{"guid": "908183ac-2c6d-4cb8-8f8b-aadd2e749f94:505f1fc6-26d1-462b-b43c-184eb2b76aeb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1012200242.1", "spisova_znacka": "6Sžo/25/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/25/2014 z 25. 3. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. marca 2015, sp. zn. 6Sžo/25/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1012200242.1", "identifikacne_cislo": "1012200242", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2015-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543", "nazov": "zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40", "nazov": "§ 40 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-40"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-40"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/505f1fc6-26d1-462b-b43c-184eb2b76aeb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1012200242.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012200242.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012200242.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/25/2014\n1012200242\n25. 03. 2015\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2015:1012200242.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša\na členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu:\nLesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 26, IČO: 31 303 862, zastúpeného\nJUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného\nprostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia ministra životného prostredia SR č. 8816/2011-1.10 (65/2011 - rozkl.) z 28.novembra 2011,\no odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1S/40/2012-126 z 9. januára 2014,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1S/40/2012-126 z 9.\njanuára 2014 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd prvého stupňa“) zamietol podľa § 250j ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia, ktorým žalovaný v záhlaví uvedeným rozhodnutím na základe rozkladu žalobcu\nzmenil výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaného č. 3826/2011-2.2 z 28. septembra 2011 o\npovolení výnimky podľa § 40 ods. 2 a 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“ alebo „zákon č. 543/2002\nZ. z.“) zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z., a to usmrtenie\njedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Likava-Choč. Zmena prvostupňového rozhodnutia\nspočívala v určení, že odstrel možno zrealizovať na lokalitách Kramarinská a Za hradom, kat. úz.\nLikavka, odo dňa právoplatnosti rozhodnutia do 30.11.2011 posliedkou a postriežkou a od 01.06.2012\ndo 30.11.2012 posliedkou a postriežkou. V ostatných častiach zostal výrok prvostupňového rozhodnutia\nnezmenený. O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a nepriznal účastníkom právo na\nnáhradu trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov\nkonania o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia nepatrí.\nZ predloženého administratívneho spisového materiálu žalovaného krajský súd zistil, že dňa 28.01.2011\nbola žalovanému doručená žiadosť Slovenského poľovníckeho zväzu, Poľovníckeho združenia LikavaChoč Likavka o udelenie výnimky z § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. za účelom regulačného lovu\nmedveďa hnedého v roku 2011 v počte 1 kus. Žiadateľ v žiadosti uviedol odhadované údaje o počte\nmedveďov v poľovnom revíri, pričom svoju žiadosť odôvodnil tým, že stav medveďov v poľovnom revíri\nje neprimeraný, dochádza k častým stretom medveďa s ľuďmi, vznikajú škody na domácich zvieratách\n\na poľnohospodárskych plodinách i v blízkosti rodinných domov. K žiadosti žiadateľ doložil protokol z\nmiestneho šetrenia škody a žiadosť PD Likavka o poskytnutie náhrady škody spôsobenej medveďom\nhnedým\nOdvolávajúc sa na ustanovenia § 23 ods. 1, 4, § 32 ods. 1, 2, § 33 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“)\ndôvodil, že pokiaľ správny orgán vydá rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi\nvyjadriť sa ku všetkým relevantným podkladom, na základe ktorých vo veci rozhodol, ide o procesné\npochybenie správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.\nV tejto súvislosti poukázal na to, že z preskúmavaných rozhodnutí i z administratívneho spisu vyplýva,\nže okrem stanovísk Štátnej ochrany prírody SR (ďalej len „ŠOP SR) boli podkladom pre rozhodnutie\nžalovaného i žiadosť poľovníckej organizácie o udelenie výnimky a k nej pripojené prílohy týkajúce sa\nnežiaduceho správania sa medveďa hnedého v danom území a je nesporné, že žalobcovi v priebehu\nkonania tieto podklady doručené neboli s tým, aby sa k nim vyjadril, pričom mu bolo len oznámené,\nže pokiaľ mu podklady a informácie, s ktorými bol oboznámený nestačia, má v zmysle § 23 správneho\nporiadku právo nazrieť osobne do spisu.\nPodľa názoru krajského súdu bol uvedený postup v rozpore s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 správneho\nporiadku, nakoľko žalovaný neumožnil žalobcovi, aby sa mohol pred vydaním rozhodnutia vyjadriť ku\nvšetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, prípadne\nnavrhnúť ich doplnenie a mal za to, že žalovaný mal žiadosť o udelenie výnimky a k nej pripojené\nprílohy, ako aj všetky ostatné podklady, na základe ktorých rozhodoval predložiť žalobcovi na vyjadrenie,\nči už v elektronickej podobe, alebo doručením ich fotokópií a dodal, že právo účastníka vyjadriť sa k\npodkladom rozhodnutia nemožno zamieňať s právom nazerať do spisov správneho orgánu. Preto zastal\nnázor, že tvrdenie žalovaného, že pokiaľ má účastník právo nazrieť do spisu, nemôže byť porušené jeho\nprávo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, nemôže obstáť, nakoľko ide o dva samostatné a vzájomne\nnezastupiteľné oprávnenia a každým z nich sa sleduje iný účel.