{"guid": "6a940309-0ffb-4151-b758-e686fdd3ddb0:ed097c7d-413a-40df-ba7e-1ba8e6a9a93b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1012200214.1", "spisova_znacka": "2Sžo/28/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/28/2014 z 20. 5. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. mája 2015, sp. zn. 2Sžo/28/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1012200214.1", "identifikacne_cislo": "1012200214", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2015-05-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543", "nazov": "zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-2", "nazov": "§ 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-3.pismeno-c", "nazov": "§ 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-3.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-40"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-40"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ed097c7d-413a-40df-ba7e-1ba8e6a9a93b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1012200214.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012200214.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012200214.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/28/2014\n1012200214\n20. 05. 2015\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2015:1012200214.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej\na členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Evy Babiakovej, CSc., v právnej veci žalobcu:\nLesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 26, IČO: 31 303 862, zastúpeného\nJUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného\nprostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 8617/2011-1.10 (29/2011 - rozkl.) zo dňa 28. novembra 2011, v konaní o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 31/2012-127 zo dňa 9. januára\n2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 31/2012-127 zo dňa\n9. januára 2014, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S 31/2012-127 zo dňa 9. januára 2014 zamietol žalobu,\nktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č.\n8617/2011-1.10 (29/2011 - rozkl.) zo dňa 28. novembra 2011, ktorým žalovaný na základe rozkladu\nžalobcu zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej\nrepubliky, odboru výkonu štátnej správy, č. 3100/2011-2.2 zo dňa 23. septembra 2011, ktorým bola\npovolená výnimka podľa § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a\nkrajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“) zo zákazov ustanovených v §\n35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z. z., a to usmrtiť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom\nrevíri Krížna, a súčasne bola zamietnutá žiadosť v súlade s § 82 ods. 11 zákona č. 543/2002 Z. z. a § 46\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„správny poriadok“) v časti týkajúcej sa povolenia výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm.\na/ zákona č. 543/2002 Z. z. na usmrtenie, odstrelenie jedného medveďa hnedého v poľovnom revíri\nKrížna. Zmena prvostupňového rozhodnutia spočívala v určení, že odstrel možno zrealizovať na lokalite\nLastovičia, katastrálne územie Liptovské Revúce, odo dňa právoplatnosti rozhodnutia do 30. novembra\n2011 posliedkou a postriežkou a od 1. júna 2012 do 30. novembra 2012 posliedkou a postriežkou. V\nostatných častiach zostal výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený.\nAko vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, z administratívneho spisu žalovaného správneho\norgánu krajský súd zistil, že dňa 3. januára 2011 bola žalovanému doručená žiadosť Poľovníckej\nspoločnosti Krížna, Liptovské Revúce o udelenie výnimky z § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.\nza účelom regulačného lovu medveďa hnedého v roku 2011 v počte 2 kusy. Štátna ochrana prírody\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „ŠOP SR“) vo svojom stanovisku k regulačnému odlovu medveďa\nhnedého v roku 2011 navrhla povoliť výnimku na regulačný lov jedného jedinca s hmotnosťou do 100 kg.\nUvedené stanovisko ŠOP SR bolo aj s prílohami doručené žalobcovi v prílohe listu zo dňa 7. marca 2011\ns tým, aby sa k podkladom rozhodnutia v stanovenej lehote vyjadril. Žalobca tak urobil, pričom vo svojom\npodrobnom vyjadrení zaujal názor, že nebolo preukázané splnenie podmienok stanovených zákonom na\npovolenie výnimky z ochrany medveďa hnedého. Rozhodnutím č. 3100/2011-2.2 zo dňa 23. septembra\n2011 Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor výkonu štátnej správy, podľa § 40\nods. 2 a ods. 