{"guid": "ca7ef3f6-d43d-435d-b22f-600116c4ef9f:3ae2252c-37ea-42fc-ba55-72875e837159", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1011201988.2", "spisova_znacka": "3Sžhpu/1/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžhpu/1/2014 z 19. 5. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. mája 2015, sp. zn. 3Sžhpu/1/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1011201988.2", "identifikacne_cislo": "1011201988", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislava Padúchová", "sudca_id": 189, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislava-paduchova-189", "datum_vydania": "2015-05-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-8.odsek-2", "nazov": "§ 8 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/136-2001/paragraf-8"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/136#paragraf-8"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ae2252c-37ea-42fc-ba55-72875e837159", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1011201988.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1011201988.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1011201988.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžhpu/1/2014\n1011201988\n19. 05. 2015\nJUDr. Gabriela Gerdová\nECLI:SK:NSSR:2015:1011201988.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Gabriely Gerdovej a sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci\nžalobcu: MARIANUM - Pohrebníctvo mesta Bratislavy, príspevková organizácia, Svätoplukova 3,\nBratislava, právne zastúpený: JUDr. Anna Lišková, advokátka, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, proti\nžalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Drieňová 24, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2011/DZ/R/2/044 zo dňa 21. októbra 2011, v konaní o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/249/2011-154 zo dňa 16. januára 2014,\njednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 1S/249/2011-154 zo dňa 16. januára 2014 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia\nrozhodnutia žalovaného (ďalej „Úrad“) č. 2011/DZ/R/2/044 zo dňa 21. októbra 2011, ktorým Rada\nProtimonopolného úradu Slovenskej republiky na základe rozkladu žalobcu a rozsudku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžh/3/2010 z 03. mája 2011 zmenila podľa § 59 ods. 2 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„správny poriadok“) rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odboru zneužívania\ndominantného postavenia č. 2008/DZ/2/1/052 zo dňa 30. júna 2008 v bode 8 výroku tak, že:\nPodľa § 38 ods. 1 zákona číslo 136/2001 Z.z. uložil za zneužívanie dominantného postavenia uvedeného\nv bode 1, 3, 5 a 6 výroku rozhodnutia Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2008/DZ/\nR/2/113 zo dňa 19. decembra 2008 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 2008/DZ/2/1/052 zo dňa\n30. júna 2008 podnikateľovi MARIANUM - pohrebníctvo mesta Bratislavy, pokutu vo výške 235.200,-Eur,\nktorú bol žalobca povinný uhradiť na účet Protimonopolného úradu Slovenskej republiky do šesťdesiatich\ndní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nKrajský súd citoval ustanovenia § 4 ods. 1, § 8 ods. 1, ods. 2, ods. 6, § 10 ods. 3, § 22 ods.1 písm. b/, § 38\nods. 1, ods. 7, ods. 8, ods. 10 a ods. 13 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže (ďalej\nlen „zákon č. 136/2001 Z.z.“) a rozsudok odôvodnil tým, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia\ndospel k záveru totožnému so záverom správneho orgánu, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného\nsprávneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona.\n\nV odôvodnení ďalej uviedol, že NS SR rozhodnutím sp. zn. 3Sžh/3/2010 z 03. mája 2011 potvrdil,\nže žalobca zneužil svoje dominantné postavenie tak, ako to v rozhodnutí č. 2008/02/R/l13 vymedzil\núrad. Z citovaného rozsudku najvyššieho súdu vyplýva právny názor, že podnikateľ musí mať možnosť\npoznať procesné znenie praktiky, ktorá je zakázaná a až potom ho možno sankcionovať. Krajský\nsúd nesúhlasil s názorom žalobcu, že ako prioritnou je potrebné zaoberať sa otázkou existencie a\ntrvania správneho deliktu, to znamená, že správny delikt, ktorého sa mal žalobca dopustiť, môže\nžalovaný subsumovať pod generálnu klauzulu až momentom, resp. nadobudnutím právoplatnosti\ntohto znenia je možné hovoriť o tom, že žalovaný novokonštituoval skutkovú podstatu zneužitia\ndominantného postavenia na trhu, čo je hmotno-právna podmienka pre správny delikt. V tomto prípade,\npodľa názoru žalobcu, v čase vydania rozhodnutia skutok neexistoval a netrval. Dňom nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia Rady (12.01.2009) došlo ku kreovaniu nových skutkových podstát pod bodmi\n1 a 6 výroku. Žalovaný teda mohol sankcionovať žalobcu až po tom, čo by preukázal, že porušoval\npovinnosti po uvedenom dátume. Krajský súd uviedol, že z rozsudku NS SR nevyplýva názor, že by\nna sankcionovanie podnikateľa na základe konštatovania porušenia zákona o ochrane hospodárskej\nsúťaže v zmysle generálnej klauzuly bolo potrebné vždy predchádzajúce rozhodnutie úradu vo vzťahu\nku konkrétnemu podnikateľovi a jeho konkrétnemu konaniu. Takáto prax by znamenala vyhnúť sa\nsankcionovaniu. Podstatným je podľa názoru súdu skutočnosť, či predchádzajúca rozhodovacia prax\núradu vo vzťahu k iným podnikateľom poukazovala na to, že rovnako ako konanie žalobcu v tomto\nprípade môže byť zneužitím dominantného postavenia. S názorom žalobcu, že konanie, ktorým došlo k\nzneužitiu dominantného postavenia na relevantnom trhu nemožno sankcionovať bez predchádzajúceho\nupozornenia delikventa na protisúťažné konanie zo strany úradu, sa krajský súd nestotožnil, pretože\njeho aplikácia by bola v absolútnom rozpore s doterajšou aplikačnou praxou Európskej komisie, ako\naj Súdneho dvora, ktorý vymedzil zneužitie ako „objektívny pojem, ktorý vystihuje spôsoby správania\npodniku v dominantnom postavení, ktorých podstatou je ovplyvnenie štruktúry trhu, na ktorom je na\nzáklade prítomnosti dominantného podniku stupeň súťaže oslabený a ktorých cieľom je vytvorenie\nprekážok rozvoja súťaže na tomto trhu za použitia prostriedkov, ktoré sa líšia od tých, ktoré riadia\nnormálnu súťaž výrobkov a služieb medzi súťažiteľmi“.\nV tejto súvislosti krajský súd uviedol, že koncepcia zneužitia dominantného postavenia sa neobmedzuje\nlen na konanie, ktoré pôsobí negatívne vo vzťahu k ostatným súťažiteľom, ale zahŕňa aj konanie, ktoré\npoškodzuje spotrebiteľov, pretože neprimerané ceny, ktoré majú účinky a vplyv na postavenie užívateľov\nalebo spotrebiteľov, sú tiež zakázané (Hoffmann Roche v. Komisia).