\nVyššie uvedené procesné pochybenie označil za takú vadu, ktorá by bez ďalších zistených okolností\nmohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti uviedol, že v priebehu\nkonania zistil, že žalobca v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a\no zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) požiadal o sprístupnenie listín a\ntieto mu boli všetky zaslané a to ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného o rozklade, čo znamená,\nže žalobca mal možnosť sa oboznámiť s uvedenými podkladmi rozhodnutia, hoci sa k nim dostal\nmimoprocesnou cestou zdôrazniac, že ani inštitút sprístupňovania informácií povinnou osobou podľa\nosobitného právneho predpisu nemožno zamieňať s povinnosťou správneho orgánu podľa § 32 ods. 2\nsprávneho poriadku a preto postup žalovaného nemožno považovať za štandardný a zákonný. Pre daný\nprípad však túto situáciu zhodnotil tak, že v konečnom dôsledku bol žalobca oboznámený s podkladmi\nrozhodnutia žalovaného a nič mu nebránilo na ne vhodne a včas reagovať, ak to považoval za potrebné.\nZ uvedeného dôvodu preto zastal názor, že tento procesný nedostatok v postupe žalovaného, nemal za\ndaných okolností vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a nebolo preto potrebné zrušiť žalobou\nnapadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods.2 písm. e) OSP.\nS poukazom na ustanovenie § 25 ods. 5 správneho poriadku vo vzťahu k námietke žalobcu, že podklady\nrozhodnutia boli dňa 21.11.2011 doručené len žalobcovi a nie jeho právnemu zástupcovi konštatoval,\nže ide o vadu v konaní správneho orgánu, avšak ani táto vada nemohla mať za následok nezákonnosť\nrozhodnutia, pretože žalobca i jeho zástupca sa o obsahu doručovaných listín dozvedeli, vyjadrili sa k\nnim a zo žiadneho úkonu neboli uvedeným pochybením žalovaného vylúčení, či inak ukrátení na svojich\nprávach.\nVo vzťahu k hmotnoprávnej stránke veci uviedol, že rovnako ako v rozhodnutiach týkajúcich sa\npovoľovania výnimiek na odstrel medveďa hnedého v roku 2007 (napr. sp. zn. 2S 233/07) konštatoval,\nže celoročná druhová ochrana medveďa hnedého ako chráneného živočícha európskeho významu je\nzabezpečená na základe zákona č. 543/2002 Z. z., ktorý ustanovuje v súvislosti s uvedeným živočíšnym\ndruhom zakázané činnosti a zároveň aj podmienky, za ktorých možno povoliť výnimku z ochrany dodajúc,\n\nže povoliť výnimku možno len za predpokladu, že neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka\nneohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne\nsplnený niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.\nPoukázal na to, že v konaní začatom na základe žiadosti poľovníckej organizácie žiadateľ doložil svoju\nžiadosť dôkazmi, ktoré dostatočne preukazujú dôvodnosť obavy o bezpečnosť a zdravie obyvateľov\ndotknutej obce, keď medvede pohybujúce sa v intraviláne obce, v bezprostrednej blízkosti ľudských\nobydlí sú dôkazom o synantropizácii medveďov v danej lokalite a nepochybne predstavujú skutočné\nnebezpečenstvo pre ľudí, ktorí sa celkom prirodzene cítia ohrození. V tejto súvislosti dôvodil, že záujem\nna ochrane prírody musí za daných okolností ustúpiť prioritnému záujmu na ochrane života a zdravia\nobyvateľov tak, ako to predpokladá právny poriadok. Preto na základe uvedených skutkových zistení\nmal za to, že sú splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. c) zákona\nč. 543/2002 Z. z., nakoľko zo zhromaždených podkladov rozhodnutia v predmetnej veci vyplýva, že\nohrozenie zdravia a bezpečnosti obyvateľov v predmetných lokalitách je natoľko závažné, že výrazne\nprevyšuje záujem na ochrane živočíšneho druhu medveďa hnedého.\nZáverom zdôraznil, že prísna druhová ochrana tohto živočícha si vyžaduje dôkladné zdokumentovanie\npohybu jedincov medveďa hnedého mimo svoj prirodzený areál, z ktorého by bola zrejmá potreba\nchrániť záujem na ochrane zdravia a bezpečnosti obyvateľov povolením výnimky. Pokiaľ príslušné\norganizácie ŠOP SR v spolupráci so žiadateľmi či s dotknutými obcami monitorujú pohyb medveďov v\nblízkosti ľudských obydlí a v intravilánoch obcí, je potrebné, aby takýto monitoring žalovanému na účely\nrozhodovania o povolení výnimiek poskytli, čím by sa zjednodušila dôkazná situácia v týchto konaniach\na proces povoľovania výnimiek by sa stal transparentnejším.\nVzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté\nrozhodnutie i postup žalovaného boli z hľadiska žalobných dôvodov v medziach zákona. Nakoľko\nnámietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie tohto rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 OSP\na tžalobu zamietol.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že ho\npovažuje za nesprávny, pretože krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP) a zároveň rozhodnutie krajského súdu vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP).\nĎalej v odvolaní doslova uviedol:\nŽalobca vyčítal konaniu pred prvostupňovým správnym orgánom, aj postupu a rozhodnutiu žalovaného,\nže v ich konaní sa vyskytla taká vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nTúto vadu žalobca aj identifikoval tak, že mu správnymi orgánmi oboch stupňov bola upretá možnosť\nvyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie. Odňatie možnosti\nžalobcovi využívať svoje právo účastníka konania spočívalo v tom, že ho správny orgán prvého stupňa\nneoboznámil s podkladmi rozhodnutia, napriek jeho výslovnej žiadosti mu neposkytol kópiu spisu a toto\npochybenie nenapravil ani žalovaný v konaní o rozklade.\nNaopak, ako bolo v žalobe uvedené, žalovaný zaťažil konanie ďalšou vadou, keď dopĺňal dokazovanie\nvyžiadaním si správy od ŠOP SR k možnému posunutiu časového vymedzenia obdobia, v ktorom\nžiadateľovi povolil realizovať udelenú výnimku.