení s prechodným\nustanovením § 69a ods. 2 účinným od 01.04.2008 uložená spoločnosti VSD, a.s., povinnosť zabezpečiť\nalebo vykonať na nehnuteľnosti N. H. primerané technické alebo organizačné opatrenia na odvrátenie\nhroziacej škody v súvislosti s existujúcim vedením vysokého napätia.\nV danej súvislosti žalovaný opätovne poukázal na rozhodnutie MH SR č. 3150/2013-4100 zo dňa\n02.08.2013 (právoplatné dňa 23.08.2013), ktorým taktiež bola podľa § 3 ods. 2 písm. i/ bod 4. zákona\nč. 656/2004 Z.z. uložená VSD, a.s., povinnosť zabezpečiť alebo vykonať primerané technické alebo\norganizačné opatrenia na odvrátenie hroziacej škody v súvislosti s existujúcim vedením vysokého\nnapätia, avšak na základe návrhu podaného dňa 13.04.2005 t.j. po nadobudnutí účinnosti zákona č.\n656/2004 Z.z.\nŽalobca vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s názorom žalovaného a má za to, že už v samotnej\nžalobe (čl. II. ods. 2) namietal, že nepodložené tvrdenia MH SR považuje za nedostatočný argument na\nvynesenie rozhodnutia pri nesprávnom právnom a skutkovom vyhodnotení prípadu. Rovnako v žalobe\n(čl. III.) uviedol, že posúdenie prípadu zo strany žalovaného je rozporuplné, nakoľko na základe jedného\nz tvrdení správneho orgánu nemusí ísť o prekládku vedenia, avšak zároveň na strane druhej zmenou\nvodičov z holých na káblové by ochranné pásmo nezaniklo. Žalobca navyše aj v priebehu súdneho\nkonania, v písomnom vyjadrení z 28.10.2013 uviedol a upresnil, že od neho nie je možné spravodlivo\nžiadať, aby vynaložil značné finančné prostriedky, a to či už na preložku elektroenergetického zariadenia\nalebo na izoláciu vedenia, resp. iného, nie bežného technického riešenia zmeny distribučnej sústavy a\nspochybnil zákonnosť prípadnej požiadavky na izoláciu káblov dotknutého vysoko napäťového vedenia\ndôvodiac, že aj takéto technické riešenie je v konečnom dôsledku potrebné jednoznačne považovať za\npreložku vedenia v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov. Správny orgán pritom v rozhodnutí z 15.12.2011 vyslovene uviedol, že VSD, a.s.,\nnebola uložená výslovne povinnosť vykonať prekládku VN vedenia.\nŽalobca odmieta jednoznačné tvrdenie žalovaného, že nahradením holých vodičov závesným káblom\nv danom úseku vedenia by došlo k zúženiu ochranného pásma. Takéto strohé tvrdenie (žalovaný\nho neoprel o žiadny projekt navrhovaného technického riešenia, resp. minimálne grafické zobrazenie\nsituácie na mieste samom a akýkoľvek výpočet) nie je možné považovať za relevantné a postačujúce\na navyše, žiadnym spôsobom nereflektuje posúdenie skutočnosti, či by realizácia takéhoto technického\nriešenia nespĺňala znaky preložky elektroenergetického rozvodného zariadenia.\nTvrdenie žalovaného o tom, že MH SR neskúma požiadavky vlastníka nehnuteľností a realizuje\nlen opatrenia v rámci systému ochrany fungovania trhu s elektrinou a plynom považuje žalobca\nza nepravdivé a neodrážajúce priebeh konania. Správny orgán napriek dôkazom o vyhovujúcom\ntechnickom stave dotknutého vedenia, skutočnosti, že postavenie vedenia časovo predchádzalo\npostaveniu rodinného domu, v závere svojich rozhodnutí vždy stroho uzavrel, že je potrebné brať do\núvahy aj ohrozenie života, zdravia alebo majetku navrhovateľa. Teda v správnom konaní trvalo skúmal\nlen požiadavky vlastníka nehnuteľností a skutočnosť, že je treba brať do úvahy aj ohrozenie majetkových\npráv žalobcu v konaní do úvahy vzaté neboli. Práva VSD, a.s., ako podnikateľského subjektu žalovaný\nnerešpektuje a jeho jednoznačným cieľom je vyhovieť vlastníkovi pozemku napriek tomu, že rovnako\nod VSD, a.s., nie je možné spravodlivo požadovať vynaloženie značných finančných prostriedkov nad\nrámec svojich zákonných povinností, nakoľko vzniknutú situáciu nezapríčinila. Ochrana fungovania trhu\ns elektrinou vzhľadom na uvedené je preto podľa názoru žalobcu zo strany MH SR posudzovaná len\ns ohľadom na záujmy vlastníka pozemku a voči žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy\nje takýto prístup diskriminačný.