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 3Sžh/3/2010 z 03.05.2011 zrušil rozhodnutie Rady\nPMÚ SR č. 2008/02/R/113 vo výroku pod bodom 8 o uložení pokuty. Z predmetného rozsudku je zrejmé,\nže právny názor sa týka naplnenia základných princípov a zásad správneho trestania, konkrétne zásady\nnullum crimen sine lege nulla poena sin lege. Generálna klauzula zneužitia dominantného postavenia\nsama o sebe podľa najvyššieho súdu nenapĺňa požiadavku zákonného stanovenia, čo je správnym\ndeliktom a konštatoval, že rovnako je koncipované zneužitie dominantného postavenia v čl. 102 zmluvy\no fungovaní Európskej únie, ktorý znie: „akékoľvek zneužívanie dominantného postavenia na vnútornom\ntrhu, či jeho podstatnej časti jedným alebo viacerými podnikateľmi sa zakazuje ako nezlučiteľné s\nvnútorným trhom, ak sa tým ovplyvní obchod medzi členskými štátmi. Takéto zneužívanie môže zahŕňať\nnajmä ....“\nPokiaľ ide o objektívnu stránku (záujem na tom, aby nedošlo k zneužívaniu dominantného postavenia na\nfungujúcej hospodárskej súťaži) vymedzenia skutkovej podstaty správneho deliktu v rámci generálnej\nklauzuly, nielen ona samotná stanovuje podmienky deliktu. Teória správnych deliktov takisto uznáva,\nže zákon takéto konanie nemusí v rámci skutkovej podstaty vyslovene konkretizovať. Zneužitie\ndominantného postavenia je treba chápať v rovine účelu celého zákona a všetkých relevantných pojmov,\nktoré obsahuje. V tejto súvislosti poukázal krajský súd aj na právny názor NS SR uvedený v rozsudku\nsp. zn. 2Sžhpu/1/2012 z 18.04.2013, z ktorého citoval.\nV preskúmavanej veci dospel súd k záveru, že jednotlivé praktiky uplatňované žalobcom, ani jeho\nkonanie ako celok nenapĺňali skutkové podstaty demonštratívne vymedzených praktík § 8 ods. 2\npísm. e/. Zároveň však ale napĺňali znaky konania, ktoré mohlo obmedziť hospodársku súťaž. V\nprípade vykorisťovateľských praktík úrad preukázal i neodôvodnený prospech, ktorý bol získaný na úkor\nspotrebiteľov dominantným podnikateľom na trhu.\n\nČo sa týka námietky žalobcu k spôsobu určenia obratu pre výpočet výšky pokuty, krajský súd sa s ňou\nnemohol stotožniť, nakoľko je nesporné, že úrad a Rada vychádzali z relevantného obratu, ktorý vo\nvzťahu k jednotlivým praktikám odráža ekonomickú situáciu dominanta v období, kedy dochádzalo k\nporušovaniu zákona. Úrad aplikoval kritériá uvedené v § 38 ods. 10 zákona, pričom za rozhodujúce\npovažoval závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho konania jednotlivých posudzovaných praktík a z\nodôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že pri praktike podmieňovania služby zapožičania obradnej siene\nna cintorínoch a praktike podmieňovania poskytnutia služby za požičanie obradnej siene v krematóriu\nvychádzal zo sumy relevantných obratov podnikateľa dosiahnutých na príslušných trhoch. K uvedeným\npraktikám dochádzalo pritom na rozdielnych relevantných trhoch a tiež dĺžka protiprávneho konania a\njeho skončenie bolo v týchto prípadoch rozdielne.\nSo žalobcom namietanou skutočnosťou, že jeho prípad je niečím novým, že nemohol predvídať, že\nporušuje zákon a preto je dôvod na uloženie len symbolickej pokuty, krajský súd nesúhlasil. Zníženie,\nresp. neuloženie pokuty s odvolaním sa na tzv. princíp predvídavosti sa vzťahuje vo všeobecnosti na\nnové sektory, resp. osobitné tovary alebo druhy služieb, resp. praktiky, ktoré ešte neboli predmetom\nminulého posudzovania. V tomto prípade však ale Rada úradu poukazuje vo svojom rozhodnutí už\nna viaceré minulé právoplatné rozhodnutia úradu, ktorými boli kreované praktiky, ktoré sa vyskytli aj\nv prípade žalobcu. Podnikateľ Marianum mal možnosť predvídať zásah úradu v rámci cintorínskych a\npohrebných služieb, keďže v tomto prípade nešlo o prvé správne konanie vedené v danom sektore a\nani o prvú uloženú pokutu. Okrem správnych konaní, kde účastníkom bol priamo žalobca, úrad tiež\nzasahoval vo vecne obdobných praktikách voči iným typom subjektov (napr. rozhodnutie Rady vo veci\nCintoríny Komárno) a v minulosti aj priamo voči podnikateľovi Marianum na základe vyvolaných neustále\nsa opakujúcich sťažností, cca od roku 1992.\nJe nesporné, že úrad pokutu v prípade zistenia porušenia zákona v súlade s princípom legality a v spojení\ns ust. § 38 ods. 1 uložiť musí. Sektor cintorínskych a pohrebných služieb je predmetom ingerencie úradu\ndlhodobo aj prostredníctvom využitia iných nástrojov ako priamych zásahov voči podnikateľom. V tomto\nprípade je podľa názoru súdu možné konštatovať, že princíp predvídateľnosti bol zachovaný, nakoľko\npodnikateľ Marianum mal dostatočnú vedomosť o aplikácii zákona v sektore, ako aj o konkrétnych\nsúťažných problémoch, keďže bol účastníkom správneho konania už v minulosti a šlo o praktiky s\nrovnakým účelom a cieľom.\nZáverom krajský súd vyhodnotil, že na účely stanovenia výšky pokuty vychádzal žalovaný z jedného\nvýchodzieho relevantného obratu z cintorínskych služieb a to za rok 2005 (na rozdiel od roku 2007, ktorý\nbral do úvahy úrad), keďže tento predstavuje obrat z cintorínskych služieb za posledné uzavreté účtovné\nobdobie, v ktorom sa účastník konania dopustil porušovania. Rada úradu vychádzala zo správnych\núdajov poskytnutých účastníkom konania, t.j. relevantný obrat za rok 2005, a potom, čo Rada úradu\nopravila postup vyčíslenia pokuty prvostupňovým orgánom v zmysle Metodického pokynu o postupe\npri určovaní pokuty (ďalej len „Metodický pokyn“), došlo následne k zmene výšky vyčíslenej pokuty.\nRada úradu sa stotožnila s posúdením závažnosti konania žalobcu z hľadiska jeho povahy, dopadu na\ntrh, ako aj skutočnosti, že išlo len o trh lokálneho charakteru. Išlo o vykorisťovateľské praktiky, ktoré\nsa štandardne považujú za menej závažné ako vylučovacie praktiky z pohľadu rozsahu dopadov, ktoré\nsa prejavili v tomto prípade v získanom prospechu, avšak toto konanie malo v tomto prípade väčší\nrozsah ako predchádzajúce praktiky, a úrad ho ohodnotil vyšším koeficientom za závažnosť a to 3% z\nrelevantného trhu. Z hľadiska dĺžky trvania porušovania zákona (3 roky) dochádzalo na vymedzenom\nrelevantnom trhu kontinuálne k porušeniu vykorisťovateľského charakteru a to počnúc 09.08.2004\n(keď podnikateľ začal účtovať poplatok za likvidáciu hrobového pomníka), pričom od 29.03.2005 začal\nuplatňovať aj posudzovaný poplatok za likvidáciu kvetinových darov, do 31.07.2006. Výsledná suma\npokuty tak bola ustálená na 235.200 € a neprevyšuje 10%--né zákonné maximum z celkového obratu\npodnikateľa predchádzajúcemu roku vydania rozhodnutia úradu tak, ako to ustanovuje § 38 ods. 1 v\nspojení s § 10 ods. 3 zákona o ochrane hospodárskej súťaže.