{"guid": "c7076f6d-322b-43f0-a70f-70f17bd30003:cc329252-85c4-4842-9502-1037b1e7728e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1011201848.1", "spisova_znacka": "1Sžd/8/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/8/2014 z 24. 3. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. marca 2015, sp. zn. 1Sžd/8/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1011201848.1", "identifikacne_cislo": "1011201848", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2015-03-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/8", "nazov": "zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-6.odsek-5", "nazov": "§ 6 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-6.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-6.odsek-6", "nazov": "§ 6 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-6.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/8#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cc329252-85c4-4842-9502-1037b1e7728e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1011201848.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1011201848.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1011201848.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžd/8/2014\n1011201848\n24. 03. 2015\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2015:1011201848.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD., v právnej veci žalobcu: WESTWOOD Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 839, so sídlom Račianska č. 66,\n831 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (pôv. Krajské riaditeľstvo\nPolicajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát) so sídlom so sídlom Pribinova č. 2, 812\n72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v priestupkovom konaní, na\nodvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12. decembra 2013 č. k. 1S\n223/2011-40, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12. decembra 2013 č.\nk. 1S 223/2011-40 m e n í tak, že rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave,\nKrajský dopravný inšpektorát č. p.:KRP-P-DI-BCP-155/2011 z 20.09.2011 v spojení s rozhodnutím\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V., Okresného dopravného inšpektorátu č. p.:\nORP-P-1487/V-OBCP-2010 z 15.07.2011 r u š í a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania výške\n66,-- € z titulu iných trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. V zmysle článku VII. zákona č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov sa s účinnosťou odo dňa 01. januára 2013 zmenil text ustanovenia\n§ 4 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších zákonov tak, že za prvú vetu\nboli vložené nasledujúce nové vety:\n„Minister môže určiť, ktorý útvar Policajného zboru má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a\nexekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Za útvar Policajného\nzboru koná pred súdom riaditeľ útvaru alebo ním poverený policajt alebo zamestnanec.“\nNásledne bolo na Najvyšší súd doručené rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o\nzrušení rozpočtových organizácií č. p. SLV-PS-1120/2012, ktoré podpísal Podpredseda vlády a minister\nvnútra SR dňa 12.12.2012. Medzi uvedenými krajskými riaditeľstvami policajného zboru bol uvedený\naj žalovaný. S odkazom na ustanovenie § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových\npravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n\nsa ďalej v rozhodnutí konštatovalo, že práva a povinnosti, t. j. aj procesného charakteru, zrušených\nrozpočtových organizácií prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky. S prihliadnutím na hore citované ustanovenie § 4 ods. 2 zák. č. 171/1993 Z. z. a\nto, že Najvyšší súd nemá vedomosť, že by bol minister v tomto zmysle takto rozhodol. Na základe nižšie\ncitovaných právnych noriem má Najvyšší súd preukázané, že do procesného postavenia Krajského\nriaditeľstva Policajného zboru v Bratislave ako pôvodne žalovaného správneho orgánu nastúpilo z titulu\nzákonných zmien Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.\nPreto bude s týmto procesným nástupcom, hoci tak krajský súd neučinil, ďalej konané na strane\nžalovaného správneho orgánu. Pod všeobecným označením žalovaný je potom nutné rozumieť tak\npôvodný správny orgán ako aj jeho procesného nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka,\nvrátane aj výrokovej časti súdneho rozhodnutia pri identifikácii napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a\npovinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.