\n\nZavedenie inštitútu ochranných pásiem elektrizačným zákonom č. 79/1957 Zb. spočívalo v zmysle\njeho § 30 ods. 1 v tom, že samotné energetické diela sa chránia ochrannými pásmami. Z formulácie\n„energetické diela (aj keď ide v súlade s § 34 ods. 2 elektrizačného zákona o diela zriadené predo\ndňom začiatku účinnosti elektrizačného zákona) sa chránia ochrannými pásmami“ jasne vyplýva, že\númyslom zákonodarcu bolo v prvom rade poskytnúť energetickým dielam dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona ochranu a to aj pre diela, ktoré boli vybudované už skôr. Krajský súd v Bratislave mal v\nkonaní za nesporné, že jedným z dôsledkov ustanovenia ochranného pásma bola nemožnosť povoliť\nzriadenie stavieb zasahujúcich do ochranného pásma. Žalobca opätovne zdôrazňuje, že žalovaný\nnavyše aplikoval pri rozhodovaní neadekvátne právne ustanovenie - kompetencie žalovaného týkajúce\nsa prijatia opatrení na odvrátenie hroziacej škody boli prevzaté na základe transpozície smernice\nčíslo 2003/54/ES, ktorá hovorí o ukladaní povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme. V\nuvedenom duchu je potrebné vykladať aj ustanovenie o „ohrození života a zdravia fyzických osôb\nalebo majetku fyzických a právnických osôb“. V žiadnom prípade nemožno hovoriť o rozhodovaní\nv prípade subjektívneho pocitu ohrozenia jednotlivca. Navyše v tomto konkrétnom prípade zákon o\nenergetike v inom ustanovení explicitne upravuje riešenie týchto situácií - ustanovenia o preložke\nelektroenergetických rozvodných zariadení. Možnosť odstrániť stav, ktorý je z pohľadu vlastníka\npozemku neželaný existuje a to prostredníctvom samostatného inštitútu preložky elektroenergetického\nrozvodného zariadenia.\nĎalší účastník N. H. súhlasil s názorom krajského súdu, že vzhľadom na spornosť primeraných opatrení,\nktoré je potrebné vykonať na odvrátenie hrozby vzniku škody je treba, aby ich žalovaný konkretizoval a\nzároveň zotrval na stanovisku, podľa ktorého žiada presunutie káblov pod zem.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie mu predchádzajúce v rozsahu dôvodov\nuvedených v odvolaní žalovaného (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (250ja\nods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia uverejnené na úradnej\ntabuli najvyššieho súdu a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> najmenej päť\ndní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nÚlohou krajského súdu bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku (upravujúcej „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“)\npreskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorý s konečnou platnosťou rozhodol o uložení\npovinnosti žalobcovi zabezpečiť alebo vykonať na nehnuteľnostiach N. H. v k.ú. T. primerané technické\nalebo organizačné opatrenia na odvrátenie hroziacej škody v súvislosti s existujúcim vedením vysokého\nnapätia najneskôr do 30.06.2012.\nPo oboznámení sa s obsahom predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis\nžalovaného, najvyšší súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho podrobne popísal v odôvodnení\nrozsudku krajský súd, a ktoré je v zásadných otázkach výstižné a presvedčivé, a preto pre účastníkov\nkonania známe fakty a skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu nebude nadbytočne\nopakovať.\nNajvyšší súd nezistil ani dôvod na to, aby sa odchýlil od vyčerpávajúceho výkladu príslušných, na vec\nsa vzťahujúcich ustanovení zákona o energetike č. 656/2004 Z.z. (a tiež skorších zákonov č. 79/1957\nSb., č. 70/1998 Z.z.) krajským súdom, ktorý v odôvodnení podrobne poukázal na jednotlivé rozdiely\na nepovažuje ani za potrebné, aby v rámci odvolacieho konania inými slovami zopakoval to, čo už\nzrozumiteľne vyjadril krajský súd.\nZ obsahu spisu najvyšší súd v stručnosti vyberá nasledovné.