{"guid": "79d63053-a01e-4da5-af24-2155ccf6c789:718fe1ed-6280-4e30-91db-9beae91367af", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1011201390.1", "spisova_znacka": "7Sžo/19/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/19/2013 z 11. 6. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. júna 2015, sp. zn. 7Sžo/19/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:1011201390.1", "identifikacne_cislo": "1011201390", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2015-06-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-34.odsek-1", "nazov": "§ 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-34.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-36.odsek-2", "nazov": "§ 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-36"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-34", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-36"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/718fe1ed-6280-4e30-91db-9beae91367af", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1011201390.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1011201390.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1011201390.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/19/2013\n1011201390\n11. 06. 2015\nReisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2015:1011201390.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej\na členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Viery Nevedelovej, v právnej veci žalobcu: MARKÍZASLOVAKIA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Bratislavská č. 1/A, zastúpený DEDÁK & Partners, s.r.o., so\nsídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 45, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom\nv Bratislave, Dobrovičova č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 10. mája 2011,\nč. RL/62/2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 21. júna 2013 č. k.\n4S/150/2011-74, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 21. júna 2013,\n4S/150/2011-74, p o t v r d z u j e .\n\nč. k.\n\nÚčastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom z 21. júna 2013, č. k. 4S/150/2011-74, podľa § 250j ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP\") zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného z 10. mája 2011, č. RL/62/2011, ktorým žalovaný ako orgán príslušný podľa §\n4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona\nč. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len ,.zákon č. 308/2000 Z.\nz.\") postupom podľa ustanovenia § 71 cit. zákona rozhodol, že účastník správnych konaní MARKÍZA SLOVAKIA, spol. s r.o. Bratislava č. 12-PLO/O127/2011 a č. 26-PLO/O-348/2011, porušil\n- I. povinnosť ustanovenú v § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na programovej službe\nTV MARKÍZA dňa 2. novembra 2011 o cca 21:13 hod. a o cca 21:04 hod. odvysielal bezprostredne\npred a bezprostredne po programe Ordinácia v ružovej záhrade 117. časť a o cca 21:04 hod a 22:05\nhod. odvysielal bezprostredne pred a bezprostredne po programe Ordinácia v ružovej záhrade 118.\nčasť komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť Herbacos Recordati s.r.o., ktorý naplnil\ndefiníciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., čím došlo k odvysielaniu reklamy bez jej\nrozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby tak, aby nebola zameniteľná\ns inými zložkami programovej služby;\n- II. povinnosť ustanovenú v § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na televíznej programovej\nslužbe TV MARKÍZA dňa 2. novembra 2010 v čase 20:00 hod. - 21:00 hod. a 21:00 hod. - 22:00 hod.\nodvysielal reklamné šoty vo väčšom časovom rozsahu ako povolených 12 minút;\nzačo bola žalobcovi uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. - upozornenie\nna porušenie zákona.\n\nKrajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že na základe „Správy o kontrole dodržiavania\npovinností podľa zákona č. 308/2000 Z.z.\", začal žalovaný dňa 11. januára 2011 správne konanie voči\nžalobcovi vo veci možného porušenia § 36 ods. 2 a § 34 ods. 1 cit. zákona z dôvodu, že na televíznej\nprogramovej službe TV Markíza dňa 2. novembra 2010 o cca 20,13 hod. a 21,04 hod. odvysielal\npred a po programe „Ordinácia v ružovej záhrade, 117. časť\" a o cca 21,04 hod. a 22,05 hod. pred a\npo programe „Ordinácia v ružovej záhrade, 118. časť\" komunikátory označujúce sponzora programu,\nspoločnosť Herbacos Recordati, s.r.o., ktorými mohol naplniť definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 cit.\nzákona, čím mohlo dôjsť k odvysielaniu reklamného šotu bez jeho rozoznateľného zreteľného oddelenia\nod iných častí programovej služby tak, aby nebol zameniteľný s inými zložkami programovej služby\na v čase od 20.00 hod. do 21. 