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z. z. povolilo výnimku zo zákazov ustanovených v § 35\nods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z. z., a to usmrtiť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom\nrevíri Krížna, a súčasne v súlade s § 82 ods. 11 zákona č. 543/2002 Z. z. zamietlo žiadosť v časti\ntýkajúcej sa povolenia výnimky na usmrtenie jedného medveďa hnedého v poľovnom revíri Krížna. Proti\nprvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca rozklad. V rámci konania o rozklade žalovaný\npožiadal ŠOP SR o stanovisko vo veci regulačného odlovu medveďa hnedého v roku 2012, a to z\ndôvodu, že vzhľadom na dĺžku správnych konaní v roku 2011 by rozhodnutia žalovaného o povolení\nvýnimky v roku 2011 už nemuseli byť v praxi vykonateľné. Preto si žalovaný vyžiadal stanovisko k\nodlovu v období od 1. júna 2012 do 30. novembra 2012. V odpovedi na uvedenú žiadosť ŠOP SR\nzaujala stanovisko, podľa ktorého dôvod, pre ktorý bolo odporučené vydať výnimky na odlov medveďov\nhnedých, je stále aktuálny a nepominul sa, preto odporučila predĺženie platnosti rozhodnutí tak, ako\nnavrhol žalovaný. Uvedený list ŠOP SR bol zaslaný účastníkom konania, vrátane žalobcu, dňa 14.\nnovembra 2011.\nK námietkam žalobcu procesného charakteru krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že pokiaľ\nsprávny orgán vydá rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa ku všetkým\nrelevantným podkladom, na základe ktorých vo veci rozhodol, ide o procesné pochybenie správneho\norgánu, ktoré môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na to, že z\npreskúmavaných rozhodnutí i z administratívneho spisu vyplýva, že okrem stanovísk ŠOP SR boli\npodkladom pre rozhodnutie žalovaného i žiadosť poľovníckej organizácie o udelenie výnimky a k nej\npripojené prílohy týkajúce sa nežiaduceho správania sa medveďa hnedého v danom území, pričom\nžalobcovi neboli v priebehu konania tieto podklady doručené s tým, aby sa k nim vyjadril, ale bolo mu\nlen oznámené, že pokiaľ mu podklady a informácie, s ktorými bol oboznámený nestačia, má v zmysle\n§ 23 správneho poriadku právo nazrieť osobne do spisu. Krajský súd v tomto postupe žalovaného videl\nnedodržanie ustanovenia § 3 ods. 2 v spojení s ustanovením § 33 ods. 2 správneho poriadku, nakoľko\nžalobca má právo pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia, k spôsobu\nich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Žalovaný mal žiadosť o udelenie výnimky a k nej pripojené\nprílohy, ako aj všetky ostatné podklady, predložiť žalobcovi na vyjadrenie, a to buď v elektronickej\npodobe alebo doručením ich fotokópií (za náhradu nákladov s tým spojených), pretože právo účastníka\nvyjadriť sa k podkladom rozhodnutia nemožno zamieňať s právom nazerať do spisov správneho orgánu.\nUvedené procesné pochybenie žalovaného by bez ďalších zistených skutočností bolo takou vadou,\nktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Nakoľko však žalobca v priebehu\nsprávneho konania požiadal o sprístupnenie listín zo spisu podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom\nprístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) a tieto mu boli všetky zaslané ešte pred\nvydaním rozhodnutia, krajský súd dospel k záveru, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa s podkladmi\nrozhodnutia, hoci sa k nim dostal mimoprocesnou cestou, aj keď postup žalovaného nemožno v tomto\nprípade považovať za štandardný, avšak tento procesný nedostatok v postupe žalovaného nemal za\ndaných okolností vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že\npodklady rozhodnutia boli dňa 21. novembra 2011 doručené len žalobcovi a nie jeho právnej zástupkyni,\nkrajský súd konštatoval, že žalovaný síce postupoval v rozpore s ustanovením § 25 ods. 5 správneho\nporiadku, avšak táto vada nemohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia, pretože žalobca i jeho\nprávna zástupkyňa sa o obsahu doručovaných listín dozvedeli, vyjadrili sa k nim a zo žiadneho úkonu\nneboli uvedeným pochybením žalovaného vylúčení, či inak ukrátení na svojich právach.