{"guid": "96b0bada-b572-4157-a313-911383b68fa9:726c27c6-de22-406c-bb1b-694cbee1f11d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1011201744.1", "spisova_znacka": "10Sžr/134/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/134/2014 z 30. 11. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2015, sp. zn. 10Sžr/134/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1011201744.1", "identifikacne_cislo": "1011201744", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2015-11-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo", "Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov", "Kataster nehnuteľností"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-29.odsek-5", "nazov": "§ 29 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-29.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-17.odsek-3", "nazov": "§ 17 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-17.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1991/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-47b", "nazov": "§ 47b zákona č. 92/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-47b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1991/paragraf-47b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1993/182#paragraf-29", "/SK/ZZ/1993/182#paragraf-17", "/SK/ZZ/1991/92#paragraf-1", "/SK/ZZ/1991/92#paragraf-47b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/726c27c6-de22-406c-bb1b-694cbee1f11d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1011201744.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1011201744.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1011201744.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžr/134/2014\n1011201744\n30. 11. 2015\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2015:1011201744.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu: A. E.,\nnarodený dňa XX.XX.XXXX, bytom Q., zastúpený: FIAČAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária,\nso sídlom M. Pišúta 936/16, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a\nkatastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, P.O.BOX 57, 820 12 Bratislava, za účasti: Okresný úrad\nŽilina, Janka Kráľa 4, 010 40 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO-6160/2011/\nSI zo dňa 15. septembra 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n3S/209/2011-126 zo dňa 3. júna 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/209/2011-126 zo dňa\n3. júna 2014 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. PO-6160/2011/Sl zo dňa 15.09.2011, ktorým žalovaný zamietol odvolanie\nžalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Katastrálneho úradu v Žiline č. Vo-34/2003-Sl(Pd) zo dňa\n01.07.2011.\nPodľa právneho názoru krajského súdu námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie\nnapadnutých rozhodnutí, a preto krajský súd žalobu zamietol. V konaní nebolo zistené nerešpektovanie\nprávneho názoru súdu správnym orgánom a ani žiadne iné také pochybenie, ktoré by spôsobovalo\nnezákonnosť napadnutých rozhodnutí, pričom správne orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný\nprihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo.\nPokiaľ žalobca má za to, že správny orgán porušil povinnosť riadiť sa vysloveným právnym\nnázorom súdu, krajský súd sa s uvedeným nemohol stotožniť, a to vzhľadom na skutočnosť, že\nv predchádzajúcich súdnych konaniach nedošlo k celkom jednoznačnému meritórnemu posúdeniu\naplikácie ustanovení § 29 ods. 5, resp. § 29 ods. 7 zákona o bytoch a nebytových priestoroch, resp.\ni ustanovení zákona č. 92/1991 Zb. na daný žalobcov prípad. Správne rozhodnutia v danej veci boli\nzrušené nie z dôvodu, ako to tvrdí žalobca, že by súdy judikovali, že len v prípade, že by Ing. U. C.\nnadobudol predmetnú nehnuteľnosť na základe privatizačného projektu, bolo by potrebné aplikovať ust.\n§ 29 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. K zrušeniu predchádzajúcich rozhodnutí žalovaného v správnom\nsúdnictve došlo (okrem vady v konaní predstavovanej odňatím možnosti účastníka správneho konania\nU. C. konať pred správnym orgánom) preto, že žalovaný sa s argumentáciou žalobcu nedostatočne\nzaoberal a svoje rozhodnutie dostatočne preskúmateľne neodôvodnil, i keď z výrokovej časti rozhodnutia\n\nvyplýva ako ďalší dôvod § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. (nedostatočne zistený skutkový stav) a z dôvodu\npodľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.