00 hod. a od 21.00 hod do 22.00 hod. aj k odvysielaniu reklamy vo\nväčšom časovom rozsahu ako povolených 12 minút. Vzhľadom na verbálnu zložku komunikátu, ktorá\npozitívne hodnotila vlastnosti produktu sponzora, vzniklo dôvodné podozrenie, že komunikát mohol\nnaplniť definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 cit. zákona a jeho odvysielaním mohlo dôjsť k porušeniu § 36\nods. 2 zákona. Žalovaný žiadal žalobcu o zaslanie stanoviska v lehote 10 dní od doručenia oznámenia\no začatí správneho konania (16. februára 2011). Žalobca doručil dňa 15. marca 2011 žalovanému\nvyjadrenie k oznámeniu o začatí správneho konania. Dňa 10. mája 2011 prebehlo hlasovanie Rady\npre vysielanie a retransmisiu, na ktorom sa žalovaný uzniesol, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu\npovinnosti tak, ako bolo definované v oznámení o začatí správneho konania.\nKrajský súd ďalej zistil, že dňa 10. mája 2011 žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie. Po popise priebehu\nkonania, zisteného skutkového stavu, citácie ustanovení zákona (v súlade s obsahom vyjadrenia k\nžalobe), rozviedol svoju správnu úvahu ohľadom výkladu pojmov reklama, sponzorský odkaz. V tejto\nsúvislosti poukázal na špecifikáciu uvedených pojmov stanovenú v § 38 a § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000\nZ.z.. Podľa názoru žalovaného, každý odvysielaný komunikát napĺňajúci definíciu reklamy podľa § 32\nods. 1 cit. zákona,\nje reklamou so všetkými dôsledkami, ktoré s touto skutočnosťou zákon\nspája. Sponzorovanie je propagáciou sponzora, ktorá sa vo vysielaní prejavuje najmä prostredníctvom\noznačenia sponzora, ktoré je vysielateľ povinný odvysielať pred a po sponzorskom programe. Vizuálne\nmá blízko k reklame. Sponzorovanie a odvysielanie sponzorského odkazu sú podľa žalovaného\ndve odlišné veci. Sponzorovanie je komplexná činnosť, ktorá presahuje samotný obsah vysielania.\nSponzorský odkaz je naproti tomu konkrétna samostatná časť vysielania. Keďže nemá zákonnú definíciu\nv praxi, vyvstáva otázka jeho možného obsahu. Je však zrejmé, že pokiaľ akýkoľvek komunikát,\na teda aj sponzorský odkaz, napĺňa definíciu reklamy, je z pohľadu zákona reklamou. Vysielanie\nreklamy na seba viaže iné právne dôsledky ako sponzoring a je veľmi dôležité vedieť určiť kritérium\nna ich odlíšenie. Zámerom reklamy musí byť podpora predaja, nákupu alebo nájmu tovaru alebo\nslužieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom\nreklamy alebo vysielateľom. Na dosiahnutie tohto účelu môže reklama obsahovať akékoľvek prvky, ktoré\nzákon nevylučuje. Reklama teda môže obsahovať subjektívne hodnotiace komentáre, vyzdvihovanie\nkvalitatívnych vlastností tovarov alebo služieb alebo iné špecifické propagačné prvky. Toto vymedzenie\nje zároveň limitom pre obsah sponzorského odkazu. Sponzorský odkaz nesmie obsahovať špecifické\npropagačné prvky charakterizujúce reklamu. Podľa názoru žalovaného by sponzorský odkaz nemal\nobsahovať špecifické propagačné prvky, a to vyzývanie na nákup, zmienky o kvalite alebo účinnosti\nproduktu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na smernicu číslo 89/552/ EHS. Sponzorský odkaz\nteda má obsahovať informácie o skutočnosti, že daný program je sponzorovaný a tiež, kto je jeho\nsponzorom. avšak bez uvedenia akýchkoľvek špecifických propagačných prvkov, ktoré by vyzdvihovali\nkvalitatívne vlastnosti sponzora alebo jeho produktov. Uvedením takýchto prvkov by sa sponzorský\nodkaz stal zároveň reklamou. Akceptovaním reklamných obsahov v rámci vysielania sponzorských\nodkazov by dochádzalo k obchádzaniu prísnejších pravidiel pre reklamu. Posudzovaný komunikát\nvysielaný žalobcom obsahoval verbálnu zložku \" Šumivý acylpirín. Chrípka a bolesť vyšumí\". V tomto\nprípade, podľa názoru žalovaného, v dôsledku použitého sloganu, došlo ku kvalitatívnemu hodnoteniu\ntovaru, keď bola vyzdvihnutá jeho vlastnosť - účinnosť lieku. Z uvedeného dôvodu sponzorský odkaz\nprekročil rámec sponzorstva a naplnil definíciu reklamy. Žalovaný vo svojom rozhodnutí zároveň uvádzal\ndôvody rozhodnutia vyjadrené aj v jeho stanovisku k žalobe.\nPodľa obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaný súčasne zistil, že odvysielané komunikáty\nnapĺňajúce definíciu reklamy trvali 10 sekúnd a zákonom určený čas na reklamu v rámci jednej hodiny\npresiahol v čase medzi 20.00 až 21.00 hod. o 3 sekundy a medzi 21.00 až 22.00 hod. o 20 sekúnd\nzákonom určených 12 minút na vysielanie reklamy v rámci jednej hodiny vysielania.