\nKrajský súd tiež v súvislosti so žalobnými námietkami poukázal na to, že analýzy minuloročnej\nregulácie a analýzy škôd spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku, na ktoré poukazoval\nžalovaný v liste, ktorým žalobcu oboznamoval s podkladmi rozhodnutia, neboli z dôkazného hľadiska\npodkladmi rozhodnutia žalovaného, nakoľko sa v písomne spracovanej podobe v spise nenachádzajú a\nžalovaný z nich nevyvodil žiadne konkrétne skutkové zistenia, o ktoré by oprel rozhodnutie o výnimke.\n\nOdborné orgány ŠOP SR, ktoré v konaní o udelenie výnimiek zaujímajú stanoviská pre potreby\nrozhodovania žalovaného, monitorujú stav medveďov v jednotlivých lokalitách ich výskytu, vyhodnocujú\nškody spôsobené medveďmi i realizáciu udelených výnimiek, o čom svedčia aj vyjadrenia ŠOP SR\nk jednotlivým žiadostiam žiadateľov o výnimku. V prejednávanej veci však žiadne konkrétne analýzy\nzachytené v písomnej forme neboli podkladom rozhodnutia a preto žalovaný nemal s čím žalobcu v\nzmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku oboznamovať.\nPokiaľ išlo o zmenu prvostupňového rozhodnutia, jej dôvodom bola podľa krajského súdu výlučne\npotreba zabezpečiť realizovateľnosť výnimky, pričom správny orgán druhého stupňa postupoval v\nmedziach zákona, keď si v rozkladovom konaní vyžiadal stanovisko ŠOP SR k predĺženiu času realizácie\nvýnimky. Vzhľadom na dôvod povolenia výnimky, ktorým bola obava o bezpečnosť a zdravie obyvateľov,\nnebolo podľa názoru prvostupňového súdu nevyhnutné preverovať skutočnosti tvoriace základ žiadosti\no výnimku inak ako uvedeným dopytom, nakoľko sa tieto v horizonte niekoľkých mesiacov reálne zmeniť\nnemôžu.\nK námietke o nesúlade výrokovej časti druhostupňového rozhodnutia s § 59 ods. 2 správneho poriadku\nkrajský súd uviedol, že nakoľko minister v rozkladovom konaní zmenil prvostupňové rozhodnutie\nžalovaného iba čiastočne a rozsah tejto zmeny výslovne vo výroku druhostupňového rozhodnutia\nvymedzil, postupoval v súlade s uvedeným ustanovením. Výrok druhostupňového rozhodnutia, podľa\nktorého v ostatných (zmenou nedotknutých) častiach zostáva výrok prvostupňového rozhodnutia\nnezmenený, je taktiež v medziach zákona. Naopak, priečil by sa zákonu taký výrok druhostupňového\nrozhodnutia, ktorým by sa v nezmenenej časti prvostupňové rozhodnutie potvrdilo, pretože správny\norgán druhého stupňa odvolanie (rozklad) zamieta a prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje len vtedy, ak\nnie sú dôvody pre zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Ak teda minister v rozkladovom\nkonaní čiastočne zmenil prvostupňové rozhodnutie, nemohol ho zároveň v ktorejkoľvek inej časti\npotvrdiť.\nVo vzťahu k hmotnoprávnej stránke veci krajský súd konštatoval, že zo stanovísk ŠOP SR ako i\nzo samotnej žiadosti poľovníckeho združenia a jej príloh je zrejmé, že populácia medveďa hnedého\nna Slovensku prosperuje a narastá, pričom povolenie usmrtenia určeného počtu jedincov neohrozí\nzachovanie populácie tohto živočíšneho druhu na našom území. Žalovaný sa pred udelením výnimky\nv konaní zaoberal aj možnosťou odchytu medveďov a ich umiestnenia napr. do niektorej zoologickej\nzáhrady, avšak žiadna z nich o medveďa hnedého záujem neprejavila. Iná reálna alternatíva k\npovoleniu výnimky v konaní navrhovaná nebola. Krajský súd mal za to, že žiadosť o povolenie výnimky\nbola v konaní doložená dôkazmi, ktoré dostatočne preukazujú dôvodnosť obavy o bezpečnosť a\nzdravie obyvateľov dotknutého územia, nakoľko medvede pohybujúce sa v intraviláne obce, teda v\nbezprostrednej blízkosti človeka, sú dôkazom o synantropizácii medveďov v danej lokalite a nepochybne\npredstavujú skutočné nebezpečenstvo pre ľudí, ktorí sa celkom prirodzene cítia ohrození. Za daných\nokolností musí záujem na ochrane prírody ustúpiť prioritnému záujmu na ochrane života a zdravia\nobyvateľov tak, ako to predpokladá právny poriadok. Na základe zistených skutkových okolností mal\nkrajský súd za to, že v prejednávanej veci boli splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky podľa\n§ 40 ods. 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z. z., nakoľko zo zhromaždených podkladov pri rozhodovaní\nžalovaného vyplýva, že ohrozenie zdravia a bezpečnosti obyvateľov v predmetných lokalitách je natoľko\nzávažné, že výrazne prevyšuje záujem na ochrane živočíšneho druhu medveďa hnedého.