{"guid": "a7bb9a66-c53e-4154-bfc9-d5531a222c56:24cf892b-d827-4483-afde-2e6adc976afa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1011201422.1", "spisova_znacka": "2Sžo/58/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/58/2013 z 28. 1. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2015, sp. zn. 2Sžo/58/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:1011201422.1", "identifikacne_cislo": "1011201422", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "sudca_id": 339, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stefan-juhas-339", "datum_vydania": "2015-01-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-34.odsek-1", "nazov": "§ 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-34.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-64"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-32", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-34", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-64"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/24cf892b-d827-4483-afde-2e6adc976afa", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1011201422.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1011201422.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1011201422.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/58/2013\n1011201422\n28. 01. 2015\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2015:1011201422.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: MAC TV s.r.o., Brečtanová 1, 831 01\nBratislava, zastúpený: Mgr. Peter Ďurček, AK Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, 811 02\nBratislava, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu Slovenskej republiky, Dobrovičova 8,\nP.O. Box 155, 810 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/63/2011 z 10.\nmája 2011, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/156/2011-38 zo\n16. októbra 2012 v spojení s opravným uznesením č. 3S/156/2011-105 z 13. júna 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/l56/2011-38\nzo 16. októbra 2012 v spojení s opravným uznesením č. 3S/156/2011-105 z 13. júna 2013 zrušuje a\nvec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. 3S/156/2011-34 zo 16. októbra 2012 v spojení s\nopravným uznesením č. 3S/156/2011-105 z 13. júna 2013 zrušil rozhodnutie žalovaného č. RL/63/2011\nz 10. mája 2011 podľa § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP\"), nakoľko\ndospel k záveru, že rozhodnutie neobsahuje dostatok dôvodov. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu\nvyplýva, že krajský súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že žalovaný na svojom zasadnutí\ndňa 15.02.2011 prijal uznesenie o začatí správneho konania, voči MAC TV, s.r.o. vo veci možného\nporušenia § 36 ods. 2 a § 34 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona\nč. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii\"). Oznámenie o začatí\nsprávnych konaní boli účastníkovi konania doručené dňa 01.03.2011. Na základe tejto skutočnosti sa\nzačalo správne konanie č. 104-PLO/O/902/2011 vo veci dohľadu na dodržiavaním zákona o vysielaní\na retransmisii. Začatie správnych konaní bolo účastníkovi konania riadne oznámené a doručené a bol\nvyzvaný, aby sa do 10 dní od doručenia vyjadril. Účastník konania sa k oznámeniu o začatí správneho\nkonania vyjadril dňa 05.04.2011. Predmetné správne konanie bolo začaté z dôvodu, že komunikáty,\nktoré odvysielal dňa 02.11.2010 o cca 20:12 hod.; 20:24; 20:51; 21:23; 21:51; 22:23; 22:40; 22:41 hod.,\noznačovali za sponzora programu spoločnosť Kofola a.s. a spoločnosť Orange Slovensko, a.s. a mohli\nnaplniť definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii. Druhú povinnosť porušil\nžalobca ustanovenú v § 36 ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii tým, že na programovej televíznej\nslužbe JOJ dňa 20.10.2010 v čase medzi 20:00 hod. a 21:00 hod., 21:00 a 22:00 hod., 22:00 a 23.00\nhod. odvysielal reklamné šoty vo väčšom rozsahu ako povolených 12 minút. Na základe uvedených\nskutočností žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým vyslovil, že žalobca porušil povinnosť ust.