{"guid": "496329ed-c7de-4691-b261-6dd9b4b428f2:1f58ec7e-e060-419f-8db1-bb7a844c0d21", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1011201419.1", "spisova_znacka": "8Sžf/15/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/15/2014 z 1. 7. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. júla 2015, sp. zn. 8Sžf/15/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1011201419.1", "identifikacne_cislo": "1011201419", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "sudca_id": 440, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/csc-judr-eva-babiakova-440", "datum_vydania": "2015-07-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/25", "nazov": "zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/25-2006"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1f58ec7e-e060-419f-8db1-bb7a844c0d21", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1011201419.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1011201419.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1011201419.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/15/2014\n1011201419\n01. 07. 2015\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2015:1011201419.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej,\nCSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu: Národná\ndiaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, Bratislava, IČO: 35 919 001, proti žalovanému: Úrad pre\nverejné obstarávanie, Dunajská 68, P.O.BOX 58, Bratislava, za účasti: INFRAM SK s.r.o., Gallayova\n11, Bratislava, IČO: 43 864 350, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n557-6000/2011-ON/205-R zo dňa 10.08.2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 3S 154/2011 - 65 zo dňa 8. októbra 2013, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nI.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.\ns. p. z a m i e t a .\nII.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 154/2011 - 65 zo dňa\n8. októbra 2013, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 557-6000/2011-ON/205-R zo dňa 10.08.2011, ktorým nariadil\nžalobcovi odstrániť protiprávny stav zrušením rozhodnutia o zrušení použitého postupu zadávania\nzákazky na predmet zákazky „činnosť stavebného dozoru pre stavbu rýchlostnej cesty R4 Košice Milhosť“.\nKrajský súd poukázal, že § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „ZVO“) je\nkľúčovým pre postup obstarávateľa podľa zákona ako aj z hľadiska výkladu jednotlivých ustanovení ZVO.\nTieto princípy majú zabezpečiť voľnú a efektívnu súťaž dodávateľov o zákazky, ktoré sú financované z\nverejných zdrojov. Prvotným je záujem na efektívnej konkurencii tým, že záujem na účelnom vynakladaní\nverejných prostriedkov pristupuje až následne, keď tento cieľ má byť dosiahnutý práve prostredníctvom\nzabezpečenia nediskriminačného a transparentného zaobchádzania so všetkými dodávateľmi, ktorí sú\nvzájomnými konkurentmi. Zásada rovnakého zaobchádzania je pritom určitou špecifikáciou všeobecnej\nzásady nediskriminizácie, ktorej podstatou je, že žiadny z dodávateľov, záujemcov alebo uchádzačov\nnesmie byť priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti\niným subjektom v rovnakom postavení. Pojem diskriminácia ZVO nevymedzuje, ani nepodáva bližší\n\nnávod pre jeho interpretáciu, je potrebné vychádzať z obsahu smerníc EÚ, ktoré boli implementované\ndo ZVO. Oprávnenie žalovaného upravené v § 139 ods. 2 písm. g/ ZVO je potrebné vykladať tak, že\nje povinný pri identifikovaní porušenia zákona a možného zásadného vplyvu na výsledok verejného\nobstarávania, nariadiť verejnému obstarávateľovi odstrániť protiprávny stav, ktorý sa nedá odstrániť\nžiadnym iným zásahom žalovaného, ktorý by bol podradený pod výroky podľa § 139 ods. 2 písm. a/ až f/.\nVýroky rozhodnutí vydaných podľa § 139 ods. 2 písm. a/, b/, g/ ZVO vychádzajú z oprávnení žalovaného\nnariaďovať zrušiť alebo odstrániť protiprávny stav s tým, že povinnou osobou je vždy kontrolovaný t. j. v\ndanej veci konkrétny verejný obstarávateľ, ktorý je povinný po takomto nariadení vyvinúť svoju procesnú\naktivitu a vykonať vydané rozhodnutie úradu. Žalovaný nemôže pri nariadení odstránenia protiprávneho\nstavu rušiť úkony verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa priamo, ale musí nariadiť odstránenie\nprotiprávneho stavu.\nZ § 139 ods. 2 ZVO je zrejmé, že revíznymi výrokmi sa nariaďuje buď revízia, resp. odstránenie\nprotiprávneho stavu t.j. nariaďuje sa vykonanie konkrétnej povinnosti, ktorej splnením sa konvaliduje\nprotiprávny stav alebo úkon kontrolovaného a zároveň nariaďuje konkrétnu povinnosť podľa § 139 ods.\n2 písm. c/, d/, e/, f/ ZVO. Právomoc žalovaného vyplýva práve z § 139 ods. 2 písm. g/ ZVO, keďže\nak zistí porušenie ZVO, ktoré mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, nariadi\nodstránenie tohto zisteného porušenia zákona. Ak žalovaný rozhodne podľa § 139 ods. 2 písm. g/ ZVO,\npriamo neodstraňuje zistené porušenie zákona, ale nariaďuje kontrolovanému jeho odstránenie, a preto\npostupom žalovaného nedošlo k porušeniu čl. 2 ods. 3 Ústavy SR.\nKrajský súd zdôraznil, že meritórnou otázkou konania o námietkach bolo posúdenie skutočnosti, či\nžalobca zrušil použitý postup zadávania zákazky v súlade s ZVO, ktorý upravuje zrušenie použitého\npostupu zadávania zákazky v § 46. Pokiaľ žalobca zmenil použitý postup zadávania zákazky, tento\nprichádza v zmysle § 46 ods. 2 ZVO do úvahy, aj vtedy, ak sa zmenili okolnosti, za ktorých vyhlásilo\nverejné obstarávanie. Pod zmenou okolností treba rozumieť zmenu pôvodných podmienok a okolností,\nz ktorých verejný obstarávateľ vychádzal v okamihu vyhlásenia verejného obstarávania, ku ktorých\nzmene došlo počas priebehu verejného obstarávania do tej miery, že od kontrolovaného nemožno\nrozumne očakávať, aby vo verejnom obstarávaní pokračoval. Zmenou okolností sa rozumie primárne\nobjektívna zmena okolností, ktoré nastali v čase po vyhlásení postupu zadávania zákazky, nezávisle\nod rozhodovania, resp. konania verejného obstarávateľa. Zmena okolností, na ktorú sa odvolával\nžalobca, spočívala v podstate v rozhodnutí realizovať predmetnú zákazku prostredníctvom interných\nkapacít. Zmena okolností nemôže mať charakter zmeny zapríčinenej rozhodnutím samotného verejného\nobstarávateľa, nakoľko v opačnom prípade by zrušenie použitého postupu zadávania zákazky spočívalo\nvýlučne na svojvôli verejného obstarávateľa, ktorý by kedykoľvek v priebehu použitého postupu\nzadávania zákazky mohol na základe vlastného rozhodnutia meniť okolnosti, za ktorých bolo verejné\nobstarávanie vyhlásené a svojvoľne zrušiť použitý postup zadávania zákazky.