\n2. Rozhodnutím o odvolaní č. p. KRP-P-DI-BCP-155/2011 z 20.09.2011 (ďalej na účely rozsudku\nlen „napadnuté rozhodnutie“ - viď pripojený administratívny spis) žalovaný ako odvolací orgán v\npriestupkovom konaní podľa § 58 ods. 1 a § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „Správny poriadok“)\npotvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v Bratislave V. č. p. ORP-P-1487/V-OBCP-2010 z 15.07.2011 (ďalej na účely rozsudku\nlen „prvostupňový orgán“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“) a odvolanie zamietol.\n3. V uvedenom prvostupňovom rozhodnutím bolo konštatované, že žalobca ako právnická osoba a\nprevádzkovateľ motorového vozidla zn. A., ev. č.: R. v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti\na plynulosti cestnej premávky orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednať priestupok neoznámil\nosobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu.\n4. Opísaným konaním žalobca podľa prvostupňového správneho orgánu porušil ustanovenie § 6 ods.\n5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely\nrozsudku len „zák. č. 8/2009 Z. z.“), čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 138 ods. 1 písm. i)\ncitovaného zákona, za čo mu bola v zmysle § 137 ods. 1 a 3 zák. č. 8/2009 Z. z. uložená sankcia vo\nforme pokuty v sume 100,- €.\nPodľa § 138 ods. 1 písm. i) zák. č. 8/2009 Z. z. v znení účinnom ku dňu vydania prvostupňového\nrozhodnutia (t. j. dňa 15.07.2011) orgán Policajného zboru uloží pokutu do 3 500 eur právnickej osobe\nalebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a\nplynulosti cestnej premávky orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednať priestupok neoznámi\nosobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla, v rozsahu meno, priezvisko a adresa.\nPodľa § 6 ods. 5 zák. č. 8/2009 Z. z. v citovanom znení prevádzkovateľ vozidla je povinný v súvislosti s\nkonaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky orgánu oprávnenému objasňovať\nalebo prejednať priestupok oznámiť osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla, v rozsahu meno,\npriezvisko a adresa pobytu.\n5. Pri svojom rozhodnutí žalovaný vychádzal z hore uvedeného skutkového stavu ako aj zo zistenia\nhliadky OS MsP Bratislava - Petržalka, že žalobca dňa 10.09.2010 o 21.37 hod. zaparkoval na ul.\nBelinského v Bratislave vozidlo A. pred priechodom pre chodcov tak, že nebola dodržaná zákonom\nstanovená vzdialenosť státia pred ním najmenej 5 m.\nK vozidlu sa o 22.12 hod. dostavil pán C. V., ktorému bola oznámená podstata priestupku a bola mu\nuložená bloková pokuta vo výške 60,- €, ktorú odmietol zaplatiť na mieste. K priestupku sa vyjadril, že\nnesúhlasí s pokutou ani s obvinením a že nebol v tom čase vodičom vozidla, a preto prvostupňový orgán\npriestupkové konanie voči nemu zastavil.\n\n6. Pri ústnom pojednávaní dňa 31.01.2011 uviedol, že majiteľom vozidla je žalobca a konateľom firmy\nje on a jeho matka C. V. (ďalej na účely rozsudku len „konateľka žalobcu“), a ona jediná má u žalobcu\ndispozičné právo s týmto vozidlom jazdiť buď osobne alebo rozhodovať o tom, kto bude v danom čase a\nv danom mieste s vozidlom jazdiť. K vozidlu sa dostavil preto, že uvedeného dňa mu susedia oznámili,\nže na vozidle je papuča, na základe čoho volal na mestskú políciu.\n7. Tvrdenie žalobcu, že konateľka žalobcu nebola na Okresné riaditeľstvo predvolaná, aby podala\nvysvetlenie, pokladá žalovaný za účelové a ako snahu vyhnúť sa zodpovednosti za správny delikt.\nSprávny orgán prvého stupňa vyzval konateľku žalobcu, aby oznámila údaje osoby, ktorej zverili vedenie\nvozidla.\nNakoľko adresát na adrese A.. XX bol neznámy, tak prvostupňový orgán opakovane doručil výzvu na\nadresu R.. XX na miesto trvalého pobytu konateľky žalobcu. Zásielka bola uložená dňa 18.02.2011,\npričom zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. Táto výzva bola doručovaná konateľke žalobcu aj dňa\n14.03.2011, o čom svedčí pečiatka dodacej pošty, ktorá bola tak isto uložená na pošte do 05.04.2011,\nkedy bola označená ako neprevzatá v odbernej lehote.