\nÚstava Slovenskej republiky zaručuje každému právo nielen na súdnu, ale i inú právnu ochranu a preto,\nvychádzajúc z ustanovení Správneho poriadku, má správny orgán povinnosť uviesť v odôvodnení svojho\nrozhodnutia relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto\ndôvodov sa musí týkať aj právnej stránky rozhodnutia. Povinnosť správneho orgánu dostatočne svoje\nrozhodnutie odôvodniť je odrazom práva účastníka na presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia,\nktorý sa vysporiadava so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnených nárokov, ako aj so\nšpecifickými námietkami účastníka. V súvislosti s uvedeným krajský súd zdôraznil zásadu, že účastník\nkonania nemá právo na úspech vo veci, avšak má právo, aby bolo rozhodnuté na základe dostatočne\nzisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci, čo musí byť zrejmé z odôvodnenia\nrozhodnutia. Pokiaľ tomu však tak nie je, je povinnosťou súdu v správnom súdnictve napadnuté\nrozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Takto súd postupoval aj v konaní\nsp. zn. 2S/157/2005. V ďalšom konaní však žalovaný uvedenú nezákonnosť podľa názoru krajského\nsúdu napravil, keď rozhodnutie č. PO-6160/2011/SI zo dňa 15.09.2011 považuje nielen za dostatočne\nodôvodnené, ale aj vecne správne.\nČo sa týka vecného posúdenia, zrejmá a medzi účastníkmi nesporná skutočnosť je, že obmedzenia\nvyplývajúce z ust. § 29 ods. 5 zákona o bytoch a nebytových priestoroch sa budú na žalobcov prípad\naplikovať za podmienky, že Ing. U. C. nadobudol predmetnú nehnuteľnosť - bytový dom postupom\npodľa zákona č. 92/1991 Zb. K rozporom v právnom posúdení medzi žalobcom a žalovaným následne\ndochádza, ak žalobca tvrdí, že bez ohľadu na skutočnosti uvedené v zmluve o predaji časti majetku\npodniku č. 16/1993 zo dňa 20.09.1993 medzi účastníkmi: Interhotel Ružomberok, š.p. v likvidácii ako\npredávajúcim a Ing. U. C. - B and MK TRADING CORPORATION ako kupujúcim, Ing. U. C. predmetnú\nnehnuteľnosť nezískal postupom podľa zákona č. 92/1991 Zb., teda privatizáciou, keďže aby bolo\nmožné prevod považovať za privatizáciu, by tento musel byť vykonaný na základe privatizačného\nprojektu. Tu potom žalovaný správne argumentuje novelou zákona č. 92/1991 Zb., ktorou bolo do\ntohto predpisu doplnené ustanovenie § 47b. Podľa uvedeného ustanovenia, pri likvidácii organizácií\nuvedených v § 1 speňaží likvidátor majetok predajom vecí na verejnej dražbe. Iným spôsobom môže\nlikvidátor postupovať len so súhlasom orgánu uvedeného v § 10 ods. 1. Tu upriamuje krajský súd\npozornosť na ustanovenie § 1 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb., ktoré určuje cieľ zákona, teda upraviť\npodmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia štátne podniky, štátne peňažné\nústavy, štátne poisťovne a iné štátne organizácie (ďalej len „podnik“), včítane ich majetkových účastí\nna podnikaní iných právnických osôb, ako aj podmienky prevodu majetkových účastí štátu na tomto\npodnikaní, a to na česko-slovenské alebo zahraničné právnické alebo fyzické osoby. Tento prevod môže\nbyť vykonaný na základe privatizačného projektu podľa ust. § 5 a nasl. zákona o privatizácií, alebo tiež\npo novele speňažením majetku v likvidácií, či už na verejnej dražbe alebo iným spôsobom so súhlasom\norgánu uvedeného v § 10 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. Pokiaľ žalobca tvrdí, že prevod majetku štátu\nna základe privatizačného projektu je definičným znakom aplikácie zákona č. 92/1991 Zb., a teda, ak\nnedošlo k vydaniu privatizačného projektu, nemožno z povahy veci prevod nehnuteľnosti považovať\nza prevod na základe zákona č. 92/1991 Zb., krajský súd s takýmto názorom nesúhlasí. Právne\nvzťahy, ktoré budú podliehať úprave zákona č. 91/1992 Zb. vymedzuje ust. § 1 ods. 1 tohto zákona\ntým, že sa ním spravujú všetky vzťahy prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia\nštátne podniky, štátne peňažné ústavy, štátne poisťovne a iné štátne organizácie („podnik“), včítane ich\nmajetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb, ako aj podmienky prevodu majetkových účastí\nštátu na tomto podnikaní, a to na česko-slovenské alebo zahraničné právnické alebo fyzické osoby.