\nV predmetnej veci ide o dlhodobý spor. Účastník konania N. H. už 30.04.1998 podal žalobu na Okresnom\nsúde Trebišov o odstránenie VN zo svojho pozemku, resp. vykonanie vhodného a primeraného opatrenia\n\nna odvrátenie ešte len možnej hroziacej škody. V konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov bolo\nrozsudkom č. k. 13C 718/98 zo dňa 08. októbra 2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach\nč. k. 11Co 10/04 zo dňa 16. marca 2004 žalobe vyhovené. Najvyšší súd Slovenskej republiky v\nkonaní o dovolaní, vedenom pod sp. zn. 1Cdo/190/2004 rozsudkom zo dňa 31.05.2005 rozsudok KS\nv Košiciach a rozsudok OS Trebišov zrušil, konanie zastavil vec postúpil Ministerstvu hospodárstva\nSlovenskej republiky z dôvodu, že rozhodnutie o nároku N. H. tak, ako bol formulovaný a odôvodnený,\nje v právomoci tohto správneho orgánu, ktorý okrem iného rozhoduje o uplatnení opatrení ak ide o\nohrozenie bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky sústavy a siete, alebo ohrozenia života a zdravia\nľudí alebo majetku fyzických osôb a právnických osôb. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky\nnásledne, aj na základe uznesenia NS SR sp. zn. 5Sžnč/2/2010 z 22. júna 2010 vo veci konalo a vydalo\nrozhodnutia:\n1. Rozhodnutie č. 1360/2010-3200-HV z 30.09.2010 - zrušené rozhodnutím ministra hospodárstva SR\nč. 40/2011 zo 07. júla 2011,\n2. Rozhodnutie č. 6804/2011-3200 z 21.09.2011 - potvrdené rozhodnutím č. 63/2011 ministra\nhospodárstva Slovenskej republiky.\nRozhodnutím Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 6804/2011-3200 z 21.09.2011 bola\nuložená žalobcovi povinnosť zabezpečiť alebo vykonať na nehnuteľnosti N. H. primerané (bližšie\nneurčené) technické alebo organizačné opatrenia na odvrátenie hroziacej škody v súvislosti s\nexistujúcim vedením vysokého napätia a to v lehote najneskôr do 30.06.2012.\nRozklad žalobcu proti tomuto rozhodnutiu žalovaný - minister hospodárstva Slovenskej republiky, ako\norgán príslušný podľa § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov, rozhodnutím č. 63/2011 z 15.decembra 2011 zamietol a rozhodnutie Ministerstva\nhospodárstva Slovenskej republiky v plnom rozsahu potvrdil.\nUloženie povinnosti zabezpečiť alebo vykonať technické alebo organizačné opatrenia na odvrátenie\nhroziacej škody, ktoré vo výroku rozhodnutia bližšie špecifikované nebolo, bolo odôvodnené na základe\nzákona č. 656/2004 Z.z. s tým, že o primeranosti zvolených technických alebo organizačných opatrení\nrozhodne sám žalobca ako vlastník predmetného vedenia vysokého napätia, a tým, že primeranosť\na vhodnosť týchto opatrení, ktoré by zamedzili vzniku možnej budúcej škody závisí od konkrétneho\nprípadu. Podľa žalovaného lehota na uskutočnenie opatrení bola stanovená prvostupňovým orgánom\nprimerane.\nS riešením uvedeným v rozhodnutí žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy v zmysle zákona o\nenergetike nesúhlasil a zotrval na stanovisku, že nemožno od neho žiadať aby akékoľvek riešenie danej\nsituácie uskutočnil na vlastné náklady.\nPodľa § 67 zákona č. 656/2004 Z.z. (účinného od 01.01.2005, ktorý zrušil zákon č. 70/1998 Z.z.), na\nkonanie vo veciach upravených týmto zákonom sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní\n(odkaz na zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny poriadok) s výnimkou § 38 a § 58, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nZákon č. 656/2004 Z.z. v § 1 upravuje\na) podmienky pre podnikanie v energetike,\nb) prístup na trh, práva a povinnosti účastníkov trhu v energetike,\nc) opatrenia zamerané na zabezpečenie bezpečnosti dodávky elektriny a plynu a fungovanie vnútorného\ntrhu s elektrinou a plynom,\nd) práva, právom chránené záujmy a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, ktorých práva,\nprávom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť dotknuté účastníkmi trhu v energetike,\ne) výkon štátnej správy v energetike,\nf) výkon štátneho dozoru nad podnikaním v energetike.