\n8. Po neúspešnom zasielaní výzvy konateľke žalobcu, zaslal prvostupňový orgán výzvu druhému\nkonateľovi - pánovi V.. Tento výzvu prevzal dňa 29.04.2011, avšak v stanovenej lehote si nesplnil\npovinnosť a neposkytol potrebné údaje.\nPo predvolaní za účelom prejednania veci a po oboznámení sa s predmetom ústneho pojednávania a\ns obsahom spisového materiálu pán C. V. uviedol, že si je vedomý doručenia písomnosti, ktorú prevzal,\nale obsah písomnosti nečítal, Následne na písomnosť zabudol a z uvedeného dôvodu nereagoval na\nvýzvu, pričom nad svojim konaním vyjadril poľutovanie.\n9. Preto sa žalovaný stotožnil so závermi prvostupňového orgánu, keď zo spáchania správneho deliktu\nuznal vinného žalobcu.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n10. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojej konateľky žalobu zo dňa 17.11.2011\nna Krajský súd v Bratislave.\n11. Žalobca v nej uviedol, že nezákonným postupom správneho orgánu mu bola odňatá možnosť pred\nsprávnym orgánom, čo malo za následok porušenie zákona a podania žaloby na preskúmanie postupu\na zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v zmysle § 250j ods. 2 písm. c) a e) O.s.p.\n12. Žalobca ďalej namietal uplatnenie objektívnej zodpovednosti zo strany správneho orgánu v rozpore\nso zákonom, nakoľko sa žalobca nemohol dopustiť porušenia § 6 ods. 6 zák. č. 8/2009 Z. z., nakoľko\nnie je povinný viesť evidenciu o prevádzke motorového vozidla a jeho vodičovi z dôvodu, že žalobca v\nrámci svojej podnikateľskej činnosti nezveruje toto vozidlo inej osobe.\n13. Žalovaný vo svojom vyjadrení okrem uviedol, že na svojom rozhodnutí trvá, nakoľko vychádzalo zo\nspoľahlivo zisteného skutkového stavu.\n14. K hospitalizácii konateľky žalobcu žalovaný uviedol, že túto skutočnosť mohla uviesť do odvolania\nproti rozhodnutiu zo dňa 08.08.2011. Dôkaz, ktorý konateľka priložila - lekárska prepúšťacia správa,\npodľa neho neobsahuje základné náležitosti ako vlastnoručný podpis lekára, nie je opatrená pečiatkou\n\na nie je na nej ani údaj, od ktorého dátumu bola konateľka žalobcu hospitalizovaná. Preto žalovaný\nnepovažuje preto túto listinu za relevantný dôkaz.\nPokiaľ bola konateľka, ako uvádza, dňa 01.03.2011 prepustená z rehabilitačného centra, mohla si\nvýzvu o oznámení údajov prevziať v odbernej lehote na dodacej pošte. Žalovaný je toho názoru,\nže prvostupňový orgán využil všetky zákonné prostriedky doručenia. Na základe vyššie uvedených\nskutočností sa žalovaný domáhal, aby krajský súd žalobu zamietol.\n15. Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a\nkonanie ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade s platnými\nprávnymi predpismi a teda v zmysle § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.\n16. Krajský súd po rekapitulácii základných faktov zistených v priestupkovom konaní a citácii ustanovení\n§ 244 ods. 1, § 247 ods. l a § 250i ods. 2 O.s.p., § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku, § 6 ods. 5 a 6,\n§ 138 ods. 1 písm. i) a § 141 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. označil za nesprávnu argumentáciu žalobcu, že\nkonateľka žalobcu si nemohla prevziať výzvy správneho orgánu z dôvodu svojej hospitalizácie.\nNaopak, tieto skutočnosti mohla konateľka žalobcu podľa krajského súdu uviesť už vo svojom odvolaní\nproti prvostupňovému rozhodnutiu, čo sa však nestalo. Preto krajský súd vyhodnotil tvrdenia konateľky\nžalobcu ako účelové v snahe vyhnúť sa postihu za správny delikt.\n17. Nakoľko ani jeden z konateľov žalobcu neposkytoval prvostupňovému orgánu súčinnosť pri\noznámení žiadaných údajov o osobe vodiča, ktorý motorové vozidlo odstavil pred priechodom pre\nchodcov, podľa krajského súdu prvostupňový orgán nemal inú možnosť, ako žalobcu napadnutým\nrozhodnutím uznať vinným zo spáchania správneho deliktu, čo v odvolacom konaní potvrdil aj žalovaný.\nPreto krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci, na ktorý\nsprávne aplikoval ustanovenia zákona o cestnej premávke.\nIII.\nOdvolanie žalobcu/stanoviská\nA)\n18. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 07.02.2014 (č. l. 48) proti rozsudku prvostupňového súdu žalovaný\nuviedol ako odvolací dôvod to, že\nv konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), ktoré\nmali za dôsledok nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne rozhodnutie vo veci.