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd\nrozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nV odvolaní, tak ako aj v podanej žalobe, namietal nesprávny postup žalovaného správneho orgánu,\nktorý bol podľa žalobcu takej intenzity, že ho možno považovať za takú vadu v konaní, ktorá mohla mať\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Správnymi orgánmi oboch stupňov bola žalobcovi upretá\nmožnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie, nakoľko\nnapriek výslovnej žiadosti mu správny orgán prvého stupňa neposkytol kópiu spisu a toto pochybenie\nnenapravil ani žalovaný v konaní o rozklade. Naopak, žalovaný zaťažil konanie ešte ďalšou vadou, keď\ndopĺňal dokazovanie vyžiadaním si správy od ŠOP SR k možnému posunutiu časového vymedzenia\nobdobia, v ktorom žiadateľovi povolil realizovať udelenú výnimku. S názorom súdu prvého stupňa,\n\nže žalobca mal možnosť oboznámiť sa pred rozhodnutím prvostupňového orgánu, či žalovaného,\nso všetkými podkladmi rozhodnutia (a to aj postupom podľa zákona o slobode informácií), žalobca\nnesúhlasí, pretože to nezodpovedá obsahu administratívneho spisu. Žalobca teda nemal možnosť\nnavrhnúť doplnenie podkladov rozhodnutia, ani sa vyjadriť k spôsobu ich obstarania, keďže až do\nvynesenia prvostupňového rozhodnutia mu správny orgán napriek ustanoveniu § 33 ods. 2 správneho\nporiadku neoznámil, aké podklady rozhodnutia zhromaždil. Postupom podľa zákona o slobode informácií\nmu boli poskytnuté len žiadosti o udelenie výnimiek, ktoré si žalobca vyžiadal, ale s ďalšími podkladmi\nrozhodnutia, a to listom obecného úradu Liptovské Revúce, listom z výskumnej stanice ÚL SAV Staré\nhory a s hlásením o škode spôsobenej medveďmi na ovciach Poľnohospodárskeho družstva Liptovské\nRevúce sa žalobca nemal možnosť oboznámiť ani mimoprocesnou formou. Žalobca v tejto súvislosti\nzdôraznil, že získavanie podkladov rozhodnutia na základe žiadosti podľa zákona o slobode informácií\nnezodpovedá jeho právam účastníka konania.\nV odvolaní ďalej žalobca poukázal na stanovisko ŠOP SR zo dňa 1. marca 2011, ktoré mu bolo\ndoručené a z ktorého prílohy (záznamu z pracovného stretnutia zoológov ŠOP SR) vyplýva, že\nsamotní zamestnanci ŠOP SR majú pochybnosti o hodnovernosti a pravdivosti potvrdení vydávaných\nžiadateľom, starostami obce a inými subjektmi, a preto prijali záver, že spôsobená hospodárska škoda\nako aj škoda na zdraví obyvateľstva sa bude zohľadňovať pri vydávaní výnimky na lov len v prípade, ak\nbude preverená aj zo strany ŠOP SR a vyjadrenia obcí, ktoré sa budú nachádzať len v prílohách žiadostí\no odlov medveďa hnedého bez predchádzajúceho oboznámenia príslušnej organizačnej jednotky ŠOP\nSR o danej ohrozujúcej situácií s jedincami medveďa hnedého v ich intraviláne a v jeho blízkosti sa\nnebudú zohľadňovať v stanovisku ŠOP SR pri navrhnutí vydania výnimky na odlov medveďa hnedého.\nŽalobca poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 1Sžp/3/2013 zo\ndňa 24.9.2013, že „iba ponúknutie niektorých podkladov rozhodnutia mimoprocesným spôsobom (t.j.\npodľa zák. č. 211/2000 Z.z.), resp. zaslanie selektívnym spôsobom určeného podkladu nie je možné\nchápať ako naplnenie práva účastníka byť oboznámený s dostupnými podkladmi rozhodnutia, resp. s\nmožnosťou ich kritizovať v zmysle citovaného ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku a ako také je\nnutné ho označiť pri absencii výzvy správneho orgánu za takú vadu konania, ktorá má podstatný vplyv\nna zákonnosť napadnutého rozhodnutia.“\nŽalobca tiež nesúhlasil so záverom krajského súdu, že doručenie dodatočného vyjadrenia ŠOP SR\nk posunu časového vymedzenia platnosti udelenej výnimky priamo žalobcovi, a nie jeho právnej\nzástupkyni, nebolo vadou konania odôvodňujúcou zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného,\nnakoľko podľa súdu prvého stupňa bol nesprávny procesný postup zhojený tým, že žalobca a jeho\nprávna zástupkyňa mali o obsahu tohto vyjadrenia vedomosť. Žalobca zdôraznil, že je občianskym\nzdružením so zameraním na ochranu prírody a nakoľko nemá potrebné vedomosti na to, ako účinne\nvyužívať právne prostriedky ochrany, je v konaniach podľa zákona č. 543/2002 Z. z., a osobitne v\nrozkladových konaniach vedených