\nSúd prvého stupňa sa na jednej strane stotožnil s tvrdením žalobcu, že takýto postup správnych\norgánov znamená takú vadu, ktorá by samotná znamenala nevyhnutnosť zrušiť napadnuté rozhodnutie\nžalovaného, aj prvostupňového správneho orgánu. Na druhej strane však skonštatoval, že žalobca sa s\n\npodkladmi rozhodnutia oboznámil inou (mimoprocesnou) formou, keď si podklady rozhodnutia vyžiadal\nod žalovaného na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám a tieto mu boli poskytnuté.\nPodľa názoru súdu prvého stupňa žalobcovi boli týmto spôsobom poskytnuté všetky podklady\nrozhodnutia, ktoré prvostupňový správny orgán zhromaždil, mohol sa teda oboznámiť s ich obsahom a\nv dôsledku týchto vedomostí bola zhojená aj taká závažná vada správneho konania, ktorú oprávnene\nžalobca namieta.\nS názorom súdu prvého stupňa, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa pred rozhodnutím\nprvostupňového orgánu, či žalovaného, so všetkými podkladmi rozhodnutia, nemožno súhlasiť, pretože\ntento nezodpovedá obsahu administratívneho spisu.\nŽalobca v konaní, a to súd prvého stupňa nespochybňuje, opakovane namietal, že nielenže mu nebolo\nmožné oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia zaslaním kópie spisu napriek jeho výslovnej žiadosti,\nale aj to, že „z oboznámenia s podkladmi rozhodnutia\" nevyplýva ani len to, aké podklady zhromaždil\nsprávny orgán.\nŽalobca teda nemal možnosť navrhnúť doplnenie podkladov rozhodnutia, ani sa vyjadriť k spôsobu ich\nobstarania, keďže až do vynesenia prvostupňového rozhodnutia mu správny orgán napriek ustanoveniu\n§ 33 ods. 2 Správneho poriadku neoznámil aké podklady rozhodnutia zhromaždil.\nAko vyplynie z ďalšej časti tohto odvolania, správny orgán naopak oznámil, že správny orgán po obdržaní\na skompletizovaní žiadostí od poľovníckych subjektov, po vykonaní analýzy minuloročnej regulácie a\nanalýzy škôd spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku, (ktorú správny orgán vykonal a ktorá,\nako zistil súd prvého stupňa z administratívneho spisu, nie je súčasťou tohto spisu) odbor výkonu štátnej\nsprávy požiadal o stanovisko štátnu ochranu prírody (list prvostupňového správneho orgánu zo dňa 28.\njanuára 2010 správne má byť 2011 sp. zn. 3105/2011-2.2).\nAk teda súd prvého stupňa skonštatoval, že žalobca sa oboznámil s podkladmi rozhodnutia na základe\nsvojej žiadosti podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, toto konštatovanie sa vzťahuje len\nna žiadosti o udelenie výnimiek, ktoré si skutočne žalobca vyžiadal súdom uvedeným postupom a tieto\nmu boli aj poskytnuté.\nTakýto postup žalobcu svedčí o jeho aktívnom postupe v konaní. Žalobca vychádzajúc z vedomostí\no tom, že prvostupňovému správnemu orgánu boli doručené žiadosti žiadateľov o povolenie výnimky\nz druhovej ochrany medveďa hnedého, tieto podklady rozhodnutia mimoprocesnou formou žiadal. Už\nsamotný tento postup, keď žalobca musí využívať prostriedky, ktoré mu poskytujú iné právne predpisy,\naby sa domohol informácií, ktoré mu mali byť v správnom konaní alebo oznámené pri oboznámení s\npodkladmi rozhodnutia, alebo k nim mal získať prístup zaslaním kópie spisu, svedčí o tom, že postup\nsprávneho orgánu prvého stupňa, ani žalovaného nemožno pokladať za súladný so zásadami správneho\nkonania zakotvenými v § 3 Správneho poriadku.\nŽalobca však rozumie tomu, že pre súd prvého stupňa bola významná skutočná vedomosť žalobcu o\ntomto podklade rozhodnutia. Pokiaľ však ide o ďalšie podklady rozhodnutia, a to protokol z miestneho\nšetrenia škody spôsobenej medveďom hnedým, žalobca nemal možnosť ani mimoprocesnou formou\nbyť oboznámený s ich obsahom, keďže nemajúc vedomostí o tom, čo správny orgán prvého stupňa ako\npodklady rozhodnutia zhromaždil, nemohol ich ani žiadať na základe Zákona o slobodnom prístupe k\ninformáciám.\nŽalobca považuje za potrebné zdôrazniť, že tento stav, keď získava informácie o podkladoch rozhodnutia\nako účastník konania na základe žiadosti podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám,\nnezodpovedá jeho právam účastníka konania, v tejto časti odvolania však osobitne dáva do pozornosti\n\nodvolaciemu súdu, že ani k zhojeniu vady v konaní, ktorej existenciu konštatoval aj súd prvého stupňa\nv odôvodnení svojho rozhodnutia, nedošlo, keďže žalobca nemajúc vedomosti o tom, čo je podkladom\nrozhodnutia, nemohol, napriek svojmu aktívnemu prístupu žiadať tieto informácie od správneho orgánu\nv inom konaní.\nAko je totiž zrejmé z podkladov rozhodnutia, ktoré žalobcovi boli doručené, a to stanoviska ŠOP SR\nzo dňa 1. marca 2011, prílohou tohto stanoviska bol aj záznam z pracovného stretnutia zoológov\nŠOP SR, ktorého predmetom bol práve tzv. regulačný odstrel medveďov v roku 2011. Z vyjadrenia\nzúčastnených na tejto porade, konkrétne Ing. Fabríciusovej, vyplýva, že samotný zamestnanci ŠOP\nSR majú odôvodnené pochybnosti o hodnovernosti a pravdivosti potvrdení vydávaných žiadateľom,\nstarostami obce a inými subjektami. Z uvedeného dôvodu boli na tomto pracovnom stretnutí prijaté\nzávery, podľa ktorých „škoda spôsobená veľkými šelmami na poľnohospodárskych kultúrach, poľovnej\nzveri, včelstvách, majetku, hospodárskych zvieratách a zdraví obyvateľstva, sa bude zohľadňovať\npri vydávaní výnimky na lov len v prípade, ak bude preverená aj zo strany štátnej ochrany SR. V\nprípade, že ŠOP SR nepreverí relevantnosť vzniknutých škôd, nebude v zmysle zákona môcť navrhovať\nodlov príslušným poľovným subjektom.