\nv § 34 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii a povinnosť ustanovenú v § 36 ods. 2 tohto zákona\ntým, že dňa 20.10.2010 na programovej službe JOJ odvysielal pred programom Najlepšie počasie\no cca 20.20 min. komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť Kofola a.s. a pred, po\na počas programu Quantum of Solace o cca 20:24 hod.; 20:51; 21:23; 21:51; 22:23; 22:40; 22:41\nhod. odvysielal komunikáty označujúce za sponzora programu spoločnosť Orange Slovensko, a.s.,\nktoré naplnili definíciu reklamy, čím došlo k odvysielaniu reklamy bez jej rozoznateľného a zreteľného\noddelenia od iných častí programovej služby tak, aby nebola zameniteľná s inými zložkami programovej\n\nslužby ako aj ďalšiu povinnosť tým, že na programovej televíznej službe JOJ dňa 20.10.2010 v čase\nmedzi 20:00 a 21:00 hod., medzi 21:00 a 22:00 hod.; medzi 22:00 a 23:00 hod. odvysielal reklamné šoty\nvo väčšom rozsahu ako povolených 12 minút. Za uvedené porušenia zákona o vysielaní a retransmisii\nmu žalovaný uložil podľa ust. § 64 ods. 1 písm. a) zákona o vysielaní a retransmisii sankciu - upozornenie\nza porušenie zákona.\nPodľa názoru krajského súdu výrok napadnutého rozhodnutia neobsahuje presný opis skutku, ktorým\nmalo prísť k porušeniu právnej povinnosti vysielateľa. Pokiaľ žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza,\nže žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 34 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii tým, že dňa\n20.10.2010 na programovej službe JOJ odvysielal pred programom Najlepšie počasie o cca. 20.12 hod.\nkomunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť Kofola a.s. a pred a počas programu Quantum\nof Solace o cca. 20.24, 20.51, 21.51, 22.23, 22.40, 22.41 hod. odvysielal komunikáty označujúce za\nsponzora programu spoločnosť Orange Slovensko, a.s., ktoré naplnili definíciu reklamy podľa § 32\nods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii, čím došlo k odvysielaniu reklamy bez jej rozoznateľného a\nzreteľného oddelenia od iných častí programovej služby tak, aby nebola zameniteľná s inými zložkami\nprogramovej služby, dospel krajský súd k záveru, že takto vymedzený skutok, je nedostatočný, keďže\nvýrok rozhodnutia správneho orgánu musí predovšetkým obsahovať podrobný popis skutku v rozsahu\nmiesto, čas a spôsob spáchania deliktu, spolu s uvedením takých skutočností, aby popísaný skutok\nnebol zameniteľný s iným.\nZ uvedeného krajský súd vyvodil záver, že v napadnutom rozhodnutí absentuje skutková veta, keďže\nvymedzenie skutku je nedostatočné. Vo výroku napadnutého rozhodnutia je uvedené, že vysielateľ\nv uvedenom programe odvysielal komunikáty označujúce sponzora programu, ktoré naplnili definíciu\nreklamy. Z výroku napadnutého rozhodnutia však nie je možné ustáliť, čím konkrétne uvedené\nkomunikáty naplnili definíciu reklamy, t .j. akým konkrétnym spôsobom bol delikt spáchaný. Uvedené\npochybenie vyhodnotil krajský súd tak, že má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného\npre nezrozumiteľnosť.\nOstatnými námietkami uvedenými v žalobe sa krajský súd nezaoberal.\nO trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu priznal úspešnému žalobcovi v celkovej výške 550,75€\npodľa § 250k ods. 1 OSP.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie v ktorom žiadal,\naby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne.\nPodľa názoru žalovaného rozhodnutie prvostupňového súdu vykazuje vady podľa § 205 ods. 2 písm.\nf) OSP, ktoré spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci, nakoľko výroková časť predmetného\nrozhodnutia je formulovaná presne, úplne a dostatočne určito, spôsobom, ktorý vylučuje zameniteľnosť\nskutku s iným.\nPodľa názoru žalovaného, výroková časť rozhodnutia exaktne popisuje konanie, ktorého sa žalobca\ndopustil a v dôsledku ktorého došlo k spáchaniu konkrétneho správneho deliktu. Sám krajský súd vo\nsvojom rozsudku uvádza, cit.: „...výrok rozhodnutia správneho orgánu musí predovšetkým obsahovať\npodrobný popis skutku v rozsahu miesto, čas a spôsob spáchania deliktu, spolu s uvedením takých\nskutočností, aby popísaný skutok nebol zameniteľný s iným \".