{"guid": "59566f6b-b0e3-4310-bc99-45318e6be7cb:2d20ca30-beb3-4d4f-876f-491ad03d4047", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1011201388.1", "spisova_znacka": "2Sžo/31/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/31/2014 z 17. 6. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. júna 2015, sp. zn. 2Sžo/31/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1011201388.1", "identifikacne_cislo": "1011201388", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "sudca_id": 339, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stefan-juhas-339", "datum_vydania": "2015-06-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-34.odsek-1", "nazov": "§ 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-34.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-36.odsek-2", "nazov": "§ 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-38.odsek-1", "nazov": "§ 38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-64"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-32", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-34", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-36", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-38", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-64"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2d20ca30-beb3-4d4f-876f-491ad03d4047", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1011201388.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1011201388.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1011201388.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/31/2014\n1011201388\n17. 06. 2015\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2015:1011201388.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a Mgr. Petra Melichera v právnej veci žalobcu: MARKÍZA\n- SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Bratislavská 1/A, Bratislava, právne zastúpenému: Advokátska kancelária\nDedák & Partners s.r.o., Mlynské Nivy 45, Bratislava, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a\nretransmisiu SR, Dobrovičova 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. RL 38/2011 zo dňa 26. apríla 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.\nk. 3S 150/2011-154 zo dňa 19. novembra 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S\n150/2011-154 zo dňa 19. novembra 2013 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. 3S 150/2011-154 zo dňa 19. novembra 2013\npodľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu a žalobcovi\nnepriznal náhradu trov konania. Žalobca sa žalobou domáhal preskúmania zákonnosti postupu a\nrozhodnutia žalovaného č. RL/38/2011 zo dňa 26. apríla 2011, ktorým žalovaný rozhodol, že žalobca\nporušil povinnosť ustanovenú v § 34 ods. 1 a v § 36 ods. 2 zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii\n(ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“) tým, že na televíznej programovej službe TV MARKÍZA dňa\n29. septembra 2010 odvysielal reklamu bez jej rozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí\nprogramovej služby a reklamné šoty vo väčšom časovom rozsahu ako povolených 12 minút. Za uvedené\nporušenia zákona mu uložil podľa ust. § 64 ods. 1 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii sankciu\n- upozornenie na porušenie zákona.\nKrajský súd v Bratislave preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že napadnuté\nrozhodnutie ako aj postup správneho orgánu bol v súlade so zákonom.\nKrajský súd mal z obsahu spisu za preukázané, že rozhodnutím č. RL/38/2011 zo dňa 26. apríla 2011\nžalovaný rozhodol o uložení sankcie - upozornenie na porušenie zákona za to, že žalobca porušil\npovinnosť ustanovenú v § 34 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii tým, že na televíznej programovej\nslužbe TV Markíza dňa 29. septembra 2010 o cca 20.10 hod. a 22.04 hod. odvysielal pred a po programe\n„Modré z neba“ komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť TONDACH SLOVENSKO\ns.r.o., ktorý naplnil definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii, čím došlo k\nodvysielaniu reklamy bez jej rozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby\n\ntak, aby nebola zameniteľná s inými zložkami programovej služby a za porušenie povinnosti ustanovenej\nv § 36 ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii, ktorú porušil tým, že na televíznej programovej službe\nTV Markíza dňa 29. septembra 2010 v čase od 20.00 hod. - 21.00 hod. odvysielal reklamné šoty vo\nväčšom časovom rozsahu ako povolených 12 minút.\nKrajský súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti\nodôvodňujúce zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že žalovaný riadne uviedol\ndôvod začatia správneho konania a krajský súd nevzhliadol žiadne pochybenie v jeho vedení. Stotožnil\nsa s právnym záverom žalovaného, že v danom prípade komunikáty označujúce za sponzora programu\nspoločnosť TONDACH SLOVENSKO s.r.o. naplnili definíciu reklamy podľa ust. § 32 ods. 1 zákona o\nvysielaní a retransmisii, čím došlo k odvysielaniu reklamy bez jej rozoznateľného a zreteľného oddelenia\nod iných častí programovej služby tak, aby nebola zameniteľná s inými zložkami programovej služby.