\nO trovách konania rozhodol krajský súd tak, že neúspešnému žalobcovi ako ani pribratému účastníkovi\nich náhradu nepriznal.\nProti predmetnému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa jeho zmeny\ntak, že odvolací súd napadnuté správne rozhodnutie zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie,\nalternatívne zruší rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nV podstate uviedol, že postupoval v duchu základného imperatívu verejného obstarávania, ktorým je\nčo najúčinnejšie využívanie verejných zdrojov. Žalovaný vydaním napadnutého rozhodnutia prekročil\nprávomoc zverenú mu ZVO ako aj smernicou Rady o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a\nsprávnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania\ntovarov a prác 89/665/EHS (ďalej v texte rozsudku len „smernica 89/665/EHS“). V ZVO absentuje\nmožnosť vydať rozhodnutie v konaní o námietkach, ktorým by po zrušení použitého postupu zadávania\nzákazky nariadil žalovaný zrušiť rozhodnutie o zrušení použitého postupu zadávania zákazky. V\nprípade vydania rozhodnutia o zrušení použitého postupu zadávania zákazky mal žalovaný konanie o\nnámietkach zastaviť. Odôvodnenosť a opodstatnenosť zrušenia použitého postupu zadávania zákazky\nmôže byť len predmetom kontroly po zrušení zadávania zákazky, nie aj predmetom konania o\nnámietkach, ktorý postup vyplýva z § 139 ods. 1 písm. e/ ZVO. Postup žalovaného bol v rozpore s\nkogentným ustanovením ZVO, a to aj napriek existencii príslušného revízneho prostriedku - kontroly,\nktoré mohol účastník konania na prvom stupni uplatniť. Žalovaný resp. pribratý účastník mal „právne\nčistú“ a menej rušivú možnosť domôcť sa svojich práv prostredníctvom inštitútu na kontrolu po zrušení\npoužitého postupu zadávania zákaziek v zmysle § 146 až § 146d ZVO. Pokiaľ mal žalovaný vážne\npochybnosti o súlade vnútroštátnej normy s právom EÚ, bolo jeho povinnosťou zahájiť konanie o\npredbežnej otázke na SDEÚ, keďže proti jeho rozhodnutiu nebol prípustný opravný prostriedok.\n\nŽalovanému bola založená obligatórna aktívna legitimácia na podanie prejudiciálnej otázky, keďže\nspĺňa kritéria súdneho orgánu v zmysle práva EÚ, t.j. nezávislosť, výkon verejnej moci, permanentnosť,\nobligatórna príslušnosť, sporový charakter konania, rozhodovanie na základe práva.\nŽalobca tiež namietal, že neexistuje povinnosť, ktorá by ho nútila dokončiť verejné obstarávanie a\nuzavrieť zmluvu, pričom poukázal na rozhodnutie SDEÚ C-92/00. Ak žalovaný neuznal dôvody zrušenia\npoužitého postupu zadávania zákazky a v konaní o námietkach zrušil rozhodnutie o zrušení verejného\nobstarávania, fakticky núti daného verejného obstarávateľa v nehospodárnom verejnom obstarávaní\npokračovať, čo je v rozpore s princípmi verejného obstarávania a hospodárneho nakladania s verejnými\nzdrojmi.\nŽalovaný vo veci dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keďže sa nejednalo o diskriminačné\nrozhodnutie, nakoľko žiaden z uchádzačov nebol neodôvodnene uprednostňovaný pred inými\nuchádzačmi. Verejné obstarávanie bolo zrušené a nové sa za účelom dosiahnutia efektívneho\nnakladania s verejnými prostriedkami realizovať ani nemalo. V súčasnej dobe je predmet plnenia\nabsolútne nemožný, keďže stavba, nad ktorou mal byť stavebný dozor vykonávaný, je už dokončená a\nodovzdaná do užívania. Žalobca poukázal, že bolo mimoriadne komplikované, administratívne, právne,\nale aj finančne, v pokročilej fáze výstavby, kedy došlo k zrušeniu použitého postupu zadávania zákazky,\nvymeniť interný dozor za externý, ktorá výmena by bola neefektívna a v rozpore s verejným záujmom.\nV tomto smere je rozhodnutie žalovaného v rozpore s judikatúrou SDEÚ (C-26/03, C-324/07), keď núti\nverejného obstarávateľa obrátiť sa na tretie subjekty aj napriek tomu, že je schopný realizovať predmet\nzákazky vlastnými, či už administratívnymi, technickými, alebo personálnymi silami. Interný dozor spĺňal\nrovnaké požiadavky, aké boli kladené na externý dozor, bol finančne menej nákladný a efektívnejší ako\nexterný stavebný dozor a vykonával svoju činnosť k plnej spokojnosti žalobcu. Na činnosti, ktoré si\nverejný obstarávateľ realizuje vlastnými silami, ktorými plní úlohy vo verejnom záujme, sa podľa ustálenej\njudikatúry SDEÚ nevzťahujú predpisy spoločenstva o verejnom obstarávaní.\nPokiaľ žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukazoval na rozhodnutie SDEÚ vo veci\nC-15/04, Koppensteiner, žalobca považoval skutkový stav v danej veci za odlišný od prejednávaného\nprípadu, nakoľko dôvodom podania žaloby zo strany spoločnosti Koppensteiner nebol len samotný\núkon zrušenia z vážnych, rovnako ako v slovenskom právnom poriadku, nešpecifikovaných dôvodov\nzrušenia, ale predovšetkým opätovné vyhlásenie verejného obstarávania na fakticky rovnaký predmet\nzákazky. Naviac žalovanému, na rozdiel od právneho stavu vo veci C-15/04, je daná možnosť zrušenia\nrozhodnutia o odvolaní vyhlásenia verejného obstarávania priamo v § 146 až § 146d ZVO, a preto bol\njeho postup vo veci účelový a nemajúci oporu vo vnútroštátnom ani európskom práve.\nPokiaľ žalovaný vychádzal zo základných princípov verejného obstarávania obsiahnutých v § 9 ods.\n3 ZVO, v napadnutom rozhodnutí neuviedol, čo ho viedlo k zisteniu, že žalobca porušil zásadu\nnediskriminácie, akých spôsobom zvýhodnil ostatných uchádzačov oproti navrhovateľovi v konaní o\nnámietkach. Aj keď žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 19.10.2011 uviedol, že rozhodnutie žalobcu je\npotrebné posudzovať aj vo vzťahu k iným princípom verejného obstarávania, žiadne takéto posúdenie\nnapadnuté rozhodnutie neobsahuje, čo možno považovať za nedostatočné odôvodnenie.\nŽalobca ďalej namietal svojvoľné použitie klauzuly rebus sic stantibus, ktorá je zásadou\nsúkromnoprávnou a navyše vyžaduje podstatnú zmenu okolností, nie iba zmenu okolností, na rozdiel\nod § 46 ods. 2 ZVO. Za takéto okolností je podľa názoru žalobcu potrebné považovať aj okolnosti, kde\nďalšie pokračovanie v procese zadávania zákazky popiera základný imperatív verejného obstarávania\n- hospodárnosť a efektívnosť nakladania s verejnými zdrojmi, ak bolo zistené, že verejný obstarávateľ\nje schopný z dôvodov vonkajších okolností realizovať predmet zákazky vlastnými zdrojmi. Aplikácia\nsúkromnoprávneho pravidla na verejnoprávny vzťah, naviac s odlišnými zákonnými predpokladmi,\npredstavuje minimálne nesprávne právne posúdenie veci a je v rozpore s právnymi predpismi. Zmysel\nklauzuly rebus sic stantibus spočíva v tom, že možno odstúpiť od zmluvy v prípadoch, kedy sa\nokolnosti, za ktorých zmluvné strany vychádzali v okamihu uzavretia zmluvy zmenili natoľko, že nie je\nmožné od jednej z nich alebo od oboch rozumne očakávať, že by za zmenených podmienok zmluvu\nuzatvorili. Klauzula predstavuje mimoriadnu situáciu v obchodnozáväzkových vzťahoch a predpokladá\nexistenciu súkromnoprávneho vzťahu a uzatvorenej zmluvy, čo v danom prípade nebolo splnené.