\nŽalovaný poukázal na fakt, že z vyššie uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že skutok\nidentifikovaný vo výroku zrušeného rozhodnutia, by v žiadnom ani hypotetickom prípade nemohol\nbyť zamenený s iným skutkom. Žalovaný nesankcionoval žalobcu za odvysielanie konkrétnych\npropagačných zmienok v daných komunikátoch. Žalovaný sankcionoval žalobcu za neoddelenie\nodvysielanej (vo výroku konkrétne špecifikovanej) reklamy od ostatných zložiek programovej služby\npodľa podmienok ustanovených v § 34 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii. Z hľadiska identifikovania\nskutku je teda irelevantné z akého konkrétneho dôvodu naplnili dané komunikáty definíciu reklamy\n(napr. ktoré konkrétne propagačné prvky obsahovali). Predmetné komunikáty sú definované časom\nodvysielania (deň, dátum), ich spôsobom zaradenia (pred, po príp. počas akých programov boli\nodvysielané) ako aj obsahom (koho označovali za sponzora programu). Je teda podľa názoru\nžalovaného objektívne nemožné, aby došlo k odvysielaniu akýchkoľvek komunikátov, ktoré by bolo\nmožné zameniť s predmetnými komunikátmi. Buď by bol rozdiel v zjavných a nespochybniteľných\n\nveličinách ako napr. deň a čas odvysielania komunikátov alebo v ich obsahu, t. j. kto mal byť sponzorom\nprogramu a koho daný komunikát propagoval. Vzhľadom na tieto skutočnosti je žalovaný presvedčený,\nže požiadavka krajského súdu, aby výrok zrušeného rozhodnutia obsahoval aj dôvody prečo dané\nkomunikáty naplnili definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii nemá žiadne\nzákonné a dokonca ani logické opodstatnenie.\nZároveň žalovaný poukázal na fakt, že sankcia bola uložená za neoddelenie reklamy a nie za to, že\ndané komunikáty naplnili definíciu reklamy. Otázka na základe akých úvah dospel žalovaný k záveru,\nže predmetné komunikáty naplnili definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii\nje zjavne otázkou, ktorá má byť a je zodpovedaná v odôvodnení zrušeného rozhodnutia.\nNa záver žalovaný zdôraznil, že napadnutý rozsudok krajského súdu je v priamom rozpore\ns predchádzajúcou konštantnou judikatúrou Krajského súdu v Bratislave v obdobných veciach\n(neoddelenie sponzorských odkazov, ktoré naplnili definíciu reklamy). Iné senáty Krajského súdu v\nBratislave napr. rozsudkami č. 2S 120/2011-69, č. 2S 125/2011-23, č. 2S 145/11-22 a č. 1S 156/201\n1-33, ale aj samotný senát 3S v predchádzajúcich konaniach rozsudkami č. 3S 150/2011-74 a 3S\n148/2011-84, zamietli žaloby a potvrdili rozhodnutia žalovaného č. RL/38/2011, RL/60/2011, RL/57/2011,\nRL/61/2011, RL/67/2011 a č. RL/54/2011, pričom formulácie výrokov týchto rozhodnutí boli úplne totožné\nako formulácia výroku zrušeného rozhodnutia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení\ns § 246c ods. l veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je potrebné vyhovieť a to vo\nvzťahu k vadám rozsudku krajského súdu.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nZákladným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa\nrozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý\numožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy\nukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už\nnebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o\nkoho práva v konaní ide.\nPodstatou konania v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti OSP je preskúmať zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si\nzadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal\nv súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo\nvydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nV odvolaní žalovaný namieta, že krajský súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a dospel k\nnesprávnemu právnemu záveru, že výrok napadnutého rozhodnutia žalovaného je nezrozumiteľný.\n\nV zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu pre posúdenie arbitrárnosti odôvodnenia napadnutého\nrozsudku považoval odvolací súd za kľúčové zistenie, či spôsob, ktorým krajský súd odôvodnil svoje\nrozhodnutie, je ústavne a zákonne konformný. Inými slovami povedané, úlohou najvyššieho súdu\nbolo zistiť, či spôsob výkladu príslušných zákonných ustanovení, ktorým krajský súd zdôvodnil svoje\nrozhodnutie, vzhľadom na zistený skutkový stav, nie je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne a zákonne\nneudržateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu aplikovanej právnej úpravy.