\nNa základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave konštatoval, že generálna klauzula\na jej interpretácia žalovaným je dostatočnou pre rozhodnutie o určitom konaní ako o správnom delikte\na dospel k záveru, že preskúmavaným rozhodnutím nedošlo k porušeniu zákona.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby najvyšší súd\nnapadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší, vec mu vráti na ďalšie konanie a\n\nv prípade úspechu prizná náhradu trov konania z dôvodu, že krajský súd na základe vykonaných\ndôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\nZnačná časť dôvodov odvolania žalobcu je zahrnutá pod písmena a/ až n/ odvolania a je argumentačne\nzameraná na právny názor uvedený v rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžh/3/2010 (sčasti aj rozsudok NS SR\nsp. zn. 1Sžhpu/2/2008), na ktorý sa odvoláva a tiež na citáciu jednotlivých častí rozsudku krajského súdu,\ns ktorými sa nestotožňuje, a ktorého odôvodnenie považuje za nepresvedčivé, nejasné, nezrozumiteľné,\nnepreskúmateľné, ba dokonca za arbitrárne. Žalobca s uloženou pokutou nesúhlasí, považuje ju za\nnezákonnú vo väzbe na právomoci žalovaného podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a jej výšku, keďže\nžalovaný vychádzal z výpočtu obratu za účtovné obdobie, kedy došlo k ukončeniu protiprávneho stavu\ndanej praktiky a nie z obratu za účtovné obdobie predchádzajúce vydaniu rozhodnutia ako ukladá zákon,\nteda z obratu za rok 2007, za rozpornú s § 38 zákona.\nZa najdôležitejšiu časť odôvodnenia napadnutého rozsudku považuje žalobca právne posúdenie.\nKrajský súd konštatoval, že z rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžh/3/2010 z 03.05.2011 vyplýva právny\nnázor, že podnikateľ musí mať možnosť poznať procesné znenie praktiky, ktorá je zakázaná až\npotom ho má možnosť sankcionovať. Tento názor súdu je podľa žalobcu právne nesprávny, nevecný,\nnezrozumiteľný a nelogický, pretože opak je pravdou. Na sankcionovanie podnikateľa na základe\nkonštatovania porušenia zákona na ochranu hospodárskej súťaže v zmysle generálnej klauzuly je vždy\npotrebné predchádzajúce rozhodnutie úradu, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu podnikateľovi a jeho\nkonkrétnemu konaniu. Žalobcovi nie je zrejmé, čo týmto konštatovaním prvostupňový súd mienil.\nPodľa názoru prvostupňového súdu podstatnou v tomto prípade je skutočnosť, či predchádzajúca\nprax úradu vo vzťahu k iným podnikateľom poukazovala na to, že rovnako tak, ako konanie žalobcu\nv tomto prípade, môže byť zneužitím dominantného postavenia. Toto konštatovanie zostalo súdom\nneodôvodnené, bez vysvetlenia jeho obsahu ako takého alebo vo väzbe na iné tvrdenia súdu alebo\núčastníkov a možno ho považovať v tejto časti za svojvoľné, čo vedie k záveru o nepreskúmateľnosti\nalebo arbitrárnosti.\nŽalobca ďalej poukázal na odôvodnenie rozsudku týkajúce sa zrušenia výroku o pokute (bod 8 výroku\nrozhodnutia), kde krajský súd konštatuje, že právny názor NS SR sa týka naplnenia základných\nprincípov a zásad správneho trestania konkrétne zásady nullum crimen sine lege nulla poena sin lege.\nGenerálna klauzula zneužitia dominantného postavenia sama o sebe podľa NS SR nenapĺňa požiadavku\nzákonného stanovenia, čo je správnym deliktom. Súd konštatoval, že rovnako je koncipované zneužitie\ndominantného postavenia v čl. 102 Zmluvy o fungovaní EU a uvádza jeho definíciu. Žalobca upozorňuje,\nže aj v tomto prípade prvostupňový súd nepodal žiadne premosťujúce konkrétne vysvetlenie tvrdených\nskutočností s daným prípadom tak, aby ozrejmilo ním uvádzané skutočnosti, že na jeho prípad sa\nvzhľadom na výlučné zneužívanie postavenia na lokálnom trhu nebude aplikovať článok 102 ZFEÚ, lebo\nnemôže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, ale § 8 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z o ochrane\nhospodárskej súťaže.\nPokiaľ ide o tvrdenia súdu, že zneužitie dominantného postavenia je potrebné chápať v rovine účelu\ncelého zákona a všetkých relevantných pojmov, ktoré to obsahuje, a to, že objektom je záujem chránený\nzákonom a daným ustanovením vymedzujúcim skutkovú podstatu deliktu (ktorá je charakteristická štyrmi\nznakmi - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka) a objektívnou stránkou skutkovej\npodstaty deliktu, že v súlade s uvedeným je záujem na tom, aby nedošlo k zneužívaniu dominantného\npostavenia na fungujúcej hospodárskej súťaži, ide o tvrdenia pôsobiace zmätočne a nepresvedčivo, bez\nopory v konkrétnych ustanoveniach zákona, prípadne stanovísk odbornej verejnosti a predchádzajúcich\njudikátov. Rovnako tak sa javí konštatovanie súdu, že jednotlivé praktiky uplatňované žalobcom, ani jeho\nkonanie ako celok, nenapĺňali skutkové podstaty demonštratívne vymedzených praktík § 8 ods. 2 písm.\ne/, zároveň však ale napĺňali znaky konania, ktoré mohlo obmedziť hospodársku súťaž.\nZa nedostatočné, v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. považuje žalobca odôvodnenie ohľadom\nvýpočtu výšky pokuty, taktiež odôvodnenie námietky, že jeho prípad je niečím novým, ako aj, že princíp\npredvídateľnosti bol zachovaný, nakoľko Marianum mal dostatočnú vedomosť o aplikácii zákona v\nsektore, ako aj o konkrétnych súťažných problémoch.\n\nNa záver uviedol, že prvostupňový súd na jeho argumenty uvedené v žalobe nepodal špecifické (žiadne)\nodpovede, aj keď sú pre rozhodnutie rozhodujúce a to najmä:\ndodržiavanie základných princípov a zásad správneho trestania žalovaným vo väzbe na aplikáciu\nskutkovej podstaty zneužitia dominantného postavenia založené na generálnej klauzule vo väzbe na čl.\n49 Ústavy SR v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, „že len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným\nčinom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach a majetku možno uložiť za jeho spáchanie“,\nže ustálenie novej skutkovej podstaty zneužitia dominantného postavenia žalovaným na generálnej\nklauzule (demonštratívnej právnej norme) má konštitutívny význam, a že žalovaný v danom prípade\nskutkovú podstatu priamo kreoval,\nže až týmto okamihom k splneniu požiadavky zásady č. l „Sankcie, ktoré je možné uložiť, ako aj okolnosti,\nza ktorých môžu byť uložené, musia byť stanovené zákonom“ a zásady č. 2 „Žiadna správna sankcia\nnemôže byť uložená za konanie, ktoré v čase, keď sa stalo, nebolo v rozpore s platným zákonom.''