\nZákon ďalej rozvádza, že prevod majetku štátu sa vykoná podľa ust. § 5 na základe rozhodnutia o\nprivatizácii podniku alebo jeho časti, alebo na základe rozhodnutia o privatizácii majetkovej účasti štátu\nna podnikaní inej právnickej osoby („rozhodnutie o privatizácii“) vydaného na základe privatizačného\nprojektu. Ďalším spôsobom, akým možno vykonať prevod majetku štátu, ktorý bol doplnený zákonom\nč. 17/1993 Z.z., je speňaženie majetku organizácie v likvidácií. Na tomto mieste je potrebné opätovne\nzdôrazniť, že nie privatizačnými projektmi, ale prevodom majetku štátu na iné právnické a fyzické\nosoby je zadefinovaný predmet zákona. Že sa povinnosť tvorby privatizačného projektu na speňaženie\nmajetku organizácie v likvidácii podľa ust. § 47b zákona č. 92/1991 Zb. nevzťahuje a teda postup\npodľa ust. § 47b zákona je ďalším samostatným postupom podľa uvedeného zákona, je zrejmé aj z\npodstaty právneho inštitútu likvidácie. „Pod pojmom likvidácia treba rozumieť Obchodným zákonníkom,\nzákonom o štátnom podniku a inými osobitnými zákonmi upravený postup, pri ktorom dochádza k\n\nmimosúdnemu vyrovnaniu majetkových vzťahov zanikajúceho subjektu. Likvidácia vo svojej právnej\npodstate predstavuje vyporiadanie majetkových pomerov obchodnej spoločnosti, štátneho podniku,\ndružstva, nadácie, združenia, banky alebo inej právnickej osoby“ (Ovečková O. a kol; Obchodný\nzákonník, komentár, druhé doplnené a prepracované vydanie, r. 2008, IURA Edition, s. 310). Zápisom\nlikvidácie spoločnosti do Obchodného registra prechádza podľa ust. § 70 ods. 3 Obchodného zákonníka\npôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti na likvidátora zapísaného v obchodnom\nregistri. Pôsobnosť likvidátora však nie je úplne totožná s pôsobnosťou štatutárneho orgánu „živej“\nspoločnosti vykonávajúcej činnosť za účelom dosiahnutia zisku, alebo za iným účelom, za ktorým bola\nzaložená a vznikla. Činnosť likvidátora smeruje výhradne k likvidácií spoločnosti, resp. štátneho podniku,\nresp. inej právnickej osoby, teda k vyrovnaniu majetkových vzťahov už zrušenej právnickej osoby. Táto\nidea je vyjadrená v ustanovení § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého likvidátor robí v\nmene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky\nspoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi,\nuzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v\nsúvislosti s ukončením nevybavených obchodov. Pod pojmom úkony smerujúce k likvidácií je potrebné\nrozumieť úkony likvidátora smerujúce k rýchlemu, efektívnemu a hospodárnemu speňaženiu majetku\nlikvidovanej spoločnosti. V tomto zmysle je potom likvidátor oprávnený a súčasne povinný plniť záväzky\nspoločnosti, uplatňovať pohľadávky, prijímať plnenia, zastupovať právnickú osobu pred súdmi a inými\norgánmi atď. V súvislosti s uvedeným potom krajský súd nemá za to, že by vypracovanie privatizačného\nprojektu bolo úkonom smerujúcim k likvidácií spoločnosti, práve naopak, z ust. § 6 zákona č. 92/1991\nZb. vymedzujúceho podstatné náležitosti privatizačného projektuje zrejmé, že tento predpokladá, že\nprivatizovaná osoba bude pokračovať v činnosti (viď. napr. ustanovenie § 6 ods. 1 písm. f), g) zákona č.\n92/1991 Zb., resp. § 6 ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb.), tiež by bolo nadbytočné určovať v privatizačnom\nprojekte spôsob predaja majetku, ak tento je určený priamo zákonom, a to ustanovením § 47b zákona č.\n92/1991 Zb., ktorý dovoľuje iba predaj vecí na verejnej dražbe alebo iný spôsob za podmienky súhlasu\norgánu uvedeného v § 10 ods. 1 uvedeného zákona. Vzhľadom na uvedené potom krajský súd nemá\nza to, že povinnosť tvorby privatizačného projektu sa vzťahuje aj na likvidáciu štátnych podnikov podľa\nust. § 47b zákona č. 91/1992 Zb. a súhlasí s právnym názorom žalovaného, že ide o ďalší (okrem\nprivatizačných projektov) spôsob prevodu majetku štátu podľa zákona č. 92/1991 Zb.\nKrajský súd uzaviera, že správny orgán dospel k vecne správnemu záveru, že nakladanie s bytovým\ndomom súp. č. XXXX v k.