\n\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku dospel k záveru, že v preskúmavanom rozhodnutí žalovaný\ndostatočne podrobne rozviedol, v čom videl porušenie zákona, uviedol, akým spôsobom je potrebné\nrozlišovať vo vysielaní reklamu od sponzorských odkazov. Že sponzorský odkaz má obsahovať\ninformácie o skutočnosti, že daný program je sponzorovaný a tiež, kto je jeho sponzorom, avšak\nbez uvedenia akýchkoľvek špecifických propagačných prvkov, ktoré by vyzdvihovali kvalitatívne\nvlastnosti sponzora alebo jeho produktov. Uvedením takýchto prvkov by sa sponzorský odkaz stál\nzároveň reklamou. Akceptovaním reklamných obsahov v rámci vysielania sponzorských odkazov\nby dochádzalo k obchádzaniu prísnejších pravidiel pre reklamu. Posudzovaný komunikát vysielaný\nžalobcom obsahoval verbálnu zložku \"Šumivý acylpirín. Chrípka a bolesť vyšumí\". V tomto prípade,\npodľa názoru žalovaného, v dôsledku použitého sloganu, došlo ku kvalitatívnemu hodnoteniu tovaru, keď\nbola vyzdvihnutá jeho účinnosť. Z uvedeného dôvodu sponzorský odkaz prekročil rámec sponzorstva a\nnaplnil definíciu reklamy. Z vykonaného zisťovania zároveň vyplynulo, že žalobca v rámci času určeného\nzákonom na vysielanie reklamy v rámci časového rozpätia 1 hodiny, v dĺžke maximálne 12 minút, túto\ndobu prekročil, čím došlo k porušeniu povinností vysielateľa podľa § 36 ods. 2 zákona. V I. časti\nvýroku napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca porušil povinnosť stanovenú v § 34\nods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. zákona, t.j. porušil povinnosť súvisiacu s odvysielaním reklamy, hoci\nodvysielaný komunikát mal byť sponzorským odkazom. I keď odvysielané príspevky nespĺňali náležitosti\nsponzorského odkazu, t.j. ich označením a odvysielaním došlo k porušeniu § 38 cit. zákona, čo však\nžalovaný vo výroku svojho rozhodnutia neuviedol. Tým, že tieto komunikáty spĺňali charakteristiku\nreklamy, čo riadne žalovaný odôvodnil, došlo pri ich odvysielaní aj k porušeniu § 34 ods. 1 cit. zákona.\nPodľa názoru krajského súdu neuvedenie porušenia § 38 zákona do výroku napadnutého rozhodnutia\nvzhľadom na kontext celého rozhodnutia, nie je takou vadou, ktorá by mala za následok nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Účelom súdneho konania nie je vrátenie veci do štádia správneho konania\nlen z dôvodu formálnej vady, ak by nové rozhodnutie vo veci neprinieslo pre účastníka priaznivejší\nvýsledok.\nKrajský súd v odôvodnení ďalej uviedol, že žalovaný poskytol žalobcovi priestor na vyjadrenie sa k\nveci, predloženie nových dôkazov, poučil ho o možnosti nahliadnuť do spisu\nz ktorého si mohol\nzabezpečiť kópie a odpisy, a preto súd v postupe žalovaného nezistil vady, ktoré by mohli mať za\nnásledok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Na zákonnosť skúmaného rozhodnutia nemá vplyv\nokolnosť, že žalobca už v minulosti podobným spôsobom aplikoval vo vysielaní sponzorský odkaz,\npričom doposiaľ nebol sankcionovaný a ani skutočnosť, že žalovaný neposkytol žalobcovi pred vydaním\nrozhodnutia výklad zákonných ustanovení.\nPodľa odôvodnenia rozsudku krajského súdu podkladom pre napadnuté rozhodnutie bol odvysielaný\nžalovaným monitorovaný program a jeho prepis ako i stanovisko žalobcu k veci. Žalovaný konal v\nlehotách podľa § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., a napadnuté rozhodnutie spĺňalo náležitosti\nsprávneho rozhodnutia podľa § 47 správneho poriadku. Správna úvaha žalovaného bola dostatočným\na zrozumiteľným spôsobom rozvinutá.\nPodľa názoru krajského súdu v danom prípade nebolo porušené právo žalobcu zaručené v čl. 26 Ústavy\nSlovenskej republiky, pretože i právo vyjadrovať svoje názory, rozširovať informácie v televízií možno\nlen za splnenia podmienok stanovených zákonom podľa ods. 2 posledná veta predmetného článku.\nJednotlivé podmienky vysielania sú stanovené zákonom č. 308/2000 Z.Z., ktoré boli popísané vyššie.\nNapadnuté preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom, súd sa stotožnil\nso skutkovým zistením žalovaného a s jeho právnym názorom s tým, že vo veci nezistil vadu, ktorá by\nmala vplyv na jeho zákonnosť. Preto žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.\nKrajský súd s prihliadnutím na § 250k ods. 1 OSP nepriznal účastníkom náhradu trov konania s\nodôvodnením, že žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný na ich náhradu nemá zo zákona nárok.\nProti rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal žalobca odvolanie. Namietal, že rozsudok\nkrajského súdu z 21. júna 2013 č. 4S/150/2011 nie je dostatočne vecne a právne odôvodnený,\nnevysporiadal sa riadne s námietkami žalobcu, hlavne vo vymedzení pojmov sponzorský odkaz a\nmediálna komerčná komunikácia, že neprihliadol na nedostatočnosť v postupe správneho konania,\nktoré predchádzalo vydaniu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Má za to, že rozhodnutie\nžalovaného je v rozpore so zákonom a Ústavou SR pre nevykonateľnosť a nepreskúmateľnosť, pre\nnedostatky konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Žalobca preto žiadal, aby najvyšší súd rozsudok\n\nkrajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného z 10. mája 2011 č. RL/62/2011\nzruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania vo výške 645,31 €.\nŽalobca v odôvodnení odvolania poukázal na to, že ustanovenie § 38 zákona č. 308/2000 Z. z.