\" V ďalšej časti pod bodom 2. sa v záveroch z uvedeného\npracovného stretnutia uvádza: „vyjadrenia obcí, ktoré sa budú nachádzať len v prílohách žiadostí o odlov\nmedveďa hnedého bez predchádzajúceho oboznámenia príslušnej organizačnej jednotky ŠOP SR o\ndanej ohrozujúcej situácií s jedincami medveďa hnedého v ich intraviláne a v jeho blízkosti sa nebudú\nzohľadňovať v stanovisku ŠOP SR pri navrhnutí vydania výnimky na odlov medveďa hnedého\".\nŽalobca nemal k dispozícii protokol z miestneho šetrenia škody spôsobenej medveďom, ani nemal\ninformácie o tom, že takéto podklady rozhodnutia existujú pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, o\nich obsahu sa dozvedel až z tohto prvostupňového rozhodnutia len ako o jednej zo skutočností, o ktoré\nopieral prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie o povolení výnimky.\nKonkrétny obsah týchto vyjadrení, na žiadosť koho boli vydané, čo konkrétne osvedčujú, bol však\nžalobcovi počas celého konania napriek tomu, že sa aktívne dožadoval sprístupnenia podkladov\nrozhodnutia, spôsobom ktorý mu Správny poriadok dáva k dispozícii, zostal neznámy.\nPráve tieto podklady rozhodnutia mohli a mali byť konfrontované so závermi z pracovného\nstretnutia zo dňa 17. februára 2011, rovnako ako by s tými istými závermi pracovného stretnutia\nmalo byť konfrontované vyjadrenie ŠOP SR v konkrétnej veci. Za tohto stavu nie je možné\nskonštatovať, že by vada v konaní spočívajúca v neumožnení žalobcovi oboznámiť sa s podkladmi\nrozhodnutia, k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie, nemala vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, ktorý napriek zrozumiteľne\na jednoznačne formulovaným námietkam žalobcu vo vzťahu k tejto vade konania nenapravil pochybenie\nprvostupňového správneho orgánu, naopak v odôvodnení rozhodnutia sa s takýmto postupom stotožnil.\nV tejto súvislosti poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn.\n1Sžp/3/2013 zo dňa 24.9.2013, kde konštatoval, že „jednou z možných foriem oboznámenia sa s\npodkladmi rozhodnutia (nie však v potrebnom rozsahu a v časovom okamihu pred rozhodnutím) je\nnahliadnutie do administratívneho spisu. V súvislosti s uvedeným procesným úkonom Najvyšší súd\n(rozsudok sp. zn. 4Sžo/11/2011 z 23. marca 2011) judikoval nasledujúci právny názor : „ Cieľom tejto\núpravy je posilniť právo účastníka konania na informácie týkajúce sa priebehu výsledkov konania.\nZmyslom využitia tohto procesného práva v priebehu správneho konania je predovšetkým prispieť k\nzískaniu prehľadu o všetkých doterajších úkonoch správneho orgánu tak, aby na základe poznatkov\na podľa vlastnej úvahy mohol účastník konania využívať ďalšie procesné práva, predovšetkým právo\nnavrhovať dôkazy a doplnenie podkladov. Takéto zákonné právo môže účastník konania využívať\nv ktoromkoľvek štádiu konania. Uplatňovať ho možno vždy voči konajúcemu orgánu u ktorého sa\nspis nachádza. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je správny orgán povinný umožniť\nrealizovať procesné právo účastníka len čo o to požiada.“\n\nPokiaľ súd prvého stupňa konštatuje, že napriek ďalšiemu pochybeniu v správnom konaní, a to\ndoručovaniu dodatočného vyjadrenia ŠOP SR k posunu časového vymedzenia platnosti udelenej\nvýnimky žalobcovi, ani jeho právnej zástupkyni, opätovne nenastala nutnosť zrušiť napadnuté\nrozhodnutie žalovaného, keďže táto vada bola zhojená tým, že žalobca a jeho právna zástupkyňa\nmali o obsahu tohto vyjadrenia vedomosti, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nprvostupňového súdu, nie je možné sa stotožniť s týmto právnym názorom.\nPredovšetkým je potrebné poukázať na to, že žalobca je občianske združenie so zameraním na ochranu\nprírody a svoje poslanie realizuje mnohými aktivitami, ktorých účasť v správnych konaniach podľa\nZákona o ochrane prírody a krajiny predstavuje len nepatrnú, aj keď súdom z pochopiteľného dôvodu,\nzrejme najviac viditeľnú časť.\nZ uvedených dôvodov je žalobca v správnych konaniach podľa Zákona o ochrane prírody a krajiny a\nosobitne v rozkladových konaniach vedených žalovaným zastúpený právnou zástupkyňou - advokátkou.\nŽalobca nemá potrebné vedomosti na to, aby mohol v konaniach podľa Zákona o ochrane prírody a\nkrajiny využívať účinne právne prostriedky z uvedeného dôvodu a v súlade s ust. článku 47 ods. 2\nÚstavy SR využíva svoje právo na právnu pomoc pred orgánmi verejnej moci. Tomuto právu každého\nzodpovedá ustanovenie v Správnom poriadku, aj v Zákona o ochrane prírody a krajiny, podľa ktorého\npísomností doručované v konaní účastníkovi, ktorý je zastúpený zástupcom so splnomocnením pre celé\nkonanie, majú byť doručované tomuto právnemu zástupcovi.\nJe nepochybné, že táto úprava sleduje rešpektovanie práva účastníka konania zakotveného v článku\n47 ods. 2 Ústavy SR. Nie je totiž možno spravodlivo očakávať od účastníka konania, ktorý si práve pre\nsvoju nedostatočnú právnickú disponovanosť zvolil právneho zástupcu, aby tento účastník konania mal\nvedieť kvalifikovane posúdiť dôsledky využitia svojich práv vyplývajúcich mu z procesných predpisov.\nV konkrétnom prípade nemožno od žalobcu očakávať, že by tým, že jemu namiesto jeho právnej\nzástupkyne bolo doručené vyjadrenie ŠOP SR zo dňa 2. novembra 2011 bola splnená povinnosť\nsprávneho orgánu oboznámiť ho ako účastníka konania s podkladom rozhodnutia, umožniť mu vyjadriť\nsa k tomuto podkladu, k spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie.\nTáto povinnosť správneho orgánu by bola splnená len za predpokladu, ak by takáto listina, z ktorej\nnepochybne žalovaný pri zmene napadnutých rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu vychádzal,\nbola doručená jeho právnej zástupkyni. Ak sa tak nestalo, skutočnosť, že táto listina bola doručená\nžalobcovi, nemá na nezákonnosť konania žiaden vplyv. Od žalobcu nemožno spravodlivo očakávať, že\nbude apriórne predpokladať nezákonnosť postupu správneho orgánu, a teda to, že napriek zákonnej\núprave doručuje listiny v konaní jemu a nie jeho právnej zástupkyni a nemožno od neho ani očakávať,\nže o každej takejto listine bezodkladne informuje svoju právnu zástupkyňu. Žalobca mal dôvod\npredpokladať, že takáto listina bola doručená aj jeho právnej zástupkyni a nerobiť žiadne úkony\nsmerujúce k využitiu svojho práva vyjadriť sa k tejto listine.