\n19. Konajúci súd v krátkosti sumarizuje odvolacie námietky žalovaného nasledovným spôsobom:\n- žalobca v súlade s § 6 ods. 5 zák. č. 8/2009 Z. z. meno, priezvisko a adresu fyzickej osoby, t. j. konateľky\nžalobcu, ktorá v danom čase osobne prevádzkovala a používala dotknuté motorové vozidlo, a teda\nspáchala dopravný priestupok, ktorý je žalobcovi ako následok v sankčným konaním kladený za vinu,\noznámil žalovanému celkom trikrát, t. j. požadované údaje žalobca priestupkovému orgánu poskytol,\n- v priestupkovom konaní mal prvostupňový orgán konať s vyššie uvedenou vodičkou,\n- zahájenie správneho konania vo veci podozrenia zo spáchania správneho deliktu správny orgán\nžalobcovi, ako účastníkovi konania, vôbec neoznámil, čím porušil § 18 ods. 3 Správneho poriadku a\n- vyjadril nesúhlas so spochybňovaním predloženého dôkazu k podanej žalobe o hospitalizácii\nzodpovednej osoby pani C. V. v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová.\n\n20. Záverom žalobca požadoval od odvolacieho súdu zmeniť rozsudok krajského súdu tak, že zruší\nrozhodnutie tak prvostupňového ako aj odvolacieho správneho orgánu a vráti vec žalovanému na ďalšie\nkonanie spolu s priznaním náhrady trov konania, spočívajúcich v zaplatení súdnych poplatkov.\nB)\n21. Prostredníctvom svojho vyjadrenia zo dňa 25.02.2014 (č. l. 56) žalovaný vyjadril súhlas s rozsudkom\nkrajského súdu.\nNajmä zdôraznil jeho argumentáciu, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď žalobcu\nuznal vinným zo spáchania správneho deliktu, nakoľko počas správneho konania bolo v dostatočnej\nmiere zistené, že žalobca v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky prvostupňovému orgánu neposkytol pri prešetrovaní priestupku súčinnosť a najmä neoznámil\nmu osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla, eventuálne nepredložil evidenciu o prevádzke\nmotorového vozidla a jeho vodičovi s údajmi o mene a priezvisku vodiča v lehote 10 dní odo doručenia\nvýzvy, čím porušil § 6 ods. 5 zák. č. 8/2009 Z. z.\nPodľa § 6 ods. 6 zák. č. 8/2009 Z. z. v citovanom znení platí, že ak je prevádzkovateľom vozidla právnická\nosoba, ktorá v rámci svojej činnosti zveruje motorové vozidlo inej osobe, je povinná viesť o prevádzke\nmotorového vozidla a jeho vodičovi evidenciu s údajmi o mene a priezvisku vodiča, dátume a čase\nvedenia motorového vozidla, evidenčnom čísle motorového vozidla a adrese pobytu vodiča. Evidenciu\npodľa prvej vety je prevádzkovateľ vozidla povinný na výzvu policajta predložiť na účely spojené s\nvýkonom jeho oprávnení na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky; to sa nevzťahuje na\nprevádzkovateľa vozidla, ktorým je štátny orgán plniaci úlohy na úseku ochrany verejného poriadku,\nbezpečnosti štátu a obrany štátu.\n22. Ďalej žalovaný zrekapituloval svoje skutkové zistenia a právne závery uvedené v napadnutom\nrozhodnutí.\nTakisto sa žalovaný vyjadril k hospitalizácii konateľky žalobcu v tom duchu, že počas celého konania o\npriestupku nikto z účastníkov konania neuviedol, ani nespomenul fakt, že by mala byť konateľka žalobcu\nhospitalizovaná v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej. Konateľka žalobcu mala možnosť tieto\nskutočnosti uviesť do odvolania proti rozhodnutiu zo dňa 08.08.2011.\nDôkaz, ktorý konateľka žalobcu priložila - lekárska prepúšťacia správa, neobsahuje základne náležitosti\nako vlastnoručný podpis lekára, nie je opatrená pečiatkou, a nie je na nej ani údaj, od ktorého dátumu\nbola konateľka hospitalizovaná. Žalovaný preto nepovažuje túto listinu za relevantný dôkaz.\n23. Tiež žalovaný zdôraznil, že ak konateľka žalobcu tak‚ ako uvádza, bola dňa 01.03.2011 prepustená\nz Národného rehabilitačného centra v Kováčovej, potom výzvu o oznámení údajov, (ktorá jej bola\nzasielaná dňa 14.03.2011) mohla a mala možnosť si prevziať v odbernej lehote na dodacej pošte, čo\nvšak neučinila.\nS poukazom na vyššie uvedené, žalovaný žiada odvolanie žalobcu zamietnuť a rozsudok krajského\nsúdu ako vecne a správny potvrdiť.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n24. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s\n§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“).\nPo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.)\na že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p.