ú. F., bolo v čase uzavretia zmluvy dňa 03.03.2003 obmedzené v zmysle\nustanovenia § 29 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. tým, že Ing. U. C. previedol bytový dom súp. č.\nXXXX na osobu, ktorá nie je uvedená v ustanovení § 29 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. a konal tak\nv rozpore s týmto ustanovením zákona, čoho dôsledkom je neplatnosť zmluvy v zmysle ustanovenia §\n39 Občianskeho zákonníka. Nakoľko Správa katastra Liptovský Mikuláš vklad č. V 685/2003 povolila\nna základe neplatnej zmluvy, bolo potrebné protestu prokurátora č. Pd 2009/03-13 zo dňa 17.07.2003\nvyhovieť a rozhodnutie č. V 685/2003 zo dňa 11.04.2003 zrušiť.\nO trovách konania rozhodol krajský súd tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.\nVo včas podanom odvolaní žalobca navrhol odvolaciemu súdu rozsudok krajského súdu zmeniť tak,\nže žalobe v celom rozsahu vyhovie alebo aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil\nsúdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Žalobca má za to, že napadnutý rozsudok je\nvecne nesprávny. Podľa názoru žalobcu súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň napadnutý rozsudok krajského súdu vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca trvá na všetkých skutočnostiach a dôkazoch, ktoré\nuviedol v žalobe zo dňa 25.10.2011 a na tieto odkazuje aj v odvolaní a naviac k veci uvádza, že\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného a následne aj napadnutý rozsudok krajského súdu sú založené na\nzásadne nesprávnom použití dotknutých právnych noriem a zároveň na ich nesprávnom výklade.\nPopri tvrdeniach uvádzaných v žalobe zo dňa 25.10.2011 je podľa žalobcu potrebné vziať na zreteľ,\nže ustanovenie § 29 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom od 01.08.1995 nemôže byť na\nprejednávanú vôbec aplikované, keďže to vylučujú právne princípy, ku ktorým sa Slovenská republika\nprijatím Ústavy SR prihlásila. Ide najmä o princíp plynúci z čl. 1 Ústavy SR a síce princíp zákazu spätnej\núčinnosti právnych noriem. Žalovaný a následne aj súd pri aplikácii právnych predpisov tento princíp\nnereflektovali, ak ustanovenie § 29 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. účinné až od 1. augusta 1995\naplikovali na okolnosti skutkového stavu z roku 1993.\n\nOtázka platnosti predmetnej zmluvy zo dňa 03.03.2003 je v katastrálnom konaní pre žalovaného\npredbežnou otázkou, ktorú posúdil (zrejme) s poukazom na § 22 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z. v\nspojení s § 40 ods. 1 Správneho poriadku, pričom ustálil, že takáto zmluva je absolútne neplatná, keďže\npredávajúci Ing. U. C. previedol bytový dom súp. č. XXXX na osobu, ktorá nie je uvedená v § 29 ods.\n5 zákona č. 182/1993 Z.z. účinného od 1. augusta 1995.\nPopri tej okolnosti, že Ing. U. C. nenadobudol predmetný bytový dom podľa pravidiel pre tzv. veľkú\nprivatizáciu (zákon č. 92/1991 Zb.), ale podľa predpisov obchodného práva žalobca tvrdí, že ust.\n§ 29 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. účinný od 1. augusta 1995 sa na prevody uskutočnené pred\njeho účinnosťou nemôže ani vzťahovať. Ak by zákonodarca takýto úmysel mal, bezpochyby by ho v\nprechodných ustanoveniach zákona č. 151/1995 Z.z. vyjadril. To že takúto závažnú okolnosť nevyjadril,\nmôže viesť podľa žalobcu len k takému záveru, že obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 29 ods. 5\nsa vzťahuje len na tie právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré nadobudli byty (bytové domy) podľa\nosobitného predpisu (t.j. zákon č. 92/1991 Zb.) do vlastníctva po účinnosti tohto zákona.\nPredávajúci Ing. U. C. teda pri prevode bytového domu na žalobcu, ako kupujúceho, kúpnou zmluvou zo\ndňa 03.03.2003 nemohol byť limitovaný ustanovením § 29 ods. 5 zákona č. 182/1993 Zb., keďže bytový\ndom nadobudol do vlastníctva pred účinnosťou tohto ustanovenia a navyše ustanovenie § 17 ods. 3\npísm. f), na ktoré odkazuje ust. § 29 ods. 5 hovorí o fyzickej osobe, ktorá nadobudla „byty“ do vlastníctva\npodľa osobitného predpisu, a nie bytový dom ako taký, ktorého prevod je limitovaný ustanovením § 29\nods. 5.