\nPodľa § 3 ods. 2 písm. i/ bod 1., 2. citovaného zákona ministerstvo rozhoduje o uplatnení opatrení, ak\nide o\n1. ohrozenie celistvosti a integrity sústavy a siete,\n2. ohrozenie bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky sústavy a siete,\n\nPodľa § 3 ods. 2 písm. i/ zákona (účinného do 31.03.2008) ministerstvo rozhoduje o uplatnení opatrení,\nak ide o\n1. predchádzanie stavu núdze alebo o stav núdze,\n2. ohrozenie celistvosti a integrity sústavy a siete,\n3. ohrozenie bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky sústavy a siete, alebo\n4. ohrozenie života a zdravia ľudí alebo majetku fyzických osôb a právnických osôb,\n5. porušenie predpisov o ochrane životného prostredia.\nPodľa § 3 ods. 3 písm. b/ tohto zákona, opatrenia podľa odseku 2 písm. f/, h/ a i/ sa môžu ukladať ako\npovinnosť zabezpečiť alebo vykonať technické alebo organizačné opatrenia.\nV prvom rade k námietke žalovaného týkajúcej sa označenia žalovaného treba uviesť, že Krajský súd\nv Bratislave nepochybil, ak označil žalovaného ako Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky,\nktorý vykonáva štátnu správu v energetike. V správnom súdnictve sa v rozhodovacej činnosti\notázka označenia žalovaného nevyvíja jednotne. Prevládajú názory, že žalovaným je subjekt, ktorého\nrozhodnutie sa preskúmava, bez ohľadu na právnu subjektivitu. Na druhej strane existujú názory, že\nžalovaný by mal byť len subjekt s právnou subjektivitou. Odvolací súd sa v otázke označenia žalovaného\nprikláňa k prvej skupine názorov i s poukazom na znenie § 250 ods. 4 O.s.p. /pri rozhodnutí správneho\norgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni/,\nale prihliadnuc na skutočnosť, že táto otázka nebola doposiaľ judikovaná, dospel v tejto veci k záveru, že\noznačenie žalovaného zvolené Krajským súdom v Bratislave v záhlaví odvolaním napadnutého rozsudku\nmožno považovať len za formálny nedostatok, ktorý sám o sebe nezakladá dôvod na zrušenie rozsudku\nprvostupňového súdu a na formálne zopakovanie súdneho konania na prvostupňovom súde.\nOdvolacie námietky žalovaného v podstate smerujú k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Skutkový\nstav v danej veci nebol sporný. Podstatou prejednávanej veci je právna otázka týkajúca sa uložených\nopatrení prevádzkovateľovi distribučnej sústavy na odstránenie ohrozenia života, zdravia alebo majetku\nvlastníka nehnuteľností.\nKrajský súd vyslovil názor, že ak vo výroku napadnutého rozhodnutia nebolo špecifikované konkrétne\nopatrenie a odôvodnená lehota na jeho uskutočnenie, ide o nedostatok, ktorý má za následok\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.\nOdvolací súd súhlasí so záverom krajského súdu a ním vysloveným názorom. V predmetnej veci, pokiaľ\nide o technické riešenie, primeranosť a vhodnosť opatrení, ktoré by eliminovalo hrozbu vzniku škody\na ktorého vykonanie žalovaný ponechal na žalobcovi, nepochybne závisí od okolností konkrétneho\nprípadu. Z gramatického výkladu pojmu „primeraný“ (vhodný) vyplýva, že znamená takú mieru, ktorá\nzodpovedá a vyhovuje istým podmienkam a kritériám, preto je potrebné vykladať ho extenzívne a\nposudzovať vždy ad hoc s poukazom na skutkové okolnosti.\nTvrdenie žalovaného, že nahradením holých vodičov závesným káblom v danom úseku vedenia by\ndošlo k zúženiu ochranného pásma žalobca odmieta s poukazom na to, že nie je opreté o žiadny projekt\nnavrhovaného technického riešenia a nereflektuje na posúdenie skutočností, či by realizácia takéhoto\nriešenia nespĺňala znaky preložky elektroenergetického rozvodného zariadenia. Pokiaľ ide o vykonanie\npreložky predmetného vedenia, možnosť a spôsob preložky elektroenergetického zariadenia upravuje\nustanovenie § 38 zákona č. 656/2004 Z.z. (preložkou elektroenergetického rozvodného zariadenia na\núčely tohto zákona je premiestnenie niektorých prvkov elektroenergetického rozvodného zariadenia\nalebo zmena jeho trasy (§ 38 ods. 2 zákona).\nTreba však dodať, že podľa ods. 1 tohto ustanovenia musí byť zrejmé, na čie náklady má byť uložená\npovinnosť (náklady na preložku elektroenergetického rozvodného zariadenia je povinný uhradiť ten, kto\npotrebu preložky vyvolal, ak sa vlastník elektroenergetického rozvodného zariadenia a ten, kto potrebu\npreložky vyvolal, nedohodnú inak. Vlastníctvo elektroenergetického rozvodného zariadenia sa preložkou\nnemení).