\nodvolanie prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (hoci preverovanie zákonnosti uloženia sankcie\n\nvyžaduje konať v rámci úplnej jurisdikcie, tak takýto postup v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p. v odvolacom\nkonaní senát nepovažoval za potrebný) a po jeho verejnom vykonaní a po neverejnej porade senátu\njednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože\nv konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.), a preto postupom podľa § 220 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p.\nrozsudok krajského súdu zmenil tak, že z dôvodu uvedenom v § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. napadnuté\nrozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 250ja ods. 3 zrušil a vrátil mu späť\nna ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.\n25. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl.\n46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (žalobcu),\nt. j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru\no ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si podľa Občianskeho súdneho poriadku z\nprostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny\nsúd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t. j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z\núradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného\nprostriedku nápravy.\n26. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej\nsprávnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o zrušení napadnutého\nrozhodnutia, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods.\n1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu\npredchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutie\nžalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zrušujúcimi námietkami\nžalobcu (§ 250j ods. 2 O.s.p.), a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného.\nĎalej zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo\n98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto\nodvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci\ns prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.\n27. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nNajvyšší súd celkom zdôrazňuje, že podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj\nžaloby, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, je otázka správneho zistenia\nrozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v\nďalšom procese aplikácie hmotného práva.\nPráve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n28. Ďalej Najvyšší súd zdôrazňuje, že ak dôjde k záveru, že už prvé procesné, resp. iné pochybenia\nžalovaného krajský súd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil a ich intenzita naplní zrušovacie\ndôvody uvedené zákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., potom preverovanie oprávnenosti\nďalších námietok je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija\nv. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne.\nObdobný postup je možné analogicky použiť aj vo vzťahu k argumentácii žalovaného.\n29. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, že správny\nsúd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré\n\nmajú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.\nPreto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.\n30. V súvislosti s prejednávanou vecou tiež Najvyšší súd poukazuje na tú skutočnosť, že priestupkové\nkonania v svojej podstate predstavujú tie správne konania, pri ktorých priestupkový orgán podľa\nosobitného zákona rozhoduje nielen o vine ale aj o uložení sankcie. Nakoľko však z obsahu odvolania\nnevyplýva argumentácia, ktorá by vytýkala odmietnutie úplnej jurisdikcie správnym súdom (§ 250i\nods. 2 v spojení s § 250j ods. 5 O.s.p.), Najvyšší súd ďalej správnosť výberu mechanizmu nápravy\nneposudzoval.\nPodľa § 250i ods. 2 O.s.p. platí, že ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo\no inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov\n(§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný\nskutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho\norgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa\ntretej časti druhej hlavy.\nPodľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne\nlen na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\n31. Na prvom mieste žalovaný prostredníctvom svojho odvolania (viď najmä body č. 18 19) namietal,\nže krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko\nzákonom požadované údaje (t. j. konkrétne v ustanovení § 6 ods. 5 zák. č. 8/2009 Z. z.) meno, priezvisko\na adresu fyzickej osoby, ktorá v čase vykonania skutku mala osobne prevádzkovať (používať) dotknuté\nvozidlo A. oznámil prvostupňovému orgánu viackrát, a teda si svoju povinnosť riadne splnil.