žalovaným, zastúpený právnou zástupkyňou, a preto mali byť v\nsprávnom konaní písomností doručované priamo jej. Doručením vyjadrenia ŠOP SR zo dňa 3. novembra\n2011 priamo žalobcovi nebola splnená povinnosť správneho orgánu oboznámiť ho ako účastníka\nkonania s podkladom rozhodnutia. Od žalobcu nemožno spravodlivo očakávať, že bude apriórne\npredpokladať nezákonnosť postupu správneho orgánu, teda že správny orgán napriek zákonnej úprave\ndoručuje listiny v konaní jemu a nie jeho právnej zástupkyni, a nemožno od neho ani očakávať, že o\nkaždej takejto listine bezodkladne informuje svoju právnu zástupkyňu. Žalobca mal dôvod predpokladať,\nže takáto listina bola doručená aj jeho právnej zástupkyni a nerobiť žiadne úkony smerujúce k využitiu\nsvojho práva vyjadriť sa k tejto listine. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že napadnuté\nrozhodnutie žalovaného je datované dňom 28. novembra 2011, pričom rozhodnutiu žalovaného o\nrozklade predchádza podľa ustanovenia § 61 ods. 2 správneho poriadku návrh ním ustanovenej\nosobitnej komisie. Na základe zákona o slobode informácií žalobca zistil, že zasadnutie rozkladovej\nkomisie ministra životného prostredia sa konalo dňa 4. novembra 2011 a členovia komisie odporučili\nministrovi zmeniť výrok napadnutých rozhodnutí tak, že odstrely medveďov bude možné zrealizovať od\n1. júna 2012 do 30. novembra 2012. Pokiaľ predseda rozkladovej komisie zasielal podklady rozhodnutia\nžalobcovi dňa 14. novembra 2011, stalo sa tak po tom, čo na zasadnutí rozkladovej komisie táto\nschválila návrh rozhodnutia o rozklade v predmetnej veci. Žalobca následne poznamenal, že mu je\nzrejmé, že rozhodnutie žalovaného nie je totožné s návrhom rozhodnutia rozkladovej komisie, avšak\n\nje nepochybné, že návrh rozkladovej komisie je podmienkou sine que non na rozhodnutie žalovaného\no rozklade.\nŽalobca tiež v odvolaní namietal, že vo vyjadrení zo dňa 1. marca 2011 ŠOP SR zaujala jednoznačné\nstanovisko neodporučiť ani v jednom z prípadov, v ktorých bolo žiadané udelenie výnimky, jarný odstrel.\nRozhodnutím žalovaného však k povoleniu jarného odstrelu došlo, keďže sa doba realizácie povolenej\nvýnimky presunula na jarné mesiace roku 2012. Žalovaný sa s touto diskrepanciou v odôvodnení\nrozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal.\nV závere odvolania žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžp/2/2013\nzo dňa 17. júla 2013, 10Sžp/3/2013 zo dňa 21. augusta 2013, 10Sžp/4/2013 zo dňa 21. augusta\n2013 a 1Sžp/3/2013 zo dňa 24. septembra 2013. Najvyšší súd SR sa v nich zaoberal aj otázkou\nodňatia možnosti žalobcovi konať pred správnymi orgánmi, pričom sa stotožnil so záverom, že žalovaný\npochybil, ak neumožnil žalobcovi spôsobom opísaným v odôvodnení predkladaného rozhodnutia\noboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, pričom tiež konštatoval nedostatočnosť odôvodnenia\nrozhodnutia prvostupňového správneho orgánu aj žalovaného.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhujúc potvrdenie napadnutého rozsudku\npoukázal na to, že odvolacie námietky sa vzťahujú iba na procesný postup žalovaného v predmetnom\nkonaní, avšak nie je z nich zrejmé, aký vzťah majú k samotnému predmetu konania, ktorý sa týka\npovolenia výnimiek z podmienok ochrany chránených živočíchov v zmysle ustanovenia § 40 ods. 3 písm.\nc) zákona o ochrane prírody a krajiny. Zdôraznil, že žalobca sa počas celého priebehu konania nevyjadril\nk potrebe povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených živočíchov z dôvodu ohrozenia života a\nzdravia ľudí na danej lokalite, ani nepodal žiadny návrh, akým spôsobom okrem realizácie odstrelu je\npodľa jeho názoru potrebné riešiť vzniknutý problém spočívajúci v premnožení medveďa hnedého na\ndanom území.\nĎalej poukázal na to, že i napriek odstráneniu vytýkaných nedostatkov v procesnom postupe žalovaného\nnebude možné zo strany žalovaného rozhodnúť v danej veci spôsobom, ktorý by bol pre žalobcu\nako účastníka konania výhodnejší alebo mu poskytol vyššiu ochranu jeho práv a právom chránených\nzáujmov a odstránenie uvedených nedostatkov v procesnom postupe žalovaného sa tiež nedotkne\npredmetu konania - povolenia výnimky z podmienok ochrany chránených živočíchov a zastal názor, že\nodvolanie podané žalobcom je neopodstatnené a motivované iba snahou o získanie trov konania na úkor\nžalovaného, nakoľko po vrátení veci žalovanému by sa dosiahlo iba opakovanie správneho konania bez\nmožnosti dosiahnuť vo veci odlišný výsledok (čo si žalobca musí v tomto štádiu konania uvedomovať).