\nPodľa názoru krajského súdu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí podrobne vysporiadal s odlíšením\nsponzorského odkazu od reklamy a uviedol dôvody, pre ktoré predmetný komunikát prekročil rámec\nsponzorského odkazu a naplnil definíciu reklamy. Predmetný komunikát teda nepropagoval len\nobchodné meno a tovar sponzora programu, ale propagoval aj jeho vlastnosť. Inštitút sponzorovania\npropagovanie vlastností tovaru neumožňuje, preto je zrejmé, že uvedená propagácia prekročila rámec\nsponzorského odkazu. Predmetný komunikát upriamoval pozornosť recipienta na kvalitu strechy\nTondach a mohol tým ovplyvniť jeho rozhodovanie ohľadom jej zaobstarania, čiže obsahoval reklamný\nzáver a preto naplnil definíciu reklamy. Ak chcel žalobca odvysielať sponzorský odkaz v súlade\nso zákonom, mal ho odvysielať tak, aby neobsahoval žiadne osobitné propagačné prvky, ktoré\nby upriamovali pozornosť recipienta na konkrétnu vlastnosť produktu sponzora a tým ovplyvňovali\njeho spotrebiteľské rozhodnutie. Pokiaľ ide o žalobcov názor na výkladové pravidlá, ktoré sa ustálili\naplikačnou praxou zo strany vysielateľov a zo strany regulačného orgánu, tento krajský súd považoval\nza nesprávny, pretože ak vzniknú nejaké výkladové pravidlá, tak v dôsledku rozhodovacej činnosti\nžalovaného a najmä správnych súdov.\nK námietke procesných pochybení v správnom konaní krajský súd uviedol, že žiadne nedostatky zistené\nneboli. Žalobca bol riadne upovedomený o začatí správneho konania, zúčastnil sa dvoch ústnych\nvypočutí a bola mu doručená monitorovacia správa ku ktorej sa mohol vyjadriť. Správny orgán podľa\njeho názoru dostatočne zistil skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdil.\nVzhľadom na vyššie uvedené krajský súd žalobu v celom rozsahu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p.\nzamietol.\nO trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich\nnáhradu nepriznal.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Ako dôvod uviedol, že krajský\nsúd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom v odôvodnení rozsudku sa nedostatočne\nvysporiadal s námietkami a dôvodmi žalobcu uvedenými v žalobe, na základe čoho dospel k záveru, že\nrozsudok krajského súdu nie je dostatočne vecne a právne vyargumentovaný a odôvodnený.\nPoukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo 40/2012, ktorým bolo\nrozhodnutie žalovaného o uložení sankcie za porušenie ustanovenia § 34 ods. 1 zákona o vysielaní\na retransmisii zrušené a vrátené správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobca v odvolaní opätovne\nnavrhol, aby odvolací súd rozhodnutie žalovaného zrušil a zároveň žiadal o náhradu trov konania.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\npredmetného rozsudku, považuje ho za vecne správny a logicky zdôvodnený. Poukázal na analýzu\nnezávislej advokátskej kancelárie, ktorá bola vypracovaná na objednávku Európskej komisie, účelom\nktorej bol monitoring dodržiavania ustanovení smernice o audiovizuálnych mediálnych službách,\nkonkrétne tých článkov, ktoré ustanovujú maximálny povolený rozsah reklamy v jednej hodine.\nPredmetná analýza identifikovala ako najzávažnejší problém práve prekročenie povoleného reklamného\nčasu v jednej hodine, ako aj počas jedného dňa a nie porušenie pravidiel pre sponzorované programy.\nŽalovaný preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu potvrdil.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP\npreskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa\n§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods.\n2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie\nje možné vyhovieť.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 17. júna 2015 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá OSP.\nPodľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa ust. § 32 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii, reklama na účely tohto zákona je akékoľvek\nverejné oznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie,\nktorého zámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností,\npráv a záväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom.\nPodľa ust. § 34 ods. 1, vysielanie reklamy a telenákupu musí byť rozoznateľné a zreteľne oddelené od\niných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby; vo\nvysielaní rozhlasovej programovej služby sa použijú na oddelenie zvukové prostriedky a vo vysielaní\ntelevíznej programovej služby zvukovo - obrazové alebo priestorové prostriedky.\nPodľa ust. § 38 ods. 1, sponzorovanie na účely tohto zákona je plnenie určené na priame alebo nepriame\nfinancovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s\ncieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity\nprávnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla. Sponzorovanie nie je plnenie\npodľa prvej vety, ktoré poskytla právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je vysielateľom alebo\nposkytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo tento program vyrobila.\nPodľa § 219 ods. 2 Os.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že krajský súd sa náležite a v súlade so zákonom vysporiadal\nso všetkými relevantnými námietkami žalobcu ako i s tvrdeniami žalovaného a dal odpoveď na výklad\na aplikáciu použitých zákonných ustanovení v napádaných rozhodnutiach, a preto sa v plnom rozsahu\nstotožňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu tak, ako ich uviedol aj v tomto svojom rozsudku.\nNa potvrdenie jeho správnosti považuje za potrebné doplniť, že žalobca vo svojom odvolaní poukázal\nna rozsudok NS SR 3Sžo/40/2012 z 13. novembra 2012, podľa ktorého:“...ak sa v sponzorskom odkaze\nvyskytujú reklamné prvky, je nevyhnutné takýto sponzorský odkaz správne posúdiť podľa § 38 zák. č.