\nĎalej už mal prvostupňový orgán konať s vyššie uvedenou vodičkou.\n32. K uvedeným námietkam týkajúcim sa zistenia skutkového stavu Najvyšší súd odkazuje na svoju\njudikatúre, ktorá stabilne zdôrazňuje viazanosť všeobecných súdov zásadou zákonnosti, ktorá je na\njednej strane vymedzená princípom „iura novit curia“ (súd pozná právo) a na strane druhej limitovaná\nrozhodovacou nezávislosťou „secundum et intra legem“ (podľa, na základe a v medziach zákona).\nUvedená zásada zákonnosti je ústavne vymedzená prostredníctvom článku 152 ods. 4, článku 2 ods.\n2 a článku 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nPodľa článku 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nPodľa článku 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa článku 144 ods. 1 ústavy sú sudcovia pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú\nviazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.\n33. V súvislosti s hore uvedeným musí Najvyšší súd tiež zdôrazniť, že vo svojej rozhodovacej činnosti\nneustále poukazuje na nutnosť dodržiavať zásadu právnej istoty (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej\nrepubliky), t. j. že v obdobných veciach je možné sa od predchádzajúceho rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu meritórne odchýliť iba, ak sa podstatne zmenili skutkové okolností a právny základ pre vyhlásenie\nsúdneho rozhodnutia.\nPreto s princípom právnej istoty je tesne spojená kontinuita právnych názorov súdov na riešenie\nobdobných vecí.\n\n34. Vzhľadom na vyššie uvedené právne názory ďalej Najvyšší súd zdôrazňuje, že prostredníctvom\nsvojej rozhodovacej činnosti sa už viackrát vyjadril k obsahu zrušujúceho ustanovenia § 250j ods. 2\npísm. c) O.s.p., t. j. ak správny súd má preukázané, že zistenie skutkového stavu vykonané žalovaným\nje nedostačujúce na posúdenie predloženej veci. Pritom Najvyšší súd kladie vysoký dôraz na zachytenie\nskutkového stavu prostredníctvom písomných podkladov zhromažďovaných správnym orgánom v\nadministratívnom spise.\nNapríklad prostredníctvom rozsudku sp. zn. 1Sžso 33/2010 z 22.03.2011 vyslovil nasledujúce právne\nnázory (konajúci senát cituje v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 7 O.s.p. v rozsahu relevantnom pre\nodôvodnenie svojich nižšie vyslovených záverov, v podrobnostiach je text rozsudku zverejnený na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu):\n„Najvyšší súd v svojej rozhodovacej praxi neustále upozorňuje účastníkov na odlišný charakter\nsprávneho súdnictva, v ktorom prevažuje kasačný spôsob prieskumu (§ 250i ods. 1 veta prvá O.s.p.)\nnapadnutých správnych rozhodnutí, tzn. že správny súd vykonáva iba prieskum správnosti zistenia\nskutkového stavu na základe podkladov obsiahnutých v pripojenom správnom spise (§ 250i ods. 1\nveta druhá O.s.p,), a ak dospeje k názoru, že skutkový stav nebol riadne zistený, nie je to dôvod na\nsúdne zisťovanie riadneho skutkového stavu vykonávaním dôkazov, ale naopak je to zákonný dôvod na\nzrušenie rozhodnutia správneho orgánu.\nJe celkom logické, že žalobca v súdnom konaní prezentuje svoje subjektívne predstavy, prečo by\nmalo byť rozhodnutie správneho orgánu preňho priaznivé. Toto však na úspech v súdnom prieskume\nsprávnych rozhodnutí je nepostačujúce, pokiaľ žalobca okrem svojich predstáv neponúkne právne\nrelevantnú argumentáciu (dôkazné prostriedky) na ich podporu (procesná zásada bremena tvrdenia).\n35. Vyššie prezentované názory ďalej Najvyšší súd zovšeobecnil prostredníctvom iného rozsudku (sp.\nzn. 1So 57/2012 z 13. augusta 2013) nasledovne tak, že vymedzil vo všeobecnej rovine tri úrovne\nvadných zistení skutkového stavu, ktoré je nedostačujúce na (právne) posúdenie veci:\n„Občiansky súdny poriadok medzi zrušovacie dôvody správneho súdnictva spojené so skutkovým\nstavom zaraďuje najmä také zistenie skutkového stavu, ktoré je zákonodarcom prezentované ako\nnedostačujúce na posúdenie veci (viď § 250j ods. 2 písm. c/ v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.). Uvedená\nvada v zistení skutkového stavu (t.j. nie riadne zistený skutkový stav) môže kolísať v rôznych medziach,\na to:\ni. neúplne zistený, tzn. s riadnou oporou v právnom