\nSkutočnosť, že sa žalovaný s názorom súdu nestotožňuje, nemôže sama o sebe viesť k záveru o\nporušení jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napríklad II. ÚS 87/07-10).\nÚstavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantné pripomína, a najvyšší súd sa s tým v plnej miere\nstotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.\nPreto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia, postačuje pre záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka\nna spravodlivé súdne konanie (napríklad IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV.\nÚS 112/05).\nV prejednávanej veci bolo úlohou krajského súdu postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti\nOSP preskúmať na základe žaloby zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného z 10. mája 2011, č.\nRL/63/2011, ktorým podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona o vysielaní a retransmisii uložil žalobcovi sankciu\n- upozornenie na porušenie zákona za to, že v určenom čase odvysielal reklamné šoty vo väčšom\nčasovom rozsahu ako povolených 12 minút a odvysielanú reklamu neoddelil zreteľne a rozoznateľne od\niných častí programovej služby tak, aby nebola zameniteľná s inými zložkami programovej služby.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, v rozpore so svojou doterajšou judikatúrou,\nbez toho, aby tento odklon adekvátne odôvodnil, že výrok napadnutého rozhodnutia žalovaného je\nnezrozumiteľný, a preto je potrebné rozhodnutie zrušiť.\nK tomuto považuje odvolací súd za potrebné pripomenúť, že do pôsobnosti žalovaného patrí, okrem\niného, ukladanie sankcií vysielateľom a prevádzkovateľom retransmisie v zmysle § 64 až 67 zákona\nvysielaní a retransmisii. Na tento druh správneho konania sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok\") s výnimkou\nniektorých ustanovení tohto zákona.\nNa základe uvedeného možno tvrdiť, že rozhodnutie žalovaného musí spĺňať tak obsahové, ako aj\nformálne náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku. Obsahové náležitosti správneho\nrozhodnutia zákonodarca ustanovil taxatívnym výpočtom v § 47 ods. 1 Správneho poriadku, sú nimi\nvýrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade).\nObsah výroku rozhodnutia je upravený v § 47 ods. 2 Správneho poriadku. V zmysle uvedeného\nustanovenia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, pretože obsahuje samotné rozhodnutie vo\nveci.\nV prípade analyzovaného rozhodnutia možno konštatovať, že výroková časť je formulovaná presne,\nurčito, stručne a zároveň úplne vyjadruje vyriešenie veci (tieto požiadavky konštatuje aj Najvyšší súd\nSR v R 108/1999). Zároveň z nej jasne vyplýva, kto je adresátom predmetného rozhodnutia.\nŽalovaný ďalej vo výroku presne uvádza, ktoré zákonné povinnosti boli žalobcom porušené, kedy a v\nakej súvislosti k porušeniu povinností došlo, čo podopiera aj platnou právnou úpravou.\n\nV záverečnej časti je správne uvedená ukladaná sankcia, na uloženie ktorej je žalovaný zo zákona\noprávnený (čo opiera o platnú právnu úpravu).\nS ohľadom na uvedené možno konštatovať, že výrok predmetného rozhodnutia spĺňa náležitosti v\nzmysle § 47 ods. 2 Správneho poriadku, preto je potrebné ho považovať za úplný a správne formulovaný.\nNesprávny je preto záver krajského súdu o tom, že výrok napadnutého rozhodnutia žalovaného je\nnejasný, nedostatočný a nezrozumiteľný.\nTakéto konštatovanie nemá oporu v spisovom materiály a nekorešponduje s obsahom samotného\nrozhodnutia.\nĎalej je potrebné konštatovať, že napriek tomu, že žalobca namietal v žalobe celkom päť dôvodov, pre\nktoré je podľa jeho názoru rozhodnutie žalovaného nezákonné, krajský súd sa týmito vôbec nezaoberal\na z týchto aspektov rozhodnutie žalovaného vôbec neskúmal.