\nV spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR a zásady nulum crimen, nulla poena sine lege,\nže je potrebné dodržať zásadu proporcionality, kedy podnikateľ musí mať možnosť poznať presné znenie\npraktiky, ktorá je zakázaná a až po tomto momente ho možno sankcionovať,\nže došlo k porušeniu § 250j odsek 6/ O.s.p. - správny orgán je viazaný právnym názorom odvolacieho\nsúdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie,\nže žalovaný zaviedol pojem relevantný obrat v zmysle Metodického pokynu úradu, ktorým odôvodňuje\nvýpočet pokuty v danom prípade, avšak zákon takýto pojem nepozná (pozná len celkový obrat\npodnikateľa v zmysle § 38 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 3 zákona).\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť. K tvrdeniam žalobcu, ktoré\núrad zhrnul do bodov a/ až d/ svojho vyjadrenia, a to tak, že podľa žalobcu:\na/ úrad v rozhodnutí neakceptoval právny názor najvyššieho súdu týkajúci sa aplikácie Generálnej\nklauzuly, ktorý uviedol, že v rozhodnutí úradu bola úradom ustálená nová skutková podstata s\nkonštitutívnymi účinkami a až vtedy, ak podnikateľ nerešpektuje týmto rozhodnutím ustálenú skutkovú\npodstatu, môže úrad podnikateľa sankcionovať,\nb/ že žalobca nesúhlasí s tvrdením krajského súdu, podľa ktorého z rozhodnutia najvyššieho súdu v\npredmetnej veci nevyplýva právny názor, že by na sankcionovanie podnikateľa na základe konštatovania\nporušenia zákona na ochranu hospodárskej súťaže v zmysle generálnej klauzuly bolo potrebné vždy\npredchádzajúce rozhodnutie úradu vo vzťahu ku konkrétnemu podnikateľovi a k jeho konkrétnemu\nkonaniu,\nc/ že zdôvodnenie krajského súdu pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že prípad je niečím novým a že žalobca\nnemohol predvídať, že svojím konaním porušuje zákon je nedostatočné,\nd/ že žalobca považuje za nedostatočne odôvodnené tvrdenie súdu, pokiaľ ide o jeho námietky týkajúce\nsa uplatnenia postupu úradu pri ukladaní pokuty vo väzbe na aplikáciu relevantného obratu.\nUviedol, že názor NS SR uvedený v rozsudku sp. zn. 3Sžh/3/2010 nie je možné vykladať tak široko, že\nby na sankcionovanie podnikateľa na základe konštatovania porušenia zákona o ochrane hospodárskej\nsúťaže v zmysle generálnej klauzuly bolo potrebné vždy predchádzajúce rozhodnutie úradu vo vzťahu\nku konkrétnemu podnikateľovi a jeho konkrétnemu konaniu. Zmysel individuálnej, ako aj generálnej\nprevencie ukladania sankcií by sa úplne vytratil a porušitelia zákona by tak zostali nepostihnuteľní.\nAplikáciu generálnej klauzuly v prípadoch porušenia súťažných pravidiel je potrebné odlišovať od\nšpecifických prípadov, v ktorých sa posudzuje nový trh, sektor a pod., resp. v ktorom existuje\nurčitá novosť prípadu. V takom prípade je priestor pre aplikáciu zásady nullum crimen. Aplikácia\ngenerálnej klauzuly ale automaticky neznamená, že si podnikateľ nebol vedomý, že jeho konanie môže\npredstavovať porušenie súťažných pravidiel. Špecifiká prípadu môžu odôvodňovať použitie generálnej\nklauzuly i tam, kde si podnikateľ musel byť vedomý porušenia zákona. S takýmto výkladom sa stotožňuje\naj judikatúra Súdneho dvora EÚ.\nPodľa ustálenej judikatúry podnik s dominantným postavením nesie osobitnú zodpovednosť za to, aby\nsvojím konaním nezasiahol do účinnej a nenarušenej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu (vec\n322/81 Michelin proti Európskej komisii, Zb.1983, s.3461, bod 57; vec C-280/08 P Deutsche Telekom\nproti Európskej komisii, Zb. 2010, s. 1- 9555, bod 83). Súdy EÚ na základe uvedeného rozhodli, že\npodniky sa nemôžu dovolávať údajnej nepredvídateľnosti pri uplatňovaní článku 102 Zmluvy o fungovaní\nEÚ (ZFEÚ), aby sa vyhli zákazu týmto článkom stanovenému (napr. vec T-51/89 Tetra P ak/Komisia).\n\nEurópska komisia prijala celý rad rozhodnutí zákazu zneužívania dominantného postavenia, v ktorých\nboli uložené pokuty a to bez toho, aby v nich bol uvedený čo i len jeden z konkrétnych príkladov\nprotisúťažného konania demonštratívne uvedených v článku 102 ZFEÚ (Vec č. C-457/10 P, Astra\nZeneca).\nTento výklad zvolila neskôr aj slovenská judikatúra (vec sp. zn. 2Sžhpu/1/2012 z 18.04.2013, vec sp.\nzn. 8Sžhpu/1/2012 z 23.05.2013).\nV danom prípade sa Rada úradu podrobne zaoberala tým, či žalobca mal možnosť vedieť, že jeho\nkonanie je porušením súťažných pravidiel a dospela k záveru, že nejde o „novosť prípadu“, pri ktorom\nby bolo odôvodnené znižovanie sankcie z dôvodu, že podnikateľ nemohol vedieť že jeho konanie\nje porušením zákona o ochrane hospodárskej súťaže, keďže v minulosti bolo vedené konanie proti\nžalobcovi a vo vecne obdobných praktikách.\nPokiaľ ide o tvrdenia žalobcu týkajúce sa relevantného obratu, úrad vychádzal zo sumy relevantných\nobratov podnikateľov dosiahnutých na príslušných relevantných trhoch a je v súlade s postupom\nstanoveným metodickým pokynom úradu pri ukladaní pokút.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý\nrozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie\no verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk <http://www.supcourt.gov.sk>, www.nsud.sk <http://\nwww.nsud.sk> najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.\nPodľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej „Rozhodovanie o žalobách\nproti rozhodnutiam a postupom orgánov verejnej správy“) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá O.s.p.).\nV preskúmavanej veci predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného číslo: 2011/DZ/R/2/044 zo\ndňa 21. októbra 2011, ktorým Rada Protimonopolného úradu na základe rozkladu podaného žalobcom\na rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžh/3/2010 z 03.05.2011 zmenila podľa § 59\nods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „správny poriadok“) rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odboru zneužívania\ndominantného postavenia č. 2008/DZ/2/1/052 zo dňa 30.06.2008 v bode 8 výroku tak, že:\nPodľa § 38 ods. 1 zákona číslo 136/2001 Z.z. uložila za zneužívanie dominantného postavenia\nuvedeného v bode 1, 3, 5 a 6 výroku rozhodnutia Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky\nč. 2008/DZ/R/2/113 zo dňa 19.12.2008 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 2008/DZ/2/1/052 zo\ndňa 30.06.2008 podnikateľovi MARIANUM - pohrebníctvo mesta Bratislavy (žalobcovi) pokutu vo výške\n235.200,-Eur.\nTomuto rozhodnutiu predchádzalo na NS SR konanie pod sp. zn. 3Sžh/3/2010, ktorý rozsudkom z 03.\nmája 2011 podľa § 250j ods. 2 písm. a), c) O.s.p. rozhodnutie Rady Protimonopolného úradu Slovenskej\nrepubliky č. 2008/02/R/113 zo dňa 19.12.2008 vo výroku pod bodom 8) o uložení pokuty žalobcovi vo\nvýške 7.160.000,-Sk zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, vo zvyšku žalobu zamietol a\nžalobcovi nepriznal náhradu trov konania.