\n308/2000 Z. z. a v prípade, že došlo k porušeniu povinnosti vysielateľa musí Rada vysielateľovi uložiť\nsankciu za porušenie ustanovenia § 38 a nie podľa § 34 ods. 1 citovaného zákona...“.\nK tejto námietke odvolací súd uvádza, že sponzorovanie, ktorého vonkajším prejavom je práve\nsponzorský odkaz, s reklamou veľmi úzko súvisí, nakoľko sponzorovanie aj reklamu možno považovať\nza určitú formu propagácie. Samotný zákon hranicu medzi sponzorským odkazom a reklamou celkom\njednoznačne nevymedzuje, avšak ako odlišujúce kritérium pre reklamu a sponzorovanie je možné\n\npovažovať účel, ktorý má posudzovaný spot naplniť. Príkladom sponzorského odkazu vytvoreného\npodľa zákona je grafická prezentácia loga sponzora, jeho výrobku, skôr statického charakteru s\nuvedením, že sa jedná o sponzora konkrétneho programu. V žiadnom prípade nemôže ísť o také\nstvárnenie, ktoré by zdôrazňovalo kvalitu výrobku. V danom prípade nebolo sporné, že predmetný\nkomunikát, okrem upozornenia o existencii sponzora a jeho produktu, obsahoval aj poukázanie na\nkonkrétne kvality predmetného produktu, prostredníctvom verbálnej zložky „Najlepšia strecha pod\nmodrým z neba“ a „Tondach - značková strecha z prírody“. Práve táto verbálna zložka, podľa názoru\nodvolacieho súdu, už neinformovala iba o existencii sponzora, či jeho produktu, ale nad rámec tohto\núčelu upriamovala pozornosť recipienta na vlastnosť produktu. Vymedzenie zámeru ako jedného z\ndefiničných znakov reklamy treba vnímať ako limit pre sponzorský odkaz a preto by identifikácia\nsponzora za žiadnych okolností nemala obsahovať špecifické propagačné prvky.\nĎalej žalobca vo svojom odvolaní poukázal na to, že vo vyššie uvedenom rozsudku najvyšší súd dospel\nk záveru, že: „...správny orgán správne zistil skutkový stav, avšak vec nesprávne právne posúdil tým,\nže pri stanovení sankcie použil ustanovenia vzťahujúce sa reklamu a podľa názoru súdu mal použiť\nustanovenia vzťahujúce sa na sponzorovanie a podľa týchto ustanovení mal byť aj sankcionovaný...“.\nPodľa ustanovenia § 67 ods. 3 písm. d/ zákona o vysielaní a retransmisii Rada uloží pokutu vysielateľovi\ntelevíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663 eur do 66 387 eur, ak\nporušil podmienky na vysielanie sponzorovaných programov a sponzorovanej programovej služby.\nNa základe vyššie uvedeného je možné zhodnotiť, že žalobca nepopiera samotný skutkový stav, iba\njeho právne posúdenie, ktoré má vplyv iba na posúdenie výšky uloženej sankcie, ktorá, ak by sa\npostupovalo podľa ustanovení vzťahujúcich sa na sponzorovanie, by mala na žalobcu nepriaznivejší\nvplyv ako sankcia - upozornenie na porušenie zákona, ktorá mu bola uložená.\nPodľa ustanovenia § 32 zákona o vysielaní a retransmisii, akékoľvek verejné oznámenie vysielané za\nodplatu ... je reklamou. Na ustanovenia o reklame je teda potrebné aplikovať ustanovenia § 34 ods. 1;\n§ 36 ods. 2 a § 64 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii. Najvyšší súd je toho názoru, že na danú\nsituáciu je potrebné použiť ustanovenia vzťahujúce sa na reklamu a v súvislosti s tým dáva do pozornosti\nmedzi inými aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo 36/2012.\nK námietke žalobcu ohľadom výroku rozhodnutia RL 38/2011, odvolací súd považuje za potrebné\nuviesť, že z tohto výroku je zrejmé, že žalovaný uložil žalobcovi jednu sankciu za obe porušenia. Výrok\nrozhodnutia je obsiahnutý v jednej vete, oddelenej čiarkami, ktorá sa končí uložením sankcie. Správny\norgán logicky skonštatoval porušenie viacerých povinností, za ktoré udelil jednu sankciu, preto nie je\nmožné pochybovať o význame výroku napadnutého rozhodnutia.\nPo preskúmaní prvostupňového súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného\nsprávneho orgánu, najvyšší súd dospel zhodne s názorom krajského súdu k právnemu záveru, že\nrozhodnutie žalovaného vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci v ponímaní presnosti\na plnosti zistení. Z obsahu spisového materiálu je nesporne zrejmé, že krajský súd sa pri svojom\nrozhodovaní náležite vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v žalobe. V\nsúdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, že vykonané dokazovanie bolo\nnáležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd, ani odvolací súd nezistil\nprávne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\nPreto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správneho orgánu a rozhodol, že\npreskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu,\ntento jeho názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.\nSkutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli\nzistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré žalobca namietal už v prvostupňovom\nkonaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.\n\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu nevyhovel a s prihliadnutím\nna všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne\nsprávny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.\nPri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení § 224 ods.\n1 a § 250k OSP tak, že žalobcovi nepriznal ich náhradu, pretože nebol v odvolacom konaní úspešný a\nžalovanému právo na náhradu trov zo zákona neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3S/150/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}