\nPostupy verejného obstarávania predstavujú len výber zmluvného partnera, nie uzavretú zmluvu.\nŽalobca s poukazom na rozhodnutie SDEÚ C-92/00 uviedol, že neexistuje žiadna explicitne stanovená\npovinnosť verejného obstarávateľa doviesť začaté verejné obstarávanie do konca v podobe uzatvorenia\nzmluvy a navyše rozhodnutie o zrušení verejnej súťaže nie je ani viazané na existenciu závažných alebo\nvýnimočných okolností, postačujúca je zmena okolností, nie podstatná zmena okolností, za ktorých\nbolo verejné obstarávanie vyhlásené. Ochrana čestnej hospodárskej súťaže nebola v žiadnom prípade\nnarušená, keďže predmet zákazky nebol ďalej predmetom žiadneho postupu verejného obstarávania;\n\nžiadny súťažiteľ pôsobiaci na relevantnom trhu nemohol z rozhodnutia verejného obstarávateľa\nprofitovať na úkor iného súťažiteľa.\nNapadnuté rozhodnutie považoval žalobca za nedostatočne odôvodnené, nakoľko žalovaný sa vôbec\nnevenoval otázke možného zásadného vplyvu na výsledok sporného verejného obstarávania. Až\npo odôvodnení tohto neurčitého právneho pojmu ho možno konfrontovať so skutkovými zisteniami\nprejednávanej veci a usúdiť, či konanie žalobcu spĺňalo tento zákonný znak. Odôvodnenie musí\nbyť presvedčivé; právo na riadne odôvodnenie zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu, jeho\nabsencia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Nedostatok dôvodov vo vzťahu k posúdeniu\nzásadného vplyvu na práva uchádzačov je jednoznačne porušením ústavou garantovaných základných\npráv žalobcu. Na túto skutočnosť upozornil žalobca už v podaní zo dňa 01.10.2013, kde poukázal len na\ntie skutočnosti, pre ktoré bol prvostupňový súd v duchu zásady iura novit curia ako aj podľa § 250j ods.\n3 O. s. p. rozhodnutie správneho orgánu zrušiť, pričom nebol viazaný ani rozsahom a dôvodmi podanej\nžaloby. V tejto časti považoval žalobca za nezákonné aj rozhodnutie krajského súdu, porušujúce princípy\nlegitímnych očakávaní a práva na súdnu a inú právnu ochranu, kde napriek zhodnej skutkovej a dôkaznej\nsituácii, t.j. už len v dôsledku samej skutočnosti, a to nedostatku posúdenia neurčitého právneho pojmu\n- zásadného vplyvu, prišlo k nezákonnosti správneho rozhodnutia, napriek tomu krajský súd žalobu\nzamietol bez čo i len formálneho posúdenia rovnakej veci. Rozsudok prvostupňového súdu tak napĺňa\nvšetky znaky arbitrárnosti, pričom sa jedná o rozhodnutie prekvapivé. V tejto súvislosti žalobca poukázal\nna skoršie rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S 263/2012 zo dňa 11.06.2013 a sp. zn. 2S\n249/2010, kde boli rozhodnutia žalovaného zrušené pre nedostatok odôvodnenia. Zákon ustanovuje,\nže účastníci by nemali byť zaskočení možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im\nbolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť na ich\npreukázanie dôkazy, pričom v rovnakých podmienkach sa musí dať rovnaká odpoveď.\nZáverom žalobca žiadal, aby sa odvolací súd obrátil na SDEÚ vo veci výkladu smernice 89/665/EHS,\ns otázkami: 1. Je verejný obstarávateľ povinný doviesť už vyhlásené zadávacie konanie do konca, a\nto aj napriek tomu, že v priebehu verejného obstarávania zistil, že je spôsobilý realizovať pôvodný\npredmet zákazky vlastnými silami? 2. Zahŕňa povinnosť orgánov členských štátov zodpovedných\nza preskúmanie rozhodnutí verejného obstarávateľa v zmysle smernice 89/665/EHS aplikovať právo\nEurópskej únie v záujme dosiahnutia ochrany práv uchádzačov vo verejnom obstarávaní „as far as\npossible“, a to aj „contra legem“ v prípadoch, ak uchádzač z vlastnej procesnej chyby neuplatnil správny\nalebo alternatívny prostriedok nápravy a v tomto dôsledku si sám privodil znemožnenie preskúmania\nrozhodnutia verejného obstarávateľa. 3. Je v duchu zásad rovnosti zaobchádzania a nediskriminácie v\nrozpore s právom EÚ, ak verejný obstarávateľ zruší použitý postup zadávania zákazky po jeho započatí\nv prípade, ak sa rozhodne, že zadaný predmet zákazky bude ďalej realizovať vlastnými silami. 4. Bola\nby situácia iná, ak by k zmene rozhodnutia zadávať zákazku prišlo v dôsledku skutočnosti, že počas\nsamotného procesu verejného obstarávania sa zadanie zákazky stalo neefektívnym a nehospodárnym.\nK podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 31.01.2014 vyjadril žalovaný tak, že navrhol\nnapadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.\nUviedol, že z čl. 2 ods. 1 písm. b/ smernice 89/665/EHS je zrejmé, že je povinnosťou členského štátu\nv rámci vnútroštátnej právnej úpravy prijať normu zabezpečujúcu právomoc dohľadovej inštitúcie zrušiť\nalebo zabezpečiť zrušenie nezákonne prijatých rozhodnutí verejnými obstarávateľmi. ZVO v § 139\njednoznačne upravuje právomoc žalovaného zrušiť nezákonné rozhodnutie verejného obstarávateľa a\nrovnako právomoc zabezpečiť zrušenie nezákonne prijatých rozhodnutí prostredníctvom rozhodnutia,\nktorým nariadi kontrolovanému derogovať protiprávny stav. Týmto postupom sa zabezpečuje zrušenie\nnezákonne prijatých rozhodnutí, vrátane odstránenia diskriminačných technických, ekonomických\nalebo finančných kritérií uvedených vo výzvach na predloženie ponúk, v súťažných podkladoch\nalebo v akýchkoľvek iných dokumentoch týkajúcich sa postupu zadávania zákazky. V zmysle §\n139 ods. 2 písm. g/ ZVO je žalovaný povinný pri identifikovaní porušenia zákona a možného\nzásadného vplyvu na výsledok verejného obstarávania nariadiť verejnému obstarávateľovi, resp.\nodstrániť akýkoľvek protiprávny stav, ktorý sa nedá odstrániť žiadnym iným zásahom žalovaného, ktorý\nby bol subsumovateľný pod výroky podľa písm. a/ až f/.\nVo vzťahu k tvrdenej povinnosti zastaviť konanie o námietkach žalovaný uviedol, že § 138 ods. 2\nZVO upravuje skutočnosti, proti ktorým môže aktívne legitimovaný subjekt podať námietky, pričom\npodľa § 138 ods. 2 písm. g/ ZVO je možné podať námietky proti úkonu obstarávateľa inému ako\nuvedenému v § 138 ods. 2 písm. a/ až f/ ZVO. Bol by v rozpore s logickým a eurokonformným výkladom\nzáver, že ZVO síce na jednej strane umožňuje aktívne legitimovanému subjektu podať námietky proti\nnezákonnosti zrušenia použitého postupu zadávania zákazky, avšak zároveň prikazuje žalovanému\n\nkonanie o námietkach zastaviť z dôvodu zrušenia použitého postupu zadávania zákazky, ktoré je v\nrozpore so ZVO, pričom tento záver odobril aj Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp.\nzn. 2S 131/2011. Rozhodnutie verejného obstarávateľa o zrušení verejného obstarávania je jedným z\nrozhodnutí, ohľadne ktorých sú členské štáty povinné zaviesť revízne postupy na ich preskúmanie, aby\nsa zabezpečil ich súlad s úniovými normami v oblasti verejného obstarávania ako aj s vnútroštátnymi\nnormami, ktoré ich implementujú (C-15/04, C-92/00, C-C-26/03). Žalovaný tiež poukázal, že v zmysle\n§ 146 ods. 6 ZVO aktívne vecne legitimovanou osobou pre podanie podnetu na vykonanie kontroly sú\nfyzické a právnické osoby, ktoré neboli vecne aktívne legitimované na podanie námietok, a preto víťazný\nuchádzač nebol oprávnený na podanie podnetu podľa § 146 ods. 6 ZVO.\nŽalovaný uviedol, že rozhodnutie o zrušení použitého postupu zadávania zákazky nemôže spočívať\nvýlučne na svojvôli verejného obstarávateľa, ale musí spĺňať všetky zákonné predpoklady na to, aby\nverejný obstarávateľ bol oprávnený zrušiť už vyhlásenú verejnú súťaž. Zo strany žalobcu nedošlo\nk dostatočnému preukázaniu zmeny okolností, za ktorých bola súťaž vyhlásená natoľko, aby mohol\npodľa § 46 ods. 2 ZVO zrušiť použitý postup zadávania zákazky z uvedeného dôvodu. Skutočnosť,\nže žalobca sa v priebehu verejnej súťaže rozhodol realizovať predmetnú zákazku internými kapacitami\nnepredstavuje objektívnu zmenu okolností, ktorá by ho oprávňovala zrušiť použitý postup zadávania\nzákazky. Za legitímny postup, ktorý by umožňoval žalobcovi v rámci použitého postupu zadávania\nzákazky zohľadniť potrebu uskutočnenia dozoru internými kapacitami možno považovať napr. úpravu\nrozväzovacej podmienky, na základe ktorej by si žalobca v zmluve vymienil, že v prípade uvoľnenia\nvnútorných personálnych kapacít v čase po uzavretí zmluvy bude dozor realizovaný interne, pričom\nv takom prípade dôjde k rozviazaniu zmluvného vzťahu. Tento postup by bol v súlade s princípom\ntransparentnosti a predvídateľnosti postupu verejného obstarávateľa, nakoľko by uvedená eventualita\nvyplývala zo súťažných podkladov a každý uchádzač by mal vedomosť o tom, že v čase po uzavretí\nzmluvy môže byť z uvedeného dôvodu zmluvný vzťah rozviazaný.\nVo vzťahu k tvrdenému porušeniu princípov efektívneho a hospodárneho nakladania s verejnými\nžalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 188/2011 zo dňa 23.10.2013,\nz ktorého je zrejmé, že transparentnosť procesu zadávania verejných zákaziek je nielen podmienkou\nexistencie účinnej konkurencie medzi dodávateľmi, ale aj predpokladom účelného vynakladania\nverejných prostriedkov. V rozpore s touto zásadou je akékoľvek konanie obstarávateľa, ktoré by robilo\nverejné obstarávanie nečitateľné, nekontrolovateľné alebo horšie kontrolovateľné. Až pri zabezpečení\nnediskriminačného a transparentného zaobchádzania so všetkými uchádzačmi môže byť zároveň\nzabezpečený aj predpoklad účelného vynakladania verejných prostriedkov.\nĎalej žalovaný poukázal, že smernica 89/665/EHS z pohľadu účelu sleduje zabezpečenie možnosti\núčastníkov procesu verejného obstarávania účinne namietať akékoľvek porušenie pravidiel verejného\nobstarávania. Toto porušenie však nemusí spočívať len v porušení princípu nediskriminácie uchádzačov,\nnakoľko proces verejného obstarávania predstavuje široký diapazón reglementovaných pravidiel. V\npredmetnom postupe zadávania zákazky uchádzač, ktorý bol vyhodnotený ako úspešný, využitím\nrevíznych postupov namietal nezákonnosť postupu žalobcu. Žalovaný žalobcu nenúti obrátiť sa na tretie\nosoby, ale „núti“ ho postupovať pri zadávaní zákazky v súlade so zákonom a dodržiavať základné\nprincípy verejného obstarávania. Všetky okolnosti, ktoré žalobca uviedol v odôvodnení rozhodnutia\no zrušení verejnej súťaže boli okolnosťami, s ktorými musel a mohol objektívne počítať ešte v\nčase prípravy verejného obstarávania, inak ignoroval pri svojom postupe princípy transparentnosti,\nhospodárnosti a efektívnosti. Rozsudky SDEÚ, na ktoré poukazoval žalobca (C-26/03, C-15/04) nie\nsú aplikovateľné na prejednávanú vec. Rozhodnutie žalobcu bolo potrebné posudzovať vo vzťahu k\niným princípom verejného obstarávania, nakoľko tieto nemožno uplatňovať separátne, ale kumulatívne\ns tým, že každý z princípov dopĺňa a ovplyvňuje ostatné princípy. Žalobca pri svojom postupe nebral\ndo úvahy legitímne očakávania účastníkov predmetnej verejnej súťaže, ktorým princípom sa zaoberal\naj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 4S 133/2011 zo dňa 26.04.2013. Žalobca zrušil proces\nverejného obstarávania v záverečnej fáze, t. j. pred uzavretím zmluvy, kedy už boli ponuky uchádzačov\nvyhodnotené. Žalobca zasiahol do legitímneho očakávania úspešného uchádzača vo výrazne väčšej\nmiere, ako by tomu bolo v prípade počiatočnej fázy. Zrušenie postupu zadávania zákazky v jeho\nfinálnom štádiu a z dôvodov aké uviedol žalobca, vzbudzuje dôvodné pochybnosti o špekulatívnom\nkonaní verejného obstarávateľa, keďže k zrušeniu použitého postupu dochádza v štádiu, kedy verejný\nobstarávateľ pozná ponukové ceny, resp. úspešného uchádzača.\nZ § 46 ods. 2 ZVO vyplýva, že dôvodom zrušenia použitého postupu zadávania zákazky je zmena\nokolností, za ktorých sa verejné obstarávanie vyhlásilo. Pod zmenou okolností treba v súlade s klauzulou\nrebus sic stantibus rozumieť zmenu pôvodných podmienok a okolností, z ktorých verejný obstarávateľ\nvychádzal v okamihu vyhlásenia verejného obstarávania, ku ktorých zmene došlo počas priebehu\n\nverejného obstarávania do tej miery, že od kontrolovaného nemožno rozumne očakávať, aby vo\nverejnom obstarávaní pokračoval. Takýmito okolnosťami môže byť napríklad neposkytnutie prisľúbených\nfinančných prostriedkov na predmet zákazky, mimoriadna udalosť (napr. živelná pohroma), z dôvodu\nktorej je verejný obstarávateľ nútený použiť finančné prostriedky na odstránenie jej následkov a pod.\nZmena okolností, na ktoré sa odvolával žalobca spočívala v podstate v rozhodnutí žalobcu realizovať\npredmetnú zákazku prostredníctvom interných kapacít, čo v súlade s princípom transparentnosti\nnepredstavuje objektívnu zmenu okolností, ktorá by ho oprávňovala použitý postup zadávania zákazky\nzrušiť. Takýto prístup je v rozpore s účelom normatívnej úpravy zrušenia použitého postupu zadávania\nzákazky, ktorej zmyslom je predovšetkým zrušenie použitého postupu limitovať exemplifikatívne\nupravenými dôvodmi. Klauzula rebus sic stantibus sa používa aj v medzinárodnom práve, ale aj v oblasti\nsprávneho práva, a preto nejedná sa výlučne o súkromnoprávny pojem, ako to uvádzal žalobca.