\nVada spočívajúca v tom bola súdom prvého stupňa posúdená tak, že napriek tomu, že žalovaný umožnil\nprávnej zástupkyni žalobcu oboznámiť sa s doplnením podkladov rozhodnutia a vyjadriť sa k nim,\nnemohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia, preto že žalobca i jeho právna zástupkyňa sa\no obsahu doručovaných listín dozvedeli, vyjadrili sa k nim a zo žiadneho úkonu neboli uvedeným\npochybením žalovaného vylúčení, či inak ukrátení na svojich právach. Tento záver súdu prvého stupňa\nneobstojí. Rozhodnutie žalovaného je datované dňom 28.11.2011, rozhodnutiu žalovaného o rozklade\npredchádza podľa ust. § 61 ods. 2 Správneho poriadku návrh ním ustanovenej osobitnej komisie.\nNa základe informácie vyžiadanej v súlade so Zákonom o slobodnom prístupe k informáciám žalobca\npoukazuje na ďalšie súvislosti, ktoré robia záver súdu prvého stupňa o tom, že táto vada nemala vplyv\nna zákonnosť rozhodnutia žalovaného, za neopodstatnený.\n\nZo zápisnice zo 14. zasadnutia Osobitnej komisie ministra životného prostredia SR pre konanie vo\nveciach rozkladov (ďalej len „rozkladová komisia“) konaného dňa 10.11.2011 o 13:00 vyplýva, že bol\nprerokovaný návrh rozhodnutia o rozklade č. 8816/2011-1.10, ktorý podal žalobca proti rozhodnutiu\nMinisterstva životného prostredia SR, Odboru výkonu štátnej správy sp. zn. 3826/2011-2.2, ktorý bol\nprerokovaný v rámci návrhov rozhodnutí o rozkladoch podaných Lesoochranárskym zoskupením VLK\nv skutkovo rovnakých prípadoch.\nPrehľad rozkladov podaných proti povoleniu výnimiek na usmrcovanie chráneného druhu živočícha medveďa hnedého, ktoré boli prerokované na tomto zasadnutí rozkladovej komisie, je uvedený v prílohe\nč. 2 tejto zápisnice.\nČlenovia komisie predniesli formulačné pripomienky a po zapracovaní týchto pripomienok „do\nrozhodnutí“ mali byť tieto následne predložené na podpis ministrovi. Rozkladová komisia odporučila\nministrovi „zmeniť výrok napadnutých rozhodnutí v časti „Podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12\nzákona“ v bode 1 tak, že odstrely medveďov bude možné zrealizovať na presne určených lokalitách od\n1.6.2012 do 30.11.2012 posliedkou a postriežkou“. V prílohe č. 2 predmetnej zápisnice je pod bodom\n15 uvedená aj vec, ktorá je predmetom súdneho prieskumu.\nZ oboznámenej zápisnice rozkladovej komisie vyplýva, že pokiaľ jej predseda zasielal podklady\nrozhodnutia žalobcovi dňa 14.11.2011, stalo sa tak po tom, čo na zasadnutí rozkladovej komisie táto\nschválila návrh rozhodnutia o rozklade v predmetnej veci.\nŽiadne ďalšie zasadnutie rozkladovej komisie, ktoré by nasledovalo po tom, čo boli žalobcovi doručené\npodklady rozhodnutia a ktorého predmetom by bolo rozhodovanie o žalobcovom rozklade v predmetnej\nveci, sa neuskutočnilo.\nAko je zrejmé z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného, tento sa v celom rozsahu stotožnil s\nnázorom rozkladovej komisie. Osobitne je potrebné poukázať na to, že stanovisko ŠOP SR, ktoré\nbolo podkladom na zmenu prvostupňového rozhodnutia žalovaným, je datované dňom 3.11.2011 a\nzasadnutie, na ktorom rozkladová komisia rozhodovala o návrhu na rozhodnutie o rozklade žalobcu,\nktorý bol neskôr v nezmenenej podobe prevzatý do rozhodnutia žalovaného, sa uskutočnilo dňa\n10.11.2011. Z uvedených časových súvislostí je zrejmé, že v konaní o rozklade pred žalovaným nebola\nvyvinutá žiadna snaha o to, aby žalobca mal možnosť svoje práva účastníka konania využiť.\nAj keď je žalobcovi zrejmé, že rozhodnutie žalovaného nie je totožné s rozhodnutím rozkladovej komisie\n(táto predkladá žalovanému len návrh rozhodnutia), je nepochybné, že návrh rozkladovej komisie na\nrozhodnutie je podmienkou sine que non na rozhodnutie žalovaného o rozklade. Ak teda rozkladová\nkomisia predložila žalovanému svoj návrh bez toho, aby žalobca bol predtým oboznámený s doplnenými\npodkladmi rozhodnutia a žalovaný sa napriek tejto procesnej vade s návrhom rozkladovej komisie\nstotožnil, nemožno takýto postup považovať za iný ako taký, ktorým boli žalobcovi odňaté práva\núčastníka konania.\nŽalobca poukazuje na to, že skutočnosť, že mu bola odňatá možnosť konať v súlade so zákonom\npred správnym orgánom a že táto vada mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, uviedol už\nv žalobe. Skutočnosť, kedy sa uskutočnilo zasadnutie rozkladovej komisie, žalobcovi nebola známa.\nTýmto podaním však nerozširuje žalobné námietky, keďže, ako už bolo uvedené, namietané pochybenia\nuž boli súčasťou žaloby.\nŽalobca nepovažuje, tak ako to posúdil súd prvého stupňa, toto dodatočné vyjadrenie ŠOP SR týkajúce\nsa doby realizácie povolenej výnimky za tak málo podstatný podklad rozhodnutia, že vyššie opísaná\nvada konania žalovaného nemala vplyv na zákonnosť rozhodnutia.\n\nAko totiž vyplynulo z vyjadrenia ŠOP SR zo dňa 1. marca 2011 táto zaujala jednoznačné stanovisko\nneodporučiť ani v jednom z prípadov, v ktorých bolo žiadané udelenie výnimky, jarný odstrel.\nRozhodnutím žalovaného však k povoleniu jarného odstrelu došlo, keďže sa doba realizácie povolenej\nvýnimky presunula na jarné mesiace roku 2012. Žalobca nenašiel v rozhodnutí žalovaného žiadne\nodôvodnenie akým spôsobom sa s touto diskrepanciou vysporiadal. Pokiaľ ŠOP SR vo svojom\nstanovisku zo dňa 1. marca 2011 zaujala postoj, podľa ktorého nie je možné odporučiť jarný odlov,\nžalobca sa oprávnene domnieva, že k takémuto stanovisku viedli ŠOP SR vážne a z ochrany tohto druhu\nvyplývajúce dôvody. Bolo žalobcovým právom zaujať postoj, v ktorom by žiadal, aby správny orgán žalovaný posúdil dôvody, ktoré viedli ŠOP SR v priebehu pol roka k takej zásadnej zmene postoja,\npri ktorej zo stanoviska o žiadnom jarnom odstrele sa vyvinulo stanovisko, že je možné vo všetkých z\npovolených výnimiek realizovať tieto aj v jarných mesiacoch.