\nAk teda správny orgán a súd prvého stupňa posúdili predbežnú otázku platnosti zmluvy tak, že zmluvu\nvyhodnotili ako neplatnú s poukazom na ustanovenie zákona, ktoré na prejedávanú vec zjavne ani\nnemožno použiť, sú ich rozhodnutia podľa žalobcu nesprávne a musia byť zrušené.\nŽalovaný sa s napadnutým rozsudkom krajského súdu stotožňuje a navrhol odvolaciemu súdu žalobu v\ncelom rozsahu zamietnuť. Argumenty žalovaného uvedené vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu sú totožné\nako argumenty uvádzané žalovaným vo vyjadrení k žalobe zo dňa 04.12.2012.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10\nods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods.\n1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu nie je dôvodné.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.\nV tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil\nrozhodnutie dňa 03.06.2014. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať\npojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 30.11.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve\npreskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.\nPodľa § 247 ods. 1 O. s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 1 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby ( ďalej len\n„zákon č. 92/19914 Zb.“) tento zákon upravuje podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo\n\nhospodárenia štátne podniky, štátne peňažné ústavy, štátne poisťovne a iné štátne organizácie (ďalej\nlen „podnik“), včítane ich majetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb, ako aj podmienky\nprevodu majetkových účastí štátu na tomto podnikaní, a to na česko-slovenské alebo zahraničné\nprávnické alebo fyzické osoby (ďalej len „privatizácia“).\nPodľa § 5 zákona č. 92/1991 Zb. prevod majetku podľa tohto zákona sa vykoná podľa schváleného\nprivatizačného projektu podniku alebo podľa schváleného privatizačného projektu majetkovej účasti\nštátu na podnikaní.\nPodľa § 47b ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. pri likvidácii organizácií uvedených v § 1 speňaží likvidátor\nmajetok predajom vecí na verejnej dražbe. Iným spôsobom môže likvidátor postupovať len so súhlasom\norgánu uvedeného v § 10 ods. 1.\nPodľa § 29 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon\nč. 182/1993 Z.z.“) ku dňu 03.03.2003, vlastníci domov uvedení v § 17 ods. 3 môžu previesť vlastníctvo\ndomu alebo jeho časti podľa osobitného predpisu len do vlastníctva štátu vrátane Slovenského\npozemkového fondu, obce, obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo obce alebo Fondu národného\nmajetku Slovenskej republiky.\nPodľa § 17 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. ku dňu 03.03.2003 dohodnutá cena bytu a pozemkov podľa\nodseku 1 nesmie prevýšiť cenu určenú podľa § 18, 18a a 18b, ak sa byt prevádza do vlastníctva\ndoterajšieho nájomcu z vlastníctva\na) štátu vrátane štátnych podnikov v likvidácii a Slovenského pozemkového fondu,\nb) obce,\nc) obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky, alebo\nobce,\nd) poľnohospodárskeho družstva, výrobného družstva alebo spotrebného družstva,\ne) obchodnej spoločnosti založenej obchodnou spoločnosťou uvedenou v písmene c) alebo družstvom\nuvedeným v písmene d),\nf) právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá nadobudla byty do vlastníctva podľa osobitného predpisu,\n22)\ng) záujmového združenia právnických osôb a do roku 1989 spoločenskej organizácie Revolučné\nodborové hnutie a jej právnych nástupcov, a to príslušné odborové zväzy odborových organizácií\na následne Jednotný majetkový fond zväzov odborových organizácií v Slovenskej republike, ktorá\nnadobudla do vlastníctva byty postavené v rámci združenia\nfinančných prostriedkov na bytovú výstavbu podľa osobitných predpisov platných v čase výstavby bytov.\nPoznámka č. 22 odkazuje na zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby\nPredmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu ako aj konania, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania odvolací súd skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného a prvostupňového správneho orgánu. V danej veci odvolací súd posudzoval najmä otázku,\nči Ing. U. C. nadobudol predmetný bytový dom postupom podľa § 92/1991 Zb. alebo nie.