\nŽalovaný záverom uviedol, že tvrdenia žalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia\na vo vzťahu k zásadnému vplyvu na výsledok sporného verejného obstarávania neboli obsahom podanej\nžalobu a poukázal na koncentračnú zásadu v zmysle § 250h ods. 1 O. s. p. Žalobca až v podanom\nodvolaní rozšíril dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné a na tieto nemôže\nodvolací súd prihliadať. Napriek uvedenému považoval žalovaný napadnuté rozhodnutie ako aj rozsudok\nsúdu prvého stupňa za dostatočne odôvodnené, nakoľko námietky pribratého účastníka smerovali proti\nsamotnému výsledku verejného obstarávania, v dôsledku čoho bolo logické a zrejmé, že ak samotný akt,\nresp. úkon zrušenia použitého postupu zadávania zákazky bol v rozpore so zákonom, je implicitne daný\nzásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. Je rozdiel, či námietky smerujú napr. v úvodnej fáze\nverejného obstarávania proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania,\nkedy je dôvodné, aby žalovaný vyčerpávajúco zdôvodnil aj existenciu zásadného vplyvu zisteného\nporušenia ZVO na výsledok verejného obstarávania alebo námietky smerujú proti zrušeniu použitého\npostupu zadávania zákazky ako samotného výsledku verejného obstarávania, kedy sa v konaní o\nnámietkach posudzuje, či úkon verejného obstarávateľa v procese verejného obstarávania determinujúci\njeho výsledok je v súlade so ZVO.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p.)\npreskúmal odvolaním napadnutí rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že\nodvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja\nods. 2, § 214 ods. 2 O. s. p. s tým, že termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne\npäť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 01.07.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPredmetom súdneho prieskumu je zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 557-6000/2011-ON/205-R zo\ndňa 10.08.2011, ktorým nariadil žalobcovi ako verejnému obstarávateľovi vo verejnej súťaži na predmet\nzákazky „Činnosť stavebného dozoru pre stavbu rýchlostnej cesty R4 Košice - Milhosť“ odstrániť\nprotiprávny stav, a to zrušením rozhodnutia verejného obstarávateľa o zrušení použitého postupu\nzadávania zákazky, ktoré bolo zaslané uchádzačom listom č. 10800/34420/2011 zo dňa 13.06.2011.\nŽalobca listom č. 10800/34420/2011 zo dňa 13.06.2011 oznámil pribratému účastníkovi (a ostatným\nuchádzačom), že ruší použitý postup zadávania zákazky v zmysle § 46 ods. 2 ZVO, z dôvodu že sa\nzmenili okolnosti, za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie. Dôvodmi zmeny uvedenými žalobcom v\npredmetom liste bolo to, že predpokladal že externý stavebný dozor začne poskytovať službu 01.03.2011\na verejnému obstarávateľovi sa v období po otvorení ponúk uvoľnili ľudské zdroje, ktorými v čase\nvyhlásenia predmetného verejného obstarávania nedisponoval, čo umožnilo kreovanie tímu stavebného\ndozoru v požadovanej kvalite a forme. Žalobca zároveň poukázal na vysoký stupeň technologickej\nrozpracovanosti projektu R4 Košice - Milhosť a finančné, právne, administratívne a technické nároky,\nktoré by si vyžiadala výmena interného dozoru za externý dozor.\nOdvolací v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od\nlogických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych\nnoriem uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné\n\nprávne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov sa s ním stotožňuje\nv celom rozsahu.\nPodľa § 9 ods. 4 ZVO, pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania,\nprincíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti\na efektívnosti.\nPodľa § 46 ods. 2, 3 ZVO, verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže zrušiť použitý postup zadávania\nzákazky aj vtedy, ak sa zmenili okolnosti, za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie. Verejný\nobstarávateľ a obstarávateľ je povinný bezodkladne upovedomiť všetkých uchádzačov alebo záujemcov\no zrušení použitého postupu zadávania zákazky s uvedením dôvodu a oznámiť postup, ktorý použije pri\nzadávaní zákazky na pôvodný predmet zákazky.\nPodľa § 139 ods. 2 ZVO, ak úrad v konaní o námietkach zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený\ntento zákon a porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, rozhodnutím\na) nariadi zrušiť použitý postup zadávania zákazky alebo súťaž návrhov,\nb) nariadi zrušiť diskriminačné podmienky alebo požiadavky kontrolovaného uvedené v oznámení o\nvyhlásení verejného obstarávania, v oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo v oznámení o\nvyhlásení súťaže návrhov, v súťažných podkladoch, v súťažných podmienkach alebo v inom dokumente\ntýkajúcom sa verejného obstarávania,\nc) zruší rozhodnutie kontrolovaného o vylúčení uchádzača, záujemcu alebo účastníka a nariadi zaradiť\nvylúčeného uchádzača, záujemcu alebo účastníka do procesu verejného obstarávania,\nd) zruší rozhodnutie kontrolovaného o výbere záujemcov alebo účastníkov a nariadi zopakovať výber,\ne) zruší rozhodnutie kontrolovaného o výsledku vyhodnotenia ponúk alebo návrhov a nariadi znovu\nvyhodnotiť ponuky alebo návrhy,\nf) zruší rozhodnutie o výsledku vyhodnotenia splnenia podmienok účasti, a ak je to potrebné\naj rozhodnutie kontrolovaného o vylúčení uchádzača, záujemcu alebo účastníka, rozhodnutie\nkontrolovaného o výbere záujemcov alebo účastníkov alebo rozhodnutie kontrolovaného o výsledku\nvyhodnotenia ponúk alebo návrhov a súčasne nariadi znovu vyhodnotiť splnenie podmienok účasti.\ng) nariadi odstrániť protiprávny stav.\nPodľa smernice 89/665/EHS čl. 1 ods. 1, členské štáty prijmú potrebné opatrenia týkajúce sa postupov\nverejného obstarávania v rámci pôsobnosti smerníc 71/305/EHS a 77/62/EHS, ktoré umožnia účinne a\nčo možno najskôr preskúmať rozhodnutia prijaté obstarávateľmi, v súlade s podmienkami uvedenými v\nnasledovných článkoch, najmä v čl. 2 ods. 7 z dôvodov, že také rozhodnutia porušili právo spoločenstva\nv oblasti verejného obstarávania alebo vnútroštátne právne predpisy, ktoré ho vykonávajú.\nPodľa čl. 1 ods. 2 smernice 89/665/EHS, členské štáty zabezpečia, aby neexistovala žiadna\ndiskriminácia medzi podnikmi, ktoré sa domnievajú, že boli poškodené v súvislosti s postupom verejného\nobstarávania, čo vyplýva z rozlišovania medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré vykonávajú\nprávo spoločenstva, a ostatnými vnútroštátnymi právnymi predpismi v tejto smernici.