\npresne definuje sponzorský odkaz, čo môže byť jeho súčasťou, akým spôsobom má dôjsť k jeho\nodvysielaniu v rámci programovej služby. Súčasťou sponzorského odkazu môže byť propagácia názvu\nalebo obchodného mena, ochrannej známky, dobrej povesti tovarov alebo aktivít právnickej alebo\nfyzickej osoby, ktorá plnenie poskytla. Nie sú stanovené podrobnejšie kritériá, nie je určené akým\nkonkrétnym spôsobom môže dôjsť k propagácii a takáto hranica nie je vymedzená ani pozitívne, ani\nnegatívne. Výkladové pravidlá sa ustálili aplikačnou praxou a to tak zo strany vysielateľov, ako aj zo\nstrany regulačného orgánu. Sponzorovanie je tiež určitá forma propagácie, avšak sponzorstvo a reklamu\nnie je možné zamieňať. Žalobca ďalej uviedol, že účel sponzorského odkazu je jediné rozlišovacie\nkritérium medzi ním a reklamou vyplývajúci priamo zo zákona. Ide o upozornenie na existenciu sponzora,\njeho obchodnej spoločnosti, loga, predmetu jeho činnosti alebo jeho produktu s cieľom vytvorenia\npovedomia o týchto skutočnostiach u diváka. Sponzorský odkaz nesmie nabádať k nákupu výrobkov\nalebo služieb, k tomuto účelu má slúžiť až následná reklama. Ďalšími kritériami je povaha oznámenia\nsponzorského odkazu, ktorá má byť iba informatívna, dynamika oznámenia, ak sa v ňom neobjavujú\nžiadne nabádania na kúpu, žiadne hodnotenie kvalít a vlastností produktu a výrazové prostriedky.\nReklama pôsobí na diváka v porovnaní so sponzorským odkazom oveľa intenzívnejšie a snaží sa ho\npriamo presvedčiť na kúpu daného produktu alebo služby. Preto je žalovaný povinný hodnotiť celkové\nvyznenie sponzorského odkazu a rozlišovacie kritériá vyhodnocovať individuálne, ako aj v ich vzájomnej\nsúvislosti a komplexnosti výsledného oznámenia.\nŽalobca v odôvodnení poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. j.\n7As/80/2009 a rozsudok Mestského súdu v Prahe č. j. 8Ca/345/2009 zo dňa 1. júla 2010, ktoré sa\nzaoberali posúdením reklamy a sponzorského odkazu.\nSponzorský odkaz odvysielaný žalobcom dňa 2. novembra 2010 o cca 20:13 hod., 21:04 hod. a o\n22:05 hod. klienta s názvom Herbacos Recordati, s.r.o. na produkt Šumivý acylpirín v znení: „Šumivý\nacylpirín. Chrípka a bolesť vyšumí.\" komunikoval divákovi informáciu, že program Ordinácia v ružovej\nzáhrade 117. časť a 118. časť je sponzorovaný - išlo o obsah sponzorského odkazu priamo napojený na\nsponzorovanú reláciu Ordinácia v ružovej záhrade, ktorá je seriál z nemocničného/lekárskeho prostredia\na Šumivý acylpirín je liečivo, teda propagoval jeden z produktov sponzora spoločnosti Herbacos\nRecordati, s.r.o. - Šumivý acylpirín. Sponzorský odkaz bol odvysielaný pred začiatkom relácie a po\nskončení relácie, nijakým spôsobom nenabádal na kúpu alebo objednanie produktu uvedením informácií\no mieste predaja, cene produktu, dostupnosti, porovnávaním s inými produktmi konkurencie, neuvádzal\nkonkrétne vlastnosti produktu, neporovnával produkt s konkurenčnými službami, nevyzdvihoval jeho\nvlastnosti, informoval len o jednom produkte sponzora uvedením jeho názvu a stručným sloganom\npopisujúcim produkt („Chrípka a bolesť vyšumí\"), sponzorský odkaz bol časovo krátky a dynamicky\nnenáročného spracovania, neobsahoval intenzívne reklamné prvky, neobsahoval prvky konkrétneho\nreklamného spotu spoločnosti Herbacos Recordati, s.r.o. na produkt Šumivý acylpirín vysielaného v\nrámci reklamných blokov, v súlade s ustanovením § 33 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. obsahoval\npoučenie o použití lieku.\nŽalobca mal za to, že sponzorský odkaz spoločnosti Herbacos Recordati, s.r.o., neobsahoval žiadne\nprvky, ktoré by presahovali medze sponzorského odkazu a ktoré by hlavne bolo možné podriadiť pod\nprvky reklamy podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z.. Namietal, že žalovaný v tejto časti\nrozhodnutie neodôvodnil a nepreukázal, že vysielaný sponzorský odkaz je reklamou, a teda má všetky\nznaky reklamy podľa § 32 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z. tak, aby to bolo zrozumiteľné nielen súdu a\nžalobcovi, ale aj laickej verejnosti.\nŽalobca mal za to, že sponzorské odkazy vysiela v súlade s ustanoveniami zákona č. 308/2000 Z. z.\na ani v minulosti ani v súčasnej dobe nedochádza k porušovaniu pravidiel pre vysielanie sponzorských\nodkazov a reklamy.\n\nŽalobca tiež namietal posúdenie porušenia povinnosti a uloženia sankcie podľa § 36 ods. 2 zák. č.\n308/2000 Z. z. S poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžo/40/2012 z 13. novembra 2012, ktorého časť\nzároveň v odvolaní citoval a uviedol, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného rovnako obsahuje výrok\nI., ktorým žalobcu sankcionuje za porušenie povinnosti uvedenej § 34 ods.1 cit. zákona a výrokom\nII. ho sankcionuje za porušenie ustanovenia § 36 ods. 2 cit. zákona, pričom nie je zrejmé, či žalobca\nbol sankcionovaný úhrnnou sankciou, alebo či sankcia bola uložená za porušenie povinnosti uvedenej\nvo výroku I. alebo uvedenej vo výroku II.