\nZo spisu krajského súdu, ako aj z pripojeného administratívneho spisu, je zrejmé, že prvostupňovým\nrozhodnutím Katastrálneho úradu v Žiline č. Vo-34/2003-Sl(Pd) zo dňa 01.07.2011 bolo vyhovené\nprotestu Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. Pd 2009/03-13 zo dňa 17.07.2003 a právoplatné\nrozhodnutie Správy katastra Liptovský Mikuláš č. V 685/2003 zo dňa 11.04.2003 o povolení vkladu\nvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bolo zrušené a vec bola vrátená Správe katastra Liptovský\nMikuláš na ďalšie konanie. Správny orgán pre rozhodnutie o proteste musel vyriešiť otázku, či sa\nna predávajúceho Ing. U. C. vzťahovalo obmedzenie v nakladaní s predmetným bytovým domom v\nzmysle ustanovenia § 29 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z.. Podľa uvedeného ustanovenia sa obmedzenie\nvzťahuje na vlastníkov domov uvedených v § 17 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. , teda aj na fyzické\nosoby, ktoré nadobudli byty do vlastníctva podľa zákona č. 92/1991 Zb. Ďalšou otázkou, ktorú riešil\nprvostupňový správny orgán bola či, predávajúci Ing. U. C. nadobudol predmetný bytový dom podľa\nzákona č. 92/1991 Zb. alebo nie. Prvostupňový správny orgán poukázal na ustanovenie § 1 zákona\nč. 92/1991 Zb., podľa ktorého sa uvedený zákon vzťahoval na prevod majetku „do súkromných rúk“\nteda na privatizáciu. V druhej časti zákona č. 92/1991 Zb. sa v ustanovení § 5 uvádza, že „prevod\n\nmajetku podľa tohto zákona sa vykoná podľa schváleného privatizačného projektu podniku alebo podľa\nschváleného privatizačného projektu majetkovej účastí štátu na podnikaní.“ Zákonom č. 17/1993 Z.z.\nbol novelizovaný zákon č. 92/1991 Zb. a touto novelou sa do zákona č. 92/1991 Zb. doplnilo ustanovenie\n§ 47b ods. 1. Toto ustanovenie umožnilo likvidátorovi speňažiť majetok organizácii uvedených v §\n1 predajom vecí na verejnej dražbe, prípadne iným spôsobom, ak bude súhlasiť orgán uvedený v\nustanovení § 10 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. Podľa správneho orgánu ide o ďalší spôsob (okrem\nprivatizačných projektov) prevodu majetku štátu „do súkromných rúk“ podľa zákona č. 92/1991 Zb.\nSprávny orgán uvádza, že ustanovenie § 47b ods. 1 zákona č. 91/1992 Zb. je jediné, ktoré umožňuje\npostupovať likvidátorovi tak, ako postupoval pri predaji na základe zmluvy zo dňa 20.09.1993, ktorou sa\nbytový dom previedol na Ing. U. C..\nZmluva zo dňa 20.09.1993 je zmluvou o predaji časti podniku, ktorá sa spravuje príslušnými\nustanoveniami Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník však nie je jediným právnym predpisom,\npodľa ktorého došlo k prevodu predmetného bytového domu. Ustanovenia obchodného zákonníka\nupravujú iba zmluvný typ, ktorý bol pri prevode použitý, avšak oprávnenie prevodcu (likvidátora\nkonajúceho v mene organizácie) je upravené v ustanovení § 47b ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. Podľa\nsprávneho orgánu je teda zrejmé, že nadobudnutie vlastníckeho práva Ing. U. C. sa uskutočnilo na\nzáklade zákona č. 92/1991 Zb., ako aj na základe obchodného zákonníka. Argument, že k nadobudnutiu\nvlastníckeho práva k bytovému domu nedošlo podľa zákona č. 92/1991 Zb., neobstojí, pretože bez\nexistencie tohto zákona by nikdy nemohlo dôjsť k uzavretiu zmluvy zo dňa 20.09.1993. Zákon č. 92/1991\nZb. neupravoval len oprávnenie likvidátora, ale aj ďalší krok potrebný na uskutočnenie prevodu udelenie\nsúhlasu orgánu uvedeného v § 10 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. Ustanovenie § 47b ods. 1 zákona č.\n92/1991 Zb. oprávňuje likvidátora na konanie, s ktorým obchodný zákonník a ani iné zákony v tom čase\nnepočítali. V zmysle ustanovenia § 72 ods. 1 obchodného zákonníka mohol likvidátor uzatvárať nové\nzmluvy len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov. Je zrejmé, že účelom ustanovenia § 47b\nods. 1 nie je primárne likvidácia spoločnosti (tá už bola upravená v obchodnom zákonníku), ale prevod\nmajetku štátu na iné osoby v zmysle ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. V samotnej zmluve\nzo dňa 20.09.1993 sa uvádza, že sa uzatvára aj podľa zákona č. 92/1991 Zb.