\nV citovanom rozsudku, ktorého odôvodnenie ďalej v príslušnom rozsahu uvádza, a ktorým najvyšší súd\nzrušil predchádzajúce rozhodnutie žalovaného v bode 8/ vo vzťahu k výške uloženej pokuty, najvyšší\nsúd konštatoval a odôvodnil svoje rozhodnutie takto:\n\n„....žalovaný v rámci správnej úvahy identifikoval konanie žalobcu - 4 praktiky zneužitia dominantného\npostavenia založeného na generálnej klauzule, takto:\n1) Podmieňovanie poskytovania služby zapožičanie obradnej siene (domu smútku na cintoríne)\nposkytnutím služieb obradníka/organizátora nosičov a zapožičania katafalku na cintorínoch, ktoré\nprevádzkuje je zneužitím dominantného postavenia naplňujúce demonštratívne vymedzenie právnej\nnormy uvedenej v § 8 ods. 2 zák. č. 136/2001 Z.z.\nObdobne v ust. § 7 ods. 5 zák. č. 188/1994 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže na skutky za účinnosti\ntejto právnej úpravy.\n2) Podmieňovanie zapožičania obradnej siene poskytnutím služieb obradníka/organizátora,\nkrematóriu prevádzkovanom Marianumom.\n\nv\n\n3) Neopodstatnené účtovanie poplatku Likvidácia kvetinových darov po 3-4 týždňoch po pohrebe, resp.\npodľa želania rodiny (v cene je zahrnutá fyzická likvidácia kvetinových darov z hrobu vrátane odvozu na\nskládku) Paušál z cenníka prác a služieb pre cintorínske služby.\n4) Neopodstatnené účtovanie poplatku Likvidácia hrobového (urnového) pomníka\n(v cene sú zahrnuté všetky úkony spojené s likvidáciou pomníka vrátane odvozu na skládku tuhého\nodpadu) Paušál z cenníka prác a služieb pre cintorínske služby novým oprávneným osobám“.\nTiež konštatoval, že „ak žalovaný na základe správnej úvahy druhovo tieto praktiky priradil ako\nsamostatné už k zákonom demonštratívne vymenovaným praktikám pod písmenami a) - e) v § 8 zákona\nč. 136/2001 Z.z., najvyšší súd nezistil v tejto úvahe žiadne zjavné a logické rozpory. Správnu úvahu\npovažoval najvyšší súd za vykonanú vecne správne, zákonne a i proporcionálne. Tento záver obdobne\nplatí k správnej úvahe podľa ust. § 7 ods. 5 zák. č. 188/1994 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže pre\npraktiky, ktoré nastali za účinnosti tohto zákona. Poukázal na to, že takéto identifikovanie (pomenovanie)\npraktík zneužitia dominantného postavenia je možné uskutočniť iba správnou úvahou príslušného\norgánu, ktorá musí byť logická a racionálna. Ide o autoritatívne vyjadrenie úsudku kompetentnej osoby\nna skutkový stav. V právnom systéme musí existovať niekto, kto povie: „toto konanie podnikateľa je\nzneužitím dominantného postavenia“ a prvýkrát ho autoritatívne zadefinuje rozhodnutím. Právomoc\nprotimonopolného úradu na tento úsudok je daná zákonom v ust. § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 136/2001\nZ.z., podľa ktorého „úrad vydáva rozhodnutie o tom, že konanie alebo činnosť podnikateľa je zakázaná\npodľa tohto zákona alebo podľa ustanovení osobitného predpisu; rozhoduje o uložení povinnosti zdržať\nsa takéhoto konania a o povinnosti odstrániť protiprávny stav“.\nPodľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej\nvoľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.\nNajvyšší súd preto konštatoval, že žalovaným identifikované praktiky, podrobne odôvodnené v bodoch\n4.1, 4.2, 4.3, 4.4 na str. 13 až 25 napadnutého rozhodnutia sú zneužívaním dominantného postavenia\nžalobcu na relevantnom trhu tak ako vymedzil žalovaný.\nŽalovaným uložená povinnosť žalobcovi vo výroku pod bodom 7) výroku zdržať sa konania uvedeného v\nbode 3) rozhodnutia a odstrániť protiprávny stav do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia\nje v úplnom súlade so zákonom i so zmyslom právnej regulácie zákona.\nNajvyšší súd v rozsudku ďalej uviedol:\n„Zásadnou právnou otázkou pre sudcov bolo dodržanie základných princípov a zásad správneho\ntrestania žalovaným, keď aplikoval skutkové podstaty zneužitia dominantného postavenia založené na\ngenerálnej klauzule (demonštratívnom vymedzení) zákona.\nGenerálna klauzula zákona, zákon samotný v tomto prípade je všeobecný a okrem formulácie „najmä“\nneobsahuje explicitný opis skutkovej podstaty správneho deliktu tak, aby ním sama o sebe bola naplnená\npožiadavka čl. 49 Ústavy SR v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, že „len zákon ustanoví, ktoré\nkonanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za\njeho spáchanie“. Senáty najvyššieho súdu sú jednotné v tom, že tieto princípy sa v plnom rozsahu\n\naplikujú i v správnom trestaní i s prihliadnutím na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. (91)\n1 členským štátom o správnych sankciách z 13.2.1991, ktorý „... odolávajúc sa na všeobecné zásady\nvzťahujúce sa na ochranu jednotlivca vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov, ktoré sú zakotvené\nv Rezolúcii (77) 31 a na zásady týkajúce sa voľnej úvahy správnych orgánov pri rozhodovaní zakotvené\nv odporúčaní (80) 2, majúc na zreteli, že správne akty, ktorými sa ukladajú správne sankcie by mali byť\npodriadené dodatočným zárukám (dodatočne zabezpečené), odporúča vládam členským štátom, aby\nsa v ich právnej teórii ako aj praxi riadili zásadami stanovenými v tomto odporúčaní.\nOdporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. (91) 1 je dôležitým interpretačným nástrojom pre národné\nsprávne súdy pri výklade zákonov týkajúcich sa správneho trestania. Najvyšší súd hodnotil napadnuté\nrozhodnutie v časti uloženia pokuty ako konfliktné so zásadou č. 1 „Sankcie, ktoré je možné uložiť, ako\naj okolnosti, za ktorých môžu byť uložené musia byť stanovené zákonom (zakotvené v zákone)“\na so zásadou č. 2 „Žiadna správna sankcia nemôže byť uložená za konanie, ktoré v čase keď sa stalo,\nnebolo v rozpore s platným zákonom“.\nKonfliktnosť vyplýva z povahy generálnej klauzuly, v tomto prípade z demonštratívneho vymedzenia, keď\nnová skutková podstata bola žalovaným ustálená v napadnutom rozhodnutí s konštitutívnymi účinkami.\nAž tým, že žalovaný túto skutkovú podstatu sformuloval naplnil požiadavku, že okolnosti sú stanovené\nzákonom, pretože § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 136/2001 Z.z. dal právomoc protimonopolnému úradu\nvydať rozhodnutie o tom, že konanie alebo činnosť podnikateľa je zakázaná podľa § 8 ods. 2 zák. č.\n136/2001 Z.z. na princípe demonštratívneho vymedzenia právnej normy. V tomto prípade, na rozdiel\nod zákonom explicitne uvedených skutkových podstát zneužívania dominantného postavenia v ust.