\nPodľa čl. 2 ods. 1 písm. b/ smernice 89/665/EHS, členské štáty zabezpečia, aby prijaté opatrenia\ntýkajúce sa postupov preskúmavania uvedených v článku 1 zahŕňali právomoc zrušiť alebo\nzabezpečiť zrušenie rozhodnutí prijatých protiprávne, vrátane odstránenia diskriminačných technických,\nhospodárskych alebo finančných kritérií uvedených vo výzvach na predkladanie ponúk, zmluvných\ndokumentoch alebo v ktorýchkoľvek iných dokumentoch týkajúcich sa postupu verejného obstarávania.\nŽalobca prvotne namietal, že žalovaný vydaním napadnutého rozhodnutia prekročil právomoc zverenú\nmu ZVO ako aj smernicou 89/665/EHS a že pribratý účastník sa mal domáhať svojich práv\nprostredníctvom inštitútu na kontrolu v zmysle § 146 až § 146d ZVO.\nPrávomoc žalovaného vydať napadnuté rozhodnutie nepochybne vyplýva z § 139 ods. 2 písm. g/ ZVO.\nNa prejednávanú vec nemožno aplikovať § 139 ods. 1 písm. e/ ZVO, ako sa toho domáhal žalobca,\nnakoľko uvedené ustanovenie nedopadá na skutkový stav o aký sa jednalo vo veci samej. § 138 ods. 2\nZVO vymedzuje, proti ktorým konkrétnym úkonom je možné podať námietky, pričom § 138 ods. 2 písm.\ng/ ZVO umožňuje podať námietky proti úkonu obstarávateľa inému ako uvedenému v § 138 ods. 2 písm.\na/ až f/ ZVO. Zastavenie konania o námietkach preto prichádza do úvahy, pokiaľ by boli námietky podané\nv priebehu verejného obstarávania, v ktorom až následne, teda po ich podaní, kontrolovaný zrušil použitý\n\npostup zadávania zákazky, nie pokiaľ námietky smerujú proti samotnému zrušeniu použitého postupu\nzadávania zákazky. Naviac pribratý účastník bol osobou oprávnenou podať námietky, čo žalobca ani\nnespochybňoval, a teda v zmysle § 146 ods. 6 ZVO a contratrio nemohol podať podnet na kontrolu po\nzrušení použitého postupu zadávania zákazky. Postupom navrhovaným žalobcom by sa v konečnom\ndôsledku zabránilo preskúmaniu rozhodnutia o zrušení použitého postupu zadávania zákazky, čo je v\nrozpore s judikatúrou SDEÚ.\nSúdny dvor EÚ v rozsudku C-92/00 uviedol, že rozhodnutie o odvolaní vyhlásenia verejného\nobstarávania pri verejnom obstarávaní služieb patrí medzi rozhodnutia, pre ktoré sú členské štáty\nna základe smernice 89/665 povinné vytvoriť postupy preskúmavania s možnosťou ich zrušenia, aby\nsa zabezpečilo dodržiavanie pravidiel práva Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania, ako aj\nvnútroštátnych pravidiel, ktoré toto právo preberajú (bod 54). Úplné splnenie cieľa sledovaného touto\nsmernicou by bolo spochybnené, ak by bolo obstarávateľom dovolené odvolať oznámenie verejného\nobstarávania pre verejné obstarávanie služieb bez súdnej kontroly, ktorej cieľom je zabezpečiť v každom\nohľade účinné dodržiavanie smerníc stanovujúcich hmotnoprávne pravidlá verejného obstarávania a\nzásad, na ktorých sa tieto pravidlá zakladajú (bod 53). V tom istom rozsudku SD vyslovil, že čl. 1 ods.\n1 a čl. 2 ods. 1 písm. b/ smernice 89/665/EHS vyžadujú, aby rozhodnutie obstarávateľa o odvolaní\nvyhlásenia verejného obstarávania mohlo byť predmetom postupu preskúmavania, a prípadne byť\nzrušené z dôvodu, že porušuje právo Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania alebo vnútroštátne\npredpisy, ktoré toto právo preberajú.\nV rozsudku C-15/04 SD poukázal, že v rozsahu, v akom na základe vnútroštátneho práva - aj keď sa\nvykladá v súlade s požiadavkami práva Spoločenstva - uchádzač nemá možnosť napadnúť rozhodnutie\no odvolaní vyhlásenia verejného obstarávania pre jeho rozpor s právom Spoločenstva a domáhať sa\nz tohto dôvodu jeho zrušenia, vnútroštátne právo nespĺňa požiadavky čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 1 písm.\nb/ smernice 89/665/EHS (bod 31). SD tak dospel k záveru, že príslušný súd má povinnosť neuplatniť\nvnútroštátne predpisy, ktoré prekážajú dodržaniu povinnosti vyplývajúcej z čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 1\npísm. b/ smernice Rady 89/665/EHS z 21.12.1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a\nsprávnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania\ntovarov a prác, v znení zmien a doplnení smernice Rady 92/50/EHS z 18.06.1992 o koordinácii postupov\nverejného obstarávania služieb.\nSmernica 89/665/EHS ponecháva členským štátom voľnosť pri stanovení konkrétneho procesného\npostupu na zabezpečenie cieľov vyplývajúcich z čl. 1 ods. 1, pokiaľ tieto postupy zabezpečia možnosť\nzrušenia alebo rozhodnutia prijatého protiprávne. Orgány príslušné na preskúmanie nemusia mať súdnu\npovahu, pričom v takom prípade každé údajné protiprávne opatrenie prijaté preskúmavacím orgánom,\nalebo akýkoľvek údajný nedostatok pri uplatňovaní právomoci z neho vyplývajúcej, môžu byť predmetom\nsúdneho preskúmania alebo preskúmania iným orgánom, ktorý sa považuje za súd v zmysle čl. 177\nzmluvy o EHS a ktorý je nezávislý od obstarávateľa, ako aj od preskúmavacieho orgánu (čl. 2 ods. 8\ndotknutej smernice).\nZ uvedeného je nepochybné, že aj pokiaľ by sa odvolací súd stotožnil so závermi žalobcu o nedostatku\nprávomoci žalovaného, v súlade s rozsudkami SDEÚ by stále existovala povinnosť orgánov členského\nštátu preskúmať rozhodnutie o zrušení použitého postupu zadávania zákazky; vnútroštátna úprava by\nsa takomto v prípade neuplatnila, nakoľko by prekážala dodržaniu povinnosti vyplývajúcej z čl. 1 ods.\n1 a čl. 2 ods. 1 písm. b/ smernice 89/665/EHS.\nVo vzťahu k tvrdenej povinnosti žalovaného zahájiť konanie o predbežnej otázke, najvyšší súd\npoukazuje, že žalovaný nie je orgánom, ktorý by mohol predkladať predbežné otázky, nakoľko\nnie je vnútroštátnym súdom. Obsah pojmu „vnútroštátny súd“ je potrebné vykladať autonómne, t.\nj. ako samostatný pojem práva EÚ a jeho výklad preto musí vychádzať z porovnania právnych\nporiadkov členských štátov a z cieľa a účelu prejudiciálneho konania. Výklad termínu „súd“ je zrejmý z\njudikatúry SDEÚ, pričom jeho kritériá SD zhrnul vo veci C-61/65: 32nezávislosť, výkon verejnej moci,\npermanentnosť, obligatórna príslušnosť, sporový charakter konania, rozhodovanie na základe práva.\nŽalovaný je podľa § 31 v spojení s § 39 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a\norganizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ústredným orgánom štátnej správy pre\nverejné obstarávanie, ktorého činnosť prostredníctvom štatutárneho orgánu riadi, koordinuje a kontroluje\nvláda. Žalovaný tak nepochybne nespĺňa podmienku nezávislosti v zmysle požiadaviek na vnútroštátny\nsúd v zmysle judikatúry SDEÚ.