\nTakýto postup krajského súdu nemožno považovať za dostačujúci. V súlade s judikatúrou Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (napr. Kurti v. Turecko - rozsudok z 29. septembra 2005 č. 2507/02, Múčková\nv. Slovensko - rozsudok z 13. júna 2006 č. 21302/02), je jedným z princípov predstavujúcich\nneopomenuteľnú súčasť práva na spravodlivý proces aj povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje\nrozhodnutie, pričom sa musí vyporiadať s námietkami uplatnenými účastníkmi konania, a to spôsobom\nzodpovedajúcim ich závažnosti.\nPokiaľ súd tejto zákonnej povinnosti nedostojí, a to jednak tým, že sa zistenými skutočnosťami alebo\ntvrdenými námietkami nezaoberá vôbec, alebo sa s nimi vyporiada nedostatočným spôsobom, založí\ntým nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia.\nTakýto postup nemožno akceptovať, nakoľko by znamenal otvorenie cesty k ľubovôli v súdnom\nrozhodovaní a znamenal by porušenie práva na spravodlivý proces (čl. 36 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).\nProcesným právom účastníka konania odzrkadľujúcim aj jeho právo na spravodlivý súdny proces je\nprávo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, čo je priamo vyjadrené v povinnosti súdu odôvodniť rozsudok\nspôsobom upraveným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP (v spojení s § 246c ods. Iveta prvá OSP).\nVo vzťahu k správnemu orgánu, pokiaľ, ako tomu bolo v tomto prípade, krajský súd dospel k záveru,\nže napadnutým rozhodnutím správny orgán porušil zákon, musí byť zo zrušujúceho rozsudku zrejmé,\nakým spôsobom k porušeniu došlo a aj správny orgán má právo na zrozumiteľné a nespochybniteľné\nrozhodnutie obsahujúce všetky atribúty riadneho odôvodnenia z dôvodu, aby sa v budúcej praxi\npodobných pochybení vyvaroval.\nZ odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri\nhodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.\nRiadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom\nvyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci\npodstatné a právne významné (k tomu pozri bližšie napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. I. ÚS 236/06 ako aj rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija v. Španielsko z 9.\ndecembra 1994, Hiro Balani v. Španielsko z 9. decembra 1994, či Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997).\n\nV súdnom preskúmavacom konaní súd postupuje v súlade s ustanoveniami piatej časti druhej hlavy OSP\na hoci správny súd nie je súdom skutkovým, nie je jeho povinnosťou ani úlohou zisťovať skutkový stav\nveci a sám dokazovanie zásadne nevykonáva, je jeho povinnosťou náležite sa vysporiadať s dôvodmi\nžaloby (§ 249 ods. 2 OSP), nakoľko správny súd (v danom prípade krajský súd) je obsahom jednotlivých\nžalobných dôvodov žaloby viazaný, ako to vyplýva aj z ustanovenia § 250h ods. 1 OSP.\nOdvolací súd musí konštatovať, že Krajský súd v Bratislave v preskúmavanej veci podľa zhora\nuvedených ústavných článkov, zákonných ustanovení a zásad nepostupoval, nakoľko jeho právne\nzávery týkajúce sa podstatnej väčšiny žalobných dôvodov v rozsudku absentujú, a preto je napadnuté\nrozhodnutie krajského súdu nepresvedčivé a nepreskúmateľné.\nTýmto svojím postupom krajský súd spôsobil pochybnosť o zákonnosti a vecnej správnosti svojho\nrozhodnutia a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, ktorá mala za následok porušenie práva účastníkov\nkonania na spravodlivý proces (§ 157 ods. 2 posledná veta OSP v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta\nOSP).\nV ďalšom konaní bude preto povinnosťou krajského súdu predovšetkým opätovne vec prejednať,\nvysporiadať sa so všetkými relevantnými námietkami účastníkov konania v intenciách platnej judikatúry\nnajvyššieho a ústavného súdu a napokon aj v intenciách svojej vlastnej rozhodovacej praxi a vydať\nrozhodnutie, ktoré bude spĺňať všetky náležitosti požadované v § 157 OSP a ktoré bude aj riadne\nodôvodnené.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave podľa § 250ja ods. 2 a § 221 ods. 1 písm. f) ah) zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).\nV novom rozhodnutí o veci bude povinnosťou krajského súdu rozhodnúť aj o trovách tohto odvolacieho\nkonania v súlade s § 224 ods. 3 OSP.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}