poriadku neboli zistené všetky potrebné skutočnosti\n(napríklad prehliadnutie konkrétnej skutočnosti alebo odmietnutie vykonania predkladaného alebo\npožadovaného dôkazu a iné),\nii. nedostatočne (kvázi úplne) zistený, tzn. bez riadnej opory v právnom poriadku (napríklad následkom\nomylu pri výbere ustanovenia) boli zistené celkom iné a teda nepotrebné skutočnosti, poprípade s\nriadnou oporou v právnom poriadku boli predložené alebo získané dôkazné prostriedky nesprávne\nvyhodnotené (napríklad špatne určený vek žiadateľa alebo jeho zdravotné postihnutie, a to aj na základe\nnepravdivých, falšovaných či pozmenených informácií alebo dokumentov, alebo zamlčaním podstatných\núdajov dôležitých pre dávkové konanie a iné vady skutkového stavu), alebo\niii. nelegálne zistený skutkový stav, tzn. v rozpore s právnym poriadkom (najmä v rozpore s právnym\npredpisom upravujúcim oprávnené používanie rôznych zisťovacích metód a s následkami uvedenými\nv ustanovení § 7 ods. 3 zákona č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím\ninformačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov /zákon o ochrane pred\nodpočúvaním/).“\nUvedené právne názory vyplývajúce z judikatúry odvolacieho súdu však konajúci krajský súd bez\nprihliadnutia na ustanovenie § 250ja ods. 4 O.s.p. nerešpektoval.\n36. Z napadnutého rozhodnutia ako aj z pripojeného priestupkového spisu č. p. ORP-P-1487/VOBCP-2010 vyplýva, že konateľ žalobcu pán C. V. prostredníctvom podania zo 16.12.2010 oznámil\n\nprvostupňovému orgánu, že „nebol vodičom uvedeného motorového vozidla v čase spáchania\npriestupku, ktorý je mi pripisovaný.“\nĎalej podľa pripojeného výpisu z Obchodného registra na internete vyhotoveného dňa 31.01.2011 je na\ntam zapísané predmety činnosti uvedená konateľka žalobcu pani C. V..\n37. Následne, prostredníctvom odvolania z 08.08.2011 konateľka žalobcu zrekapitulovala doterajšie\nskutočnosti, ktoré mali byť uvedené konateľom žalobcu pánom C. V., a to že „druhý konateľ spoločnosti\nC. V. sa na predvolanie v mesiaci marci 2011 osobne dostavil na Okresný dopravný inšpektorát za\núčelom podania vysvetlenia a oznámil pri objasňovaní priestupku, že motorové vozidlo zn. A., EČ: R., je v\nnašej spoločnosti trvalo pridelené do užívania C. V., bytom R.. XX, R.. Ona jediná má v našej spoločnosti\ndispozičné právo s týmto jazdiť buď osobne alebo rozhodovať o tom, kto bude v danom čase a v danom\nmieste s vozidlom jazdiť“.\nŽalovaný, napriek uvedeniu týchto údajov, však konštatoval s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 6\nzák. č. 8/2009 Z. z. (povinnosť viesť evidenciu o používaní vozidla inou osobou), že je dôvodný záver\nprvostupňového orgánu, že objasňovaním bolo dostatočne zistené, že správneho deliktu sa dopustil\nžalobca, ktorý v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky\norgánu oprávnenému prejednať priestupok neoznámil osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla\nv rozsahu meno, priezvisko a adresa, čím porušil § 6 ods. 5 zák. č. 8/2009 Z. z.\n38. Uvedený právny záver žalovaného však, ako správne namietal žalobca, nevychádza z riadne\nzisteného skutkového stavu, a preto odvolací súd konajúci v správnom súdnictve využívajúc zrušovací\ntitul obsiahnutý v ustanovení § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. konkretizoval v rámci odvolacích námietok\núroveň vadnosti zistení skutkového stavu za tým účelom, aby správny orgán, ako účastník súdneho\nprieskumu, bol zákonným spôsobom poučený o svojich pochybeniach a bol mu naznačený spôsob\nnápravy.\nSamotná skutočnosť, že konateľka žalobcu sa nedostavila na ústne vypočutie pred priestupkové\norgány, bola konvalidovaná jej prvým úkonom smerujúcim proti vydanému napadnutému rozhodnutiu,\nprostredníctvom ktorého sa dodatočne ospravedlnila.\n39. Tiež právny záver vyslovený žalovaným v jeho vyjadrení (viď bod č. 23), že konateľka žalobcu po\nsvojom prepustení dňa 01.03.2011 z Národného rehabilitačného centra v Kováčovej, mohla a mala\nmožnosť si výzvu o oznámení údajov prevziať v odbernej lehote, je predčasne vyslovená, a je nutné\ntúto skutočnosť preveriť v ďalšom konaní.\nBez odstránenia pochybností, kto bol v čase spáchania tvrdeného skutku jeho páchateľom, a v súvislosti\ns uvedeným aj záveru, či je možné takúto osobu z oznámenia žalobcu aj objektívne určiť, nie je možné\npristúpiť k aplikácii ustanovenia § 6 ods. 5 a 6 zák. č. 8/2009 Z. z.