\nŽalobca nesúhlasil ani so záverom súdu prvého stupňa o tom, že pokiaľ ide o namietanú nemožnosť\noboznámiť sa s „analýzou minuloročnej regulácie a analýzou škôd spôsobených medveďmi v\npredchádzajúcom roku\", v prejednávanej veci konkrétne analýzy zachytené v písomnej forme neboli\npodkladom rozhodnutia a preto žalovaný nemal s čím oboznámiť žalobcu v zmysle § 33 ods. 2\nSprávneho poriadku. Z tohto hľadiska podľa názoru súdu prvého stupňa zákon porušený nebol. Tento\nzáver súdu prvého stupňa je v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ako aj v rozpore s už citovaným\n§ 33 ods. 2 Správneho poriadku.\nPokiaľ správny orgán v oboznámení s podkladmi rozhodnutia zo dňa 10.3.2011 uviedol, že vykonal\nanalýzu škôd a minuloročnej regulácie, a ako vyplynie z ďalšieho, vo svojich rozhodnutiach na tieto\nzistenia poukázal, možno vysvetliť tento postup dvoma spôsobmi, z ktorých však ani jeden nesvedčí\nv prospech záveru o zákonnosti predmetného konania. Pokiaľ skutočne v správnom konaní žiadna\nanalýza regulácie z roku 2010 a škôd spôsobených medveďmi vykonaná nebola, potom správny\norgán predstieral v konaní existenciu podkladov v skutočnosti neexistujúcich a navodzoval tak zdanie\nzisťovania skutočného stavu v inom rozsahu, ako toto zisťovanie v skutočnosti vykonal.\nNa druhej strane, pokiaľ by skutočne správny orgán prvého stupňa spomínanú analýzu vykonal, nie je\nzrozumiteľné z prvostupňového, ani napadnutého rozhodnutia, v akej forme bola táto analýza vykonaná\na k akým zisteniam dospela.\nV rozpore so záverom súdu prvého stupňa je konštatovanie v rozhodnutí žalovaného: „ministerstvo\npodanej žiadosti užívateľov poľovných revírov každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje\nŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveď hnedého na Slovensku i v jeho jednotlivých\ngeomorfologických celkoch a vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom\nna hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov\". Uvedená časť rozhodnutia\nžalovaného svedčí v prospech záveru, že prvostupňový správny orgán okrem podkladov rozhodnutia\nuvedených vo svojom rozhodnutí mal k dispozícii aj iné (podklady, ktoré mu pripravuje ŠOP SR o vývoji\npopulácie medveď hnedého na Slovensku i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch).\nNakoniec existenciu akýchsi mimoprocesných podkladov potvrdzuje aj tá časť odôvodnenia, kde k\nvýhrade žalobcu o neoboznámení s analýzou škôd spôsobených medveďmi žalobca uviedol, že pre\nnapadnuté rozhodnutie je takáto výhrada nepodstatná, pretože ministerstvo žiadateľovi povolilo výnimku\nz dôvodu uvedeného v § 40 ods. 3 písm. c) ZOPK.\nVšetky námietky uvedené v odvolaní žalobcu sa podľa jeho vyjadrenia vzťahujú nielen k označeným\nvadám konania, ale tieto vady konania spôsobili nedostatočné zistenie skutočného stavu veci,\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu a nesprávne právne posúdenie veci správnym\norgánom.\nV tejto súvislosti žalobca dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžp/2/2013\nzo dňa 17. júla 2013. Týmto rozsudkom Najvyšší súd SR rozhodol o odvolaní žalovaného proti\n\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/54/2012-105 zo dňa 23. januára 2013, ktorým Krajský\nsúd v Bratislave vyhovel žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného sp. zn. 8650/2011-1.10 (37/11\nrozkl.) zo dňa 28.11.2011, ktorým žalovaný zmenil podmienky rozhodnutia prvostupňového správneho\norgánu o udelení výnimky na usmrtenie medveďa hnedého a v ostatnej časti ponechal rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu o udelení výnimky na usmrtenie medveďa hnedého napadnuté\nrozkladom žalobcu ponechal nezmenené.\nNajvyšší súd SR sa v predkladanom rozhodnutí zaoberal aj otázkou odňatia možnosti žalobcovi\nkonať pred správnymi orgánmi, napriek tomu, že táto skutočnosť nebola so zreteľom na to, že\nprvostupňový súd žalobe vyhovel, predmetom odvolania a ani posudzovaná v odvolacom konaní.\nStotožnil sa so záverom, že žalovaný pochybil ak neumožnil žalobcovi spôsobom opísaným v\nodôvodnení predkladaného rozhodnutia oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia.\nVyslovil aj svoj názor na spôsob a rozsah zistenia skutočného stavu veci, na nedostatočnosť\nodôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu aj žalovaného. Vyjadril sa aj k tomu, aké\nskutočnosti sú spôsobilé naplniť zákonnú hypotézu, ktorá podmieňuje udelenie výnimky na usmrtenie\nmedveďa hnedého.\nŽalobca si dovoľuje poukázať na to, že právne a skutkové názory Najvyššieho súdu SR vyjadrené v\npredkladanom rozhodnutí nie sú rozdielne od tých, ktoré tvoria žalobcom v žalobe predložené argumenty\nproti rozhodnutiu žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu.\nRovnaký právny názor vyslovil Najvyšší súd SR aj v rozsudku 10Sžp/3/2013 zo dňa 21.8.2013, rozsudku\n1Sžp/3/2013 zo dňa 24.9.2013 a v rozsudku 10Sžp/4/2013 zo dňa 21.8.2013.\nVzhľadom na vyššie uvedené navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe\nv celom rozsahu vyhovie, napadnuté rozhodnutie žalovaného, aj prvostupňového správneho orgánu\nzruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania\nbez ich bližšej špecifikácie.