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nnapadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny. Uviedol, že výkladové pravidlá\nnevznikajú podľa toho, čo a ako vysielatelia vysielajú, ale vznikajú v dôsledku rozhodovacej\npraxe žalovaného a správnych súdov. Hoci žalobca hovorí o ustálených výkladových pravidlách,\nneuvádza žiadne rozhodnutia žalovaného, ktorým by vysielanie obdobných sponzorských odkazov\nodobril. Tvrdenie o ustálenej výkladovej praxi, ktorá umožňuje vysielať obdobné sponzorské odkazy,\nje neopodstatnené. V napadnutom administratívnom rozhodnutí bol žalobcovi poskytnutý výklad\njednotlivých ustanovení, aby vedel, akým spôsobom má v budúcnosti vysielať sponzorské odkazy v\nsúlade so zákonom. Bol si vedomý, že žalobca nebol s predmetným výkladom oboznámený, a preto\nnemohol rozumne predvídať ako žalovaný v danej veci rozhodne, nebola mu udelená sankcia - pokuta,\nale upozornenie na porušenie zákona, ktorej účelom nie je regulovaný subjekt trestať, ale poučiť.\nŽalovaný súhlasil s názorom žalobcu, že účelom sponzorského odkazu je vytvorenie dobrého mena,\npovesti právnickej alebo fyzickej osoby alebo jej výrobkov (tzv. goodwill). Sám žalobca uvádza,\nže sponzorský odkaz má len informovať, resp. upozorniť na existenciu sponzora či jeho výrobku\nalebo služby, avšak bez poukazovania na konkrétne vlastnosti alebo kvality zobrazovaného výrobku.\nPredmetný komunikát okrem upozornenia o existencii sponzora - spoločnosti Herbacos Recordati s.r.o.\na jeho produktu -Šumivého acylpirínu obsahoval aj poukázanie na konkrétne kvality predmetného\nproduktu, a to prostredníctvom tak verbálnej (hlas), ako aj vizuálnej (nápis) zložky ..Chrípka a bolesť\nvyšumí...\". Je celkom zrejmé, že táto zložka nijakým spôsobom neprispievala k účelu sponzorského\nodkazu - informovať o existencii sponzora či jeho produktu, ale nad rámec tohto účelu expresívnym\nspôsobom typickým pre reklamu upriamovala pozornosť recipienta na účinnosť tohto lieku, teda jeho\nvlastnosť. Preto ak v danom prípade vlastnosť predmetného produktu, v zmysle žalobcom citovaného\njudikátu už nepôjde o sponzorský odkaz, ale o reklamu. Podľa názoru žalovaného takéto pozitívne\npropagovanie konkrétnej relevantnej vlastnosti môže ovplyvniť recipienta tým spôsobom, že bude\nnáchylnejší na kúpenie predmetného produktu. Je teda celkom jednoznačné, že predmetný komunikát\nprekročil rámec (účel) sponzorského odkazu - výlučne informovať o existencii predmetného produktu,\nnakoľko v dôsledku prezentovaného sloganu mohol pozitívne ovplyvniť rozhodnutie recipienta, aby si\npredmetný produkt kúpil. Z uvedeného dôvodu sponzorský odkaz prekročil rámec sponzorstva a naplnil\ndefiníciu reklamy.\nŽalovaný ďalej uviedol, že hoci je na účely sponzorského odkazu postačujúce aj statické oznámenie,\npričom dynamické oznámenie je typické skôr pre reklamu, podľa jeho názoru zákon dynamickú formu\nsponzorského odkazu nezakazuje, platí to však za predpokladu, že v tomto dynamickom oznámení\nnie je recipientova pozornosť upriamovaná na vlastnosti predmetného produktu. A tento predpoklad\nvzhľadom na prezentovanie účinnosti lieku sloganom „Chrípka a bolesť vyšumí...'' splnený nebol.\nPokiaľ sa týka tvrdenia žalobcu, že reklama pôsobí na diváka intenzívnejšie a všeobecne agresívnejšími\nvýrazovými prostriedkami žalovaný uviedol, že s týmto tvrdením nie je možné paušálne súhlasiť. Na\nto, aby bol komunikát reklamou, nemusí nutne obsahovať agresívne výrazové prostriedky ako uvádza\nžalobca, podstatné je, či obsahuje reklamný zámer. Z tohto dôvodu nie je možné ani paušálne súhlasiť\ns tvrdením, že reklama sa snaží priamo presvedčiť ku spotrebiteľskému rozhodnutiu a ku kúpe.\nPredmetný komunikát teda nepropagoval len obchodné meno a tovar sponzora programu, ale\npropagoval aj jeho vlastnosť. Nakoľko inštitút sponzorovania propagovanie vlastnosti tovaru neumožňuje\n(viď § 38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z.), je zrejmé, že uvedená propagácia prekročila rámec\nsponzorského odkazu. Nakoľko predmetný komunikát nebol v súlade s vyššie uvedenými princípmi,\n\nktoré vyplývajú nielen napadnutého rozhodnutia, ale aj žalobcom citovanej judikatúry a jeho žaloby,\nnaplnil definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.