\n\nPreložka elektroenergetického rozvodného zariadenia alebo zmena jeho trasy je upravená zákonom o\nenergetike a uloženie povinnosti vykonať vhodné opatrenie na odvrátenie hroziacej škody je zo zákona\nzverená správnemu orgánu. Jej uskutočnenie podlieha povoleniu vydanému v stavebnom konaní.\nNa tomto mieste súd považuje za potrebné poznamenať, že už z konania sp. zn. 13C 718/98 Okresného\nsúdu Trebišov a v ňom vykonaného znaleckého dokazovania (nariadeného pre odborné posúdenie\nskutočností dôležitých pre rozhodnutie) vyplynulo, že vhodnosť a primeranosť opatrenia, ktoré by malo\nzamedziť vzniku škody do budúcna spočíva alternatívne v dvoch do úvahy prichádzajúcich riešeniach,\na to v preložke vedenia vysokého napätia mimo obec alebo vo vedení podzemným káblom, pričom ide\no práce finančne aj technicky veľmi náročné. Aj keď znalecký posudok nie je takým dôkazom, ktorý by\nbol pre správny orgán záväzný a nemožno ho spochybňovať, je listinným dôkazom, ktorý správny orgán\nvyhodnocuje.\nPokiaľ ide o poukaz žalovaného na rozhodnutie MH SR č. 3150/2013-4100 zo dňa 02.08.2013\n(právoplatné dňa 23.08.2013), pre danú vec je irelevantný. Možno z toho však vyvodiť, že spravidla aj\nv prípadoch, keď už obdobný prípad bol predmetom posúdenia, je nevyhnutné vždy postupovať podľa\nkonkrétnych okolností individuálneho prípadu.\nVzhľadom na zistený skutkový stav sa senát stotožňuje so záverom krajského súdu, že pokiaľ zákon\nzveruje žalovanému kompetenciu rozhodovať o povinnosti zabezpečiť alebo vykonať technické alebo\norganizačné opatrenia v záujme odstránenia a ohrozenia života a zdravia ľudí alebo majetku, musí\nsám vyhodnotiť aké opatrenia prichádzajú do úvahy na riešenie situácie a v prípade, že vznikne spor\nmedzi prevádzkovateľom elektrického vedenia a ohrozeným vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti o to,\nčo je primeraným technickým alebo organizačným opatrením, musí takýto spor vyriešiť rozhodnutím o\nkonkrétnych opatreniach.\nČo sa týka určenia lehoty na vykonanie uloženej povinnosti, ktorá v predmetnej veci už dávno uplynula,\nmusí byť nielen primeraná, ale aj dostatočne odôvodnená.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\nOdvolacie námietky žalovaného vyhodnotil najvyšší súd ako neopodstatnené, ktoré neboli spôsobilé\nzmeniť odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu, ktorý sa predmetom súdneho prieskumu náležite\nzaoberal a na odôvodnení ktorého najvyšší súd nemá dôvod nič meniť ani dopĺňať. Krajský súd\nvychádzajúc z rozsahu a dôvodov žaloby posudzoval súlad so zákonom a svoje skutkové zistenia, úvahu\na právne závery formuloval jasným a zrozumiteľným spôsobom. Logické a zákonu zodpovedajúce boli\naj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa najvyšší súd stotožňuje. Vzhľadom na uvedené nemožno\nsúhlasiť s argumentáciou žalovaného, že vec nesprávne právne posúdil.\nŽalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal s možným ohrozením bezpečnosti\na spoľahlivosti prevádzky sústavy alebo ohrozením života a zdravia ľudí alebo majetku fyzických\na právnických osôb, a ani s prípadným, do úvahy pripadajúcim alternatívnym riešením elektrického\nrozvodu navrhovaným N. H..\nZ vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd odvolaniu žalovaného nevyhovel a rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 2S 72/12-86 zo dňa 27. novembra 2013 ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a ods.\n2 O.s.p. potvrdil.\nProcesné porušenie, ktoré by malo vplyv na zákonnosť nebolo zistené.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.\n1 O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal. Žalobca si náhradu trov\nodvolacieho konania neuplatnil, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania ich náhrada neprináleží.\n\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}