\nTento svoj názor podoprel aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo 17. decembra\n2002, podľa ktorého : „Správnym konaním sa nazýva postup správnych orgánov, účastníkov konania\na ďalších osôb pri vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny predpis. Konanie a postup správneho\norgánu majú povahu synoným. Zmyslom všetkých procesných predpisov je zabezpečiť realizáciu\nhmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb za\ntakého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie, prostriedkami, ktoré objasňujú\nokolnosti rozhodné pre posúdenie veci, a aby účastníkovi, o ktorého vec - práva a povinnosti ide, bola\nposkytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva. Toto platí zvlášť, ak ide o\nkonanie, v ktorom dôkazná povinnosť spočíva na účastníkovi... Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa\nzopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôže privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie\npre účastníka.“\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1\nOSP v spojení § 246c ods. 1 vety prvej OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods.\n2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3\nOSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu je nedôvodné.\n\nPredmetom súdneho preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie a postup ministra\nživotného prostredia SR sp. zn. č. 8617/2011-1.10 (29/2011 - rozkl.) zo dňa 28. novembra 2011, ktorým\nžalovaný na základe rozkladu žalobcu zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia Ministerstva životného\nprostredia Slovenskej republiky, odboru výkonu štátnej správy, č. 3100/2011-2.2 zo dňa 23. septembra\n2011, ktorým bola povolená výnimka podľa § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z. z. zo\nzákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z. z., a to usmrtiť jedného jedinca\nmedveďa hnedého v poľovnom revíri Krížna na lokalite Lastovičia odo dňa právoplatnosti rozhodnutia\ndo 30. novembra 2011 posliedkou a postriežkou alebo do 15. decembra 2011 postriežkou, a súčasne\nbola v súlade s § 82 ods. 11 zákona č. 543/2002 Z. z. zamietnutá žiadosť v časti týkajúcej sa povolenia\nna usmrtenie jedného medveďa hnedého v poľovnom revíri Krížna. Zmena prvostupňového rozhodnutia\nspočívala v určení, že odstrel možno zrealizovať odo dňa právoplatnosti rozhodnutia do 30. novembra\n2011 posliedkou a postriežkou a od 1. júna 2012 do 30. novembra 2012 posliedkou a postriežkou. V\nostatných častiach zostal výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP).\nSúdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že krajský súd sa náležite a v súlade so zákonom vysporiadal\nso všetkými relevantnými námietkami žalobcu ako i s tvrdeniami žalovaného a dal odpoveď na výklad\na aplikáciu použitých zákonných ustanovení v napádaných rozhodnutiach, a preto sa v plnom rozsahu\nstotožňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu tak, ako ich uviedol aj v tomto svojom rozsudku.\nNa potvrdenie zákonnosti napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za potrebné uviesť nasledovné :\nV prejednávanom prípade bolo potrebné posúdiť, či žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa,\npostupovali v súlade so zákonom č. 543/2002 Z. z. a správnym poriadkom, keď povolili výnimku zo\nzákazov ustanovených v § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. Povolená výnimka spočívala v usmrtení\njedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Krížna.\nSprávne konanie v uvedenej veci sa začalo na základe žiadosti doručenej žalovanému dňa 3. januára\n2011, v ktorej Poľovnícka spoločnosť Krížna, Liptovské Revúce, žiada o udelenie výnimky z § 35\nods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. za účelom regulačného lovu medveďa hnedého v roku 2011 v počte\ndva kusy. V žiadosti žiadateľ uviedol odhadované údaje o počte medveďov v poľovnom revíri, pričom\nžiadosť odôvodnil tým, že stav medveďov v poľovnom revíri je neprimeraný, odchádza k častým stretom\nmedveďa s ľuďmi, vznikajú škody na včelstvách, poľnohospodárskych zvieratách i poľovnej zveri. K\nžiadosti doložil žiadateľ výzvu obce Liptovské Revúce zo dňa 28. decembra 2010 na podanie žiadosti\no udelenie výnimky na odstrel medveďa hnedého, oznámenie Poľnohospodárskeho družstva Liptovské\nRevúce o škode a správu vedeckého pracovníka Výskumnej stanice ÚEL SAV Staré Hory o stave\npopulácie medveďa hnedého v záujmovom území PZ Krížna v Nízkych Tatrách.