\n§ 8 ods. 2 písm. a), b), c), d) v zákone č. 136/2001 Z.z., ustálenie skutkovej podstaty zneužívania\ndominantného postavenia na generálnej klauzule (demonštratívnej právnej norme) má konštitutívny\nvýznam, t.z., že skutková podstata je protimonopolným úradom priamo kreovaná. A až týmto okamihom\nspĺňa požiadavku zásady č. 1 a zásady č. 2, ale i čl. 49 Ústavy SR a zásady nullum crimen, nulla poena\nsine lege. Najvyšší súd poznamenáva, že žalovaný výslovne a z obsahu spisu vyplýva, že i vedome\nnesubsumoval zistené praktiky pod explicitné ustanovenia skutkových podstát v zákone.\nZásada proporcionality vyžaduje, že ak protimonopolný úrad má právomoc na základe generálnej\nklauzuly a demonštratívneho vymedzenia zákona sformulovať nové skutkové podstaty zneužívania\ndominantného postavenia, na druhej strane podnikateľ musí mať možnosť poznať presné znenie\npraktiky, ktorá je zakázaná. Až po tomto momente ho možno sankcionovať. Činnosť protimonopolného\núradu by preto mala byť zameraná na včasné identifikovanie praktík, zachytenie ich obsahu\nrozhodnutím, ich zakázanie a následne až na sankcionovanie, kedy už môže byť naplnená zásada\nnullum crimen.\nOdvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu v tom, že tzv. generálna klauzula je\nobsiahnutá v § 8 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z použitím pojmu „najmä“. V zákone nie je možné zachytiť\nvšetky skutkové podstaty správnych deliktov zneužitia dominantného postavenia a v prípade, že sa\nvyskytne praktika, ktorú nemožno subsumovať pod žiadnu demonštratívne uvedené skutkovú podstatu,\nÚrad musí pri posudzovaní vychádzať z generálnej klauzuly týkajúcej sa zneužívania dominantného\npostavenia na relevantnom trhu, ale musí pritom rešpektovať zásady správneho trestania založené\nna generálnej klauzule, a sankciu ukladať až vtedy, ak podnikateľ nerešpektuje rozhodnutím ustálenú\nskutkovú podstatu. V dôsledku toho môže sankcionovať podnikateľa za obdobie, kedy bola naplnená\nzásada nullum crimen.\nPo zrušení rozhodnutia najvyšším súdom žalovaný, vychádzajúc z pokynov uvedených v rozsudku\nsp. zn. 3Sžh/3/2010, vydal nové rozhodnutie, číslo: 2011/DZ/R/2/044 dňa 21. októbra 2011, ktoré je\npredmetom súdneho prieskumu na základe žaloby.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vychádzal zo skutkového stavu, ktorý medzi účastníkmi nebol sporný\ntak, ako ho podrobne popísal v odôvodnení rozsudku krajský súd. Odôvodnenie rozsudku, s ktorým sa\nnajvyšší súd stotožňuje, je dostatočne výstižné a presvedčivé (§ 157 ods. 2 O.s.p.), reagujúce na všetky\nnámietky žalobcu.\n\nV preskúmavanej veci najvyšší súd z obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je\nadministratívny spis žalovaného zistil, že odvolacie námietky žalobcu sú v podstate opakovaním\nnámietok uvedených v žalobe, s ktorými sa krajský súd v rozsudku podrobne a jednotlivo vysporiadal.\nKrajský súd podrobne popísal priebeh administratívneho konania a aby odvolací súd zbytočne\nneopakoval už viackrát uvádzané známe skutočnosti, len v stručnosti z neho vyberá a na doplnenie\ndodáva nasledovné.\nPrávna úprava zneužívania dominantného postavenia na relevantnom trhu je zadefinovaná v ustanovení\n§ 8 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže (ďalej len zákon č. 136/2001 Z.z.).\nNajčastejšími spôsobmi zneužívania dominantného postavenia podľa § 8 ods. 2 zákona č. 136/2004\nZ.z. o hospodárskej súťaži je vynucovanie neprimeraných obchodných podmienok, vrátane cien,\ndiskriminácia iných podnikov, viazanie uzatvárania zmlúv na rôzne dodatočné plnenia a pod. Všetky\npraktiky zneužívania dominantného postavenia v zákone nie je možné reálne uviesť, preto ich výpočet\nje len demonštratívny, čo znamená, že podnikateľ môže byť postihovaný aj za spôsob zneužívania\ndominantného postavenia, ktorý nie je priamo uvedený v zákone.\nNS SR v rozsudku sp. zn. 3Sžh/3/2010 (ktorý predchádzal tomuto konaniu) uviedol, že medzi účastníkmi\nbol sporný výklad pojmu zneužitia dominantného postavenia na relevantnom trhu, vzhľadom na jeho\ndemonštratívne vymedzenie v ust. § 8 ods. 2\nzák. č. 136/2001 Z.z.. V zmysle uvedeného právneho názoru v rozsudku bolo tiež potrebné skúmať, či\nv tomto prípade bol zachovaný princíp predvídavosti a to, či mohol žalobca predvídať, že jeho konanie\nbude posúdené ako zneužitie dominantného postavenia, za ktoré je možné uložiť pokutu.\nV súvislosti s uvedeným poukázal krajský súd v odôvodnení rozsudku na právny názor NS SR uvedený v\nrozsudku sp. zn. 2Sžhpu/1/2012 z 18.04.2013, podľa ktorého, cit „.... zákon vo všeobecnosti nedefinuje,\nčo sa považuje za zneužitie dominantného postavenia, avšak konkretizáciu, resp. bližšie vymedzenie\ntohto pojmu typické pre právo generálnych klauzúl, kde sa zaraďuje i súťažné právo, ponecháva na\njudikatúru. Demonštratívny výpočet praktík uvedených v § 8 ods. 2 zákona o ochrane hospodárskej\nsúťaže má slúžiť podnikateľom hlavne k tomu, aby si mohli urobiť predstavu o najčastejších alebo\nnajzávažnejších formách zneužitia dominantného postavenia. Ak sa v aplikačnej praxi vyskytne taká\npraktika, ktorá nie je uvedená v demonštratívnom výpočte (v § 8 ods. 2), tak podľa názoru senátu 2S\nmusí úrad vychádzať z generálnej klauzuly uvedenej v zákone a postihuje, a aj musí postihovať, takéto\npraktiky v zmysle zásady oficiality. Je potrebné si uvedomiť, že úrad nemôže určité konanie, ktoré je\nsprávnym deliktom, podradiť pod skutkovú podstatu, ktorá mu je svojím obsahom najbližšia, pretože\nvýpočet skutkových podstát v § 8 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z. je neúplný. Správny orgán príslušné\nkonanie žalobcu z hľadiska spáchaného správneho deliktu nemôže subsumovať pod približnú skutkovú\npodstatu takej praktiky, ktorá zjavne nespĺňa znaky konania žalobcu“.\nSenát najvyššieho súdu dodáva, že predmetný rozsudok uvádza, že konštrukcia generálnej klauzuly je\nobdobná komunitárnej predlohe s poukázaním na článok 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej\naj „ZFEÚ“) a je nevyhnutná, pretože nikdy nemožno normatívne podať úplný výpočet spôsobov, ktorými\nmožno tržnú moc zneužiť na ujmu ostatných účastníkov trhu.\nSúdny prieskum rozhodnutia je založený na prieskume zákonnosti, v rámci ktorej súd zisťuje správnosť\naplikácie zákona na daný skutkový stav.\nV tejto veci ide o konanie týkajúce sa výšky pokuty, preto je potrebné zaoberať sa len touto otázkou.\nAko bolo vyššie uvedené, v rámci správnej úvahy žalovaný identifikoval konanie žalobcu - 4 praktiky\nzneužitia dominantného postavenia založeného na generálnej klauzule, za ktoré uložil žalobcovi pokutu\nvo výške 235.200,-Eur.