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhujúc potvrdenie napadnutého rozsudku\npoukázal na to, že odvolacie námietky sa vzťahujú iba na procesný postup žalovaného v predmetnom\nkonaní, avšak nie je z nich zrejmé, aký vzťah majú k samotnému predmetu konania, ktorý sa týka\npovolenia výnimiek z podmienok ochrany chránených živočíchov v zmysle ustanovenia § 40 ods. 3 písm.\nc) zákona o ochrane prírody a krajiny. Zdôraznil, že žalobca sa počas celého priebehu konania nevyjadril\nk potrebe povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených živočíchov z dôvodu ohrozenia života a\nzdravia ľudí na danej lokalite, ani nepodal žiadny návrh, akým spôsobom okrem realizácie odstrelu je\npodľa jeho názoru potrebné riešiť vzniknutý problém spočívajúci v premnožení medveďa hnedého na\ndanom území.\nĎalej poukázal na to, že i napriek odstráneniu vytýkaných nedostatkov v procesnom postupe žalovaného\nnebude možné zo strany žalovaného rozhodnúť v danej veci spôsobom, ktorý by bol pre žalobcu\nako účastníka konania výhodnejší alebo mu poskytol vyššiu ochranu jeho práv a právom chránených\nzáujmov a odstránenie uvedených nedostatkov v procesnom postupe žalovaného sa tiež nedotkne\npredmetu konania - povolenia výnimky z podmienok ochrany chránených živočíchov a zastal názor, že\nodvolanie podané žalobcom je neopodstatnené a motivované iba snahou o získanie trov konania na úkor\nžalovaného, nakoľko po vrátení veci žalovanému by sa dosiahlo iba opakovanie správneho konania bez\nmožnosti dosiahnuť vo veci odlišný výsledok (čo si žalobca musí v tomto štádiu konania uvedomovať).\nTento svoj názor podoprel aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo 17. decembra\n2002, podľa ktorého : „Správnym konaním sa nazýva postup správnych orgánov, účastníkov konania\na ďalších osôb pri vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny predpis. Konanie a postup správneho\norgánu majú povahu synoným. Zmyslom všetkých procesných predpisov je zabezpečiť realizáciu\nhmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb za\n\ntakého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie, prostriedkami, ktoré objasňujú\nokolnosti rozhodné pre posúdenie veci, a aby účastníkovi, o ktorého vec - práva a povinnosti ide, bola\nposkytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva. Toto platí zvlášť, ak ide o\nkonanie, v ktorom dôkazná povinnosť spočíva na účastníkovi... Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa\nzopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôže privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie\npre účastníka.“\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1\nOSP v spojení § 246c ods. 1 vety prvej OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods.\n2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3\nOSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu je nedôvodné.\nPredmetom súdneho preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie a postup ministra\nživotného prostredia SR sp. zn. 8816/2011-1.10 (65/2011 - rozkl.) zo dňa 28. novembra 2011, ktorým bol\nna základe rozkladu žalobcu zmenený výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaného č. 3826/2011-2.2\nz 28. septembra 2011 o povolení výnimky podľa § 40 ods. 2 a 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. zo\nzákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z., a to usmrtenie jedného jedinca\nmedveďa hnedého v poľovnom revíri Likava-Choč. Minister v rozkladovom konaní zmenil podmienky\nrozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. a určil, že odstrel možno zrealizovať na\nlokalitách Kramarinská a Za hradom, kat. úz. X., odo dňa právoplatnosti rozhodnutia do 30.11.2011\nposliedkou a postriežkou a od 01.06.2012 do 30.11.2012 posliedkou a postriežkou. V ostatných častiach\nzostal výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP).\nSúdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že krajský súd sa náležite a v súlade so zákonom vysporiadal\nso všetkými relevantnými námietkami žalobcu ako i s tvrdeniami žalovaného a dal odpoveď na výklad\na aplikáciu použitých zákonných ustanovení v napádaných rozhodnutiach, a preto sa v plnom rozsahu\nstotožňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu tak, ako ich uviedol aj v tomto svojom rozsudku.\nNa potvrdenie zákonnosti napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za potrebné dodať nasledovné :\nV prejednávanom prípade bolo potrebné posúdiť, či žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa,\npostupovali v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny a správnym poriadkom, keď povolili výnimku\nzo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny. Povolená výnimka spočívala\nv usmrtení jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Baranec.\nSprávne konanie v uvedenej veci sa začalo na základe žiadosti Slovenského poľovníckeho zväzu,\nPoľovníckeho združenia Likava-Choč Likavka o udelenie výnimky z § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002\n\nZ. z. za účelom regulačného lovu medveďa hnedého v roku 2011 v počte 1 kus, ktorá bola doručená\nžalovanému dňa 28.01.2011. Žiadateľ v žiadosti uviedol odhadované údaje o počte medveďov\nv poľovnom revíri, pričom svoju žiadosť odôvodnil tým, že stav medveďov v poľovnom revíri je\nneprimeraný, dochádza k častým stretom medveďa s ľuďmi, vznikajú škody na domácich zvieratách\na poľnohospodárskych plodinách i v blízkosti rodinných domov. Na základe výzvy žalovaného svoju\nžiadosť doplnil o rozhodnutie žalovaného z 24.6.2010, protokol z miestneho šetrenia škody spôsobenej\nurčenými živočíchmi z 1.6.2010 a o žiadosť PD Likavka o poskytnutie náhrady škody spôsobenej\nmedveďom hnedým z 14.6.2010.\nŠtátna ochrana prírody SR k žiadosti Ministerstva životného prostredia SR č. 8486/2011-1.10 z 2.