\nArgumentácia žalobcu, že ustanovenie § 47b ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. je nepriamou novelizáciou\nzákona o štátnom podniku je podľa názoru správneho orgánu nesprávna, pretože uvedené ustanovenie\nsa netýka len štátnych podnikov, ale všetkých organizácií uvedených v ustanovení § 1 zákona č. 92/1991\nZb.\nZ uvedených dôvodov prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že nakladanie s bytovým domom\ns. č. XXXX v k. ú. F. bolo v čase uzavretia zmluvy zo dňa 03.03.2003 (uzavretej medzi Ing. U. C.\nako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim) obmedzené v zmysle ustanovenia § 29 ods. 5 zákona č.\n182/1993 Z. z.. Tým, že Ing. U. C. previedol bytový dom s. č. XXXX na osobu, ktorá nie je uvedená\nv ustanovení § 29 ods. 5 zákona č 182/1993 Z. z., konal v rozpore s týmto ustanovením zákona,\nčoho dôsledkom je neplatnosť zmluvy v zmysle ustanovenia § 39 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky\nzákonník v znení neskorších predpisov. Nakoľko Správa katastra Liptovský Mikuláš vklad č V 685/2003\npovolila na základe neplatnej zmluvy, bolo podľa názoru prvostupňového správneho orgánu potrebné\nprotestu prokurátora č. Pd 2009/03-13 zo dňa 17.07.2003 vyhovieť a rozhodnutie č. V 685/2003 zo dňa\n11.04.2003 zrušiť.\nVoči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.\nÚrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky - žalovaný, rozhodnutím č. PO-6160/2011/\nSl zo dňa 15.09.2011 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.\nVo-34/2003-Sl(Pd) zo dňa 01.07.2011 potvrdil. Žalovaný po preskúmaní celého spisového materiálu\ndospel k záveru, že sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom uvedeným v napadnutom\nrozhodnutí a že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nPo preskúmaní veci Najvyšší súd SR konštatuje, že rozhodnutie krajského súdu, ktorým zamietol\nžalobu je vecne správne. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu\na rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že súhlasí s ich názorom, ako aj názorom krajského súdu,\npodľa ktorých ustanovenie § 47b ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. upravuje ďalší spôsob prevodu majetku\nštátu podľa zákona č. 92/1991 Zb. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. tento zákon\nupravuje podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia štátne podniky, štátne\npeňažné ústavy, štátne poisťovne a iné štátne organizácie (ďalej len „podnik“) alebo ktorý je v správe\n\nSlovenského pozemkového fondu, včítane ich majetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb,\nako aj podmienky prevodu majetkových účastí štátu na tomto podnikaní, a to na slovenské alebo\nzahraničné právnické alebo fyzické osoby. Tento prevod môže byť vykonaný za základe rozhodnutia o\nprivatizácii podniku alebo jej časti, alebo na základe rozhodnutia o privatizácii majetkovej účasti štátu\nna podnikaní inej právnickej osoby vydaného na základe privatizačného projektu. (§ 5 ods. 1 zákona\nč. 92/1991 Zb.) Ustanovenie § 47b ods. 1, ktoré bolo doplnené zákonom č. 17/1993 Z.z. do zákona\nč. 92/1991 Zb., upravuje ďalší spôsob akým možno vykonať prevod majetku štátu. Na základe tohto\nustanovenia likvidátor pri likvidácii organizácií uvedených v § 1 speňaží majetok predajom vecí na\nverejnej dražbe. Iným spôsobom môže likvidátor postupovať len so súhlasom orgánu uvedeného v § 10\nods. 1. V tomto prípade ide o speňažovanie majetku spoločnosti v likvidácii. Z ustanovenia § 47b ods.\n1 je zrejmé, že pre likvidátora nevyplýva povinnosť tvorby privatizačného projektu.\nPodstatou inštitútu likvidácie je zákonom upravený postup, pri ktorom dochádza k mimosúdnemu\nvyrovnaniu majetkových vzťahov zanikajúceho subjektu. Likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony\nsmerujúce k likvidácii spoločnosti. Pod pojmom úkony smerujúce k likvidácii treba rozumieť úkony\nlikvidátora smerujúce k rýchlemu, hospodárnemu a efektívnemu speňaženiu majetku likvidovanej\nspoločnosti. Zákon o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby (zákon č. 92/1991 Zb.) v\nustanovení § 6 vymedzuje podstatné náležitosti privatizačného projektu. Z ustanovení § 6 ods. 1 písm.