\nŽalovaný v o vyjadrení k časti odvolaniu týkajúcej sa porušenia § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000\nZ.z. uvádza, že znenie § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. pri televíznom vysielaní reklamy\nobligatórne vyžaduje jej oddelenie od iných častí programovej služby, a to buď zvukovo-obrazovými\nalebo priestorovými prostriedkami. Nakoľko predmetné komunikáty naplnili definíciu reklamy a žiadne\noddelenie v zmysle citovaného ustanovenia neobsahovali, došlo k porušeniu § 34 ods. 1 zákona\nč. 308/2000 Z. z. Tvrdenie žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je v tejto časti nedostatočné a\nnepreskúmateľné, sa teda nezakladá na pravde a je zavádzajúce. Žalovaný namietal, že dostatočným\nspôsobom odôvodnil, prečo predmetný komunikát naplnil definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona\nč. 308/2000 Z. z., preto ho bolo potrebné započítať aj do celkového povoleného času vyhradeného\npre reklamu v jednej hodine. Súčasne poukázal na rozhodovaciu prax najvyššieho súdu a na jeho\nrozhodnutia sp. zn. 8Sž/2012 z 29. novembra 2012 a sp. zn. 6Sž/21/2012 z 29. mája 2013.\nŽalovaný nesúhlasil ani s námietkou žalobcu týkajúcou sa výroku napadnutého rozhodnutia. Mal za\nto, že rozsudok je riadne odôvodnený, vydaný na základe správnych skutkových a právnych záverov,\nnevykazuje žiadne právne ani logické vady, ktoré by mohli mať vplyv na jeho zákonnosť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej\nlen O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v odvolaní žalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., v spojení s § 212 ods. 1 O.s.p.),\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bol deň\nvyhlásenia rozhodnutia zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.) a\ndospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím bola žalobcovi uložená sankcia podľa § 64 ods.1 písm. a) zákona č.\n308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti podľa § 34 ods. 1 a § 36 ods.2 cit. zákona.\nMedzi účastníkmi spornými otázkami zostali právne posúdenie veci, procesné pochybenia v\nadministratívnom konaní, ako aj obsah samotného rozhodnutia žalovaného v rozsahu dôvodov\nnamietaných žalobcom.\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od relevantných právnych záverov\nvo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania,\nuvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne\nposúdenie preskúmavanej veci krajským súdom v zásade za správne a súladné so zákonom.\nNajvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nprvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Vzhľadom\nk tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a\nprávneho záveru súdu prvého stupňa uvádza.\n\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodľa § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. vysielanie reklamy a telenákupu musí byť rozoznateľné\na zreteľne oddelené od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými\nzložkami programovej služby; vo vysielaní rozhlasovej programovej služby sa použijú na oddelenie\nzvukové prostriedky a vo vysielaní televíznej programovej služby zvukovo-obrazové alebo priestorové\nprostriedky.\nPodľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. reklama na účely tohto zákona je akékoľvek verejné\noznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého\nzámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a\nzáväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom.\nPodľa § 38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. sponzorovanie na účely tohto zákona je plnenie určené\nna priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej\nslužby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú\npovesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla.\nSponzorovanie nie je plnenie podľa prvej vety, ktoré poskytla právnická osoba alebo fyzická osoba,\nktorá je vysielateľom alebo poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo tento\nprogram vyrobila.\nPodľa § 38 ods. 2, 3 zákona č. 308/2000 Z. z. ak je program alebo séria programov čiastočne alebo\nako celok sponzorovaný, musí byť vysielateľom a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na\npožiadanie zreteľne označený názvom, ak ide o právnickú osobu, obchodným menom alebo menom\na priezviskom, ak ide o fyzickú osobu, ktorá plnenie poskytla, na začiatku programu a na konci\nprogramu. Vysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie môže na začiatku\nprogramu a na konci programu namiesto označenia podľa prvej vety označiť sponzorovaný program\nalebo sériu programov logom sponzora alebo odkazom na výrobok alebo službu sponzora. Sponzor\nnesmie ovplyvňovať obsah sponzorovaného programu, programovej služby a audiovizuálnej mediálnej\nslužby na požiadanie, ani čas zaradenia sponzorovaných programov, spôsobom, ktorý by mal dosah\nna redakčnú zodpovednosť alebo redakčnú nezávislosť vysielateľa alebo poskytovateľa audiovizuálnej\nmediálnej služby na požiadanie.\nVysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie je povinný zabezpečiť, aby\nsponzorovaný program, sponzorovaná programová služba alebo sponzorovaná audiovizuálna mediálna\nslužba na požiadanie priamo nepodporovala predaj, nákup ani prenájom tovarov alebo služieb sponzora\nalebo tretej osoby, a to najmä osobitnými propagačnými zmienkami o uvedených tovaroch či službách\nv týchto programoch, programovej službe alebo v audiovizuálnych mediálnych službách na požiadanie\n(§ 38 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.).