\nnovembra 2011 o stanovisko k regulačného odlovu chráneného druhu živočícha - medveďa hnedého\nv období od 01.06.2012 do 30.11.2012 posliedkou a postriežkou uviedla, s odkazom na svoje\npredchádzajúce stanovisko, že keďže dôvod, pre ktorý bolo odporučené vydať výnimky na odlov\nmedveďov hnedých v predmetných poľovných revíroch je stále aktuálny a nepominul sa, odporúča\npredĺženie platnosti rozhodnutí pri všetkých žiadostiach, ktoré tvoria prílohu stanoviska.\nZoologické záhrady v Bojniciach, v Bratislave, v Košiciach v Spišskej Novej Vsi oznámili Ministerstvu\nživotného prostredia SR, že nemajú voľné kapacity na umiestnenie medveďov hnedých.\nŽalobca požiadal v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o slobode informácií“) o kópie žiadostí žiadateľov na lov medveďov v roku 2011 a tieto mu boli\nvšetky zaslané, a to ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného o rozklade.\nPodľa § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. chráneného živočícha je zakázané\na) úmyselne odchytávať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode,\nb) úmyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania,\nc) úmyselne poškodzovať, ničiť alebo zbierať jeho vajcia vo voľnej prírode,\nd) poškodzovať alebo ničiť miesta jeho rozmnožovania alebo odpočinku,\ne) medzidruhovo krížiť,\nf) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.\nPodľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch\npovoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov\nživočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií\ndotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise,\n68a) výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva.\nPodľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. výnimku podľa odseku 2 možno povoliť\na) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,\nb) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom\nhospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných\nškôd na inom type majetku,\nc) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy\nvoľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane\n\ntých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného\nvýznamu na životné prostredie,\nd) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov\nalebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely,\ne) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na\nselektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.\nNajvyšší súd vo vzťahu k hmotnoprávnej stránke veci musí prisvedčiť konajúcim správnym orgánom a\nkrajskému súdu, ktorý zamietnuc žalobu sa s právnym posúdením veci správnych orgánov stotožnil, že\nv danom prípade boli splnené zákonné podmienky na povolenie výnimky v zmysle vyššie citovaných\nustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny. V konaní bola prostredníctvom dôkazov žiadateľa\ndostatočne preukázaná dôvodnosť obavy o bezpečnosť a zdravie obyvateľov dotknutej obce pred\nmedveďmi pohybujúcimi sa v intraviláne obce, v bezprostrednej blízkosti ľudských obydlí. Preto\nnajvyššiemu súdu nezostalo iné ako prisvedčiť právnemu názoru krajského súdu (str. 13), že : „záujem\nna ochrane prírody musí za daných okolností ustúpiť prioritnému záujmu na ochrane života a zdravia\nobyvateľov tak, ako to predpokladá právny poriadok...“.\nOdvolací súd dáva do pozornosti, že prvý predpoklad vyžadovaný zákonom pre udelenie výnimky, t.j.\nneohrozenie zachovania populácií dotknutého druhu bol nad všetku pochybnosť splnený, keďže medveď\nhnedý je na území Slovenskej republiky premnožený.\nJe potrebné taktiež zdôrazniť, že žalovaný mal z vyjadrení ZOO preukázané, že iná alternatíva\n(premiestnenie odchytených jedincov do ZOO) pre chránený druh neprichádza do úvahy.\nVo vzťahu k námietkam procesného charakteru, najvyšší súd v plnom rozsahu poukazuje na právny\nnázor krajského súdu a na doplnenie považuje za potrebné upriamiť pozornosť žalobcu na rozhodnutie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002, ktorého obsahom je výklad ustanovenia\n§ 250i ods. 3 OSP v tom zmysle, že rozhodnutie sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a\nodstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.\nUstanovenie § 250i ods. 3 OSP jasne zakladá prekážku, účelom ktorej je zabrániť zrušovaniu rozhodnutí\nsprávnych orgánov zo strany správnych súdov, ktoré sú po hmotnoprávnej stránke nezvratné, t.j. ich\nzmenu nemožno dosiahnuť opakovaním procesu pre vady správneho konania. Neznamená to však,\nže správne orgány nemusia rešpektovať základné zásady správneho konania, medzi ktoré nepochybne\npatrí zásada súčinnosti správneho orgánu a účastníkov konania, avšak pokiaľ porušenie tejto zásady\nnemá, tak ako v danom prípade, vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, smerovalo by zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia k čisto formalistickému zopakovaniu správneho konania.\nK rozhodnutiam najvyššieho súdu, na ktoré v odvolaní poukazoval žalobca, najvyšší súd uvádza, že\nsa v danom prípade priklonil k právnemu názoru Najvyššieho súdu SR obsiahnutého v rozhodnutí\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/3/2013 z 18. decembra 2013, ktorý sa týka rovnakého predmetu\nkonania a totožných účastníkov.\nPo preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu dospel\nodvolací súd k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadol\nsa s relevantnými námietkami žalobcu.\nPreto najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody napadnutý rozsudok krajského súdu ako\nvecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k\nods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému zo zákona náhrada\ntrov konania neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/40/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}