\nV.\n40. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu a stanoviska žalovaného ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich\nrozhodnutiach, najmä už v citovaných rozhodnutiach sp. zn. 1Sžso 33/2010 z 22.03.2011 alebo sp. zn.\n1So 57/2012 z 13.08.2013, pri ktorých Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od nich\nobsahu a vyslovených právnych názorov (viď účinky sledované v § 250ja ods. 4 a contrario odsek 7\nO.s.p. spolu s čl. 144 ods. 1 ústavy) s prihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty odchýlil (napríklad\nzásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného\nzjednocovacieho stanoviska v zmysle záverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti\nzjednocovania alebo zamedzovania vydávania protirečivých rozsudkov, najmä vec Zielinsky, Pradal a\nspol. v. Francúzska republika č. A-24846/94, 34165/96 až 34173/96, poprípade vec Borovská a Forrai v.\nSlovenská republika č. A-48554/10 z 25.11.2014), s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom\npodľa §156 ods. l a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n\n41. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania neuviedol vo\nvýroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu\nzrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle\n§ 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti možného odvolania proti\nrozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen\ngenerálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.) ale aj špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) prípustné opravné prostriedky,\npotom nie je možné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.\n42. Nakoľko išlo o základnú argumentáciu žalobcu, ktorá sa týkala nesprávneho procesného riešenia\nvlastníckej situácie na strane žalobcu a ktorá vymedzovala rámec meritórneho súdneho prieskumu,\nostatné jeho odvolacie námietky ako aj námietky iných osôb boli týmto skonzumované. Preto sa Najvyšší\nsúd inými námietkami ďalej nezaoberal.\n43. Najvyšší súd v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania ako aj so svojou dlhodobo\nustálenou praxou neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo\nrozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), pretože dôvodom podania\ntejto informácie správnym súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady\npre posúdenie prípustnosti možného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam\nNajvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.) ale aj\nšpeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) opravné prostriedky neprípustné s výnimkou prípadu úplnej jurisdikcie\nzakotvenej v ustanovení § 250ja ods. 5 O.s.p., a táto situácia v prejednávanej veci nenastala, potom nie\nje možné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výrok rozhodnutia Najvyššieho súdu aplikovať.\n44. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., podľa\nktorého iba úspešný žalobca má právo na náhradu trov tohto konania.\nPodmienkou pre priznanie náhrady trov právneho zastúpenia je ich doloženie do spisu počas konania\nalebo dovyčíslenie v 3 - dňovej lehote po vyhlásení rozsudku, čo však v prípade žalobcu, ktorý nebol\nprávne zastúpený, neprichádza v úvahu.\nPodľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v\nrozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný\ntrovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.\nPodľa § 151 ods. 2 O.s.p. platí, že ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná\nnáhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho\nzastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd\nmu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady\ntrov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n45. Na základe hore uvedeného sa výška priznaných náhrad trov konania skladá (viď č. l. 31 a 55):\n1. z náhrady súdneho poplatku v zaplatenej výške za žalobu\n\n33,-- €\n\n2. z náhrady súdneho poplatku v zaplatenej výške za odvolanie\n\n33,-- €\n\ntzn. v celkovej sume 66,-- €\n46. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle §\n250i ods. 2 O.s.p. (úprava priestupkového konania je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní\nnebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla\npotreba pojednávanie nariadiť.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}