\nNa označenie sponzora podľa odseku 2 sa vo vysielaní programovej služby primerane vzťahuje\nustanovenie § 34 ods. 3 a 5 (§ 38 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z.).\nPodľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom\nalebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona.\nOdvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu\ndospel k záveru, že žalovaný správny orgán ako príslušný orgán štátnej správy v súlade s čl. 2 ods.2\nústavy v danom prípade postupoval v súlade s citovanou právnou úpravou zákona č.308/2000 Z.z.,\nvo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, skutkové\nokolnosti správne vyhodnotil aplikujúc právnu úpravu zákona o vysielaní a retransmisii v súlade s čl.\n152 ods.4 ústavy a v odôvodnení rozhodnutia uviedol dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodol,\n\nzaoberajúc sa zásadnými námietkami žalobcu, z ktorých dôvodov rozhodnutie žalovaného je treba\npovažovať za súladné so zákonom, a preto súd prvého stupňa rozhodol vo veci zákonne, keď žalobu\nzamietol podľa § 250j ods.1 O.s.p..\nJe potrebné súhlasiť so žalovaným a súdom prvého stupňa ak uviedli, že výkladové pravidlá vznikajú\nv dôsledku rozhodovacej praxe Rady pre vysielanie a retransmisiu a správnych súdov a nie vysielacou\npraxou vysielateľov. Žalovaný nemá povinnosť poskytovať stanovisko na základe akých kritérií bolo\nzačaté správne konanie, ak ho účastníkovi konania riadne oznámil a umožnil mu využiť všetky jeho\nprocesné práva. Je potrebné zdôrazniť, že žiadne ustanovenie zákona č. 308/2000 Z. z. nedáva\nžalovanému oprávnenie na vydávanie záväzných dokumentov, ktoré by obsahovali výkladové pravidlá\npre posudzovanie sponzorských odkazov alebo iných oblastí vysielania.\nŽalovaný správne uviedol, že výkladové pravidlá môže určovať jedine prostredníctvom svojej\nrozhodovacej činnosti a na výklad ustanovení zákona slúži práve rozhodnutie, ktorým sa ukladá sankcia\n- upozornenie na porušenie zákona. Rada nesankcionuje každý jeden správny delikt, ktorý vykoná\nniektorý z vysielateľov, sankcionuje len tie správne delikty, o ktorých sa dozvie, či už na základe sťažností\nalebo z vlastnej úradnej činnosti. Skutočnosť, že žalobca doteraz nebol sankcionovaný za vysielanie\nobdobných sponzorských odkazov nie je z hľadiska posúdenia tohto konkrétneho komunikátu podstatné.\nKomunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť Herbacos Recordati, s.r.o. obsahoval aj\nsponzorský odkaz - Šumivý Acylpyrín a hodnotenie jeho vlastnosti - Chrípka a bolesť vyšumí -, čím\nnepochybne bola naň upriamená pozornosť diváka.\nZ hľadiska rozlíšenia medzi reklamou a sponzorským odkazom je dôležité posúdiť obsah komunikátu.\nPosúdiť, či obsah konkrétneho komunikátu obsahuje oznam informatívneho charakteru alebo, či už ide\no údaje určené k podpore predaja, nákupu alebo prenájmu výrobku alebo služieb, je úlohou žalovaného.\nDôležité sú prostriedky, ktoré v ňom boli použité a rovnako aj určité kvalitatívne hodnotenie konkrétneho\nproduktu. V reklame je možné použiť subjektívne hodnotiace komentáre, vyzdvihovanie vlastností\nproduktu, alebo rôznymi inými formami pozitívne reklamovaný produkt propagovať. V sponzorskom\nodkaze takéto výrazové prostriedky nie je možné použiť, nemôže obsahovať typické reklamné prvky.\nZ uvedených dôvodov Rada po správnom vyhodnotení charakteru predmetného komunikátu čas jeho\nodvysielania správne zaradila do rozsahu doby zákonom predpokladanej na odvysielanie reklamy počas\njednej hodiny v zmysle § 36 ods.2 zákona č. 308/2000 Z.z.. S poukazom na právnu úpravu ustanovenú\nv právnej norme § 32 ods.1 cit. zákona pojmovým znakom reklamy je „za odplatu alebo inú podobnú\nprotihodnotu“, pričom zákonodarca bližšie nešpecifikuje ich charakter a formu, z ktorých dôvodov je\nna posúdení Rady, ako príslušného orgánu štátnej správy oprávnenej dozorovať činnosť vysielateľov v\nsúlade so zákonom o vysielaní a retransmisie, či komunikát svojim spracovaním, formou, charakterom\na účelom je spôsobilý priniesť hospodársky profit osobe, v prospech ktorej sa predmetný komunikát\nodvysielal, vychádzajúc z obsahu komunikátu. Najvyšší súd zastáva názor, že zo skutkových okolností v\ndanom prípade vyplýva, že pozitívnym hodnotením farmaceutického výrobku uvedeného v sponzorskom\nodkaze na spoločnosť Herbacos Recordati, s.r.o. je naplnený pojmový znak reklamy, pretože táto\nskutočnosť podmieňuje predaj označeného výrobku.