\nNa žiadosť Ministerstva životného prostredia SR predložila ŠOP SR stanovisko k regulačnému odlovu\nmedveďa hnedého v roku 2011, v ktorom navrhla povoliť výnimku na regulačný lov jedného jedinca\ns hmotnosťou do 100 kg, v čase od 1. júna 2011 do 30. novembra 2011 posliedkou a postriežkou\na od 1. decembra 2011 do 15. decembra 2011 postriežkou. Uvedené stanovisko bolo aj s prílohami\n\ndoručené žalobcovi a žalobca s k nemu vyjadril. V rozkladovom konaní žalovaný požiadal ŠOP SR o\nstanovisko k regulačnému odlovu medveďa hnedého v období od 1. júna 2012 do 30. novembra 2012, s\nodôvodnením, že potvrdenie odlovu v pôvodnom povolenom termíne by vzhľadom na dĺžku správneho\nkonania v roku 2011 bolo v praxi nerealizovateľné. Na uvedenú žiadosť sa ŠOP SR vyjadrila, že\ndôvod, pre ktorý bolo odporučené vydať výnimky na odlov medveďov hnedých v predmetných poľovných\nrevíroch, je stále aktuálny a nepominul sa, a preto odporučila žalovaným navrhované predĺženie platnosti\nrozhodnutia. Uvedené stanovisko ŠOP SR bolo doručené žalobcovi dňa 21. novembra 2011.\nZoologické záhrady v Bojniciach, v Bratislave, v Košiciach a v Spišskej Novej Vsi oznámili Ministerstvu\nživotného prostredia SR, že nemajú voľné kapacity na umiestnenie medveďov hnedých.\nŽalobca požiadal dňa 14. apríla 2011 v zmysle zákona o slobode informácií o kópie žiadostí žiadateľov na\nlov medveďov v roku 2011 a tieto mu boli všetky zaslané, a to ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného.\nPodľa § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. chráneného živočícha je zakázané\na) úmyselne odchytávať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode,\nb) úmyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania,\nc) úmyselne poškodzovať, ničiť alebo zbierať jeho vajcia vo voľnej prírode,\nd) poškodzovať alebo ničiť miesta jeho rozmnožovania alebo odpočinku,\ne) medzidruhovo krížiť,\nf) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.\nPodľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch\npovoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov\nživočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií\ndotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise,\nvýnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva.\nPodľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. výnimku podľa odseku 2 možno povoliť\na) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,\nb) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom\nhospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných\nškôd na inom type majetku,\nc) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy\nvoľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane\ntých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného\nvýznamu na životné prostredie,\nd) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov\nalebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely,\ne) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na\nselektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.\nNajvyšší súd vo vzťahu k hmotnoprávnej stránke veci musí prisvedčiť konajúcim správnym orgánom a\nkrajskému súdu, ktorý zamietnuc žalobu sa s právnym posúdením veci správnych orgánov stotožnil, že\nv danom prípade boli splnené zákonné podmienky na povolenie výnimky v zmysle vyššie citovaných\n\nustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny. V konaní bola prostredníctvom dôkazov žiadateľa\ndostatočne preukázaná dôvodnosť obavy o bezpečnosť a zdravie obyvateľov dotknutej obce pred\nmedveďmi pohybujúcimi sa v intraviláne obce, v bezprostrednej blízkosti ľudských obydlí. Preto\nnajvyššiemu súdu nezostalo iné ako prisvedčiť právnemu názoru krajského súdu, že záujem na ochrane\nprírody musí za daných okolností ustúpiť prioritnému záujmu na ochrane života a zdravia obyvateľov tak,\nako to predpokladá právny poriadok. Odvolací súd k tomu tiež uvádza, že prvý predpoklad vyžadovaný\nzákonom pre udelenie výnimky, t.j. neohrozenie zachovania populácie dotknutého druhu bol nad všetku\npochybnosť splnený, keďže populácia medveďa hnedého na území Slovenskej republiky prosperuje.