\nf), písm. g) a § 6 ods. 2 je zrejmé, že privatizačný projekt predpokladá, že privatizovaná osoba bude v\nčinnosti pokračovať. Odvolací súd má preto za to, že vypracovanie privatizačného projektu likvidátorom\nby nebolo úkonom smerujúcim k likvidácii spoločnosti. Najvyšší súd sa stotožňuje s názorom krajského\nsúdu, podľa ktorého povinnosť tvorby privatizačného projektu sa nevzťahuje na likvidáciu štátneho\npodniku a ustanovenie § 47b ods. 1 upravuje ďalší spôsob prevodu majetku štátu podľa zákona č.\n92/1991 Zb.\nZ uvedeného je zrejmé, že zákon č. 92/1991 Zb. nie je definovaný privatizačnými projektmi, ale prevodom\nmajetku štátu na iné fyzické a právnické osoby ( § 1 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb.). Zákon č. 92/1991 Zb.\nteda pozná okrem spôsobu uvedeného v § 5 aj ďalšie spôsoby prevodu majetku štátu na iné osoby, ktoré\nsú uvedené v § 47b ods. 1. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil s názorom krajského súdu\na nevyhovel námietke žalobcu, podľa ktorého prevod majetku štátu na základe privatizačného projektu\nje definičným znakom aplikácie zákona č. 92/1991 Zb., a teda, ak nedošlo k vydaniu privatizačného\nprojektu, nemožno hovoriť o prevode majetku za prevod v súlade so zákonom č. 92/1991 Zb.\nTým, že k prevodu majetku štátu došlo postupom podľa zákona č. 92/1991 Zb., tak sa odvolací súd\npriklonil k právnemu záveru krajského súdu a nevyhovel ani námietke žalobcu, ktorý tvrdil, že Ing. U.\nC. získal predmetný bytový dom inak ako privatizáciou, keďže aby bolo možné prevod považovať za\nprivatizáciu, tento by musel by vykonaný na základe privatizačného projektu.\nZ dôvodu, že Ing. U. C. získal bytový dom postupom podľa zákona č. 92/1991 Zb. má najvyšší súd\nza preukázané, že krajský súd správne vyhodnotil záver žalovaného ako aj prvostupňového správneho\norgánu, že nakladanie s predmetným bytovým domov bolo v čase uzavretia zmluvy dňa 03.03.2003\nobmedzené ustanovením § 29 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z.. Predávajúci - Ing. U. C. previedol bytový\ndom na žalobcu, ktorý však nie je osobou uvedenou v ustanovení § 29 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z.\nPredávajúci tak konal v rozpore s uvedeným ustanovením, čoho dôsledkom je neplatnosť zmluvy podľa\n§ 39 Občianskeho zákonníka. Tým, že Správa katastra Liptovský Mikuláš rozhodnutím č. V 685/2003\nzo dňa 11.04.2003 povolila vklad na základe neplatnej zmluvy, bolo nutné, aby Katastrálny úrad v\nŽiline protestu Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. Pd 2009/03-13 zo dňa 17.07.2003 vyhovel a\nrozhodnutie Správy katastra Liptovský Mikuláš zrušil a vrátil vec Správe katastra Liptovský Mikuláš na\nďalšie konanie.\nNa námietku žalobcu, že ustanovenie § 29 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom od\n01.08.1995 nemôže byť na prejednávanú vec vôbec aplikované najvyšší súd uvádza, že tento prípad by\nsa mohol vzťahovať iba na pôvodný prevod bytového domu v roku 1993. Na prevod bytového domu na\nzáklade kúpnej zmluvy zo dňa 21.02.2003 medzi Ing. U. C. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim\nsa toto ustanovenie bude aplikovať. Aplikovaním právneho predpisu účinného od roku 1995 na právne\nvzťahy vzniknuté v roku 2003 nedochádza k spätnej účinnosti právnych noriem, a preto najvyšší súd\nvyhodnotil námietku žalobcu ako nedôvodnú.\n\nTým, že ostatné námietky žalobcu uvedené v odvolaní sú obsahovo totožné ako v žalobe zo dňa\n25.10.2011 najvyšší súd nepovažuje za nutné sa k nim opätovne vyjadrovať, pretože sa k nim krajský\nsúd dôkladne venoval v napadnutom rozsudku.\nNajvyšší súd SR má za preukázané, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán rozhodnutia\ndostatočne odôvodnili, v konaní nebolo zistené nerešpektovanie právneho názoru súdu správnymi\norgánmi a ani žiadne pochybenie, ktoré by spôsobovalo nezákonnosť napadnutých rozhodnutí.\nS poukazom na uvedené Najvyšší súd SR podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p. v spojení s § 219\nods. 1 O. s. p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil ako vecne správny.\nOdvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods.1 a §\n224 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca v konaní nemal úspech a\nžalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3S/209/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}