\nVzhľadom k uvedenému najvyšší súd dospel k záveru, že Rada správne právne posúdila skutkové\nokolnosti daného prípadu, z ktorých aj podľa názoru súdu vyplynul záver, že žalobca ako vysielateľ\nodvysielal reklamné šoty v časovom rozsahu vyššom ako 12 minút v hodine. Súd nesúhlasil s\nargumentáciou žalobcu, že Rada v prípade sponzorského odkazu mala posúdiť porušenie povinnosti\npri odvysielanom sponzorskom programe s poukazom na § 38 zákona o vysielaní. Súd vychádzajúc z\npredmetu rozhodnutia, rozsahom ktorého je pri súdnom prieskume viazaný, mal preukázané, že Rada\nnesankcionovala žalobcu za porušenie sponzorského programu, ale za to, či komunikáty, ktoré svojím\nobsahom spĺňajú zákonné znaky reklamy, boli odvysielané v časovom rozsahu zákonom dovolenom v\nzmysle § 36 ods.2 zákona č. 308/2000 Z.z..\nPodľa § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., vysielací čas vyhradený reklamným šotom a telenákupným\nšotom počas jednej celej hodiny nesmie presiahnuť 20% (12 min). Vysielací čas vyhradený reklame v\n\nčase od 19.00 h do 22.00 h nesmie presiahnuť u vysielateľa na základe zákona osem minút počas\njednej celej hodiny.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov nepovažoval námietky žalobcu uvedené v jeho\nopravnom prostriedku proti rozhodnutiu Rady za relevantné na vyhovenie jeho odvolacieho návrhu.\nBolo nepochybné, že žalobca vysielací čas vyhradený reklamným a telenákupným šotom počas jednej\ncelej hodiny presiahol 20%. Preto ak žalovaný preskúmavaným rozhodnutím z dôvodu porušenia tejto\npovinnosti uložil sankciu podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. rozhodol tak v súlade so\nzákonom.\nOdvolací súd nemohol súhlasiť ani s námietkou žalobcu vo vzťahu posúdenia porušenia povinnosti\na uloženia sankcie podľa § 36 ods. 2 zák. č. 308/2000 Z. z., s poukazom na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sžo/40/2012 z 13. novembra 2012, ktorého časť zároveň v odvolaní\ncitoval a uviedol, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného rovnako obsahuje výrok I., ktorým žalobcu\nsankcionuje za porušenie povinnosti uvedenej § 34 ods.1 cit. zákona a výrokom II. ho sankcionuje\nza porušenie ustanovenia § 36 ods. 2 cit. zákona, pričom nie je zrejmé, či žalobca bol sankcionovaný\núhrnnou sankciou, alebo či sankcia bola uložená za porušenie povinnosti uvedenej vo výroku I. alebo\nuvedenej vo výroku II. Ukladanie úhrnnej sankcie postupom podľa zákona o vysielaní a retransmisii v\nsúlade so zásadami trestnoprávnej úpravy prichádza do úvahy len v prípade sankcie - uloženie pokuty\nv zmysle § 64 ods.1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z..\nPokiaľ žalobca v odôvodnení poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č.\nj. 7As/80/2009 a rozsudok Mestského súdu v Prahe č. j. 8Ca/345/2009 zo dňa 1. júla 2010, ktoré\nsa zaoberali posúdením reklamy a sponzorského odkazu, odvolací súd k uvedenému uvádza, že v\nrozhodovacej činnosti súdy Slovenskej republiky sú viazané judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj Európskeho\nsúdu Európskej únie, avšak nie sú viazané judikatúrou súdov iného štátu.\nOdvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu a z relevantnej\nprávnej úpravy nepovažoval odvolacie námietky žalobcu za relevantné k vyhoveniu jeho odvolacieho\nnávrhu. Senát odvolacieho súdu dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že žalovaný\nsprávny orgán vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav veci, v konaní\npostupoval v súčinnosti so žalobcom, skutkové zistenia vyhodnotil v súlade so zákonom o vysielaní a\nv odôvodnení rozhodnutia svoje skutkové zistenia a právne závery zdôvodnil v dostatočnom rozsahu,\nz ktorých dôvodov boli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie žaloby napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu.\nZ uvedených dôvodov najvyšší súd s poukazom na závery uvedené vyššie, považujúc námietky žalobcu\nvznesené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie\ndanej veci, napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny, podľa § 250ja ods. 3 veta\ndruhá O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 a s § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.\nV súlade s právnou úpravou ustanovenou v právnej norme § 250ja ods.7 OSP Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky v predmetnej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia súčasne poukazoval na právne dôvody\nuvedené v odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej sp. zn. 6Sžo/21/2012 z 29. mája 2013,\nktorého časť v odôvodnení uvádza a s ktorou sa plne stotožňuje.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ust. § 250k ods. 1\nO.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.. Účastníkom\nprávo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že žalobca v tomto konaní úspech nemal\na žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/150/2011", "guid": "f3695aea-9f64-4838-9cb9-19e631d2ada3:12354f35-4823-4cb8-a06d-e3f450708d85", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}