\nŽalovaný mal tiež z vyjadrení zoologických záhrad preukázané, že iná alternatíva pre chránený druh premiestnenie odchytených jedincov do ZOO - nie je možná.\nVo vzťahu k námietkam procesného charakteru, najvyšší súd v plnom rozsahu poukazuje na právny\nnázor krajského súdu a na doplnenie považuje za potrebné upriamiť pozornosť žalobcu na rozhodnutie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002, ktorého obsahom je výklad ustanovenia\n§ 250i ods. 3 OSP v tom zmysle, že rozhodnutie sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a\nodstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.\nUstanovenie § 250i ods. 3 OSP jasne zakladá prekážku, účelom ktorej je zabrániť zrušovaniu rozhodnutí\nsprávnych orgánov zo strany správnych súdov, ktoré sú po hmotnoprávnej stránke nezvratné, t.j. ich\nzmenu nemožno dosiahnuť opakovaním procesu pre vady správneho konania. Neznamená to však,\nže správne orgány nemusia rešpektovať základné zásady správneho konania, medzi ktoré nepochybne\npatrí zásada súčinnosti správneho orgánu a účastníkov konania, avšak pokiaľ porušenie tejto zásady\nnemá, tak ako v danom prípade, vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, smerovalo by zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia k čisto formalistickému zopakovaniu správneho konania.\nV tejto súvislosti tiež odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v odvolacích námietkach (totožných s tými\nžalobnými) namieta síce nedodržanie presného formálneho postupu žalovaným v zmysle správneho\nporiadku, avšak výslovne fakticky nepopiera, že práva žalobcu ako účastníka správneho konania boli v\nkonečnom dôsledku zachované, aj keď inou cestou ako presným zákonným postupom podľa správneho\nporiadku. Tak tomu bolo oboznamovaním sa s podkladmi rozhodnutia podľa zákona o slobode informácií\na nie postupom podľa správneho poriadku, ako aj zaslaním podkladov rozhodnutia priamo žalobcovi a\nnie jeho právnej zástupkyni. Z vyjadrení žalobcu má odvolací súd za to, že jeho právo na vyjadrenie\nbolo v konaní zachované. Správny súd nemá zákonný podklad na zrušenie rozhodnutia žalovaného\nlen z dôvodu, že žalobca sa k podkladom rozhodnutia dopracoval inou cestou ako riadnym formálnym\npostupom podľa správneho poriadku. Najvyšší súd k uvedeným námietkam žalobcu tiež považuje\nza potrebné dodať, že ten síce všeobecne namietal nedodržanie správneho poriadku a nedoručenie\nstanoviska ŠOP SR jeho právnej zástupkyni, ale len priamo žalobcovi, avšak v týchto námietkach\nžalobca priamo neuviedol (resp. sa takému vyjadreniu vyhol), žeby sa jeho právna zástupkyňa o tomto\nstanovisku nedozvedela. (Žalobca uvádza, že od neho nemožno očakávať a žiadať, že bude informovať\nsvoju právnu zástupkyňu o každej doručenej listine, a tiež uvádza, že mal dôvod predpokladať, že takáto\nlistina bola doručená aj jeho právnej zástupkyni, avšak už neuvádza, že o tejto listine v skutočnosť svoju\nprávnu zástupkyňu neinformoval a že o nej naozaj nemala vedomosť.)\nOdvolací súd tiež poznamenáva, že odlov medveďa hnedého nebol povolený v jarných mesiacoch, tak\nako to namieta žalobca v odvolaní.\nK rozhodnutiam najvyššieho súdu, na ktoré v odvolaní poukazoval žalobca, najvyšší súd uvádza, že\nsa v danom prípade priklonil k právnemu názoru Najvyššieho súdu SR obsiahnutému v rozhodnutiach\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/3/2013 zo dňa 18. decembra 2013, 6Sžo/20/2014 zo dňa 25. marca\n2015 a 6Sžo/25/2014 zo dňa 25. marca 2015, ktoré sa týkajú rovnakého predmetu konania a totožných\núčastníkov.\nPo preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu dospel\nodvolací súd k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal\nsa s relevantnými námietkami žalobcu.\n\nPreto najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody napadnutý rozsudok krajského súdu ako\nvecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k\nods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému zo zákona náhrada\ntrov konania neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/31/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}