\n\nPokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok SDEÚ C-92/00 (citovaný vyššie), z ktorého vyplýva, že\nneexistuje povinnosť, ktorá by ho nútila dokončiť verejné obstarávanie a uzavrieť zmluvu, pričom\nžalovaný ho fakticky núti k takémuto postupu, najvyšší súd uvádza:\nSDEÚ v rozsudku C-92/00 spolu s neexistenciou povinnosti verejného obstarávateľa doviesť verejné\nobstarávanie do konca uviedol, že dôvody takéhoto odvolania oznámenia verejného obstarávania\nmá verejný obstarávateľ oznámiť záujemcom a uchádzačom čo najskôr. Súdny dvor predsa len\nzdôraznil, že požiadavka oznámenia dôvodov, na ktorých sa zakladá rozhodnutie o upustení od výzvy\nna predloženie ponuky, vyplýva z cieľa zabezpečiť minimálnu úroveň transparentnosti v zadávacích\nkonaniach verejných zákaziek, na ktoré sa uplatňujú právne predpisy Únie, a následne dodržiavania\nzásady rovnosti zaobchádzania, ktorá je základom týchto predpisov (body 45 a 46). Súdny dvor tiež\nrozhodol, že čl. 1 ods. 1 smernice 89/665 vyžaduje, aby sa voči rozhodnutiu verejného obstarávateľa\no zrušení výzvy na predloženie ponuky na verejnú zákazku mohlo odvolať a aby toto rozhodnutie\nmohlo byť prípadne zrušené z dôvodu porušenia práva Únie v oblasti verejného obstarávania alebo\nvnútroštátnych predpisov, ktorými sa toto právo Únie transponuje. Okrem toho sa Súdny dvor domnieval,\nže aj v prípadoch, keď má verejný obstarávateľ podľa uplatniteľnej vnútroštátnej právnej úpravy široké\nprávomoci týkajúce sa zrušenia výzvy na predloženie ponuky, vnútroštátne súdy musia podľa smernice\n89/665 overiť súlad rozhodnutia o zrušení s príslušnými pravidlami práva Únie (body 55 a 62).\nSDEÚ v rozsudku C-440/13 (body 30, 31, 32, 35, 36) dospel k záveru, že:\nRozhodnutie o zrušení výzvy na predloženie ponuky na verejnú zákazku musí byť v súlade s čl.41\nods. 1 a čl. 43 smernice 2004/18. Článok 41 ods. 1 smernice 2004/18 ukladá povinnosť čo najskôr\ninformovať o takomto rozhodnutí záujemcov a uchádzačov, ako aj uviesť dôvody tohto rozhodnutia a čl.\n43 tejto smernice ukladá povinnosť uviesť tieto dôvody v zápisnici, ktorá musí byť vyhotovená pre každú\nverejnú zákazku. Smernica 2004/18 však neobsahuje žiadne ustanovenie týkajúce sa hmotnoprávnych\nalebo formálnych podmienok takéhoto rozhodnutia. V tomto ohľade je potrebné pripomenúť judikatúru\nSúdneho dvora, podľa ktorej čl. 8 ods. 2 smernice Rady 93/37/EHS zo 14.06.1993 o koordinácii\npostupov verejného obstarávania prác (Ú. v. ES L 199, s. 54; Mim. vyd. 06/002 s. 163), ustanovenie\npodobné čl. 41 ods. 1 smernice 2004/18, neupravuje, že zrušenie konania pre zadanie verejnej zákazky\nverejným obstarávateľom sa obmedzí na výnimočné prípady, alebo musí byť nevyhnutne založené na\nzávažných dôvodoch (rozsudok Fracasso a Leitschutz, C-27/98, EU:C:1999:420, body 23 a 25). Súdny\ndvor určil, že čl. 12 ods. 2 smernice Rady 92/50/EHS z 18.06.1992 o koordinácii postupov verejného\nobstarávania služieb (Ú. v. ES L 209, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 322), ustanovenie tiež podobné čl. 41\nods. 1 smernice 2004/18, tým, že ukladá verejnému obstarávateľovi povinnosť oznámiť záujemcom a\nuchádzačom dôvody svojho rozhodnutia v prípade, keď sa rozhodne zrušiť výzvu na predloženie ponuky\ntýkajúcej sa verejnej zákazky, nezaväzuje verejného obstarávateľa finalizovať zadávacie konanie (pozri\nrozsudok HI, C-92/00, EU:C:2002:379, bod 41). Právo Únie nebráni tomu, aby členské štáty stanovili vo\nsvojich právnych poriadkoch možnosť prijatia rozhodnutia o zrušení výzvy na predloženie ponuky. Motívy\ntakéhoto rozhodnutia o zrušení tak môžu byť založené na dôvodoch, ktoré sa týkajú najmä posúdenia,\nči je vzhľadom na verejný záujem účelné finalizovať zadávacie konanie, okrem iného vzhľadom na\nprípadné zmeny v hospodárskom kontexte alebo na skutkové okolnosti, alebo potreby dotknutého\nverejného obstarávateľa. Takéto rozhodnutie môže byť taktiež zdôvodnené nedostatočnou úrovňou\nhospodárskej súťaže zapríčinenou tým, že ku koncu dotknutého zadávacieho konania ostal spôsobilým\nna vykonanie zákazky len jediný uchádzač. Následne pri dodržaní zásady transparentnosti a zásady\nrovnosti zaobchádzania nebude verejný obstarávateľ povinný finalizovať začaté zadávacie konanie a\nzadať predmetnú zákazku, a to ani v prípade, keď ostal v súťaži len jediný uchádzač.\nJe potrebné zdôrazniť, že skúmanie zákonnosti nemôže byť obmedzené na skúmanie povahy rozhodnutí\nverejných obstarávateľov (pozri v tomto zmysle rozsudok HI, EU:C:2002:379, bod 63). Cieľom týchto\npreskúmaní je preto výkon skúmania zákonnosti a nie skúmanie účelnosti. Pri absencii konkrétnych\npredpisov Únie v tejto oblasti musia byť spôsoby súdneho preskúmavania stanovené vnútroštátnymi\nprocesnými pravidlami pri dodržaní zásad ekvivalencie a efektivity (pozri v tomto zmysle rozsudok HI,\nEU:C:2002:379, bod 68). Vnútroštátny zákonodarca tak môže priznať príslušným vnútroštátnym súdom\nširšie právomoci na účely preskúmania účelnosti. Na štvrtú otázku treba preto odpovedať tak, že právo\nÚnie v oblasti verejného obstarávania a najmä čl. 1 ods. 1 tretí pododsek smernice 89/665 sa má\nvykladať v tom zmysle, že skúmanie stanovené v tomto ustanovení predstavuje skúmanie zákonnosti\nrozhodnutí prijatých verejnými obstarávateľmi, ktorých cieľom je zabezpečiť dodržiavanie príslušných\npravidiel práva Únie alebo vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa preberajú tieto pravidlá bez toho, aby\nbolo toto skúmanie obmedzené na svojvoľné skúmanie povahy rozhodnutí verejných obstarávateľov. V\n\nkaždom prípade to nevylučuje možnosť vnútroštátneho zákonodarcu priznať príslušným vnútroštátnym\nsúdom širšie právomoci na účely preskúmania účelnosti (body 43 až 46).\nZ uvedeného je zrejmé, že vnútroštátna úprava v jednotlivých členských štátoch stanoví pri zachovaní\nzásady transparentnosti a rovnakého zaobchádzania, možnosť prijatia rozhodnutia o aké šlo vo veci\nsamej. ZVO umožňuje zrušenie použitého postupu zadávania zákazky, okrem iného z dôvodu zmeny\nokolnosti, za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie. Takéto rozhodnutie však v žiadnom prípade\nnesmie byť svojvoľné a zároveň musí byť založené na relevantných skutočnostiach zodpovedajúcim\ndôvodu uvádzanému verejným obstarávateľom, čo v prejednávanej veci splnené nebolo. Najvyšší súd\npovažuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca v priebehu konania žiadnym spôsobom nepreukázal, že sa u\nneho zmenili okolnosti, za ktorých verejné obstarávanie vyhlasoval. V súvislosti a uvedeným sa odvolací\nsúd v ďalšom nezaoberal námietkami žalobcu týkajúcimi sa použitia klauzuly rebus sic stantibus, nakoľko\nzmena okolností nebola preukázaná. Podklady predložené v konaní pred žalovaným svedčia už o\nzabezpečovaní pracovných podmienok pre interný dozor, nevyplýva z nich, akým spôsobom u žalobcu\ndošlo k tvrdenému uvoľneniu kapacít.\nPokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok SDEÚ C-26/03, z ktorého je zrejmé, že ho nemožno nútiť\nobrátiť sa na tretie subjekty, aj napriek tomu, že je schopný realizovať predmet zákazky vlastnými silami,\nuvedený rozsudok vychádzal zo skutkového stavu odlišného ako v prejednávanej veci v tom zmysle, že\nmesto Halle po rokovaní mestskej rady zadalo RPL\nLochau vypracovanie projektu týkajúceho sa úpravy odpadu pred zhodnotením a zneškodnením bez\ntoho, aby formálne začalo postup verejného obstarávania, pričom RPL Lochau je spoločnosťou s\nručením obmedzeným, 75,1 % jej obchodného imania je vo vlastníctve Stadtwerke Halle GmbH, ktorej\njediný akcionár je v 100 % vlastníctve mesta Halle. 24,9 % obchodného imania je vo vlastníctve\nsúkromnej spoločnosti s ručením obmedzeným. Súdny dvor tak riešil otázku, či existuje v práve\nspoločenstva povinnosť verejných orgánov, ktoré plnia úlohy vo verejnom záujme vystupovať ako\nverejní obstarávatelia. SD uviedol (body 48, 49), že verejný orgán, ktorý je verejným obstarávateľom,\nmá možnosť plniť jemu zverené úlohy vo verejnom záujme svojimi vlastnými prostriedkami, či už\nadministratívnymi, technickými alebo inými bez toho, aby bol nútený obrátiť sa na vonkajšie subjekty,\nktoré nepatria do jeho organizačnej štruktúry. V takom prípade neprichádza do úvahy odplatná zmluva\nuzatvorená so subjektom, ktorý je z právneho hľadiska inou osobou ako daný verejný obstarávateľ.\nPredpisy Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania sa teda nepoužijú. V súlade s judikatúrou\nSúdneho dvora nie je vylúčené, že by nemohli nastať iné okolnosti, za akých nie je povinné verejné\nobstarávanie, aj keď je druhou zmluvnou stranou subjekt, ktorý je z právneho hľadiska inou osobou\nako daný verejný obstarávateľ. Je tomu tak za predpokladu, že verejný orgán, ktorý je verejným\nobstarávateľom, má nad daným samostatným subjektom podobnú kontrolu ako nad svojimi vlastnými\nútvarmi a tento subjekt vykonáva zásadnú časť svojej činnosti s verejným orgánom alebo orgánmi,\nv ktorých vlastníctve je (pozri v tomto zmysle rozsudok Teckal, bod 50). Je potrebné pripomenúť, že\nv citovanom prípade bol samostatný subjekt úplne vo vlastníctve verejných orgánov. Naproti tomu,\npodiel, hoci aj menšinový, súkromnej spoločnosti na obchodnom imaní spoločnosti, na ktorej sa podieľa\naj verejný obstarávateľ v danej veci, v každom prípade vylučuje, aby verejný obstarávateľ mohol\nmať nad touto spoločnosťou podobnú kontrolu ako nad svojimi vlastnými útvarmi. Za predpokladu,\nže verejný obstarávateľ zamýšľa uzavrieť odplatnú zmluvu o poskytnutí služieb, na ktoré sa vzťahuje\nvecná pôsobnosť smernice 92/50, zmenenej a doplnenej smernicou 97/52, so spoločnosťou, ktorá je z\nprávneho hľadiska inou osobou ako tento verejný obstarávateľ a na ktorej obchodnom imaní sa verejný\nobstarávateľ podieľa spolu s jednou alebo viacerými súkromnými spoločnosťami, musia sa vždy použiť\npostupy verejného obstarávania stanovené v tejto smernici.\nSám žalobca (na rozdiel od mesta Halle vo veci C-26/03) dospel k záveru, že pre zabezpečenie predmetu\nzákazky je potrebné vyhlásiť výberové konanie, teda mal za to, že nebude mať možnosť tento zabezpečiť\nvlastnými prostriedkami. Pre zrušenie takéhoto postupu však nepreukázal zákonom predpokladanú\nzmenu okolností, za ktorých sa verejné obstarávanie vyhlásilo.\nPokiaľ žalobca namietal nedostatok dôvodov v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k zásadnému\nvplyvu na výsledok verejného obstarávania, odvolací súd prvotne poukazuje na koncentračnú\nzásadu ovládajúcu správne súdnictvo. Žalobca túto vadu v podanej žalobe ani v lehote na jej\npodanie nenamietal, pričom v odvolaní poukázal na zásadu iura novit curia. Uvedená zásada však\n\nnezahŕňa povinnosť súdu, ktorý je viazaný obsahom podanej žaloby, vyhľadávať za účastníka dôvody\nnezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Krajský súd nemohol v tomto smere pochybiť, pokiaľ sa týmto\npochybením nezaoberal, nakoľko ho žalobca ani nenamietal. Na uvedenú vadu sa nevzťahuje § 250j\nods. 3 O. s. p., nakoľko nedošlo ani k jednej z tam uvedených situácií. Naviac nejedná sa o vadu, ktorá by\nmala vplyv na zákonnosť rozhodnutia, nakoľko je nepochybné a vyplýva to aj z podstaty veci, že pokiaľ\nbol zrušený postup zadávania zákazky, takýto úkon má v každom prípade zásadný vplyv na výsledok\nverejného obstarávania.\nVo vzťahu k návrhu žalobcu na prerušenie konania a žiadosti o podanie prejudiciálnej otázky odvolací\nsúd uvádza, že nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bol uvedený postup potrebný.\nPrvá otázka nemá pre rozhodnutie vo veci význam, nakoľko predmetom preskúmania je zákonnosť\nrozhodnutia žalovaného, ktorým nariadil žalobcovi odstrániť protiprávny stav, a to zrušením rozhodnutia\nverejného obstarávateľa o zrušení použitého postupu zadávania zákazky, v tomto konaní sa nerieši\nďalší postup žalobcu ani sa nekoná o uložení povinnosti uzavrieť konkrétnu zmluvu. Pri druhej otázke\nvychádzal žalobca z nesprávneho záveru o procesnom pochybení zo strany pribratého účastníka, ku\nktorej skutočnosti sa odvolací súd vyjadril vyššie. Pokiaľ sa jedná o tretiu otázku, žalobca uvádza ako\ndôvod zrušenia použitého postupu zadávania zákazky vlastné rozhodnutie, že zadávaný predmet bude\nrealizovať vlastnými silami. V prejednávanej veci však žalobca mal zrušiť použitý postup zadávania\nzákazky z dôvodu zmeny okolností, za ktorých bolo verejné obstarávanie vyhlásené, a preto by ani\nodpoveď na túto otázku nemala na prejednávanú vec vplyv. Zároveň odpoveď na tretiu ako aj štvrtú\notázku je zrejmá z vyššie citovaných rozsudkov súdneho dvora (najmä vec C-440/13).\nOdvolací súd zároveň poukazuje, že žalobca pri zrušení použitého postupu zadávania zákazky\nnepostupoval v súlade so zásadami zdôrazňovanými v judikatúre SD (najmä zásadou transparentnosti),\npričom až v priebehu súdneho konania uvádzal skutočnosti, ktoré mali odôvodňovať jeho postup, avšak\ntieto neboli žiadnym spôsobom preukázané.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa na základe vyššie uvedených dôvodov stotožnil s rozsudkom\nkrajského súdu a nepovažujúc námietky žalobcu vznesené v odvolaní za dôvodné, napadnutý rozsudok\npostupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá O. s. p. a § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca\núspešný nebol a žalovanému ako ani pribratému účastníkovi v takomto konaní náhrada trov neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3S/154/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}