\nPodľa § 8 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. dominantné postavenie na relevantnom trhu má podnikateľ\nalebo niekoľko podnikateľov, ktorí nie sú vystavení podstatnej súťaži a ktorí sa vzhľadom na svoju\nekonomickú silu môžu správať nezávisle.\n\nPodľa § 8 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z. zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu\nje najmä\na) priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných cien alebo iných neprimeraných obchodných\npodmienok,\nb) hrozba obmedzenia alebo obmedzenie výroby, odbytu alebo technického vývoja tovaru na úkor\nužívateľov,\nc) uplatňovanie rozdielnych podmienok pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení voči jednotlivým\npodnikateľom, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži,\nd) viazanie súhlasu s uzavretím zmluvy na podmienku, že druhá zmluvná strana prijme aj ďalšie záväzky,\nktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom tejto zmluvy, alebo\ne) dočasné zneužívanie ekonomickej sily s cieľom vylúčiť súťaž.\nZneužívanie dominantného postavenia na relevantnom trhu je zakázané (§ 8 ods. 6 zákona č. 136/2001\nZ.z.).\nPredovšetkým je potrebné uviesť, že pre posúdenie arbitrárnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku\npovažoval senát v zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu za kľúčové zistenie, či spôsob, ktorým\nodôvodnil krajský súd svoje rozhodnutie je ústavne a zákonne konformný. Inak povedané, úlohou\nnajvyššieho súdu bolo zistiť, či spôsob výkladu príslušných ustanovení zákona, ktorým krajský súd\nodôvodnil svoje rozhodnutie vzhľadom na zistený skutkový stav, nie je svojvoľný (arbitrárny) alebo\nústavne a zákonne neudržateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní aplikovanej právnej\núpravy (mutatis mutandis, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 127/07).\nSkutočnosť, že sa odvolateľ s názorom krajského súdu nestotožňuje, sama osebe nemôže viesť k záveru\no porušení jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (II ÚS 87/07). Ústavný súd\nkonštantne pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a\nprávny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia postačuje pre záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo\núčastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, IV. ÚS 112/05).\nO svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len\nv prípade, ak by sa natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam (napr. I. ÚS 110/02, II. ÚS 127/07).\nNemožno súhlasiť so žalobcom, že aplikácia príslušných ustanovení zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane\nhospodárskej súťaže krajským súdom v kontexte judikatúry Súdneho dvora EÚ a jeho výklad nie je\ndostatočne zrozumiteľný. Krajský súd problematiku generálnej klauzuly a relevantného trhu vyhodnotil\nv súlade s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a Rada úradu v\nnapadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnila použitie generálnej klauzuly ako samostatnej skutkovej\npodstaty zneužitia dominantného postavenia, a princíp predvídavosti a jeho aplikáciu na danú vec v\nzmysle pokynu uvedeného v zrušujúcom rozsudku najvyššieho súdu.\nRozsudok krajského súdu obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov a najvyšší súd nezistil, že\nby jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, a nevyplýva z nich ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty\na zmyslu. Skutočnosť, že sa žalobca s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe\nna prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.\nJe treba akceptovať názor krajského súdu, že generálna klauzula a jej interpretácia žalovaným je\ndostatočnou pre rozhodnutie o určitom konaní ako o správnom delikte. Ak keď jednotlivé praktiky\nuplatňované žalobcom nenapĺňali skutkové podstaty demonštratívne vymedzených praktík v § 8 ods.\n2 zákona č. 136/2001 Z.z., zároveň však napĺňali znaky konania, ktoré mohlo obmedziť hospodársku\nsúťaž.\nV prípade vykorisťovateľských praktík, ktoré vedú k priamemu poklesu prospechu spotrebiteľa, úrad\npreukázal i neodôvodnený prospech získaný na úkor spotrebiteľov dominantným podnikateľom na trhu.\n\nPri definícii relevantného trhu vychádzal úrad z toho, akých tovarov, resp. služieb sa konanie dominanta\ndotýka. Rovnako správne postupoval, keď sledoval a zisťoval praktiky žalobcu z hľadiska dopadu na\nrelevantný trh (získaný majetkový prospech - zohľadňujúca sa iná skutočnosť pri výpočte pokuty) a\nposúdil závažnosť jeho konania (zneužitie dominantného postavenia zamerané voči spotrebiteľom) z\nhľadiska povahy, dopadu na trh ako aj skutočnosti, že posudzované praktiky sa odohrávali na trhu\nlokálneho charakteru.\nNa základe týchto zistení dospel senát najvyššieho súdu k záveru, že v súdenej veci žalovaný v\nrozhodnutí dostatočne podrobne a jasne konkretizoval v čom sa prejavil negatívny efekt protisúťažných\npraktík žalobcu ako dominantného správcu pohrebísk v Bratislave a jedného z najväčších pohrebníctiev\n(praktika podmieňovania služby zapožičania obradnej siene na cintorínoch, praktika podmieňovania\nposkytovania služby zapožičania obradnej siene v krematóriu) na relevantnom trhu a tiež konania\nspočívajúceho v neoprávnenom účtovaní poplatku za likvidáciu kvetinových darov 3-4 týždne po\npohrebe, a poplatku za likvidáciu hrobových pomníkov a má za to, čo vyplýva aj z dokazovania\nvykonaného žalovaným, že žalobca si svojho protisúťažného konania musí byť vedomý.\nPodľa § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. Úrad za porušenie ustanovení § 4 ods. 1, § 8 ods. 6, § 10\nods. 9, § 25 ods. 5 a § 29 ods. 5 uloží pokutu podnikateľovi do 10% z obratu podľa § 10 ods. 3 za\npredchádzajúce uzavreté účtovné obdobie a podnikateľovi, ktorý za predchádzajúce uzavreté účtovné\nobdobie dosiahol obrat do 10.000,-Sk, alebo ktorý nemal žiadny obrat, alebo podnikateľovi, ktorého obrat\nnemožno vyčísliť, pokutu do 10.000.000,- Sk.\nÚrad pri ukladaní pokuty posudzuje závažnosť a dĺžku trvania porušovania ustanovení tohto zákona,\nporušovania ustanovení osobitného predpisu alebo porušovania podmienky, povinnosti alebo záväzku\nuloženého rozhodnutím úradu. Úrad pri posudzovaní závažnosti porušovania berie do úvahy jeho\npovahu, skutočný dopad na trh a tam, kde je to účelné, veľkosť relevantného trhu. Okrem týchto kritérií\núrad pri ukladaní pokuty berie do úvahy aj iné skutočnosti, najmä opakované porušovanie tým istým\npodnikateľom, odmietnutie podnikateľa spolupracovať s Úradom, postavenie podnikateľa ako vodcu\nalebo iniciátora porušovania, získanie majetkového prospechu v dôsledku porušovania alebo neplnenia\ndohody obmedzujúcej súťaž v praxi (§ 38 ods. 10 zákona č. 136/2001 Z.z.).\nTrestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických\nosôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy (čl. 1 ods.\n1 prvá veta, ods. 2 a čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky, nález Ústavného súdu SR (č. ÚS 17/199\n9 z 22.09.1999, I. ÚS 44/1999 z 13.10.1999), čl. 6 ods. 1 prvá veta Európskeho dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, Odporúčanie výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych\nsankciách, judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, judikatúra slovenských súdov). Hranice medzi\ntrestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú\nurčené prejavom vôle zákonodarcu.\nKritériá pre ukladanie sankcií, ktoré ustanovuje zákon, v tomto prípade zákon č. 136/2001 Z.z. o ochrane\nhospodárskej súťaže, sa nemenili.\nTreba zdôrazniť, že pokuta z hľadiska generálnej prevencie má represívny charakter a jej výška, pokiaľ\nmá mať aj odstrašujúci efekt a motivovať podnikateľa k dodržiavaniu zákona, má byť uložená tak, aby\npresiahla nadobudnutý majetkový prospech (dosiahnutý z uvedených praktík).\nŽalovaný aplikujúc kritéria ustanovenia § 38 ods. 10 zákona (dĺžka a závažnosť protiprávneho konania)\nsprávny orgán pri uložení pokuty v prejednávanom prípade ako podklady použil v konaní zadovážené\ndôkazné prostriedky - listinné dôkazy, a v posúdení závažnosti konania žalobcu zhodnotil lokálny\ncharakter trhu. Pokuta uložená žalobcovi predstavuje 10% obratu za účtovné obdobie predchádzajúce\nvydaniu rozhodnutia a zároveň neprevyšuje 10% hranicu zákonného maxima z celkového obratu\npodnikateľa predchádzajúceho roku vydania rozhodnutia úradu.\nŽalovaný sa s jednotlivými námietkami žalobcu v rozhodnutí dostatočne logicky a argumentačne\nvysporiadal a mimoriadne podrobné, vyčerpávajúce, presvedčivé, logické a zákonu zodpovedajúce boli\naj dôvody jeho rozhodnutia. Žalovaný vymenúva a vyhodnocuje jednotlivé námietky žalobcu uvedené\nv rozklade proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, posudzuje ich opodstatnenosť a\n\npodrobne sa s každou jednou vysporadúva, pričom podrobne vysvetľuje svoje postupy aj pri ukladaní\npokuty žalobcovi.\nVýpočet pokuty, vychádzajúc z relevantného obratu, vo vzťahu k jednotlivým praktikám odráža\nekonomickú situáciu dominanta v období, kedy dochádzalo k porušovaniu zákona. Relevantným\nobratom je obrat (bez daní) dosiahnutý podnikateľom z predaja tovarov a služieb, ktorých sa\nnarušenie alebo obmedzenie súťaže priamo alebo nepriamo dotýka a to na vymedzenom priestorovom\nrelevantnom trhu.\nV danom prípade žalovaný vychádzal z posledného uzavretého účtovného obdobia, v ktorom sa\nžalobca zúčastnil na protisúťažnom konaní a k ustáleniu výšky uloženej pokuty, ktorá predstavuje\n235.200,-Eur a zároveň neprevyšuje 10% hranicu zákonného maxima z celkového obratu podnikateľa\npredchádzajúcemu roku vydania rozhodnutia úradu tak, ako je upravené v § 38 ods. 1 zákona č.\n136/2001 Z.z. v spojení s § 10 ods. 3 citovaného zákona o ochrane hospodárskej súťaže, dospel správny\norgán na základe údajov o celkovom obrate, ktoré predložil žalobca listom z 21.10.2011.\nNad rámec uvedeného, vzhľadom na námietku žalobcu vo vzťahu k nejednotnosti doterajšej judikatúry\nnajvyššieho súdu, ktorý sa vo svojej rozhodovacej činnosti viackrát zaoberal uvedenou problematikou,\ndáva najvyšší súd do pozornosti judikát (obsahujúci 4 právne vety) prijatý na zasadnutí správneho\nkolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 14. apríla 2015, v tomto znení:\n1. Konštrukcia generálnej klauzuly, ako je zakotvená v zákone číslo 136/2001 Z.z. o ochrane\nhospodárskej súťaže (§ 8 ods. 2) vo vzťahu k jednotlivým demonštratívne vymenovaným skutkovým\npodstatám je nevyhnutná, pretože v súťažnom práve nikdy nemožno normatívne zakotviť úplný výpočet\nspôsobov, ktorými možno zneužiť moc na trhu na ujmu ostatných účastníkov trhu.\n2. Význam generálnej klauzuly v súťažnom práve spočíva v tom, že pokiaľ určité konanie naplňuje\njej jednotlivé znaky, i keď nie je zachytené v zákone pomenovanou skutkovou podstatou, je konaním\nzakázaným, a to so všetkými dôsledkami, ktoré z neho pre konajúci subjekt vyplývajú. Akékoľvek\nkonanie, ktoré naplňuje znaky uvedené v generálnej klauzule, môže byť sankcionované ako zneužitie\ndominantného postavenia, a to i vtedy, ak ho pod žiadnu z demonštratívne vymenovaných skutkových\npodstát nebude možné podradiť.\n3. Koncepcia zneužitia dominantného postavenia sa neobmedzuje len na konanie, ktoré pôsobí\nnegatívne vo vzťahu k ostatným súťažiteľom, ale zahŕňa aj konanie, ktoré poškodzuje spotrebiteľov,\npretože neprimerané ceny, ktoré majú účinky a vplyv na postavenie užívateľov alebo spotrebiteľov, sú\ntiež zakázané.\n4. Argumentácia žalobcu, že v jeho správaní ide \"o novú skutkovú podstatu\", za ktorú by nemal\nbyť sankcionovaný, je právne irelevantná v súťažnom práve. Pokiaľ súťažitelia používajú čoraz\nsofistikovanejšie praktiky zneužitia, tieto praktiky by potom bolo možné považovať neustále za nové a\nvidieť v nich prvky novosti, a potom by v podstate nebolo možné subjekt, ktorý používa \"novú praktiku\",\nale hoci nedovolenú praktiku, sankcionovať v oblasti súťažného práva, a preto i na prípady, v ktorých\nide o určitú \"novosť praktík v zneužití na trhu\" je aplikácia generálnej klauzuly ako inštitútu súťažného\npráva, súladná so zákonom o ochrane hospodárskej súťaže ako i s článkom 102 ZFEÚ.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\nOdvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku,\nktorým krajský súd vo výroku rozsudku žalobu zamietol. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol krajský\nsúd vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom. Z uvedených dôvodov a s prihliadnutím na všetky\nindividuálne okolnosti daného prípadu Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu nevyhovel,\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. potvrdil a\nv podrobnostiach na tam uvedené dôvody odkazuje.\n\nSenát v zhode so žalovaným hodnotí konanie žalobcu ako zneužitie dominantného postavenia, za ktoré\nmu bola uložená primeraná sankcia. Procesné porušenie, ktoré by malo vplyv na zákonnosť nebolo\nzistené.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1\nO.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/249/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}